Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-50-2020.pdf
PDF · 118.96 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: D. X., bytom K., Ul. O. 7, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 46782-4/2020-BA zo dňa 07. 05. 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca sa domáhal v konaní preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 46782-4/2020- BA zo dňa 07. 05. 2020, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra č. 2171/2020-NR-DvN zo dňa 18. 02. 2020, ktorým podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
2. Žalobca namietal, že po zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie dal najavo všetkým inštitúciám, že sa vrátil na Slovensko natrvalo s úmyslom začať nový život, s partnerkou tu plánuje žiť, nadobudnúť nehnuteľnosť a osamostatniť sa od rodičov, u ktorých býva. Na Slovensko sa vrátil natrvalo, pretože holandský zamestnávateľ mu nedokázal zabezpečiť ďalšiu prácu a ukončil s ním pracovnú zmluvu. Na Slovensku má trvalý pobyt, hľadá si zamestnanie, platí daň za komunálny odpad a vlastné motorové vozidlo.
Poukázal na to, že opätovne sa vrátil na Slovensko, natrvalo tu žiť, pracovať a založiť si rodinu.
Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa nemohol prihlásiť v Holandsku, pretože odtiaľ odchádzal natrvalo, bol odhlásený z úradov a centrum záujmov si preniesol na Slovensko. Nemal záujem zotrvať v Holandsku, pretože nemal stále zamestnanie, celý čas pracoval cez agentúru a nevlastnil tam žiadnu nehnuteľnosť alebo nehnuteľný majetok.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázala na to, že žalobca nespĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorý vyžaduje, aby žalobca v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
V zmysle § 104 ods. 1 zákona poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
Podľa ČI. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie') príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
V zmysle ČI. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: • doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
V zmysle ČI. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
Z uvedených ustanovení je zrejmá základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byt' dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky.
Dňa 8. novembra 2019 požiadal žalobca Sociálnu poisťovňu, pobočka Nitra, o dávku v nezamestnanosti predložením oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, číslo: NR1/OSO/ZAM/2019/27993, zo dňa 17. októbra 2019, v zmysle ktorého bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16. októbra 2019.
V posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 16. októbra 2015 do 15. októbra 2019, žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Žalobca teda nesplnil základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca pracoval v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - Holandska. Uvedené osvedčil formulárom U002, zo dňa 20. januára 2020, v ktorom príslušná holandská inštitúcia osvedčila nasledovné údaje v bode 4.1 - obdobie poisteného zamestnania alebo poistenie samostatnej zárobkovej činnosti od 11. júla 2016 do 21. decembra 2016 od 27. marca 2017 do 23. apríla 2017
od 24. apríla 2017 do 14. mája 2017 od 16. mája 2017 do 11. októbra 2019
v bode 7.1 - dôvod ukončenia zamestnania uplynutie platnosti zmluvy v bode 14.1 - obdobie poberania dávky v nezamestnanosti od 22. decembra 2016 do 21. marca 2017.
Vo formulári U002, zo dňa 14. júla 2016, príslušná holandská inštitúcia osvedčila nasledovné údaje v bode 4.1 - obdobie poisteného zamestnania alebo poistenci samostatnej zárobkovej činnosti od 18. januára 2016 do 17. apríla 2016
v bode 7.1 - dôvod ukončenia zamestnania • ukončenie pracovného pridelenia.
Vo formulári U002, zo dňa 26. mája 2016, príslušná holandská inštitúcia osvedčila nasledovné údaje v bode 4.1 - obdobie poisteného zamestnania alebo poistenie samostatnej zárobkovej činnosti od 7. novembra 2013 do 6. októbra 2015 v bode 7.1 - dôvod ukončenia zamestnania • uplynutie platnosti zmluvy v bode 14.1 - obdobie poberania dávky v nezamestnanosti od 7. októbra 2015 do 6. januára 2016.
Nakoľko žalobca dosiahol v posudzovanom období troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie bolo v konaní o jeho dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s ČI. 61 základného nariadenia.
V zmysle ČI. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené v článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky /v zmysle ČI. 1 písm. j) základného nariadenia a ČI. 11 vykonávacieho nariadenia/.
Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Holandska do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s ČI. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.
V nadväznosti na uvedené žalovaná zdôraznila, že otázka bydliska je v prípadoch, ked' žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie , v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti priznania vyššej výšky dávky v nezamestnanosti).
Poukazovala na skutočnosť, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti (nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky, si o dávku v nezamestnanosti nemôžu požiadať v inom členskom štáte Európskej únie, ale len na území Slovenskej republiky). Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte Európskej únie by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, a to tým, že by mali právo výberu, či si o dávku v nezamestnanosti požiadajú na
území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu (a to v závislosti od toho podľa ktorých právnych predpisov im nárok na dávku v nezamestnanosti vôbec vznikne, resp. podľa výšky tejto dávky).
Zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky je nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnych skutočností vyplývajúcich z formulárov U002, osvedčených príslušnou holandskou inštitúciou dňa 20. januára 2020, 26. mája 2016 a 14. júla 2016, ako i z údajov osvedčených žalobcom v Žiadosti o dávku v nezamestnanosti a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, predložených Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra, dňa 8. novembra 2019.
Centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle ČI. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - žalobca vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, zdržiaval na území Holandska od augusta 2016 (už v júli 2016 bol však na území Slovenska vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu jeho odchodu do zahraničia) do októbra 2019, t. j. viac ako tri roky. Podľa formulárov U002, zo dňa 26. mája 2016 a zo dňa 14. júla 2016, sa však žalobca zdržiaval na území Holandska aj v predchádzajúcom období, a to od novembra 2013 do 6. októbra 2015 (následne na tomto území od 7. októbra 2015 do 6. januára 2016 poberal dávku v nezamestnanosti priznanú podľa holandských právnych predpisov) a opätovne od 18. januára 2016 do 17. apríla 2016. Celkovo sa teda žalobca zdržiaval na území Holandska viac ako 5 a pol roka;
b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že pred odchodom do zahraničia bol žalobca na Slovensku poistený v nezamestnanosti počas viacerých pracovnoprávnych vzťahov, v celkovom I trvaní približne 1 rok a 9 mesiacov (súčasne bol v pracovnoprávnych vzťahoch nezakladajúcich účasť na povinnom poistení v nezamestnanosti).
Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, žalobca uviedol, že jeho posledný pracovný pomer v Holandsku trval od 16. mája 2017 do 11. októbra 2019 (t. j. 2 roky a 5 mesiacov). Tento pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú a podľa formulára U002, zo dňa 20. januára 2020, bol ukončený uplynutím platnosti zmluvy. Na území Holandska sa žalobca opakovane dal k dispozícii službám zamestnanosti a poberal dávku v nezamestnanosti podľa holandských právnych predpisov. Súčasne žalobca vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, osvedčil, že počas pobytu v Holandsku si zamestnanie na území Slovenska nehľadal. Pracovnú situáciu žalobcu v Holandsku možno hodnotiť ako pomerne stabilnú s jednoznačnou prioritnou orientáciou na holandský pracovný trh - jeho rodinného stavu a rodinných väzieb - žalobca sa na území Holandska nezdržiaval s blízkymi osobami. Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, žalobca uviedol, že na územie Slovenska sa vracal trikrát ročne, na 2-3 týždeň; jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - na území Slovenska ani na území Holandska žalobca nevlastní nehnuteľnosť na bývanie. V Holandsku býval v podnájme. Počas pobytu na Slovensku a aj po návrate na Slovensko býval u svojich rodičov,
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - žalobca bol zamestnaný na území Holandska, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Holandsko.
II.
4. Možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného zamestnania je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti.
Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.
Žalobca mal možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Holandska (ako to urobil v roku 2015 a 2016).
Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda v tejto krajine aj je sociálne poistená. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie.
V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti môže dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti, do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ, t.j. aj na územie SR.
Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Je potrebné dôsledne prehodnotiť všetky relevantné skutočnosti preukázané v konaní o nárok na dávku.
V žalobe žalobca uvádza, že na území Holandska bol odhlásený z evidencie obyvateľstva, zo zdravotného poistenia aj sociálneho poistenia. V tejto súvislosti žalovaný upozorňuje, že v súlade s ČI. 65 ods. 2 základného nariadenia preukázanie zachovania bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí sa hodnotí najmä počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Z uvedeného dôvodu na skutočnosti , ktoré nastali po ukončení žalobcovho zamestnania v zahraničí nie je možné v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadať.
Žalobca v žalobe tvrdí, že v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti neboli od neho žiadané žiadne podklady (napr. potvrdenia od lekára, potvrdenia o hradení rôznych poplatkov na Slovensku a pod.), na určenie jeho väzieb so Slovenskom. Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na posúdenie miesta jeho bydliska počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí. Zároveň v bode 7. uvedeného Vyhlásenia mal žalobca možnosť uviesť všetky skutočnosti, o ktorých sa domnieva, že môžu byt' významné pri posudzovaní jeho centra záujmov počas pobytu v Holandsku. Žalobca však v tomto bode uvedeného tlačiva neuviedol žiadnu doplňujúcu skutočnosť. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti boli bez akýchkoľvek pochybností zistené všetky rozhodujúce skutočnosti relevantné pri určovaní bydliska (v súlade s ČI. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia). Vykonané dokazovanie vo veci bydliska žalobcu teda žalovaná považuje za presné a úplné.
V žalobe žalobca poukazuje na svoju pracovnú situáciu v Holandsku a namieta, že na tomto území sa nezdržiaval sústavne po dobu 5 a pol roka, ale zdržiaval sa aj na území Slovenska. V napadnutom rozhodnutí (str. č. 4) žalovaná jednoznačne uviedla, že žalobca sa naposledy zdržiaval na území Holandska od augusta 2016 do októbra 2019, t. j. viac ako tri roky (čo je nutné vyhodnotiť ako dlhú dobu prítomnosti na území iného členského štátu Európskej únie). Súčasne žalovaná konštatovala, že podľa dokladov predložených v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa žalobca zdržiaval na území Holandska aj v predchádzajúcom období, a to od 7. novembra 2013 do 6. októbra 2015, následne na tomto území od 7. októbra 2015 do 6. januára 2016 poberal dávku v nezamestnanosti priznanú podľa holandských právnych predpisov a opätovne bol poistený v nezamestnanosti od 18. januára 2016 do 17. apríla 2016. Od apríla 2017 do júla 2017 žalobca poberal dávku v nezamestnanosti na území Slovenska, avšak dňa 11. júla 2017 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z
dôvodu výkonu zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie. Súčasne žalobca sám vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, osvedčil, že počas pobytu v Holandsku si zamestnanie na území Slovenska nehľadal. Podľa názoru žalovanej všetky uvedené skutočnosti svedč a o prioritnej orientácii žalobcu na holandský pracovný trh a o jeho pomerne stabilnej pracovnej situácii v Holandsku.
Žalobca v žalobe opisuje aj svoju rodinnú situáciu - prítomnosť rodičov a priateľky na území Slovenska. V tejto súvislosti žalovaná zdôrazňuje, že vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, žalobca neuviedol, že počas jeho prítomnosti v Holandsku sa nejaké jeho blízke osoby zdržiavali na Slovensku. Túto skutočnosť nenamietal ani v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, číslo: 2171/2020-NR-DvN, zo dňa 18. februára 2020. V tejto súvislosti žalovaná dáva opätovne do pozornosti Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009, v ktorom je výslovne uvedené, že by nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko" mala rozšíriť oblasť uplatnenia ČI. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dôjsť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Z uvedeného je zrejmé, že prítomnosť rodinných príslušníkov na Slovensku nepreukazuje bez akýchkoľvek pochybností zachovanie bydliska dotknutej osoby na Slovensku. Uvedené je nutné vyhodnotiť komplexne s prihliadnutím na všetky skutočnosti preukazujúce situáciu dotknutej osoby a taktiež s prihliadnutím na celkovú dobu prítomnosti v zahraničí (ČI. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia).
V žalobe žalobca opakovane uvádza, že na území Slovenska má trvalý pobyt, na čo poukazoval aj v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, číslo: 2171/2020-NR-DvN, zo dňa 18. februára 2020. V tejto súvislosti žalovaná opätovne uvádza, že pojem „trvalý pobyt" nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko". V zmysle ČI. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko" je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Podľa názoru žalovanej je zo zisteného skutkového stavu jednoznačné, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Holandsku žalobca zvyčajne býval a zdržiaval sa na území Holandska a že bydlisko si na území Slovenska nezachoval.
5. Krajský súd v Nitre preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe, vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP a zistil, že žaloba nie je dôvodná.
Po oboznámení sa administratívneho spisu predloženého žalovanou súd zistil tieto skutočnosti :
6. Žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 16. 10. 2019.
Žiadosťou zo dňa 08. 11. 2019, ktorú doručil Sociálnej poisťovni, pobočke Nitra dňa 08. 11. 2019 žalobca žiadal o priznanie dávky v nezamestnanosti. V žiadosti uviedol, že v inom členskom štáte v Holandsku pracoval od 16. 05. 2017 do 11. 10. 2019. V písomnom vyhlásení žalobca uviedol, že v Holandsku sa zdržiaval od augusta 2016 do 12. 10. 2019. Na území Holandska sa zdržoval sám, vykonával tam zárobkovú činnosť, a v tom čase sa na území Slovenska zdržiavali jeho rodičia, za ktorými sa vracal 3- krát ročne na dovolenku. Na území Holandska býval v podnájme. Nárok na dávku v nezamestnanosti si po skončení posledného zamestnania v čl. štáte EÚ neuplatnil, ani si nehľadal zamestnanie počas pobytu v inom členskom štáte na území SR. Počas návratov na územie SR býval u rodičov a aj v súčasnosti po návrate býva u rodičov na adrese K..
7. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2020 bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z vyššie uvedených dôvodov ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti ukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ nebolo bydlisko žalobcu na území SR, čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia, sa na neho nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.
8. Druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 07. 05. 2020 žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že sa stotožnila so skutkovými a právnymi závermi, že sú správne a zákonné.
9. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
10. Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
11. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj základné nariadenie) nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.
12. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
13. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
14. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
15. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 <aspi://module='EU'&link='32004R0883'&ucin-k- dni='30.12.9999'/> o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj vykonávacie nariadenie, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
- dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov
- situáciu dotknutej osoby vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy
- jej rodinného stavu a rodinných väzieb
- vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
- v prípade študentov zdroja ich príjmov;
- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
16. Podľa čl. 7 ods. 2 veta druhá Ústavy <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
17. Zo spisového materiálu bolo zistené, že žalobca pracoval od 16. 10. 2015 do 15. 10. 2016 v inom členskom štáte v Holandsku. Od 16. 10. 2015 už nepracoval na Slovensku ani inde v zahraničí a iné doby zamestnania nemá evidované. Ako nezamestnaný je evidovaný od 16. 10. 2019. Ako bolo preukázané, v posledných štyroch rokoch bol žaloba sociálne poistený jedine z titulu výkonu zamestnania v inom členskom štáte. Pretože bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku nebol poistený v nezamestnanosti na Slovensku, nespĺňa podmienky na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona.
V zmysle vyššie uvedených ustanovení zákonného nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné vo svojej celistvosti v celej EÚ a v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy SR má prednosť pred zákonmi SR, bolo možné dávky poistenia dosiahnuté na území iného členského štátu tak štátu posledného zamestnania (t.j. štát, v ktorom bolo naposledy odvádzané poistné na sociálne poistenie pred ukončením zamestnania alebo inej zárobkovej činnosti) zohľadniť nárok na dávku v nezamestnanosti podľa uplatniteľnej slovenskej právnej úpravy len za podmienky zachovania bydliska, resp. centra záujmov v členskom štáte, podľa ktorého práva sa nárok uplatňuje. Inými slovami povedané, ak si žalobca uplatňuje nárok na Slovensku podľa slovenskej právnej úpravy, je nevyhnutné, aby žiadateľ mal zachované bydlisko ako centrum svojich záujmov na Slovensku aj počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte v Holandsku.
18. Pri skúmaní požiadavky na zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku počas jeho zamestnania v Holandsku správne orgány správne brali do úvahy kritéria uvedené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.
Bolo zistené a preukázané. že žalobca v rozhodnom období pracoval v inom členskom štáte štyri roky. Z toho je zrejmé, že sa orientoval na prácu v Holandsku, možno ju označiť za stabilnú, keďže odvádzal dane a platil poistné.
19. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností a okolností na posúdenie centra záujmov žalobcu správny súd dospel k záveru, že žalobca mal vytvorené silnejšie väzby k bydlisku v Holandsku.
Vzhľadom na záver administratívnych orgánov, že žalobca mal vytvorený centrum záujmov v Holandsku, považuje správny súd za správny.
Okrem toho treba zdôrazniť, že pri zisťovaní centra záujmov správne orgány môžu brať na zreteľ len skutočnosti, ktoré existovali v čase výkonu zárobkovej činnosti v štáte posledného zamestnania. Na ďalšie skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca, ktoré nastali aj potom ako ukončil zamestnanie v zahraničí, správne orgány neprihliadali a neprihliadol na ne ani správny súd.
20. Argumentácia žalobcu, že sa vrátil na Slovensko natrvalo a chce si založiť rodinu, je pre preskúmavanú vec irelevantné.
21. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny sú dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu boli vydané v súlade so zákonmi a medzinárodnými právnymi predpismi, nakoľko orgány verejnej správy náležite právne posúdili a riadne zistili skutkový stav, a preto správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.
22. Nakoľko v konaní úspešná žalovaná si neuplatnila nárok na náhradu trov konania, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).