Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)7eb/381835.f7d4f6.pdf
PDF · 108.44 KB
No categories available
1Obo/61/2010
Najvyšší súd 1 Obo 61/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci
ţalobcu: P., s.r.o., P., B., IČO: X. proti ţalovanému: P., k.s., R., B., kanc. N., B., IČO: X.,
správca konkurznej podstaty úpadcu O.M., N., M., zast. JUDr. D.P., advokátom, K., B.,
o určenie poradia pohľadávky, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 08.02.2010, č. k. 49 Cbi/1/09-22, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
08.02.2010, č. k. 49 Cbi/1/09-22 p o t v r d z u j e.
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalovanému
náhradu trov konania nepriznal.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa ţalobca ţalobou domáhal určenia, ţe jeho
pohľadávka prihlásená do konkurzu vedeného na majetok úpadcu O.M., N., M. pod. sp. zn.
55K 143/2005 je pohľadávkou zabezpečenou, ţalobca je v postavení oddeleného veriteľa
a má právo na oddelené uspokojenie. Uviedol, ţe do konkurzného konania, vyhláseného na
majetok úpadcu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 55K143/2005 zo dňa 26.01.2009, si ţalobca prihláškou zo dňa 23.03.2009 prihlásil
svoju pohľadávku ako pohľadávku I. triedy v zmysle § 32 ods. 2 písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb.
s právom na oddelené uspokojenie. Konkurzný súd ţalobcu upovedomil o tom, ţe jeho
pohľadávka zostala sporná, správca konkurznej podstaty poprel poradie z dôvodu,
ţe exekučné záloţné právo podľa jeho názoru nie je záloţným právom podľa § 28 ZKV).
Ţalobca tvrdí, ţe právny poriadok SR nekategorizuje jednotlivé záloţné práva podľa
dôvodu ich vzniku. So záloţným právom zriadeným exekútorom v rámci výkonu exekúcie
sú podľa ţalobcu spojené rovnaké účinky, ako so záloţným právom vzniknutým na základe
zmluvy alebo zo zákona. Podľa ţalobcu nie je moţné obmedziť účinky exekučného záloţného
práva len na oblasť exekučného konania, resp. len na právne vzťahy upravené Exekučným
poriadkom. Takýto výklad by podľa neho viedol k situácii, keď exekučné záloţné právo
by nemalo ţiadne právne účinky pre prípadného nadobúdateľa zaloţenej nehnuteľnosti
z dôvodu, ţe k prevodu nehnuteľností by došlo na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, čo by podľa ţalobcu zákonite viedlo
k právnej neistote a značnému oslabeniu postavenia veriteľov.
Podľa SKP, ţe zriadenie exekučného záloţného práva na nehnuteľnosť rozhodnutím
súdneho exekútora podľa ustanovení Exekučného poriadku má základ v procesnom práve,
a preto pohľadávka ţalobcu vo výške 2 182,99 Eur nie je pohľadávkou s právom na oddelené
uspokojenie v zmysle § 28 ZKV. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
1 Obdo V 52/2006.
Súd posúdil vec podľa § 28 ZKV v spojení s ust. § 151 a nasl. Obč. zák. a zistil,
ţe exekučné záloţné právo sa zriaďuje na základe príkazu exekútora v exekučnom konaní
zexekvovaním nehnuteľností zápisom do katastra nehnuteľností v zmysle § 167 Exekučného
poriadku.
Zriadenie exekučného záloţného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného
je inštitút realizovaný v rámci exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje peňaţný nárok
oprávneného. Tento inštitút nie je moţné pouţívať mimo exekučného konania, ide teda
o procesný zabezpečovací inštitút tak, ako to tvrdil ţalovaný. Vyhlásením konkurzu
na majetok úpadcu prestanú účinky exekučného záloţného práva a správca konkurznej
podstaty speňaţí aj nehnuteľnosť, na ktorú bolo exekučné záloţné právo zriadené. Veriteľ sa
preto nestane oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len v dôsledku zriadenia
exekučného záloţného práva k nehnuteľnosti.
Na základe uvedených záverov mal súd za to, ţe nárok ţalobcu na určenie oddeleného
uspokojenia pre jeho pohľadávku prihlásenú do konkurzu, sp. zn. 55K 143/2005
je neoprávnený, a preto rozhodol tak, ţe ţalobný návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l a § 150 ods. l O.s.p. V konaní
bol síce úspešný ţalovaný, preto by mal právo na náhradu trov konania, súd však prihliadol
na to, ţe na strane ţalovaného je správca konkurznej podstaty a v konaní nebola tieţ zistená
ţiadna okolnosť, ktorá by si práve v tomto prípade vyţadovala zastúpenie ţalovaného
advokátom.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalobca a navrhol ho zmeniť podľa jeho návrhu
a priznať mu trovy prvostupňového i odvolacieho konania.
Rozsudok súdu prvého stupňa je podľa neho zmätočný a značne nejasné vyjadrenie
názoru, ţe vyhlásením konkurzu na majetok prestanú účinky exekučného záloţného práva
a správca konkurznej podstaty speňaţí aj nehnuteľnosť, na ktorú bolo exekučné právo
zriadené. Pri takejto definícii by podľa konajúceho súdu „prestali“ aj účinky zmluvného
záloţného práva, keďţe správca speňaţí aj majetok zaťaţený zmluvným záloţným právom.
V tejto súvislosti poukazuje aj na rozdielnu právnu úpravu v zákone č 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní a v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Kým v novšej právnej úprave v súlade s ust. § 48
sa vyhlásením konkurzu exekučné konania vedené na majetok tvoriaci konkurznú podstatu
zastavujú ex lege, v právnom reţime podľa zákona 328/1991 Zb. sa exekučné konania
len prerušujú (ust. § 14 ZKV). Tvrdenie konajúceho súdu, ţe vyhlásením konkurzu
na majetok prestanú účinky exekučného záloţného práva, je teda podľa neho akceptovateľné
len pri zastavení exekúcie, nie však pri jej prerušení.
K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu l. stupňa
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Opätovne poukazuje na uverejnený rozsudok Najvyššieho SR, sp. zn. 1 Obdo
V 52/2006, z právneho názoru ktorého jednoznačne vyplýva, ţe oddelenými veriteľmi podľa
ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. sú len tí veritelia, ktorých pohľadávky
sú zabezpečené zabezpečovacími inštitútmi upravenými výlučne v hmotnom práve. Veriteľ,
ktorý po tom, ako jeho pohľadávka nebola uspokojená v rámci exekučného konania, nestane
sa oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len na základe zriadenia exekučného
záloţného práva k nehnuteľnosti, pretoţe v tomto prípade ide len o procesný zabezpečovací
inštitút.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie je
dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením zo dňa 29.01.2009, sp. zn. 55K 143/2005 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu
O.M., N., M..
Ţalobca si do tohto konkurzného konania prihlásil pohľadávku v celkovej výške
2 182,99 Eur (65 764,76 Sk), a to ako pohľadávku s právom na oddelené uspokojenie, pretoţe
na vymoţenie tejto pohľadávky bolo zriadené exekučné záloţné právo na nehnuteľnosti
vo vlastníctve úpadcu. Správca konkurznej podstaty poprel uplatnené poradie tejto
pohľadávky z dôvodu, ţe exekučné záloţné právo nie je podľa jeho mienky záloţným právom
podľa § 28 ZKV. Tento svoj názor opiera aj o rozsudok Najvyššieho súdu SR, v ktorom
sa uvádza „Veritelia, ktorých pohľadávka je zabezpečená záloţným právom, zádrţným
právom, obmedzením prevodu nehnuteľností alebo zabezpečovacím prevodom práva, majú
právo na oddelené uspokojenie z výťaţku predaja majetku, ktorým bola ich pohľadávka
zabezpečená. Uvedené zabezpečovacie inštitúty sú presne definované a upravené v hmotno-
právnom predpise, preto medzi ne nepatrí obmedzenie práva vlastníka disponovať s majetkom
na základe súdom vydaného predbeţného opatrenia, ktoré má základ v procesnom práve.“
Odvolací súd sa plne stotoţnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa,
ako aj s jeho právnym záverom, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
V súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
odôvodnenie dopĺňa.
Podľa § 28 ods. l ZKV v platnom znení, veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené
záloţným právom alebo zádrţným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností
alebo zabezpečovacím prevodom práva (ďalej len oddelení veritelia), majú pri speňaţení
právo, aby ich pohľadávka bola uspokojená z výťaţku predaja majetku, ktorým bola táto
pohľadávka zabezpečená.
Záloţné právo je upravené v ustanoveniach § 151 a nasl. Obč. zák. a zriaďuje sa
písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva, rozhodnutím
súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Súd prvého stupňa správne konštatoval, ţe exekučné záloţné právo sa zriaďuje
na základe príkazu exekútora v exekučnom konaní zexekvovaním nehnuteľností zápisom
do katastra nehnuteľností v zmysle § 167 Exekučného poriadku. Zriadenie exekučného
záloţného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného je inštitút realizovaný v rámci
exekučného konania, čiţe ide o procesný zabezpečovací inštitút.
Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe veriteľ sa nestane
oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len na základe zriadenia exekučného záloţného
práva k nehnuteľnosti a na základe zmluvy o zriadení záloţného práva v zmysle
hmotnoprávneho prepisu, a to Občianskeho zákonníka.
Správnosť tohto záveru potvrdzuje aj ust. § 14 ods. 1 písm. d/ a e/ ZKV.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré
sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty
alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.
Podľa písm. e/ prvá veta a druhá veta citovaného ustanovenia, pre pohľadávku proti
úpadcovi nemoţno nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať
exekúciu na majetok patriaci do podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené
uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní,
prerušených podľa písmena d/, speňaţil dlţníkov majetok a výťaţok nebol vydaný
oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty.
Z citovaných ustanovení ZKV jednoznačne vyplýva, ţe nadobudnutie práva
na oddelené uspokojenie v konkurznom konaní z dôvodu exekučného záloţného práva
by bolo v rozpore s prerušením exekučného konania vyhlásením konkurzu podľa § 14 ods. 1
písm. d/ ZKV, pokračovaním v exekučnom konaní.
Úspešnému ţalovanému vzniklo v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov konania. Odvolací súd mu ich nepriznal z tých istých dôvodov
ako súd prvého stupňa, pretoţe aj v tejto časti sa plne stotoţnil s odôvodnením a záverom
súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o nepriznanie prvostupňových trov.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 6. októbra 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová