Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Ek-1185-2020.pdf
PDF · 151.41 KB
No categories available
7Ek/1185/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1. AQUA PRO EUROPE, a.s., Pod Furčou 7, 04001, Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 50886771, 2. Dolphin Slovakia, s.r.o., Pod Furčou 7, 04001 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 35784776, zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, 04001 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47240482, proti povinnému: Dolphin Central Europe, s.r.o., Nádražná 1958, 90028, Ivanka pri Dunaji, IČO: 50046586, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s.r.o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, m.č. Staré Mesto, IČO: 51 411 491 o nepeňažné plnenie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Anton Bury, Jelenia 26, 81105 Bratislava, IČO: 31772013, pod sp.zn. 9EX 163/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Anton Bury, Jelenia 26, 81105 Bratislava, IČO: 31772013, trovy exekúcie vo výške 30,- EUR (bez DPH) na účet exekútora č. IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v V. C. B..K.., VS: 16321, KS: 0308 do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy konania výške: 50, 17 Eur (vrátane DPH), ktorých prijímateľom je advokát povinného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s.r.o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, m.č. Staré Mesto, IČO: 51 411 491, do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 22.07.2020 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na základe exekučného titulu: Uznesenie Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 23Cb/221/2019-131, zo dňa: 09.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2020 a vykonateľnosť dňa 27.10.2019 (ďalej aj „exekučný titul 1“), v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/237/2019-556, zo dňa 20.02.2020 (ďalej aj „exekučný titul 2“).
2. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Anton Bury PhD., Jelenia 26, 811 05 Bratislava, poverením zo dňa 13.04.2021, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 9EX 163/21.
3. Povinný podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku pre iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Jedná o nepeňažné plnenie (pohľadávka vo výške: 0,- EUR, trovy oprávneného v exekučnom konaní: 140,30 EUR). Exekučným titulom, neodkladným opatrením bola určená povinnosť pre povinného tak, že „strana je povinná zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by disponovala s podnikom spoločnosti žalobcu v 2. rade, ktorý je špecifikovaný v zmluve o predaji podniku, uzavretej dňa 30.08.2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.09.2019 a strana je povinná nenakladať s vecami podniku spoločnosti žalobcu v
2. rade, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1, prílohe č. 2, prílohe č. 10, prílohe č. 11 a prílohe č. 12 zmluvy o predaji podniku, uzavretej dňa 30.08.2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.09.2019.“ Neodkladným opatrením teda uložil konajúci súd povinnému, aby sa zdržal všetkých úkonov, ktorými by disponoval s podnikom spoločnosti oprávneného v 2. rade Dolphin Slovakia, s.r.o. a nenakladal s vecami podniku spoločnosti oprávneného v 2. Rade. Povinnému nie je zrejmé z akého dôvodu je účastníkom tohto konania oprávnený v 1. rade: AQUA PRO EUROPE, a.s.. Z neodkladného opatrenia je nesporné že povinný: Dolphin Central Europe s.r.o. sa má zdržať úkonov, ktorými by disponoval s podnikom výlučne len vo vzťahu k spoločnosti Dolphin Slovakia s.r.o. a nie voči spoločnosti AQUA PRO EUROPE, a.s. Oprávnený v 1. rade preto nemôže byť v postavení navrhovateľa a ani oprávneným v tomto exekučnom konaní, nakoľko vo vzťahu k nemu nemá povinný uloženú neodkladným opatrením žiadnu povinnosť; exekúcia nemôže byť vykonávaná v prospech oprávneného v 1. rade a exekútor nemôže ukladať nijaké povinnosti povinnému vo vzťahu k úplne inému subjektu. Oprávnený v 1.rade teda nespĺňa základnú procesnú podmienku: spôsobilosť byť účastník konania a nemá aktívnu exekučnú legitimáciu. Oprávnený žiadnym spôsobom neopísal konanie povinného, ktorým by porušil povinnosť uloženú neodkladným opatrením. Povinný si nie je vedomý žiadneho konania, ktorým by došlo k porušeniu povinností uložených neodkladným opatrením a ani oprávnený návrhom na začatie exekúcie neosvedčil, že by povinný porušil akúkoľvek uloženú povinnosť. Návrh na vykonanie exekúcie preto považuje povinný v celom rozsahu za nedôvodný; zo strany povinného nedošlo k porušeniu povinnosti v zmysle neodkladného opatrenia. Z návrhu na vykonanie exekúcie, ako ani zo samotného upovedomenia o začatí exekúcie nie je zrejmé, čoho sa oprávnený domáha a teda chýba materiálna vykonateľnosť exekučného titulu. Z exekučného titulu musí byť vyvoditeľný záver o tom, kedy je povinnosť splnená. Oprávnený podaným návrhom na vykonanie exekúcie jednak nešpecifikoval správanie, ktorého sa má povinný zdržať, resp. konanie povinného v rozpore s neodkladným opatrením, rovnako neopísal pokojný stav, resp. predošlý stav a nie je zrejmé, kedy sa bude považovať vymáhaná povinnosť v exekučnom konaní za splnenú. Povinný zdôrazňuje, že rešpektuje neodkladné opatrenie, aj keď s ním nesúhlasí a nedopustil sa konania, ktorým by neodkladné opatrenie porušil. Povinný poukazuje na jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku na vymoženie nepeňažného plnenia v zmysle § 61 a nasl. Jednotlivé fázy exekučného konania sú relatívne presne a záväzne stanovené zákonom. V zmysle § 61 ods. 2 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie spolu s upovedomením o spôsobe jej vykonania musí súdny exekútor uskutočniť pred fázou exekučného príkazu. Exekučný poriadok ukladá súdnemu exekútorovi, aby v upovedomení o začatí exekúcie povinného okrem iného vyzval na splnenie vymáhanej povinnosti. V rámci poučovacej povinnosti, súdny exekútor upozorní v upovedomení o začatí exekúcie povinného na ďalší procesný postup a hlavne na spôsob samotného výkonu exekúcie. Táto zákonná povinnosť v upovedomení o začatí exekúcie absentuje a teda súdny exekútor koná v rozpore s Exekučným poriadkom. Vymáhaným nárokom je nepeňažné plnenie (istina 0,- EUR, úroky: 0,- EUR, trovy súdneho konania: 0,- EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 0,- EUR, pritom trovy oprávneného v exekučnom konaní: 140,03 EUR). V upovedomení absentuje výzva súdneho exekútora na splnenie vymáhanej (nepeňažnej) povinnosti a rovnako absentuje údaj o spôsobe výkonu exekúcie. Povinnému tak nie je zrejmé, na splnenie akej nepeňažnej povinnosti ho súdny exekútor vyzýva a akého porušenia sa mal povinný dopustiť, nakoľko oprávnený ani v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie neosvedčil porušenie povinnosti ustanovenej neodkladným opatrením. Súdny exekútor v upovedomení vyčíslil trovy súdneho exekútora vo výške 484,53 EUR pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia a vo výške 528,53 EUR po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia. Keďže v upovedomení absentuje okrem spôsobu výkonu exekúcie aj uloženie povinnosti povinnému, aby niečo konal, zdržal sa konania, prípadne konanie strpel, povinnému nie je zrejmé, či uhradením trov súdneho exekútora vyčíslených v upovedomení sa bude považovať exekučné konanie za ukončené. V opačnom prípade, ak povinný neuhradí trovy súdneho exekútora, je pre povinného otázne, čo bude vymáhanou povinnosťou. Povinný namieta výšku predbežných trov súdneho exekútora v sume: 300,- EUR, k tomu nie je zrejmé, akým spôsobom súdny exekútor predbežne vyčíslil tieto trovy a čo bolo základom pre ich výpočet. Predbežné trovy súdneho exekútora nie sú v súlade so zákonom a príslušnou vyhláškou. Povinný navrhuje zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1, písm. d) Exekučného poriadku a žiada náhradu trov exekučného konania (ďalej „návrh na zastavenie exekúcie“).
4. K návrhu na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie oprávnený dňa 07.06.2021. K námietke neexistencie exekučnej legitimácie oprávneného v 1. rade uvádza, že toto považuje za nepravdivé tvrdenie. Exekučný titul, neodkladné opatrenie je vydané v prospech tak oprávneného v 2. rade: Dolphin Slovakia, s.r.o., ako aj v prospech oprávneného v 1. rade: AQUA PRO EUROPE, a.s.. Uvedený stav bol po podaní opravného prostriedku preskúmavaný aj odvolacím súdom. Krajský súd v Bratislave
uznesením sp. zn. 2Cob/237/2019, zo dňa 20. 02. 2020 potvrdil, že exekučný titul je vydaný v prospech a na ochranu právnych záujmov oboch oprávnených, spoločnosti AQUA PRO EUROPE, a.s. aj spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o., ktorí sú označení ako žalobcovia v exekučnom titule aj v potvrdzujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave. Skutočnosť, že porušovaním povinností uložených v exekučnom titule by vznikla škoda v prvom rade spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o. a až v druhom rade spoločnosti AQUA PRO EUROPE, je irelevantná. Z procesného hľadiska je nepochybné, že exekučný titul je vydaný v prospech oboch oprávnených, a preto obaja oprávnení môžu iniciovať exekučné konanie. Povinný podľa vyjadrenia oprávneného nijako nespochybňuje exekučnú legitimáciu oprávneného v 2. rade: Dolphin Slovakia, s.r.o.. Ak by exekučný súd dospel k záveru, že spoločnosť AQUA PRO EUROPE, a.s. nemá vystupovať ako oprávnený v exekučnom konaní, exekučné konanie má byť vedené na základe návrhu oprávneného v 2. rade, spoločnosti Dolphin Slovakia, s.r.o.. K námietke povinného, že nie je špecifikované konkrétne jeho správanie, ktorým by porušil uloženú povinnosť, oprávnený poukazuje na to, že predmetom vymáhania má byť dodržiavanie obmedzení uložených v exekučnom titule, pričom povinný neposkytuje žiadnu súčinnosť ani oprávneným, ani súdnemu exekútorovi, nakoľko doposiaľ nie je zrejmé, kde sa nachádzajú veci špecifikované v exekučnom titule, kto s nimi disponuje a akým spôsobom a či vôbec sú predmetné veci ešte vo vlastníctve a v užívaní povinného, alebo boli prevedené do vlastníctva, prípadne do užívania inej osoby. Povinný tieto skutočnosti zatajuje, preto ani jeden z oprávnených nemôže presne špecifikovať v akom rozsahu a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym hnuteľným veciam sú porušované povinnosti uvedené v exekučnom titule. Oprávnený je toho názoru, že práve uvedené má byť predmetom v rámci vykonávania exekúcie. Pokiaľ povinný tvrdí, že neporušuje žiadnu povinnosť uloženú v exekučnom titule, tak by sa nemal brániť ani preukázaniu tejto skutočnosti. Oprávnení od svojich súčasných a bývalých klientov (odberateľov) majú vedomosť, že povinný nerešpektuje neodkladné opatrenie a nakladá so špecifikovanými hnuteľnými vecami, ktoré pôvodne tvorili podnik oprávneného v 2. rade. Uvedené bolo impulzom na základe ktorého sa oprávnení rozhodli podať návrh na vykonanie exekúcie. V danom prípade sa jedná o nepeňažné plnenie, ktorej splnenie nie je možné nahradiť konaním inej osoby a v prípade, že nebude možné zabezpečiť výkon exekúcie (zdržanie sa konania v zmysle exekučného titulu), súdny exekútor bude ukladať peňažné pokuty v zmysle Exekučného poriadku. Oprávnený nepovažuje exekúciu za nevykonateľnú. K údajným nedostatkom upovedomenia o začatí exekúcie v tom smere, že povinný tvrdí, že mu nie je zrejmé k akej nepeňažnej povinnosti ho súdny exekútor vyzýva a akého porušenia sa mal povinný dopustiť, ktorú skutočnosť oprávnený ani v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie neosvedčil a teda akým spôsobom exekútor uskutoční exekúciu, oprávnený uvádza, že z povahy predmetnej nepeňažnej povinnosti je zrejmé, že sa má jednať o dlhodobé plnenie, nie o jednorazové splnenie povinnosti. Plnenie týchto povinností nezaniká vykonaním jednotlivého úkonu, ale spočíva v dodržiavaní obmedzenia a v nevykonávaní úkonov, exekučným titulom zakázaných. Preto sú námietky a otázky povinného neopodstatnené. Práve pre nesúčinnosť povinného nebolo dostatočne preukázané v akom rozsahu a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym veciam porušil povinný svoju povinnosť. Nie je teda ani zrejmé, či prípadné porušovanie povinnosti (nerešpektovanie exekučného titulu) je možné odstrániť, alebo či vzniknutý následok už nie je možné odstrániť. Až v nadväznosti bude možné špecifikovať spôsob vykonania exekúcie, ktorý v prípade vymáhania splnenia nepeňažnej povinnosti môže byť súdnym exekútorom vymáhaný ukladaním pokút povinnému podľa § 192 Exekučného poriadku. Povinný sa snaží oddialiť vykonanie exekúcie a zakrývať to, že nerešpektuje (nedodržiava) jemu uložené povinnosti. Povinnosti aj hnuteľné veci sú v exekučnom titule dostatočne a určite špecifikované. Logicky predmetom vymáhania nie sú iba trovy, ale aj nepeňažné povinnosti. Oprávnený žiada návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť a pokračovať v exekúcii (ďalej len „vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie“).
5. Súd k uvedenému zadovážil aj následné vyjadrenie povinného zo dňa 01.09.2021, v ktorom povinný znovu poukázal na to, že vo vzťahu k oprávnenému 1.: AQUA PRO EUROPE, a.s., nemá uloženú žiadnu povinnosť, preto oprávnený v 1. rade nemôže byť navrhovateľom. Povinný sa odvoláva na § 76 zákona č. 160/2015 Z.z., (CSP) týkajúce sa samostatného spoločenstva. Keďže neodkladné opatrenie bolo vydané aj v prospech oprávneného v 1. rade, oprávnený v 1. rade však neuviedol, aká povinnosť bola určená povinnému v prospech oprávneného v 1. rade pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V konaní na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/221/2019 je oprávnený v 1. rade (žalovaný 1) a oprávnený v 2. rade (žalovaný 2) samostatným spoločenstvom a oprávnený v 2. rade (žalovaný 2) si v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III uplatnil samostatné právo voči povinnému. Okresný súd Bratislava III neodkladným opatrením rozhodol o samostatnom nároku oprávneného v 2. rade: Dolphin Slovakia, s.r.o. a neodkladným opatrením Okresný súd Bratislava III upravil práva a povinnosti iba vo vzťahu k oprávnenému v 2. rade. Z uvedeného je nesporné, že v
prípade samostatného spoločenstva nie sú spoločníci oprávnení podať návrh na vykonanie exekúcie spoločne, ale iba ten spoločník, o ktorého právo ide. V zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku je oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie iba ten, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie má iba oprávnený v 2. rade, a to iba v prípade, ak by povinný porušil uloženú povinnosť. Tvrdenie oprávnených je preto v rozpore s právnymi predpismi a ani odvolací súd neuložil povinnému žiadnu povinnosť voči oprávnenému v 1. rade. Ďalej povinný poukázal na tvrdenie oprávneného, kedy on sám uviedol, že „ani jeden z oprávnených nemôže presne špecifikovať v akom rozsahu a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym hnuteľným veciam sú porušované povinnosti uvedené v exekučnom titule.“ Oprávnený podaným návrhom na vykonanie exekúcie žiadnym spôsobom neopísal konanie povinného, ktorým by porušil uloženú povinnosť, teda sám oprávnený netuší, rsp. nemá vedomosť, či povinný porušil uloženú povinnosť. Povinný znovu poukazuje na postup v exekučnom konaní v zmysle Exekučného poriadku ktorý predpokladá, že až po tom keď povinný dobrovoľne nesplní to čo mu exekučný titul ukladá, oprávnená osoba podá návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie bez toho, že by povinný povinnosť uloženú exekučným titulom porušil a / alebo o porušení povinnosti zo strany povinného mal vedomosť. Uvedené je neštandardné a v rozpore so základnými ustanoveniami Exekučného poriadku. Z neodkladného opatrenia nevyplýva, že by bola povinnému uložená povinnosť informovať oprávneného, kde sa nachádzajú veci špecifikované v exekučnom titule a kto s nimi disponuje, a rovnako nie je uložený časový interval a spôsob informovania oprávneného, pritom žiadne veci nie sú v exekučnom titule špecifikované. Oprávnený mohol pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie písomne požiadať povinného o poskytnutie informácii, kde sa nachádzajú veci špecifikované v exekučnom titule a kto s nimi disponuje, čo oprávnený pred podaním návrhu neurobil písomne ani telefonicky. V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka: vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastníctvom, resp. vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Z komentárov k ustanoveniu § 123 Občianskeho zákonníka, ako aj z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že oprávnenie vec držať (ius possidendi) je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva. Treba pritom odlišovať prípady, keď niekto vec drží, avšak nie je vlastníkom. Ďalej sa povinný bližšie vyjadruje k predmetnej problematike. Neodkladným opatrením povinnému nie je uložená žiadna informačná povinnosť. Pokiaľ oprávnený tiež tvrdí, že: „pokiaľ povinný tvrdí, že neporušuje žiadnu povinnosť uloženú v exekučnom titule, tak by sa nemal brániť ani preukázaniu tejto skutočnosti“, povinnému nie je zrejmé, na základe akého zákona oprávnený prenáša povinnosť dôkazného bremena na povinného. Oprávnený nemá vedomosť a ani nepreukázal, či si povinný splnil uloženú povinnosť, povinný zdôrazňuje, že oprávnený nešpecifikoval správanie, resp. konanie povinného v rozpore s neodkladným opatrením. Oprávnený sám potvrdil, že nevie či naozaj došlo zo strany povinného k porušeniu uložených povinností. Povinný namieta materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu, a to aj z dôvodu nezrozumiteľnosti najmä v časti II. výroku. Z výrokovej časti exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, s čím konkrétne má povinný zakázané nakladať, s akými vecami a právami. Exekučný titul vo výroku II. je nezrozumiteľný, neurčitý a tým aj absolútne nevykonateľný pre jeho nepreskúmateľnosť. Z exekučného titulu nemožno presne definovať „veci a práva podniku“, ktoré sú zaťažené. V zmysle judikatúry súdov je konštatované, že materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného, povinného, ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie vymáhaného nároku a jeho rozsah. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť. Pokiaľ rozhodnutie tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom k výkonu rozhodnutia (sp. zn. Cdo 7/2020). Vo výroku mali byť konkrétne uvedené „práva a veci“, ktorých sa týka, pretože iba takto nariadené neodkladné opatrenie, ako exekučný titul by bol v súlade s požiadavkou právnej istoty záväzný a určitý. Z exekučného titulu musí byť vyvoditeľný záver o tom, kedy je povinnosť splnená. Oprávnený nešpecifikoval správanie, ktorého sa má povinný zdržať, ani konanie povinného v rozpore s neodkladným opatrením, rovnako neopísal pokojný, resp. predošlý stav a rovnako nie je zrejmé, kedy sa bude považovať vymáhaná povinnosť týmto exekučným konaním za splnenú. Povinný znovu poukazuje na námietku týkajúcu sa upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle návrhu na zastavenie exekúcie; nie je zrejmé, na splnenie akej nepeňažnej povinnosti ho súdny exekútor vyzýva a akého porušenia sa mal povinný dopustiť. Oprávnený ani v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie neosvedčil porušenie určenej povinnosti a v konečnom dôsledku nie je zrejmé akým spôsobom exekútor uskutoční exekúciu. Povinný má znovu za to, že existujú nedostatky upovedomenia súdneho exekútora a tiež, že medzi oprávneným a súdnym exekútorom sú nadštandardné vzťahy, znovu namieta nevedomosť oprávneného v čase podania návrhu o tom, či povinný porušil nejakú
povinnosť a predstavu oprávneného o exekučného konaní takým spôsobom, že súdny exekútor bude skúmať a povinný bude preukazovať splnenie a / alebo nesplnenie uloženej povinnosti. Exekútor bude povinnému ukladať pokuty bez toho, aby oprávnený preukázal nesplnenie určenej povinnosti. Právny zástupca oprávneného ignoruje a prehliada jednotlivé zákonné fázy exekučného konania, ktoré na seba časovo nadväzujú. Ustanovenie § 192 Exekučného poriadku upravuje jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to uskutočnenie prác a výkonov. Povinnému bolo doručené iba také upovedomenie, z ktorého nevyplýva skutočnosť, či súdny exekútor určil spôsob výkonu exekúcie uskutočnením prác a výkonov. Povinný nebol upozornený na ďalšie procesné postupy a na spôsob samotného vykonania exekúcie, pričom oprávnený sa vo vyjadrení odvoláva na § 192 Exekučného poriadku. Exekučné konanie vedené súdnym exekútorom sa javí povinnému ako nezákonné a svojvoľné. Povinný opätovne namieta výšku predbežných trov súdneho exekútora: 300,- EUR. Trvá na zastavení exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 psím. d) Exekučného poriadku pre nezákonnosť a žiada náhradu trov exekučného konania vo výške 100% (ďalej „vyjadrenie povinného zo dňa 01.09.2021“).
6. K vyjadreniu povinného zo dňa 01.09.2021 sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 05.11.2021, v ktorom poukázal na doterajšie vyjadrenia povinného a znovu zdôraznil, že v exekučnom titule sú ako navrhovatelia (oprávnení) uvedení oprávnený v 1. rade aj oprávnený v 2. rade. Nie je relevantné v prospech koho, alebo na účet koho sa má plniť. Je záujmom aj oprávneného v 1. rade aj oprávneného v 2. rade, aby povinný plnil povinnosti uložené mu v exekučnom titule. Preto ak povinný si tieto povinnosti neplní, tak môže vymáhať splnenie tejto povinnosti ktorýkoľvek z oprávnených (ktorýkoľvek z navrhovateľov uvedených v exekučnom titule). Povinnosť uložená v II. výroku neodkladného opatrenia nie je špecifikovaná ako povinnosť v prospech konkrétnej osoby. Je iba definovaný okruh vecí a práv s ktorými povinný nemá nakladať. Vymáhať plnenie tejto povinnosti je oprávnený tak oprávnený v 1. rade (ako jediný spoločník dotknutej spoločnosti) ako aj oprávnený v 2. rade (ako samotná dotknutá spoločnosť). Oprávnený má z exekučného titulu za to, že povinný sa má zdržať všetkých právnych úkonov, ktorými by disponoval s podnikom spoločnosti žalobcu v 2. rade (oprávneného v 2. rade), ktorý je špecifikovaný v zmluve o predaji podniku uzavretej dňa 30. 08. 2019. Uvedená zmluva o predaji podniku je súčasťou civilného sporového a exekučného spisu, ako dôkaz. Zo zmluvy je zrejmé, že povinný touto zmluvou previedol celý podnik (všetky zložky podnikania) z oprávneného v 2. rade na povinného. Povinný teda nesmie disponovať so všetkými zložkami podnikania (tovar, hnuteľné veci, hotovosť v pokladni, peňažné prostriedky na bankových účtoch, zamestnanci spoločnosti), nič z týchto zložiek podnikania nemôže meniť svojho vlastníka a svojho držiteľa, nesmie byť využívaný ich ekonomický úžitok. Povinný však napriek tejto uloženej povinnosti disponuje s dávkovacími zariadeniami patriacimi oprávnenému v 2. rade, využíva pracovnú silu (personál) oprávneného v 2. rade, používa bankový účet a hotovosť oprávneného v 2. rade, atď. Predmetom exekučného konania je aj vymáhanie nároku na náhradu trov exekúcie, ako peňažný nárok. Aj keby povinný v určitom momente preukázal, že prestal porušovať uložené povinnosti a nedisponuje s majetkom tvoriacim podnik oprávneného v 2. rade, tak stále je potrebné viesť exekučné konanie za účelom vymoženia nároku oprávnených na náhradu trov konania. Oprávnený sa opätovne vyjadril aj k námietke týkajúcej sa upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. určená nepeňažná povinnosť je dlhodobé plnenie, nie jednorazové splnenie povinnosti. Plnenie predmetných uložených povinností nezaniká vykonaním jednotlivého úkonu, ale spočíva v dodržiavaní určeného obmedzenia. Námietky a otázky povinného sú preto nelogické a neopodstatnené. Oprávnený znovu poukazuje na nesúčinnosť povinného a už namietané dôsledky s tým spojené. Až v nadväznosti bude možné špecifikovať spôsob vykonania exekúcie, ktorý v prípade vymáhania nepeňažnej povinnosti môže byť súdnym exekútorom vymáhaný ukladaním pokút povinnému podľa § 192 Exekučného poriadku. Povinný sa snaží oddialiť exekúciu a zakrývať že nerešpektuje (nedodržiava) uložené povinnosti. Povinnosti aj hnuteľné veci sú v exekučnom titule dostatočne a určito špecifikované. Predmetom vymáhania v exekúcii nie sú iba trovy, ale aj nepeňažné povinnosti. Návrh na zastavenie exekúcie treba preto zamietnuť a pokračovať v exekúcii (ďalej len “vyjadrenie oprávneného z 05.11.2021“).
7. Podľa § 61k ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“): Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku: Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd posúdil návrh na vykonanie exekúcie, poverenie vydané súdnym exekútorom a návrh na zastavenie exekúcie včítane všetkých dokumentov a vyjadrení, pričom zistil, že návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný.
12. Súd k tomuto uvádza, že ako exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, takýto návrh má odkladný účinok.
13. Súd v rámci posúdenia návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, zostali sporné alebo sú nevyhnutné pre vysvetlenie dôvodov prijatého rozhodnutia. Nie je povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale len tými, ktoré majú pre jeho rozhodnutie podstatný význam. Súd v uvedených intenciách posúdil návrh na vykonanie exekúcie, poverenie vydané súdnemu exekútorovi a návrh na zastavenie exekúcie včítane všetkých dokumentov a vyjadrení, pričom zistil, že návrh na zastavenie exekúcie je dôvodný.
14. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je riadne vykonateľné, (formálna a materiálna vykonateľnosť - napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 191/2011, 5Cdo 193/2011 zo dňa 15.11.2011). Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia, teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí skutočne individualizovaní....a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu.“ Každý exekučný titul sa teda vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok
oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený... (I. ÚS 456/2011).
15. V konaní je zrejmé, že oprávnení v 1. a v 2. rade sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 22.07.2020 domáhali od povinného vymoženia nepeňažného plnenia na základe exekučného titulu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia: Uznesenia Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 09.10.2019, sp.zn. 23Cb/221/2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2020 a vykonateľnosť dňa 27.10.2019 v spojení s Uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 2Cob/237/2019-556, zo dňa 20.02.2020. Exekučným titulom 1. bola určená povinnosť nasledovne: odsek 1 (výrok I).: Strana je povinná zdržať sa všetkých právnych úkonov, ktorými by disponovala s podnikom spoločnosti žalobcu v 2. rade, ktorý je špecifikovaný v zmluve o predaji podniku, uzavretej dňa 30. 08. 2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 09. 2019. Odsek 2 (výrok II).: Strana je povinná nenakladať s vecami a právami podniku spoločnosti žalobcu v 2. rade, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1, prílohe č. 2, prílohe č. 10, prílohe č. 11 a prílohe č. 12 zmluvy o predaji podniku, uzavretej dňa 30. 08. 2019, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 09. 2019. Odsek 3 (výrok III).: Súd priznáva navrhovateľovi neodkladného opatrenia v 1. rade nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia od strany, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa neodkladného opatrenia v 1. rade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Odsek IV (výrok IV).: Súd priznáva navrhovateľovi neodkladného opatrenia v 2. rade nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia od strany, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa neodkladného opatrenia v 2. rade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení exekučného titulu, príslušný konajúci súd okrem iného v bode 17. vyslovil: “navrhovatelia neodkladného opatrenia týmto podľa názoru súdu dostatočne preukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, takže súd ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel ako dôvodne podanému.“ Exekučným titulom 2 odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.10.2019 č.k. 23Cb/221/2019-131 a žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
16. Exekučný súd zdôrazňuje, že exekučný titul jednoznačne určil povinnosť takým spôsobom, že strana (povinný) je povinná zdržať sa určeného konania, tak ako presne vyplýva z výroku I. a II. exekučného titulu 1. Exekučný súd má za to, že vzhľadom na rozsah, alebo povahu určenej povinnosti, súd pri vydaní exekučného titulu dospel k takému záveru, že v prvom a v druhom odseku určil povinnosť zdržať sa konania aj s odkazom na konkrétne prílohy k tu uvedenej zmluve, ktorá bola doložená v tomto konaní ako dôkaz (napr. ods. 3., 15 exekučného titulu 1.), čím je exekučný súd viazaný. Exekučný súd v tomto ohľade nemá pochybnosti o určenej povinnosti pre povinného.
17. Exekučný súd, vychádzajúc z tvrdení účastníkov exekučného konania, posúdil otázku oprávnenosti podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku: exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, lebo povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Ako je zrejmé z exekučného titulu (napr. ods. 13., 15., 17., 25. exekučného titulu 1.), vydaním neodkladného opatrenia súd odôvodnil naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania alebo zabezpečenie predpokladaného výkonu súdneho rozhodnutia, ktorým sa neodkladne upravujú pomery strán konania za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. Ako vyplýva z neodkladného opatrenia, jeho navrhovatelia: v 1. rade AQUA PRO EUROPE, a.s., v 2. rade Dolphin Slovakia, s.r.o., (oprávnený v 1. rade a oprávnený v 2. rade), osvedčili predpoklady na vydanie nimi navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože preukázali predloženými listinnými dôkazmi, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery z dôvodu správania sa strany, spočívajúcom v predaji podniku spoločnosti navrhovateľa neodkladného opatrenia v 2. rade žalovanému....Navrhovatelia neodkladného opatrenia týmto podľa názoru konajúceho súdu dostatočne preukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, takže súd ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel ako odôvodnene podanému. Konajúci súd navrhovateľom v 1. a 2. rade, ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania.
18. Exekučný súd s poukazom na povahu exekučného titulu dospel k záveru, že oprávneným podať návrh na vykonanie exekúcie sú v danom prípade obaja oprávnení v 1. a v 2. rade, nakoľko v prospech
oboch týchto oprávnených bol upravený pomer exekučným titulom tak, že konajúci súd určil povinnému zdržať sa určeného konania, ako vyplýva z jeho výroku. Exekučný súd pritom nespochybňuje, že ide o takú úpravu pomeru, na udržaní ktorého má záujem tak oprávnený v 1. rade, ako aj oprávnený v 2. rade, exekučný súd je v tomto smere viazaný exekučným titulom. Konajúci súd pri vydaní neodkladného opatrenia dospel k záveru, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade (oprávnený v 1. a v 2. rade) boli v konaní o vydanie neodkladného opatrenia obaja úspešní. Preto obaja oprávnení môžu podať návrh na vykonanie exekúcie práve za účelom zachovania pomeru im priznaného exekučným titulom, v tomto smere sa exekučný súd stotožnil s argumentáciou oprávnených. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie však v danom prípade predpokladá, že pomery upravené neodkladným opatrením (exekučným titulom) boli preukázateľne v čase po vydaní exekučného titulu ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie - zhoršené, resp. neboli zachované v dôsledku nedodržania povinností (niektorej z povinností), ktoré exekučný titul ukladá, alebo predpokladá.
19. Jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti. Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno.V súvislosti s dokazovaním vyvstáva otázka kto a čo je povinný v súkromnoprávnom spore preukazovať, s touto otázkou nevyhnutne súvisí aj tzv. negatívna dôkazná teória. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti (negatívna skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. Hlavnou myšlienkou negatívnej dôkaznej teórie ako jedného z druhov obrátenia (presunu dôkazného bremena) je to, že negatívne skutočnosti sa nedokazujú. Pri dôslednom uplatňovaní tejto teórie je nositeľom dôkazného bremena vždy tá procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. Napríklad, ako vyplýva zo samotného exekučného titulu 1. (bod 11. až 14): „pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 336 ods. 1 C.s.P. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania alebo zabezpečenie predpokladaného výkonu súdneho rozhodnutia... Nariadením neodkladného opatrenia nenadobúda navrhovateľ neodkladného opatrenia práva, o ktorých bude rozhodnuté až samotným rozhodnutím vo veci samej, pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba neodkladnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti práva je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva v zmysle ust. § 326 ods. 2 C.s.p., pričom o potrebe navrhovanej úpravy práv a povinností strán sporu nemôže mať súd vážnejšie pochybnosti. Predpokladom pre nariadenie opatrenia je, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej úpravy práv a povinností strán sporu alebo aby boli dané aspoň osvedčené skutočnosti, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery. ...Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia...Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť len skutočnosti, pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery“.
20. Exekučný súd k uvedenému nijako nespochybňuje, že v čase vydania neodkladného opatrenia bolo nevyhnutné upraviť pomery medzi stranami (konajúci súd vychádzal zo stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie), ktorý stav je žiadúci aj po vydaní exekučného titulu. Účastník podávajúci návrh na vykonanie exekúcie však musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia) tak, aby bolo zrejmé, že exekučným titulom uložená povinnosť nebola po vydaní exekučného titulu splnená (obmedzenia alebo zákazy neboli dodržané). Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, pričom každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, musí preukázať to, čo tvrdí, a to na základe návrhu na
vykonanie exekúcie tak, aby bolo zrejmé, že exekučné konanie - exekúcia je dôvodná. Uvedené sa vyžaduje výslovne v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Súd, vychádzajúc zo všetkých listín a tvrdení má za to, že oprávnení svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, vyžadujúcu sa pre nariadenie predmetnej exekúcie, neuniesli. Oprávnení tvrdia, že povinný im neposkytuje žiadnu súčinnosť, ako ani súdnemu exekútorovi, a že nie je zrejmé, kde sa nachádzajú veci špecifikované v exekučnom titule, kto s nimi disponuje a akým spôsobom a či vôbec sú predmetné veci ešte vo vlastníctve a v užívaní povinného, alebo boli prevedené do vlastníctva, prípadne do užívania inej osoby, čo povinný zatajuje, preto ani jeden z oprávnených nemôže presne špecifikovať v akom rozsahu a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym hnuteľným veciam sú porušované povinnosti uvedené v exekučnom titule. Oprávnení sú toho názoru, že práve uvedené má byť predmetom v rámci vykonávania exekúcie. Pokiaľ povinný tvrdí, že neporušuje žiadnu povinnosť uloženú v exekučnom titule, sú oprávnení toho názoru, že by sa povinný nemal brániť preukázaniu tejto skutočnosti. Súd tiež poukazuje na tvrdenie oprávnených v tom smere, že oprávnení od svojich súčasných a bývalých klientov (odberateľov) majú vedomosť, že povinný nerešpektuje vydané neodkladné opatrenie a nakladá so špecifikovanými hnuteľnými vecami, ktoré pôvodne tvorili podnik oprávneného v 2. rade. Uvedené bolo impulzom na základe ktorého sa oprávnení rozhodli podať návrh na vykonanie exekúcie. Pre oprávnených ani nie je zrejmé, či prípadné porušovanie povinnosti (nerešpektovanie exekučného titulu) je možné odstrániť, alebo či vzniknutý následok už nie je možné odstrániť. Až v nadväznosti na toto bude možné špecifikovať spôsob vykonania exekúcie, ktorý v prípade vymáhania splnenia nepeňažnej povinnosti môže byť súdnym exekútorom vymáhaný ukladaním pokút povinnému zo strany súdneho exekútora podľa § 192 Exekučného poriadku. Oprávnení tiež uvádzajú, že povinný disponuje s dávkovacími zariadeniami patriacimi oprávnenému v 2. rade, využíva pracovnú silu (personál) oprávneného v 2. rade, používa bankový účet a hotovosť oprávneného v 2. rade, atď. preto nepovažujú exekúciu za nevykonateľnú.
21. Exekučný súd k vyššie uvedenému konštatuje, že oprávnení v exekučnom konaní nijako nepreukázali tvrdené skutočnosti (aktivitu - konanie povinného, ktorá znamená nedodržanie určených zákazov a obmedzení) s prihliadnutím na to, že preukázanie negatívnej skutočnosti (zdržania sa konania na strane povinného) spravidla nie je objektívne možné, tak ako je vyššie uvedené. Povinný nemá v exekučnom titule určenú povinnosť, ktorá by mala spočívať v jeho aktívnom konaní, povinnosť uhradiť dlh, poskytnúť súčinnosť a pod. Určená povinnosť sa neviaže na presne vymedzenú adresu. Oprávnení náležite nepreukázali, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (dodržanie obmedzení, zákazov). Exekučný súd má za to, že povaha exekučného titulu súčinnosť medzi stranami nevylučuje (neobmedzuje); oprávnený si môže zvoliť zákonný postup na zistenie, či je neodkladné opatrenie zo strany povinného dodržané. Súd sa v tomto smere stotožnil s vyjadrením povinného, a to aj s poukazom na vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa vymáhania predmetného nepeňažného plnenia.
22. Podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku, po začatí exekúcie exekútor a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť, b) povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok. 23. Podľa § 61 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu. 24. Podľa § 192 ods. 1 Exekučného poriadku: ak exekučný titul ukladá inú povinnosť, exekútor na základe poverenia súdu uloží za každé porušenie alebo nesplnenie tejto povinnosti povinnému pokutu. Výšku pokuty stupňuje až do úhrnnej sumy 30 000 eur a v prípade ich dobrovoľného neplnenia ich vymáha niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok súdny exekútor, ktorý ich uložil. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. 25. Podľa § 192 ods. 2 Exekučného poriadku, zaplatením pokút sa povinný neoslobodzuje od uloženej povinnosti a od zodpovednosti za škodu. 26. Podľa § 192 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný ani po zaplatení úhrnnej sumy pokút podľa odseku 1 súdom uloženú povinnosť nesplní, exekútor vyzve oprávneného, aby túto povinnosť splnil sám, ak je to možné, a to na trovy povinného. 27. Podľa § 192 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia sa vykoná potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
28. Exekučný súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia má za to, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 26.04.2021 obsahuje povinnosť uloženú exekučným titulom v časti: „Nepeňažný nárok na základe rozhodnutia Okresného súdu“, z čoho teda jednoznačne pre povinného vyplýva, že je povinný zdržať sa exekučným titulom určeného konania. V zmysle § 61 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je potrebné prihliadať na to, že exekútor upovedomí o začatí exekúcie a spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť, exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a spôsobe vykonania pred vydaním exekučného príkazu. Exekútor na základe vydaného poverenia na vykonanie exekúcie uviedol v upovedomení o začatí exekúcie (pred vydaním exekučného príkazu) nepeňažný nárok podľa exekučného titulu, ktorý je predmetom vymáhania, súčasne vyzval povinného podľa § 61 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku na splnenie vymáhaného nároku v celkovej sume 528,53 Eur (pohľadávka oprávneného a jej príslušenstvo, vrátane trov exekúcie po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), tiež v rámci výzvy uviedol postup podľa poučenia v upovedomení a upozornenie, že inak vykoná exekúciu spôsobom v zmysle § 63 Exekučného poriadku (ustanovenie hovorí o spôsobe vykonania exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť peňažnú sumu, ako aj o spôsobe exekúcie na vymoženie inej povinnosti, než zaplatenie peňažnej sumy). V poučení sa okrem iného uvádza povinnosť pre povinného podľa § 61c ods. 1, ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku: po doručení upovedomenia o začatí exekúcie musí obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku vymáhaného nároku...V rámci tohto je uvedené, čo sa považuje za bežný právny úkon právnickej osoby alebo podnikateľa a čo sa za právny úkon nepovažuje, a to s uvedením príslušných zákonných ustanovení, ako aj dôsledky nakladania s majetkom v rozpore so zákazom. 29. Podľa § 6 prvá veta Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. 30. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie. 31. Súd konštatuje, že súdny exekútor vychádzal pri vyčíslení trov exekúcie v časti: „Predbežné trovy exekúcie súdneho exekútora (vrátane DPH)“ z ustanovení Vyhlášky, týkajúcich sa vymoženia peňažného plnenia, nakoľko použil pre výpočet § 7 Vyhlášky (prvý oddiel); výpočet trov exekúcie pri vymožení nepeňažného plnenia súdny exekútor neuviedol. Ustanovenie 10 a nasl. Vyhlášky (druhý oddiel) hovorí o výpočte odmeny vzhľadom na vymáhanie nepeňažných plnení, teda odmena za vypratanie nehnuteľnosti alebo jej časti, ďalej za odobratie veci, rozdelenie spoločnej veci inak než predajom, za uskutočnenie prác a výkonov, ako aj výška odmeny, ak sa vymáhaný (nepeňažný) nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok (50% z odmeny podľa § 11 až 15). Upovedomenie o začatí exekúcie síce obsahuje povinnosť určenú exekučným titulom (nepeňažné plnenie), avšak vzhľadom na vyššie uvedené, toto upovedomenie sa v časti trov exekúcie javí ako nepreskúmateľné, nakoľko z tohto nevyplýva výslovne výpočet trov pri exekúcii na nepeňažné plnenie (§10 a nasl. Vyhlášky), alebo výpočet trov, ktorý by sa výslovne týkal takého nepeňažného plnenia, ako je určené v exekučnom titule; a ani nie je zrejmá hodnota, výška peňažného plnenia, ako základ pre výpočet v zmysle § 7 Vyhlášky. Exekučný titul neuložil peňažnú povinnosť, ktorá by mala byť v prípade exekúcie základom pre výpočet odmeny exekútora. Z jednotlivých položiek predbežných trov exekúcie nie je zrejmé z čoho pozostávajú výsledné sumy: 484,53 Eur a 528,53 Eur, v rámci toho ani nie je zrejmý postup súdneho exekútora pri výpočte predbežných trov spolu bez DPH: 300,- Eur, teda ako súdny exekútor dospel k tejto sume. Súd sa v tomto smere stotožnil s vyjadrením povinného. 32. Exekučný súd, s poukazom na uvedený právny a skutkový stav rozhodol o zastavení exekúcie v celosti podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, tak ako je vo výroku I. tohto uznesenia.
33. Podľa § 21 ods. 2 Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch,
d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
34. Podľa § 21 ods. 3 Vyhlášky, nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
35. Podľa § 22 ods.1, ods. 2 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
36. Podľa § 24 Vyhlášky, pri exekúcii na nepeňažné plnenie patrí exekútorovi náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania v rozsahu, v akom ich vynaložil podľa 21 ods. 3.
37. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
38. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
39. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
40. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (17bc).
41. Exekučný súd vypočítal trovy pri zastavení exekúcie s tým, že vymáhaný nárok nebol vymožený, ako trovy exekúcie súdneho exekútora s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, pozostávajúce z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 50% zo sumy: 60 Eur, t.j. 30 Eur v minimálnej výške (DPH 0%,; 0,00,- Eur). Súd vychádzal z toho, že základ na určenie odmeny exekútora nebol jednoznačne určený, preto sa priklonil k určeniu odmeny s použitím § 22 ods. 1, ods. 2 Vyhlášky. Nakoľko porušenie povinnosti na strane povinného nebolo preukázané; preto súd zaviazal k náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného, nakoľko exekúcia sa zastavila z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
42. Povinný bol podaním návrhu na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu úspešný (100%), požadoval nárok na trovy exekúcie, ktoré nevyčíslil, preto súd povinnému priznal nárok voči oprávnenému na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať (§ 199d ods. 2 Exekučného poriadku), a to za jeden úkon právnej služby: vyjadrenie povinného zo dňa 01.09.2021 prostredníctvom právneho zástupcu. Súd, vychádzajúc z § 199e Exekučného poriadku a podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vypočítal odmenu pre povinného vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ako jedna trinástina výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, ktorá je stanovená pre rok 2021 vo výške: 83,62 Eur. V prípade výkonu rozhodnutia alebo exekúcie sa odmena znižuje na jednu polovicu (§13a ods. 2 písm. c) cit. vyhlášky), t.j.: 41,81 Eur + DPH 20%: 8,36 Eur, spolu: 50,17 Eur tak, ako obsahuje výrok III. tohto uznesenia.
43. Súd záverom konštatuje, že toto uznesenie nie je prekáža právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Oprávnený môže po právoplatnosti tohto uznesenia znovu podať návrh na vykonanie exekúcie za predpokladu nepochybného zistenia porušenia povinnosti na strane povinného, ktorú skutočnosť je potrebné náležite preukázať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.