Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/12/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Viery Pepelovej v právnej veci

navrhovateľa: H. a. s., O., X., IČO: X., zast. advokátom JUDr. M. S., Š., X., proti odporcovi:

1/ JUDr. E. R. - H., F., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu I., spol. s r. o. v konkurze,

Ž., X., IČO: 31 428 720, zast. advokátom Mgr. Ľ. Š., V., X., 2/ I. H., S., X.,

zast. advokátom JUDr. R. H., Š., X., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -223 zo dňa 29.

októbra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa

29. októbra 2007 č. k. -223 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 2.rade trovy odvolacieho a dovolacieho

konania vo výške 539,55 Eur na účet právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom, č. k. -223 zo dňa

29. októbra 2007 návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi

v 1. rade náhradu trov konania vo výške 3 096 Sk na účet jeho právneho zástupcu a odporcovi

v 2. rade náhradu trov konania vo výške 14 645 Sk na účet jeho právneho zástupcu, všetko )

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným dňa 05. 12. 2001

sa navrhovateľ domáhal určenia, že odstúpenie odporcu v 2. rade zo dňa 19. 05. 2000

od zmluvy o predaji podniku zo dňa 31. 01. 1993 a jej dodatku, uzavretej medzi odporcom

v 2. rade ako predávajúcim a odporcom v 1. rade ako kupujúcim je neplatné. Navrhovateľ

uviedol, že je veriteľom odporcu v 1. rade a má voči nemu pohľadávku v celkovej

výške 2 719 179 Sk s príslušenstvom ( platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Nitra

sp. zn. – právoplatný dňa 28. 04. 2000, sp. zn. –

právoplatný dňa 28. 04. 2000, sp. zn. – právoplatný dňa 25. 04. 2000 ).

Navrhovateľ mal za to, že účelom odstúpenia od zmluvy malo byť prevedenie bonitných

majetkových hodnôt, nehnuteľností z majetku odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade

( nehnuteľnosti zapísané v KN na LV č. X. pre k. ú. Z., na LV č. X.

pre k. ú. Č., na LV č. X. pre k. ú. L. ) a tým sa vyhnúť majetkovej strate odporcu v 1. rade.

Ďalej navrhovateľ tvrdil, že nebol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy o predaji podniku,

domnieva sa, že ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorým sa znemožnila vymožiteľnosť

pohľadávky navrhovateľa. Na základe určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o predaji

podniku bude majetok vrátený do konkurznej podstaty odporcu v 1. rade, ktorý môže byť

zdrojom uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov a tým sa zlepší postavenie

navrhovateľa ako jedného z konkurzných veriteľov. Súd rozsudkom č. k. -68 zo

dňa 01. 10. 2002 návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal

naliehavý právny záujem na takomto určení. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd

rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Na základe mimoriadneho dovolania dovolací súd

rozsudkom č. k. 1M Obdo V 2/05-126 zo dňa 30. 04. 2007 zrušil rozsudok odvolacieho súdu

a aj súdu prvého stupňa a vec vrátil krajskému súdu ( prvostupňovému ) na ďalšie konanie.

Podľa názoru dovolacieho súdu navrhovateľ má právny záujem na určení, ktorým dosiahne,

že majetok, ktorý bol z podstaty neplatným právnym úkonom odňatý, bude možno použiť na

uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov odporcu v 1. rade. Pred skúmaním vecnej

opodstatnenosti návrhu sa bude musieť súd zaoberať otázkou, či sa návrhom žiadaným

určením môže predpokladaný cieľ dosiahnuť, teda či výsledkom kladného rozhodnutia

vo veci môže byť zlepšená vymožiteľnosť pohľadávok a tým aj odstránenie ohrozenia

práva navrhovateľa na uspokojenie jeho pohľadávok. Súd viazaný názorom dovolacieho

súdu doplnil dokazovanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -39 zo dňa 12. 10.

2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2000 určil, že predmetná zmluva o predaji

podniku v spojení s jej dodatkom č. 1 uzavretá medzi odporcami v 1. a 2. rade odstúpením

od zmluvy zanikla. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa ,

je po procesnej stránke to, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení

je naliehavý právny záujem. Pretože ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu a pretože

na základe uvedeného došlo k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

v katastri nehnuteľností v prospech odporcu v 2. rade, čo priamo znemožňuje vymožiteľnosť

pohľadávky navrhovateľa v konkurznom konaní pre nezaradenie týchto nehnuteľností

do konkurznej podstaty úpadcu – odporcu v 1. rade, je daná vecná legitimácia všetkých

účastníkov konania. Nie je ale spravidla daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na

určení neplatnosti zmluvy alebo iného právneho úkonu, ak stav právnej neistoty alebo

ohrozenia práva môže byť vyriešený len určením vlastníckeho práva, pre určenie

ktorého je posúdenie platnosti zmluvy alebo iného právneho úkonu len otázkou

predbežnou. V danom prípade tomu tak nepochybne je, keď kladné rozhodnutie súdu

v tomto konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o predaji podniku by nič

nevyriešilo a viedlo by k ďalším sporom o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

ktoré boli predmetom zmluvy. Aj keby súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil by,

že odstúpenie od zmluvy o predaji je neplatné, tak na základe takéhoto rozhodnutia

by nedošlo k zápisu vlastníckeho práva odporcu v 1. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na

LV č. X. pre k. ú. Z., LV č. X. pre k. ú. Č., LV č. X. pre k. ú. L.. Súd sa zaoberal aj otázkou,

či navrhovateľ v návrhu žiadaným určením môže dosiahnuť zlepšenie vymožiteľnosti súdom

priznaných pohľadávok v rámci konkurzného konania, teda či kladným rozhodnutím vo veci

dôjde k odstráneniu ohrozenia práva navrhovateľa na uspokojenie pohľadávok. K rozšíreniu

konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania môže dôjsť okrem iného aj vrátením

veci do konkurznej podstaty tretími osobami a to po jeho zaradení do konkurznej podstaty

správcom. Správkyňa konkurznej podstaty žiadala návrh navrhovateľa ako nedôvodný

zamietnuť, je možné z tohto vyvodiť záver, že sporné nehnuteľnosti, by do konkurznej

podstaty nezaradila z dôvodu pretrvávajúcej spornosti. V prípade, že by správkyňa predsa len

predmetné nehnuteľnosti do podstaty zaradila, vyvolalo by to vznik ďalších incidenčných

sporov. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol a o trovách rozhodol podľa §

142 ods. 1 a

V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti tomuto rozsudku odvolanie,

v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, čo sa znova premietlo

vo vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku. Dnešný zápis v katastri bol vykonaný

záznamom na základe rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -39 zo dňa

12. 10. 2000, účastníkmi konania boli obaja odporcovia. Výrok rozsudku, ktorého

sa navrhovateľ domáha, práve vychádza z dnešných údajov katastra a domáha sa ho preto,

lebo tieto údaje má negovať. Keďže navrhovateľ nebol účastníkom konania vedeného

na Krajskom súde v Nitre pod spis. zn. , výrok rozsudku č. k. -39

zo dňa 12. 10. 2000 nie je pre neho záväzný. Čo sa týka konštatovania v rozhodnutí,

že sa nedosiahne zlepšenie vymožiteľnosti pohľadávok v rámci konkurzného konania,

táto argumentácia neobstojí, pretože v prvom rade by bol takýto výrok súdu záväzný

pre správcu a ten by bol povinný vyvodiť z neho zákonné dôsledky. Správca nemôže

pri zaraďovaní majetku do konkurznej podstaty postupovať svojvoľne a voľnou úvahou

sa rozhodnúť, či nejaký majetok do konkurznej podstaty zaradí alebo nie. Správca vykoná

súpis podstaty podľa pokynov súdu. Poukazuje aj na § 19 ZKV, podľa ktorého správca zapíše

do súpisu podstaty určitú vec aj v prípade, ak sú pochybnosti a urobí o tom v súpise podstaty

u tejto veci poznámku o uplatnených nárokoch alebo iných dôvodoch. Rovnako nie je

dôvodná ďalšia argumentácia súdu v tom smere, že takéto zaradenie by mohlo vyvolať ďalšie

incidenčné spory. Táto možnosť však vyplýva už z povahy veci. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie a navrhovateľovi

prizná právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril žalovaný v 2. rade písomným podaním zo dňa

07. 01. 2008 a uviedol, že v danom prípade navrhovateľom tvrdený stav právnej neistoty

alebo ohrozenia môže byť vyriešený len určením vlastníckeho práva. Má za to, že súd prvého

stupňa rozhodol správne, preto navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať žalovanému

v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( )

podľa v spojení s a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku,

ktorým prvostupňový súd rozhodol v novom konaní. V konaní nebolo spochybnené,

že odporca v 2. rade previedol na odporcu v 1/rade na základe uzavretej zmluvy podnik,

ktorého súčasťou boli viaceré nehnuteľnosti. Na základe tejto skutočnosti bolo vlastníctvo

k predmetným nehnuteľnostiam zapísané v prospech odporcu v 1. rade. Následne bolo

vlastníctvo k nehnuteľnostiam v súvislosti s odstúpením od zmluvy, zapísané na odporcu

v 2. rade, v súvislosti so zánikom zmluvy o predaji podniku v znení jej dodatku č.1 / rozsudok

Krajského súdu v Nitre č. k. -33 /.

Predmetom konania je právo na určenie podľa Predpokladom

úspešnosti návrhu na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je ako i na splnení

povinnosti z právneho vzťahu alebo porušenia práva podľa ,

sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu, že na určení

je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní má ten, kto je účastníkom právneho

vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. V prvostupňovom konaní bol vyslovený správny

právny záver, že je daná vecná aktíva legitimácia účastníkov konania.

Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia

bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie

stalo neistým. Návrh domáhajúci sa určenia či už práva, právneho vzťahu alebo splnenia

povinnosti spravidla nemôže byť opodstatnený tam, kde je možné žalovať splnenie

povinnosti.

Určovací petit nie je jedinou možnou formou ochrany práva. Určovací petit

je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr,

než toto jeho postavenie bolo porušené. Jeho cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany

za súčasného splnenia zákonom požadovanej podmienky preukázania naliehavosti právneho

záujmu na určení tohto práva. Na vznik právneho záujmu žalobcu na určení stačí také

správanie odporcu, ktoré svedčí o jeho úmysle porušiť právo navrhovateľa resp. spôsobiť

mu ujmu na jeho právnom postavení. Je teda prostriedkom, ktorý navrhovateľovi umožňuje

dovolať sa ochrany skôr, než jeho právo resp. právne postavenie bolo porušené, má teda

preventívny charakter. Prvostupňový súd sa zaoberal skúmaním naplnenia predpokladov

určenia naliehavosti právneho záveru a dospel k názoru, že určenie o neplatnosti odstúpenia

od Zmluvy o predaji podniku by nič nevyriešilo a viedlo by len k ďalším sporom o určenie

vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Vyslovil, že aj keby súd určil, že odstúpenie

od predmetnej zmluvy je neplatné, príslušný kataster by na základe takého rozhodnutia

nezapísal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

Prvostupňový súd taktiež správne vyslovil, že k rozšíreniu konkurznej podstaty

v priebehu konkurzného konania môže dôjsť, okrem iného, aj vrátením veci do konkurznej

podstaty, ale aj v takom prípade musí byť vlastnícke právo dlžníka po vyhlásení konkurzu

nepochybné. Odvolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom rozsudku

prvostupňového súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142

ods. 1 tak, že úspešnému odporcovi v 2.rade priznal náhradu trov odvolacieho

a dovolacieho konania v celkovej výške 539,55 Eur za právne zastupovanie / l. č. 220 /.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 19. januára 2010

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková