Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcov: 1/ F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Z. XXX, XXX XX H., Č. R., 2/ Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, XXX XX V. Q., 3/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX V. Q., všetci žalobcovia právne zastúpení: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti žalovaným: 1/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., právne zastúpená: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, 2/ D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX V. M., právne zastúpený: JUDr. Boris Bednár, advokát, Štefánikova 873/9, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -150 zo dňa 24.11.2020 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalovaným v 1/ a 2/ rade voči žalobcom v 1/ až 3/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. žalovanému 1/ priznal voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. III. žalovanému 2/ priznal voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. , , , (ďalej ). Výrok o trovách konania podľa ust. , , .

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je (okrem vecnej legitimácie sporových strán) aj naliehavosť právneho záujmu na určení. Tento je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia postavenie žalobcu stalo neistým alebo bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo. V súlade s konštantnou judikatúrou je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Tým viac to platí v prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2013, sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené bol naliehavý právny záujem v čase podania žaloby daný.

4. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť sú právnym inštitútom sporového konania. Realizuje sa nimi prejednacia zásada, na ktorej je sporové konanie postavené. Skutkové zistenia súdu sú v zásade limitované tým, čo strany tvrdia (formálna pravda) a súd nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu.

5. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. ).

6. Z bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. ).

7. Zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania na strane žalobcov aj vzhľadom na hospodárnosť konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že listinné dôkazy už v žalobe neboli opakovane súdu predložené hoci na to bol žalobcom opakovane poskytnutý priestor a uvedené namietali aj žalovaní. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na ustanovenia o koncentrácii konania. Preto na prostriedky procesného útoku v ďalšom v zmysle súd prvej inštancie neprihliadol. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nesplnili dôkaznú povinnosť a neuniesli dôkazné bremeno poukazujúc na to, že žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach ak tieto skutočností boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Z priložených listinných dôkazov nemožno považovať za preukázané tvrdenia žalobcov uvedené v žalobe kedy súdu prvej inštancie nepredložili ani listy vlastníctva. Preto súd prvej inštancie vyslovil názor, že v danej veci neboli splnené podmienky, aby súd výnimočne vykonal aj iné dôkazy ako ich v konaní predostreli žalobcovia.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že priznal úspešným žalovaným voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie žalobcovia. Právne odôvodnili svoje odvolanie podľa ust. psím. b), a . Žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia možno nájsť v bode 21. Rozhodnutie súdu je však zmätočné a založené výlučne na tom, že žalobcovia neuniesli svoje dôkazné bremeno. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť v ktorých tvrdeniach žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Jediné čo súd v rozhodnutí uviedol, je že žalobcovia nepredložili ani listy vlastníctva. Predmetom obrany žalovaného však spornosť údajov na listoch vlastníctva uvedených v žalobnom petite nebola. Uvedené je úplne logické. Žalovaní nebudú rozporovať niečo čo svedčí v ich prospech. Rovnako tak žalobcovia nerozporovali údaje zapísané na predmetných listoch vlastníctva. Vzhľadom na uvedené boli tieto skutočnosti medzi stranami nesporné a nebolo potrebné ich dokazovať. Uvedené je odôvodnené s

ohľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania a princíp formálnej pravdy. Súd sa nemá zamerať na dokazovanie zhodných skutočností tvrdených stranami sporu, aby tým nebolo zbytočne predlžované a predražované konanie. Žalobcovia tiež poukázali na ust. podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu považuje sa táto skutočnosť za nespornú. Ide o fikciu nespornosti. Súd prvej inštancie teda nemal vykonávať dokazovanie ohľadom tejto skutočnosti a mal ju bez potreby dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Vo veci konajúci súd však vykonal presný opak a preto túto nespornú skutočnosť zamietol žalobu. Uvedeným konaním došlo k porušeniu zásady rovnosti a kontradiktórnosti konania. Súd prvej inštancie mal zamerať dokazovanie na skutočností, ktoré žalovaní rozporovali. Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné v konaní preukázať, že nehnuteľnosti evidované na listoch vlastníctva uvedené v žalobnom petite sú nehnuteľnosťami, ktoré boli evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX v A.. Túto skutočnosť totiž žalovaní ako jedinú namietali. Uvedené žalobcovia preukázali predložením listinného dôkazu a to oznámenia Okresného úradu Q. katastrálny odbor zo dňa 06.08.2020, ktorého predmetom bola identifikácia parciel z PKV č. XXX katastrálne územie A.. Žalobcovia sa od začiatku konania domáhali, aby boli vykonané nasledovné dôkazy, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci potrebné. A to výsluch žalovanej v 1. rade za účelom splnenia podmienok vydržania a nadobúdacie tituly žalovaných k nehnuteľnostiam na preukázanie vlastníckeho práva. Žalovaní nezabezpečili navrhované dôkazy ani prostredníctvom svedkov ani prostredníctvom orgánov štátnej správy. Tvrdenie žalovaných o existencii nadobúdacích titulov nebolo preukázané hoci objektívne preukázané byť mohlo ak by boli pravdivé. Ide o učebnicový príklad neunesenia dôkazného bremena. Naproti tomu samotní žalobcovia vzhľadom na nečinnosť žalovaných žiadali súd, aby nadobúdacie tituly vyžiadal zo Zbierky listín Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor. Pričom preukázanie takéhoto titulu má byť v záujme žalovaného. Žalovaní tak žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu titulu usvedčujúceho ich vlastnícke právo. K tomuto sa však konajúci súd žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalobcovia teda namietali, že odôvodnenie rozhodnutia rozhodne nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle ust. . Preto zastávajú názor, že porušenie ktoréhokoľvek z uvedených práv žalobcov ako procesnej strany tvoriacich obsah ich práva na spravodlivý proces je vážnym pochybením na strane konajúceho súdu a to v takej intenzite, že celé konanie vedené na súde prvej inštancie sa vo svetle uvedených nedostatkov nejaví byť spravodlivé.

10. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný v 2. rade. S odvolaním nesúhlasí, má za to, že neobsahuje nijaké právne relevantné skutočnosti, ktoré zakladajú nesprávnosť výroku rozhodnutia. Odvolanie je čisto formálne bez dostatočného zdôvodnenia špecifikácie tvrdení žalobcu čo považuje v rozhodnutí súdu prvej inštancie za nezákonné. Žalobca nijako nekonkretizuje aké dôkazy súd mal vykonať a nevykonal. Žalovaní nijaké dôkazy nenavrhovali a preto neboli povinní nič preukazovať. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že súd prvej inštancie dospel k zákonnému výroku rozhodnutia a žalobca právne nepreukázal v spore naliehavý právny záujem. Žalovaný D. H. nadobudol vlastníctvo zákonným spôsobom a zákonným spôsobom bolo zapísané do listu vlastníctva. Toto vlastníctvo menovaný užíva zákonným spôsobom od času kedy nadobudol predmet daru do vlastníctva. Tvrdenia žalobcov uvedené v predmetnom odvolaní považuje za nezrozumiteľné, nič nehovoriace všeobecné, nekonkrétne a v neposlednom rade i v nesúlade so zákonom. Preto navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok.

11. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa znova vyjadrili žalobcovia. V celom rozsahu zotrvali na podanom odvolaní. Vo veci konajúci súd založil svoje rozhodnutie na jedinom dôvode a to neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcov tým, že nepredložili listy vlastníctva. Takýto záver je vzhľadom na to čo bolo medzi stranami sporu sporné absurdný. Ušlo pozornosti súdu prvej inštancie, že žalovaní namietali to či nehnuteľnosti, ktoré majú patriť do dedičstva po X. P. uvedené v petite žaloby sú nehnuteľnosťami uvedenými v PKV č. XXX. Spornosť tejto skutočnosti žalobcovia jednoznačne vyvrátili predložením listinného dôkazu a to oznámenia Okresného úradu Q. katastrálny odbor zo dňa 06.08.2020. Ďalšou skutočnosťou, ktorá bola v konaní sporná bolo splnenie podmienok vydržania a nadobúdacie tituly žalovaných. Žalobcovia k vyriešeniu tejto otázky opakovane žiadali súd prvej inštancie aby vypočul v konaní žalovanú v 1. rade a vyžiadal nadobúdacie tituly zo Zbierky listín Okresného úradu Q., katastrálny odbor nakoľko žalovaní boli v tomto smere pasívni. Žalovaní počas celého konania nedokazovali, že sporné nehnuteľnosti nadobudli zákonne. Dôkaz preukazujúci vlastnícke právo žalovaných bolo pritom možné zabezpečiť priamo od žalovaných alebo od katastra. Edičná povinnosť zakotvená v ust. ukladá povinnosť tomu kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu aby ju predložil. Súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a tak žalovaným stačilo ostať v konaní pasívni čo viedlo k neúspechu žalobcu v spore. Ide o flagrantné porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa obmedzil na jednu vec, ktorá medzi stranami

ani nebola sporná a to listy vlastníctva pričom v zmysle ust. má súd možnosť aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov a ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie sú zmätočné a nepresvedčivé nakoľko z neho nie je zrejmé na základe akých úvah toto rozhodnutie založil.

12. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke krajského súdu v Prešove dňa 06.05.2022 a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné aj keď v iných dôvodov ako to uviedol súd prvej inštancie.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

15. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov predstavuje jedno z práv ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie dôkazu automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a to z dôvodu aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci irelevantné. Vykonávaním všetkých (aj nepodstatných dôkazov) by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či do práva na spravodlivé súdne konanie by mohol nastať len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný alebo by takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka napriek tomu, že sa to tak môže formálne žalobcom javiť naplnená nebola.

16. Z výsledkov vykonaného dokazovania konkrétne z prednesu právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní vyplýva, že žalobcovia odvodzujú svoje dedičské právo od ich právneho predchodcu X. P., ktorý zomrel dňa 21.01.1943. Tento právny predchodca žalobcov mal synov Q. a F.. Syn Q. P. mal deti, ktorí tvoria súčasný okruh žalobcov. Čo sa týka žalovanej v 1. rade tá bola manželkou druhého syna X.Ú. P. F.. Čiže žalobkyňa v 1. rade bola nevestou X. P. o ktorého dedičstvo v tomto konaní ide. Žalobcovia namietali vyjadrenie uvedené do zápisnice o vydržaní, ktoré nemôže byť v žiadnom prípade pravdivé, nakoľko podľa informácii žalobcov v čase smrti X. P. žalovaná 1. rade mala 3 roky. Zároveň neexistoval žiaden dôvod, aby žalovaná v 1. rade dostala od neho čokoľvek nakoľko v tom čase ešte nemohla byť manželkou jeho syna, ktorého manželkou sa stala až o desiatky rokov neskôr. V čase údajného prevodu nehnuteľnosti žalovaná v 1. rade mala zanedbateľný vek a nebola v žiadnom pomere k X. P.. Až neskôr sa stala jeho nevestou. Pre účely zistenia podmienok vydržania navrhli žalobcovia výsluch žalovanej v 1. rade, ktorá mala pred súdom vysvetliť za akých okolností mala nadobudnúť sporné nehnuteľnosti od svojho svokra. Uvedené konštatoval súd prvej inštancie okrem iného v bode 7 odôvodnenia rozsudku. Žalobcovia žiadali určiť, že do dedičstva po nebom X. P. zomrelom dňa 21.01.1943 v A. patrí spoluvlastnícky podiel k spoločným nehnuteľnostiam zapísaným na žalovanú v 1. rade na LV č. XXXX, katastrálne územie A. v čiastke 21270685/9999999999 a rovnako na LV č. XXXX k.ú. A. rovnakom podiele má súd určiť, že do dedičstva po nebohom X. P. patrí spoluvlastnícky

podiel k spoločným nehnuteľnostiam zapísaný na žalovaného v 2. rade na LV č. XXXX k. ú. A. v čiastke 10189229/9999999999, na LV č. 2281 k.ú. A. v čiastke 20379215/9999999999, na LV č. XXXX k.ú. A. v čiastke 20379215/9999999999, na LV č. XXXX k.ú. A. v čiastke 20379215/9999999999, na LV XXX k.ú. A. v čiastke 10189229/9999999999 a na LV 2080 k.ú. A. v čiastke 7/XXXX- nách.

17. Súd prvej inštancie v bode 5 odôvodnenia konštatuje, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise. V spise sa nachádza ja dedičský spis Okresného súdu v V. V.. Ide o pozostalosť po nebohom X. P., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Zo spisu vyplýva, že jeho dedičmi boli C. P.L. rod. X., ktorá bola jeho druhou manželkou a deti pochádzajúce z manželstva Q. P. nar. XX.XX.XXXX a F. P. nar. XX.XX.XXXX. Dedičkou bola ešte Z. F. rod. P. 21 ročná, ktorá pochádzala z prvého manželstva X. P. s nebohou X. V.. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania č.k. 10/1943 č. D66/1943. Deti zo zákona boli povolané deti pozastaviteľa z dvoch manželstiev a to Z. F. rod. P. teda dieťa z prvého manželstva a deti z druhého manželstva maloletý Q. P. a maloletý F. P., ktorí boli zastúpení matkou tutorkyňou druhou manželkou pozastaviteľa vdovou C. P. rod. X.. Z. F. rod. P., Q. P. a F. P.Ň. boli zapísaní každí v podiele 1/3 ako vlastníci nehnuteľnosti a súčasne bolo zložené právo vdovského užívania v prospech vdovy C. P. rod. X..

18. Samotní žalobcovia tvrdia, že syn X. P. Q. mal deti, ktorí tvoria súčasný okruh žalobcov a že žalovaná v 1. rade bola manželkou druhého syna X. P. F.. Z odôvodneniach v bode 7 rozsudku zároveň vyplýva, že X. P. previedla nehnuteľnosti na dcéru X.R. H.. Z toho je jasné, že F. P. mal okrem manželky teda žalovanej v 1. rade ešte aj dcéru, ktorá prichádzala do úvahy resp. aj bola dedičkou a to X. H.. Manželom tejto X. H. F. D. H., ktorý je teraz zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník a je uvedený v žalobe ako žalovaný v 2. rade.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010 sp. zn. z ktorého vyplýva, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.

20. V danom prípade žiadajú žalobcovia určiť, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom X. P.. K tomu odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky v spore o určenie predmetu dedičstva sú dedičia v čase smrti poručiteľa oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne, majú teda postavanie tzv. nerozlučných spoločníkov. Účastníkmi konania musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, pretože rozhodnutie v danej veci sa vzťahuje na každého z nich. Otázkou vymedzenia okruhu strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi sa zaoberal i Najvyšší súd Slovenskej republiky a jeho rozhodnutia predstavujú ustálenú prax v riešení otázky okruhu sporných strán v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva. Ide o judikáty R49/82 a R65/2003 a rozhodnutia sp. zn. , , , , a . V daných veciach bol ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov pričom v danom určovacom spore majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov v zmysle ust. . Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.

21. Odvolací súd skúmal vecnú legitimáciu aj bez návrhu teda aj keď žiadna zo strán túto nenamietala. Súd prvej inštancie sa síce k vecnej legitimácie výslovne nevyslovil, ale otázkou kto bol dedičom sa zaoberal. Sám zistil, že dedičom bol aj F. zároveň, že žalovaný v 2. rade mal manželku, ktorá je dcérou žalovanej v 1. rade, ktorá má byť manželkou zosnulého F., ktorý bol synom poručiteľa X. P.. To, že dedičkou bola aj dcéra X. P. z prvého manželstva vyplýva z dedičského spisu, ktorý bol založený v spise a ktorý bol podľa konštatovania súdu prvej inštancie ako listinný dôkaz oboznámený.

22. Z dôvodu, že účastníkmi konania neboli všetci dedičia po poručiteľovi X. P. v zmysle ustálenej judikatúry ktorú odvolací súd uviedol vyššie odvolací súd postupom podľa ust. ,

rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie správne rozhodol keď žalobu zamietol aj keď čiastočne z iných dôvodov ako to popísal odvolací súd vyššie. Odvolací súd považuje za potrebné k uvedenému dodať, že keďže je možné vecnú legitimáciu ex offo skúmať v každom štádiu konania je tomu tak aj v odvolacom konaní. Nebolo by účelné rozsudok zrušovať keď výrok rozsudku je správny a pokiaľ v spore o určenie dedičstva nie sú účastníkmi konania všetci do úvahy prichádzajúci dedičia žaloba by znova musela byť zamietnutá čo by bolo neúčelné a nehospodárne. Rozhodnutie v tejto veci z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie nepodporuje prekážku konania ak by boli účastníci konania všetci dedičia.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. . Úspešný žalovaní v 1. a 2. rade majú právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešným žalobcom v 1. až 3. rade. Preto odvolací súd rozhodol, že priznáva žalovaným v1. a 2. rade voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle ust. .

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.