Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-147-2020.pdf
PDF · 234.17 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/147/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - Sk, s.r.o., so sídlom Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, právne zastúpeného: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101620861/2020 zo dňa 22.10.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 100908823/2020 zo dňa 18.05.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo správcu dane) vyrubil daňovému subjektu Stavoinvest - Sk, s.r.o., so sídlom Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891, DIČ: 2021805841, IČ DPH: SK2021805841 (ďalej ako daňový subjekt alebo Stavoinvest - Sk, s.r.o.) rozdiel dane v sume 64.110,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015. Správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť vykonania daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015 u daňového subjektu, ktorá daňová kontrola začala na základe Oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 05.02.0019. Doklady daňového subjektu za január 2015 až december 2015 boli zaistené colníkmi Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej ako KÚFS) a boli správcovi dane odovzdané dňa 23.01.2019. Z daňovej kontroly bol vypracovaný Protokol číslo 100356703/2020 zo dňa 05.02.2020. Kontrolou dokladov, ktoré sú vymedzené v bode 2.1 protokolu z daňovej kontroly, bolo zistené, že daňový subjekt za kontrolované zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie dňa 23.01.2016 a dňa 25.01.2016 podal opravné daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal a výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bola vlastná daňová povinnosť v sume 5.983,42 Eur. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (ďalej ako zákon o DPH), z dodávateľských faktúr, ktoré boli vyhotovené spoločnosťou M- TRADE SK, s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 44 912 757 (ďalej len M-TRADE SK, s.r.o.) tak, ako sú tieto faktúry špecifikované v bode 1) na strane 3 až 4 rozhodnutia správcu dane. Súčasťou faktúr vyhotovených spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. neboli žiadne prílohy. V účtovníctve daňového subjektu sa nachádzala Rámcová zmluva o dielo č. RZ-JUN/2015 zo dňa 01.06.2015 uzatvorená so zhotoviteľom M-TRADE SK, s.r.o., s vymedzeným predmetom zmluvy - realizácia stavebno-montážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek objednávateľa.
Správca dane z verejne dostupného registra zistil, že spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 01.07.2017, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť THE PALACEVIEW, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, ktorá tiež zanikla dňa 01.09.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť XIREN s.r.o., so sídlom Bratislava. Nakoľko subjekt XIREN s.r.o. neposkytol správcovi dane súčinnosť a nespolupracoval s ním, nebolo možné preveriť, či predmetom účtovníctva daňového subjektu M-TRADE SK, s.r.o. sú i preverované faktúry. Správca dane vypočul pána L., ktorý bol jedným so spoločníkov a jediným konateľom subjektu M- TRADE SK, s.r.o. v relevantnej dobe, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že subjekt M-TRADE SK, s.r.o. v preverovanom období nemal žiadnych zamestnancov, práce podľa predmetných faktúr boli zabezpečené subdodávateľsky a po nahliadnutí do svojich poznámok uviedol názvy subdodávateľov napríklad UniBIZ, s.r.o., GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., DREVOS SV s.r.o., Windlov Ventures SK, s.r.o., Wilofood, s.r.o. Pokiaľ bol tento svedok správcom dane po nahliadnutí na preverované faktúry vyzvaný, aby uviedol názvy/mená dodávateľov subjektu M-TRADE SK, s.r.o., ktorí mali vykonať práce (dodávky), ktoré následne boli fakturované žalobcovi, svedok uviedol, že názvy dodávateľov už vymedzil, pričom práce podľa faktúr vykonávali zamestnanci jeho subdodávateľských spoločností a nakoľko súbežne prebiehali práce na rôznych stavbách a firmy pracovali na viacerých zákazkách, nevie konkretizovať, v ktorom období presne, ktorá firma kde pracovala. Doklady boli odovzdané novému majiteľovi pri prevode obchodného podielu s preberacím protokolom, ktorý nemôže predložiť a ku faktúram pre žalobcu neboli zo strany M-TRADE SK, s.r.o. vyhotovené ďalšie doklady. Potvrdil, že uzavrel Rámcovú zmluvu o dielo č. RZ-JUN/2015 zo dňa 01.06.2015 a túto zmluvu i podpísal. Na jednotlivých stavbách boli vedené stavebné denníky, avšak kto ich viedol a kto robil stavebný dozor si nespomenul a uviedol, že konkrétne doklady budú určite v účtovníctve jeho firmy, ktoré odovzdal novému majiteľovi. Počas ústneho pojednávania svedok predložil správcovi originál Zmluvy o prevzatí majetku spoločnosti vrátane záväzkov a pohľadávok zo dňa 05.06.2017, podľa obsahu ktorej odovzdávajúci M-TRADE SK, s.r.o. ku dňu 05.06.2017 odovzdal kompletné písomné podklady tejto obchodnej spoločnosti vrátane účtovných dokladov, pričom zoznam týchto dokladov nie je druhovo špecifikovaný a taktiež nie je predmetom odovzdania elektronická verzia (zálohovaného účtovníctva) na prenosnom médiu. Správca dane v súlade s úpravou § 20 ods. 1, § 25 ods. 1 daňového poriadku vykonal úkony za účelom realizácie výsluchu svedka pána R., ktorý podľa výpisu z Obchodného registra je jedným zo spoločníkov a jediným konateľom subjektu XIREN s.r.o., teda právneho nástupcu M-TRADE SK, s.r.o., ktoré úkony však neboli úspešné, nakoľko sa označený svedok na ústne pojednávanie nedostavil na predvolanie správcu dane a svoju neúčasť neospravedlnil. Neúspešný bol i pokus správcu dane prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ, Obvodné oddelenie PZ Nové Mesto - východ, Bratislava III o predvedenie menovaného. Z dôvodu vzniknutých pochybností správcu dane o tom, že plnenia, ktoré sú uvedené v predmete fakturácie na preverovaných faktúrach od dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o. pre odberateľa - daňový subjekt boli vo všetkých prípadoch reálne v takom množstve skutočne poskytnuté subjektom M-TRADE SK, s.r.o., preveroval správca dane bonitu a daňovú spoľahlivosť dodávateľov, ktorá podľa vyjadrenia pána L. mali stavebné práce a práce v lese reálne vykonať, a to prostredníctvom verejne dostupných registrov a nahliadnutím do informačného systému, ktorý správca vedie. Konkrétne boli tieto úkony vykonané vo vzťahu k DREVOS SV s.r.o., Bratislava, WINDLOW VENTURES SK, s.r.o., Bratislava, UNI BizGROUP s.r.o., Bratislava, GOLDEA SLOVAKIA, s.r.o., Dunajská Streda a WiloFood, s.r.o., Trnava. Správca dane zistil, že tieto spoločnosti sú pre správcu dane nekontaktné, nemajú v predmete činnosti zapísaný taký druh podnikateľskej činnosti, ktorá by zabezpečila vykonanie prác, ktoré mali zabezpečiť pre spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o., niektoré majú vymazaných konateľov, predmet činnosti a niektorí konatelia sú príslušníci iných krajín, resp. je to osoba bez domova. Správca dane skonštatoval, že pokiaľ platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. Na základe vykonaných preverovaní správca dane dospel k záveru, že poskytnutie služieb dodávateľskou spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. nebolo v priebehu daňovej kontroly preukázané.
2. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľom AZ CAR, s.r.o., Varín podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH, t.j. elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej len ERP) s daňovým kódom pokladnice vymedzeným v odôvodnení rozhodnutia správcu dane za nákup náhradných dielov do áut, v nadväznosti na výdavkové pokladničné doklady č. 490 zo dňa 30.12.2015, č. 491 zo dňa 30.12.2015 a č. 492 zo dňa 30.12.2015. Na týchto pokladničných dokladoch bol ako účel výdavkov uvedený text: „Údržba auta“, „Autosúčiastky“, “Ventil EGR“. Z textu pokladničných dokladov nie je zrejmé na opravu, resp. údržbu ktorého auta alebo pracovného mechanizmu boli daňovým subjektom nakúpené súčiastky použité.
Keďže aj následne na výzvu správcu dane predložené vyjadrenie daňového subjektu bolo všeobecného charakteru, vykonal správca dane ďalšie preverovania. V rámci nich zaslal daňovému subjektu AZ CAR, s.r.o. výzvu na poskytnutie súčinnosti a z reakcie tohto subjektu bolo zistené, že preverované zjednodušené faktúry boli zaevidované v kontrolných záznamoch predložených subjektom AZ CAR, s.r.o., pričom:
- z niektorých dokladov vyplýva časť vyhotovenia aj po 17. hodine a v niektorých prípadoch v neskorých večerných hodinách a podľa predložených žurnálov doklady boli vyhotovené súvisle v časovom slede bez prestávky od času vyhotovenia prvého dokladu až po vyhotovenie posledného dokladu, v ktorej súvislosti správca dane zdôraznil informáciu uverejnenú vo vzťahu AZ CAR, s.r.o. na internete, pokiaľ ide o otváracie hodiny v rozsahu pondelok až piatok od 08:00 do 17:00 hod. s údajom sobota, nedeľa zatvorené,
- doklady vyhotovené dňa 28.02.2019 a 31.05.2019 pripadajú na sobotu a nedeľu,
- jednotlivé doklady v jednotlivých dňoch sú vyhotovené v jednej minúte, čo v bežnej obchodnej prevádzke je ťažko realizovateľné vzhľadom na pripravenie tovaru, jeho vydanie, zaevidovanie do ERP, prijatie hotovosti, prípadne vydanie hotovosti, vydanie dokladu z ERP. Tento spôsob vyhotovenia dokladov bol zistený pri všetkých dokladoch, ktoré boli uvedené v jednotlivých kontrolných žurnáloch, to znamená nielen pri dokladoch, ktoré správca dane preveroval v nadväznosti na obchodnú spoluprácu s daňovým subjektom,
- boli zistené nezrovnalosti pri denných finančných uzávierkach z ERP s konkrétne označeným DKP v rozhodnutí správcu dane. Z výpovede svedka pána W., ktorý podľa výpisu z Obchodného registra je jedným zo spoločníkov a jedným z konateľov subjektu AZ CAR, s.r.o., správca dane zistil, že tento nevedel uviesť, či daňový subjekt bol v roku 2015 obchodný partnerom AZ CAR, s.r.o. z toho dôvodu, že subjekt AZ CAR, s.r.o. má evidovaných okolo 5 000 zákazníkov. Túto informáciu je možné podľa neho dohľadať v účtovníctve AZ CAR, s.r.o. Spoločnosť daňového subjektu mu známa nie je, meno W. G. mu známe je. Túto osobu osobne pozná, ale nemôže potvrdiť, že sa jedná o konateľa daňového subjektu. Na otázku správcu dane, či môže potvrdiť, že spoločnosť AZ CAR, s.r.o. vyhotovila pre daňový subjekt preverované zjednodušené faktúry a či bol tovar dodaný v takom druhovom členení, množstve, v dátume a čase tak, ako je uvedené v jednotlivých dokladoch, uviedol, že áno. Dňa 22.11.2019 subjekt AZ CAR, s.r.o. predložil vyjadrenie a dôkazy preukazujúce tvrdenia konateľa AZ CAR, s.r.o., ktoré boli na nosiči CD a zároveň zmenil svoju odpoveď na otázku správcu dane, či môže potvrdiť, že spoločnosť AZ CAR, s.r.o. vyhotovila pre daňový subjekt preverované zjednodušené faktúry a že tovar bol dodaný v takom druhovom členení, množstve, v dátume a čase tak, ako je uvedené v jednotlivých dokladoch, keď uviedol, že na základe overenia predmetných dodaní tovarov v skladovom hospodárstve AZ CAR, s.r.o. bolo zistené, že všetok tovar bol dodaný pánovi V., N. XXX, N., IČO: 37 092 600, čo preukazuje dodacími listami, ktoré sú konkrétne identifikované v rozhodnutí správcu dane. V nadväznosti na uvedené správca dane skonštatoval, že podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je skutočnosť, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a služieb. Vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodávateľ AZ CAR, s.r.o. uvedený na zjednodušených faktúrach preukázal písomnými dokladmi, že tieto vyhotovil za dodanie tovaru pre odberateľa pána V. a nie pre daňový subjekt. V nadväznosti na reakciu daňového subjektu na tento záver správcu dane v záujme dodržania základných zásad správy dane sa správca dane snažil zabezpečiť vyjadrenie osoby V. G.. V záujme eliminovania rizika nákazy koronavírusom a v súlade s oficiálnymi odporúčaniami správca dane postupoval pri zabezpečení požiadavky daňového subjektu písomnou formou, a to zaslaním výzvy na poskytnutie súčinnosti podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku adresované subjektu V. G., ktorá sa však vrátila s poznámkou „neprevzatie zásielky v odbornej lehote adresátom“.
3. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľmi podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH, t.j. ERP za nákup pohonných látok, ktoré boli zúčtované daňovým subjektom výdavkovým pokladničným dokladom č. 488 zo dňa 30.12.2015 a konkrétne išlo o zjednodušené faktúry identifikované v bode 3) odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Z daňového priznania k dani z motorových vozidiel podaného žalobcom za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 vyplýva, že daňový subjekt priznal daň z vozidiel, ktoré sú identifikované evidenčným číslom, kategóriou a druhom v rozhodnutí správcu dane a deklaroval použitie týchto vozidiel na podnikanie v roku 2015 počas celých 12 mesiacov. Keďže odpočítanie dane bolo uplatnené v plnej výške uvedenej v jednotlivých zjednodušených faktúrach, žalobca tým deklaroval, že postupoval pri uplatnení daňových výdavkov na spotrebované pohonné látky v zmysle § 19 ods. 2 písm. l) bod 1. alebo body 2. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a v nadväznosti
na to bol povinný podľa tejto právnej úpravy viesť záznamy o prevádzke motorových vozidiel, resp. sledovať prevádzku vozidiel z prístrojov satelitného systému. V dokladoch, ktoré mal správca dane k dispozícii a ktoré následne na základe výzvy predložil daňový subjekt, sa takéto doklady nenachádzali. Daňový subjekt, teda nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne preukázali oprávnenosť daňového subjektu uplatniť si odpočítanie dane pri nákupe pohonných látok v plnej výške. Záznamy o prevádzke motorových vozidiel, resp. iné podklady sledovania prevádzky vozidiel z prístrojov satelitného systému potrebné na preukázanie možnosti si uplatniť daňové výdavky v 100% výške pri nákupe pohonných látok, sú dôkazmi, predloženie ktorých ako povinnosť daňovému subjektu vyplýva nielen z ustanovení zákona o dani z príjmov, ale aj z úpravy § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého je platiteľ pri uplatnení práva na odpočítanie dane je povinný preukázať, že prijaté plnenia použil pre svoje uskutočnené zdaniteľné plnenia. V súvislosti s odňatím dokladov daňovému subjektu subjektom KÚFS správca dane zdôraznil, že účtovné doklady a evidencie daňového subjektu za január až december 2015 boli odňaté príslušníkmi KÚFS až 26.09.2018, pričom vyššie uvedené doklady sa týkali účtovne uzatvoreného roku 2015, ktorý bol v stave archivácie. Predmetom účtovníctva teda mali byť všetky účtovné doklady, účtovné knihy, účtovné záznamy a účtovné evidencie, ako aj ďalšie písomnosti, ktoré boli daňovým subjektom počas účtovného roka vyhotovené, resp. prijaté a boli podkladom pre vypracovanie daňových priznaní na jednotlivých daniach, prípadne hlásení a výkazov. Aj v oznámení o daňovej kontrole zo dňa 05.02.2019 správca dane požiadal daňový subjekt, že v prípade, ak disponuje ďalšími dokladmi, zmluvami, záznamami, evidenciami, smernicami, resp. inými písomnosťami za rok 2015, ktoré subjektom KÚFS zabezpečené neboli a budú mať vplyv na správne určenie dane, je potrebné ich v stanovenej lehote 8 dní od začatia kontroly predložiť. Takéto doklady daňový subjekt nepredložil. Správca dane zhrnúc skonštatoval, že predložené písomnosti nepreukazujú splnenie zákonných podmienok pre možnosť uplatniť si daňový výdavok a odpočítanie dane v 100 % výške. Správca dane nespochybnili počas výkonu daňovej kontroly, že daňový subjekt je vlastníkom konkrétnych motorových vozidiel, čo deklaroval podaným daňovým priznaním, ale spochybnil skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal zákonným spôsobom výdavok/odpočítanie dane súvisiaci s pohonnými látkami v nadväznosti na jeho uskutočnené zdaniteľné plnenia. Daňovým subjektom produkované dôkazy nepreukázali, akým spôsobom sa podieľali jednotlivé motorové vozidlá na podnikateľskej činnosti daňového subjektu, nie sú uvedené počty kilometrov, miesta výkonu, dátumy, kedy použité, počet motohodín (pri pracovných mechanizmoch).
4. Daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH z dodávateľskej faktúry č. 0002015/036 zo dňa 10.12.2015, ktorú mala vyhotoviť obchodná spoločnosť R.K.SERVICE, s.r.o., so sídlom Stráža 150, IČO: 45 928 754 (ďalej len R.K.SERVICE, s.r.o.) za odtiahnutie motorového vozidla Peugeot BOXER. Správca dane zistil, že daňový subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. uvedený ako dodávateľ na tejto faktúre nepreukázal, žiadnym dôkazom, že fakturované služby dodal žalobcovi. Neposkytol správcovi dane súčinnosť podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku, na poskytnutie ktorej bol vyzvaný výzvou z 20.05.2019, napriek tomu, že ju prevzal. Na ústne pojednávanie, ktorého predmetom malo byť podanie svedeckej výpovede osoby, ktorá je uvedená ako kontaktná osoba a bola zároveň aj jedným zo spoločníkov a konateľov subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. - pán G. N., sa táto osoba nedostavila. Osobu tohto svedka sa nepodarilo správcovi dane zabezpečiť ani v súčinnosti s orgánmi Policajného zboru. V nadväznosti na úpravu podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku správca dane zdôraznil, že na základe tejto právnej úpravy správca dane nemá povinnosť dať osobou predviesť, pokiaľ sa táto nezúčastní na úkone. Uvedená právna úprava vymedzuje možnosť využitia tohto inštitútu a je zrejmé, že toto ustanovenie neukladá správcovi dane možnosť využiť opakované predvedenie osoby na úkon správcu dane. V tejto časti správca dane zdôraznil, že úlohou správcu dane nie je vyhľadávacia činnosť vo vzťahu k dôkazom, ktoré by preukázali tvrdenia daňového subjektu. Povinnosťou správcu dane je každú vec, ktorá je predmetom správy daní bez prieťahov a zbytočného odkladania vyriešiť, pričom k riešeniu dochádza pomocou prostriedkov, ktoré sa mu javia ako najvhodnejšie, pričom sa musí riadiť zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. V nadväznosti na to správca dane nepožiadal o opakované predvedenie osoby G.. Správca dane skonštatoval, že zdaniteľná osoba prijímajúca dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb musí byť schopná potvrdiť, že prijatá faktúra je od dodávateľa, resp. poskytovateľa alebo vyhotoviteľa faktúry. Totožnosť dodávateľa, resp. poskytovateľa je údaj, ktorý sa vo faktúre vždy vyžaduje. Ako taký však nepostačuje na potvrdenie vierohodnosti pôvodu. Faktúra nie je nezávislý, samostatný dokument, je len jedným z dokladov v súbore dokumentov, ktoré súvisia s konkrétnou zdaniteľnou transakciou. Správca dane uzavrel, že preverovaním správcu dane bolo zistené, že daňový subjekt porušil ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov - na základe faktúry
od dodávateľa R.K.SERVICE, s.r.o., pri ktorej nepreukázal, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru podľa § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 1 zákona o DPH, teda že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.
5. Daňový subjekt vyhotovil pre odberateľa LB, s.r.o. faktúru č. 2015/01 s dátumom dodania 28.12.2015 za sprostredkovanie prác podľa ZOD. Vo vzťahu k tejto faktúre a v nadväznosti na ňu uplatnenému právu na odpočet správca dane po vykonanom preverovaní skonštatoval, že kontrolovaný subjekt nepreukázal, že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.
6. Správca dane vykonaným šetrením preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených vo vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - Sk, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, zdôraznil, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa úpravy § 69 zákona o DPH zákon vymedzuje prípady a osoby, ktoré sú povinné odviesť daň zo štátneho rozpočtu z dodania tovarov a služieb. V § 69 ods. 1 zákona o DPH je to platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH je následne upravený postup osoby, ktorá uplatní na faktúre alebo inom doklade nahrádzajúcom faktúru daň. Informácia o dani je povinnou náležitosťou faktúry vyhotovenej podľa § 71 zákona o DPH, pričom daň sa musí vzťahovať ku zodpovedajúcemu dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľom. Správca dane preveruje len skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane, z čoho vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. K rozporom v dátumoch, ktoré boli uvedené na faktúrach a objednávkach vyhotovených medzi spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - Sk, s.r.o. a následne medzi daňovým subjektom Stavoinvest - Sk, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o., správca dane uviedol, že nespochybnil reálnosť zdaniteľného plnenia a možnosť, že bolo vykonané inými osobami. Zároveň skonštatoval, že predmetné porovnanie je ďalším nepriamym dôkazom spochybňujúcim vyjadrenie daňového subjektu, že poskytnutie služieb pre PONGRÁCZ, s.r.o. prebehlo tak, ako je deklarované na predložených faktúrach. V nadväznosti na úpravu podľa § 74 ods. 1 písm. d) zákona o DPH správca dane uviedol, že faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 zákona o DPH musí obsahovať dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry. Dátum dodania tovaru alebo služby je dôležitým údajom, od ktorého závisí určenie správneho dátumu vzniku daňovej povinnosti presne zadefinovaného v zákone o DPH pre jednotlivé druhy zdaniteľných plnení. Následne deň zdaniteľného plnenia má vplyv na odvod dane z uskutočnených plnení a uplatnenie práva na odpočítanie dane v správnom zdaňovacom období prostredníctvom daňového priznania. Pri dodaní tovaru alebo služby musí byť faktúra podľa § 72 citovaného zákona vyhotovená do 15 dní odo dňa dodania tovaru a služby.
7. Správca dane vykonaným šetrením preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE Sk, s.r.o. › Stavoinvest Sk, s.r.o. › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Mateja Bela 8, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 244 406 (ďalej len VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.) vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly predloženými dôkazmi a vyjadrením nepreukázal správcovi dane v prípade preverovaných faktúr, splnenie zákonných povinností pre vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane poukázal na faktúry vyhotovené daňovým subjektom pre odberateľa VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., ktoré identifikoval na strane 37 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Správca dane v nadväznosť na prehľad fakturácie v obchodnom reťazci M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest Sk, s.r.o. a následne Stavoinvest Sk, s.r.o. › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. tak, ako je identifikované na strane 45 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane poukázal na konkrétne zistené nezrovnalosti údajov na faktúrach a objednávkach. V nadväznosti na to rovnakou argumentáciou akú použil pri odberateľských faktúrach vystavených daňovým subjektom pre PONGRÁCZ, s.r.o. podľa
predchádzajúceho bodu odôvodnenia, vymedzil východiská prijatého záveru, podľa ktorého daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › daňový subjekt › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosti platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 24, § 45 ods. 2 všetko daňového poriadku. Skonštatoval, že preveril obchodné prípady v súlade s možnosťami, ktoré mu dáva daňový poriadok. Počas výkonu daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a za dodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov, pri ktorom konštatovaní poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 všetko daňového poriadku.
8. Na základe včas podaného odvolania rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako žalovaný alebo odvolací správny orgán), ktoré rozhodnutím Číslo: 101620861/2020 zo dňa 22.10.2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Žalovaný podrobne zreprodukoval v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentáciu žalobcu ako odvolateľa v predloženom odvolaní a tak isto podrobne zreprodukoval zistenia a z nich vyvodené závery správcu dane. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a námietok uvedených v odvolaní zistil, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Zhodne so správcom dane skonštatoval, že z dôvodu nespolupráce právneho nástupcu dodávateľa M-TRADE SK, s.r.o., teda subjektu XIREN, s.r.o. sa nepodarilo správcovi dane overiť preverovanú faktúru v účtovníctve daňového subjektu M- TRADE SK, s.r.o. Správca dane vykonaným preverovaním preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotili jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, zistil, že daňový subjekt nepreukázal svoje právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane preveroval skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane, z čoho vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené. Podľa žalovaného, ako odvolacieho orgánu, na základe vykonaných preverovaní správca dane správne a opodstatnene dospel k záveru, že poskytnutie služieb dodávateľkou spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. nebolo v priebehu daňovej kontroly preukázané. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania služieb daňovému subjektu, a preto mu nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítane dane. Odvolací orgán sa takisto stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu. V súvislosti s odpočítaním dane od dodávateľa AZ CAR, s.r.o. v zhode so správcom dane žalovaný skonštatoval, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítane dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Vyhodnotil rovnako ako správca dane vyjadrenie žalobcu k použitiu tovaru od daňového subjektu AZ CAR, s.r.o. len ako všeobecné vyjadrenie, podľa ktorého tovar (náhradné diely) použil žalobca do niektorých strojov alebo vozidiel, ktoré používal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. K záverom správcu dane v súvislosti s preverovaním odpočítania dane na základe zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľmi podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH, t.j. ERP za nákup pohonných látok, žalovaný v súlade so správcom dane skonštatoval, že z predložených dôkazov nebolo preukázané, akým spôsobom sa podieľali jednotlivé motorové vozidlá na podnikateľskej činnosti daňového subjektu, nakoľko nie sú uvedené v týchto dôkazoch počty kilometrov, miesta výkonu, dátumy, kedy boli použité, počet motohodín pri pracovných mechanizmoch a v nadväznosti na to sa stotožnil so záverom správcu dane, že z jeho zistení vyplýva, že odpočítaním DPH v tejto časti porušil žalobca ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Pokiaľ ide o preverovanie odpočítania DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti R.K.SERVICE, s.r.o. za odtiahnutie motorového vozidla Peugeot BOXER zhode so správcom dane žalovaný skonštatoval, že nebolo preukázané, že daňový subjekt R.K.SERVICE, s.r.o., ktorý je uvedený na preverovanej faktúre ako dodávateľ, tieto služby dodal žalobcovi a zistené skutočnosti správcom dane v rámci vykonaných preverovaní založili pochybnosti ohľadom dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na faktúrach, čím došlo u žalobcu k porušeniu ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane. V súvislosti s fakturáciou za sprostredkovanie prác podľa ZOD pre odberateľa LB, s.r.o. žalovaný poukázal na záver správcu dane, podľa ktorého nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH z deklarovanej služby, ale spoločnosti Stavoinvest - SK, s.r.o. vznikla povinnosť priznať DPH uvedenú na faktúre. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so závermi správcu dane vyvodenými zo zistení pri preverovaní faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE Sk, s.r.o. › Stavoinvest - Sk, s.r.o. ›
PONGRÁCZ, s.r.o., ako aj vo vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - Sk, s.r.o. VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., podľa ktorých správca dane vykonaným šetrením preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, zistil, že daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v týchto obchodných vzťahoch vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Vo svojom rozhodnutí žalovaný obsiahol argumentáciu správcu dane uvedenú v tejto časti k citovanému záveru, s ktorým sa žalovaný stotožnil tak, ako je vymedzená v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Žalovaný skonštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly vychádzal z dokladov, písomností, evidencií, záznamov, ktoré boli KÚFS zabezpečené daňovému subjektu a následne doručené správcovi dane, z dokladov a informácií, ktoré mu poskytol daňový subjekt a z informácií a dôkazov, ktoré si zabezpečil bez súčinnosti s daňovým subjektom. Zdôraznil, že podmienky uvedené v § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Platiteľ disponuje svojim právom uplatniť za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane, je teda iniciátorom odpočítania dane a je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane sú usporiadané kumulatívne, a teda už pri nesplnení jednej z nich je vylúčené priznanie nároku. Osobitne vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa možnosti vykonania daňovej kontroly len za jedno konkrétne zdaňovacie obdobie a neprijateľnosti postupu, kedy z jedného správneho procesu, ktorý vyústi do jedného protokolu o daňovej kontrole, bolo vydaných 12 rozhodnutí, poukázal žalovaný na skutočnosť, že priebeh a uskutočnenie daňovej kontroly je upravené v ust. § 46 daňového poriadku. Následne úprava § 47 daňového poriadku určuje náležitosti protokolu z daňovej kontroly, pričom táto úprava tiež nevylučuje, aby protokol obsahoval kontrolné zistenia a vyhodnotenie dokladov za viaceré zdaňovacie obdobia. Správca dane v zmysle úpravy podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku musí vydať rozhodnutie za každé zdaňovacie obdobie samostatne, v ktorej časti zároveň poukázal žalovaný na úpravu podľa § 68 ods. 4 písm. b) daňového poriadku a uviedol, že daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania a správca dane vyrubuje rozdiel oproti vyrubenej dani z podaného daňového priznania daňového subjektu. Žalovaný skonštatoval, že v nadväznosti na označenú právnu úpravu správca dane postupoval pri začatí daňovej kontroly, vyhotovení jedného protokolu a vydaní 12 rozhodnutí, v súlade s platnou legislatívou. Žalovaný zdôraznil, že správca dane neuznal odpočítanie dane nielen na základe zistenia skutočností v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených s daňovým subjektom, ale zohľadnil skutočnosť vyplývajúcu z vyjadrenia konateľa subjektu M-TRADE SK, s.r.o. pána L., v zmysle ktorej M-TRADE SK, s.r.o. zabezpečovala plnenie pre žalobcu subdodávateľsky, teda prostredníctvom obchodných spoločností označených týmto svedkom, v nadväznosti načo sa správca dane musel zaoberať a vysporiadať aj s týmito informáciami. Podľa dátumov dodania jednotlivých plnení na preverovaných faktúrach od subjektu M-TRADE SK, s.r.o. plnenia mali byť poskytnuté v období od 29.05.2015 do 31.12.2015. Skutočnosti opísané v protokole teda nenastali v týchto spoločnostiach až následne, to znamená po dodaní služieb. Žalovaný zdôraznil potrebu zachovávania zásady poctivého obchodného styku v spojení s povinnosťou štatutárnych orgánov obchodných spoločností zabezpečiť preukaznosť vykonaných transakcií z dôvodu ochrany spoločníkov, ale aj z dôvodu ochrany pred sankcionovaním zo strany štátnych orgánov a zásadu primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone jeho funkcie. Žalovaný zdôraznil, že správca dane nespochybnil platnosť Rámcovej zmluvy o dielo č. RZ-JUN/2015 zo dňa 01.06.2015, uzatvorenej medzi zhotoviteľom M-TRADE SK, s.r.o. a objednávateľom žalobcom, ani jej obligatórne náležitosti. Zároveň v tejto súvislosti zdôraznil, že záver správcu dane nebol prijatý na základe jedného dôkazu, ale bol vyhodnotením dôkazov získaných počas výkonu daňovej kontroly a nielen dôkazov, ktoré boli produkované samotným daňovým subjektom, ale aj dôkazov, ktoré správca dane získal bez súčinnosti s daňovým subjektom. Vo vzťahu k judikatúre, na ktorú v odvolaní poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že žalobca zároveň nepreukázal, že merito veci posudzované v označených rozsudkoch je totožné, resp. obdobné s posudzovaným obchodným prípadom preverovaným v predmetom reťazci.
9. Podaním zo dňa 15.12.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného a tieto rozhodnutia následne zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V úvode predloženej správnej žaloby poukázal žalobca na úpravu podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Uviedol, že správny súd pri prieskume zákonnosti skúma aj procesné pochybenia administratívnych
orgánov, najmä z toho pohľadu, či trpia takou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku a zdôraznil, že jednou zo zásad daňového konania je zásada zákonnosti, v rámci ktorej pri správe daní postupuje správca dane v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá o zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní (článok 59 ods. 2 Ústavy SR). Zásada zákonnosti je garanciou právnej istoty. Následne žalobca sformuloval v žalobe nasledovné žalobné body: · 1. Správca dane a žalovaný založili závery svojich rozhodnutí prevažne na nedostatkoch z prostredia dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí so sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že v právnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › žalobca › PONGRÁCZ, s.r.o., resp. VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. V nadväznosti na závery žalovaného, ktoré žalobca cituje, žalobca namieta, že predložil správcovi dane všetky písomnosti, ktoré mal objektívnu možnosť predložiť, nakoľko mu boli účtovné doklady súvisiace s predmetnou daňovou kontrolou odňaté KÚFS (Kriminálny úrad finančnej správy), o čom predložil dôkazy. · 2. Žalobca poukázal na odôvodnenie záveru žalovaného i preverovaním právneho nástupcu subjektu M-TRADE SK, s.r.o., teda subjektu XIREN s.r.o., ktorý neposkytol správcovi dane súčinnosť a nespolupracoval s ním. V nadväznosti na tieto závery žalobca uviedol, že ak mali správne orgány pochybnosť o dodávateľoch žalobcu, nemôžu tieto pochybnosti priznávať na úkor žalobcu. Zdôraznil, že konateľ spoločnosti XIREN s.r.o. - konateľ tohto subjektu v predmetnom zdaňovacom období, so správcom dane spolupracoval. Žalobca nemôže nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení u niektorých dodávateľov pre prípad, že sa títo stanú v budúcnosti nekontaktní. Skutočnosti, ktoré sa udiali v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených s daňovým subjektom, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva žalobcu. Žalobca zdôraznil, že mal uzatvorený vzťah len so subjektom M-TRADE SK, s.r.o. a nie so subdodávateľmi tejto spoločnosti, nemal možnosť ovplyvňovať vnútorné záležitosti dodávateľa ani jeho vzťah so subdodávateľmi. Zasahovanie do týchto vzťahov žalobcom by bolo v rozpore s podnikateľskou etikou. V tejto časti poukázal žalobca na zadefinovanie inštitútu podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca nemá prístup k účtovníctvu dodávateľov a nemá možnosť skutočnosti tohto sa týkajúce ovplyvniť. Bolo by to popretím konkurenčného prostredia. · 3. Skutočnosť, že si konateľ žalobcu nevedel spomenúť na názov subdodávateľov/ľa je irelevantná, pretože túto informáciu správcovi dane poskytol písomne a pokiaľ by správca dane hodnotil dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti dospel by k rovnakému záveru ako žalobca, a to že uvedená nezrovnalosť nie je pre konanie relevantná. Správca dane opakovane požadoval od daňového subjektu informácie, ktoré daňový subjekt už poskytol, čo je postup v rozpore s daňovým poriadkom. · 4. Žalobca svojmu odberateľovi vystavil faktúru po dodaní zdaniteľného plnenia a nenesie zodpovednosť za to, kedy mu po realizácii faktúru vystavil jeho dodávateľ. Uvedené žalobca tvrdí v nadväznosti na záver žalovaného o nepriamom dôkaze, ktorý má spochybňovať vyjadrenie žalobcu o poskytnutí služieb PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. v súvislosti s rozpormi v dátumoch na faktúrach a objednávkach vystavených medzi M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcom a následne medzi M-TRADE SK, s.r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o., VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Žalobca zdôraznil, že správca dane nespochybnil reálnosť zdaniteľného plnenia. Nerozpornosť existencie zdaniteľného plnenia, a teda vykonania prác podľa faktúr jednoznačne a bez rozporov môže preukázať konateľ spoločnosti, ktorá práce vykonala (dodala) a vystavila faktúru, teda M-TRADE SK, s.r.o. a konateľ spoločnosti, ktorá plnenie prevzala, teda konateľ žalobcu, čo títo potvrdili. Správca dane prihliada podľa námietky žalobcu iba na dôkazy, ktoré sa tak povediac hodia a v tejto časti žalobca poukázal na vyjadrenia konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., bývalej konateľky spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. a taktiež na vyjadrenie súčasného konateľa spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o., ktoré čiastočne citoval v odôvodnení správnej žaloby. Správca dane spochybňuje aj tie skutočnosti, ktoré konateľ VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRACZ, s.r.o. považuje za nepochybné a nesporné. Z toho vyplýva, že správne orgány nepostupovali v súlade s daňovým poriadkom a nehodnotili dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti. To platí, pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov predložených daňovým subjektom k uplatnenému odpočítaniu dane pri nákupe pohonných látok. · 5. Vo vzťahu k odpočítaniu dane z dokladov od dodávateľa AZ CAR, s.r.o. žalobcu namieta, že pokiaľ sa správnemu orgánu nepodarilo zabezpečiť vyjadrenie pána V., pretože si v odbernej lehote neprevzal písomnosť, mal správny orgán jeho prítomnosť zabezpečiť predvolaním do vlastných rúk, a to aj opakovane a pri neúspešnom predvolaní podľa daňového poriadku zabezpečiť jeho prítomnosť predvedením podľa § 20 daňového poriadku. Žalobca takéto oprávnenie nemá a správca dane
ho vedome nevyužil. To predstavuje závažné procesné pochybenie, kedy správca dane vlastnou nečinnosťou znemožnil daňovému subjektu preukázanie, resp. potvrdenie tvrdených skutočností. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 20 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku. · 6. Vo vzťahu k odpočítaniu dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľmi podľa § 74 ods. 3 písm. b) - t.j. ERP za nákup pohonných látok (ďalej PHL) žalobca namieta, že predložil všetky doklady, ktoré objektívne mal možnosť predložiť, a to i s prihliadnutím na odňatie jeho dokladov KÚFS. Správny orgán nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom a dôkazy nevyhodnotil každý zvlášť a v ich vzájomnej súvislosti, pričom sa nevysporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami. Žalobca zdôraznil, že predložil jasný, objektívny a ničím neskreslený výpočet spotreby PHL na predmetné vozidlá a stroje. · 7. Vo vzťahu k odpočítaniu DPH z dodávateľskej faktúry od R.K.SERVICE, s.r.o. za odtiahnutie vozidla Peugeot BOXER založil správca dane a žalovaný svoje závery len na nekontaktnosti subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. a nie na konkrétnom dôkaze svedčiacom v neprospech žalobcu, teda len na pochybnostiach nepodložených dôkazmi. Pokiaľ sa správcovi dane opakovane nepodarilo kontaktnú osobu za R.K.SERVICE, s.r.o. predvolať a ani predviesť, mal podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku o predvedenie požiadať opakovane a využiť svoje oprávnenie, ktoré žalobca nemá. Pripisovanie nekontaktnosti dodávateľov na úkor žalobcu je v rozpore so súčasnou judikatúrou. Vo vzťahu ku spoločnosti LB, s.r.o. žalobca tvrdí, že daňovému subjektu nemožno pričítať nekontaktnosť dodávateľov a žalobca na túto nekontaktnosť nemá žiaden vplyv. · 8. Žalobca tvrdí, že existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f) a písm. g) SSP. · 9. Žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného a tvrdil, že počas daňovej kontroly poukazoval na judikatúru, ktorú možno analogicky použiť na danú vec. K problematike, podľa ktorej správca dane opiera závery o skutočnosti z prostredia dodávateľov žalobcu, na ktoré daňový subjekt dosah nemá, poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, 4Sžf/16/2010 a 5Sžf/49/2010. V nadväznosti na tieto rozhodnutia zdôraznil v zmysle tvrdení žalobcu z nich vyplývajúce závery, podľa ktorých objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených s daňovým subjektom nemôžu byť dôvodom na neuznanie práva pre daňový subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/17/2015 žalobca konštatoval, že vyhodnotenie postupu pripísaním nekontaktnosti dodávateľa na ťarchu daňového subjektu je nesprávne, pričom rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/14/2016. V nadväznosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalobca poukázal na, v zmysle jeho tvrdení, z tohto rozhodnutia vyplývajúci záver, podľa ktorého dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, nemožno z nej vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, pričom žalobca zdôraznil, že toto rozhodnutie vychádza z rozhodnutí SD EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a záverov rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 131/2004, v zmysle ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne, rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek, všetkých skutočností, a to i tých, ktoré má preukázať iný subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 82/2007 žalobca zdôraznil, v zmysle jeho tvrdení z tohto rozhodnutia vyplývajúce závery, podľa ktorých iba pochybnosti, podozrenie správcu dane sami o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu. Správca dane nepreukázal opak tvrdení žalobcu. V týchto súvislostiach žalobca zdôraznil, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov a pokiaľ by tomu tak bolo, išlo by o popretie konkurenčného prostredia. Závery žalovaného nie sú v súlade s právnou praxou. · 10. Žalobca uvádza, že zastáva názor ústavného súdu, ktorý vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti zabezpečovať jednotu rozhodovania. Ústavný súd za diskriminačný označil práve taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom to nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. · 11. Žalobca namieta, že si žalovaný vopred stanovil cieľ nepriznať žalobcovi nárok a tomu prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania, v nadväznosti na čo vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, resp. ktoré spochybňovali jeho obchodných partnerov a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu. · 12. Správca dane vydaním 12-tich rozhodnutí a len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly nepostupoval v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože ako správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR.
· 13. Žalobca namieta, že tvrdenia žalovaného sú založené len na domnienkach, ktoré však sú vyvrátené dôkazmi získanými počas daňovej kontroly. Žalobca jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení predmetnou spoločnosťou, a to nielen písomnými dokladmi, ale aj vyjadrením kontrolovaného subjektu, ďalej výpoveďou svedka - konateľa M-TRADE SK, s.r.o. (zápisnica č. 102613419/2019 zo dňa 14.11.2019), v obsahu ktorej tento potvrdil vykonanie prác v zmysle faktúr. Potvrdil, že faktúry spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. pre žalobcu vyhotovil, vyhotovil ich on osobne a je na nich jeho podpis a sú opatrené pečiatkou, ktorá zodpovedá forme pečiatky, ktorá bola používaná spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o., formát a číslovanie zodpovedá faktúram, ktoré spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. používala. Rovnako spoluprácu so žalobcom a vykonanie jednotlivých prác potvrdila aj bývalá konateľka subjektu VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. a tiež súčasný konateľ týchto subjektov. V tejto časti žalobca tiež poukázal na rámcovú zmluvu medzi žalobcom a M-TRADE SK, s.r.o., ktorej platnosť správca dane nespochybňuje. · 14. Ak správca dane a žalovaný nespochybňujúc zdaniteľné plnenie, je zrejmé, že žalobca toto plnenie musel od niekoho získať a je logické, že to bolo od spoločnosti, od ktorej si ho objednal, ktorá vystavila faktúru a konateľ, ktorej toto potvrdil. · 15. Dôvodnosť vystavených faktúr daňovým subjektom demonštruje aj platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/175/2019 zo dňa 07.03.2019, ktorý je právoplatný, a teda je spôsobilým exekučným titulom a ktorým súd právoplatne rozhodol o dôvodnosti uplatneného nároku. · 16. Žalovaný nepredložil dôkaz opaku, ktorý by vyvracal tvrdenia žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v zjavnom rozpore s obsahom administratívneho spisu a dôkazmi v ňom obsiahnutými, i so svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov. · 17. Postup žalovaného je v rozpore so zásadou zákonnosti, čo vedie k nezákonnému rozhodnutiu a ukracuje žalobcu na jeho právach a pravom chránených záujmoch. · 18. Správne orgány majú povinnosť zachovávať práva a právom chránené záujmy daňových subjektov a ďalších osôb, ako aj záujem štátu, ktorý je síce nadradený, avšak výnos na dani ako príjmu štátneho rozpočtu nemožno dosahovať na úkor dodržania práva. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a skonštatoval, že správca dane a žalovaný nehodnotili dôkazy a vyjadrenia dôsledne a tak isto citoval zo záverov podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. M-Sž doV 1/00.
10. Podaním zo dňa 13.05.2021 sa k veci vyjadril žalovaný. V obsahu tohto vyjadrenia podrobne zreprodukoval priebeh administratívneho konania pred správcom dane, jeho zistenia a z toho vyvodené závery ako aj závery žalovaného tak, ako sú obsiahnuté v odôvodneniach rozhodnutí správcu dane a žalovaného a zároveň vyjadril stotožnenie sa so závermi správcu dane a žalovaného podľa odôvodnenia ich rozhodnutí. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reprodukuje podrobne i vysporiadanie sa s jednotlivými odvolacími námietkami zo strany žalovaného tak, ako je tiež obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, ktorého podstatný obsah je správnym súdom zreprodukovaný vo vyššie uvedenom odôvodnení tohto rozsudku. Osobitne, pokiaľ ide o poukazovanie na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR podľa časti III. správnej žaloby, žalovaný konštatuje, že táto argumentácia nie je dôvodná, nakoľko správca dane a žalovaný nepriznali odpočet DPH na základe skutočností zistených z priameho obchodného styku medzi žalobcom a jeho dodávateľom a nie iných subjektov napríklad subdodávateľov. Daňové orgány nerozširovali dôkazné bremeno žalobcu na skutočnosti, ohľadne ktorých nemohol mať informácie, ale žiadali od žalobcu preukázanie skutočností, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane a za ktoré bol zodpovedný. Rovnako záver správcu dane nebol prijatý na základe neskoršej nekontaktnosti dodávateľa, ale na základe skutočností, ktoré boli zistené k dátumu deklarovanej realizácie zdaniteľného obchodu.
11. Podaním zo dňa 15.07.2021 učinil žalobca repliku, a to po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby. V obsahu repliky žalobca uviedol, že žalovaný opakuje zhodnú argumentáciu pozostávajúcu zo skutkových tvrdení uvádzaných v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v nadväznosti na to v replike zopakoval vyjadrenie nesúhlasu s postupom správneho orgánu, ktorý opiera svoje závery v daňovom konaní prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá žiadnym spôsobom nepatrí do sféry vplyvu žalobcu. S odkazom na recentnú judikatúru uvedenú v žalobe žalobca konštatuje, že postup žalovaného nie je v súlade s právnou praxou súdu a požiadavkou vyplývajúcou z princípu právnej istoty. Tvrdenia žalovaného sú založené iba na domnienkach, ktoré však vyvracajú dôkazy získané počas daňového konania. Osobitne v replike žalobcu žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011.
12. Žalovaný k replike žalobcu dupliku neučinil.
13. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného, ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP, pričom vychádzal z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 183 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Skonštatoval, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to, podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby. Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 27.04.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
14. Podľa § 177 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1, 3, 5 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku: Predvolaná osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie správcu dane. Neúčasť na úkone pri správe daní je možné ospravedlniť zo závažných dôvodov alebo v dôsledku iných okolností hodných osobitného zreteľa; predvolaná osoba je povinná s ospravedlnením predložiť aj dôkazy preukazujúce tieto dôvody alebo okolnosti. Ak sa predvolaná osoba bez ospravedlnenia nedostaví, môže správca dane požiadať o jej predvedenie.
Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku: Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Podľa § 49 ods. 2, písm. a) Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 31.12. 2015 - ďalej len zákon o DPH: Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
15. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutí správnych orgánov - správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu uvedené vo vyššie vymedzenom odôvodnení tohto rozsudku, ako aj existenciu daňovým subjektom produkovaných dôkazov, ktoré boli predmetom vyhodnocovania správcu dane a žalovaného.
16. Konanie v tejto veci je konaním o všeobecnej správnej žalobe, ktoré je ovládané zásadou koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby, čo znamená, že správny súd vyhodnocuje dôvodnosť/ nedôvodnosť len tých námietok žalobcu, ktoré boli uplatnené v lehote na včasné podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP. Na neskôr uplatnené námietky správny súd prihliadať nemôže a nemôže ich ani vecne vyhodnocovať. Žalobca učinil vo veci repliku po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby, v obsahu ktorej zopakoval námietky uvedené už v správnej žalobe a na samotný obsah správnej žaloby sa i v replike odvolal. Žalobca v rámci prvého žalobného bodu najskôr vo všeobecnej rovine zdôraznil, že správca dane a žalovaný odôvodnili svoje závery nedostatkami z prostredia dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. V rámci druhého žalobného bodu namietal pričítanie nekontaktnosti subjektu XIREN, s.r.o. (právneho nástupcu subjektu M-TRADE SK, s.r.o.) na ťarchu žalobcu. Správny súd nehodnotí tieto námietky ako dôvodné. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vo vzťahu ku každému relevantnému dodávateľovi vyplýva jasné vymedzenie preukázaných skutočností a aplikovaného právneho rámca, z ktorých správca dane i žalovaný vychádzali pri svojich rozhodnutiach. Keďže dôkazy produkované v daňovej kontrole daňovým subjektom, po ich vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, nevytvorili spoľahlivý základ pre záver o preukázaní uplatneného práva na odpočet a založili dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, postupoval správca dane v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 5, § 24 ods.2 daňového poriadku a preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení preverovaním skutočností vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov žalobcu a jeho priamych dodávateľov (konkrétne subjektov M-TRADE SK, s.r.o., AZ CAR, s.r.o. a R.K.SERVICE, s.r.o.). Správny súd zdôrazňuje, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov s uvedenými priamymi dodávateľmi mal žalobca pri vstupe do týchto právnych vzťahov a v ich priebehu, teda v čase napĺňania práv a povinností z nich vyplývajúcich, zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako podnikateľský subjekt v súlade s úpravou podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto podnikateľské riziko zahŕňa i situáciu, kedy daňový subjekt pri daňovej kontrole uskutočňovanej pravidelne s časovým odstupom od doby realizácie preverovaného plnenia, nie je schopný preukázať uskutočnenie realizácie zdaniteľného plnenia tak, ako je deklarované ním produkovanými dôkazmi. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 104/2012 zo dňa 01.03.2012 a NS SR sp.zn. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011 a sp.zn. 4Sžf/25/2011 z 13.09.2011. Zachovanie náležitej opatrnosti daňového subjektu zahŕňalo, v nadväznosti na uvedené, jednak zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich reálny základ, povahu overiteľného faktu a odzrkadľujú reálne plnenie a tiež sú spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, teda dôkazov pochádzajúcich z predmetného obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vzhľadom na zapojenie žalobcu v ňom (išlo o obchodnoprávny vzťah žalobcu s jeho priamym dodávateľom), bol pod plnou kontrolou žalobcu a pod jeho dozorom, vrátane zabezpečenia budúcej potrebnej procesnej spolupráce priameho dodávateľa žalobcu pri realizovaní daňovej kontroly žalobcu (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017 (bod 46. odôvodnenia)). Požiadavka zachovania opatrnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov a pri výbere obchodného partnera súvisí s plnením povinnosti štatutárnych zástupcov žalobcu konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa § 135a Obchodného zákonníka. Nedostatok zachovania náležitej obozretnosti podnikateľského subjektu a odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu podľa uvedeného potom predstavuje naplnenie kvalifikácie výkonu práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle úpravy § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Podnikateľský subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené a má odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Sžf/97/2009. Požiadavka na zachovanie náležitej obozretnosti v zmysle vyššie uvedených záverov a označenej judikatúry je smerovaná na daňový subjekt i v situáciách, kedy sa priamy dodávateľ daňového subjektu v čase realizácie plnenia javí ako fungujúci a bezproblémový
subjekt. Nie je teda možné ako dôvodnú vyhodnotiť všeobecnú námietku žalobcu, v rámci ktorej žalobca namietal nepriznanie uplatneného odpočtu DPH odôvodním prevažne nedostatkami z prostredia dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu. Správny súd zároveň konštatuje, že v obsahu repliky žalobcu nevymedzil žalobca žiadne tvrdenie, ktoré by predstavovalo vymedzenie nového rozporu rozhodnutí správcu dane a žalovaného so zákonom v súvislostiach vyplývajúcich z prvého žalobného bodu, ale len v zásade zopakoval argumentáciu obsiahnutú už v správnej žalobe.
17. Pokiaľ ide o námietky podľa tretieho žalobného bodu správny súd uvádza, že úlohou správneho súdu nie je hodnotiť, či správca dane vyhodnotil konkrétny dôkaz správne alebo nesprávne, ale posudzovať zákonnosť procesu dokazovania, teda to, či dokazovanie prebehlo takým spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. To, či konkrétny dôkaz prispeje alebo neprispeje ku zisteniu alebo objasneniu skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane a akú presvedčivosť, silu alebo charakter (priamy alebo nepriamy dôkaz) tomu-ktorému konkrétnemu dôkazu správca dane pri hodnotení dôkazu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku priradí, je na posúdení správcu dane. Správny súd v nadväznosti na to nehodnotí ako dôvodnú námietku žalobcu obsiahnutú v treťom žalobnom bode, v ktorej žalobca namietal závery správcu dane, podľa ktorého si konateľ žalobcu nevedel spomenúť na názov konkrétneho subdodávateľa, hoci túto skutočnosť vymedzil písomne. Správca dane pri svojich záveroch nevychádzal len z rozdielu vo vyjadrení konateľa daňového subjektu a okolnosti, že si tento pri tvrdení o zabezpečení predmetných plnení dodávateľsky nevedel spomenúť na názov konkrétneho subdodávateľa, nejednalo sa o jediné skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ktoré boli správcom dane pri hodnotení dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku vyhodnocované a ktoré skutočnosti v komplexe všetkých zistení vyústili do zákonného záveru o spochybnení vierohodnosti žalobcom produkovaných dôkazov.
18. Na závery k námietkam obsiahnutým v treťom žalobnom bode poukazuje správny súd i pri svojom konštatované o nedôvodnosti námietok, ktoré boli obsahom štvrtého žalobného bodu, teda konkrétne vo vzťahu k záverom, ktoré správca dane prijal pri hodnotení vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k nezrovnalostiam v dátumoch na faktúrach vystavených medzi subjektom M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcom a následne žalobcom a subjektami PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Správny súd v tejto časti zdôrazňuje, že samotná existencia zdaniteľného plnenia, cena ktorého bola vyúčtovaná preverovanými faktúrami, nebola správcom dane spochybnená a pokiaľ žalobca v rámci štvrtého žalobného bodu poukazoval na nerozpornosť vykonania prác podľa faktúr na základe výpovedí konateľa subjektu M-TRADE SK, s.r.o. a konateľa žalobcu, správny súd zdôrazňuje, že tieto výpovede uvedených štatutárnych zástupcov správca dane hodnotil podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a pri tomto procese hodnotenia zohľadnil skutočnosť absencie produkovania dôkazov zo strany daňového subjektu, ktorého v tomto smere ťažila dôkazná povinnosť, ktoré dôkazy by umožnili skutočnosti vyplývajúce z výpovede štatutárnych zástupcov subjektu M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcu overiť. Správny súd poznamenáva, že za existencie dôvodných pochybností správcu dane, daňový subjekt predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane vyvrátiť, na čo mu zo strany správcu dane postupom správcu dane bol vytvorený dostatočný priestor (výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015 zo dňa 08.01.2020, doručená žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 10.01.2020). Uvedeným spôsobom došlo v procese dokazovania v daňovom konaní ku presunu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej, v ktorej časti správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09 alebo sp.zn. III.ÚS 93/2016. Žalobca dôkazné bremeno v zmysle uvedeného predložením dôkazov, ktoré by spochybnenie vierohodnosti ním produkovaných dôkazov zo strany správcu dane vyvrátili, neuniesol. Pokiaľ žalobca v rámci štvrtého žalobného bodu namietal, že správca dane spochybňuje aj tie skutočnosti, ktoré konateľ VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. považuje za nepochybné a nesporné a z toho vyplýva, že správne orgány nepostupovali v súlade s daňovým poriadkom a nehodnotili dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti, čo platí, aj pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov predložených daňovým subjektom k uplatnenému odpočítaniu dane pri nákupe pohonných látok, správny súd zdôrazňuje, že správca dane samotný obchodno-právny vzťah medzi žalobcom ako objednávateľom a subjektom M-TRADE SK, s.r.o. ako zhotoviteľom nespochybnil. Taktiež nespochybnil skutočnosť vystavenia faktúr a obsah výsluchov konateľov. Vykonané dôkazy však podrobil v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku hodnoteniu na základe aplikácie zásady voľného hodnotenia
dôkazov a vyhodnocoval všetky dôkazy samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo. Pokiaľ žalobca ďalej v rámci štvrtého žalobného bodu namietal, že žalovaný prihliadal iba na dôkazy, ktoré sa mu hodia a ktoré svedčia v prospech žalobcu, kde konkrétne poukázal na vyjadrenia konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., ďalej bývalej konateľky spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o., ako aj súčasného konateľa dvoch posledne označených obchodných spoločností, nehodnotí správny súd tieto námietky žalobcu ako dôvodné. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva žalobcom namietaný selektívny prístup pri hodnotení dôkazov alebo opomínanie, či nezohľadňovanie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu. Osobitne pokiaľ žalobca namieta hodnotenie dôkazov produkovaných daňovým subjektom vo vzťahu k odpočítaniu dane pri nákupe pohonných látok, správny súd ani v tejto časti nemôže skonštatovať nezákonnosť postupu správcu dane pri hodnotení dôkazov. Pokiaľ žalobca deklaroval použitie konkrétnych motorových vozidiel na podnikanie v celom roku 2015, teda počas celých 12-tich mesiacov, bolo jeho povinnosťou v nadväznosti na úpravu podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1. alebo bod 2. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov viesť záznamy o prevádzke motorových vozidiel, resp. sledovať prevádzku vozidiel z prístrojov satelitného systému. Vedenie takejto evidencie by bez pochyby produkovalo dôkazy, ktoré by korešpondovali tejto zákonnej povinnosti žalobcu v nadväznosti na označenú úpravu zákona o dani z príjmov. Takéto dôkazy však žalobca, napriek produkovaniu dôkazov v tejto časti nepredložil. Správca dane žalobcom v tejto časti produkované dôkazy vyhodnotil ako dôkazy, ktoré majú všeobecný charakter a ktoré nepreukázali jednoznačne a nespochybniteľne oprávnenosť daňového subjektu uplatniť si odpočítanie dane pri nákupe pohonných látok v plnej výške. Správca dane preto v tejto časti v súlade so zákonom skonštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcu.
19. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v piatom žalobnom bode správny súd opätovne zdôrazňuje, že voľba postupu pri zisťovaní skutočností významných pre posúdenie splnenia alebo nesplnenia podmienok odpočtu je v plnej dispozícii správcu dane, ktorý konanie vedie a nie je v rámci tohto postupu viazaný návrhmi daňového subjektu. V danom prípade správca dane i s ohľadom na situáciu, ktorá súvisela s prebiehajúcou pandémiou koronavírusu, postupoval pri zohľadnení už zistených skutočností tak, že zvolil realizáciu výzvy na osobu pána V. o súčinnosť podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku. Takýto postup správcu dane nehodnotí správny súd ako rozporný so zákonom a ani zakladajúci záver o odňatí práva žalobcu v prebiehajúcej daňovej kontrole, a to ani pri zohľadnení skutočnosti, že žalobca uvedenú osobu pána V. G. navrhol vypočuť ako svedka. Za existujúcej dôkaznej situácie nebol správcom dane zvolený postup pri vykonávaní dokazovania na úkor dostatočného zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci. Sám priamy dodávateľ daňového subjektu, teda konkrétne subjekt AZ CAR, s.r.o. predložil správcovi dane ešte pred realizáciou uvedenej výzvy na súčinnosť adresovanej pánovi V. dôkazy svedčiace o tom, že náhradné diely boli dodané pánovi V. a nie žalobcovi a pán V. G. ich objednal pod svojimi identifikačnými údajmi. Dodacie listy o predmetnej dodávke neobsahovali identifikačné údaje daňového subjektu. Na základe zohľadnenia týchto skutočností správca dane dôvodne neviedol dokazovanie smerom predvolania pána V. G. ako svedka a nevyužil inštitút predvedenia menovaného pri súčasnom vysporiadaní sa s dôkazným návrhom daňového subjektu na jeho výsluch ako svedka práve prostredníctvom realizácie výzvy na poskytnutie súčinnosti podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku. Tento postup nezakladá nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a ani žalovaného. Uvedená námietka žalobcu je preto nedôvodná, nakoľko postup správcu dane neznemožnil žalobcovi preukázať ním uvádzané tvrdenia a predovšetkým vyvrátiť pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov ťažiskovo založené identifikovaním osoby pána V. G. v dokladoch o dodaní náhradných dielov predložených subjektom AZ CAR, s.r.o. Zároveň v tejto časti v nadväznosti na úpravu podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku správny súd zdôrazňuje touto právnou úpravou pre potreby postupu správcu dane vymedzenú možnosť využitia inštitútu predvedenia.
20. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v šiestom žalobnom bode, správny súd uvádza nasledovné závery: Správca dane v tejto časti daňovým subjektom predložené dôkazy dôsledne vyhodnotil postupujúc pritom práve podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku. Na základe takéhoto vyhotovenia dospel k záveru, podľa ktorého žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali právo žalobcu na uplatnenie odpočítania dane pri nákupe PHL (pohonné látky
- ďalej ako PHL) v plnej výške. Žalobcom produkované doklady nepreukazujú deklarované použitie motorových vozidiel žalobcu, ktorých vlastníctvo žalobcovi svedčiace a deklarované daňovým priznaním k dani z motorových vozidiel za rok 2015, a to za celých 12 mesiacov tohto roka, nebolo správcom
dane spochybnené, pri podnikateľskej činnosti daňového subjektu. Tým žalobca nepreukázal splnenie jednej zo základných hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na odpočet dane v nadväznosti na úpravu podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, teda skutočnosť, že žalobca ako platiteľ dane prijal tovar, v danom prípade PHL, na účely svojho podnikania, čím nie je preukázané splnenie tejto zákonnej podmienky priznania výdavku a odpočítania dane v 100 % výške. Správca dane po náležitom vyhodnotení daňovým subjektom produkovaných dôkazov v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku zákonne skonštatoval, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že výdavok spojený s obstaraním PHL vznikol v súvislosti s uskutočneným zdaniteľným plnením. Pokiaľ ide o prijaté závery vo vzťahu k samotnému hodnoteniu v tejto časti žalobcom produkovaných dôkazov, poukazuje správny súd na svoje závery uvedené už v odôvodnení tohto rozsudku. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v rámci ktorej tento poukazoval na odňatie dokladov KÚFS, správny súd zdôrazňuje, že k uvedenému odňatiu došlo v roku 2018, avšak doklady a dôkazy spôsobilé preukázať právo na odpočet v tejto časti v zmysle ich kvality, ako správny súd už konštatoval v predchádzajúcej časti odôvodnenia, sa vzťahovali k roku 2015, ktorý momentu odňatia dokladov KÚFS bol účtovne uzavretý. Z toho vyplýva správny predpoklad správcu dane, s ktorým sa správny súd stotožňuje, a to, že pokiaľ by doklady takejto kvality boli súčasťou účtovných dokladov žalobcu, ktoré boli odňaté KÚFS k momentu odňatia, boli by predmetom odňatia, čo však preukázané nebolo. V nadväznosti na to správny súd poukazovanie daňového subjektu na odňatie dokladov KÚFS hodnotí ako účelové a nedôvodné.
21. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktoré boli obsahom siedmeho žalobného bodu viažuce sa k uplatnenému právu na odpočet dane v nadväznosti na faktúru za odtiahnutie Peugeot BOXER od dodávateľa R.K.SERVICE, s.r.o., Stráža 150, v rámci ktorých žalobca namietal pričítanie nekontaktnosti priameho dodávateľa žalobcu, teda subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. na ťarchu daňového subjektu, poukazuje správny súd pri konštatovaní nedôvodnosti týchto námietok na závery a judikatúru uvedenú v odseku 16. odôvodnenia toho rozsudku. V tejto časti námietok žalobca pri odkaze na judikatúru, v rozopre s ktorou má byť postup správneho orgánu, ktorý pričíta nekontaktnosť dodávateľov žalobcu na jeho úkor nesprávny, túto judikatúru nekonkretizuje, v nadväznosti na čo nie je možné, aby správny súd na uvedenú námietku rozporu s judikatúrou (so žalobcom len všeobecne označenou „súčasnou judikatúrou“), vecne reagoval, avšak odkazuje na svoje závery a judikatúru, ktorú uviedol v odôvodnení podľa odseku 16.
22. Pokiaľ ide o v piatom žalobnom bode namietaný postup správneho orgánu prvého stupňa, kedy tento nevyužil inštitút opakovaného predvedenia spoločníka a konateľa a zároveň kontaktnej osoby subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. p. G. N., správny súd poukazuje na výsledok procesného postupu správcu dane, kedy tento po tom, ako sa uvedená osoba - p. G. N., neustanovila na predvolanie v súlade s úpravou § 20 ods. 2 Daňového poriadku požiadal Obvodné oddelenie PZ Terchová o predvedenie menovaného (žiadosť o predvedenie zo dňa 13.11.2019 pod č. 102598128/2019), a to z adries M. XXX (miesto podnikania) a M. XXX (trvalý pobyt). Osoba G. N. k 03.12.2019, nebola príslušníkmi Policajného zboru predvedená. Podľa odpovede OR PZ Žilina, OO PZ Terchová zo dňa 03.12.2019 sa predvedenie menovaného nepodarilo z dôvodu jeho nezastihnutia na označených adresách. Správny súd v tejto časti odôvodnenia poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžfk/38/2017 alebo sp. zn. 1Sžfk/1/2017, podľa ktorých vždy od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet je potrebné v dokazovaní pokračovať. Vo svetle i záverov uvedených rozhodnutí NS SR a pri zohľadnení správcom dane skonštatovaných zistení vo vzťahu ku subjektu R.K.SERVICE, s.r.o., ktorý bol priamym dodávateľom žalobcu a podľa ktorých v zmysle zistení z informačného systému finančnej správy:
- subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. posledné daňové priznanie podal za tretí štvrťrok roku 2014 dňa 27.10.2014,
- subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. posledné daňové priznanie na dani z príjmu právnickej osoby podal za rok 2013 dňa 20.05.2014,
- posledný kontrolný výkaz podľa § 78a Zákona o DPH podal za tretí štvrťrok roku 2014 dňa 27.10.2014 a
- rozhodnutím Daňového úradu Žilina zo dňa 24.05.2016 bola subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. zrušená registrácia pre DPH podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 Zákona o DPH, a to z dôvodu, že daňový subjekt opakovane nepodáva daňové priznanie, a to ani na výzvy správcu dane, uplynutím dňa 30.06.2016 prestal byť daňový subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. platiteľom dane z pridanej hodnoty, nehodnotí správny súd postup správcu dane, kedy tento nepristúpil k opätovnému predvedeniu svedka p. G. N. ako postup, ktorý by zakladal nezákonnosť správcom dane vydaného rozhodnutia. Za procesnej situácie, ktorá vznikla v konaní pred správcom dane, tento v súlade s jeho kompetenciou dokazovanie
viesť podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, nevyužil možnosť opätovného predvedenia p. G. N.. Svoj postup správca dane náležite a dostatočne odôvodnil, ako vyplýva zo strany 23 odôvodnenia jeho rozhodnutia, vymedzením úvah, ktorými bol vedený pri zvolení tohto procesného postupu. Uvedeným správca dane neuprel daňovému subjektu žiadne práva. V tejto časti odôvodnenia správny súd zdôrazňuje primárnu dôkaznú povinnosť daňového subjektu v daňovom konaní, zahŕňajúcu v prípade existencie dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľného plnenia, ako tomu bolo v tomto prípade, tieto pochybnosti vyvrátiť (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09, sp. zn. III.ÚS 93/2016). Základom odôvodnených pochybností správcu dane o reálnom poskytnutí služby dodávateľom R.K.SERVICE, s.r.o. žalobcovi - odtiahnutie motorového vozidla Peugeot BOXER boli vyššie uvedené zistenia vo vzťahu ku subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. z informačných systémov finančnej správy, ako aj zistenia v súvislosti s pokusmi správcu dane kontaktovať subjekt R.K.SERVICE, s.r.o. alebo jeho štatutárneho zástupcu za účelom preverenia zdaniteľných plnení pre žalobcu. Daňovému subjektu sa pochybnosti správcu dane nepodarilo vyvrátiť, a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno. Daňový subjekt nepreukázal vznik daňovej povinnosti priameho dodávateľa žalobcu, teda subjektu R.K.SERVICE, s.r.o., podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH.
23. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v ôsmom žalobnom bode, správny súd konštatuje ich nekonkrétnosť. Presné a konkrétne znenie námietok, ktoré tvoria obsah žalobných bodov, vytvára jednak pre žalovaného priestor na to, aby k nim zaujal rovnako konkrétne stanoviská a závery a taktiež pre správny súd vytvára možnosť dôsledného vecného vyhodnotenia takýchto námietok v rámci ich podrobenia vecnému prieskumu zákonnosti. Pokiaľ žalobca v tomto žalobnom bode namietal, že vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného sú ako dôvody na podanie všeobecnej správnej žaloby dané dôvody v zmysle úpravy § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) SSP, tieto dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného a ani ako dôvody zrušenia rozhodnutia správcu dane ako naplnené správny súd nehodnotí jednak v nadväznosti na primárne skonštatovanú všeobecnosť vymedzenia týchto dôvodov, ani vo vecnej rovine, s ohľadom na ostatný obsah odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd konštatuje, že správne orgány dostatočne pre riadne posúdenie veci zistili skutkový stav, zistený skutkový stav, ktorý vzali za základ ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise a nie je s ním v rozpore, zistený skutkový stav správne orgány správne právne posúdili a v postupe správnych orgánov nebolo zistené podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci.
24. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v deviatom žalobnom bode, kde žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného, zdôrazniac závery vyplývajúce z judikatúry, konkrétne z rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, sp.zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a sp.zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých rozhodnutí podľa tvrdení žalobcu vyplýva, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, správny súd uvádza nasledovné závery: V predmetnom prípade postupoval správca dane v súlade s úpravou § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Táto dôkazná povinnosť daňového subjektu je v daňovom konaní primárna a zahŕňa spoľahlivé preukázanie všetkých podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane v rozsahu formálnych i materiálnych podmienok odpočtu dane tak, ako vyplývajú z právnej úpravy a ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018). Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, správca dane po dôslednom vyhodnotení dôkazov produkovaných daňovým subjektom a po vyhodnotení vlastných zistení pri preverení tvrdení daňového subjektu o reálnosti zdaniteľných obchodov, a teda o vzniku jeho práva na odpočet dane, po vzniku opodstatnených pochybností o realizácii zdaniteľných plnení skonštatoval nepreukázanie materiálnych podmienok odpočtu pri dodávkach od priamych dodávateľov M-TRADE SK, s.r.o., AZ CAR, s.r.o. a R.K.SERVICE. V týchto prípadoch išlo o skutočnosti predstavujúce materiálne podmienky práva na odpočet, vo vzťahu k preukázaniu ktorých ťaží dôkazné bremeno daňový subjekt. Daňový subjekt musí byť, pokiaľ mu má byť právo na odpočet v uplatnenom rozsahu priznané, schopný spoľahlivo a jednoznačne preukázať splnenie všetkých podmienok odpočtu. Správca dane teda v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej povinnosti daňového subjektu skutočnosti, ktoré by do jeho dôkaznej povinnosti nespadali a tiež nevyložil dôkaznú povinnosť daňovému subjektu extenzívne. Za stavu existencie opodstatnených pochybností správcu dane, bolo dôkaznou povinnosťou daňového subjektu tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. V tejto časti odôvodnenia správny súd poukazuje opätovne na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09, sp. zn. III.ÚS 93/2016, podľa ktorých pokiaľ správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, došlo
potom k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo zodpovedá praktickému vyjadreniu kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V nadväznosti na tieto hodnotenia nie je možné skonštatovať rozpor postupu správcu dane pri rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní s uvedenými žalobcom označenými rozsudkami NS SR. Rovnaký záver správny súd uvádza i vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu nie je možné podsunúť objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností a rovnako i k argumentáciu, podľa ktorej vyhodnotenie pripísania nekontaktnosti dodávateľa na ťarchu daňového subjektu, je nesprávnym postupom. Uvedené závery dopadajú i na poukaz žalobcu na rozsudok NS SR ČR 5Afs 131/2004. Osobitne vo vzťahu k rozsudku NS SR 5Sžf/17/2015 je potrebné zdôrazniť primárne odlišnosť skutkového východiska vo veci prieskumu zákonnosti pod sp.zn. 5Sžf/17/2015, kde pre najvyšší súd, ako odvolací súd, vznikla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. V označenej veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda išlo o situáciu, kedy sa skúmala skutočnosť vyplývajúca z právneho vzťahu dodávateľa, platiteľa dane a subdodávateľa. NS SR vo veci sp.zn. 5Sžf/17/2015 poukázal na závery podľa rozhodnutí SD EÚ Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House System (C-484/03), pričom skonštatoval, že ak u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je dôkazné bremeno na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje a úmysel daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. NS SR skonštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov nevplýva, ako sa vysporiadali s nesporným zistením, že tovar bol žalobcovi dodaný. Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného napriek nedostatočne formulovanej a preskúmateľnej správnej úvahe. Z rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne zrejmé, prečo vyššiu hodnotu závažnosti pripísal niektorým zisteniam, prečo iné považuje za druhoradé alebo nedostatočné. Zo záverov uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, bolo po zmene rozsudku krajského súdu zrušené pre nepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda vyplýva, že v danej veci nebolo preskúmateľne ustálené ani správnymi orgánmi a ani rozhodnutím krajského súdu, presné vymedzenie skutkovej podstaty porušenia zákona, s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby sa presne naplnili všetky znaky použitých zákonných ustanovení. V prejednávanej veci posudzovanej správnym súdom (sp. zn. 31 S 147/2020) však o takýto prípad nešlo, nakoľko v administratívnom konaní správca dane a žalovaný dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnili, v súvislosti s akými zisteniami a ako, teda preskúmateľne a poskytnutím jasnej odpovede na vzniknuté otázky, vyhodnotili nekontaktnosť priameho dodávateľa žalobcu, teda subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. Uvedené zdôraznenie odlišnosti východísk platí i vo vzťahu k poukazu žalobcu na závery podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn. 14S/14/2016 zo dňa 01.12.2016, vo vzťahu ku ktorému naviac správny súd podotýka, že sa jedná o rozhodnutie prvostupňového správneho súdu, a teda v danom prípade nie je vo vzťahu k takémuto rozhodnutiu možné konštatovať, že predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a ani že sa jedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority.
25. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v desiatom žalobnom bode, podľa ktorých žalobca súhlasí s názorom ústavného súdu, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu princípu právnej istoty, správny súd konštatuje, že žalobca v tejto námietke primárne neidentifikuje rozhodnutie ústavného súdu, vo vzťahu ku ktorému sa vyjadruje. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje správny súd na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018, podľa ktorých: Na podporu svojich tvrdení nie je sťažovateľovi bránené, aby k nim priložil relevantnú judikatúru súdov, v ktorých však, ako vo veci samej,
boli už tieto úvahy ako právne závery vyslovené. Avšak nie je možné, aby toto vykonal sťažovateľ iba sumárne, t.j. prostredníctvom jednoduchého odkazu na číselné označenie rozhodnutia všeobecného alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky bez toho, že by tento odkaz nespojil minimálne so stručnou kvalifikovanou úvahou objasňujúcou, ktoré ustanovenia právneho predpisu na zistený skutkový stav boli súdom použité a z akých dôvodov. Správny súd konštatuje, že uvedené závery rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018 sa uplatnia i pri skonštatovaní o nedôvodnosti námietky žalobcu odkazujúcej na závery ústavného súdu v zmysle vyššie uvedeného, v obsahu ktorej námietky žalobca rozhodnutie ústavného súdu neoznačil. Takto žalobcom uplatnená námietka pre jej všeobecnosť nemôže obstáť. Správny súd však podporne, vo vecnej rovine takúto námietku hodnotí ako nedôvodnú, pretože vo vzťahu k postupu správnych orgánov a ich rozhodnutiam nie je možné skonštatovať konkrétne porušenie princípu právnej istoty, ku ktorému porušeniu námietka smeruje.
26. Vo vzťahu k námietkam, ktoré vymedzil žalobca v jedenástom žalobnom bode, správny súd konštatuje ich nedôvodnosť s poukazom na obsah pripojeného administratívneho spisu, z obsahu ktorého žalobcom namietaný postup správcu dane ani žalovaného nevyplýva.
27. Pokiaľ ide o námietky v dvanástom žalobnom bode, kde žalobca namietal, že správca dane vydaním 12 rozhodnutí, avšak len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly, nepostupoval v súlade s Článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, hodnotí správny súd túto námietku ako nedôvodnú. Postup správcu dane a žalovaného nie je v rozpore s úpravou podľa Daňového poriadku, ktorý upravuje postup správcu dane a ani so zásadou legality vyjadrenou v úprave podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Naopak, postup správcu dane, kedy tento v rámci jednej daňovej kontroly vydal jedno oznámenie o daňovej kontrole a rovnako jeden protokol z daňovej kontroly žalobcu a 12 samostatných rozhodnutí, v súlade s úpravou § 3 ods. 1 Daňového poriadku reflektuje konkrétnu povinnosť správcu dane postupovať podľa § 46 ods. 1, § 68 ods. 4 písm. b), ods. 5 všetko Daňového poriadku a zároveň zohľadňuje hmotnoprávnu úpravu podľa § 77 ods. 1 zákona DPH, podľa ktorej je zdaňovacie obdobie pre DPH kalendárny mesiac. Vychádzajúc z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ktorý dokumentuje dostatočne postup správcu dane a žalovaného v predmetnej veci a vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, správny súd konštatuje nedôvodnosť tejto žalobnej námietky žalobcu.
28. Pokiaľ ide o námietky vymedzené v trinástom žalobnom bode, tieto správny súd nehodnotí ako dôvodné. Správny súd v tejto časti poukazuje na svoje závery podľa vyššie uvedeného odôvodnenia o rozložení dôkazného bremena v predmetnom administratívnom konaní a o zákonnom vyhodnotení dôkazov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania správcom dane i žalovaným na základe uplatnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Taktiež uvádza, že pokiaľ žalobca zdôrazňoval v tejto časti konkrétne výpovede svedkov a z nich vyplývajúce skutočnosti, neboli v konaní pred správcom dane v rámci dokazovania na základe iných vykonaných dôkazov zistené skutočnosti, prostredníctvom ktorých by bolo možné tieto výpovede overiť. Osobitne, pokiaľ ide o rámcovú zmluvu o dielo uzatvorenú medzi M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcom, vo vzťahu ku ktorej žalobca zdôraznil, že jej platnosť žalovaný vo svojom rozhodnutí nespochybňuje.
29. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v štrnástom žalobnom bode, správny súd zdôrazňuje už vyššie skonštatovanú primárnu dôkaznú povinnosť na strane daňového subjektu preukázať ním tvrdené skutočnosti a pri vzniku dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov tieto pochybnosti spoľahlivo vyvrátiť produkovaním konkrétnych dôkazov. V nadväznosti na to nie je možné záver o splnení materiálnych podmienok práva na odpočet DPH len vyvodzovať zo skutočností, ktoré obsiahol žalobca v námietke podľa štrnásteho žalobného bodu (žalobca toto plnenie musel od niekoho získať a je logické, že to bolo od spoločnosti, od ktorej si ho objednal, ktorá vystavila faktúru a konateľ, ktorej toto potvrdil).
30. Pokiaľ žalobca v rámci 15. žalobného bodu poukazoval na to, že predložil správcovi dane právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/175/2019 zo dňa 17.03.2019, ktorým označený súd právoplatne rozhodol o dôvodnosti uplatneného nároku, správny súd konštatuje nasledovné: Z predloženého dôkazu - uvedeného platobného rozkazu nie je zrejmé, z akého obchodnoprávneho vzťahu a na základe akých faktúr vznikla dlžná suma 54.000,- Eur. Okresný súd Banská Bystrica, ktorý tento platobný rozkaz vydal konal na základe formálnych a vecných dokladov,
pričom nepreveroval dodržiavanie daňových predpisov pokiaľ ide o podmienky uplatnenia si práva na odpočítanie dane a vznik daňovej povinnosti podľa ustanovení zákona o DPH. Správny súd teda súhlasí s vyhodnotením rovnakej argumentácie žalobcu, aká bola obsahom 15. žalobného bodu so závermi správcu dane a žalovaného.
31. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v šestnástom žalobnom bode, správny súd v časti, kde žalobca namieta absenciu predloženia dôkazu opaku zo strany správcu dane, ktorý by vyvracal tvrdenia žalobcu, primárne konštatuje všeobecnosť takto koncipovanej námietky, ktorá nevytvára pre správny súd priestor, aby k nej zaujal konkrétne vecné stanovisko pri hodnotení jej dôvodnosti, nadväznosti na čo primárne z tohto dôvodu táto námietka neobstojí. Zároveň správny súd odkazuje na obsah ostatného odôvodnenia svojho rozhodnutia vo vzťahu k otázke rozloženia dôkazného bremena, dôkaznej povinnosti daňového subjektu vrátane jeho dôkaznej povinnosti pri vzniku dôvodných pochybností správcu dane tak, ako je už uvedené vyššie. Osobitne, pokiaľ v rámci šestnásteho žalobného bodu namietal žalobca, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v zjavnom rozpore s obsahom administratívneho spisu a dôkazmi v ňom obsiahnutými ako i svedeckými výpoveďami, správny súd na základe oboznámenia sa s obsahom administratívneho spisu a závermi správcu dane a žalovaného podľa odôvodnení ich rozhodnutí konštatuje, že žalobcom namietaný rozpor odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je možné vzhliadnuť. I v tejto časti podotýka správny súd všeobecnosť koncipovania tejto námietky čo tak, ako je už konštatované vyššie neumožňuje správnemu súdu zaujať konkrétnejší vecný záver a odkazuje na už uvedené odôvodnenie. Rovnaký záver uvádza správny súd i k námietke obsiahnutej v sedemnástom žalobnom bode.
32. K námietkam, ktoré sú obsahom osemnásteho žalobného bodu, správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca mienil v tejto časti namietať uprednostnenie záujmov štátu na výbere daní pred ochranou práv a právom chránených záujmov daňových subjektov majúc za to, že toto uprednostnenie bolo na úkor žalobcu, bolo žiaduce, aby v tejto časti konkrétne vymedzil, ktorá časť postupu správcu dane alebo žalovaného a na to sa viažucich záverov ich rozhodnutí, takúto kvalifikáciu porušenia napĺňa, čo žalobca neučinil. I v tejto časti je teda potrebné skonštatovať všeobecnosť takto vznesenej námietky a správny súd na tomto mieste poukazuje i na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžf/81/2018, na závery ktorého poukazuje v nadväznosti na rozsiahlo citovaný záver rozhodnutia NS SR sp. zn. M-Sž do V 1/00 zo strany žalobcu v obsahu správnej žaloby.
33. Na základe vyhodnotenia všetkých námietok žalobcu vymedzených v správnej žalobe ako nedôvodných (replika žalobcu bola žalobcom učinená po nastúpení účinkov koncentrácie dôvodov a rozsahu správnej žaloby a zároveň bola zopakovaním už v správnej žalobe obsiahnutej argumentácie), dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.
34. Podľa § 167 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 ods. 1 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
35. Žaloba bola zamietnutá, na základe čoho je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný a žalobcovi podľa § 167 SSP a contrario správny súd náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému vzhľadom na konštatovanie nezistenia splnenia podmienok výnimočnosti situácie v nadväznosti na aplikovanú úpravu podľa § 168 ods. 1 SSP a contrario.
36. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.