Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)89c/367544.61f156.pdf
PDF · 111.77 KB
No categories available
4Obo/12/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 12/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Zemaníkovej a členiek Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Viery Pepelovej v právnej veci
navrhovateľa: H. a. s., O., X., IČO: X., zast. advokátom JUDr. M. S., Š., X., proti odporcovi:
1/ JUDr. E. R. - H., F., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu I., spol. s r. o. v konkurze,
Ž., X., IČO: 31 428 720, zast. advokátom Mgr. Ľ. Š., V., X., 2/ I. H., S., X.,
zast. advokátom JUDr. R. H., Š., X., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 18 Cbs 1/2007-223 zo dňa 29.
októbra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
29. októbra 2007 č. k. 18 Cbs 1/2007-223 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi v 2.rade trovy odvolacieho a dovolacieho
konania vo výške 539,55 Eur na účet právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom, č. k. 18 Cbs 1/2007-223 zo dňa
29. októbra 2007 návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
v 1. rade náhradu trov konania vo výške 3 096 Sk na účet jeho právneho zástupcu a odporcovi
v 2. rade náhradu trov konania vo výške 14 645 Sk na účet jeho právneho zástupcu, všetko )
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným dňa 05. 12. 2001
sa navrhovateľ domáhal určenia, že odstúpenie odporcu v 2. rade zo dňa 19. 05. 2000
od zmluvy o predaji podniku zo dňa 31. 01. 1993 a jej dodatku, uzavretej medzi odporcom
v 2. rade ako predávajúcim a odporcom v 1. rade ako kupujúcim je neplatné. Navrhovateľ
uviedol, že je veriteľom odporcu v 1. rade a má voči nemu pohľadávku v celkovej
výške 2 719 179 Sk s príslušenstvom ( platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Nitra
sp. zn. 2Rob 1344/1999 – právoplatný dňa 28. 04. 2000, sp. zn. 2Rob 1345/1999 –
právoplatný dňa 28. 04. 2000, sp. zn. 2Rob 1346/1999 – právoplatný dňa 25. 04. 2000 ).
Navrhovateľ mal za to, že účelom odstúpenia od zmluvy malo byť prevedenie bonitných
majetkových hodnôt, nehnuteľností z majetku odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade
( nehnuteľnosti zapísané v KN na LV č. X. pre k. ú. Z., na LV č. X.
pre k. ú. Č., na LV č. X. pre k. ú. L. ) a tým sa vyhnúť majetkovej strate odporcu v 1. rade.
Ďalej navrhovateľ tvrdil, že nebol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy o predaji podniku,
domnieva sa, že ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorým sa znemožnila vymožiteľnosť
pohľadávky navrhovateľa. Na základe určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o predaji
podniku bude majetok vrátený do konkurznej podstaty odporcu v 1. rade, ktorý môže byť
zdrojom uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov a tým sa zlepší postavenie
navrhovateľa ako jedného z konkurzných veriteľov. Súd rozsudkom č. k. 18Cb 66/01-68 zo
dňa 01. 10. 2002 návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal
naliehavý právny záujem na takomto určení. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd
rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Na základe mimoriadneho dovolania dovolací súd
rozsudkom č. k. 1M Obdo V 2/05-126 zo dňa 30. 04. 2007 zrušil rozsudok odvolacieho súdu
a aj súdu prvého stupňa a vec vrátil krajskému súdu ( prvostupňovému ) na ďalšie konanie.
Podľa názoru dovolacieho súdu navrhovateľ má právny záujem na určení, ktorým dosiahne,
že majetok, ktorý bol z podstaty neplatným právnym úkonom odňatý, bude možno použiť na
uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov odporcu v 1. rade. Pred skúmaním vecnej
opodstatnenosti návrhu sa bude musieť súd zaoberať otázkou, či sa návrhom žiadaným
určením môže predpokladaný cieľ dosiahnuť, teda či výsledkom kladného rozhodnutia
vo veci môže byť zlepšená vymožiteľnosť pohľadávok a tým aj odstránenie ohrozenia
práva navrhovateľa na uspokojenie jeho pohľadávok. Súd viazaný názorom dovolacieho
súdu doplnil dokazovanie. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 18Cb 29/00-39 zo dňa 12. 10.
2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2000 určil, že predmetná zmluva o predaji
podniku v spojení s jej dodatkom č. 1 uzavretá medzi odporcami v 1. a 2. rade odstúpením
od zmluvy zanikla. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O. s. p.,
je po procesnej stránke to, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení
je naliehavý právny záujem. Pretože ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu a pretože
na základe uvedeného došlo k zmene vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
v katastri nehnuteľností v prospech odporcu v 2. rade, čo priamo znemožňuje vymožiteľnosť
pohľadávky navrhovateľa v konkurznom konaní pre nezaradenie týchto nehnuteľností
do konkurznej podstaty úpadcu – odporcu v 1. rade, je daná vecná legitimácia všetkých
účastníkov konania. Nie je ale spravidla daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na
určení neplatnosti zmluvy alebo iného právneho úkonu, ak stav právnej neistoty alebo
ohrozenia práva môže byť vyriešený len určením vlastníckeho práva, pre určenie
ktorého je posúdenie platnosti zmluvy alebo iného právneho úkonu len otázkou
predbežnou. V danom prípade tomu tak nepochybne je, keď kladné rozhodnutie súdu
v tomto konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o predaji podniku by nič
nevyriešilo a viedlo by k ďalším sporom o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom zmluvy. Aj keby súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil by,
že odstúpenie od zmluvy o predaji je neplatné, tak na základe takéhoto rozhodnutia
by nedošlo k zápisu vlastníckeho práva odporcu v 1. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. X. pre k. ú. Z., LV č. X. pre k. ú. Č., LV č. X. pre k. ú. L.. Súd sa zaoberal aj otázkou,
či navrhovateľ v návrhu žiadaným určením môže dosiahnuť zlepšenie vymožiteľnosti súdom
priznaných pohľadávok v rámci konkurzného konania, teda či kladným rozhodnutím vo veci
dôjde k odstráneniu ohrozenia práva navrhovateľa na uspokojenie pohľadávok. K rozšíreniu
konkurznej podstaty v priebehu konkurzného konania môže dôjsť okrem iného aj vrátením
veci do konkurznej podstaty tretími osobami a to po jeho zaradení do konkurznej podstaty
správcom. Správkyňa konkurznej podstaty žiadala návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietnuť, je možné z tohto vyvodiť záver, že sporné nehnuteľnosti, by do konkurznej
podstaty nezaradila z dôvodu pretrvávajúcej spornosti. V prípade, že by správkyňa predsa len
predmetné nehnuteľnosti do podstaty zaradila, vyvolalo by to vznik ďalších incidenčných
sporov. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol a o trovách rozhodol podľa §
142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.
V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti tomuto rozsudku odvolanie,
v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, čo sa znova premietlo
vo vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku. Dnešný zápis v katastri bol vykonaný
záznamom na základe rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 18Cb 29/00-39 zo dňa
12. 10. 2000, účastníkmi konania boli obaja odporcovia. Výrok rozsudku, ktorého
sa navrhovateľ domáha, práve vychádza z dnešných údajov katastra a domáha sa ho preto,
lebo tieto údaje má negovať. Keďže navrhovateľ nebol účastníkom konania vedeného
na Krajskom súde v Nitre pod spis. zn. 18Cb 29/00, výrok rozsudku č. k. 18Cb 29/00-39
zo dňa 12. 10. 2000 nie je pre neho záväzný. Čo sa týka konštatovania v rozhodnutí,
že sa nedosiahne zlepšenie vymožiteľnosti pohľadávok v rámci konkurzného konania,
táto argumentácia neobstojí, pretože v prvom rade by bol takýto výrok súdu záväzný
pre správcu a ten by bol povinný vyvodiť z neho zákonné dôsledky. Správca nemôže
pri zaraďovaní majetku do konkurznej podstaty postupovať svojvoľne a voľnou úvahou
sa rozhodnúť, či nejaký majetok do konkurznej podstaty zaradí alebo nie. Správca vykoná
súpis podstaty podľa pokynov súdu. Poukazuje aj na § 19 ZKV, podľa ktorého správca zapíše
do súpisu podstaty určitú vec aj v prípade, ak sú pochybnosti a urobí o tom v súpise podstaty
u tejto veci poznámku o uplatnených nárokoch alebo iných dôvodoch. Rovnako nie je
dôvodná ďalšia argumentácia súdu v tom smere, že takéto zaradenie by mohlo vyvolať ďalšie
incidenčné spory. Táto možnosť však vyplýva už z povahy veci. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie a navrhovateľovi
prizná právo na náhradu trov konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril žalovaný v 2. rade písomným podaním zo dňa
07. 01. 2008 a uviedol, že v danom prípade navrhovateľom tvrdený stav právnej neistoty
alebo ohrozenia môže byť vyriešený len určením vlastníckeho práva. Má za to, že súd prvého
stupňa rozhodol správne, preto navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať žalovanému
v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. )
podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku,
ktorým prvostupňový súd rozhodol v novom konaní. V konaní nebolo spochybnené,
že odporca v 2. rade previedol na odporcu v 1/rade na základe uzavretej zmluvy podnik,
ktorého súčasťou boli viaceré nehnuteľnosti. Na základe tejto skutočnosti bolo vlastníctvo
k predmetným nehnuteľnostiam zapísané v prospech odporcu v 1. rade. Následne bolo
vlastníctvo k nehnuteľnostiam v súvislosti s odstúpením od zmluvy, zapísané na odporcu
v 2. rade, v súvislosti so zánikom zmluvy o predaji podniku v znení jej dodatku č.1 / rozsudok
Krajského súdu v Nitre č. k. 18 Cb 29/00-33 /.
Predmetom konania je právo na určenie podľa § 80 písm. c/ O. s. p. Predpokladom
úspešnosti návrhu na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je ako i na splnení
povinnosti z právneho vzťahu alebo porušenia práva podľa § 80 písm. b/, c/ O. s. p.
sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu, že na určení
je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní má ten, kto je účastníkom právneho
vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. V prvostupňovom konaní bol vyslovený správny
právny záver, že je daná vecná aktíva legitimácia účastníkov konania.
Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Návrh domáhajúci sa určenia či už práva, právneho vzťahu alebo splnenia
povinnosti spravidla nemôže byť opodstatnený tam, kde je možné žalovať splnenie
povinnosti.
Určovací petit nie je jedinou možnou formou ochrany práva. Určovací petit
je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr,
než toto jeho postavenie bolo porušené. Jeho cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany
za súčasného splnenia zákonom požadovanej podmienky preukázania naliehavosti právneho
záujmu na určení tohto práva. Na vznik právneho záujmu žalobcu na určení stačí také
správanie odporcu, ktoré svedčí o jeho úmysle porušiť právo navrhovateľa resp. spôsobiť
mu ujmu na jeho právnom postavení. Je teda prostriedkom, ktorý navrhovateľovi umožňuje
dovolať sa ochrany skôr, než jeho právo resp. právne postavenie bolo porušené, má teda
preventívny charakter. Prvostupňový súd sa zaoberal skúmaním naplnenia predpokladov
určenia naliehavosti právneho záveru a dospel k názoru, že určenie o neplatnosti odstúpenia
od Zmluvy o predaji podniku by nič nevyriešilo a viedlo by len k ďalším sporom o určenie
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Vyslovil, že aj keby súd určil, že odstúpenie
od predmetnej zmluvy je neplatné, príslušný kataster by na základe takého rozhodnutia
nezapísal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Prvostupňový súd taktiež správne vyslovil, že k rozšíreniu konkurznej podstaty
v priebehu konkurzného konania môže dôjsť, okrem iného, aj vrátením veci do konkurznej
podstaty, ale aj v takom prípade musí byť vlastnícke právo dlžníka po vyhlásení konkurzu
nepochybné. Odvolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom rozsudku
prvostupňového súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi v 2.rade priznal náhradu trov odvolacieho
a dovolacieho konania v celkovej výške 539,55 Eur za právne zastupovanie / l. č. 220 /.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 19. januára 2010
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková