Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/120/2009

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ley Stovičkovej a JUDr. Ivana Machyniaka

v právnej veci ţalobkyne A. G., bývajúcej v J., zastúpenej JUDr. M. V., advokátom,

so sídlom v M., proti ţalovanej Slovenskej republike - Slovenskému pozemkovému fondu,

so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, o určenie predmetu dedičstva, vedenej Okresným

súdom Michalovce pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 25. apríla 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobkyne z a m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 11. októbra 2006 č.k. - 124 určil

predmetom dedičstva po neb. V. D., nar. X. a zomrelej X., nehnuteľnosť – pozemok zapísaný

v katastri nehnuteľností na LV č. X. pod parc. č. X. - záhrady vo výmere X. m2 a účastníkom

nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, ţe spornú nehnuteľnosť - pozemok

získal starý otec ţalobkyne Š. B. od pôvodného vlastníka A. S., na ktorom si postavil rodinný

dom, a po celý ţivot sa správal ako vlastník a za vlastníka bol povaţovaný aj ostatnými. V. D.

2

nadobudla vlastnícke právo vydrţaním, pretoţe najneskôr od roku X., kedy zomrela jej matka,

spornú nehnuteľnosť uţívala a bola dobromyseľná v tom, ţe jej patrí, lebo predtým ju uţívali

jej rodičia. Sporná nehnuteľnosť nikdy nebola odovzdaná do uţívania štátu – vojenskej

správe, ale ju nerušene uţívali Š. B. s rodinou a jeho potomkovia počas obdobia 80 rokov,

preto aj keby boli pochybnosti o oprávnenosti ich drţby, v súlade s ustanovením § 130 ods. 1

vzhľadom na uvedené okolnosti je potrebné predpokladať, ţe drţba

je oprávnená. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa , nakoľko úspešná

ţalobkyňa sa náhrady trov konania vzdala a neúspešnej ţalovanej právo na náhradu trov

konania nevzniklo.

Krajský súd v Košiciach o odvolaní ţalovanej rozhodol rozsudkom z 25. apríla 2008

č.k. -153, ktorým v zmysle zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu o určenie vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa

identifikovanej nehnuteľnosti predmetom dedičstva po poručiteľke V. D., zamietol.

Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru ţe ak zanechal poručiteľ viac

dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadne veci, o ktorú ide

v občianskom súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú aţ

do vyporiadania dedičstva ohľadne tejto veci všetci dedičia povaţovaní za vlastníkov tejto

veci a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci, sú oprávnení a povinní voči iným osobám

spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných

spoločníkov ( ). Účastníčkou tohto sporového konania bola len dcéra

poručiteľky V. D., ţalobkyňa, a nie aj druhý právny nástupca - syn Š. D., ktorý dedičstvo

neodmietol, aj keď majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Preto odvolací súd dospel

k záveru, ţe pre nedostatok vecnej legitimácie prejavenej v dedičskom nároku k tejto veci,

nebolo moţné návrhu vyhovieť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok

Krajského súdu v Košiciach zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

vyvodila z ustanovenia a dôvodnosť odôvodnila tým, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesúhlasila s názorom

odvolacieho súdu, ţe v danej veci ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo, a teda návrh mali podať

3

všetci dedičia po poručiteľke V. D.. Namietala, ţe takýto záver nevyplýva z platnej právnej

úpravy. Kaţdý z dedičov má totiţ samostatné právo na ochranu svojho vlastníckeho práva,

vyplývajúceho z hmotnoprávnych ustanovení o nadobúdaní dedičstva dedením. V danej veci

sa ţalobkyňa dôvodne domnieva, ţe ňou označená nehnuteľnosť vlastnícky patrila

poručiteľke V. D., a keďţe je jej právnou nástupkyňou, domáha sa určenia, ţe táto

nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Nemoţno preto poţadovať, aby účastníkmi konania boli

v takomto prípade všetci dedičia, lebo ich práva takouto ţalobou a ani prípadným

rozhodnutím súdu nie sú dotknuté, vymedzuje sa ňou len okruh dedičstva.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podala účastníčka konania ( ), ktorá je riadne zastúpená (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným

4

dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených

v ustanovení aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, nedostatok spôsobilosti účastníka byť

účastníkom konania, nedostatok riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom).

Dovolateľka vady konania v zmysle v dovolaní výslovne nenamietala

a ich existenciu nezistil v konaniach pred súdmi oboch niţších stupňov ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania ţalobkyne vyplýva, ţe uplatňuje dovolací dôvod v zmysle § 241

ods. 2 písm. c/ , t.j. ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke vecnej

legitimácie. Nesprávnosť jeho právneho záveru odôvodnila tým, ţe viacerí dedičia netvoria

nerozlučné spoločenstvo v konaní, ktorého predmetom je určenie predmetu dedičstva.

Právnym posúdením veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím

súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, treba povaţovať za správne.

V prejednávanej veci ide o posúdenie vecnej legitimácie vo veci určenia predmetu

dedičstva.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS

14/2001, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností,

s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája ( ).

Podľa sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.

Predpokladmi dedenia sú a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencia dedičstva, c/ spôsobilý dedič.

Z ustanovenia vyplýva, ţe ak je navrhovateľov alebo odporcov

v jednej veci niekoľko, koná kaţdý z nich sám za seba.

Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, ţe sa rozsudok musí vzťahovať

na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre

6

ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku

a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej

strane ( ).

O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať

na všetkých účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich

platia aj pre ostatných sa jedná vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo

povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. Tak je tomu napr. v konaní o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým podielovým

spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov,

v konaní o popretie rodičovstva a podobne (viď R 1/1975).

Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie

súdu záväzné ( v spojení s ) a súd je povinný z tohto

rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe určovací návrh spočívajúci

v tom, ţe vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda ţe ju

poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môţe uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten,

koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môţe byť len ten, kto je

poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.

K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna

úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva.

Okrem iného predpokladá aj to, ţe dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané

a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť

prejednaný tieţ majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí

o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa

dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa aţ

do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p,

, zca ), tu teda nemôţe byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo

skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi

viacerých dedičov.

Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú aţ do právoplatného rozhodnutia súdu

povaţovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov

týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení

voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa

na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných

spoločníkov v zmysle

To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi

nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako

dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, ţe v pôvodnom

dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní

o dedičstvo prejednaný, sú aţ do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia

povaţovaný za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení

a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce

z ustanovenia

Preto záver odvolacieho súdu o nemoţnosti vyhoveniu návrhu z dôvodu, ţe účastníkmi

tohto sporového konania bola len dcéra poručiteľky V. D., A. G., a nie aj druhý z právnych

nástupcov po poručiteľke, syn Š. D., bol vecne správny.

Na základe uvedeného preto moţno uzavrieť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým

zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý návrhu vyhovel, spočíva na správnom právnom

posúdení veci a dovolací dôvod uplatňovaný ţalobkyňou

v dovolaní nie je daný.

Z uvedeného vyplýva, ţe dovolanie ţalobkyne bezdôvodne vytýkalo odvolaciemu

súdu, ţe jeho rozhodnutie nie je správne. Keďţe dovolací súd nezistil ani vady konania podľa

, ani iné (v neuvedené) vady, ktoré by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, uvedený opravný prostriedok rozsudkom zamietol ( ).

Pre úplnosť dovolací súd uvádza, ţe nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom

konaní nemôţe súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôţe o tomto nedostatku ţalobcu

poučiť v zmysle . Takýmto postupom súd neodníme

8

ţalobcovi moţnosť pred súdom konať ( ), pretoţe by išlo o poučenie o tzv.

vecnej legitimácii, t.j. o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania a nie

o poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov. Poučenie ţalobcu o tom, koho

by podľa hmotného práva mal ţalovať totiţ presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5

a je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( ,

a ). Úspešná účastníčka nepodala v dovolacom konaní návrh na uloţenie

povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania ( v spojení s

), preto jej dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová