Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-3530-2021.pdf
PDF · 101.51 KB
Case nature
Subarea
16Ek/3530/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35831154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 37927795, proti povinnému: Q.. K. I., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. B. XXXX/XX, XXX XX E.-Y. N., právne zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47232757, o vymoženie 1166,56 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Boris Halás, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava, pod sp. zn. 397EX 530/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
IV. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 72 EUR do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 28.09.2021, domáhal od povinného vymoženia 1166,56 EUR s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 15C/381/2015 zo dňa 20.11.2015 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 13.10.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Boris Halás, so sídlom exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 397EX 530/21.
3. Súdny exekútor na základe autorizovaného podania zo dňa 25.11.2021 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.11.2021, spolu s jeho prílohami a to: Plnomocenstvo zo dňa 09.11.2021, Odvolanie zo dňa 10.11.2021, ďalej Vyjadrenie oprávneného zo dňa 24.11.2021, upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému. Dňa 17.03.2022 Okresný súd Bratislava III predložil súdu svoju odpoveď na jednotlivé dožiadania súdu v exekučnom konaní. Pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd v exekučnom konaní vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 397EX 530/21 zo dňa 21.10.2021 bolo doručené povinnému do vlastných rúk osobne dňa 26.10.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 10.11.2021 bol podaný elektronicky a doručený súdnemu exekútorovi dňa 10.11.2021. Súd v tomto bode konštatuje,
že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nedostatku formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý spočíval v tom, že Okresný súd Bratislava III v rámci základného konania povinnému nikdy nedoručil exekučný titul, v čoho dôsledku tento nemohol nadobudnúť právoplatnosť a následne po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľnosť. Povinný považoval exekučný titul za nespôsobilý na exekučné vymáhanie pohľadávky. Povinný uviedol, že o existencii exekučného titulu sa dozvedel až z doručeného upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 26.10.2021. Povinný dodal, že dňa 10.11.2021 potom ako nahliadol do súdneho spisu vedeného na Okresného súde Bratislava III pod sp. zn. 15C/381/2015 v procesnom postavení žalovaného podal v predmetnej veci odvolanie voči exekučnému titulu. Povinný dodal, že po nahliadnutí do spisu základného konania zistil, že zo spisu priamo nevyplýva, že exekučný titul doručený povinnému dňa 29.11.2019, keďže na tento dátum odkazuje len Výsledok (rozhodnutie) reklamačného konania, ktoré odosielateľom bola Slovenská pošta, a.s., ktorá na žiadosť súdu poskytla informáciu, že zásielka obsahujúca rozsudok bola povinnému doručená dňa 29.11.2019, tak že adresát prevzal zásielku osobne, avšak povinným podpísaná doručenka sa v súdnom spise nenachádza. Povinný poukázal na skutočnosť, že zo spisu súdu v základnom konaní vyplýva, že samotná poštová zásielka bola doručovaná povinnému na meno Justus Paulík, ktoré nezodpovedá jeho oficiálnemu priezvisku. Povinný dodal, že nikdy osobne neprevzal poštovú zásielku, ktorej obsahom bol exekučný titul. Povinný zdôraznil, že nemal vedomosť ani o prebiehajúcom základom konaní, keďže zo súdneho spisu mal za evidentné, že zásielky povinnému boli doručované na adresu Hollého 11, Senec, kde sa od 13.04.2012 nezdržiava, a teda tieto zásielky neboli zasielané na aktuálnu adresu trvalého pobytu povinného, ktorá je od 13.04.2012 Račianska 1504/11, Bratislava - Nové Mesto. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti povinný uviedol, že exekúcie možno viesť len na podklade materiálne a formálne vykonateľného exekučného titulu, ktorým však predmetný rozsudok nie je, a preto je vedenie tejto exekúcie v rozpore so zákonom, a tým pádom je daný dôvod na zastavenie exekúcie v tomto exekučnom konaní. Na základe uvedených dôvodov povinný navrhol zastavenie exekúcie súdom v celom rozsahu.
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie a mal za to, že v rámci prebiehajúceho exekučného konania sú splnené všetky zákonné predpoklady na vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2019, a v dôsledku že si povinný nesplnil svoju povinnosť uvedené rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.12.2019, a preto sa predmetné rozhodnutie stalo exekučným titulom a oprávnený nadobudol oprávnenie vymáhať súdom priznaný nárok prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia, ktorú využil a dňa 29.09.2021 podal návrh na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Banská Bystrica. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Súdny exekútor vo svojich vyjadreniach uviedol skutočnosti týkajúce sa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi, doručenia vyjadrenia oprávneného. Súdny exekútor považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za účelový v snahe vyhnúť sa exekučnému konaniu, a preto súdny exekútor navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko nenastal žiadny zo zákonných dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
14. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže nepovažoval exekučný titul právoplatný a vykonateľný z dôvodu nesprávneho procesného postupu v základnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III spočívajúceho v riadnom nedoručení predmetného exekučného titulu povinnému do vlastných rúk, v čoho dôsledku povinný mal za to, že exekúcia je nezákonná. Na základe uvedeného povinný nepovažoval predmetný exekučný titul za riadny a spôsobilý exekučný titul podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.
15. V zmysle uvedeného súd preskúmal exekučný titul a spôsob doručovania s prihliadnutím na § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku a § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku, a to z dôvodu, že spôsob doručenia exekučného titulu predstavuje okolnosť, ktorá nastala po vzniku týchto exekučného titulu, a podmieňuje náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie súdu alebo iného orgánu pri posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú posudzujú nezávisle od toho, ako vykonateľnosť súd, resp. iný orgán vyznačil na exekučnom titule. Exekučný súd v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie opätovne preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) a materiálnej vykonateľnosti (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia
- určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Exekučný súd musí na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhodnotiť, či predpoklady formálnej vykonateľnosti exekučného titulu nastali.
16. Z uvedeného dôvodu súdu v exekučnom konaní bola dňa 17.03.2022 predložená odpoveď Okresného súdu Bratislava III na dožiadanie zo dňa 09.12.2021, urgenciu zo dňa 05.01.2022, Opätovnú žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 01.03.2022. z ktorej vyplýva, že vec vedená Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 15C/381/2015, v ktorej bol vydaný exekučný titul, nie je k uvedenému dňu právoplatne skončená, keďže vo veci bolo dňa 11.11.2021 podané odvolanie, a uvedeným dňom bol spis základného konania predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní proti predmetnému rozsudku. Dňa 05.04.2022 súd v exekučnom konaní v rámci telefonického hovoru s informačným centrom Okresného súdu Bratislava zistil, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 15C/381/2015 zo dňa 20.11.2015 nie je právoplatný, keďže v predmetnej veci po podaní odvolania rozhoduje príslušný odvolací súd. O uvedenej skutočnosti svedčí úradný záznam v spise súdu v exekučnom konaní. Na základe uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III po podaní odvolania zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou je opatrený exekučný titul.
17. Súd v tomto bode odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016, sp. zn.: 3MOboer/1/2015: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný, resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.“
18. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 190/2009 zo dňa 30.06.2010, podľa ktorého: „Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť
19. Po preskúmaní spisového materiálu mal súd v exekučnom konaní za preukázané, že v čase rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie exekučný titul, na podklade ktorého prebieha výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní, nie je právoplatným, v čoho dôsledku nemôže byť ani vykonateľným, a preto bolo možné konštatovať, že predmetný exekučný titul nespĺňa náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, v čoho dôsledku ho možno považovať s prihliadnutím na § 45 ods. 1 Exekučného poriadku za nespôsobilý exekučný titul, a preto na jeho podklade nemožno viesť exekúciu v tomto exekučnom konaní. Odpoveď Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.03.2022 o nenadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 15C/381/2015 zo dňa 20.11.2015 predstavuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
20. Na základe uvedeného súd dospel k právnemu záveru, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal formálne nevykonateľným, a preto súd v exekučnom konaní v celom rozsahu exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
29. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
30. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
31. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
32. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
33. Oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatnil nárok na náhradu exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, avšak neuplatnil nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený v tejto fáze exekučného konania v rámci rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nebol ani len z časti úspešný, keďže došlo k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu, tak mu nárok na náhradu trov exekučného konania nevznikol, a preto súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
34. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu
súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie si neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania za právne zastupovanie. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je v exekučnom konaní dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie. Keďže povinný si neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie, tak povinnému tento nárok v zmysle § 199d os. 2 Exekučného poriadku nevznikol, a to napriek skutočnosti, že bol v celom rozsahu úspešný, a preto súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
35. V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. IV. ÚS 278/2014-10)
36. Oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudok súdu opatrený doložkou právoplatnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom /m. m. I. ÚS 411/2012, IV. ÚS 138/2011, IV. ÚS 79/2011).
37. V exekučnom konaní platí trovy súdneho exekútora spravidla povinný. Predmetné pravidlo vychádza zo skutočnosti, že príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného bolo správanie povinného (povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul). Uvedené však neplatí bezvýnimočne. Ak sa exekúcia končí inak ako uspokojením oprávneného, t. j. ak sa skončí zastavením na základe upovedomenia súdneho exekútora o zastavení exekúcie podľa § 61n Exekučného poriadku alebo na základe uznesenia exekučného súdu podľa § 61k a § 61l Exekučného poriadku z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, platenie trov súdneho exekútora bude povinnosťou oprávneného. Podmienkou na prenesenie povinnosti platiť trovy exekútora z povinného na oprávneného je teda to, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému pri posudzovaní tejto otázky je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli.
38. S prihliadnutím na skutočnosť, že k zrušeniu doložky právoplatnosti k exekučnému titulu došlo až po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a to v zmysle Odpovede Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.03.2022, súd rozhodol o trovách súdneho exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s §199 Exekučného poriadku, §199c ods. 1 Exekučného poriadku a § 22 ods. 1 v spojení č. 68/2017 Z. z., a priznal poverenému súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 72 EUR, ktoré pozostávajú sumy náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR a zo sumy DPH vo výške 12 EUR, nakoľko súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty. Súd zaviazal k úhrade trov súdneho exekútora vo výške 72 EUR podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, tak ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia, a to z dôvodu, že zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, keďže po začatí exekúcie sa exekučný titul stal nevykonateľným, a teda exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným, a danú skutočnosť možno pričítať oprávnenému, pretože zodpovednosť za podanie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučný titul a jeho (ne)vykonateľnosť znáša oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.