Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-1646-2021.pdf
PDF · 108.32 KB
Case nature
Subarea
4Ek/1646/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, so sídlom miestneho úradu Žatevná 2, 844 02 Bratislava, IČO: 00 603 406, proti povinnému: W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX T., prechodný pobyt: P. pri J. XXX, XXX XX, práv. zast.: JUDr. Šimon Meliš, advokát, so sídlom Partizánska 1250, 811 03 Bratislava, IČO: 30 793 394, o vymoženie 5 000 EUR, vedenú súdnym exekútorom: JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom exekútorského úradu Ružová Dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 30 791 383, pod sp. zn. 387EX 251/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 EUR a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 202,68 EUR k rukám právneho zástupcu povinného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.05.2022 domáhal od povinného vymoženia 5 000 EUR s na podklade exekučného titulu rozhodnutia č. SU-8703-90/2011/pk/VL, ktoré dňa vydala Mestská časť Bratislava - Dúbravka. (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2011 a vykonateľnosť dňa 13.07.2011.
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 28.05.2021 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom exekútorského úradu Ružová Dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 30791383, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 387EX 251/21.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 18.06.2021 a návrh na zastavenie exekúcie podal povinný dňa 22.06.2021, teda v zákonom stanovenej lehote, pričom návrh povinného na zastavenie exekúcie bol do exekučného spisu 4Ek/1646/2021 priradený dňa 30.03.2022. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný spochybňuje spôsob doručovania exekučného titulu oprávneným. Podaným návrhom na zastavenie exekúcie povinný poukazuje aj na § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje, aby súd exekúciu zastavil.
4. Oprávnený uvádza, že urobil všetky kroky smerujúc k doručeniu exekučného titulu. Podľa oprávneného sa ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku vzťahuje iba na výkon rozhodnutia správnou cestou. Predmetné ustanovenie nie je podľa oprávneného možné chápať v kontexte výkonu
súdnych alebo iných rozhodnutí (exekučných titulov), Vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený tiež uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie podal v 10 - ročnej premlčacej dobe.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučného poriadku“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9.. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
10. Podľa § 46 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
11. Podľa § 71 ods. 1 Správneho poriadku, ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len „rozhodnutie“), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
12. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
13. Podľa § 72 ods. 2 Správneho poriadku, účastník konania alebo vymáhajúci správny orgán alebo ten, o kom to ustanovuje zákon, môžu podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom.
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
17. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
18. „V záujme právnej stability správny poriadok ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí rozhodnutie vykonať, aby pri uplatňovaní práva nevznikali neodôvodnené prieťahy. Niektoré osobitné zákony ustanovujú dĺžku tejto lehoty odchylne. Táto lehota má prekluzívny charakter, aj keď to takto jednoznačne nie je vyjadrené. Jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.“ (komentár § 71 ods. 3 Správneho poriadku)
19. Preklúzia označuje zánik práva, ktoré nebolo uplatnené v stanovenej lehote - ide o zánik práva uplynutím času. K tomuto javu dochádza len v prípadoch, ktoré určuje zákon (napr. formulácia „inak právo zanikne“). Pri preklúzii nevzniká tzv. naturálna obligácia ako je to pri premlčaní. Pokiaľ by niekto plnil prekludovaný záväzok, bude sa jednať o bezdôvodné obohatenie na strane toho, kto takéto plnenie prijal.
20. Z predloženého exekučného titulu vyplýva, že stavebný úrad mestskej časti Bratislava - Dúbravka ako správny orgán v prvom stupni uložil povinnému za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. c) stavebného zákona a za spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona pokutu v celkovej výške 5 000 EUR.
21. Na základe tvrdenia povinného, v ktorom poukazuje na ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, exekučný súd opätovne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a zistil nasledovné. Exekučným titulom v tejto exekučnej veci je rozhodnutie č. SU-8703-90/2011/pk/VL, ktoré dňa vydala Mestská časť Bratislava - Dúbravka a povinnému ním bola uložená povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 5 000 EUR, pričom exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2011 a vykonateľnosť dňa 13.07.2011. Výkon tohto rozhodnutia bolo možné podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej
povinnosti. Súd ďalej zistil, že v danej exekučnej veci zákonná trojročná prekluzívna lehota začala plynúť dňom 14.07.2011 (rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.07.2011) a uplynula dňom 14.07.2014. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 04.05.2021.
22. Vychádzajúc z bodu 21. tohto uznesenia exekučný súd konštatuje, že v danom prípade nemalo byť poverenie na vykonanie exekúcie vydané, pretože dňa 14.04.2014 uplynula prekluzívna lehota, čím právo na vykonanie rozhodnutia (exekučného titulu) zaniklo a nastala skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu.
23. V danej veci exekučný súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.11.2012. sp. zn.: 4CoE/164/2012. v zmysle ktorého: „V ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné v danej veci aplikovať na základe citovaného ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch, zákon ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí výkon rozhodnutia nariadiť (s účinnosťou od 01.01.2004 už neplatí, že ak sa v trojročnej lehote konanie o výkon rozhodnutia začalo, musí sa v tejto lehote i skončiť). Táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že jej uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada príslušný orgán, ktorým je v danom prípade exekučný súd, z úradnej povinnosti (ex offo).“
24. Na záver súd dodáva, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že sú tu sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d)Exekučného poriadku exekúciu zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
26. Keďže súd exekúciu zastavil, je potrebné, aby rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane výšky ich určenia.
27. Podľa § 195 Exekučného poriadku, „trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
28. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
31. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
32 Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
33. Podľa § 5 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017“), „exekútorovi patrí odmena za a)výkon exekučnej činnosti 1.pri exekúcii na peňažné plnenie, 2.pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b)ďalšiu činnosť exekútora podľa zákona za 1spisovanie návrhov na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2.prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3.doručovanie súdnych písomností a mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný predpis, 4.vykonávanie inej činnosti na základe poverenia súdu alebo, ak tak ustanoví osobitný predpis.
34 Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, „exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
35. Podľa § 21 ods.2 Vyhlášky č. 68/2017, „náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a)náklady na vedenie spisu, b)náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c)náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d)náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
36. Podľa §21 ods.3 Vyhlášky č. 68/2017, „nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
37. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur.
38. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
39 Oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudok súdu opatrený doložkou právoplatnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom /m. m. I. ÚS 411/2012, IV. ÚS 138/2011, IV. ÚS 79/2011).
40. V okolnostiach veci sa nemusí javiť svojvoľným výkladom ustanovení Exekučného poriadku o trovách konania taký výklad, podľa ktorého oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie ak podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, v situácii, keď na rozhodnutí súdu bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. (IV. ÚS 278/2014-10)
41. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60 EUR, (znížená v zmysle citovaného § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.
42. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodol súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu, že dňa 14.04.2014 uplynula prekluzívna lehota, čím právo na vykonanie rozhodnutia (exekučného titulu) zaniklo a nastala skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu . Dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal návrh na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov súd podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vo výške 30 EUR podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6 EUR (20 % z 30 EUR) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
43. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 44. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
45. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
46. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
48. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
49. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
50. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
51. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
52. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 54. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
55. Povinný si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na trov exekučného konania v celkovej výške 202,68 EUR, ktorý pozostával z dvoch úkonov právnej služby v exekučnom konaní a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia a písomné podanie návrhu na zastavenie exekúcie (2 x 90,47 EUR), ku ktorým sa prirátala hodnota dvoch režijných paušálov za rok 2021 (2 x 10,87 EUR).
56. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k právnemu záveru, že je dôvodný, keďže povinný preukázal dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd povinnému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v plnom rozsahu. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny istina vo výške 5 000 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 180,94 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavuje sumu vo výške 90,47 EUR. V tomto exekučnom konaní povinný má nárok na náhradu trov, a to trov za právne zastúpenie za dva úkony právnej služby - prevzatie právneho zastúpenia a podanie návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ku ktorým sa pripočíta hodnota dvoch režijných paušálov za rok 2021 a hodnota dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného súd priznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v celkovej výške 202,68 EUR (2 x 90,47 EUR + 2 x režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 EUR), ktorý je povinný uhradiť oprávnený k rukám právneho zástupcu povinného v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.