Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-180-2020.pdf
PDF · 244.93 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/180/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s.r.o., so sídlom Varín, Krasňany č. 342, IČO: 36 417 891, právne zast.: Burian & partners, s.r.o. so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého č. 819/1, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101620842/2020 zo dňa 22.10.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako „správny orgán prvého stupňa alebo správca dane“) rozhodnutím číslo: 100905064/2020 zo dňa 18.05.2020 (ďalej ako „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane“) daňovému subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o., Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, DIČ: 2021805841, IČ DPH: SK2021805841 (ďalej ako „žalobca alebo daňový subjekt“) určil rozdiel dane v sume 14 163,07 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správcu dane bola vykonaná v dňoch 04.03.2019 až 07.02.2020 daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u daňového subjektu, ktorá začala v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontrole zo dňa 05.02.2019. Doklady daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. za január až december 2015 boli zaistené colníkmi Kriminálneho úradu finančnej správy Bratislava, Pobočka STRED Žilina (ďalej len „KÚFS“) v súlade s úpravou § 22 zákona č. 652/2004 Z.z., pričom doklady boli správcovi dane odovzdané dňa 23.01.2019 na základe potvrdenia o odovzdaní písomnosti č. 47808/2019 zo dňa 23.01.2019, o čom bola spísaná Zápisnica o vykonaní úkonu č. 100274487/2019 zo dňa 23.01.2019. Daňovému subjektu správca dane v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5 Daňového poriadku zaslal výzvu na vyjadrenie sa ku pochybnostiam správcu dane a oboznámenie sa s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2015. Daňový subjekt sa k tejto výzve vyjadril, avšak neuviedol, resp. nekonkretizoval vo svojej odpovedi z 27.01.2020, ktoré tvrdenia správca dane nepodložil žiadnym dokladom. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly Protokol č. 100356703/2020 zo dňa 05.02.2020, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa ku zisteniam v protokole doručený daňovému subjektu cestou splnomocneného zástupcu. V nadväznosti na vyjadrenie sa daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly správca dane na základe predložených pripomienok a dôkazov zvážil a určil potrebu ďalšieho nevyhnutného dokazovania vo vyrubovacom konaní, ktoré vykonal v súlade s úpravou § 24 Daňového poriadku.
Kontrolou dokladov uvedených v bode 2.1. Protokolu č. 100356703/2020 zo dňa 05.02.2020 bolo zistené, že daňový subjekt podal na Daňový úrad Žilina za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie, pričom výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bola vlastná daňová povinnosť v sume 1 177,99 EUR. Správca dane na základe daňovej kontroly nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti K-Energo, s.r.o., číslo - 0130012015 zo dňa 30.01.2015, dátum dodania 30.01.2015, základ dane 7 098,00 EUR, 20 % DPH 1 419,60 EUR za stavebné práce na stavbe D1 Fričovce - Svinia montáž konzol v mostoch; 1 183 hod./6 EUR - 0230012015 zo dňa 30.01.2015, dátum dodania 30.01.2015, základ dane 45 629,67 EUR, 20 % DPH 9 125,93 EUR za stavebné práce na stavbe „Penzion - Country Club Bela, Novostavba objekt 18-08.01 podľa súpisov“; prílohou faktúry bol Rozpočet - Stavba: Penzión - Country club Belá - novostavba, prestavba, prístavba; Objekt SO 18-18.1 Ihriská - Tenisová Hala - 0330012015 zo dňa 30.01.2015, dátum dodania 30.01.2015, základ dane 15 791,00 EUR, 20 % DPH 3 158,20 EUR za stavebné práce na stavbe „penzión - Country club Belá - Belá - novostavba objekt: SO 13-08 podľa súpisov“; prílohou faktúry bol Rozpočet - Stavba: Penzión - Country club Belá - novostavba, prestavba, prístavba; Objekt SO 18-08 Vonkajšie osvetlenie. V súvislosti s preverovaným obchodným prípadom poukazuje na skutočnosť, že v účtovníctve daňového subjektu sa nachádzala Rámcová zmluva o dielo č. RZ-Január/2015 zo dňa 15.01.2015 (ďalej len „Zmluva zo dňa 15.01.2015“) uzavretá so zhotoviteľom K-Energo, s.r.o.; v závere zmluvy je uvedená iba funkcia konateľ, pečiatka a nečitateľný podpis. Predmetom Zmluvy zo dňa 15.01.2015 (Bod II. - 2.1) bola realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek objednávateľa. Podľa podmienok uvedených v Bode IV. - 4.2, 4.3, 4.4 a v Bode V. - 5.2 a 5.3 Zmluvy zo dňa 15.01.2015 bol zhotoviteľ povinný, okrem iného, vykonať práce podľa projektovej dokumentácie a pokynov objednávateľa, odovzdať dielo bez vád a nedorobkov a viesť v zmysle stavebného zákona stavebný (montážny) denník, táto povinnosť sa mu končila dňom odovzdania a prevzatia diela. Cena diela bola stanovená na základe položkovitého rozpočtu, ktorý pre zhotoviteľa na každú realizovanú stavbu mal vypracovať objednávateľ, alebo dohodou - hodinovou zúčtovacou sadzbou. Cenu za zhotovenie diela mal uhrádzať objednávateľ na základe mesačnej faktúry, splatnej do 75 dní odo dňa doručenia objednávateľovi, najskôr po uhradení faktúry objednávateľovi vyšším investorom. Faktúru mal vystaviť zhotoviteľ na základe objednávateľom odsúhlaseného mesačného súpisu vykonaných prác alebo odsúhlasených hodinových zúčtovacích sadzieb. Správca dane ďalej poukazuje na vyjadrenie daňového subjektu z 28.06.2019, v ktorom daňový subjekt uvádza, že spoločnosť K-Energo, s.r.o. zastupoval pri uzavretí zmluvy konateľ tejto spoločnosti - pán X. D. a zmluva bola v platnosti po celý rok 2015. Faktúry boli vyhotovené v rámci Rámcovej zmluvy zo dňa 15.01.2015. Spoločnosť K-Energo, s.r.o. pri odovzdávaní prác, ktoré sú predmetom faktúr, zastupoval pán X. D.. Správca dane vypočul svedka X. D. dňa 12.06.2019. Svedok uviedol, že v čase, keď bol konateľom, spoločnosť K-Energo, s.r.o. vykonávala sprostredkovanie zákaziek v subdodávkach v oblasti stavebníctva, spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov ani majetok; sídlo spoločnosti bolo v Bratislave, nespomínal si, v koho vlastníctve bola budova, v ktorej mala spoločnosť v začiatkoch prenajatú kanceláriu a neskôr len schránku. Účtovníctvo bolo vedené externou účtovníčkou pani U., priezvisko uviesť nevedel, účtovníctvo odovzdal v marci 2015 novému konateľovi pri prevzatí funkcie konateľa spoločnosti. Svedok uviedol, že práce boli dodané, faktúry vyhotovil on, podpis na faktúrach je jeho. Bola uzatvorená rámcová zmluva, ale nespomínal si v ktorom období. K predloženej Rámcovej zmluve o dielo RZ - január/2015 zo dňa 15.01.2015 uviedol, že mu je známa, podpísal ju on. Na otázku, kto zmluvu pripravil a vyhotovil a z akého dôvodu nie je v zmluve uvedené meno osoby, ktorá vystupovala za zhotoviteľa, uviedol, že si myslí, že to bol Stavoinvest - SK, s.r.o. pán J.. K druhej otázke sa vyjadriť nevedel, už si nespomínal. K faktúre č. 0130012015 zo dňa 30.01.2015 uviedol, že podnet na obchodnú spoluprácu išiel od pána J.. Po obhliadke miesta boli práce zadané pánom J. priamo jemu. Mal firmu z Bratislavy, resp. dve, s ktorými spolupracoval a tým zadal formu prác, ktoré sa následne vykonali. Na názvy spoločností si nespomínal. Bola to montáž konzol na mostoch nad diaľnicou na východnej D1 - Fričovce. Na presný počet pracovníkov si nespomínal. Zabezpečoval ich subdodávateľ. Nespomínal si, kto zabezpečoval materiál a pracovné náradie, ani aké písomnosti boli podkladom pre vyhotovenie faktúry. Keď mu dala firma z Bratislavy vedieť, že sa práce ukončili v nejakom termíne, tak si na danom mieste dohodli stretnutie s pánom J., kde mu práce odovzdal. K faktúre č. 0230012015 zo dňa 30.01.2015 uviedol, že ohľadne týchto stavebných prác komunikoval s pánom A. J.. Podnet na spoluprácu išiel od J.. Po obhliadke miesta boli práce zadané pánom J. priamo jemu. Mal firmu z Bratislavy, resp. dve, s ktorými spolupracoval a tým dodal formu prác, ktoré sa následne vykonali. Miesto výkonu bolo v Belej, na počet pracovníkov si nespomínal. Nevedel, ako boli pracovníci dopravení na miesto. Už si nespomínal, aké písomnosti boli podkladom pre vyhotovenie
faktúry. K faktúre č. 0230012015 zo dňa 30.01.2015 bola zo strany daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. priložená písomnosť s názvom „ROZPOČET“ Stavba Penzión - Country club Belá - novostavba, prestavba, prístavba; Objekt: SO 18-08 01 Ihriská - tenisová hala. Informácie (predtlačené na rozpočte): „Objednávateľ“, „Zhotoviteľ“, „Dátum“, „Časť“ a „JKSO“ neboli vyplnené. Písomnosť bola na poslednej strane opatrená pečiatkou spoločnosti K-Energo, s.r.o. a nečitateľným podpisom cez pečiatku. Svedok uviedol, že si myslí, že to bolo podkladom pre fakturáciu, ale nebol si istý; s odstupom času si nespomínal, ktoré položky, resp. druhy stavebných prác boli z predloženého rozpočtu vykonané spoločnosťou K- Energo, s.r.o.. Spoločnosť K-Energo, s.r.o. materiál nedodávala, čo sa týka tlakových skúšok a revízií, to zabezpečovala firma z Bratislava, ich subdodávateľ. Svedok uviedol, že si nespomína, z akého dôvodu nie sú uvedené v ROZPOČTE, ktorý bol priložený ku faktúre číslo 0230012015 zo dňa 30.01.2015, informácie o objednávateľovi, zhotoviteľovi, dátume, časti stavby a JKSO. Na otázku správcu dane, aby popísal, ako prebehol obchod na základe faktúry č. 0330012015 zo dňa 30.01.2015 (formu komunikácie; od koho išiel podnet na realizáciu tohto obchodu; akým spôsobom bola zabezpečená realizácia stavebných prác; kde bolo miesto výkonu prác; koľkí pracovníci sa zúčastnili na realizácii týchto prác; ako boli dopravení na miesto výkonu; aké písomnosti boli podkladom pre vyhotovenie faktúry; kedy, akým spôsobom a komu boli práce odovzdané; či bolo vykonanie prác zaznamenané v stavebnom denníku; kto ho viedol; ako bola realizovaná úhrada faktúry) uviedol, že tak, ako sa vyjadril pri faktúre číslo 0230012015 zo dňa 30.01.2015. K faktúre č. 0330012015 zo dňa 30.01.2015 bola zo strany daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. priložená písomnosť s názvom „ROZPOČET“ Stavba Penzión - Country club Belá - novostavba, prestavba, prístavba; Objekt: SO 13-08 Vonkajšie osvetlenie. Informácie: „Zhotoviteľ“ a „Dátum“ neboli vyplnené. Písomnosť bola na každom liste (2 listy) opatrená pečiatkou spoločnosti K-Energo, s.r.o. a nečitateľným podpisom cez pečiatku. Svedok uviedol, že si myslí, že to bolo podkladom fakturácie, ale nebol si istý; s odstupom času si nespomínal, ktoré položky, resp. druhy stavebných prác boli z predloženého rozpočtu vykonané spoločnosťou K-Energo, s.r.o.; pečiatka na rozpočte priloženom pri faktúre číslo 0230012015 zo dňa 30.01.2015 aj číslo 0330012015 zo dňa 30.01.2015 bola pečiatkou požívanou spoločnosťou K-Energo, s.r.o. a podpis na obidvoch rozpočtoch je jeho. Spoločnosť K-Energo, s.r.o. materiál nedodávala; čo sa týka tlakových skúšok a revízií, tie zabezpečovala firma z Bratislavy, jeho subdodávateľ. Na otázku správcu dane, či poznal osobu, ktorej predal obchodný podiel spoločnosti K-Energo, s.r.o. a v akom jazyku s ňou komunikoval, nakoľko sa jednalo o občana Maďarska, uviedol, že poznal; maďarsky nevie, mal so sebou kamaráta, ktorý vedel po slovensky - na otázku správcu dane, či chce k predmetu konania niečo dodať, resp. uviesť také skutočnosti, ktoré neboli uvedené počas ústneho pojednávania, ale môžu mať vplyv na prerokovanú vec, uviedol, že nie. Na záver svedok vyhlásil, že všetky diela, ktoré fakturovala spoločnosť K-Energo, s.r.o. spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o., boli skutočne tejto spoločnosti ako odberateľovi dodané. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že z dôvodu vzniknutých pochybností správcu dane o tom, že plnenia, ktoré sú uvedené v predmete fakturácie v preverovaných faktúrach, boli vo všetkých prípadoch reálne a boli skutočne poskytnuté spoločnosťou K-Energo, s.r.o. pre odberateľa Stavoinvest - SK, s.r.o., správca dane preveroval bonitu a daňovú spoľahlivosť subdodávateľov na verejne dostupných registroch a nahliadnutím do administratívneho informačného systému, ktorý vedie správca. Podľa údajov v kontrolnom výkaze DPH podanom daňovým subjektom K-Energo, s.r.o. za január 2015 boli uvedení len dvaja dodávatelia: J.L.D., s.r.o., so sídlom Bratislava, Gorkého č. 202/9, ktorá spoločnosť bola zrušená dňa 19.10.2018 a vymazaná ex offo dňa 13.11.2018. Správca dane eviduje u daňového subjektu posledné podania - daňové priznanie na DPH (1. štvrťrok 2014), na dani z príjmu právnických osôb za rok 2011 dňa 30.03.2012. Daňový subjekt bol pre správcu dane nekontaktný. Ďalším evidovaným dodávateľom je spoločnosť DANUBIUS GASTRO, s.r.o., so sídlom Bratislava, Panská č. 2. Posledným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti je A. Z.. Podľa výpisu predmetom činnosti spoločnosti sú pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, prevádzkovanie výdajne stravy, predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov, kúpa tovaru na účel jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, prieskum trhu. Posledné daňové priznanie na DPH 1. štvrťrok 2014, na dani z príjmov právnických osôb za rok 2010 dňa 30.03.2011. Daňový subjekt je pre správcu dane nekontaktný. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že sa mu nepodarilo vykonať vypočutie svedka A. Z., nakoľko predvolanie správcu dane neprevzal a nebolo možné ho ani predviesť za súčinnosti polície. Správca dane konštatuje, že v priebehu daňovej kontroly nebolo jednoznačne preukázané, kto v skutočnosti fakturované práce vykonal. Stavebné práce pre odberateľa Stavoinvest-SK, s.r.o. podľa predložených dokladov mala vykonať spoločnosť K-Energo, s.r.o., ktorá však v priebehu daňovej kontroly nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že tieto práce v prospech odberateľa skutočne vykonala. Bolo zistené, že spoločnosť nemala zamestnancov, nemala
majetok, adresa sídla spoločnosti bola na virtuálnom sídle pre účely preberania poštových zásielok, na názov prenajímateľa si bývalý konateľ nespomínal. Svedok X. D. si nespomínal, kto spracovával spoločnosti účtovníctvo. Toto odovzdal v marci 2015 novému konateľovi pri prevzatí funkcie konateľa, o čom správcovi dane nepredložil žiadny listinný dôkaz. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Vložka číslo 98441/B sa od 02.03.2015 stal konateľom spoločnosti občan Maďarska
- K. E. I., H. XX, B. XXXX. Táto osoba bola aj jediným spoločníkom spoločnosti K-Energo, s.r.o, a to od 29.11.2014 do 04.12.2017 (do dňa výmazu ex offo), t. j. v čase, keď bol konateľom svedok X. D.. Ďalej je z výpisu z obchodného registra zrejmé, že K. E. I. sa stal spoločníkom spoločnosti po X. D., ktorý bol jediným spoločníkom spoločnosti od 22.03.2014 do 28.11.2014. Z uvedeného je zrejmé, že K. E. I., ako novému vlastníkovi spoločnosti K-Energo, s.r.o. mali byť účtovné doklady a celá hospodárska korešpondencia týkajúca sa spoločnosti odovzdávaná už pri prevode obchodného podielu, t. j. v 11/2014. Správca dane nespochybňuje skutočnosť, že aj pri ukončení funkcie konateľa spoločnosti X. D. dňa 02.03.2015 mohlo dôjsť k odovzdaniu nejakých písomností súvisiacich s činnosťou spoločnosti K-energo, s.r.o.. Svedok, na otázku správcu dane, či poznal osobu, ktorej predal obchodný podiel spoločnosti K-Energo, s.r.o. a v akom jazyku s ňou komunikoval, nakoľko sa jednalo o občana Maďarska, uviedol, že túto osobu poznal, po maďarsky nevie, ale mal so sebou kamaráta, ktorý vedel po slovensky. Na základe uvedeného nie je zrejmé, ako mohol prebiehať hospodársky a ekonomický chod spoločnosti v období od 29.11.2014 do 02.03.2015, keď jediný spoločník bol občan Maďarska a jediný konateľ bol Slovák, ktorý nevie po maďarsky. Podľa administratívneho systému správca dane eviduje u daňového subjektu K-Energo, s.r.o. posledné podania - daňové priznanie na DPH (5/2015), kontrolný výkaz DPH (5/2015) a na dani z príjmu právnických osôb za rok 2013. Daňový subjekt K-Energo, s.r.o. bol pre správcu nekontaktný, zásielky správcu dane sa vracali s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“. Registrácia za platiteľa DPH bola daňovému subjektu zrušená ku dňu 30.11.2015 Rozhodnutím číslo 21218078/2015 zo dňa 11.11.2015 z úradnej moci. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z príjmov za rok 2014 vykonávanej u daňového subjektu Stavoinvest-SK, s.r.o. Daňovým úradom Žilina bola Dožiadaním číslo 101495673/2017 zo dňa 06.07.2017 preverovaná obchodná spolupráca medzi daňovým subjektom Stavoinvest - SK, s.r.o. a daňovým subjektom K-Energo, s.r.o.. Daňový úrad Bratislava vo svojej odpovedi číslo 1363177/2017 zo dňa 26.09.2017 uviedol, že konateľ daňového subjektu K-Energo, s.r.o. pán K. E. I. (občan Maďarska) bol predvolaný na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať 15.08.2017. Zásielka bola vrátená dňa 25.07.2017 správcovi dane s poznámkou poštového doručovateľa „adresát zásielky zomrel“. Bolo tiež zistené, že sídlo spoločnosti K-Energo, s.r.o. na adrese Vyšehradská 12, Bratislava bolo virtuálne, poskytnuté spoločnosťou Company Consulting s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, ktorá uviedla, že od 09.09.2015 si spoločnosť K-Energo, s.r.o. neplní svoje záväzky. Z tohto dôvodu spoločnosti K-Energo, s.r.o. už nepreberajú poštu, a preto sa poštové zásielky vracali s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“. Záverom správca dane k uvedenému preverovanému obchodnému prípadu udáva, že na účely odpočítania DPH nepostačuje iba predloženie samotnej faktúry, ale musí dôjsť k reálnemu dodaniu tovaru alebo služby a na základe toho k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa na základe § 19 ods. 1 alebo ods. 2 zákona o DPH. Pokiaľ u dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, vznikla mu povinnosť zaplatiť DPH uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Platiteľ, ktorý si odpočet DPH uplatňuje, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a to osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Táto podmienka vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o DPH. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia správca dane uvádza, že na základe daňových kontrol nepriznal nárok na odpočítanie DPH ani z dodávateľských faktúr od spoločnosti R.K. SERVICE, s.r.o. číslo 0002015/002 zo dňa 08.01.2015, dátum dodania služby 08.01.2015, základ dane 1 270,00 EUR, 20 % DPH 254,00 EUR, ktorú mal vyhotoviť daňový subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. za opravu motorového vozidla WV TRANSPORTER e. č. ZA401 FD. V súvislosti s odpočítaním DPH od dodávateľa R.K.SERVICE, s.r.o. správca dane nahliadnutím do administratívneho informačného systému finančnej správy zistil, že: podľa analytického listu daňového spoločnosť R.K.SERVICE, s.r.o. podala posledné daňové priznanie za III. štvrťrok 2014 a na dani z príjmu právnickej osoby za rok 2013. Rozhodnutím číslo 103207922/2016 zo dňa 24.05.2016 bola uvedenej spoločnosti zrušená registrácia pre DPH z dôvodu, že opakovane nepodávala daňové priznania, a to ani na základe výzvy správcu dane. Uplynutím dňa 30.06.2016 prestal byť daňový subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. platiteľom dane z pridanej hodnoty. Z nahliadnutia spísal správca dane Úradný záznam zo dňa 07.01.2020. Správca dane zaslal 21.05.2019 daňovému subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. výzvu zo dňa 20.05.2019 na poskytnutie súčinnosti, napriek tomu, že výzvu prevzal, požadovanú súčinnosť správcovi dane neposkytol a požadované vyjadrenia a dôkazy nepredložil. Správca dane dňa 09.10.2019 predvolanie na výsluch svedka zo dňa 08.10.2019 J. D., ktorý je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina jedným zo spoločníkov (od
01.02.2011) a jedným z konateľov (vznik funkcie: 12.01.2011) spoločnosti R.K.SERVICE, s.r.o. J. D. je uvedený na preverovaných faktúrach aj ako kontaktná osoba za spoločnosť R.K.SERVICE, s.r.o.. Svedka sa nepodarilo vypočuť, a to ani na základe pokusu o jeho predvedenie Obvodným oddelením PZ Terchová. Preverovaním správcu dane nebolo preukázané, že daňový subjekt R.K.SERVICE, s.r.o., ktorý je uvedený na preverovaných faktúrach ako dodávateľ tieto služby dodal spoločnosti Stavoinvest
- SK, s.r.o.. Daňový subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. podľa údajov zistených z administratívneho systému, ktorý vedie správca dane, nedeklaroval prostredníctvom podaných daňových priznaní vykonávanie ekonomickej činnosti počas roku 2015. Vzhľadom na zistené skutočnosti správcom dane v rámci vykonaných preverovaní došlo k pochybnostiam ohľadom dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na faktúrach, čím došlo u odvolávajúceho sa k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane. Správca dane ďalej nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľskej spoločnosti Grand hotel Permon, s.r.o. číslo 777150031 zo dňa 15.01.2015, základ dane 354,17 EUR, 20 % DPH 70,83 EUR, za služby. Faktúra bola vyhotovená dodávateľom podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, t. j. pri prijatí platby pred dodaním služby. Záloha v sume 425,00 EUR bola daňovým subjektom Stavoinvest - SK, s.r.o. zaplatená na základe zálohovej faktúry číslo 99150016 zo dňa 12.01.2015, a to bezhotovostne dňa 15.01.2015 z účtu vedenom v S. S., a.s.. Dňa 13.02.2015 bola dodávateľom vyhotovená faktúra číslo 3150168, dátum dodania 02.02.2015 na sumu 425,00 EUR (s DPH) za poskytnuté služby v Grand Hoteli Permon od 31.01.2015 do 02.02.2015, a to ubytovanie, masáže, saunu, parkovisko, stravovacie služby a daň z ubytovania. Správca dane dňa 16.05.2019 zaslal splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu výzvu zo dňa 15.05.2019, v zmysle ktorej mal daňový subjekt k faktúram číslo 777150031 zo dňa 15.01.2015 a číslo 3150168 zo dňa 13.02.2015 preukázať, ako bolo prijaté plnenie použité platiteľom na dodávky svojich zdaniteľných plnení podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Daňový subjekt sa v odpovedi na výzvu zo dňa 28.06.2019 k prijatému plneniu v zmysle uvedených faktúr nevyjadril, a to ani v rámci pripomienok k protokolu zo dňa 06.03.2020. Na základe uvedeného, odpočítaním DPH na základe predmetnej faktúry došlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane tiež nepriznal nárok na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľmi podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH, t. j. elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej len „ERP“) za nákup pohonných látok. Zjednodušené faktúry boli zúčtované výdavkovým pokladničným dokladom číslo 10 zo dňa 09.01.2015, výdavkovým pokladničným dokladom číslo 12 zo dňa 12.01.2015, výdavkovým pokladničným dokladom číslo 27 zo dňa 22.01.2015, výdavkovým pokladničným dokladom číslo 30 zo dňa 27.01.2015. Celkom si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 134,51 EUR. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že daňovým subjektom predložené písomnosti dňa 20.08.2019 majú len všeobecný charakter a popisujú, ako sa u jednotlivých druhov strojných mechanizmov počíta spotreba pohonných látok. Správca dane konštatuje, že predmetom účtovníctva mali byť všetky účtovné doklady, účtovné knihy, účtovné záznamy, účtovné evidencie a ďalšie písomnosti, ktoré boli daňovým subjektom počas účtovného roka vyhotovené, resp. prijaté a boli podkladom pre vypracovanie daňových priznaní na jednotlivých daniach, prípadne hlásení a výkazov. Medzi takéto písomnosti patria aj záznamy o prevádzke motorových vozidiel, resp. iné podklady sledovania prevádzky vozidiel z prístrojov satelitného systému, potrebné na preukázanie možnosti si uplatniť daňové výdavky v 100 % výške pri nákupe pohonných látok. Táto povinnosť daňového subjektu vyplýva nielen z ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ale aj z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, v zmysle ktorého platiteľ pri uplatnení práva pre odpočítanie dane musí preukázať, že prijaté plnenia použil pre svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia. Účtovné doklady a evidencie daňového subjektu Stavoinvest - SK, s.r.o. za január 2015 - december 2015 boli príslušníkmi KÚFS zabezpečené až dňa 26.09.2018. V oznámení o daňovej kontrole číslo 100373669/2019 zo dňa 05.02.2019 správca dane požiadal daňový subjekt, že v prípade, ak disponuje ďalšími dokladmi, zmluvami, záznamami, evidenciami, smernicami, resp. inými písomnosťami za rok 2015, ktoré neboli zabezpečené KÚFS a budú mať vplyv na správne určenie dane, je potrebné ich predložiť v stanovenej lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly. V tejto lehote daňový subjekt nepredložil už žiadne doklady. Následne bol vyzvaný na predloženie záznamov o prevádzke motorových vozidiel a k preukázaniu výpočtu spotreby pohonných látok do pracovných mechanizmov výzvou na predloženie dokladov a dôkazov číslo 101140336/2019 zo dňa 15.05.2019. Záznamy neboli predložené ani na základe výzvy. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že s postupom správcu dane ako aj vyhodnotením predložených dôkazov a vyjadrení bol splnomocnený zástupca daňového subjektu oboznámený aj v písomnosti Výzva zo dňa 08.01.2020. Daňový subjekt predložil správcovi dane písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pohonné látky boli použité do vymenovaných
motorových vozidiel a pracovných mechanizmov a predložil dôkazy - Protokol o emisnej kontrole s lehotou platnosti 20.03.2015 motorového vozidla VOLKSWAGEN TOUAREG 7L VAN, neúplný technický preukaz číslo vozidla BMW x6Drive35d je ZA165FY (doplnený v rámci prílohy k Pripomienkam), časť technického preukazu na pracovný stroj samohybný KOMATSU, VIN: KMTWB005A77F12155, Technický preukaz PC 331003 na motorové vozidlo s evidenčným číslom ZA935BL, Písomnosť s názvom S450 - SPECIFIKACE - Technické údaje stroje Bobcat, Normatívy spotreby PHM pre vozidlá LIAZ, Časť e-mailovej komunikácie zo dňa 24.07.2019, Písomnosť ELEKTROCENTRÁLA HONDA ECT 7000. Správca dane v nadväznosti na dodatočne predloženú písomnosť a dôkazy konštatoval, že ani predložené písomnosti nepreukazujú splnenie zákonných podmienok pre možnosť uplatniť si daňový výdavok a odpočítanie dane v 100 % výške. Správca dane konštatuje, že nespochybnil počas výkonu daňovej kontroly, že daňový subjekt je vlastníkom motorových vozidiel, čo deklaroval podaným daňovým priznaním na daň z motorových vozidiel dňa 27.01.2016 a Zoznamom majetku, ale spochybnil skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal zákonným spôsobom výdavok/odpočítanie dane súvisiaci s pohonnými látkami v nadväznosti na jeho uskutočnené zdaniteľné plnenia, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 2 zákona o DPH. Predloženými dôkazmi nebolo preukázané, akým spôsobom sa podieľali jednotlivé motorové vozidlá na podnikateľskej činnosti daňového subjektu, nie sú uvedené počty kilometrov, miesta výkonu, dátumy, kedy boli použité, počet moto-hodín (pri pracovných mechanizmoch).
2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 101620842/2020 zo dňa 22.10.2020 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia obsiahol podstatnú argumentáciu odvolateľa v podanom odvolaní a skonštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a námietok uvedených v odvolaní zistil, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Žalovaný poukázal na konkrétne zistenia správcu dane, z ktorých tento vychádzal pri nepriznaní uplatneného práva na odpočet a ich vyhodnotenie učinené správcom dane tak, ako je obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Žalovaný skonštatoval, že počas výkonu daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade so všeobecnými záväznými predpismi (§ 3 ods. 1 daňového poriadku), v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 daňového poriadku) a za dodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Žalovaný poukázal na podmienky uvedené v § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH a zdôraznil i hmotnoprávnu povahu a potrebu ich bezpodmienečného splnenia, na ktorú skutočnosť je viazaný nárok na odpočet. Nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť. Jednou zo základných podmienok vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Z dôvodu akceptovania uplatnenia tohto práva je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že v jednom konaní je možné vykonávať daňovú kontrolu za jedno konkrétne zdaňovacie obdobie, pričom je neprijateľné, aby z jedného správneho procesu, ktorý vyústi do jedného protokolu o daňovej kontrole, bolo vydaných 12 rozhodnutí, žalovaný uviedol, že priebeh a ukončenie daňovej kontroly je upravené v § 46 daňového poriadku. V súlade s touto úpravou bolo odvolávajúcemu sa zaslané oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 05.02.2019, ktoré obsahovalo všetky náležitosti definované v citovanom ustanovení (§ 46 ods. 1 daňového poriadku). Zákonná úprava daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane začínal jedným oznámením výkon daňovej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia alebo za viaceré druhy daní. Úprava podľa § 47 daňového poriadku určuje náležitosti protokolu z daňovej kontroly, pričom táto úprava tiež nevylučuje, aby protokol obsahoval kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov za viaceré zdaňovacie obdobia. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorej správca dane musí vydať rozhodnutie samostatne za každé zdaňovacieho obdobie, keďže podľa § 68 ods. 4 písm. b) daňového poriadku daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania a správca dane vyrubuje rozdiel oproti vyrubenej dani z podaného daňového priznania daňového subjektu. Z obsahu týchto ustanovení je zrejmé, že správca dane postupoval pri začatí daňovej kontroly, vyhotovení jedného protokolu a vydaní 12 rozhodnutí v súlade s platnou legislatívou. Podľa žalovaného v prípade faktúr od dodávateľov K-Energo, s.r.o. a R.K.SERVICE, s.r.o. nebolo preukázané, že týmto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, v dôsledku toho nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V prípade odpočítania DPH zo služieb od dodávateľa Grand
hotel Permon, s.r.o. nebolo preukázané použitie prijatých služieb na účely podnikania žalobcu, čím došlo k porušeniu práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. V prípade odpočítania dane z nákupu pohonných látok, na základe zjednodušených daňových dokladov, nebolo preukázané, akým spôsobom sa podieľali jednotlivé motorové vozidlá na podnikateľskej činnosti žalobcu, čím došlo k porušeniu práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH.
3. Podaním zo dňa 15.12.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, v ktorej navrhol preskúmať zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V úvode predloženej správnej žaloby poukázal na úpravu podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Uviedol, že správny súd pri prieskume zákonnosti skúma aj procesné pochybenia administratívnych orgánov najmä z toho pohľadu, či trpia takou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku a zdôraznil, že jednou zo zásad daňového konania je zásada zákonnosti, v rámci ktorej pri správe daní postupuje správca dane v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá o zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní (čl. 59 ods. 2 Ústavy SR). Zásada zákonnosti je garanciou právnej istoty. Následne v texte žaloby sformuloval žalobca tieto žalobné body:
· 1. Žalobca poukázal na nepriznanie nároku na odpočet DPH z preverovaných faktúr od dodávateľa K-Energo, s.r.o.. Poukazuje na závery žalovaného, ktorý v súvislosti so svedeckou výpoveďou X. D., konateľa spoločnosti K-Energo, s.r.o. v období, kedy mali byť plnenia dodané spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o., uviedol: „Svedok síce plnenia potvrdil, avšak správca dane vykonal ďalšie preverovania bez súčinnosti daňového subjektu na preukázanie tvrdení svedka. Týmito preverovaniami neboli preukázané tvrdenia svedka. Napriek tomu, že svedok potvrdil vykonanie prác pre daňový subjekt Stavoinvest-SK, s.r.o., v skutočnosti neboli práce vykonané dodávateľom a ani jeho subdodávateľmi. Bolo zistené, že spoločnosť nemala zamestnancov, nemala majetok, adresa sídla spoločnosti bola na virtuálnom sídle pre účely preberania poštových zásielok, na názor prenajímateľa si bývalý konateľ nespomínal. Svedok X. D. si nespomínal, kto spracovával spoločnosti účtovníctvo. Toto odovzdával v marci 2015 novému konateľovi pri prevzatí funkcie konateľa, o čom správcovi dane nepredložil žiadny listinný dôkaz.“ Žalobca udáva, že žalovaný zakladá svoje rozhodnutie na uvedených skutočnostiach napriek tomu, že svedok na pojednávaní na otázku správcu dane, či môže potvrdiť, že v zmysle predložených faktúr boli dodané stavebné práce žalobcovi, kto vyhotovil faktúry, či pečiatka na faktúrach je spoločnosti K-Energo, s.r.o., či má vedomosť, koho je podpis na faktúrach, či spoločnosť K- Energo, s.r.o. používala taký formát a číslovanie faktúr, uviedol, že práce boli dodané, faktúry vyhotovil on ako jediný konateľ, podpis na faktúrach je jeho, spoločnosť K-Energo, s.r.o. používala taký formát a číslovanie faktúr. Ďalej žalobca dodáva, že svedok rovnako na otázku splnomocneného zástupcu žalobcu, či môže zodpovedne prehlásiť, že všetky diela, ktoré fakturovala spoločnosť K-Energo, s.r.o. žalobcovi, boli skutočne žalobcovi ako odberateľovi dodané, uviedol, že áno. Žalobca dodáva, že ďalším dôkazom, ktorý podľa jeho názoru deklaruje existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a K-Energo, s.r.o., je rámcová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou K-Energo, s.r.o.. Túto zmluvu ako aj žalovaný spochybnil z dôvodu, že jej obsah má všeobecný charakter. Dané tvrdenia týkajúce sa uvedenej zmluvy považuje žalobca za bezpredmetné, a to z toho dôvodu, že všetky obligatórne náležitosti, ktoré sa na platnosť v zmysle Obchodného zákonníka vyžadujú, boli dodržané. Preto skutočnosť, že žalobca popri označení objednávateľa a zhotoviteľa neuviedol aj meno osoby za spoločnosť, z právneho hľadiska nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy. Svedok X. D. na pojednávaní totiž uviedol, že v pozícii konateľa spoločnosti K-Energo, s.r.o. zmluvu podpísal. Žalobca nesúhlasí so závermi žalovaného, podľa ktorých má niesť ťarchu za nekontaktnosť jeho dodávateľov, pokiaľ má žalovaný správny orgán pochybnosti o dodávateľoch daňového subjektu, nemôže tieto priznávať na úkor žalobcu ako daňového subjektu. Žalobca nemôže uvedené žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom navyše nemôže predsa predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že sa títo v budúcnosti stanú nekontaktnými. · 2. Pokiaľ ide o faktúry za nákup pohonných látok, správca dane nespochybnil, že žalobca je vlastníkom motorových vozidiel, čo deklaroval daňový subjekt podaným daňovým priznaním na daň z motorových vozidiel zo dňa 27.01.2016 a zoznamom majetku, ale skonštatoval, že nebolo preukázané, akým spôsobom sa motorové vozidlá podieľali na podnikateľskej činnosti daňového subjektu, že nie sú uvedené počty kilometrov, miesta výkonu, dátumy použitia a pri pracovných mechanizmoch nebol uvedený počet motohodín. S takýmto záverom správcu dane a žalovaného žalobca nesúhlasí, pretože
žalobca predložil správcovi dane všetky doklady, ktoré mohol objektívne predložiť s prihliadnutím na skutočnosť zaistenia dokladov KÚFS a tiež doklady, z ktorých vyplýva neskreslený a objektívny výpočet spotreby pohonných látok. Žalobca odmieta závery správcu dane, pretože predloženými dôkazmi preukázal uplatnené právo na odpočet. Správca dane podľa žalobcu nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom a nehodnotil každý dôkaz zvlášť a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. · 3. Pokiaľ ide o uplatnené právo na odpočet v nadväznosti na faktúru za opravu motorového vozidla BMW od dodávateľa R.K.SERVICE, s.r.o., správca dane skonštatoval pochybnosti ohľadom dodania plnení osobou uvedenou na tejto faktúre, čím došlo ku porušeniu § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) všetko zákona o DPH. Základom pochybností správcu dane má byť nekontaktnosť subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. Žalobca tvrdil, že pokiaľ sa správcovi dane nepodarilo predvolať opakovane osobu, ktorá vystavila za subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. predmetnú faktúru, mal využiť inštitút predvedenia tejto osoby podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku, pretože z výpovede tejto osoby bolo možné získať dôkazy na preukázanie obchodného vzťahu. Žalobca takéto oprávnenie, ako má správca dane, nemá. Žalobca tvrdil, že pričítanie nekontaktnosti dodávateľov daňového subjektu na úkor žalobcu je v rozpore s judikatúrou, pretože títo dodávatelia sú samostatnými subjektami a žalobca nemohol predpokladať, že v budúcnosti sa stanú nekontaktnými. Žalobca si svoju povinnosť splnil, má k dispozícii doklady a dôkazy, ktoré reálnosť zdaniteľných plnení preukazujú a sú obsahom administratívneho spisu. Žalobca v tejto časti vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného namietal, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenia správnych orgánov sú nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, že zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia vo veci. · 4. Žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného a tvrdil, že počas daňovej kontroly poukazoval na judikatúru, ktorú možno analogicky použiť na danú vec. K problematike, podľa ktorej správca dane opiera závery o skutočnosti z prostredia dodávateľov žalobcu, na ktoré daňový subjekt dosah nemá, poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, 4Sžf/16/2010 a 5Sžf/49/2010. V nadväznosti na tieto rozhodnutia zdôraznil v zmysle tvrdení žalobcu z nich vyplývajúce závery, podľa ktorých objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených s daňovým subjektom nemôžu byť dôvodom na neuznanie práva pre daňový subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/17/2015 žalobca konštatoval, že vyhodnotenie postupu pripísaním nekontaktnosti dodávateľa na ťarchu daňového subjektu je nesprávne, pričom rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/14/2016. V nadväznosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalobca poukázal na, v zmysle jeho tvrdení, z tohto rozhodnutia vyplývajúci záver, podľa ktorého dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, nemožno z nej vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, pričom žalobca zdôraznil, že toto rozhodnutie vychádza z rozhodnutí SD EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a záverov rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 131/2004, v zmysle ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne, rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek, všetkých skutočností, a to i tých, ktoré má preukázať iný subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 82/2007 žalobca zdôraznil, v zmysle jeho tvrdení z tohto rozhodnutia vyplývajúce závery, podľa ktorých iba pochybnosti, podozrenie správcu dane sami o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu. Správca dane nepreukázal opak tvrdení žalobcu. V týchto súvislostiach žalobca zdôraznil, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov a pokiaľ by tomu tak bolo, išlo by o popretie konkurenčného prostredia. Závery žalovaného nie sú v súlade s právnou praxou. Žalobca súhlasí s názorom Ústavného súdu, aby na určité právne relevantné otázky pri ich opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zabezpečenia jednoty rozhodovania. · 5. Správca dane vydaním 12-tich rozhodnutí a len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly nepostupoval v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a v súlade s Článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože ako správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s Článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. · 6. Správca dane nepredložil dôkaz opaku vyvracajúci tvrdenia žalobcu, opiera svoje závery len o svoje pochybnosti a skutočnosti, ktoré sám označuje za nepriame dôkazy. Žalobca v tejto súvislosti konštatuje, že záujem štátu je nadradený vo vzťahu k zachovaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, avšak nemôže tomu tak byť na úkor dodržania práva. V tejto súvislosti poukázal na § 3 ods. 3 daňového poriadku a tvrdil, že dôkazy produkované žalobcom v daňovej kontrole správca dane spochybnil len svojimi hodnotiacimi úsudkami. Žalovaný hodnotí žalobcom predložené dôkazy a poskytnuté vyjadrenia nedôsledne. Taktiež v tejto súvislosti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku
NS SR sp. zn. M-Sž doV 1/00. Zdôraznil jeden zo základných princípov právneho štátu, a to princíp právnej istoty v nadväznosti na článok 1 Ústavy SR a § 1 zákona č. 1/1991 Z. z. o Zbierke zákonov a deklarovaní Slovenskej republiky ako právneho štátu podľa Článku 1 Ústavy SR.
4. Podaním zo dňa 13.05.2021 sa k veci vyjadril žalovaný. Poukázal na podstatný obsah žalobcom podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a priebeh i výsledky, ako aj vyhodnotenie vykonaného dokazovania tak, ako boli vykonané správnym orgánom prvého stupňa. Konkrétne zistenia a z nich vyvodené závery v rámci hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania správnym orgánom prvého stupňa v predmetnej daňovej kontrole, ktoré sú obsiahnuté podrobne vo vyjadrení žalovaného k žalobe, sú uvedené už v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, na odôvodnenie ktorého (obsiahnuté v podstatnej časti v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku) správny súd poukazuje a opätovne ich neopakuje. 5. Podaním zo dňa 07.07.2021 učinil žalobca po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby repliku. V jej obsahu poukázal na skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú v žalobe so zdôraznením už v žalobe uvedeného tvrdenia, podľa ktorého nesúhlasí s postupom žalovaného správneho orgánu, v zmysle ktorého tento opiera svoje závery prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, a teda o skutočnosti, ktoré žiadnym spôsobom nepatria do sféry vplyvu žalobcu, s čím súvisí i to, že žalobca tak nenesie a ani niesť nemôže zodpovednosť za skutočnosti, ktoré sa týkajú iných subjektov, ktoré s ním nesúvisia a ktoré nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. S odkazom na recentnú judikatúru uvedenú v žalobe, žalobca v replike zdôraznil súčasť princípu právnej istoty prestavovanú skutočnosťou, že na určité právne relevantné otázky pri ich opakovaní v rovnakých podmienkach je daná rovnaká odpoveď, na základe čoho súhlasí i s názorom Ústavného súdu SR, ktorý postup, ktorým rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne zhodnotiť, považuje za diskriminačný.
6. Žalovaný po doručení repliky žalobcu dupliku vo veci nepodal.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného, ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP, pričom vychádzal z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 183 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Skonštatoval, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to, podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby. Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 19.04.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
8. Podľa § 177 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1, 3, 5 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 20 ods. 2 Daňového poriadku: Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa; predvolaná osoba je povinná s ospravedlnením predložiť aj dôkazy preukazujúce tieto dôvody alebo okolnosti. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.
Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku: Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Podľa § 49 ods. 2, písm. a) Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 31.01.2015 - ďalej len zákon o DPH: Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutí správnych orgánov - správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu uvedené v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj existenciu daňovým subjektom produkovaných dôkazov, ktoré boli predmetom vyhodnocovania správcu dane a žalovaného.
10. Konanie v tejto veci je konaním o všeobecnej správnej žalobe, ktoré je ovládané zásadou koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby, čo znamená, že správny súd vyhodnocuje dôvodnosť/ nedôvodnosť len tých námietok žalobcu, ktoré boli uplatnené v lehote na včasné podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Na neskôr uplatnené námietky správny súd prihliadať nemôže a nemôže ich ani vecne vyhodnocovať. Žalobca učinil vo veci repliku po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby, v obsahu ktorej zopakoval námietky uvedené už v správnej žalobe a na samotný obsah správnej žaloby sa i v replike odvolal. Žalobca v rámci prvého žalobného bodu najskôr vo všeobecnej rovine zdôraznil, že správca dane a žalovaný odôvodnili svoje závery nedostatkami z prostredia dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Správny súd nehodnotí túto námietku ako dôvodnú. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vo vzťahu ku každému relevantnému dodávateľovi vyplýva jasné vymedzenie preukázaných skutočností a aplikovaného právneho rámca, z ktorých správca dane i žalovaný vychádzali pri svojich rozhodnutiach. Keďže dôkazy produkované v daňovej kontrole daňovým subjektom, po ich vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, nevytvorili spoľahlivý základ pre záver o preukázaní uplatneného práva na odpočet a založili dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, postupoval správca dane v súlade s úpravou podľa § 3 ods.5, § 24 ods.2 Daňového poriadku a preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení preverovaním skutočností vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov žalobcu a jeho priamych dodávateľov (konkrétne subjektov K-Energo, s.r.o. a R.K.SERVICE, s.r.o.). Správny súd zdôrazňuje, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov s uvedenými priamymi dodávateľmi mal žalobca pri vstupe do týchto právnych vzťahov a v ich priebehu, teda v čase napĺňania práv a povinností z nich vyplývajúcich, zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako podnikateľský subjekt v súlade s úpravou
podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto podnikateľské riziko zahŕňa i situáciu, kedy daňový subjekt pri daňovej kontrole uskutočňovanej pravidelne s časovým odstupom od doby realizácie preverovaného plnenia, nie je schopný preukázať uskutočnenie realizácie zdaniteľného plnenia tak, ako je deklarované ním produkovanými dôkazmi. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 104/2012 zo dňa 01.03.2012 a NS SR sp.zn. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011 a sp.zn. 4Sžf/25/2011 z 13.09.2011. Zachovanie náležitej opatrnosti daňového subjektu zahŕňalo, v nadväznosti na uvedené, jednak zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich reálny základ, povahu overiteľného faktu a odzrkadľujú reálne plnenie a tiež sú spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, teda dôkazov pochádzajúcich z predmetného obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vzhľadom na zapojenie žalobcu v ňom (išlo o obchodnoprávny vzťah žalobcu s jeho priamym dodávateľom), bol pod plnou kontrolou žalobcu a pod jeho dozorom, vrátane zabezpečenia budúcej potrebnej procesnej spolupráce priameho dodávateľa žalobcu pri realizovaní daňovej kontroly žalobcu (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017 (bod 46. odôvodnenia)). Požiadavka zachovania opatrnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov a pri výbere obchodného partnera súvisí s plnením povinnosti štatutárnych zástupcov žalobcu konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa § 135a Obchodného zákonníka. Nedostatok zachovania náležitej obozretnosti podnikateľského subjektu a odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu podľa uvedeného potom predstavuje naplnenie kvalifikácie výkonu práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle úpravy § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Podnikateľský subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené a má odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Sžf/97/2009. Požiadavka na zachovanie náležitej obozretnosti v zmysle vyššie uvedených záverov a označenej judikatúry je smerovaná na daňový subjekt i v situáciách, kedy sa priamy dodávateľ daňového subjektu v čase realizácie plnenia javí ako fungujúci a bezproblémový subjekt. Nie je teda možné ako dôvodnú vyhodnotiť všeobecnú námietku žalobcu, v rámci ktorej žalobca namietal nepriznanie uplatneného odpočtu DPH odôvodním prevažne nedostatkami z prostredia dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu.
11. Žalobca v rámci prvého žalobného bodu namietal v podstate záver žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcom o skutočnostiach relevantných z hľadiska priznania nároku na odpočet DPH. Žalobca je toho názoru, že správne orgány nesprávne vyhodnotili vo veci vykonané dôkazy. Svedok X. D. jednoznačne na otázky správcu dane potvrdil, že práce, ktoré boli predmetom fakturácie, boli dodané, faktúry svedok vyhotovil ako jediný konateľ, podpis na faktúrach je jeho, pričom spoločnosť K-Energo, s.r.o. používala taký formát a číslovanie faktúr. Rovnako rámcová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou K-Energo, s.r.o. deklaruje existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a touto spoločnosťou. Žalobca nesúhlasí so záverom správcu dane, ktorý uvedenú zmluvu spochybnil len z dôvodu, že jej obsah má všeobecný charakter. Samotná skutočnosť, že pri označení objednávateľa a zhotoviteľa nie je uvedené aj meno osoby za spoločnosť, z právneho hľadiska nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy. Svedok X. D. totiž potvrdil, že uvedenú zmluvu podpísal. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty podanom za zdaňovacie obdobie január 2015 právo na odpočítanie dane zo zdaniteľného obchodu na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti K-Energo, s.r.o. č. 0130012015 zo dňa 30.01.2015, č. 0230012015 zo dňa 30.01.2015 a č. 0330012015 zo dňa 30.01.2015, pri ktorých nepreukázal, že tento zdaniteľný obchod bol realizovaný tak, ako žalobca deklaroval na predložených faktúrach. Správca dane rovnako v tomto preverovanom prípade vykonal dokazovanie v zmysle ust. § 24 Daňového poriadku, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale preveroval dodávateľsko- odberateľské vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom a následne dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľom aj bez návrhu, a to za účelom riadneho zistenia skutkového stavu. Zhrnúc celé vykonané dokazovanie správne spochybnil dodanie tovaru spoločnosťou K-Energo, s.r.o.. Žalobca v daňovej kontrole predložil iba formálne doklady o zdaniteľnom obchode s dodávateľom K-Energo, s.r.o., pričom z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že by tento dodávateľ, resp. jeho subdodávatelia uskutočnili fakturované zdaniteľné plnenie tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach z januára 2015 od dodávateľa K-Energo, s.r.o.. Za týchto okolností pochybnosti o spornom obchode správcu dane boli oprávnené. Pokiaľ teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v tomto
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane (rovnako III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009). Žalobca namieta závery žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Je toho názoru, že poskytol správcovi dane potrebnú súčinnosť, a to predložením dôkazov: faktúr, rámcovej zmluvy, pričom preverované plnenie bolo preukázané aj v rámci šetrenia správcu dane vo vyrubovacom konaní výpoveďou svedka X. D.. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V správnom konaní totiž muselo byť preukázané nielen to, že došlo k nejakému materiálnemu plneniu, ale i tá skutočnosť, že materiálne plnenie určitého konkrétneho obsahu dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa faktúry. Z takto zadefinovaného skutkového stavu potom vyplýva, že tento skutkový stav nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi, a to faktúrami, nakoľko tieto sú len formálnou podmienkou pre uznanie odpočtu dane. Reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akýchkoľvek pochybností preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom. Tieto dôkazy sú v každom jednotlivom prípade rôzne. V danom prípade takýmto dôkazom nebola samotná Rámcová zmluva o dielo č. RZ - január/2015 zo dňa 15.01.2015 uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou K- Energo, s.r.o., nakoľko zmluva ako taká je len dôkazom o existencii zmluvného záväzkovo-právneho vzťahu medzi jej účastníkmi, nie však dôkazom o tom, že zmluvné strany aj reálne plnili povinnosti, ku ktorým sa v označenej zmluve zaviazali. Naviac je potrebné podotknúť, že samotný predmet zmluvy je vymedzený len veľmi všeobecne „realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek a pokynov objednávateľa“. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že právne relevantným je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu, a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu. Skutočnosť, že plnenie, z ktorého si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet DPH, je plnením totožným s tým, ktoré je uvedené na faktúre, že deklarované plnenie poskytol skutočný vyhotoviteľ faktúry, v prípade pochybností je spravidla potrebné doložiť takými dôkazmi, ktoré pochádzajú z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov zúčastnených na obchode, a ktoré v čo najväčšej možnej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi. Je potrebné si uvedomiť, že platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie DPH jednoznačne deklaruje voči správcovi dane, že konkrétny tovar/služby (s iným tovarom/službami nezameniteľný) bol skutočne poskytnutý a tovar, resp. služby mu boli skutočne dodané od konkrétne označeného platiteľa dane v konkrétnom rozsahu a v zdaňovacom období, tzn. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia tak, ako to predpokladá zákon o DPH. Samotná existencia tovaru/služby nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH. Predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom nie je totiž existencia tovaru/služby ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/91/2015 zo dňa 24.01.2017). Z tohto pohľadu potom posudzujúc žalobcom predložené dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel správca dane k správnemu záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom o dodaní tovaru dodávateľom označeným na preverovaných faktúrach. Dôkaznú situáciu žalobcu nemohla zvrátiť ani výpoveď svedka X. D. vypočutého správcom dane. Výpoveď svedka totiž nemala dostatočnú preukaznú hodnotu. Svedok uviedol, že stavebné práce pre žalobcu zadal vykonať jednej alebo dvom firmám z Bratislavy, s ktorými spolupracoval. Tieto firmy však vôbec nevedel identifikovať. Pozoruhodné je, že zatiaľ čo si nevedel spomenúť na názvy firiem, ktoré mali práce vykonať, pričom sa malo jednať len o jednu alebo dve firmy, svedok vedel presne identifikovať miesta, kde mali byť práce vykonané a v prípade faktúry č. 0130012015 zo dňa 13.01.2015 dokonca vedel špecifikovať aj druh vykonaných stavebných prác. Svedok nevedel presne špecifikovať, akou formou boli odovzdané práce od jeho subdodávateľa pre žalobcu. Nevedel presne identifikovať počet pracovníkov vykonávajúcich práce, ani akým spôsobom bola zabezpečená ich preprava. Nevedel uviesť, kto zabezpečoval materiál a pracovné náradie, resp. aké písomnosti boli podkladom pre vyhotovenie samotnej fakturácie. Podľa predloženej Rámcovej zmluvy zo dňa 15.01.2015 bolo povinnosťou zhotoviteľa (spoločnosti K-Energo, s.r.o., ktorej konateľom bol svedok) viesť stavebný denník. Stavebný denník však zhotoviteľom predložený nebol. Odhliadnuc od zmluvnej povinnosti viesť stavebný denník považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že v súvislosti s charakterom tvrdenej činnosti dodávateľa (resp. jeho subdodávateľov) - rôzne druhy stavebných a montážnych prác, mala sa o ich uskutočnení v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov viesť s dotknutými osobami povinná dokumentácia, ako aj zápisy v stavebnom denníku (§ 46a, § 46b). Svedok ďalej si nespomínal, či boli faktúry uhradené čiastočne alebo úplne a nevedel ani uviesť, aké konkrétne písomnosti boli podkladom pre vyhotovenie faktúr. Hoci teda svedok na otázku položenú
splnomocneným zástupcom daňového subjektu potvrdil dodanie služieb a podpis faktúr ako aj rámcovej zmluvy vzhľadom na skutočnosť, že nevedel bližšie špecifikovať konkrétne okolnosti preverovanej obchodnej spolupráce, nemožno výpoveď svedka považovať za hodnoverný dôkaz. Správcovi dane sa ani z úradnej moci vykonaným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie služby dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach v preverovanom zdaňovacom období. Práve naopak, pochybnosti o dodaní služieb sa u správcu dane ešte zvýraznili, o čom svedčia nasledovné skutkové zistenia:
- Dodávateľ žalobcu mal dodať plnenie žalobcu v subdodávke prostredníctvom jednej alebo dvoch bližšie nešpecifikovaných firiem z Bratislavy, ako vyplynulo z výpovede svedka D..
- Z kontrolného výkazu DPH podanom daňovým subjektom K-Energo, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január 2015 správca dane zistil, že spoločnosť K-Energo, s.r.o. mala v posudzovanom období len dvoch dodávateľov, a to spoločnosť J.L.D., s.r.o. a s spoločnosť DANUBIUS GASTRO, s.r.o., pričom žiadna z uvedených dvoch spoločností nemala v predmete činností stavebné práce.
- Spoločnosť J.L.D., s.r.o. podala posledné daňové priznanie na DPH za 1. štvrťrok 2014 a daňové priznanie pre daň z príjmov právnických osôb za rok 2011. Daňový subjekt je pre správcu dane nekontaktný.
- Spoločnosť DANUBIUS GASTRO, s.r.o. podala posledné daňové priznanie na DPH za 1. štvrťrok 2014 a na dani z príjmov právnických osôb za rok 2010. Daňový subjekt je pre správcu dane nekontaktný.
- Spoločnosť K-Energo, s.r.o. nemala v preverovanom období žiadnych zamestnancov, majetok a adresa sídla spoločnosti bola na virtuálnom sídle pre účely preberania poštových zásielok.
- Svedok X. D. (bývalý konateľ K-Energo, s.r.o.) si nevedel spomenúť, kto spracovával v spoločnosti účtovníctvo. Účtovníctvom mal odovzdať v marci 2015 novému konateľovi pri prevzatí funkcie, o ktorej skutočnosti nevedel správcovi dane predložiť, resp. označiť žiaden listinný dôkaz.
- Podľa výpisu z OR sa od 02.03.2015 stal konateľom spoločnosti K-Energo, s.r.o. občan Maďarska - K. E. I., ktorý je od 29.11.2014 do 04.12.2017 (do dňa výmazu spoločnosti ex offo), t. j. v čase, keď bol konateľom svedok X. D. jediným spoločníkom spoločnosti K-Energo, s.r.o.. Ďalej je z uvedeného výpisu z OR zrejmé, že K. E. I. sa stal spoločníkom spoločnosti po X. D., ktorý bol jediným spoločníkom spoločnosti od 22.03.2014 do 28.11.2014. Z uvedeného je zrejmé, že K. E. I. ako novému vlastníkovi spoločnosti K-Energo, s.r.o. mali byť účtovné doklady a celá hospodárska korešpondencia týkajúca sa spoločnosti odovzdávaná už pri prevode obchodného podielu, t. j. v novembri 2014. Je pozoruhodné, ako mohol prebiehať hospodársky a ekonomický obchod spoločnosti K-Energo, s.r.o. v období od 29.11.2014 do 02.03.2015, keď jediným spoločníkom označenej spoločnosti bol občan Maďarska a jediným konateľom občan Slovenskej republiky - X. D., ktorý ako sám uviedol, nemá znalosť maďarského jazyka.
- Posledné daňové priznanie za DPH spoločnosť K-Energo, s.r.o. podala za máj 2015 a na dani z príjmov právnických osôb za rok 2013. Daňový subjekt K-Energo, s.r.o. je pre správcu dane nekontaktný, zásielky sa vracajú s poznámkou poštového doručovateľa „adresát je neznámy“. Celkovo teda správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenej námietke, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach relevantných z hľadiska priznania jeho nároku na odpočet DPH udáva, že ním predložené, resp. označené dôkazy túto skutočnosť nepreukázali. Naopak, správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní dodávok od dodávateľa žalobcu (resp. jeho subdodávateľov) na základe predložených faktúr. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 401/2009-17 zo dňa 16.12.2007, podľa ktorého daňový subjekt má v konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 vtedy účinného zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatnenia zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V danom prípade teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. V
prípade dodania stavebných prác, o aké v danom prípade išlo, bolo na mieste požadovať od daňového subjektu stavebný denník (ktorý je v zmysle ust. § 46d ods. 1 stavebného zákona súčasťou stavebnej dokumentácie uloženej na stavenisku a v ktorom sa zaznamenávajú podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku), prípadne svedectvá osôb, ktoré mali fyzicky vykonať službu, doklady o obstaraní stavebného materiálu a jeho preprave a podobne (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/111/2015 zo dňa 11.04.2017). V danom prípade žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia jeho dodávateľom, resp. subdodávateľmi, a preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods.1 Daňového poriadku. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodných z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na citované ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH.
12. Pokiaľ ide o uplatnené právo žalobcu na odpočet dane zo zjednodušených faktúr za nákup pohonných hmôt zúčtovaných daňovým subjektom výdavkovými dokladmi a dokladmi z ERP tak, ako sú identifikované na strane 15 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, žalobca v druhom žalobnom bode namietal, že nesúhlasí so závermi správcu dane o nepreukázaní skutočnosti, akým spôsobom sa konkrétne motorové vozidlá podieľali na podnikateľskej činnosti daňového subjektu, že nie sú preukázané počty kilometrov, miesta výkonu, dátumy použitia a u pracovných mechanizmov počet motohodín, zároveň tvrdiac, že predložil správcovi dane všetky doklady, ktoré mohol objektívne predložiť s prihliadnutím na zaistenie dokladov KÚFS (Kriminálny úrad finančnej správy - poznámka správneho súdu), týmito dokladmi právo na odpočet preukázal a správca dane pri ich hodnotení nepostupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, správny súd uvádza nasledovné závery: Správca dane v tejto časti daňovým subjektom predložené dôkazy dôsledne vyhodnotil, postupujúc pritom práve podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, v súlade s úpravou § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Na základe takéhoto vyhodnotenia dospel k záveru, podľa ktorého žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne preukázali právo žalobcu na uplatnenie odpočítania dane pri nákupe pohonných látok (pohonné látky - ďalej ako PHL) v plnej výške, doklady vyhodnotil ako doklady všeobecného charakteru. Tieto doklady nepreukazujú deklarované použitie motorových vozidiel žalobcu, ktorých vlastníctvo žalobcovi svedčiace a deklarované daňovým priznaním k dani z motorových vozidiel za rok 2015, a to za celých 12 mesiacov tohto roka, nebolo správcom dane spochybnené, pri podnikateľskej činnosti daňového subjektu. Tým žalobca nepreukázal splnenie jednej zo základných hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na odpočet dane v nadväznosti na úpravu podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, teda skutočnosti, že žalobca ako platiteľ dane prijal tovar - PHL na účely svojho podnikania, čím nie je preukázané splnenie tejto zákonnej podmienky priznania daňového výdavku a odpočítania dane v 100%-nej výške. Správca dane po náležitom vyhodnotení daňovým subjektom produkovaných dôkazov v súlade s úpravou § 3 ods. 3 Daňového poriadku zákonne skonštatoval, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že výdavok spojený s obstaraním PHL vznikol v súvislosti s uskutočneným zdaniteľným plnením. V tejto časti správny súd osobitne poukazuje na úpravu podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 alebo 2 zákona č. 595/2003 Z.z., ktorá úprava vymedzuje účtovné vedenie dokladov pre potreby vypracovania daňového priznania. V prípade dokladovania skutočnosti použitia motorového vozidla, ktoré je vo vlastníctve daňového subjektu na účely jeho podnikateľskej činnosti, sa uvedené skutočnosti v účtovníctve premietajú záznamami o prevádzke motorových vozidiel, resp. dokladmi o sledovaní prevádzky vozidiel z prístrojov satelitného systému, prostredníctvom ktorého typu dokladov má byť daňový subjekt spôsobilý preukázať daňový výdavok pri nákupe PHL v 100%-nej výške a splniť si tak náležite dôkaznú povinnosť v smere preukázania výdavku a tým práva na odpočet v súvislosti s nákupom PHL v spojení s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami. Takéto doklady majú uvádzať počty kilometrov, miesta výkonu, dátumy použitia motorových vozidiel a pri pracovných mechanizmoch i počty motohodín, teda údaje, ktoré v dokladoch produkovaných žalobcom v potrebnej úrovni svedčiacej o preukázateľnosti uvedeného výdavku obsiahnuté neboli. Správny súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide i spoľahlivé údaje svedčiace o súvislosti výdavku z titulu pohonných hmôt s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu a tým i s uplatneným odpočtom dane. Postupu správcu dane a žalovaného pri hodnotení dôkazov produkovaných žalobcom a všetkých zistení pri vykonanom dokazovaní nie je možné vytknúť rozpor so zákonom, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a ani žalobcom namietanú jednostrannosť pri hodnotení dôkazov a ani nezohľadnenie komplexného hodnotenia zistení správcu dane s ohľadom na súvislosti pre hodnotenie vykonaných dôkazov relevantné. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v rámci ktorej poukazoval na odňatie dokladov KÚFS, správny súd zdôrazňuje, že k uvedenému odňatiu došlo dňa 26.09.2018, avšak doklady a dôkazy spôsobilé preukázať právo na odpočet v tejto časti v zmysle ich kvality, ako správny súd konštatuje vyššie, sa
vzťahovali k roku 2015, ktorý k momentu odňatia dokladov KÚFS bol účtovne uzatvorený. Z toho vyplýva správny predpoklad správcu dane, s ktorým sa správny súd stotožňuje a to, že pokiaľ by doklady takejto kvality boli súčasťou účtovných dokladov žalobcu, ktoré boli odňaté KÚFS k momentu ich odňatia, boli by predmetom odňatia, čo však preukázané nebolo. Poukazovanie daňového subjektu na odňatie dokladov KÚFS teda správny súd na základe uvedeného zhodnotenia považuje za účelové a nedôvodné.
13. Pokiaľ ide o námietky žalobcu podľa tretieho žalobného bodu viažuce sa k uplatnenému právu na odpočet dane v nadväznosti na faktúru za opravu BMW od dodávateľa R.K.SERVICE, s.r.o., Stráža 150 (za opravu motorového vozidla VW TRANSPORTER), v rámci ktorých žalobca namietal pričítanie nekontaktnosti priameho dodávateľa žalobcu, teda subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. na ťarchu daňového subjektu, poukazuje správny súd pri konštatovaní nedôvodnosti týchto námietok na závery a judikatúru uvedenú v bode 10. V tejto časti námietok žalobca pri odkaze na judikatúru, v rozopre s ktorou má byť postup správneho orgánu, ktorý pričíta nekontaktnosť dodávateľov žalobcu na jeho úkor, nesprávny, túto judikatúru nekonkretizuje, v nadväznosti na čo nie je možné, aby správny súd na uvedenú námietku rozporu s judikatúrou (so žalobcom len všeobecne označenou „súčasnou judikatúrou“) vecne reagoval, avšak odkazuje na svoje závery a judikatúru, ktorú uviedol v odôvodnení podľa bodu č. 10.
14. Rovnako nekonkrétna je i námietka žalobcu v treťom žalobnom bode odkazujúca na doklady a dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľných plnení a ich obsiahnutie v administratívnom spise. Bez ich konkretizácie v uvedenom žalobnom bode nemôže správny súd vecne reagovať v smere vyhodnotenia konkrétnych dôkazov a dokladov. Správny súd na tomto mieste odôvodnenia podotýka, že vymedzenie konkrétnych námietok priamo v obsahu žalobných bodov správnej žaloby nie je prípustné učiniť všeobecným odkazom na obsah administratívneho spisu. Presné a konkrétne znenie námietok, ktoré tvoria obsah žalobných bodov, vytvára jednak pre žalovaného priestor na to, aby k nim zaujal rovnako konkrétne stanoviská a závery a taktiež pre správny súd vytvára možnosť dôsledného vecného vyhodnotenia takýchto námietok v rámci ich podrobenia vecnému prieskumu zákonnosti. Len všeobecné namietanie rozporu s bližšie neoznačenou súčasnou judikatúrou a všeobecné konštatovanie žalobcu, že si svoju dôkaznú povinnosť v tejto časti splnil predložením dôkazov a dokladov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu bez ich konkretizácie, nemôže ako dôvodné obstáť. Obdobne je tomu, pokiaľ žalobca v tomto žalobnom bode namietal, že vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného sú ako dôvody na podanie všeobecnej správnej žaloby dané dôvody v zmysle úpravy § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) SSP (zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP). Tieto dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia a ani ako dôvody zrušenia rozhodnutia správcu dane ako naplnené správny súd nehodnotí jednak v nadväznosti na primárne skonštatovanú všeobecnosť vymedzenia týchto dôvodov, ani vo vecnej rovine s ohľadom na ostatný obsah odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd konštatuje, že správne orgány dostatočne pre riadne posúdenie veci zistili skutkový stav, zistený skutkový stav, ktorý vzali za základ ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise a nie je s ním v rozpore, zistený skutkový stav správne orgány správne právne posúdili a v postupe správnych orgánov nebolo zistené podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o osobitne v treťom žalobnom bode namietaný postup správneho orgánu prvého stupňa, kedy tento nevyužil inštitút opakovaného predvedenia spoločníka a konateľa a zároveň podľa predmetnej faktúry kontaktnej osoby subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. p. J. D., správny súd poukazuje na výsledok procesného postupu správcu dane, kedy tento po tom, ako sa uvedená osoba - p. J. D., neustanovila na predvolanie v súlade s úpravou § 20 ods. 2 Daňového poriadku požiadal Obvodné oddelenie PZ Terchová o predvedenie menovaného (žiadosť o predvedenie zo dňa 13.11.2019 pod č. 102598128/2019), a to z adries S. XXX (miesto podnikania) a S. XXX (trvalý pobyt). Osoba J. D. k 03.12.2019, nebola príslušníkmi Policajného zboru predvedená. Podľa odpovede OR PZ Žilina, OO PZ Terchová zo dňa 03.12.2019 sa predvedenie menovaného nepodarilo z dôvodu jeho nezastihnutia na označených adresách. Správny súd v tejto časti odôvodnenia poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžfk/38/2017 alebo sp. zn. 1Sžfk/1/2017, podľa ktorých vždy od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet je potrebné v dokazovaní pokračovať. Vo svetle i záverov uvedeného rozhodnutia NS SR a pri zohľadnení správcom dane skonštatovaných zistení vo vzťahu ku subjektu R.K.SERVICE, s.r.o., ktorý bol priamym dodávateľom žalobcu a podľa ktorých v zmysle zistení z informačného systému finančnej správy:
- subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. posledné daňové priznanie podal za tretí štvrťrok roku 2014 dňa 27.10.2014,
- subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. posledné daňové priznanie na dani z príjmu právnickej osoby podal za rok 2013 dňa 20.05.2014,
- posledný kontrolný výkaz podľa § 78a Zákona o DPH podal daňový subjekt za tretí štvrťrok roku 2014 dňa 27.10.2014 a
- rozhodnutím Daňového úradu Žilina zo dňa 24.05.2016 bola subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. zrušená registrácia pre DPH podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 Zákona o DPH, a to z dôvodu, že daňový subjekt opakovane nepodáva daňové priznanie, a to ani na výzvy správcu dane, uplynutím dňa 30.06.2016 prestal byť daňový subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. platiteľom dane z pridanej hodnoty, nehodnotí správny súd postup správcu dane, kedy tento nepristúpil k opätovnému predvedeniu svedka p. J. D. ako postup, ktorý by zakladal nezákonnosť správcom dane vydaného rozhodnutia. Za procesnej situácie, ktorá vznikla v konaní pred správcom dane, tento v súlade s jeho kompetenciou dokazovanie viesť podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nevyužil možnosť opätovného predvedenia p. J. D., svoj postup náležite a dostatočne odôvodnil, ako vyplýva zo strany 13 odôvodnenia jeho rozhodnutia, vymedzením úvah, ktorými bol vedený pri zvolení tohto procesného postupu. Uvedeným správca dane neuprel daňovému subjektu žiadne práva. V tejto časti odôvodnenia správny súd zdôrazňuje primárnu dôkaznú povinnosť daňového subjektu v daňovom konaní, zahŕňajúcu v prípade existencie dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia, ako tomu bolo v tomto prípade, tieto pochybnosti vyvrátiť (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09, sp. zn. III.ÚS 93/2016). Základom odôvodnených pochybností správcu dane o reálnom poskytnutí služby dodávateľom R.K.SERVICE žalobcovi - opravy motorového vozidla VW TRANSPORTER boli vyššie uvedené zistenia vo vzťahu ku subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. z informačných systémov finančnej správy, ako aj zistenia v súvislosti s pokusmi správcu dane kontaktovať subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. alebo jeho štatutárneho zástupcu za účelom preverenia zdaniteľných plnení pre žalobcu. Daňovému subjektu sa pochybnosti správcu dane nepodarilo vyvrátiť, a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno. Daňový subjekt nepreukázal vznik daňovej povinnosti priameho dodávateľa žalobcu, teda subjektu R.K.SERVICE, s.r.o., podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH.
15. Pokiaľ žalobca vo štvrtom žalobnom bode namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného, zdôrazniac závery vyplývajúce z judikatúry, konkrétne z rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, sp.zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a sp.zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých rozhodnutí podľa tvrdení žalobcu vyplýva, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, správny súd uvádza nasledovné závery: V predmetnom prípade postupoval správca dane v súlade s úpravou § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Táto dôkazná povinnosť daňového subjektu je v daňovom konaní primárna a zahŕňa spoľahlivé preukázanie všetkých podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane v rozsahu formálnych i materiálnych podmienok odpočtu dane tak, ako vyplývajú z právnej úpravy a ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018). Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, správca dane po dôslednom vyhodnotení dôkazov produkovaných daňovým subjektom a po vyhodnotení vlastných zistení pri preverení tvrdení daňového subjektu o reálnosti zdaniteľných obchodov, a teda o vzniku jeho práva na odpočet dane, po vzniku opodstatnených pochybností o realizácii zdaniteľných plnení skonštatoval nepreukázanie materiálnych podmienok odpočtu pri dodávkach od priameho dodávateľa K-ENERGO, s.r.o. (stavebné a montážne práce) a R.K.SERVICE (oprava motorového vozidla VW TRANSPORTER) - nepreukázanie realizácie plnenia osobou uvedenou na faktúre. V týchto prípadoch ide o skutočnosti predstavujúce materiálne podmienky práva na odpočet, vo vzťahu k preukázaniu ktorých ťaží dôkazné bremeno daňový subjekt. Daňový subjekt musí byť, pokiaľ mu má byť právo na odpočet v uplatnenom rozsahu priznané, schopný spoľahlivo a jednoznačne preukázať splnenie všetkých podmienok odpočtu. Správca dane teda v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej povinnosti daňového subjektu skutočnosti, ktoré by do jeho dôkaznej povinnosti nespadali a tiež nevyložil dôkaznú povinnosť daňovému subjektu extenzívne. Za stavu existencie opodstatnených pochybností správcu dane, ako sú identifikované východiskami v podobe zistení správcu dane vo vyššie uvedenom odôvodnení, bolo dôkaznou povinnosťou daňového subjektu tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. V tejto časti odôvodnenia správny súd poukazuje opätovne na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09, sp. zn. III.ÚS 93/2016, podľa ktorých pokiaľ správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, došlo potom k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo zodpovedá praktickému vyjadreniu kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V nadväznosti na tieto hodnotenia nie je možné skonštatovať rozpor postupu správcu dane pri rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní s uvedenými žalobcom označenými rozsudkami NS SR. Rovnaký záver správny súd uvádza i vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu nie je možné podsunúť objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností a rovnako i k argumentáciu, podľa ktorej vyhodnotenie pripísania nekontaktnosti dodávateľa dopadá na ťarchu daňového subjektu, je nesprávnym postupom. Uvedené závery dopadajú i na poukaz žalobcu na rozsudok NS SR ČR 5Afs 131/2004. Osobitne vo vzťahu k rozsudku NS SR 5Sžf/17/2015 je potrebné zdôrazniť primárne odlišnosť skutkového východiska vo veci prieskumu zákonnosti pod sp.zn. 5Sžf/17/2015, kde pre najvyšší súd, ako odvolací súd, vznikla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. V označenej veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda išlo o situáciu, kedy sa skúmala skutočnosť vyplývajúca z právneho vzťahu dodávateľa, platiteľa dane a subdodávateľa. NS SR vo veci sp.zn. 5Sžf/17/2015 zo dňa poukázal na závery podľa rozhodnutí SD EÚ Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House System (C-484/03), pričom skonštatoval, že ak u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je dôkazné bremeno na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje a úmysel daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. NS SR skonštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov nevplýva, ako sa vysporiadali s nesporným zistením, že tovar bol žalobcovi dodaný. Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného napriek nedostatočne formulovanej a preskúmateľnej správnej úvahe. Z rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne zrejmé, prečo vyššiu hodnotu závažnosti pripísal niektorým zisteniam, prečo iné považuje za druhoradé alebo nedostatočné. Zo záverov uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, bolo po zmene rozsudku krajského súdu zrušené pre nepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda vyplýva, že v danej veci nebolo preskúmateľne ustálené ani správnymi orgánmi a ani rozhodnutím krajského súdu, presné vymedzenie skutkovej podstaty porušenia zákona, s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby sa presne naplnili všetky znaky použitých zákonných ustanovení. V prejednávanej veci posudzovanej správnym súdom (sp. zn. 30S/180/2020) však o takýto prípad nešlo, nakoľko v administratívnom konaní správca dane a žalovaný dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnili, v súvislosti s akými zisteniami a ako, teda preskúmateľne a poskytnutím jasnej odpovede na vzniknuté otázky, vyhodnotili nekontaktnosť priameho dodávateľa žalobcu, teda subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. Uvedené zdôraznenie odlišnosti východísk platí i vo vzťahu k poukazu žalobcu na závery podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn. 14S/14/2016 zo dňa 01.12.2016, vo vzťahu ku ktorému naviac správny súd podotýka, že sa jedná o rozhodnutie prvostupňového správneho súdu, a teda v danom prípade nie je vo vzťahu k takémuto rozhodnutiu možné konštatovať, že predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a ani že sa jedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority.
16. V nadväznosti na uvedené závery je potrebné si uvedomiť, že je vždy od konkrétnej situácie v tom- ktorom daňovom konaní závislé, či a aké dôkazy správca dane vykoná. Správny súd na tomto mieste poukazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017 zo dňa 27.06.2018, podľa ktorého: Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti
a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Na závery z tohto rozsudku NS SR považuje správny súd za dôležité poukázať v nadväznosti na konštatovanie o nedôvodnosti námietok žalobcu spojených s odkazom na závery podľa rozsudku NS SR 3Sžf 1/2010, 4Sžf/16/2010, 5Sžf/49/2010. Správny súd konštatuje, že so závermi týchto rozhodnutí označených žalobcom rozhodnutie správcu dane a žalovaného v rozpore nie je. Konkrétne k veci NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 správny súd konštatuje totožné závery ako vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 (správny súd podotýka, že odôvodnenia týchto rozhodnutí NS SR vymedzujú obdobné východiská a totožné závery). Vo veci NS SR sp.zn. 4Sžf/16/2010 NS SR ako odvolací súd poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010, avšak v odôvodnení s odkazom na rozhodnutie SD EÚ C-439/04 skonštatoval záver, podľa ktorého: Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, z ktorých má vychádzať vo svojej rozhodovacej činnosti aj správca dane, považoval odvolací súd za potrebné konštatovať, že v posudzovanom prípade je na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zisťovali, či dodávateľ tovaru E.P. s.r.o. (od 22. augusta 2007 B. s.r.o. BB) sa dopustil podvodného konania alebo nie. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné znovu rozhodnúť v predmete konania vedeného u správcu dane. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. V nadväznosti na uvedené závery správny súd konštatuje, že v tejto veci NS SR viazal závery o rozložení dôkazného bremena na prípad podvodného konania, pričom však zároveň uviedol, že v danej veci bude možné takéto rozloženie dôkazného bremena ustáliť až po doplnení dokazovania v naznačenom smere. V prejednávanej veci sp, zn, 31S/144/2020 bolo vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k zisteniu skutkového stavu dostatočného pre riadne posúdenie veci a správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na záveroch o nesplnení materiálnych podmienok odpočtu a nie na konštatovaní, že sa daňový subjekt dopustil podvodného konania, kedy ťaží dôkazné bremeno preukázania vedomosti alebo možnosti vedomosti daňového subjektu o tom, že sa prijatím plnenia podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom (podvodom), práve správcu dane. Pokiaľ ide o závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, závery tohto rozsudku sú rozhodovacou praxou NS SR prekonané, v ktorej časti správny súd poukazuje napr. na rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018 so zdôraznením bodu 42. odôvodnenia, podľa ktorého: Je rozumné očakávanie, najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti uplatnenia daňovej kontroly po relatívne dlhom časovom úseku (napr. ustanovenie § 69 Daňového poriadku), že si sťažovateľ ako daňový subjekt a priori zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t.j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb bolo realizované spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007, správny súd zdôrazňuje zásadnú odlišnosť skutkových východísk tohto rozhodnutia oproti prejednávanej veci sp. zn. 31S/144/2020 a tiež na to sa viažuceho zamerania posúdenia rozloženia dôkazného bremena v administratívnom konaní, keď podľa záverov rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007 zistil najvyšší súd záver, podľa ktorého: Spor medzi účastníkmi konania spočíva vo vyhodnotení skutkovej okolnosti a jej následnej subsumpcii, či došlo k naplneniu pojmového znaku „vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky“ v zmysle ust. § 37 ods. 1 až 3 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Spor medzi účastníkmi konania spočíval vo vyhodnotení rozsahu dôkaznej povinnosti platiteľa a rozloženia dôkazného bremena, ktoré je pre vývoz tovaru, pre účely DPH určené priamo zákonom č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na to, že pri hodnotení dôkazov musia byť zachované pravidlá logického myslenia, ktorých sa dovoláva žalobca v závere. Dôkazná situácia (prevzatie tovaru ukrajinskými odberateľmi na prepravu a preukázateľné zaplatenie trhovej ceny žalobcovi na území SR, JCD potvrdené colnicou na výstupe) sú relevantnými dôkaznými prostriedkami v zmysle § 37 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z.
17. Pokiaľ žalobca namietal v rámci štvrtého žalobného bodu, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov a pokiaľ by tomu tak bolo, išlo by o popretie konkurenčného prostredia, poukazuje správny
súd na svoje úvahy a prijaté závery podľa bodu 10. odôvodnenia tohto rozsudku a v nadväznosti na ne nehodnotí túto námietku ako dôvodnú.
18. Pokiaľ žalobca namietal v rámci štvrtého žalobného bodu, že závery žalovaného nie sú v súlade s právnou praxou, jedná sa o všeobecne koncipovanú námietku. Správny súd poukazuje na judikatúru uvedenú vyššie, z ktorej vychádzal pri prijatí svojich záverov a ktorú konkrétne označil, ako aj na svoje závery pri vysporiadaní sa s judikatúrou označenou žalobcom v iných častiach správnej žaloby konkrétne. Naviac, vo vzťahu k námietke nesúladu s právnou praxou správny súd podotýka jej vágnosť pokiaľ ide o pojem „právna prax“. Námietku hodnotí ako nedôvodnú.
19. Pokiaľ žalobca namietal v rámci štvrtého žalobného bodu, že súhlasí s názorom ústavného súdu, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu princípu právnej istoty, správny súd konštatuje, že žalobca v tejto námietke primárne neidentifikuje rozhodnutie ústavného súdu, vo vzťahu ku ktorému sa vyjadruje. Nie je preto možné z takto označeného rozhodnutia ústavného súdu žalobcom vyvodené závery, pokiaľ ide o východiská tohto rozhodnutia ústavného súdu, porovnať s východiskami prejednávanej veci. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje správny súd na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018, podľa ktorých: Na podporu svojich tvrdení nie je sťažovateľovi bránené, aby k nim priložil relevantnú judikatúru súdov, v ktorých však, ako vo veci samej, boli už tieto úvahy ako právne závery vyslovené. Avšak nie je možné, aby toto vykonal sťažovateľ iba sumárne, t.j. prostredníctvom jednoduchého odkazu na číselné označenie rozhodnutia všeobecného alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky bez toho, a že by tento odkaz nespojil minimálne so stručnou kvalifikovanou úvahou objasňujúcou, ktoré ustanovenia právneho predpisu na zistený skutkový stav boli súdom použité a z akých dôvodov. Správny súd konštatuje, že uvedené závery rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018 sa uplatnia i pri skonštatovaní o nedôvodnosti námietky žalobcu odkazujúcej na závery ústavného súdu v zmysle vyššie uvedeného, v obsahu ktorej námietky žalobca rozhodnutie ústavného súdu neoznačil ani len číselne - napríklad spisovou značkou. Takto žalobcom uplatnená námietka pre jej všeobecnosť nemôže obstáť. Správny súd však podporne, vo vecnej rovine takúto námietku hodnotí ako nedôvodnú, pretože vo vzťahu k postupu správnych orgánov a ich rozhodnutiam nie je možné skonštatovať konkrétne porušenie princípu právnej istoty, ku ktorému porušeniu námietka smeruje.
20. Pokiaľ žalobca v piatom žalobnom bode namietal, že správca dane vydaním 12 rozhodnutí, avšak len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly, nepostupoval v súlade s Článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s Článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, hodnotí správny súd túto námietku ako nedôvodnú. Postup správcu dane a žalovaného nie je v rozpore s úpravou podľa Daňového poriadku, ktorý upravuje postup správcu dane a ani so zásadou legality vyjadrenou v úprave podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Naopak, postup správcu dane, kedy tento v rámci jednej daňovej kontroly vydal jedno oznámenie o daňovej kontrole a rovnako jeden protokol z daňovej kontroly žalobcu a 12 samostatných rozhodnutí, v súlade s úpravou § 3 ods. 1 Daňového poriadku reflektuje konkrétnu povinnosť správcu dane postupovať podľa § 46 ods. 1, § 68 ods. 4 písm. b), ods. 5 všetko Daňového poriadku a zároveň zohľadňuje hmotnoprávnu úpravu podľa § 77 ods. 1 zákona DPH, podľa ktorej je zdaňovacie obdobie pre DPH kalendárny mesiac. Vychádzajúc z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ktorý dokumentuje dostatočne postup správcu dane a žalovaného v predmetnej veci a vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, správny súd konštatuje nedôvodnosť tejto žalobnej námietky žalobcu.
21. Pokiaľ žalobca v šiestom žalobnom bode namietal, že správca dane nepredložil dôkaz opaku vyvracajúci tvrdenia žalobcu a opiera svoje závery len svoje pochybnosti a skutočnosti, ktoré sám označuje za nepriame dôkazy a tiež poukazoval na úpravu § 3 ods. 3 Daňového poriadku tvrdiac, že dôkazy produkované žalobcom v daňovej kontrole správca dane spochybnil len svojimi hodnotiacimi úsudkami a že žalovaný žalobcom predložené dôkazy a poskytnuté vyjadrenia hodnotí nedôsledne, konštatuje správny súd vo vzťahu k týmto námietkam žalobcu ich nedostatočnú konkrétnosť, spočívajúcu v absencii vymedzenia konkrétnych skutočností - zistení správcu dane, ktoré žalobca označuje za nepriame dôkazy a v absencii označenia konkrétnych dôkazov produkovaných žalobcom, ktoré správca dane spochybnil len svojím hodnotiacim úsudkom a tiež v absencii označenia dôkazov a poskytnutých vyjadrení, ktoré žalovaným boli hodnotené nedôsledne. Takto všeobecne koncipované námietky nevytvárajú pre správny súd priestor, aby k nim zaujal konkrétne vecné stanovisko pri
hodnotení ich dôvodnosti, v nadväznosti na čo primárne z tohto dôvodu tieto námietky neobstoja. Zároveň i v tejto časti poukazuje správny súd na svoje konkrétne závery o rozložení dôkazného bremena v predmetnom administratívnom konaní a o vyhodnotení vykonaných dôkazov na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa bodu 15. odôvodnenia tohto rozsudku. Rovnaké závery, pokiaľ ide o všeobecné koncipovanie vznesenej námietky zo strany žalobcu, čo primárne zakladá nedôvodnosť takejto námietky, konštatuje správny súd i vo väzbe na námietku žalobcu, podľa ktorej žalobca poukazuje na to, že záujem štátu je nadradený vo vzťahu k zachovaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, avšak uvedené nemôže byť na úkor nedodržania práva v spojení s poukazom žalobcu na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. M-Sž doV1/00, ktoré žalobca rozsiahlo v správnej žalobe cituje. I v tejto časti správny súd poukazuje na bod 55. rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžf/81/2018 vo vzťahu k potrebe vymedzenia toho, ako sa právne závery toho-ktorého citovaného rozhodnutia (akéhokoľvek rozhodnutia, či už Súdneho dvora EÚ, NS SR, ÚS) vzťahujú aj na preskúmavanú vec a ako na ňu dopadajú. Pokiaľ teda žalobca mienil v tejto časti namietať uprednostnenie záujmov štátu na výbere daní pred ochranou práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, majúc za to, že toto uprednostnenie bolo na úkor žalobcu, bolo žiaduce v tejto časti konkrétne vymedziť, ktorá časť postupu správcu dane alebo žalovaného a na to sa viažucich záverov rozhodnutí týchto orgánov, takúto kvalifikáciu porušenia napĺňa, čo žalobca neučinil. Zároveň v tejto časti odôvodnenia poukazuje správny súd na odôvodnenie celého svojho rozhodnutia v jeho komplexe, ktoré vysporiadava všetky relevantné, určité a konkrétne námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných bodoch, pokiaľ na základe ich dostatočného vymedzenia z hľadiska ich konkrétnosti a väzby na prejednávanú vec, bolo možné k nim vecné stanovisko pri posúdení zákonnosti správnym súdom zaujať.
22. Na základe vyhodnotenia všetkých námietok žalobcu vymedzených v správnej žalobe ako nedôvodných (replika žalobcu bola žalobcom učinená po nastúpení účinkov koncentrácie dôvodov a rozsahu správnej žaloby a zároveň bola zopakovaním už v správnej žalobe obsiahnutej argumentácie), dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.
23. Podľa § 167 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 ods. 1 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
24. Žaloba bola zamietnutá, na základe čoho je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný a žalobcovi podľa § 167 SSP a contrario správny súd náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému vzhľadom na konštatovanie nezistenia splnenia podmienok výnimočnosti situácie v nadväznosti na aplikovanú úpravu podľa § 168 ods. 1 SSP a contrario.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.