Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: E.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. X., W., D. republika, adresa na doručovanie: Q., proti žalovanému: J. A., so sídlom A. XX, E.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom so sídlom Nám.sv. Martina Lipany, 082 71 Lipany, o určenie právnej skutočnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -222 zo dňa 20.08.2020 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a ; článkom 17 . V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že primárne sa zaoberal tým, že ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa ust. . Následne sa zaoberal aj ust. . Vzhľadom k tomu, že ide o určenie istej právnej skutočnosti za obdobie rokov 1991 až 2002 vrátane, išlo o skutočnosť, ktorú mal určiť do minulosti, tak, že zamestnankyňa žalovaného bola v tomto minulom období poverená vykonaním určitej povinnosti. Vychádzajúc z komentára Praha: C. H. Beck 2016, str. 499, str. 505-506 k , autorov Jana Baricová a kolektív, dospel k záveru, že nie je možné určovať právnu skutočnosť vo vzťahu k minulej udalosti, ktorá už v minulosti zanikla. Ďalej vychádzal aj z toho, že žaloba znela na určenie právnej skutočnosti, ktorá musí vyplývať z osobitného predpisu, a to konkrétne , keďže pani X. V. pracovala u žalovaného ako zamestnanec. V danom prípade žalobcovi zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia takejto právnej skutočnosti, čiže žaloba nie je procesne prípustná. Ďalej sa zaoberal otázkou vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby podľa názoru Ústavného súdu SR, sp. zn. zo 06.10.2017. Záujmom podanej žaloby a žalobcu samotného je, aby bolo vyriešená otázka doručenia platobných rozkazov, sp. zn. a zo 14.07. a z 11.07.1997. Dospel k záveru, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu medzi inými subjektami, ktorý právny vzťah sa žalobcu nijako netýka, čiže právny vzťah zamestnanecký medzi zamestnávateľom a zamestnancom a oprávnení z neho vyplývajúcich. Ďalej konštatoval, že určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter a má poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu. Daným určovacím petitom by sa malo poskytnúť ochrana istej spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v

jeho právnom vzťahu, ktorý ale v súvislosti s petitom žaloby sa nedotýka definitívnej ochrany žalobcu do takej miery, aby nebolo potrebné, aby nasledovalo iné konanie (nedôjde k úplnému odstráneniu spornosti toho, čoho sa žalobca chce domôcť). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , , .

3. Z konania vyplynulo, že pred Krajským súdom v Košiciach prebieha konanie pod sp. zn. , kde si žalobca uplatnil nároky voči žalovanému dvoma žalobami, ktoré konanie bolo spojené pre totožnosť strán sporu do spoločného konania. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 15.08.2018 vyplýva, že ide o procesné rozhodnutie, ktorým nevyhovoval návrh žalobcu na pristúpenie ďalších účastníkov do konania a že vec z procesného hľadiska posudzuje podľa , keďže za účinnosti tohto právneho predpisu došlo k vydaniu a následnému doručovaniu platobných rozkazov. Konštatoval, že išlo o zásielku súdu určenú do vlastných rúk a že adresátom bol žalovaný, ktorého štatutárnym orgánom je len starosta obce. V konaní ani nebolo zistené, že by nejaký iný zamestnanec, okrem starostu obce v danom období bol oprávnený prevziať zásielku určenú do vlastných rúk. Z ďalších konaní vyplynulo, že platobné rozkazy, ktoré boli vydané vo vzťahu k žalovanému boli zrušené pre včasne podaný odpor a v konaní sa pokračuje pod sp. zn. . Práve v konaní na plnenie, ktorého sa týka predmet sporu pred Krajským súdom v Košiciach, sa aj v tomto konaní súd sa bude zaoberať otázkou účinného doručenia, aj keď táto neúčinnosť doručenia platobných rozkazov, ktoré sú predmetom sporu, už bola konštatovaná v skorších rozhodnutiach. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že v danom prípade vyriešenie požadovanej otázky by neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, ktoré sa rieši v konaní pred Krajským súdom v Košiciach. Z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu bola žaloba zamietnutá. Naviac vo vzťahu k formulácii žalobného petitu je potrebné aj konštatovať, že sa žalobca domáhal určenia istej právnej skutočnosti k osobe, ktorá nebola stranou v tomto spore. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania boli zamietnuté z dôvodu hospodárnosti v tomto konaní s poukazom na to, že otázka uzatvárania kúpnych zmlúv medzi obcou a inými osobami vo vymedzených časových obdobiach, výsluch členov zastupiteľstva žalovaného za navrhované obdobie a obsah exekútorských spisov, týkajúcich sa vymáhania nárokov žalobcu voči žalovanému nepovažoval za potrebné, keďže tieto nijakým spôsobom nemohli ovplyvniť rozhodnutie súdu v danej veci. Pokiaľ ide o návrh na pripojenie spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou , tento rovnako nebolo potrebné pripájať, keďže z tohto spisu práve vyplynuli závery, ktoré akceptoval súd v tomto konaní, ale z ktorých bude vychádzať aj Krajský súd v Košiciach v nárokoch, ktoré prejednáva vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ boli navrhované mailom návrhy na doplnenie dokazovania 20.08.2020, na tieto tiež súd prvej inštancie neprihliadol v dôsledku koncentračnej zásady v konaní, ktoré upravuje . Výrok o trovách konania bol odôvodnený , a , .

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že nie je pravdou, že by neexistoval naliehavý právny záujem na takomto určení. Je potrebné zaoberať sa uplatnením nárokom, vychádzať z doterajších poznatkov v konaniach, ktoré v tejto žalobe predchádzali. Najmä ide v konaní pred Krajským súdom v Košiciach, kde tým, že bol podaný odpor voči platobným rozkazom ako podaný včas (ako keby bola zaradená spiatočka a vec sa dostala na úplný začiatok). Podľa názoru žalobcu je potrebné, aby okolnosti, ktoré boli namietané žalovanou stranou, sa riešili v exekučnom konaní a na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. a Ústavného súdu SR . V tomto smere je potrebné akceptovať, že len v exekučnom konaní možno výlučne posudzovať náležitosti exekučného titulu. Podľa názoru žalobcu nie je Krajský súd v Košiciach právomocný o týchto veciach rozhodovať a považuje tento postup za zmätočný. Citoval článok JUDr. Harabina z 27.03.2008, týkajúci sa sporu medzi stranami. Poukázal aj na článok 1, 2, 2 ods. 2 a 3, 3 ods. 1, 2, článok 5, a 17 . Domnieva sa, že účelovo bola snaha Krajského súdu v Košiciach, aby došlo k zmareniu jeho nárokov a likvidácii exekučných titulov. Domnieva sa, že práve určenie tohto právneho vzťahu, ktorý požadoval podanou žalobou, by malo vplyv na konanie na uplatnené nároky a je daný práve časom, v ktorom uplatnil toto právo. Citoval rozhodnutie NS SR a . Domnieva sa, že východoslovenské súdy budú hájiť záujmy žalovaného a postupy budú smerovať k tomu, aby zlikvidovali exekučné tituly žalobcu. Určovacia žaloba je predsa určená pre riešenie praktického života a v tejto súvislosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 17/1972 a . Poukázal aj na exekučné konania, v ktorých bolo v neprospech, teda žalobcu. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právnu relevantnú

otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, napr. uznesenie Ústavného súdu SR , PL. ÚS/16/95, , . Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a celú vec postúpil na konanie pred exekučný súd na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou do konania a , lebo len exekučný súd má právo na takéto riešenie právnej skutočnosti, ktorá je predmetom tohto konania.

5. K odvolaniu žalobcu vyjadril sa žalovaný. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu, poukázal na body 36 a potom na body 39 až 67 napadnutého rozhodnutia. Z podania žalobcu vyplýva, že nie je spokojný s rozhodnutiami a postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou, Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR. Žiadny právny predpis neumožňuje domáhať sa takéhoto určenia právnej skutočnosti, ako to podal žalobca v žalobe. Svoju žalobu podal, pretože sa snažil nahradiť súdne a exekučné konanie a najmä konanie pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. . Práve v tomto konaní v zmysle vyslovených právnych názorov Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR bude konajúci súd viazaný a práve v tomto konaní sa posúdi otázka nároku žalobcu. Hoci žalobca tvrdí, že Krajský súd v Košiciach v konaní bol ničotný, resp. bez právneho významu, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR svedčia o opaku. Tvrdenie, že toto konanie malo byť postúpené do exekučného konania pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou a nie je správne, keďže tieto konania sú skončené, exekúcie boli zastavené a ide o právoplatne rozhodnutia. Najvyšší súd SR sa zaoberal včasnosťou podania odporu proti platobným rozkazom a tieto závery sú nemenné. Exekučné konania pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou nadobudli právoplatnosť vo veci dňa 02.09.2011 a v konaní dňa 03.01.2013. Vec, ktorú žiadal určiť predmetnou žalobou nemá právny význam na postavenie žalobcu a jeho nároky a v súlade so zásadou hospodárnosti nie je potrebné o tom rozhodovať. Konanie o nároku žalobcu prebieha a dodnes nie je právoplatne skončené. Vo veci sa zaoberal aj otázkou včasnosti, resp. prieťahov v konaní, Ústavný súd SR, ktorý takýto prieťah nezistil a ústavnú sťažnosť žalobcu odmietol. V konaní sa konalo o trestnom čine bývalého starostu obce a trestné konanie s jeho záverom nemôže predstavovať riešenie predbežnej otázky medzi žalobcom a žalovaným. V konaní bolo zistené, že uvedené dva predmetné platobné rozkazy, na základe ktorých uplatňoval v exekučnom konaní žalobca svoje nároky neprevzal vtedajší štatutárny zástupca žalovaného. X. V. nebola nikým poverená a oprávnená preberať poštové zásielky určené do vlastných rúk pre žalovaného. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že obsah tohto vyjadrenia je len pokračovaním v nezákonných úvah žalovaného o zrušenie exekučných titulov. Upozornil na zloženie senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval o nárokoch medzi žalobcom a žalovaným. Domnieva sa, že došlo k zmene obsadenia senátov Najvyššieho súdu SR v týchto veciach zásahom vtedajšieho predsedu Najvyššieho súdu a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a zloženie senátov vo veciach vedených na NS SR pod sp. zn. . Uviedol, že trvá na návrhu, trvá na svojom odvolaní.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , a , dospel k záveru, že bolo podané odvolanie v lehote stanovenej osobou oprávnenou na podanie tohto odvolania, no považoval odvolanie za nedôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Podľa ( ďalej len ,,CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa Čl. 17 súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že pani X. V., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom XX.XX.XXXX, A. bola konkludentným spôsobom poverená a oprávnená, aby od Q. A. preberala všetky poštové zásielky (vrátane podpisovania a pečiatkovania pečiatkou s „Obecný úrad - A.“ poštových doručeniek) adresovaných J. A. v dobe neprítomnosti štatutárneho orgánu J. A. na pracovisku J. úradu A. a to nepretržite v dobe od 1.1.1991 do 31.12.2002, keď bola zamestnankyňou Obecného úradu A. ako referentka a mala na starosti mimo iného tiež vedenie podateľne, vedenie knihy prijatej pošty a vedenie knihy odoslanej pošty.

12. Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. - 173 obžalovaný E.. F. J., nar. XX.XX.XXXX je vinný, že ako starosta obce A. v dňoch 27.02.1996, 07.08.1996 a 06.11.1996 v A. uznal dlh a úroky z omeškania v prospech firmy D. E.. H. X., J. v celkovej výške 1.496,415 SK napriek tomu, že podľa článku 14 ods. 1 písm. o) štatútu J. A. nakladať s majetkom obce v hodnote nad 50.000 Sk spadalo do právomoci obecného zastupiteľstva pričom v dňoch 11.07.1997, 14.07.1997 a 31.10.1974 prevzal platobné rozkazy Krajského súdu v Košiciach sp.zn.18Rob 1357/1996 z 01.07.1997 o zaplatenie sumy 86 513 ,-Sk s úrokmi firme D. H. X. J., sp. zn. z 27.06.1997 o zaplatenie sumy 99.997 Sk s úrokmi a firme D. E.. H. X. J. sp. zn. z 21.10.1997 o zaplatenie sumy 865.134 Sk s úrokmi firme D. E.. H. X., J., o doručených platobných rozkazoch neinformoval obecné zastupiteľstvo, čím porušil ustanovenie čl.16 ods. 2, čl. 15 ods. 1 písm. d) Štatútu obce A. v dôsledku obžalovaného vznikla škoda J. A. vo výške 12.000.0000 Sk.

13. Z návrhu na zrušenie platobného rozkazu vyplýva, že platobným rozkazom vydaným Krajským súdom v Košiciach dňa 01.07.1997, bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 86 513 Sk s prísl., ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť napriek tomu, že tento nebol v súlade s doručený odporcovi do vlastných rúk.

14. Naliehavý právny záujem v zmysle je daný na konkrétny určovací petit (to, čoho a žalobca v konaní domáha) vtedy, ak súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia určitej právnej skutočnosti a odôvodnil jej opodstatnenosťou z dôvodu vyriešenia jeho nárokov voči žalovanému. Súd 1. inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby jednak nemožnosťou určenia právnej skutočnosti, ktorá nastala v minulosti. V druhom rade tým, že konanie o nároku žalobcu stále prebieha v konaní pred Krajským súdom v Košiciach a po tretie tým, že aj v prípade úspechu žalobcu v predmetnom konaní, by to neznamenalo skončenie sporu medzi stranami.

15. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo bráva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, a či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

16. Naliehavý právny záujem v zmysle je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa Určovací návrh podľa , podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom j e poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesné prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tuje alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,

zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 6. 11. 2007, sp. zn. ).

17. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené rozhodnutia, ktoré svedčia o ustálenej praxe všeobecných súdov v otázke naliehavosti právneho záujmu. Možno súhlasiť s odôvodnením súdu 1. inštancie, v ktorom konštatoval neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a správny je jeho postup, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby. Dôvody, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby sú okolnosti, ktoré siahajú do rokov 1991 až 2002. Žalobca namieta nesprávny postup súdov pri zrušení platobných rozkazov, ktoré tvorili exekučný titul a následné zastavenie exekúcie. Tieto okolnosti však sú resp. boli preskúmavané v samostatných, osobitných konaniach a preto ich posudzovanie v tomto konaní je neprípustné ( zásada právnej istoty a záväznosti právoplatných rozhodnutí).

18. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania, (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. 10. 2017, sp. zn. ).

19. Uvedené rozhodnutie upozorňuje nato, že je potrebné pristúpiť k skúmaniu naliehavého právneho záujme nielen z pohľadu žalobcu a ním podanej žaloby , ale aj z pohľadu druhej strany sporu. Keďže v predchádzajúcich konaniach (napr. konanie o zrušení platobných rozkazoch, exekučných konaniach ), ale aj v prebiehajúcom konaní pred Krajským súdom v Košiciach sp. zn. sú totožní účastníci, bolo potrebné posúdiť vec aj s prihliadnutím na právnu istotu žalovanej strany. Tieto okolnosti zobral do úvahy súd 1. inštancie, preto sa odvolací súd stotožňuje so správnosťou jeho rozhodnutia a podľa ust. ods. l, 2 atak potvrdil rozsudok ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. v zmysle zásady úspechu v konaní. V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, žalobca bol neúspešný, preto ho zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania žalovanému.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).