Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/98/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: P.. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 2, XXX XX W. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 67977-2/2019- BA zo dňa 09. októbra 2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. 200-034577-CA04/2019, zo dňa 20.02.2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj „pobočka“) rozhodla, že žalobca má nárok na materské od 04.02.2019 najdlhšie do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské vo výške 37,90395000 eur za deň. Materské sa bude poskytovať v priznanej výške po dobu, kým budú splnené podmienky nároku na túto dávku, vrátane podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a vyslovila, že nárok na materské nemá v období, v ktorom neposkytuje dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa. V jeho odôvodnení uviedla, že nárok na materské si žalobca uplatnil od 04.02.2019, predložením žiadosti č. B 1085543 z poistného vzťahu zamestnanca.

2. Rozhodnutím o predbežnom opatrení č. 200-072173-CA07/2019 z 08.04.2019 žalobcovi predbežne vylúčila nárok na výplatu materského v období od 11.02.2019.

3. Rozhodnutím č. 200-128838-CA04/2019, zo dňa 24.07.2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla, že nárok na materské žalobcovi zanikol od 11.02.2019. Nárok na materské nemá v období, kedy neposkytuje dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa. 4. Nárok na materské vo výške 37,90395000 eur/deň od 04.02.2019 za obdobie, počas ktorého je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti najdlhšie do uplynutia 28 týždňov od vzniku nároku na materské, priznala pobočka Sociálnej poisťovne žalobcovi uvedeným rozhodnutím za predpokladu, že splnil aj ostatné podmienky nároku, ktorý si uplatnil z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa, Volkswagen Slovakia a.s., kde je evidovaný do 31.01.2019. Zároveň je od 11.02.2019 evidovaný aj ako zamestnanec zamestnávateľa Eftec (Slovakia) s.r.o.. Na účely prevzatia starostlivosti o dieťa mu bola poskytnutá rodičovská dovolenka, no napriek tomu vykonával aj naďalej pracovnú činnosť, z ktorej dosahoval príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ a to v porovnateľnej, prípadne vyššej sume ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň došlo k minimálnej úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť

o dieťa. Táto skutočnosť vyplýva z predloženej pracovnej zmluvy u zamestnávateľa Eftec (Slovakia). Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava začala konanie vo veci zániku nároku na materské a rozhodnutím č. 200-072173-CA07/2019, zo dňa 08.04.2019 bol žalobcovi predbežne zastavený nárok na výplatu materského. 5. V odvolaní podanom proti tomuto rozhodnutiu žalobca namietol jeho nezákonnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v nesprávnej aplikácii relevantných noriem. Sociálna poisťovňa vychádzala z reálneho nezabezpečovania starostlivosti o dieťa, ktorú dovtedy realizovala matka. Uviedol, že z ust. Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj „ZRP“) nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť. Konštatoval, že pojem starostlivosti o dieťa nemá na účely sociálneho poistenia vlastnú legálnu definíciu, je však definovaný v Zákon o rodičovskom príspevku (ďalej aj „“), podľa ktorého riadna starostlivosť o dieťa je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho všestranného fyzického a psychického vývinu, najmä primeraná výživa, hygiena, výchova a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Pojem starostlivosti o dieťa podľa ust. ZSP je nutné vykladať v súlade s touto definíciou. Riadnu starostlivosť je možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby ( ). Starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb, napr. starých rodičov, druhého rodiča dieťaťa, pestúnky, jaslí, škôlky atď.. Správnosti tejto teórie nasvedčuje aj to, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. s účinnosťou od 01.01.2011 vypustená a podporuje to aj dôvodová správa k uvedenej novele, ktorej účelom bolo umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku, prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. 6. Za nezákonný označil postup pobočky Sociálnej poisťovne, ktorým mu rozhodnutím doručeným dňa 28.02.2019, ktoré nadobudlo dňa 30.03.2019 právoplatnosť a vykonateľnosť, materské priznala a vyplatila len za obdobie 04.02.2019 - 10.02.2019 a ďalším rozhodnutím rozhodla o jeho zániku. Konštatoval, že dňa 17.04.2019 obdržal aj rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým mu Sociálna poisťovňa so spätnou platnosťou predbežne vylúčila nárok na výplatu materského v období od 11.02.2019, čo v zmysle platnej legislatívy nie je možné. Poukázal na aj diskriminačný rozmer postupu Sociálnej poisťovne, konanie ktorej je nezákonné, nad rámec jej kompetencií, jej postup za nesprávny, rozhodnutie pobočky za nezákonné, v rozpore s právnymi predpismi, arbitrárne, neodôvodnené a teda nepreskúmateľné. 7. Rozhodnutím č. 67977-2/2019-BA zo dňa 09.10.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „ústredie“ alebo „odvolací orgán“) v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie pobočky a odvolanie žalobcu zamietla. Poukázala na administratívny priebeh konania, odôvodnenie rozhodnutia pobočky, odvolacie dôvody žalobcu a s odkazom na ust. a nasl., , a nasl., akcentovala nevyhnutnosť splnenia podmienok vymedzených týmito ustanoveniami, ktoré vyžadujú skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu výlučne otcom, ako osobou priamo si uplatňujúcou nárok na materské práve z tohto dôvodu. 8. V odôvodnení sa odvolala na rozhodnutie pobočky, ktorá vydala dňa 20.02.2019 rozhodnutie č. 200-034577-CA04/2019 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 20.02.2019“), ktorým podľa ust. , a ZSP priznala žalobcovi nárok na materské od 04.02.2019. Následne vydala oznámenie č. NP 205-40091-2/2019-BAM zo dňa 08.04.2019, ktorým žalobcu informovala o dôvodoch, na základe ktorých dospela k záveru o možnom zániku jeho nároku na materské od 11.02.2019, a zároveň ho žiadala, aby sa k jej záverom v stanovenej lehote vyjadril, resp. navrhol dôkazy na podporu svojich tvrdení. Dňa 25.04.2019 žalobca doručil pobočke „Vyjadrenie k Oznámeniu o začatí konania o zániku nároku na materské, č k. -40091-2/2019-BAM a Predžalobnú výzvu,“ v ktorom rozhodnutie označil za nezákonné a nesúhlasil s oznámením, konkrétne s tvrdením pobočky, že z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti prestal dieťaťu starostlivosť poskytovať. Z dôvodu prešetrovania tejto skutočnosti, vydala pobočka dňa 08.04.2019 rozhodnutie č. 200-072173-CA07/2019 (ďalej len „rozhodnutie o predbežnom opatrení“), ktorým podľa ust. a ZSP predbežne vylúčila nárok na výplatu materského v období od 11.02.2019. Dňa 13.05.2019 doručil žalobca pobočke odvolanie, v ktorom postup Sociálnej poisťovne opäť označil za nezákonný. 9. Sociálna poisťovňa, ústredie preskúmala rozhodnutie o predbežnom opatrení a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom zmenila jeho výrok tak, že slová „podľa a zákona predbežne vylučuje nárok na výplatu materského“ nahradila slovami „podľa a a zákona predbežne zastavuje výplatu materského.“ Konštatovala, že samotné rozhodnutie o predbežnom opatrení vo veci zastavenia výplaty materského bolo správne, a preto dňa 17.06.2019 vydala rozhodnutie č. 51148-3/2019-BA (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2019 a odvolanie žalobcu ním zamietla. Po prešetrení poskytnutia starostlivosti

dieťaťu zo strany žalobcu, vydala pobočka dňa 24.07.2019 rozhodnutie č. 200-128838-CA04/2019, podľa ktorého žalobcovi podľa ust. § 51 ods. 2 ZSP od 11.02.2019 zanikol nárok na materské. Týmto rozhodnutím bolo ukončené prvostupňové konanie, začaté zaslaním oznámenia pobočkou. 10. V odôvodnení rozhodnutia dala do pozornosti aj odvolacie námietky žalobcu, v ktorých rozhodnutie zo dňa 24.07.2019 žiadal zrušiť, označil ho za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v nesprávnej aplikácií relevantných noriem, upravujúcich nárok na materské na zistený skutkový stav, subsidiárne využitie ohľadne definície starostlivosti o dieťa, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame celým právnym poriadkom a v ktorom postup Sociálnej poisťovne označil za diskriminačný, v porovnaní s priznávaním nároku na rodičovský príspevok matkám. 11. Odvolací orgán ďalej poukázal na všeobecné a osobitné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca upravené v ust. a ZSP. Jednou z osobitných podmienok nároku na materské iného poistenca je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následné poskytovanie starostlivosti tomuto dieťaťu, ktorá je splnená vtedy, ak otec dieťaťa (nielen formálne) ale fakticky prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Spravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa preruší svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, ale aj o situáciu, keď aj po prevzatí dieťaťa do starostlivosti vykonáva inú pracovnú činnosť, avšak z hľadiska pracovného času v menšom rozsahu ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. 12. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ust. ZSP, ktoré rieši prerušenie starostlivostí o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec prestal o dieťa starať, by nemalo logiku a bolo by nadbytočné. Pokiaľ teda otec naďalej vykonáva zárobkovú činnosť, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do jeho starostlivosti. ZSP nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovnoprávneho vzťahu ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak podmienka prevzatia dieťaťa a poskytovanie následnej starostlivosti musí byť zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti. Rodičovskú povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa a ukladá im ju ust. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotná skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá jeho nárok na materské. 13. Ku dňu 04.02.2019, odkedy si žalobca uplatnil nárok na materské, spĺňal všetky podmienky nároku, stanovené ZSP, a preto mu bol nárok na materské rozhodnutím zo dňa 20.02.2019 od 04.02.2019 priznaný a materské za obdobie od 04.02.2019 do 04.10.2019 vyplatené. Z vlastného informačného systému a pracovnej zmluvy zo dňa 11.02.2019, uzatvorenej so zamestnávateľom EFTEC (Slovakia) s.r.o. pobočka zistila, že od 11.02.2019 vzniklo žalobcovi nové povinné nemocenské poistenie na základe tohto pracovnoprávneho vzťahu. Účelom materského, poskytovaného z nemocenského poistenia, je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku. Z predloženej dochádzky za obdobie odo dňa 11.02.2019 do dňa 31.04.2019 vyplýva, že žalobca v mesiaci február 2019, pracoval 6 dní od 6.00 hod. do 18.00 hod. a 5 dní od 18.00 hod. do 6.00 hod., v mesiaci marec 2019 pracoval 11 dní od 6.00 hod. do 18.00 hod. a 6 dní od 18.00 hod. do 6.00 hod., a v mesiaci apríl 2019 pracoval 8 dní od 6.00 hod. do 18.00 hod. a 6 dní od 18.00 hod. do 6.00 hod.. Z uvedeného je zrejmé, že na základe takto rozvrhnutého pracovného času nebol schopný zabezpečovať starostlivosť dieťaťu, čím odo dňa 11.02.2019 prestal spĺňať podmienku skutočného poskytovania starostlivosti dieťaťu a príjem mu bol kompenzovaný do dňa, kým nezačal opäť vykonávať pracovnú činnosť u zamestnávateľa EFTEC (Slovakia) s.r.o. na plný pracovný úväzok, odo dňa 11.02.2019. Žalovaná tiež uviedla, že z vlastných informačných systémov zistila, že matka dieťaťa, JUDr. P., sa do pracovného procesu zaradila až dňa 08.07.2019, teda v čase posudzovania spĺňania podmienok starostlivosti o dieťa žalobcom, bola na rodičovskej dovolenke. 14. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu, majúcimi základ v jeho požiadavke vykladať zákonný pojem starostlivosť ako riadnu starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, žalovaná zdôraznila, že tento zákon sa na materské nevzťahuje, je špeciálnym právnym predpisom, upravujúcim poskytovanie rodičovského príspevku. Zákon o rodičovskom príspevku síce v zmysle ust. skutočne umožňuje zabezpečiť poskytovanie starostlivosti o dieťa aj pomocou inej fyzickej, či právnickej osoby, avšak na účely dávky rodičovského príspevku, nie materského, čo sú dve úplne rozdielne dávky. Materské je sociálnou dávkou poskytovanou sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia za podmienok upravených výlučne a jeho účelom ( ZSP) je kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla priamo poistencovi uplatňujúcemu si nárok na materské, v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. tým, že prevzal dieťa do svojej starostlivosti a o toto

dieťa sa následne skutočne stará. Rodičovský príspevok je štátnou dávkou, jeho podmienky upravuje zákon o rodičovskom príspevku, a ako vyplýva z § 1 ods. 2, štát ním prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, rozhodovanie o ňom a jeho poskytovanie spadá do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zákona o rodičovskom príspevku, resp. iného špeciálneho predpisu na materské ako sa v odvolaní domnieva žalobca, a teda ani na „rozširovanie“ významu zákonom zavedeného pojmu starostlivosť na riadnu starostlivosť. 15. K námietke žalobcu, týkajúcej sa diskriminačného postupu žalovanej pri otcoch, ktorí musia zanechať pracovnú činnosť na rozdiel s rozhodovaním o priznaní rodičovského príspevku matkám vykonávajúcim pracovnú činnosť, žalovaná zdôraznila, že nerozhoduje o rodičovskom príspevku, nakoľko sa jedná o štátnu sociálnu dávku, ktorej podmienky nároku a následnej výplaty, sú stanovené v zákone o rodičovskom príspevku. 16. Tiež poznamenala, že pri výklade plne rešpektuje nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. , , , m. , v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. II. Žaloba

17. Žalobou, ktorou toto rozhodnutie žalobca napadol, žiadal o jeho zrušenie, doplatenie zvyšného materského spolu s úrokom z omeškania a priznaním náhrady trov konania. Druhostupňové rozhodnutie označil za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, spočívajúceho v nesprávnej aplikácií relevantných noriem upravujúcich nárok na materské, na zistený skutkový stav. Tiež právne posúdenie veci žalovanou nemá oporu v ust. § 49 ZSP, určujúceho podmienky na priznanie nároku na materské inému poistencovi. Zdôraznil, že z podmienok uvedených v tomto ustanovení nevyplýva požiadavka nevykonávania pracovnej činnosti otcom dieťaťa, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa, ktorá naviac nemá na účely sociálneho poistenia vlastnú legálnu definíciu, je však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, podľa ktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v ust. § 49 ZSP vykladať v súlade s touto definíciou, nakoľko v zmysle princípu terminologickej jednoty je nutné rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. 18. Riadnu starostlivosť je možné poskytovať dieťaťu osobne, pomocou inej plnoletej fyzickej a dokonca aj právnickej osoby, a neplynie z toho nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosť o dieťa osobne. Tomu, že na účely priznania nároku na materské nie je možné vyžadovať povinnosť osobnej starostlivosti a zanechanie pracovnej činnosti nasvedčuje aj fakt, že povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Z dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, že jej účelom bolo práve vykonávaním pracovnej činnosti umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku (mutatis mutandis platí aj pre materské) prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny. 19. Poukázal aj na diskriminačný rozmer postupu žalovanej, ktorá v prípade rozhodovania o priznaní materského bežne rozhoduje o jeho poskytnutí matkám, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť, resp. túto skutočnosť vôbec nezisťuje. Pokiaľ teda lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia. Tiež je všeobecne známe, že do septembra 2018 priznávala materské aj pracujúcim otcom so statusom zamestnanca a bez akejkoľvek relevantnej zmeny legislatívy od tohto dátumu takéto nároky vo väčšine prípadov zamieta, čím koná v rozpore s SR tým, že si účelovo vytvára podmienky, ktoré ZSP vôbec nestanovuje. 20. Nezákonnosť konania demonštroval aj na skutočnosti, že dňa 28.02.2019 mu žalovaná doručila rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.03.2019, materské mu však bolo vyplatené len za obdobie 04.02.2019 - 10.02.2019. Oznámenie spolu s rozhodnutím o predbežnom opatrení mu bolo doručené až 17.04.2019, z čoho vyplýva, že žalovaná porušila ZSP tým, že nedodržala lehotu na výplatu dávok, ktoré sa vyplácajú mesačne pozadu. Protizákonnosť konania z dôvodu viacerých procesných chýb potvrdilo v rozhodnutí o odvolaní aj Ústredie Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán. Sociálna

poisťovňa, pobočka Bratislava bola povinná rozhodnúť vo veci najneskôr do 60 dní od začatia konania, oznámenie mu však doručila až dňa 17.04.2019 a prvostupňové rozhodnutie dňa 30.07.2019. Hoci ZSP pripúšťa predĺženie lehoty na rozhodnutie pri mimoriadne zložitých prípadoch o 60 dní, o tejto skutočnosti informovaný nebol. 21. Prvostupňovému rozhodnutiu vytkol aj nezákonnosť a neodôvodnenosť, keďže žalovaná neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, ako sa s nimi vysporiadala, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a nevysporiadala sa s jeho argumentmi, uvedenými vo vyjadrení k oznámeniu, ako aj v odvolaní. III. Vyjadrenie žalovanej

22. Vo vyjadrení zo dňa 29.12.2022 žalovaná zopakovala skutkový stav veci, odôvodnenie svojho rozhodnutia a k námietkam žalobcu poukázala na cieľ sociálneho poistenia, ktorým je zabezpečiť zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku zákonom predvídaných sociálnych udalostí, majúcich za následok nemožnosť výkonu práce alebo pokles pracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Jednoznačným úmyslom zákonodarcu bolo „odškodňovať“ nie formálne ale skutočné prevzatie a poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo osobou, uplatňujúcou si nárok na materské. Takáto požiadavka vyplýva nielen z ust. § 51 ods. 2 ZSP, ale nepriamo aj z ust. § 30 písm. b/ ZSP, podmieňujúceho vznik nároku na materské stratou príjmu zo zamestnania, zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si žiadateľ uplatňuje nárok na materské. Cieľom takejto požiadavky je „oslobodenie“ od výkonu zamestnania, a tým vytvorenie priestoru na skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu (nie zabezpečenie jej poskytovania), a takéto poskytovanie starostlivosti napokon kompenzovať v podobe materského. Požiadavka poskytovania starostlivosti dieťaťu priamo osobou uplatňujúcou si nárok na materské, vyplýva aj z kompenzačného účelu nemocenského poistenia, z ktorého sa poskytuje materské. Predpokladom jeho naplnenia je strata príjmu spôsobená tým, že daná osoba nepracuje vôbec, alebo v obmedzenom rozsahu, umožňujúcom starostlivosť o dieťa.

23. Prevziať dieťa a poskytnúť mu skutočnú starostlivosť, možno len v prípade, ak sa tomu prispôsobia pracovné podmienky. Ku dňu prevzatia dieťaťa nemal žalobca uzatvorený žiaden pracovný pomer (na rodičovskú dovolenku išiel z ochrannej lehoty, plynúcej po zániku jeho povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Volkswagen Slovakia a.s.), čo znamená, že sa nielenže formálne zaviazal prevziať dieťa do svojej starostlivosti, ale nástupom na rodičovskú dovolenku si vytvoril priestor na to, aby mohol svoj záväzok realizovať, t. j. prevziať starostlivosť o dieťa a od daného dňa sa oň naozaj starať tak, ako to požaduje zákon. Podmienku prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti žalobca ku dňu 04.02.2019 splnil a nárok na materské mu bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 20. 02.2019 priznaný. Sporným sa stalo až ďalšie pretrvávanie poskytovania starostlivosti dieťaťu, nakoľko odo dňa 11.02.2019 mu vznikol nový pracovný pomer so zamestnávateľom EFTEC (Slovakia) s.r.o., v dôsledku čoho došlo k podstatnej zmene okolností, za ktorých mu bol priznaný nárok na materské. Z pracovnej zmluvy zo dňa 11.02.2019 vyplýva miesto výkonu práce v sídle tohto zamestnávateľa a týždenný pracovný čas v rozsahu 37,5 hodiny, t.j. plný úväzok a z predloženej dochádzky za obdobie 11.02.2019

- 31.04.2019, pracovné podmienky neumožňujúce súčasné poskytovanie starostlivosti dieťaťu. So skončením jej poskytovania zákon v § 51 ods. 2 spája zánik nároku na materské.

24. K žalobcovej námietke, že zo zákona „nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť“ žalovaná podotkla, že výkon inej zárobkovej činnosti skutočne nie je prekážkou vzniku nároku iného poistenca na materské, pokiaľ je podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zachovaná aj popri výkone práce z inej činnosti, ak sú pracovné podmienky jej výkonu upravené tak, aby za ich súčasného plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu skutočnú starostlivosť, ktorá je dôvodom poskytovania materského inému poistencovi. Iní poistenci, uplatňujúci si nárok na materské si sami určujú dátum poistnej udalosti zakladajúcej dôvod na dávku, v ich prípade je ňou prevzatie dieťaťa. Týmto sa dostávajú do výnimočného postavenia v porovnaní s ostatnými žiadateľmi o nemocenské dávky, poistenkami uplatňujúcimi si nárok na materské, ktorým sa deň vzniku nároku na materské odvíja od predpokladaného dátumu pôrodu určeného lekárom, resp. s poistencami, uplatňujúcimi si nárok na iné nemocenské dávky z dôvodu poistnej udalosti (choroba, potreba ošetrovania člena rodiny a pod ), ktorá nastane náhle a bez ohľadu na ich vôľu.

25. Vo vzťahu k námietke diskriminačného postupu žalovanej pri otcoch uviedla, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o materskom a nie o rodičovskom príspevku, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, pri ktorej podmienky nároku a následnej výplaty sú zakotvené v do pôsobnosti príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Do pozorností dala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2021 a sp. zn. zo dňa 24.03.2021, v ktorom na strane 11 v bode 31 konštatoval „Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade v priebehu rodičovskej dovolenky riadne pracoval v hlavnom pracovnom pomere na neskrátený týždenný pracovný čas, potom nie je možné konštatovať, že by sa staral o dieťa tak ako to predpokladá zákon o sociálnom poistení, teda osobne, čoho dôsledkom by bola strata alebo zníženie jeho príjmu. Žalovaná teda správne rozhodla, keď aplikovala citovaného zákona...“

26. Záverom žalovaná poznamenala, že každý prípad posudzuje individuálne, prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu, pri rozhodovaní neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na túto dávku, ale dbá aj na kompenzačný účel nemocenského poistenia. Žalobné námietky označila vo svojej podstate za identické s odvolacími, ku ktorým sa vyjadrila v napadnutom rozhodnutí a na v jeho odôvodnení obsiahnutej argumentácii zotrvala.

IV.

Replika

27. V replike doručenej súdu dňa 03.03.2022 žalobca zotrval na svojej žalobnej argumentácii a konštatoval, že všetky podmienky na vznik nároku na materské splnil. Čestne prehlásil, že od matky preberá dieťa do svojej starostlivosti a nestalo sa tak len formálne, ale skutočne. V zamestnaní, ktoré predchádzalo nástupu na rodičovskú dovolenku, pracoval na plný úväzok, v novom zamestnaní, do ktorého nastúpil dňa 11.02.2019 z dôvodu zlej finančnej situácie rodiny, pracoval z veľkej časti v noci a cez víkendy, aby sa vo svojom voľnom čase mohol naplno venovať starostlivosti o dieťa. Žalovaná účelovo uvádza počet odpracovaných dní tak, že v prípade nočných zmien, ráta zmenu za dva odpracované dni a taktiež uvádza, že týždenný pracovný čas u zamestnávateľa je v rozsahu 37,5 hodín týždenne, pričom v pracovnej zmluve má uvedené, že pracovný čas zamestnanca je maximálne 37,5 hodín, pričom mu prináleží hodinová mzda podľa odpracovaných hodín. Nakoľko odpracované hodiny sa za každý mesiac rovnali počtu hodín čiastočného úväzku a v súvislosti s tým bol jeho mesačný príjem v novom zamestnaní podstatne nižší ako v predchádzajúcom, došlo k naplneniu litery zákona aj v časti poskytovania materského z nemocenského poistenia ako poistenia pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti. Uviedol že žiaden všeobecne záväzný právny predpis neukladá na vznik nároku na materské povinnosť starať sa o dieťa nepretržite 24 hodín 7 dní v týždni a takúto podmienku neurčuje ani ZSP. Opätovne poukázal na subsidiárne použitie Zákona o rodičovskom príspevku.

28. V súvislosti s diskriminačným rozmerom postupu žalovanej pri otcoch, táto účelovo spája jeho námietku s rodičovským príspevkom. Z toho, čo uviedol v žalobe je zjavné, že nemal na mysli vykonávanie pracovnej činnosti matiek počas rodičovskej ale počas materskej dovolenky, pretože posudzovanie nároku na rodičovský príspevok nie je v kompetencii Sociálnej poisťovne, ale Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Argumentáciu žalovanej považuje za odpútavanie pozornosti od skutočnosti, že jej postup je rozdielny pri matkách a otcoch, a teda zjavne diskriminačný, ako aj od skutočnosti, že do septembra 2018 priznávala materské aj pracujúcim otcom, ktorí mali status zamestnanca a bez akejkoľvek relevantnej zmeny legislatívy od septembra 2018, tieto nároky zamestnaným otcom vo väčšine prípadov zamietla. Nezákonnosť konania žalovanej spočívala aj v nedodržaní lehoty na výplatu dávok, ktoré sa vyplácajú mesačne pozadu a vydaní rozhodnutia neobsahujúceho riadne odôvodnenie, čím porušila ZSP .

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právna argumentácia správneho súdu

29. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach ( ), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil

s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia správneho orgánu sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto žalobu zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ust. , nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. až e/ , pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 04.05.2022 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. druhá veta , vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu.

30. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

31. Podľa ust. , , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

32. Podľa ust. , , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

33. Z ustanovenia o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov.

34. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

35. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu č. 67977-2/2019-BA zo dňa 09.10.2019, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 200-128838-

, zo dňa 24.07.2019, ktorým pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava rozhodla o zániku nároku žalobcu na materské od 11.02.2019, pre riadne neposkytovanie starostlivosti o dieťa, prevzatej od matky dieťaťa.

36. Podľa o sociálnom poistení, sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

37. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak

a/ splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a

b/ nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

39. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

40. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

41. Podľa o rodičovskom príspevku, oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a/ zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b/ má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo je osobou podľa osobitného predpisu.

42. Podľa , dieťaťom podľa odseku 2 písm. a/ je dieťa a/ do troch rokov veku, b/ do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo c/ do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa , najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.

43. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.

44. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

45. Cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku zákonom predvídaných sociálnych udalostí, majúcich za následok nemožnosť výkonu práce alebo pokles pracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Účelom nemocenského poistenia, z ktorého sa poskytuje dávka materského, je zmiernenie straty príjmu a predpokladom jeho naplnenia je, že poistenec nepracuje vôbec, alebo len v obmedzenom rozsahu, umožňujúcom riadnu starostlivosť o dieťa.

46. Nespornou skutočnosťou v preskúmavanej veci, vyplývajúcou z administratívneho spisu je, že žalobca na základe Žiadosti o materské B 1085543 doručenej pobočke Sociálnej poisťovne v Bratislave dňa 04.02.2019 a dohody s matkou dieťaťa zo dňa 04.02.2019, prevzal od 04.02.2019 do svojej starostlivosti maloletého P. W., nar. XX.XX.XXXX, pričom nárok na materské, si uplatnil titulom zamestnanca spoločnosti Volkwagen Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, s ktorou mal pracovný pomer uzavretý v období od 02.10.2017 do 31.01.2019 a ktorý bol ku dňu 04.02.2019 jeho jediným pracovným pomerom. Od 11.02.2019 mu súčasne vznikol ďalší pracovný pomer so spoločnosťou EFTEC (Slovakia) s.r.o.. Pobočka Sociálnej poisťovne mu rozhodnutím č. 200-034577-CA04/2019 zo dňa 20.02.2019 priznala od 04.02.2019 nárok na materské vo výške 37,90395000 eur na deň za obdobie, počas ktorého spĺňal podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, najdlhšie do uplynutia 28 týždňov od vzniku nároku na materské, za predpokladu splnenia aj ostatných podmienok nároku. Nakoľko počas trvania nároku na materské začal žalobca od 11.02.2019 vykonávať zárobkovú činnosť v novom zamestnaní, v ktorom jeho týždenný pracovný úväzok 37,5 hod. predstavoval plný pracovný úväzok, čo mu bránilo vo výkone riadnej a plnohodnotne prevzatej starostlivosti o dieťa, nárok mu pre nesplnenie ostatných podmienok od uvedeného dňa zanikol. 47. Právna úprava zakotvená v zákone o sociálnom poistení, nevylučuje poskytnutie dávky materského otcovi dieťaťa vykonávajúcemu zárobkovú činnosť, podmieňuje ho však prevzatím dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča. Na splnenie uvedenej podmienky nepostačuje len jej formálna deklarácia v rodičovskej dohode, nevyhnutným je vytvorenie reálneho základu na poskytovanie starostlivosti. Posúdenie splnenia tejto osobitnej podmienky priznania nároku podľa ods. 2 v spojení s ods. 1 ust. (prevzatie a poskytovanie starostlivosti dieťaťu zo strany iného poistenca) súdom, je teda pre rozhodnutie veci kľúčovým. 48. Žalobné námietky žalobca založil na nezákonnosti a riadnom neodôvodnení rozhodnutí žalovanej. 49. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90) a judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006, sp. zn. zo dňa 04.05.2010, sp. zn. zo dňa 12.06.2008), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola súdom daná podrobná odpoveď. Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (). Uvedené možno analogicky aplikovať aj na rozhodnutie vydané v správnom konaní.

50. Napadnuté rozhodnutie žalovanej a aj rozhodnutia vydané v jemu predchádzajúcom (prvostupňovom aj odvolacom) konaní, nemožno vzhľadom k tomuto zadefinovaniu označiť za nezákonné. Žalovaná riadne odôvodnila svoj postup a zreteľným spôsobom ozrejmila dôvody podložené právnou argumentáciou, pre ktoré žalobcovi nárok na materské dňom 11.02.2019 zanikol.

51. Správne pochopenie zmyslu právnej normy je základom jej správnej aplikácie, čo vyplýva aj z nálezov Ústavného súdu SR sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , m.m. . Aj k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Vzhľadom k množstvu vydávaných právnych predpisov v období posledných

rokov, ich často vzájomnému protirečeniu a prekrývaniu sa, by mohlo ľpenie na doslovnom otrockom výklade právnych noriem viesť často k nezmyselným záverom. Každá právna norma, ako výsledok zámerov zákonodarcu, má svoj účel a zmysel, ozrejmený v sprievodných dokumentoch (napr. dôvodová správa).

52. Žalobca v súvislosti s argumentáciou žalovanej a nemožnosti jeho riadnej starostlivosti o dieťa pre objem pracovného úväzku, spojeného so vznikom nového pracovného pomeru od 11.02.2019, poukázal na absenciu definície starostlivosti o dieťa v , a v jej dôsledku na nesprávny výklad žalovanej vo vzťahu k takejto starostlivosti. Jej definíciu na podporu svojej argumentácie o nesprávnosti a ne

53. V tejto súvislosti súd uvádza, že materské je sociálna dávka poskytovaná sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia za podmienok výlučne upravených zákonom o sociálnom poistení, ktorého účelom je v zmysle § 2 písm. a/ kompenzácia straty príjmu, vzniknutá priamo poistencovi, uplatňujúcemu si nárok na materské v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, o ktoré sa aj skutočne stará.

54. Na rozdiel od tejto sociálnej dávky, rodičovský príspevok je štátna dávka, o ktorej rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, je upravená a podľa ním štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

55. Pokiaľ zákon určitú problematiku neupravuje, môže odkázať na podobné (analogické) použitie inej normy na daný prípad, čo však v tomto prípade nie je možné. Ide o dve rozdielne dávky, poskytované rozdielnymi povinnými subjektami - správnymi orgánmi, riešiace úplne iný druh sociálnej situácie, upravené dvoma rôznymi zákonmi rovnakej právnej sily, bez vzťahu lex specialis jedného voči druhému a bez možnosti využitia analógie legis.

56. Podľa právnej vety rozsudku NSS SR sp. zn. zo dňa 27.10.2021, na účely vzniku nároku na materské je potrebné pojem „starať sa o dieťa" podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vykladať autonómne a nemožno ho obsahovo stotožňovať s pojmom „riadnej starostlivosti“ podľa o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2011. Kým na účely vzniku nároku na materské podľa predpokladá zo strany poistenca osobnú starostlivosť o dieťa, na účely vzniku nároku na rodičovský príspevok považuje podmienku riadnej starostlivosti o dieťa za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou ( a ).

57. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za splnenia zákonom stanovených osobitných podmienok (dĺžka nemocenského poistenia najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov od pôrodu, vek dieťaťa do dovŕšenia 3 rokov), poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat. Táto dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a je podmienená stratou alebo znížením príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu ( ). Jeho účelom je hmotne zabezpečiť ženy ale aj mužov v čase, v ktorom nemôžu pracovať, resp. pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa nemajú pracovať a zostanú bez príjmu a teda slúži na preklenutie časového obdobia, kedy v dôsledku vzniku konkrétnej sociálnej udalosti (starostlivosť o dieťa) poistenci nemôžu pracovať vôbec alebo len obmedzene, s následkom straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti.

58. Podľa , pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. 59. Žalovaná poukázala na pracovnú vyťaženosť žalobcu, ktorý v mesiaci február 2019, pracoval 6 dní od 6.00 hodiny do 18.00 hodiny a 5 dní od 18.00 hodiny do 6.00 hodiny. V mesiaci marec 2019 pracoval 11 dní od 6.00 hodiny do 18.00 hodiny a 6 dní od 18.00 hodiny do 6.00 hodiny a v mesiaci apríl 2019 pracoval

8 dní od 6.00 hodiny do 18.00 hodiny a 6 dní od 18.00 hodiny do 6.00 hodiny. Teda v týchto mesiacoch odpracoval nielenže plný, ale pracovný čas nad povolenú týždennú pracovnú dobu pri plnom pracovnom úväzku a určený aj pracovnou zmluvou na hranicu najviac 37,5 hod. týždenne. Je pravdou, že presný obsah a rozsah osobnej starostlivosti iného poistenca starajúceho sa o dieťa zákon o sociálnom poistení nevymedzuje, ale zo zmyslu a účelu zákona je možné jednoznačne vyvodiť, že ide o celodennú osobnú starostlivosť a nie len formálnu, už i vzhľadom k časovému obmedzeniu jej poskytovania 28 týždňov, ako aj vzhľadom k jej limitovaniu vekom dieťaťa od šesť týždňov po pôrode do troch rokov (teda v období pred návštevou predškolských zariadení), si nemožno osvojiť výklad, že nárok na materské zakladá bežná rodičovská starostlivosť o dieťa, popri riadnom výkone práce. 60. Podľa , , v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa, vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac. 61. Aj z tejto právnej úpravy je zrejmé, že poskytnutie materského v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti počas materskej dovolenky má svoje vyjadrenie v prehĺbení (rozšírení) starostlivosti o dieťa, inými slovami, k vytvoreniu reálnych podmienok na komplexnú 24 hodinovú starostlivosť o dieťa. Priamo to dotvára aj prvá veta dispozície ust. ZSP, iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Aj v bode 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní. Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti.“ Je teda zrejmé, že účelom nie je podpora otcov v poberaní materského ako peňažnej dávky, ale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na rodinných povinnostiach a teda aj na starostlivosti o dieťa. 62. Pokiaľ došlo po novelizácii k priznávaniu materského bez toho, aby sa skúmalo, či poistenec skutočne sám zabezpečuje starostlivosť o dieťa, a postačovalo splnenie len formálneho prevzatia dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou dieťaťa, táto aplikačná prax nezodpovedala zneniu relevantných zákonných ustanovení o priznávaní materského ako nemocenskej dávky podľa zákona o sociálnom poistení. Ak následná aplikačná prax správnych orgánov odstránila toto pochybenie a náležite objasňuje aj starostlivosť o dieťa zo strany poistenca osobitne v každom individuálnom prípade, uvedený postup nemôže byť v rozpore so zákonom a ani v rozpore so zásadou legitímneho očakávania účastníka takéhoto právneho vzťahu (rozsudok NS SR sp.zn. ).

63. Podľa zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. 64. Dávka materského, a v súvislosti s ňou prevzatie starostlivosti o dieťa, neslúži na prilepšenie k príjmu, ale je jeho substitúciou, z dôvodu obmedzenia alebo straty príjmu na úkor úplnej starostlivosti o dieťa. Táto pomoc sa poskytne iba tomu, kto nedostáva pomoc z inej strany, je založená na preukázaní jej opodstatnenosti a na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť si príjem vlastným presvedčením. Samotná skutočnosť, že otec prakticky bezodkladne po deklarovanom termíne prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti a za tým účelom nastúpenia na rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa, sa za porovnateľných pracovných podmienok, zamestnal u ďalšieho zamestnávateľa na plný pracovný úväzok (37,5 hod./týždeň), naznačuje sledovanie iného zámeru, ako je poskytovanie starostlivosti maloletému dieťaťu, ktorá síce v zákone o sociálnom poistení definovaná nie je, ale jej zmysel, obsah a podstatu, nemožno odvodzovať od iného zákona, slúžiaceho úplne inému účelu.

65. Pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto rodiča, korešpondujúcim súčasne so všeobecným účelom nemocenského poistenia podľa § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení. 66. V danom prípade podľa zistených skutkových okolností, k obmedzeniu pracovných aktivít otca z rozsahu plného pracovného úväzku, ani v spôsobe výkonu práce z hľadiska možnosti poskytovania starostlivosti maloletému dieťaťu od 11.02.2019 nedošlo a tým nemohlo dôjsť ani k realizácii plnohodnotnej starostlivosti o dieťa prevzaté od matky, ktorá bola na rodičovskej dovolenke a do pracovného procesu sa zaradila až dňa 08.07.2019, teda v čase posudzovania spĺňania podmienok starostlivosti o dieťa žalobcom. 67. K namietanej diskriminácii súd konštatuje, že samotný odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zvlášť pokiaľ žalovaná v období po zmene svojho prístupu k posudzovaniu materského vo veciach s obdobným skutkovým a právnym stavom rozhodovala rovnako ako v prípade žalobcu. Takýto postup správneho orgánu, že sa odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme opačný právny názor, než aký zaujal v obdobných právnych veciach v skôr vydaných rozhodnutiach, nemožno vylúčiť aj vzhľadom k tak činorodému legislatívnemu procesu, aký prebieha v období posledných rokov. Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré sú tiež nútené prispôsobovať svoju rozhodovaciu prax rýchlo sa meniacim pomerom. Pokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodní zmenu tohto právneho názoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania. V predmetnej veci žalovaná dostatočným spôsobom odôvodnila svoje rozhodnutie, keď individuálne uviedla, prečo v prejednávanej veci nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zo strany žalobcu ako iného poistenca.

68. Pokiaľ žalobca namieta nezákonnosť postupu a rozhodnutí žalovanej nedodržaním lehôt, či spätným pozastavením výplaty dávok, takýto jej postup je legitímny a drobné procesné pochybenia, ktoré sú naviac bez vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a celého konania, boli rozhodnutiami vydanými v odvolacom konaní odstránené.

69. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle (ďalej len „") a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto povinnosť vyplýva i z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

70. Závery správneho orgánu v preskúmavanej veci plne korešpondujú s obsahom administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, je v súlade so , obsahuje všetky náležitosti príslušnými ustanoveniami tohto zákona vyžadované, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaná pri hodnotení dôkazov riadila a z akých skutkových okolností vychádzala. Súd nezistil ani pochybenie žalovanej v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú, postupom podľa ust. zamietol.

71. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu ( ). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ).