Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_25Sa-17-2019.pdf
PDF · 133.38 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: S. Z., bytom L. O. XX/XX, W. S., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 16-2/2019-BA zo dňa 18. januára 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou na Okresnom súde Prievidza domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 16-2/2019-BA zo dňa 18. januára 2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 8026/2018-PD-DvN zo dňa 12. novembra 2018. Dňa 09.05.2019 bola vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému.
2. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 16-2/2019-BA zo dňa 18. januára 2019 zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 8026/2018-PD-DvN zo dňa 12. novembra 2018, ktorým podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“) a § 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,nariadenie č. 883/2004“) bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti s odôvodnením, že dobu poistenia v nezamestnanosti žalobkyne získanú na území členského štátu Írsko nie je možné zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004, keďže bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie - Írsko nemožno považovať za zachované na území Slovenskej republiky a žalobkyňa súčasne nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky v zmysle slovenských právnych predpisov.
3. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že zachovala všetky väzby v domovskej krajine. Poukázala na skutočnosť, že počas jej pobytu v Írskej republike si zachovala trvalý pobyt na Slovensku. V roku 2007 s manželom kúpili rodinný dom v H., ktorý následne v roku 2013 predali. Dňa 21.07.2012 mali sobáš na Mestskom úrade A. a dňa XX.XX.XXXX sa im v W. narodila dcéra O. Z., ktorá má slovenský rodný list. V rokoch 2007 - 2014 mala otvorené Stavebné sporenie a úver. Čo sa týka poberania materskej dávky, túto žalobkyňa poberala v Írsku, nakoľko v tom čase bola nepretržite zamestnaná u vtedajšieho zamestnávateľa H. (14.05.2007 - 18.07.2018). Počas celého pobytu sa pravidelne vracala na Slovensko viackrát ročne. Na základe dedičského konania zdedila pozemky, ktoré prenajala. Uviedla, že s manželom dňa 27.10.2017 kúpili rodinný dom, k.ú. A. a nadobudli úver v Tatrabanke, a.s. Zároveň
uviedla, že od 05.10.2004 má založený účet v ČSOB, ktorý nepretržite využíva. Manžel je od 13.10.2016 jediným konateľom spoločnosti Spapla, s.r.o. Pokiaľ ide o jej nulovú pracovnú históriu na Slovensku, uviedla, že 4 týždne po ukončení vysokej školy jej bola spôsobená ťažká autonehoda a v tom čase bola evidovaná na úrade práce bez nároku na sociálne dávky. Nakoľko si výdavky na zdravotnú starostlivosť musela hradiť sama, dostala sa do veľkej zadlženosti a bola nútená ísť pracovať mimo Slovenska. Poukázala na skutočnosť, že za celú dobu pobytu v Írsku ako krajine EÚ pracovala, nepoberala žiadne sociálne dávky a riadne prispievala do systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež sa vzdelávala, či už v jazyku alebo absolvovaním rôznych kurzov. Firma TMF Management je medzinárodná firma so sídlom aj na Slovensku. Poukázala na článok 11 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 987/2009. Uviedla, že jej úmyslom odchodu zo Slovenskej republiky bolo vyplatenie dlžôb, nadobudnutie pracovných skúseností pre lepšie uplatnenie na slovenskom pracovnom trhu s úmyslom vrátiť sa. Citovala z napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že pojem trvalý pobyt nie je možné stotožniť s pojmom bydlisko. V tejto súvislosti uviedla, že pojem bydlisko v zákone absentuje. Konštatovala, že na Slovensku mala nielen trvalý pobyt, ale aj obydlie, to je miesto v ktorom býva s úmyslom zdržiavať sa trvale. Jej bydlisko v G. republike bolo len prechodné z dôvodu, že sa vždy chcela trvalo zdržiavať na Slovensku, kde svoje väzby zachovala. Na základe vyššie uvedených skutočností zastávala názor, že boli porušené články 15, 17, 21, 24, 26, 33, 34 a 45 Charty základných práv Európskej únie (2012/ C 326/02).
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že z ustanovení § 104 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 61 ods. 1, 2 a čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 je zrejmá zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie bydlisko na území Slovenskej republiky. V posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 03.10.2014 do 02.10.2018 žalobkyňa nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa pracovala v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - G., čo osvedčila formulárom U1 zo dňa 22.08.2018. Nakoľko žalobkyňa dosiahla v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bolo v konaní o jej dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004. V zmysle čl. 61 ods. 2 cit. nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov prípade, ak daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z toho pravidla predstavujú prípady v čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo zárobkovo činná osoba na území iného členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky v zmysle čl. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 a čl. 11 nariadenia č. 987/2009. K námietke žalobkyne v podanej žalobe týkajúcej sa zachovania trvalého pobytu na Slovensku žalovaná uviedla, že v zmysle koordinačných nariadení pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je centrum jej záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a tiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Uviedla, že pojem ,,trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom ,,bydlisko“, pričom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžsk/38/2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodráža realitu. K vlastníctvu nehnuteľností, ktorú skutočnosť uviedla žalobkyňa v podanej žalobe žalovaná uviedla, že na vlastníctvo nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa nadobudla do BSM v roku 2017 bolo v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. Nadobudnutie nehnuteľnosti v krátkom čase pred návratom na Slovensko, ktorú žalobkyňa v čase výkonu zárobkovej činnosti v Írsku reálne nevyužívala na bývanie v porovnaní s ostatnými skutočnosťami, však nepreukazuje zachovanie bydliska na Slovensku. V súvislosti s vlastníctvom pozemkov žalovaná uviedla, že tieto nie je možné využívať na bývanie, nesvedčia o bytovej situácii
žalobkyne a ich prenajímanie je možné aj z územia Írska. V súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorú žalobkyňa vlastnila od roku 2007 do roku 2013 žalovaná uviedla, že žalobkyňa sa od roku 2006 zdržiavala v Írsku, preto túto nehnuteľnosť nevyužívala na bývanie. K rodinnej situácii žalobkyne žalovaná uviedla, že na túto rovnako bolo prihliadnuté. Žalobkyňa sa v Írsku zdržiavala takmer 12 rokov s najbližšou rodinou
- manželom a neskôr s maloletým dieťaťom, s ktorými v Írsku vytvorila spoločnú domácnosť. Aj keď manžel je od roku 2016 jediným konateľom firmy na Slovensku, reálne sa od roku 2006 do 2018 zdržiaval so žalobkyňou v Írsku. Pokiaľ ide o pravidelné návraty žalobkyne na Slovensko, žalovaná uviedla, že u plnoletých detí je prirodzené ich osamostatnenie, a preto pobyt rodičov a vzdialenejších príbuzných v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska v tejto krajine. K dôvodom odchodu žalobkyne do zahraničia žalovaná uviedla, že dôvod odchodu do zahraničia nie je rozhodujúcou skutočnosťou preukazujúcou miesto bydliska dotknutej osoby, ide len o doplňujúcu skutočnosť. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na čl. 11 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 s poukazom na skutočnosť, že jej úmyslom bolo vrátiť sa na Slovensko, žalovaná uviedla, že pobyt v Írsku v rozsahu takmer 12 rokov nie je možné považovať za krátkodobý, resp. prechodný. Dĺžka prítomnosti na území iného členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 987/2009 a situácia žalobkyne - čl. 11 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 987/2009 jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si centrum záujmov na Slovensku počas výkonu činnosti zamestnanca v Írsku nezachovala. Nakoľko o mieste bydliska žalobkyne uplatnením objektívnych kritérií uvedených v č. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 cit. nariadenia aplikovať a skúmať subjektívny úmysel. Zároveň žalovaná uviedla, že v danom prípade neboli porušené ani ustanovenia Charty základných práv Európskej únie. Na základe uvedených skutočností žalovaná konštatovala, že zistenie skutkového stavu veci bolo presné a úplné a v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti - doba trvania poistenia v nezamestnanosti žalobkyne na území dotknutého členského štátu Európskej únie, charakter vykonávanej činnosti na území Írska, jej rodinná a bytová situácia a ktorý členský štát sa považuje za bydlisko žalobkyne na daňové účely. Nakoľko žalobkyňa nemala počas posledného zamestnania v Írsku zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebola poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nebolo možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Írska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávky v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004.
5. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovanej a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov:
6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
6.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
6.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
7. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 16-2/2019-BA zo dňa 18. januára 2019, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 8026/2018-PD-DvN zo dňa 12. novembra 2018, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
8. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že Oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza č. PD3/OSO/ZAM/2018/24448 zo dňa 11.10.2018 bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 03.10.2018.
9. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si žalobkyňa uplatnila dňa 29.10.2018 v Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza. V predmetnej žiadosti ako priebeh dôb poistení na území Slovenskej republiky a v členskom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarskej konfederácie
vrátane zamestnania resp. vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie uviedla:
- Multiflex Ltd. - Írsko - od 14.08.2006 do 29.09.2006 a od 14.11.2006 do 02.04.2007 - pracovný pomer na dobu určitú,
- TMF Management Ireland Ltd - Írsko - od 14.05.2007 do 31.12.2012, od 07.04.2013 do 18.07.2018 - pracovný pomer na dobu neurčitú a od 01.01.2013 do 06.04.2013, kedy bola na materskej dovolenke.
10. Do zápisnice z konania zo dňa 06.11.2018, predmetnom ktorej bolo vyhlásenie údajov žalobkyne na posúdenie zachovania bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte Európskej únie, žalobkyňa uviedla, že na území Írska bola zamestnaná u jedného zamestnávateľa TMF Management Ireland od 14.05.2007 do 18.07.2018 na dobu neurčitú. Frekvencia návratov na Slovensko bola minimálne 4krát ročne a doba dovolenky bola v priemere 2 týždne. Zamestnanie v Írsku nemalo charakter dlhodobého turnusového dochádzania, nemalo sezónny charakter. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnanca. V Írsku navštevovala kurz anglického jazyka a kurz mzdového účtovníctva. Pracovné skúsenosti žalobkyňa chcela zúročiť pri hľadaní práce a uplatniť pri vykonávaní práce na Slovensku. Momentálne je doma s dcérou a hľadá si zamestnanie. Je vydatá, s manželom majú spolu maloletú dcéru. Žijú spolu v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v A., ktorého je spoluvlastníčkou spolu s manželom od roku 2017. Taktiež je vlastníčkou poľnohospodárskej pôdy, ktorú prenajíma od roku 2012. Počas výkonu jej práce bola v G. s manželom a dcérou. Je majiteľkou bankového účtu v T.. V roku 2017 uzavrela s manželom hypotekárny úver v H. V roku 2018 si kúpila osobné motorové vozidlo. V Írsku bývala v prenajatom byte, za ktorý platila nájomné poplatky. V Írsku nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na bývanie. Po ukončení zamestnania na území Írska nežiadala o dávky v nezamestnanosti ani o iné dávky sociálneho zabezpečenia.
11. Vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska v zmysle čl. 65 ods. 2, 3, 5 nariadenia č. 883/2004 zo dňa 12.11.2018 žalobkyňa uviedla, že posledné zamestnanie mala v G. od 14.08.2006 do 18.07.2018. Počas pobytu v G. bývala v podnájme, v G. bol s ňou aj jej manžel a dieťa. Počas dovolenky sa zdržiavala na Slovensku, kam sa vracala viac ako 4krát do roka a bývali jej rodičia. Ako dôvody návratu na Slovensko uviedla nehnuteľnosť, rodinu a trvalý návrat na Slovensko. Uviedla, že počas pobytu v Írsku mala zachované väzby k Slovensku - nehnuteľnosti, bankový účet a na Slovensku vlastní nehnuteľnosť na bývanie.
12. Vo formulári U1 zo dňa 22.08.2018 príslušná G. v prípade žalobkyne potvrdila nasledovné:
- v bode 2.1.1. - obdobie poisteného zamestnania:
- od 14.08.2006 do 29.09.2006
- od 14.11.2006 do 02.04.2007
- od 14.05.2007 do 31.12.2012
- od 07.04.2013 do 18.07.2018
- v bode 2.1.4. - obdobie považované za obdobie poistenia: od 01.01.2013 do 06.04.2013 - poberanie materskej dávky
- v bode 3.4. - dôvod ukončenia zamestnania: zamestnanie ukončené z podmetu zamestnanca
- bode 6.2. - držiteľ nemá nárok na dávky v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na základe vnútroštátnych predpisov neexistuje žiadny takýto nárok.
13. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 8026/2018-PD-DvN zo dňa 12. novembra 2018 bolo rozhodnuté, že žalobkyňa podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 61 nariadenia č. 883/2004 Z.z. nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko dobu poistenia v nezamestnanosti žalobkyne získanú na území členského štátu Írsko nie je možné zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 nariadenia č. 883/2004, keďže bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie - Írsko nemožno považovať za zachované na území Slovenskej republiky a žalobkyňa súčasne nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky v zmysle slovenských právnych predpisov.
14. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 16-2/2019-BA zo dňa 18. januára 2019 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Žalovaná uviedla, že v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jej väzieb na území Slovenskej
republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. Dĺžka prítomnosti na území iného členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) cit. nariadenia (takmer 12 rokov) aj situácia žalobkyne - čl. 11 ods. 1 písm. b) cit. nariadenia (stabilná pracovná situácia v Írsku, rodinná situácia svedčiaca o bydlisku v Írsku, plnenie daňových povinností na území Írska) jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca v Írsku nezachovala. Bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie nie je možné považovať za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobkyňa nebola pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Írska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súde s čl. 61 nariadenia č. 883/2004.
15. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
15.1. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
15.2. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/> z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.
15.3. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
15.4. Podľa § 104 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
15.5. Podľa čl. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 na účely tohto nariadenia: "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva;
15.6. Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
15.6. Podľa čl. 61 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
15.7. Podľa čl. 65 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb
zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
15.7. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
15.8. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,nariadenie č. 879/2009“) ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
15.9. Podľa čl. 11 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
16. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či konanie vo veci nepriznania nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo zo strany správnych orgánov vykonané v súlade so zákonom, na podklade riadne zisteného skutkového stavu.
17. V konaní nie je sporným, že žalobkyňa v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 03.10.2014 do 02.10.2018 na území Slovenskej republiky nepreukázala žiadne doby poistenia v nezamestnanosti. Rovnako tak nie je sporným, že žalobkyňa v posudzovanom období pracovala na území iného členského štátu Európskej únie - Írska.
18. Zostalo však sporným, či v danom prípade správne orgány dospeli k správnemu záveru, že nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, t.j. dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Írska do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti žalobkyne. Pre posúdenie uvedenej skutočnosti bolo rozhodujúce zodpovedanie otázky, či žalobkyňa v posudzovanej veci preukázala zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie - Írska.
19. Podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004 sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Írsku môžu zohľadniť podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) cit. nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej činnosti zamestnanca a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachovala bydlisko.
20. V zmysle koordinačných nariadení pojem ,,bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je centrum jej záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Ide o miesto, kde osoba zvyčajne býva, no na posúdenie bydliska je dôležitá aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby, stabilita jej bytovej situácie či vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti. Na posúdenie bydliska je dôležitá aj povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. Kritériá pre spôsob určenia bydliska sú stanovené v čl. 11 nariadenia č. 987/2009. Týmito sa určuje bydlisko nielen v prípade rozdielnych stanovísk inštitúcií pri určení bydliska osoby, ale ide o kritériá, z ktorých vychádzala aj žalovaná v prejednávanej veci.
21. Pomôckou pre aplikáciu čl. 11 nariadenia č. 987/2009 v spojení s čl. 65 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 je Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systému sociálneho zabezpečenia U2 z 12.06.2009, v zmysle ktorého je prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (pracovníkov, ktorí do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a nebolo by už viac prijateľné, aby sa príliš širokým výkladom pojmu ,,bydlisko“ mala rozširovať oblasť uplatnenia čl. 65 nariadenia č. 883/2004 na všetky osoby, teda aj také, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.
22. Úlohou správnych orgánov v administratívnom konaní bolo okrem iného zistiť skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobkyňa mala zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a pevné väzby (v zmysle čl. 1 písm. j) nariadenia č. 883/2004 a čl. 11 nariadenia č. 987/2009). V tomto smere bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať potrebné dokazovanie, a to aj výsluchom žalobkyne, nakoľko bez podrobného a bezprostredného vypočutia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti nie je možné určiť „centrum záujmov dotknutej osoby" podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso/5/2012 z 30. januára 2013 ). Predmetný rozsudok odkazuje na povinnosť riadne zisteného skutočného stavu v zmysle ustanovenia § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za účelom výkladu ustanovenia čl. 11 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009, t.j. zistenia bydliska žiadateľa o dávky v nezamestnanosti.
23. V posudzovanej veci správny orgán I. stupňa vo svojom rozhodnutí náležite vyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazné prostriedky, na základe čoho ustálil, že nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdila prvoinštančné rozhodnutie dôvodiac, že žalobkyňa si v predmetnom prípade vytvorila centrum svojich záujmov počas posledného zamestnania na území Írska. Podkladom rozhodnutí orgánov verejnej správy boli listiny tvoriace administratívny spis žalovanej, ktorá posúdila celkovú dĺžku pobytu žalobkyne s manželom a ich dieťaťom a stabilitu zamestnania na území Írska s prioritnou orientáciou na pracovný trh za silnejšie, ako ostatné skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku. Správne orgány pritom vychádzali predovšetkým zo žalobkyňou predložených tlačív, dokumentov, vyhlásenia ako aj zo zápisnice spísanej pri výsluchu žalobkyne. Všetky tieto dôkazné prostriedky boli pre žalovanú kľúčové pri posudzovaní, či žalobkyňa preukázala zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania žalobkyne na území iného členského štátu Európskej únie. Súd poukazuje na popísaný skutkový stav, z ktorého žalovaná vychádzala pri rozhodovaní a ktorý v plnom rozsahu korešponduje s obsahom administratívneho spisu. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa sa počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v Írsku dlhodobo zdržiavala (takmer 12 rokov) spolu s najbližšími osobami - manželom a neskôr aj s ich dcérou, kde spolu bývali v prenajatom byte. Žalobkyňa v Írsku trávila pracovný aj mimopracovný čas, mala stabilnú pracovnú situáciu, keď u zamestnávateľa TMF Management Ireland Ltd. pracovala od 14.05.2007 do 18.07.2018, t.j. takmer 11 rokov. V Írsku platila taktiež zákonné odvody i dane a poberala materskú dávku. Žalovaná adekvátne vyhodnotila uvedené skutkové okolnosti - dĺžku prítomnosti žalobkyne na území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 987/2009 a situáciu žalobkyne - čl. 11 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 987/2009, ktoré mala k dispozícii z predložených dokumentov a správne dospela k záveru, že žalobkyňa si centrum záujmov počas posledného zamestnania vytvorila v Írsku.
24. K námietkam žalobkyne, ktorými namietala správnosť záverov správnych orgánov pri posudzovaní a vyhodnotení zachovania väzieb k domovskej krajine počas jej pobytu v Írsku v posudzovanom období krajský súd uvádza, že tieto nepovažuje za dôvodné. Sociálna poisťovňa v dostatočnom rozsahu posúdila kritériá v zmysle čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, ktoré dostatočným a zrozumiteľným
spôsobom vyhodnotila. K tvrdeniu žalobkyne, že jej úmyslom bolo sa vrátiť na Slovensko krajský uvádza, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú úmyslu žalobkyne v rozhodnom období bývať v Írsku. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou, aké dôvody ju viedli k zmene tohto rozhodnutia, k vráteniu sa na Slovensko. Tvrdenia žalobkyne v súčasnosti vyznievajú účelovo. Pohnútka k odchodu do Írska, ako aj pre navrátenie na Slovensko je v kontexte určovania bydliska v rozhodnom čase, teda počas posledného zamestnania, za daných okolností irelevantná. Krajský súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dlhodobé zotrvávanie na území Írska za účelom vykonávania zárobkovej činnosti (takmer 12 rokov), ktorá nebola prechodného charakteru (keďže u jedného zamestnávateľa vykonávala zárobkovú činnosť takmer 11 rokov s pracovným pomerom na dobu neurčitú), pričom ukončenie pracovného pomeru iniciovala žalobkyňa, nemožno považovať za prechodný, resp. krátkodobý pobyt. Žalobkyňa zvolením uvedeného územia a stabilizovaného bývania na ňom trávila väčšinu svojho času s manželom a neskôr aj s dieťaťom mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku, čím mimoriadne oslabila svoje individuálne väzby na Slovensko. Pokiaľ ide o pravidelné návraty a trávenie dovoleniek na území Slovenska, krajský súd v zhode s vyjadrením žalovanej uvádza, že žalobkyňa v Írsku žila s jej najbližšou rodinou - manželom a dcérou, pričom u plnoletých detí je prirodzené založenie samostatnej domácnosti a ich osamostatnenie. Preto pobyt rodičov a vzdialenejších príbuzných v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska v tejto krajine. Rovnako tak vedenie bankového účtu a zriadenie hypotekárneho úveru na Slovensku považuje súd za irelevantné. K manželovej spoločnosti na Slovensku krajský súd uvádza, že aj keď je tento od r. 2016 jediným konateľom spoločnosti Spapla, s.r.o. v Prievidzi, reálne sa od roku 2003 do roku 2018 zdržiaval so žalobkyňou v Írsku. K vlastníctvu nehnuteľností žalobkyne na Slovensku súd uvádza, že toto rovnako nesvedčí o zachovaní bydliska žalobkyne počas jej posledného zamestnania v Írsku na území Slovenska. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, ktorej vlastníčkou bola žalobkyňa od r. 2007 do 2013, žalobkyňa sa od roku 2006 reálne zdržiavala v G., preto túto nehnuteľnosť nevyužívala na bývanie a túto napokon aj predala. Uvedené teda nesvedčí o tom, že by táto nehnuteľnosť predstavovala väzbu k Slovenku. Ku kúpe rodinného domu v r. 2017, t.j. v krátkej dobe pred návratom na Slovensko, krajský súd uvádza, že tento v rozhodnom období žalobkyňa nevyužívala na bývanie a v porovnaní s inými skutočnosťami (stabilná rodinná a pracovná situácia v írsku, dlhodobý pobyt v Írsku) nepreukazuje zachovanie bydliska na Slovensku.
25. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že v súlade s ostatnými kritériami čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 žalovaná vykonala dokazovanie a následne vyhodnotila výsledky dokazovania. V prípade neuspokojivých výsledkov vykonaného dokazovania by bolo povinnosťou žalovanej v zmysle čl. 11 ods. 2 citovaného vykonávacieho nariadenia v preskúmavanej veci zisťovať samotný úmysel žalobkyne, pohnútky a dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby odišla do Írska, aby tam ostala pracovať a pohnútky, ktoré ju viedli k návratu na Slovenskú republiku. Krajský súd však dospel k záveru, že žalovaná v súlade s čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 vykonala dostatočné dokazovanie a vo vzťahu k tomuto zistila všetky relevantné skutkové okolnosti, preto sa v ďalšom nevyžadoval postup v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 (t.j. zisťovanie úmyslu žalobkyne).
26. Pokiaľ by v prejednávanom prípade bola žalobkyni priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku, predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje nariadenie č. 883/2004, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom čl. 61 ods. 2 cit. nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti. V zmysle koordinačných predpisov platí, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. Žiadosť sa potom posudzuje podľa právnych predpisov príslušnej krajiny. Nesplnenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v jednom štáte nezakladá automaticky nárok na priznanie dávky v inom členskom štáte Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru. Postup Sociálnej poisťovne, ktorá automaticky bez ďalšieho nezohľadnila doby poistenia získané na území Írska, ktoré by bolo možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia č. 883/2004, teda v prípade zachovania bydliska a pevných väzieb so Slovenskom, a ak pristúpila k posudzovaniu otázky ich zachovania u žalobkyne, resp. či došlo alebo nedošlo k preneseniu centra záujmov žalobkyne v posudzovanom období do Írska, bol správny.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie
si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Žalovaná sa v dôvodoch rozhodnutia dostatočne zaoberala otázkou trvalosti a prítomnosti žalobkyne na území dotknutého členského štátu a v tomto smere vykonala postačujúce dokazovanie. Žalovaná zároveň zisťovala a vyhodnocovala konkrétnu situáciu žalobkyne v kontexte s jej pobytom a jej zamestnaním na území Írska, rodinnú situáciu a rodinné väzby žalobkyne taktiež podrobne skúmala. V dostatočnom rozsahu posúdila aj ďalšie skutočnosti ako vlastníctvo nehnuteľností na Slovensku, bankový účet a hypotekárny úver žalobkyne zriadený na Slovensku, firma manžela na Slovensku, pravidelné návraty žalobkyne na Slovensko. Zo zistených skutočností a okolností veci vyplýva, že miesto, kde žalobkyňa zvyčajne bývala počas svojho posledného zamestnania, bolo v Írsku. Žalobkyňa si predpokladané väzby so Slovenskom na základe kritérií v zmysle čl. 11 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 nezachovala, keď v rozhodnom období mala centrum záujmov v Írsku, a teda v konečnom dôsledku nebolo možné pri posúdení nároku na dávku v nezamestnanosti aplikovať čl. 65 ods. 2 a 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004 a uplatniť zásahu úhrnu poistných dôb v zmysle čl. 61 nariadenia č. 883/2004. Žalobkyňa žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátila skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovanej je podľa názoru krajského súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci.
28. Žalobou napadnuté rozhodnutie plne zodpovedá vnútroštátnej úprave, judikatúre súdov SR, súčasnej rozhodovacej praxi súdov SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. 10Sžsk/5/2016 zo dňa 13.12.2017, sp. zn. 1Sžso/26/2016 zo dňa 30.01.2018), ale aj predpisom Európskej únie a Rozhodnutiu Správnej komisie pre koordináciu systému sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009. Rozhodnutie žalovanej zároveň nie je v rozpore s ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie. Z uvedených dôvodov nebol dôvod, aby sa konajúci krajský súd odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe.
29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
30. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
31. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnej žalovanej, ktorou je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanej žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaná ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.