Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/5/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobkyne M. S., bytom v K., H. ul. č. X., zastúpenej JUDr. Annou Lacovou,

advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská č. 4, proti žalovanej Sociálnej poisťovni

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 4.

novembra 2010, číslo 37409-3/2010-BA, o dávke v nezamestnanosti, na odvolanie žalovanej

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2011, č.k. -28, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra

2011, č.k. -28, p o t v r d z u j e .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúcich

z trov právneho zastúpenia v sume 66,32 € do rúk jej právnej zástupkyne do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. októbra 2011, č.k. -28, zrušil

podľa , rozhodnutie žalovanej zo 4. novembra 2010, číslo

37409-3/2010-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo 16. augusta

2010, číslo KEM-130936/2010-545 o zamietnutí žiadosti o dávku v nezamestnanosti, vec

2

vrátil žalovanej na ďalšie konanie a zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania

vo výške 385,79 €.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná rozhodnutím zo 4. novembra 2010,

číslo 37409-3/2010-BA zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, pobočky Košice zo 16. augusta 2010, číslo KEM-130936/2010-545, ktorým tento

prvostupňový správny orgán rozhodol o tom, že žalobkyňa podľa § 104 ods. 1 zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady

č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku

v nezamestnanosti (ďalej len „základné nariadenie“).

Podľa názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov nepostupovali dôsledne

podľa zákona. Pri posudzovaní väzieb žalobkyne na územie Slovenskej republiky počas

výkonu zamestnania v inom členskom štáte EÚ, žalovaná vyhodnotila nájom bytu ako

nestabilnú bytovú situáciu, s čím sa krajský súd nestotožnil, lebo stabilitu bytovej situácie nie

je podľa jeho názoru možné podmieňovať len vlastníctvom nehnuteľnosti. Takýto prístup je

diskriminujúci voči iným formám bývania. Ďalej uviedol, že žalobkyňa je slobodná, a preto

základné rodinné väzby vytvárajú jej rodičia a príbuzní na Slovensku. Jediné väzby žalobkyne

k Českej republike sú pracovné vzťahy, ktoré ukončila 31. mája 2010. Aj napriek trvalému

pracovnému pomeru v Českej republike si žalobkyňa zachovala trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky. Žalovaná sa tiež nezaoberala ani skutočnosťou uvedenou v čl. 11 ods. 1

písm. vi) vykonávacieho nariadenia z hľadiska zistenia, ktorý členský štát sa považuje za

miesto bydliska osoby na daňové účely.

Rozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním žalovaná, a navrhla, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, alternatívne aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne.

Namietala, že v odvolacom konaní bolo centrum záujmov žalobkyne určené v súlade s čl. 11

ods. 1 vykonávacieho nariadenia, na základe celkového posúdenia všetkých dostupných

informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami. Podľa názoru žalovanej bolo dostatočne

preukázané, že bydlisko žalobkyne počas jej pracovného pomeru v Českej republike nebolo

zachované na území Slovenska. V konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti

boli bez pochybností preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti – doba trvania prítomnosti

3

žalobkyne na území dotknutých členských štátov Európskej únie, charakter vykonávaných

činností na území Českej republiky, jej rodinná aj bytová situácia a posúdené bolo dostatočne,

ktorý členský štát sa považuje za bydlisko žalobkyne na daňové účely.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že

posúdenie jej väzieb na území Slovenskej republiky počas výkonu zamestnania v inom

členskom štáte Európskej únie žalovanou v napadnutom rozhodnutí je nesprávne, zakladajúce

sa na svojvoľnom posúdení, bez racionálneho základu. Poukázala, že vycestovala za prácou

do iného členského štátu Európskej únie ako absolventka strednej školy, a preto skutočnosť,

že v tom čase nevlastnila byt ani rodinný dom je identická takmer so stavom 99 %

absolventov stredných škôl, ktorí naďalej žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi. Dôvodom

vycestovania bolo len neuplatnenie sa na trhu práce a nepriaznivá finančná situácia. V krajine

pobytu nadviazala len nevyhnutné pracovné väzby, no tieto nikdy nedosiahli úroveň

sociálnych väzieb na Slovensku. Nesprávnosť záveru odporkyne potvrdzuje aj skutočnosť, že

sa vrátila na Slovensko za svojim priateľom (Slovákom), s ktorým žije v spoločnej

domácnosti a s ktorým vychovávajú spoločnú dcéru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (, )

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolania bez pojednávania v súlade

s a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení do 31. augusta 2010 poistenec

má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do

evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "evidencia

nezamestnaných občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého

právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie

nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej

činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej

zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako

keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

4

Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb

poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa

právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby

považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku

65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba

bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na

dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej

zárobkovej činnosti.

Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená

v prvej a druhej vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej

činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom

štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti

do tohto štátu), poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako

keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec

alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia "bydlisko" znamená miesto, kde osoba

zvyčajne býva;

Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009

ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov

sociálneho zabezpečenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) ak je rozdiel v stanoviskách

inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa

uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov

dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich

s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;

5

b) situáciu dotknutej osoby vrátane:

i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta,

kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej

pracovnej zmluvy;

ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;

iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;

iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;

v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;

vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré

vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi

dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci

považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä

dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

Predmetom konania bolo posúdenie dôvodnosti odvolania žalovanej proti rozsudku

súdu prvého stupňa o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej, ktorým

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej nebola žalobkyni priznaná dávka

v nezamestnanosti.

Z administratívnych spisov vyplýva, že navrhovateľka bezprostredne pred zaradením

do evidencie uchádzačov o zamestnanie (1. júna 2010) nezískala potrebnú dobu poistenia

v nezamestnanosti na Slovensku. Žalobkyňa však preukázala, že v posudzovanom období

získala potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti na území Českej republiky, teda na území

iného členského štátu Európskej únie. V konaní bolo preto potrebné posúdiť, či je možné túto

dobu zohľadniť akoby bola dosiahnutá podľa slovenských právnych predpisov v súlade

so základným nariadením, ako aj v súlade s vykonávacím nariadením.

Podľa základného pravidla obsiahnutého v čl. 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia sa

doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek

členského štátu zohľadnia ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov

v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov

o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov.

6

Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov

bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo

potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Českej republike môžu zohľadniť podľa

čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného

základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi

predpismi slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy vzťahovali počas jej

poslednej činnosti zamestnanca a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachovala

bydlisko.

V administratívnom konaní mali preto správne orgány okrem iného povinnosť zistiť

skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či žalobkyňa mala zachované

bydlisko na území Slovenskej republiky a pevné väzby (v zmysle čl. 1 písm. j/ základného

nariadenia a čl. 11 vykonávacieho nariadenia) a v tomto smere mali vykonať potrebné

dokazovanie, a to aj výsluchom žalobkyne, prípadne aj jej rodičov a priateľa či iných osôb.

Bez podrobného a bezprostredného vypočutia žiadateľa o dávku v nezamestnanosti nie

je možné určiť „centrum záujmov dotknutej osoby“ podľa čl. 11 vykonávacieho nariadenia.

Závery žalovanej však nie sú doložené dostatočne vykonaným dokazovaním. Najmä otázku

rodinných väzieb nemohla žalovaná posúdiť len na základe formalizovaného tlačiva, ktorého

samotné vyplnenie len požadovaných údajov môže byť bez uvedenia súvislostí aj na ujmu

žiadateľa.

Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že podľa tvrdenia žalovanej aj jej pobočka

posúdila zachovanie väzieb navrhovateľky na území Slovenskej republiky na základe

celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V odôvodnení prvostupňového

rozhodnutia však takéto posúdenie vôbec nie je uvedené. Tento nedostatok nebol odstránený

ani v druhostupňovom správnom konaní, keď žalovaná len všeobecne s odkazom Dotazník na

účely preukázania bydliska na území Slovenskej republiky konštatovala, že tam uvedené

údaje poukazujú na existenciu väzieb primárne so štátom zamestnania.

Na základe doterajšieho dokazovania sa preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností

stotožniť s názorom žalovanej, že o mieste bydliska žalobkyne na základe kritérií uvedených

v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli.

7

Ďalej treba pripomenúť, že súčasťou skúmania a zistenia „miesta bydliska“ nie je len

preukázanie skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska v Slovenskej republike, ale aj

skúmanie reálnych podmienok existencie bývania o mieste pobytu – výkonu zamestnania.

O tejto skutočnosti žalovaná nevykonala žiadne dokazovanie. Prítomnosť žalobkyne v Českej

republike nemohla žalovaná považovať bez ďalšieho skúmania za trvalú a stabilnú bez

zisťovania aj otázky reálneho bydliska v Českej republike (okrem iného).

Napokon bude potrebné, aby žalovaná osvedčila zhodu názorov na bydlisko žalobkyne

v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia s príslušnou inštitúciou Českej republiky

a následne určila po vzájomnej dohode s touto inštitúciou „centrum záujmov“ dotknutej

osoby. Bez vykonania dokazovania o uvedených skutočnostiach rozhodnutie žalovanej nebolo

doložené riadne vykonaným dokazovaním a preto súd prvého stupňa nepochybil, keď jej

rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa

§ 219 ods. 1, 2 potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1

v spojení s a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov vo výške

66,32 € podľa druhej vety vyhl. č. (v dávkovej veci sociálneho

poistenia), za 1 úkon právnej služby v roku 2012 (vyjadrenie k odvolaniu): 58,69 € + režijný

paušál 7,63 €, ktoré je žalovaná povinná nahradiť žalobkyni k rukám jej právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová