Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-133-2021.pdf
PDF · 146.78 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/133/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: EKO - AGRÁR s.r.o., 145 Veľký Kamenec 076 36, IČO: 46 953 264, zastúpený: JUDr. Andreou Havlátovou Rajczyovou, advokátkou, Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 31 261 507, proti žalovanému v 1. rade: JUDr. V. L., nar. X.X.XXXX, Ul. G. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpený: JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom, Michalovská 89, 073 01 Sobrance, IČO: 40 823 466, žalovanému v 2. rade: JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., súdnemu exekútorovi, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 1. rade: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova č. 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova č. 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o zaplatenie 53.449,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20. novembra 2020, č.k. 26Cb/98/2016 - 328, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 20. novembra 2020, č.k. 26Cb/98/2016-328 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 53.449,88 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 53.449,88 eur od 30.7.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. o trovách konania.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému v 1. rade a intervenientovi na strane žalovaného v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol tak, že:
I. Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 53.449,88 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 53.449,88 eur od 30.7.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol.
III. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %.
IV. Žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
V. Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok 3.206,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše, IČO: 00 678 392) sa žalobou
doručenou dňa 11.11.2016 domáhal na žalovanom v 1. rade úhrady 53.449,88 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 53.449,88 eur od 15.5.2016 do zaplatenia, titulom vydania výťažku z exekúcie, ktorý nebol v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu ešte vyplatený oprávnenému. Svoj nárok odôvodnil tým, že na dlžníka Poľnohospodárske družstvo Svätuše bol s účinkami ku dňu 14.5.2016 vyhlásený konkurz. Dňa 27.6.2016 žalovaný v 1. rade ako súdny exekútor uhradil do konkurznej podstaty 746,46 eur ako výťažok z predaja majetku úpadcu, ktorý prevyšoval pohľadávku, na ktorú sa vykonávala exekúcia vedená pod sp. zn. 15Er/1020/2015, Ex 253/2015 v zmysle § 127 ods. 3 Exekučného poriadku. Žalovaný v 1. rade v rámci exekúcie speňažil nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu na dražbe konanej dňa 22.9.2015, kde bol dosiahnutý výťažok vo výške 54.196,34 eur, z ktorého bola oprávnenému dňa 24.5.2016 poukázaná suma 35.694,04 eur, teda po vyhlásení konkurzu a v rozpore s ustanovením § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR). Vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavilo a výťažok sa stal súčasťou všeobecnej podstaty, nakoľko pohľadávka oprávneného nebola zabezpečená v zmysle § 8 ZKR. Správca konkurznej podstaty vyzval dňa 27.7.2016 žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 53.449,88 eur ako rozdielu medzi výťažkom dosiahnutým predajom nehnuteľností a sumou poukázanou na účet úpadcu, ktorý nárok žalovaný v 1. rade neuhradil.
3. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že ako súdny exekútor bol povinný vyplatiť výťažok z predaja oprávnenému ako keby konkurz nebol vyhlásený, keďže tento bol veriteľom zabezpečenej pohľadávky na základe exekučného záložného práva. Dôvodil, že pre účely vyplatenia výťažku nie je právne významné postavenie veriteľa v konkurznom konaní (či bude alebo nebude zabezpečeným veriteľom). Ku dňu vyhlásenia konkurzu nie je možné určiť postavenie konkrétneho veriteľa v konkurznom konaní (či sa jedná o zabezpečeného veriteľa alebo nie), nakoľko veritelia majú lehotu 45 dní od vyhlásenia konkurzu na prihlasovanie pohľadávok a po uplynutí tejto lehoty môže v ďalšej 30 dňovej lehote poprieť prihlásenú pohľadávku, resp. jej zabezpečenie zabezpečovacím právom správca. Ustanovenie § 48 posledná veta ZKR teda ani nemôže mať na mysli postavenie veriteľa v konkurznom konaní, ale v exekučnom konaní. § 8 ZKR pritom nevylučuje zo zabezpečovacích práv exekučné záložné právo. Zároveň žalovaný v 1. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore s poukazom na ustanovenie § 5 Exekučného poriadku.
4. Právny predchodca žalobcu konštatoval, že žalovaný v 1. rade nesprávne vykladá pojem ,,veriteľ zabezpečenej pohľadávky“ v chápaní zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konkurze nemožno zvýhodňovať akéhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky oproti ostatným veriteľom prihlásených pohľadávok s výnimkou zabezpečených veriteľov, ktorí mali svoju pohľadávku zabezpečenú niektorým zo zabezpečovacích inštitútov uvedených v § 8 ZKR, najčastejšie však zriadením záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.10.2010, sp. zn. 1Obo/61/2010 a rozsudok zo dňa 31.7.2008, sp. zn. 1Obdo V 52/2006, podľa ktorej judikatúry exekučné záložné právo zriadené súdnym exekútorom v rámci exekučného konania je len procesným prostriedkom zabezpečenia v rámci exekučného konania, ktoré mimo daného exekučného konania nemôže existovať a vyhlásením konkurzu (kedy sa ex lege zastavuje exekučné konanie), ex lege zaniká aj exekučné záložné právo. Exekučné záložné právo nie je pre účely ZKR zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR. Preto veriteľ takejto pohľadávky, si ju môže v konkurze uplatniť iba ako nezabezpečenú pohľadávku a je uspokojovaný z majetku úpadcu pomerne ako ostatní nezabezpečení veritelia. Účinky vyhlásenia konkurzu na dlžníka nastali dňa 14.5.2016, ktorým dňom došlo ex lege k zastaveniu exekučného konania a celý majetok úpadcu (teda aj majetok úpadcu postihovaný v exekučnom konaní) sa stal ex lege majetkom patriacim do konkurznej podstaty, s ktorým je oprávnený nakladať výlučne správca. Žalovaný v 1. rade ako exekútor preto nebol oprávnený vydať výťažok z dražby „oprávnenému v exekučnom konaní“, keďže tento už ani nebol oprávnený v exekučnom konaní, keďže exekučné konanie bolo zastavené. Exekučné záložné právo nevytvára stav „privilegovanej“ pohľadávky, ktorá by sa mala v konkurze uspokojovať oddelene od ostatných pohľadávok iných veriteľov úpadcu.
5. Na návrh právneho predchodcu žalobcu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.12.2018 pripustil, aby do konania pristúpil JUDr. Rudolf Krutý, PhD., súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810 ako žalovaný v 2. rade, keďže výkon funkcie súdneho exekútora u žalovaného v 1. rade zanikol a s účinnosťou od 1.4.2018 sa JUDr. Rudolf Krutý, PhD. stal jeho nástupcom. Právny predchodca žalobcu v tejto súvislosti poukazoval, že uplatnený nárok je potrebné posúdiť buď ako splnenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 48 ZKR, alebo ako nárok na
náhradu škody za (ne)konanie žalovaného v 1. rade podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, čím je stále daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade. Pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade je daná tým, že ako náhradník súdneho exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol, nepoukázal plnenie pozostávajúce z výťažku dražby do konkurznej podstaty úpadcu.
6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.10.2019 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 53.449,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 53.449,88 eur od 30.7.2016 do zaplatenia alebo žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 53.449,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 53.449,88 eur od 30.7.2016 do zaplatenia.
7. Žalovaný v 1. rade opísal priebeh exekučného konania na povinného Poľnohospodárske družstvo Svätuše, kde uviedol, že na všetky predávané nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného bolo v zmysle § 167 Exekučného poriadku zriadené exekučné záložné právo. Po schválení príklepu vyplatil dňa 24.5.2016 oprávnenému 35.694,- eur a suma 17.755,84 eur tvorí trovy exekúcie, ktoré s poukazom na § 36 ods. 6 a § 196 Exekučného poriadku nepodliehajú konkurzu. Ďalej namietal neexistenciu svojej zodpovednosti ako súdneho exekútora. Uplatnená pohľadávka už bola vyplatená oprávnenému, pričom nemohol predpokladať, že na povinného bude vyhlásený konkurz. Žalovaný v 1. rade pritom žalobcom popísaný skutkový stav ako fyzická osoba nezavinil.
8. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že je nástupcom súdneho exekútora, ktorý je žalovaným v 1. rade. Exekučný spis už bol ukončený a následne archivovaný pôvodným exekútorom, preto ho ani neprevzal. Za úkony pôvodného exekútora nezodpovedá. Pokiaľ by mal byť žalobcom uplatnený nárok kvalifikovaný ako nárok na náhradu škody, pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade nie je daná. K zastaveniu exekučného konania totiž došlo skôr ako sa stal žalovaný v 2. rade náhradníkom súdneho exekútora. Z výkladu § 16 písm. a) ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017 vyplýva, že výkon funkcie má súdny exekútor zabezpečiť iba v neskončených konaniach.
9. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.8.2020 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca - správca konkurznej podstaty úpadcu a na jeho miesto vstúpil ako žalobca EKO - AGRÁR s.r.o.
10. Súd prvej inštancie v odsekoch 19. až 21. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, ktoré prostriedky procesného útoku a obrany použili strany sporu.
11. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že na majetok dlžníka Poľnohospodárske družstvo Svätuše bol vyhlásený konkurz s účinkami ku dňu 14.5.2016 a v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 253/15 na Exekútorskom úrade JUDr. Bartolomeja Jakubčáka, súdneho exekútora vedenom voči povinnému Poľnohospodárske družstvo Svätuše došlo k vydraženiu majetku povinného za sumu 54.196,34 eur, z ktorej bolo uhradených 35.694,04 eur dňa 24.5.2016 oprávnenému, 746,46 eur do konkurznej podstaty úpadcu a zvyšok 17.755,84 eur predstavovali trovy exekúcie.
12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 8 a § 48 ZKR, ktorý definuje zabezpečovacie právo pre účely konkurzu a exekučnú ochranu konkurznej podstaty, ďalej podľa § 517 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce a podľa § 5, § 33 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktoré upravujú exekučnú činnosť ako výkon verejnej moci a zodpovednosť súdneho exekútora za škodu pri výkone svojej funkcie.
13. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše a povinného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 253/15, 15Er/1020/2015 bol vyhlásený dňa 14.5.2016, teda pred vydaním výťažku z dražby nehnuteľností úpadcu v exekučnom konaní oprávnenému.
14. Poukázal súd prvej inštancie, že v zmysle ustálenej judikatúry, tzv. exekučné záložné právo nie je pre účely ZKR zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR. Veriteľ takejto pohľadávky, si ju môže v konkurze uplatniť iba ako nezabezpečenú pohľadávku a je uspokojovaný z majetku úpadcu pomerne ako ostatní nezabezpečení veritelia. Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitútom exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje právny nárok oprávneného a nie je možné ho používať
mimo exekučného konania, nakoľko ide výlučne o procesný zabezpečovací inštitút. Vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavuje (nie prerušuje) a exekučné záložné právo, ktoré bolo zriadené pre účely exekučného konania sa zo zákona zrušuje a stráca svoj právny základ. Tento inštitút nie je možné používať mimo exekučného konania. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného (oddeleného) veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený v exekučnom konaní ako veriteľ nie je a nebol veriteľom zabezpečenej pohľadávky v zmysle poslednej vety ustanovenia § 48 ZKR, a preto mu exekútor nemal vydať výťažok z dražby nehnuteľností po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (povinného). Predmetný výťažok sa vyhlásením konkurzu stal súčasťou príslušnej konkurznej podstaty a exekútor bol povinný ho vydať správcovi.
15. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci nejde o zodpovednosť exekútora za škodu, ale o povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto je žalovaný v 1. rade ako exekútor pasívne legitimovaný v tomto konaní. Žalovaný v 1. rade bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora na vlastnú žiadosť dňa 1.4.2018, pričom exekútor sa považuje za podnikateľa - fyzickú osobu, preto zodpovedá celým svojim majetkom za záväzky a škodu vzniknuté počas výkonu svojej činnosti (funkcie). Celkový výťažok z dražby nehnuteľností povinného (úpadcu) predstavoval 54.196,34 eur. Dňa 27.6.2016 žalovaný v 1. rade ako súdny exekútor uhradil do konkurznej podstaty úpadcu sumu 746,46 eur. Nevyplatená časť výťažku predstavovala 53.449,88 eur, z ktorej po vyhlásení konkurzu bola súdnym exekútorom uhradená suma 35.694,04 eur oprávnenému a sumu 17.755,84 eur si ponechal žalovaný v 1. rade ako trovy exekúcie. Výťažok z dražby sa stal súčasťou podstaty už vyhlásením konkurzu, ale lehota na popieranie pohľadávok v konkurze uplynula 29.7.2016, teda až v tento deň bolo možné ustáliť, či oprávnený v exekučnom konaní mohol byť zabezpečeným veriteľom v konkurznom konaní, preto sa žalovaný v 1. rade do omeškania s vydaním výťažku dostal až dňa 30.7.2016.
16. Súd prvej inštancie s poukazom na to, že samotná dražba nehnuteľností, z ktorej výťažok mal byť vyplatený do konkurznej podstaty sa konala dňa 22.9.2015, neuveril tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že ním predložené príjmové a výdavkové pokladničné doklady zo dňa 14.8.2015 a dňa 12.8.2015 preukazujú vyplatenie výťažku z uvedenej dražby oprávnenému pred vyhlásením konkurzu. Tieto dôkazy zrejme preukazujú vyplatenie výťažku z dražby hnuteľných vecí oprávnenému, ktorý výťažok nie je predmetom sporu. Z listu žalovaného v 1. rade zo dňa 20.7.2016 vyplýva, že výťažok z dražby nehnuteľností vo výške 35.694,04 eur bol oprávnenému zaslaný až dňa 24.5.2016.
17. Konštatoval súd prvej inštancie, že ak by aj v spore išlo o nárok na náhradu škody, tento by si žalobca mohol uplatniť priamo voči súdnemu exekútorovi a to s poukazom na závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.3.2016 sp. zn. 3Cdo/75/2015.
18. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému v 1. rade skutkovo a právne dôvodná a preto ho zaviazal na úhradu 53.449,88 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania.
19. Z potvrdenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 16.10.2019 súd prvej inštancie zistil, že komora prevzala exekučný spis č. EX 253/2015 odvolaného súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka do svojho archívu ako spis ukončený. Keďže žalovaný v 2. rade neprevzal ako zástupca súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka exekučný spis, nezodpovedá za úkony pôvodného exekútora a nie je v spore pasívne legitimovaný, preto súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietol.
20. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. o) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
21. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v 1. rade a zároveň úspešnému žalovanému v 2. rade priznal právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.
22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade a to proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobe voči žalovanému v 1. rade vyhovel a výroku III., ktorým
bolo rozhodnuté o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Žalovaný v 1. rade namietal, že ako fyzická osoba žalobcovi a ani jeho právnemu predchodcovi žiadnu škodu nespôsobil. Zároveň neporušil pri výkone exekúcie svoje povinnosti ako verejný činiteľ. Exekúciu na majetok úpadcu vykonal ako súdny exekútor na základe poverenia súdu. Poukázal, že exekučné konanie bolo skončené pred vyhlásením konkurzu a to dňom 8.12.2015, keď došlo k schváleniu príklepu súdom. Zároveň pred vyhlásením konkurzu vykonal dňa 29.7.2015 zápis exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, resp. rozhodol o výťažku pre oprávneného. Po vyhlásení konkurzu v exekúcii nepokračoval. Majetok úpadcu bol zaistený v prospech veriteľa exekučným záložným právom a výťažok z tohto majetku patrí podľa § 48 ZKR, posledná veta veriteľovi do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. Opačný výklad je nesprávny, keďže zexekvovaná pohľadávka predajom majetku dlžníka by sa dostala naspäť do jeho majetku a žalobca by získal neoprávnený prospech vo výške 53.449,88 eur. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba alebo ako súdny exekútor svojim konaním spôsobil žalobcovi reálnu škodu. Trovy vykonanej exekúcie vo výške 17.755,84 eur boli účtovne prevedené exekútorovi. Tieto podľa § 36 ods. 6 Exekučného poriadku patria exekútorovi. Ďalej uviedol, že „v účtovníctve exekútorského úradu vykázal platby, a tak žalovaným bola zákonným spôsobom už za dlžníka - úpadcu uhradená spôsobená škody, ktorú oprávnený si už v konkurznom konaní neuplatnil u správcu úpadcu“. Taktiež namietal, že obsah Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 24.3.2020, na základe ktorej vstúpil do konania žalobca, nebol ako dôkaz vykonaný súdom prvej inštancie. Napokon žalovaný v 1. rade uviedol, že došlo k uspokojeniu pohľadávky veriteľa - oprávneného v exekučnom konaní a rozsudok súdu prvej inštancie sa javí ako nepresvedčivý, keďže jeho vyhotovenie nezodpovedá ustanoveniu § 220 C.s.p.
23. Po uplynutí odvolacej lehoty predložil žalovaný v 1. rade dôkaz - listinu zo dňa 18.1.2021 od oprávneného v exekučnom konaní označenú ako Vec: Výzva na vrátenie sumy - stanovisko, ku ktorému žalovaný v 1. rade uviedol, že bol získaný až po podanom odvolaní. Z obsahu tohto listu vyplýva, že žalovaný v 1. rade vyzval dňa 3.1.2021 oprávneného z exekúcie na vrátenie sumy 35.694,04 eur, ktorý uvedenej výzve nevyhovel a uviedol, že požadovaná suma bola vyplatená oprávnene.
24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Zotrval na svojich tvrdeniach, že pre účely § 48 ZKR zriadené exekučné záložné právo nevytvára oprávnenému veriteľovi postavenie zabezpečeného veriteľa v konkurze. Žalovaný v 1. rade ako súdny exekútor bol povinný po vyhlásení konkurzu dňa 14.5.2016 vydať výťažok z exekúcie správcovi úpadcu a nie oprávnenému ako veriteľovi, ktorému výťažok znížený o trovy exekúcie vydal dňa 24.5.2016, teda po vyhlásení konkurzu. Opätovne poukázal na jednotlivé rozhodnutia NS SR, ktoré uvádzal v priebehu konania na súde prvej inštancie, podľa ktorých záverov stret konkurzného a exekučného konania je v § 48 ZKR riešený tak, že exekučné konanie sa zastavuje. Následne zrušené exekučné záložné právo nemôže mať vplyv na poradie záložných práv v konkurze a nie je zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR. Ďalej žalobca konštatoval, že ustanovenie § 36 ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1.1.2016 do 30.6.2016) nemožno v konaní aplikovať z dôvodu, že sa vzťahuje na konkurzné konania podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) a nie konkurzné konanie podľa ZKR. Zároveň predpokladom ponechania si trov exekúcie zo strany súdneho exekútora je prerušenie exekučného konania, ku ktorému však vyhlásením konkurzu podľa ustanovení ZKR (na rozdiel od úpravy) ZKV nedochádza. Konkurzné konanie vedené na úpadcu sa nespravovalo ustanoveniami ZKV, ale ustanoveniami ZKR. Pokiaľ žalovaný v 1. rade poukazoval v podanom odvolaní na Nález Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. III. ÚS 742/2016, žalobca uviedol, že predmetné rozhodnutie sa vzťahovalo na reštrukturalizačné konanie, pre ktoré zákon predpokladá iné účinky, ako v prípade vzťahu exekučného konania a vyhlásenia konkurzu. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, žalovaný v 1. rade mal v súlade s ustanovením § 48 ZKR celý výťažok, vrátane trov exekúcie vrátiť do podstaty a trovy exekúcie si mohol a mal uplatniť ako pohľadávku proti príslušnej podstate. K námietke žalovaného v 1. rade, že obsah Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 24.3.2020 nebol vykonaný ako dôkaz žalobca uviedol, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.11.2020 vyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil strany sporu s touto skutočnosťou. Pokiaľ žalovaný v 1. rade chcel navrhnúť prečítanie obsahu tejto zmluvy, mal možnosť tak učiniť ešte pred vyhlásením uznesenia, ktorým súd prvej inštancie skončil dokazovanie. Pokiaľ žalovaný v 1. rade mienil akýmkoľvek
spôsobom spochybniť nedostatok procesnej subjektivity žalobcu, odvolací súd sa už nemôže týmto odvolacím dôvodom zaoberať z dôvodu uplatnenia zákonnej koncentrácie konania podľa § 365 ods. 3 C.s.p.
25. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.3.2021 oznámila KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group svoj vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného v 1. rade, čo odôvodňoval uzatvorenou poistnou zmluvou so žalovaným v 1. rade pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Intervenient následne v priebehu odvolacieho konania k vyjadreniu žalobcu voči odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorá nebola v konaní preukázaná. Ide o procesnú podmienku na strane účastníka konania, ktorú skúma súd počas celého súdneho konania. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.11.2020 záver, že tento dôkaz bol vykonaný nemožno vyvodiť. Súd prvej inštancie dôkaz listinou - Zmluvou o predaji časti podniku, nevykonal v súlade s § 188 ods. 1 C.s.p. Intervenient zároveň poukázal, že žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keď konštatoval že škodu ako fyzická osoba nespôsobil. Žaloba smeruje voči fyzickej osobe, za činnosť, resp. postup ktorý bol realizovaný v priebehu exekučného konania, teda pri výkone verejnej moci. Vecne pasívne legitimovaným subjektom v konaní o náhradu škody, ktorá mala byť spôsobená súdnym exekútorom v rámci výkonu exekučnej činnosti na základe poverenia súdu je štát - Slovenská republika, nie súdny exekútor. O uvedenom svedčí aj to, že právny predchodca žalobcu si uplatnil podľa § 15 zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody vo výške 53.449,88 eur s príslušenstvom voči Ministerstvu spravodlivosti SR, no nebol úspešný. Žalovaný v 1. rade nie je exekútorom, preto žaloba nesmeruje voči pasívne legitimovanej osobe. Ďalej intervenient namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku aplikácie a výkladu ustanovenia § 48 ZKR, keďže exekučné záložné právo je zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR, pričom žiadne ustanovenie tohto zákona túto skutočnosť nevylučuje. Exekútor je povinný zabezpečenému veriteľovi výťažok z dražby vyplatiť. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dôvodil, že v zmysle ustálenej judikatúry exekučné záložné právo nie je pre účely ZKR zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR, no neuviedol o akú ustálenú prax sa má jednať, preto je jeho argumentácia arbitrárna. So záložným právom zriadeným v rámci exekúcie sú spojené rovnaké účinky, ako s akýmkoľvek iným záložným právom. V prípade popretia exekučného záložného práva dochádza k zásahu do vlastníckeho práva, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky a je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Časť výťažku z dražby vo výške 17.755,84 eur si ponechal exekútor ako trovy exekúcie, ktoré mu prináležia. Vyhlásenie konkurzu nemôže mať žiaden vplyv na vymožené trovy exekúcie, ktoré si žalovaný v 1. rade bol oprávnený ponechať najneskôr dňom 18.2.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu o schválení príklepu z dražby. V tejto súvislosti intervenient poukázal na znenie § 36 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 a od 1.7.2016, podľa ktorých exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť okrem trov exekúcie do siedmich dní od prerušenia/zastavenia exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že vymožené trovy exekúcie prináležia exekútorovi a žalobcovi nevznikol nárok na sumu 17.755,84 eur. Podľa § 31 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného od 1.4.2017) sa exekútor zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Žalovaný v 1. rade postupoval pri výkone exekúcie s odbornou starostlivosťou, keď zaobstaral a vyhodnotil všetky objektívne možné a dostupné informácie týkajúce sa výkonu exekúcie, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutia pri výkone jeho pôsobnosti.
26. Odvolací súd udáva, že k vstupu intervenienta do konania dochádza už samotným doručením písomného podania intervenienta, že vstupuje do konania. O samotnom vstupe intervenienta súd nerozhoduje. Súd o prípustnosti vstupu intervenienta rozhoduje len na návrh (§ 83 C.s.p.).
27. Žalovaný v 1. rade sa stotožnil s vyjadrením intervenienta a vyjadril s ním súhlas podľa § 85 C.s.p.
28. Žalobca k vyjadreniu intervenienta uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol o zmene subjektu na strane žalobcu zákonným spôsobom podľa § 80 C.s.p. Intervenient neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na platnosť samotnej Zmluvy o predaji časti podniku. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. poukázal, že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú
exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z. alebo či predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Právna otázka týkajúca sa povahy a účinkov exekučného záložného práva v konkurze bola vyriešená rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod R - 50/2019, kde najvyšší súd uviedol, že stret konkurzného a exekučného konania je v § 48 ZKR riešený tak, že exekučné konanie sa zastavuje. Exekučné záložné právo, zriadené podľa § 167 Exekučného poriadku na základe exekučného príkazu, je výlučne procesným zabezpečovacím inštitútom pre potreby exekučného konania. Po zastavení exekučného konania podľa § 167 ods. 3 Exekučného poriadku je exekútor poverený vykonaním exekúcie povinný do 7 dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu (katastrálnemu odboru) zrušenie exekučného záložného práva. Následne zrušené exekučné záložné právo nemôže mať vplyv na poradie záložných práv v konkurze a nie je zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR. Právny „osud“ trov exekúcie opäť jednoznačným spôsobom rieši ustanovenie § 48 ZKR, ktoré ich označuje za pohľadávku proti podstate. Pokiaľ intervenient poukazuje na jednotlivé odseky ustanovenia § 36 Exekučného poriadku, žalobca namietal ich vytrhnutie z kontextu.
29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.
30. V tejto súvislosti treba uviesť, že podaným odvolaním strán sporu nebol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., IV. a V. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu v tejto odvolaním nenapadnutej časti rozsudku rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať (§ 227 ods. 1, § 228 ods. 1 a § 367 C.s.p.).
31. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
32. Žalovaný v 1. rade podanie odvolania v podstate odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej C.s.p. priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
34. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
35. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
36. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného v 1. rade a k podstatným tvrdeniam strán sporu ako aj intervenienta v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
37. Za nesporné skutočnosti rovnako ako súd prvej inštancie odvolací súd považuje, že s účinkami ku dňu 14.5.2016 došlo k vyhláseniu konkurzu na úpadcu, voči ktorému sa viedlo exekučné konanie ako povinnému. V uvedenom exekučnom konaní došlo k speňaženiu majetku úpadcu, ktorý výťažok ku dňu účinkov vyhláseného konkurzu nebol vyplatený oprávnenému.
38. Podľa § 8 ZKR, zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
39. Podľa § 14 ods. 5 písm. b) ZKR, začatím konkurzného konania na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.
40. Podľa § 14 ods. 6 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí, v Obchodnom vestníku.
41. Podľa § 48 ZKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
42. Odvolací súd udáva, že po vyhlásení konkurzu nie je možné individuálne uspokojovanie pohľadávok veriteľov z majetku, ktorý podlieha konkurzu. Z týchto dôvodov na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie. Konania o výkon rozhodnutia a exekučné konanie, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa jeho vyhlásením ex lege zastavujú.
43. Výťažok, ktorý má exekútor v čase vyhlásenia konkurzu na exekučnom účte, sa vyhlásením konkurzu ex lege stáva súčasťou príslušnej podstaty a to momentom vyhlásenia konkurzu, teda zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, pričom exekútor je povinný vydať (vyplatiť) takýto výťažok správcovi. Táto povinnosť vyplýva priamo z § 48 ZKR. Správca je povinný tento výťažok vymáhať, ak nebude do podstaty vydaný.
44. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalovanému v 1. rade svedčí pasívna legitimácia v spore, keďže v rozpore so zákonom (§ 48 ZKR) ako súdny exekútor nevydal správcovi konkurznej podstaty úpadcu výťažok, ktorý tvorí konkurznú podstatu úpadcu a ktorý bol správca oprávnený vymáhať a to podanou žalobou.
45. Pokiaľ žalovaný v 1. rade namietal, že bol povinný vydať výťažok oprávnenému ako veriteľovi zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený, odvolací súd udáva, že v posudzovanom spore neboli splnené podmienky na aplikáciu poslednej vety § 48 ZKR za bodkočiarkou, keďže oprávnený nebol veriteľom zabezpečenej pohľadávky, pretože exekučné záložné právo nie je pre účely ZKR zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR, čo vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu, na ktoré rozhodnutia (sp. zn. 5Obdo/22/2012, sp.zn. 1Obo/61/2010, sp. zn. 1Obdo V 52/2006 a sp.zn. R - 50/2019) dôvodne poukazoval žalobca v priebehu konania a s ktorým právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje, keďže nevzhliadol dôvod sa od neho odchýliť.
46. Podľa § 36 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného do 30.6.2016, ak je exekučné konanie prerušené, exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť okrem trov exekúcie do siedmich dní od prerušenia exekučného konania.
47. Podľa § 36 ods. 6 Exekučného poriadku, účinného od 1.7. 2016 do 31.3.2017, ak je exekučné konanie zastavené vyhlásením konkurzu, exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť okrem trov exekúcie do siedmich dní od zastavenia exekučného konania.
48. Pokiaľ ide o konflikt dvoch právnych noriem a to konkrétne ustanovenia § 48 ZKR a § 36 ods. 6 Exekučného poriadku, tak ako to uvádzal intervenient na strane žalovaného v 1. rade, odvolací súd je toho názoru, že za použitia základných výkladových pravidiel (lex posterior derogat legi priori - zákon neskorší ruší zákon skorší a lex specialis derogat legi generali - zákon špeciálny ruší zákon všeobecný) je potrebné v predmetnom prípade prednostne aplikovať ustanovenie § 48 ZKR a nie ustanovenie § 36 ods. 6 Exekučného poriadku, platného a účinného v rozhodnom čase.
49. To znamená, že momentom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (povinného v exekučnom konaní) je súdny exekútor povinný za stanovených podmienok vydať správcovi celý získaný výťažok v prospech konkurznej podstaty. Trovy exekúcie sú v tomto prípade pohľadávkou proti podstate, ktorú si exekútor musí uplatniť u správcu, ak má záujem, aby jeho pohľadávka bola v konkurze uspokojená. Správca pohľadávku preskúma a ak ju uzná, musí ju uspokojiť, ako pohľadávku proti podstate z príslušnej podstaty podľa poradia. V prípade ak správca neuzná súdnym exekútorom uplatnené trovy exekúcie alebo ich časť a súdny exekútor bude trvať na ich výške, musí podať žalobu o určenie ich právneho dôvodu alebo výšky.
50. Z uvedených dôvodov bol žalovaný v 1. rade ako súdny exekútor povinný vydať celý výťažok zo speňaženia majetku správcovi konkurznej podstaty a to vrátane trov exekúcie, ktoré si nebol oprávnený ponechať, keďže tieto si mal zákonným postupom uplatniť u správcu ako pohľadávku proti podstate.
51. Podľa § 3 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
52. Podľa odvolacieho súdu nezanikla pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade v spore iba z dôvodu, že mu ku dňu 1.4.2018 zanikla funkcia súdneho exekútora, keďže aj trovy exekúcie, ktoré si ako exekútor ponechal, bol podľa § 48 ZKR povinný vydať správcovi, resp. následne jeho právnemu nástupcovi.
53. Ukončením výkonu funkcie súdneho exekútora, teda slobodného právnického povolania u fyzickej osoby nedochádza k strate spôsobilosti fyzickej osoby mať práva a povinnosti a ani k spôsobilosti byť účastníkom konania. Zánikom funkcie súdneho exekútora u žalovaného v 1. rade preto nedošlo k zániku jeho zákonnej povinnosti vydať výťažok, resp. aj nahradiť škodu, ktorú spôsobil v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného poriadku, keď v rozpore so zákonom vyplatil pre oprávneného výťažok z exekúcie, ktorý mal byť plnený v prospech správcu. Žalovaný v 1. rade teda svojím konaním porušil zákonnú povinnosť, v dôsledku čoho došlo k ukráteniu konkurznej podstaty o nevyplatený výťažok zo zastavenej exekúcie.
54. Správne pritom uviedol súd prvej inštancie, že pasívna legitimácia nesvedčí žalovanému v 2. rade, ktorý v spornom exekučnom konaní nebol vôbec činný, keďže exekútorský spis už bol archivovaný a žalovaný v 2. rade už nevykonával žiadne úkony podľa Exekučného poriadku v predmetnej exekučnej veci.
55. Pokiaľ žalovaný v 1. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore z dôvodu, že za výkon exekučnej činnosti nie je zodpovedný súdny exekútor ale Slovenská republika, odvolací súd sa s takýmto názorom nestotožňuje, keďže zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia než podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (napr. II. ÚS 165/2012, IV. ÚS 607/2013). Exekučný poriadok ani zákon č. 514/2003 Z.z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (podobne II. ÚS 289/2008).
56. Nemožno pritom súhlasiť s tvrdením intervenienta, že žalovaný v 1. rade postupoval pri výkone exekúcie s odbornou starostlivosťou, keďže tieto tvrdenia neboli v konaní na súde prvej inštancie preukázané. Zároveň odvolací súd udáva, že vyhlásenie konkurzu na úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, teda žalovaný v 1. rade musel mať o tejto skutočnosti vedomosť, čo nebolo v
konaní ani sporné, keďže sám oslovil správcu za účelom vyplatenia časti výťažku zo speňaženého majetku úpadcu.
57. K žalovaným v 1. rade označenom dôkaze - liste oprávneného z exekučného konania, ktorý bol predložený až dňa 5.3.2021, odvolací súd udáva, že na neho nie je možné s poukazom na § 365 ods. 3 C.s.p. prihliadať, keďže odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Tento dôkaz nebol predložený ani v konaní na súde prvej inštancie a preto ide o novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie ktorej neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 366 C.s.p., pričom odvolateľ nepreukázal, že tento dôkaz bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.).
58. Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní namietal, že súdom prvej inštancie nebol vykonaný dôkaz a to listina označená ako Zmluva o predaji časti podniku zo dňa 24.3.2020, na základe ktorej žalobca vstúpil do konania na miesto pôvodného žalobcu, čo je podľa odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
59. Na uvedené nadviazal intervenient, ktorý poukázal, že žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., ktorý mal spočívať v námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v spore ako právneho nástupcu správcu, ktorú žalobca v spore nepreukázal.
60. Odvolací súd udáva, že žalovaní v konaní na súde prvej inštancie nedostatok aktívnej vecnej legitimácie právneho predchodcu žalobcu a následne ani žalobcu nenamietali, preto vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p. v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Zároveň odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj jednotlivé listinné dôkazy, ktoré produkovali strany v konaní a ktoré spolu s nespornými skutkovými tvrdeniami, tvorili skutkový základ jeho rozhodnutia. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.11.2020 pritom vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade s § 204 C.s.p. a to aj Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 24.3.2020. Žalovaný v 1. rade pritom na predmetnom pojednávaní nenamietal taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by bol v rozpore so zákonným ustanovením § 204 C.s.p., preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
61. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu, procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci).
62. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a), ktorý mal identifikovať intervenient z obsahu odvolania žalovaného v 1. rade, odvolací súd udáva, že takýmto dôvodom nie je intervenientom po uplynutí lehoty na podanie odvolania doplnená námietka nedostatku vecnej legitimácie žalobcu ako strany sporu, keďže táto vyplýva z hmotného práva. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. sa však vzťahuje na nedostatok procesných podmienok, čo hmotnoprávna legitimácia rozhodne nie je. Zároveň z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o zmene strany sporu uznesením zo dňa 17.8.2020, keď mal za to, že boli splnené podmienky podľa § 80 C.s.p., vrátane preukázania, že po začatí konania došlo k prevodu uplatneného práva na žalobcu.
63. Pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, odvolací súd poukazuje na to, že pri postúpení pohľadávky (obdobne aj pri uzatvorení zmluvy o predaji podniku podľa § 487 a nasl. Obchodného zákonníka) dochádza k trvalej zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu. Postupník nastupuje do právnej pozície doterajšieho veriteľa a požíva všetky práva postupcu. Postupník ako nový veriteľ, nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie súdnou cestou. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Odvolací súd preto uzatvára, že v prípade platnej cessie prechádza na postupníka i aktívna legitimácia na podanie žaloby, resp. pokračovanie v spore. Z uvedeného dôvodu by nemohol odvolací súd považovať námietku o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore za dôvodnú.
64. Žalovaný v 1. rade ďalej namietal, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd k tomuto udáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.
65. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný v 1. rade vlastne nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
66. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.
67. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku I. správne, ak zaviazal žalovaného v 1. rade na úhradu peňažnej pohľadávky 53.449,88 eur s príslušenstvom ako nároku, ktorý vznikol priamo voči žalovanému v 1. rade na základe ustanovenia § 48 ZKR, dňom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, s ktorým plnením sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania. Zároveň je daná aj zodpovednosť žalovaného v 1. rade na náhradu škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako vecne správny. Žalovaný v 1. rade ako odvolateľ totiž neuviedol v odvolaní žiadne relevantné právne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvody na vyhovenie jeho odvolaniu.
68. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný v 1. rade a intervenient. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).