Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/1185/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ AQUA PRO EUROPE, a.s., so sídlom Pod Furčou 7, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 50 886 771 a 2/ Dolphin Slovakia, s.r.o., so sídlom Pod Furčou 7, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 35 784 776, obaja právne zast.: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti povinnému: Dolphin Central Europe, s.r.o., so sídlom Nádražná 1958, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 50 046 586, právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51 411 491, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Anton Bury, exekútorský úrad so sídlom Jelenia 26, 811 05 Bratislava, IČO: 31 772 013, pod sp. zn. , o sťažnosti oprávnených 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 11. 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávnených 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 11. 2021 z a m i e t a.

II. Oprávnení 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť povinnému trovy konania o sťažnosti oprávnených 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 11. 2021 spolu v sume 67,63 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu povinného.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 11. 2021 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinného na zastavenie exekúcie a exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) zastavila. K rozhodnutiu o zastavení exekúcie uviedla, že v konaní je zrejmé, že oprávnení 1/ a 2/ sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 22. 07. 2020 domáhali od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na základe exekučného titulu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia: Uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09. 10. 2019, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 04. 2020 a vykonateľnosť dňa 27. 10. 2019 v spojení s Uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. -556, zo dňa 20. 02. 2020. Exekučný titul jednoznačne určil povinnosť takým spôsobom, že strana (povinný) je povinná zdržať sa určeného konania tak, ako presne vyplýva z výroku I. a II. exekučného titulu. Exekučný súd k uvedenému nijako nespochybňuje, že v čase vydania neodkladného opatrenia bolo nevyhnutné upraviť pomery medzi stranami (konajúci súd vychádzal zo stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie), ktorý stav je žiadúci aj po vydaní exekučného titulu. Účastník podávajúci návrh na vykonanie exekúcie však musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia) tak, aby bolo zrejmé, že exekučným titulom uložená povinnosť nebola po vydaní exekučného titulu splnená (obmedzenia alebo zákazy neboli dodržané). Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, pričom každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, musí preukázať

to, čo tvrdí, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie tak, aby bolo zrejmé, že exekučné konanie

- exekúcia je dôvodná. Uvedené sa vyžaduje výslovne v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Vyššia súdna úradníčka, vychádzajúc zo všetkých listín a tvrdení mala za to, že oprávnení svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, vyžadujúcu sa pre nariadenie predmetnej exekúcie, neuniesli, keď v exekučnom konaní nijako nepreukázali tvrdené skutočnosti (aktivitu - konanie povinného, ktorá znamená nedodržanie určených zákazov a obmedzení) s prihliadnutím na to, že preukázanie negatívnej skutočnosti (zdržania sa konania na strane povinného) spravidla nie je objektívne možné. Povinný nemá v exekučnom titule určenú povinnosť, ktorá by mala spočívať v jeho aktívnom konaní, povinnosť uhradiť dlh, poskytnúť súčinnosť a pod. Určená povinnosť sa neviaže na presne vymedzenú adresu. Oprávnení náležite nepreukázali, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (dodržanie obmedzení, zákazov). Exekučný súd má za to, že povaha exekučného titulu súčinnosť medzi stranami nevylučuje (neobmedzuje); oprávnený si môže zvoliť zákonný postup na zistenie, či je neodkladné opatrenie zo strany povinného dodržané. Vyššia súdna úradníčka sa tak v tomto smere stotožnila s vyjadrením povinného, a to aj s poukazom na vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa vymáhania predmetného nepeňažného plnenia. Záverom konštatovala, že toto uznesenie nie je prekáža právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Oprávnení môžu po právoplatnosti tohto uznesenia znovu podať návrh na vykonanie exekúcie za predpokladu nepochybného zistenia porušenia povinnosti na strane povinného, ktorú skutočnosť je potrebné náležite preukázať.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podali v zákonom stanovenej lehote oprávnení 1/ a 2/ sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že sa nestotožňujú s odôvodnením napadnutého uznesenia. Vo výrokoch právoplatného a vykonateľného exekučného titulu sú jednak jasne stanovené povinnosti povinného - zdržanie sa právnych úkonov, nenakladanie s vecami a právami podniku, pričom tie sú ďalej konkretizované aj v zmluve o predaji podniku zo dňa 01. 09. 2019. Povinný je účastníkom zmluvy o predaji podniku zo dňa 01. 09. 2019, preto sú mu známe všetky povinnosti, ktoré si mal splniť, ktoré nesplnil, vzhľadom na čo aj vznikla nevyhnutnosť pre oprávneného podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia a následne aj návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnení majú za to, že povinnosti povinného možno považovať za aktívnu povinnosť, kde v zmysle uvedeného sa povinný aktívne má správať tak, že sa zdrží konania alebo nebude nakladať s vecami a právami podniku. Ak by sa aplikoval reštriktívny výklad exekučného súdu v bode 21 napádaného uznesenia, v zmysle ktorého exekučný titul neukladá povinnému žiadnu aktívnu povinnosť či povinnosť súčinnosti, tak by došlo k vzniku absurdnej situácie a právneho stavu, keď by všetky neodkladné opatrenia, ktoré obsahujú zväčša povinnosti spočívajúce práve v zdržaní sa konania (vychádzajúc aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia ako inštitútu, ktorý má zabrániť vzniku nepriaznivých následkov na strane navrhovateľa z dôvodu porušovania povinností na strane odporcu) boli nevykonateľnými exekučnými titulmi. Nakoľko oprávnený nevie relevantne preukazovať niečo, čo sa nestalo, čo povinný subjekt nevykonal, nesplnil. Uvedené potvrdzuje aj negatívna dôkazná teória, v judikatúre rozvinutá, ktorú na viacerých miestach v napádanom uznesení aj potvrdil exekučný súd, o to prekvapivejšie rozhodol následne o zastavení exekúcie, a to práve z dôvodu nepreukázania skutočností, ktoré sa v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nedokazujú. Oprávnení boli nútení podať návrh na vykonanie exekúcie práve z dôvodu, že povinný si dlhodobo neplní svoje povinnosti. Teda, ak by si povinný riadne plnil svoje povinnosti, nevznikol by stav, v dôsledku ktorého nie je zrejmé: - kde sa nachádzajú veci špecifikované v exekučnom titule, - kto s nimi disponuje a akým spôsobom, - či vôbec sú predmetné veci ešte vo vlastníctve a v užívaní povinného, alebo boli prevedené do vlastníctva, prípadne do užívania inej osoby. Povinný teda zámerne postupuje tak, že nie je možné preveriť, či si plní svoje povinnosti. Nakoľko všetky tieto informácie povinný zatajuje a odmieta akúkoľvek komunikáciu s oprávneným a tiež samotným exekučným súdom, dané konanie povinného tak argumentačne a fakticky podporuje tú skutočnosť, že povinný sa vyhýba splneniu povinnosti z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, čo zároveň potvrdzuje dôvodnosť podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Ak povinný odmieta komunikovať a plniť si svoje povinnosti (a to aj poskytovanie súčinnosti v exekučnom konaní), dané nemôže ísť na ťarchu oprávneného. Na zabezpečenie súčinnosti oprávneného v exekučnom konaní napokon existujú zákonné mechanizmy v o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Zároveň taktiež podľa exekučného poriadku má exekútor oprávnenie požiadať o poskytnutie súčinnosti aj ktorúkoľvek tretiu osobu. Vzhľadom na uvedené majú za to, že bolo povinnosťou súdneho exekútora využiť všetky zákonom stanovené mechanizmy a postupy v exekučnom konaní, a to aj v súvislosti s podaným návrhom

na vykonanie exekúcie a preskúmaním jeho dôvodnosti. Oprávnení od svojich súčasných a bývalých klientov (odberateľov) majú vedomosť, že povinný nerešpektuje vydané neodkladné opatrenie a nakladá so špecifikovanými hnuteľnými vecami, ktoré pôvodne tvorili podnik oprávneného v 2. rade. Práve to bol impulz na základe ktorého sa oprávnení rozhodli podať návrh na vykonanie exekúcie. Pokiaľ povinný tvrdí, že neporušuje žiadnu povinnosť uloženú v exekučnom titule, tak by sa nemal brániť ani preukázaniu tejto skutočnosti. Avšak práve preukázanie týchto skutočností má byť predmetom v rámci vykonávania exekúcie. Vo svetle uvedených skutočností majú za to, že napadnuté uznesenie exekučného súdu je zmätočné a nedostatočne odôvodnené. Exekučný súd formálne zastavil exekučné konanie z dôvodu, že oprávnený nepreukázal nesplnenie povinnosti povinným. Poukazujúc na uvedené majú za to, že exekučný súd preniesol svoju zákonnú povinnosť (a aj povinnosť súdneho exekútora), týkajúcu sa náležitého postupu vo veci a vyžadovania súčinnosti od povinného, na oprávnených, kde predmetný postup nemôže požívať právnu ochranu. Majú za to, že dôkazné bremeno v predmetnom prípade leží práve na povinnom, ktorý mal hodnoverne preukázať existenciu iných skutočností, ktoré by mali brániť vymáhateľnosti exekučného titulu, k čomu však v predmetnom exekučnom konaní právne relevantným spôsobom nedošlo. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi (napr. listiny, svedecké výpovede a iné). V nadväznosti na vyššie uvedené navrhujú, aby súd uznesenie zo dňa 23. 11. 2021, sp. zn.: v celom rozsahu zrušiť.

3. Povinný vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vysporiadal so všetkými tvrdeniami tak oprávnených, ako aj povinného a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil (na 16. stranách). Konajúci súd v uznesení ozrejmil myšlienkové pochody, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Naopak, povinný považuje za zmätočnú sťažnosť oprávnených a v nej tvrdené skutočnosti, pričom oprávnení si odôvodnenie uznesenia vyložili v rozpore s logikou a právnymi predpismi. Oprávnení pravdepodobne nesprávne pochopili odôvodnenie napadnutého uznesenia a povinnému nie je zrejmé a nevie si predstaviť čo si oprávnení pod pojmom „aktívne má správať, že sa zdrží konania alebo nebude nakladať s vecami a právami podniku“ má predstaviť. Na jednej strane sa má povinný podľa vyjadrenia oprávnených správať aktívne, t. j. má konať, avšak na druhej strane tvrdí, že sa má zdržať konania a nenakladať s vecami a právami podniku. Z tvrdení oprávnených je nesporné, že oprávnení nemali a stále nemajú vedomosť, a ani nepreukázali, či si povinný povinnosť uloženú Neodkladným opatrením skutočne nesplnil. Oprávnení v návrhu na vykonanie exekúcie, ako ani v Sťažnosti nešpecifikovali žiadne konanie povinného v rozpore s Neodkladným opatrením, rovnako neopísali pokojný stav, resp. predošlý stav a rovnako nie je zrejmé, kedy sa bude považovať vymáhaná povinnosť týmto exekučným konaním za splnenú. Oprávnení vo svojich vyjadreniach v rámci tohto exekučného konania uviedli, že nemajú vedomosť, kde sa nachádzajú veci špecifikované v exekučnom titule a kto s nimi disponuje, a že oprávnení ani len netušia či povinný povinnosť uloženú Neodkladným opatrením porušil alebo nie. Z Neodkladného opatrenia nevyplýva pre povinného žiadna povinnosť informovať oprávnených, napríklad aj o tom, kde sa nachádzajú veci, pričom veci ani nie sú špecifikované v exekučnom titule, a kto s nimi disponuje, a rovnako Neodkladné opatrenie neukladá povinnému povinnosť informovať v určených časových intervaloch oprávnených, a to ani podľa ich požiadaviek. Ak oprávnení požadujú byť informovaní o týchto veciach, tak na túto ich požiadavku sa predmetné Neodkladné opatrenie ani nevzťahuje. Skutočnosť či povinný disponuje s podnikom alebo nie, t. j. či podnik zmluvou alebo jednostranným právnym úkonom previedol na tretiu osobu alebo nie, si vedia oprávnení veľmi jednoducho a rýchlo zistiť aj výpisom z obchodného registra, ktorý je prístupný akejkoľvek tretej osobe. Na základe vyššie uvedeného argumentácia oprávnených, že „oprávnený nevie relevantne preukazovať niečo, čo sa nestalo, čo povinný subjekt nevykonal, nesplnil“ nie je dôsledkom negatívnej skutočnosti, ale tým, že oprávnení neuniesli dôkazné bremeno a nevedia preukázať vyfabulované porušenie povinnosti povinným uloženú Neodkladným opatrením. Povinný má za to, že nie je právne možné, aby sa exekučný súd zaoberal neexistujúcimi dôvodmi na podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávnených, ako ani aby exekučný súd nad rámec svojich právomoci si sám domyslel alebo vymyslel alebo zisťoval za oprávnených porušenie povinností uložených Neodkladným opatrením povinnému, pre ktoré by malo predmetné exekučné konanie trvať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhuje, aby súd Uznesenie zo dňa 23.11.2021, sp. zn. , ako vecne správny potvrdil a zaviazal oprávnených k povinnosti zaplatiť trovy konania vo výške 100%.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

10. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnila. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súd považuje za dostatočné, jasné a za vecne správne. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, sťažnostný súd musel sťažnosť oprávnených 1/ a 2/ ako nedôvodnú zamietnuť, keď oprávnení v podanej sťažnosti v podstate zopakovali len tie isté argumenty, ktoré uviedli aj vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie.

11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa, že exekučným titulom je v tomto konaní vykonateľné uznesenie súdu o neodkladnom opatrení nariadenom uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. - 131 zo dňa 09. 10. 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. - 556 zo dňa 20. 02. 2020 (ďalej aj „exekučný titul“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 04. 2020 a vykonateľnosť dňa 27. 10. 2019. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť presne špecifikovaná vo výroku rozhodnutia, a to povinnosť 1. zdržať sa všetkých právnych úkonov, ktorými by disponoval s podnikom spoločnosti žalobcu v 2. rade (t. j. oprávneného 2/), ktorý je špecifikovaný v zmluve o predaji podniku, uzavretej dňa 30. 08. 2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 09. 2019; a povinnosť 2. nenakladať s vecami a právami podniku spoločnosti žalobcu v 2. rade (t. j. oprávneného 2/), ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1, prílohe č. 2, prílohe č. 10, prílohe č. 11 a prílohe č. 12 zmluvy o predaji podniku, uzavretej dňa 30. 08. 2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 09. 2019.

12. Z obsahu exekučného spisu je ďalej zrejmé, že návrhom na zastavenie exekúcie sa povinný domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že splnil, čo mu ukladá exekučný titul resp. že z jeho strany nedošlo k porušeniu povinnosti uloženej exekučným titulom, a teda exekúcia je voči nemu vedená nedôvodne. Oprávnení 1/ a 2/ mali naopak za to, že exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, povinný zatajuje a odmieta akúkoľvek komunikáciu s oprávnenými; povinný sa vyhýba splneniu povinnosti z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Pokiaľ povinný tvrdí, že neporušuje žiadnu povinnosť uloženú v exekučnom titule, tak by sa nemal brániť ani preukázaniu tejto skutočnosti. Práve preukázanie týchto skutočností má byť predmetom v rámci vykonávania exekúcie.

13. Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia a po oboznámení sa s ďalším obsahom exekučného spisu sťažnostný súd rovnako ako vyššia súdna úradníčka dospela k záveru o dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. V prvom rade treba poukázať, že exekučným titulom je v tomto konaní vykonateľné uznesenie súdu o neodkladnom opatrení, ktorým boli povinnému uložené povinnosti špecifikovaná vo výrokoch rozhodnutia. Oprávneným predložené uznesenie predstavuje

materiálne i formálne vykonateľný exekučný titul, ktorý je zmysle záväzný pre strany ako aj pre všetky orgány verejnej moci nehovoriac o exekučnom súde. Exekučné konanie nie je ďalším opravným konaním, v ktorom sa majú riešiť vady konania, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu, ale v konaní dochádza k nútenému plneniu toho, čo exekučný titul oprávnenému priznal. Tunajší súd musí vychádzať z predloženého súdneho rozhodnutia, ktoré predstavuje vykonateľný exekučný titul a ktoré vo svojom výroku ukladá povinnému určitú povinnosť. Tiež je potrebné poukázať i na to, že v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom viedlo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť a dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi v spore rozdelené v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.

14. Ako z predloženého exekučného titulu vyplýva, povinnosti, ktoré boli povinnému uložené neodkladným opatrením, sú nepeňažné povinnosti špecifikované vo výrokoch rozhodnutia a ktorých znenie je uvedené v bode 11 odôvodnenia tohto uznesenia. Zo znenia uložených povinností je nespochybniteľné, že v oboch výrokoch ide o povinnosť (plnenie) trvalého omisívneho charakteru, a preto oprávnení 1/ a 2/ pri návrhu na vykonanie exekúcie nemusia preukazovať nejaké stále porušovanie tejto povinnosti, ale stačí, ak v rámci sporu o dôvodnosť začatia exekúcie preukážu čo i len jediné porušenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu. Uvedený záver vyplýva zo základných zásad logického uvažovania. Treba zdôrazniť, že v tomto smere povinný nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že si plní svoje povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu, ale dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno k tejto skutočnosti o porušení povinnosti spočíva na oprávnenom, a to v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriu, v zmysle ktorej sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje, resp. inými slovami povedané, ktorá hovorí, že určité negatívne skutočnosti (teda aj neporušovanie povinnosti) nie je možné dokázať.

15. V nadväznosti na vyššie uvedené a s poukazom na obsah exekučného spisu možno tak konštatovať len jediný záver, a to že oprávnení 1/ a 2/ nepreukázali porušenie exekučného titulu zo strany povinného, keď do konania nepredložili žiadny relevantný dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval, že v čase od vydania exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný „vykonal“ právny úkon, ktorým by disponoval s podnikom spoločnosti oprávneného 2/, ktorý je špecifikovaný v zmluve o predaji podniku, uzavretej dňa 30. 08. 2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 09. 2019 alebo „nakladal“ s vecami a právami podniku spoločnosti oprávneného 2/, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1, prílohe č. 2, prílohe č. 10, prílohe č. 11 a prílohe č. 12 zmluvy o predaji podniku, uzavretej dňa 30. 08. 2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 09. 2019. Oprávnení vo svojich vyjadreniach uvádzali len ničím nepodložené dohady.

16. Samotní oprávnení si nesprávne vykladajú negatívnu dôkaznú teóriu, o ktorú svoje rozhodnutie správne oprela aj vyššia súdna úradníčka, pretože na strane povinného sa v žiadnom prípade nejedná o aktívne konanie. Exekučným titulom bola povinnému jasne uložená povinnosť „zdržať sa právnych úkonov“ a „nenakladať s vecami a právami,“ pričom význam týchto slovies je pre sťažnostný súd nepochybný a zodpovedá pasivite dotknutého subjektu. Pokiaľ oprávnení požadovali od povinného informácie o jeho činnosti, treba súhlasiť s povinným, že táto ich požiadavka nemá oporu v exekučnom titule. Práve spomínaná negatívna dôkazná teória vyjadruje pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje a na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal

reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. ) V súlade s negatívnou dôkaznou teóriou tak vyššia súdna úradníčka správne vychádzala z toho, že od povinného nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval svoju pasivitu (nečinnosť), keď preukázanie takejto skutočnosti nie je reálne možné. Na druhej strane tak bolo na oprávnených 1/ a 2/, či už v rámci vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie alebo v rámci podanej sťažnosti, aby preukázali resp. osvedčili aspoň jediné porušenie exekučného titulu zo strany povinného, čo sa však nestalo.

17. Sťažnostný súd má za to, že oprávnení mali možnosti a prostriedky, ako preukázať nimi tvrdené skutočnosti (napr. to, že povinný disponuje s dávkovacími zariadeniami patriacimi oprávnenému 2/, využíva pracovnú silu (personál) oprávneného 2/, používa bankový účet a hotovosť oprávneného 2/, atď.), pretože za dôkazy, ktorých označením k preukázaniu svojich tvrdení plnia účastníci svoju dôkaznú povinnosť, môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možné zistiť stav veci; za dôkaz môže slúžiť napr. aj čestné vyhlásenie svedka, notárska zápisnica osvedčujúca existenciu právnej skutočnosti a iné. Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame a nepriame (indície). Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť; nepriamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý dokazuje skutočnosť inú, ale takú, z ktorej je možné usudzovať, či sa stala alebo nestala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania; objasňuje teda dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah. Oprávnení však žiadne dôkazy nepredložili a naopak žiadali, aby sa porušenie exekučného titulu zo strany povinného zisťovalo resp. preukazovalo až v rámci exekúcie na základe postupu súdneho exekútora, s čím však sťažnostný súd nemôže v žiadnom prípade súhlasiť a túto požiadavku oprávnených považuje za nelogickú a nemajúcu oporu v právnej úprave exekučného konania. Veď jedným z fundamentálnych predpokladov pre vedenie exekúcie je, že predložený exekučný titul nie je zo strany povinného dobrovoľne plnený, čo zodpovedá aj jednej z podstatných náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 48 ods. 3 písm. k) Exekučného poriadku. Pokiaľ tento predpoklad nie je splnený, nemožno hovoriť o dôvodne začatej a vedenej exekúcii. Rovnako, nemožno od povinného spravodlivo žiadať, aby sa podrobil výkonu exekúcie za stavu, ak sám dobrovoľne plní exekučný titul, pričom dosiaľ opak tejto skutočnosti preukázaný nebol.

18. Nemožno súhlasiť s oprávnenými, že exekučný súd preniesol svoju zákonnú povinnosť (a aj povinnosť súdneho exekútora), týkajúcu sa náležitého postupu vo veci a vyžadovania súčinnosti od povinného, na oprávnených, pretože v prvom rade sú to práve oprávnení, ktorí majú povinnosť preukazovať dôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie. To je vlastne aj podstatou sporu, ktorý iniciuje povinný tým, že podá návrh na zastavenie exekúcie a v tomto štádiu sa exekučné konanie stáva konaním s prvkami, princípmi a zásadami sporového konania ako je prejednacia zásada, zásada kontradiktórnosti, princíp rovnosti účastníkov konania a iné. Vyšetrovací princíp, ktorý sa uplatňuje v mimosporových konaniach a ktorý spočíva v tom, že súd si sám zisťuje a zabezpečuje dôkazy, sa v rámci exekučného konania uplatňuje tiež, ale len výnimočne, ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu (§ 201 ods. 3 Exekučného poriadku). Rozhodne však nie je úlohou exekučného súdu (ani súdneho exekútora) zisťovať či povinný porušil exekučný titul, a teda či exekúcia začala dôvodne.

19. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pretože oprávnení 1/ a 2/ nepreukázali, že by v čase po vydaní exekučného titulu došlo zo strany povinného k porušeniu exekučného titulu. Oprávnení 1/ a 2/ tak návrh na vykonanie exekúcie podali nedôvodne, v čom aj sťažnostný súd vzhliadol iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto potom sťažnosť oprávnených 1/ a 2/ podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 11. 2021 ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

20. Záverom, sťažnostný súd ešte uvádza, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,

v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ).

21. Pre úplnosť sťažnostný súd napokon opätovne uvádza, že v danom prípade toto rozhodnutie v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23. 11. 2021 je procesnej povahy, a teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Oprávneným 1/ a 2/ tak nič nebráni v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podali opätovne v prípade, ak bude preukázané, že povinný dobrovoľne neplní exekučný titulu resp. že povinnosti uložené exekučným titulom porušil.

22. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na v spojení s Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávnených 1/ a / zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti sťažnostný súd priznal povinnému ako úspešnej strane, ktorý si nárok na náhradu trov uplatnil vo vyjadrení k podanej sťažnosti. Pokiaľ ide o ich výšku, súd povinnému priznal náhradu trov v sume 67,63 Eur spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby

- vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 03. 02. 2022 vo výške 44,73 Eur, k tomu prislúchajúci režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 Eur; navýšené o 20 % DPH vo výške 11,27 Eur; to všetko v zmysle , a , Vyhlášky MS SR č. v platnom znení. Oprávnení 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť povinnému trovy konania spolu v sume 67,63 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu povinného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).