Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoKR/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobcu: JUDr. Martin Jacko, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 42181585, správca úpadcu FEED TRADE, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Komárňanská 47/31, Veľký Meder, IČO: 36 785 059, zastúpeného splnomocnencom: Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 851 710, proti žalovanému: JUDr. Peter Balaškó, súdny exekútor, so sídlom Komárňanská 100, Hurbanovo, IČO: 42335124, o zaplatenie 769,61 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 30. septembra 2020 č. k. -323, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 769,61 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“), , (ďalej len „“ alebo „OZ“).

2. Vecne dôvodil, že predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať žalovaný tým, že ako exekútor si ponechal časť výťažku získaného predajom majetku úpadcu v dražbe v exekučnom konaní. Žalovaný si ponechal časť výťažku predstavujúcu trovy exekúcie (vo výške, podľa jeho názoru, mu patriacej). Predmetom konania nebolo určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky prihlásenej, uplatnenej žalovaným v konkurznom konaní, t.j. nešlo o incidenčné konanie. Podľa žalobcu mu mal žalovaný vydať celý výťažok a ak mu vydaný nebol, správca je povinný tento výťažok vymáhať, ako to realizoval podaním žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd mal za to, že aj napriek tomu, že v danej veci nejde o incidenčné konanie, nepochybne ide o spor vyvolaný konkurzným konaním, dotýkajúci sa konkurznej podstaty, a preto bola daná v zmysle výlučná miestna príslušnosť súdu prvej inštancie, na ktorom prebieha aj konkurzné konanie úpadcu.

3. Medzi stranami nebolo sporné, že v exekučnom konaní oprávneného P. H. proti povinnému FEED TRADE, s.r.o., vedenom pred žalovaným ako exekútorom, došlo k speňaženiu majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu (predajom v dražbe), avšak výťažok ešte nebol do vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (úpadcu) vyplatený oprávnenému P. H.. Podľa sa výťažok z exekúcie (nesporná suma 6.628 eur) stal súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania (žalovanému priznané súdom voči oprávnenému vo výške 317,06 eura) boli pohľadávkou proti príslušnej podstate. Výťažok, ktorý má exekútor v čase vyhlásenia konkurzu, sa tak vyhlásením konkurzu (dňa 29.12.2018) ex lege stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom exekútor je povinný vydať (vyplatiť) takýto výťažok správcovi, t.j. žalobcovi. Z uvedeného je iba jedna výnimka, a to ak oprávneným je veriteľ zabezpečenej pohľadávky ( posledná veta za bodkočiarkou ). Iba v takom prípade nie je exekútor povinný vydať správcovi celý výťažok, ale výťažok po odpočítaní pohľadávky proti podstate - trov exekučného konania. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že oprávnený P. H. preukázateľne veriteľom zabezpečenej pohľadávky nebol. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený P. H. mal síce v exekučnom konaní zriadené exekučné záložné právo, avšak posudzovať ho ako „veriteľa zabezpečenej pohľadávky“ je nutné v zmysle a nie Exekučného poriadku, iba pre potreby ktorého bolo zriadené exekučné záložné právo oprávneného (zabezpečenie) a ktoré po schválení príklepu zaniklo. Aby bolo možné charakterizovať oprávneného ako „veriteľa zabezpečenej pohľadávky“ v zmysle , tak by bolo v prvom rade nevyhnutné, aby si oprávnený svoju pohľadávku ako „veriteľ“ do konkurzného konania prihlásil, čo sa však nestalo, a v druhom rade by muselo byť nejaké zabezpečenie jeho pohľadávky zriadené, čo taktiež nebolo. Preto sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že v zmysle je oprávneného P. H. nutné hodnotiť a posudzovať ako veriteľa zabezpečenej pohľadávky iba v prípade, ak si tento riadne prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní, táto nebola popretá, bola zistená a nie je vôbec rozhodujúce, či oprávnený veriteľ mal alebo nemal v exekučnom konaní (a iba pre toto konanie) zriadené exekučné záložné právo, ktoré naviac medzičasom už zaniklo. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné v danom prípade aplikovať časť ust. vzťahujúcu sa na veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Žalovaný tak bol povinný v zmysle druhá veta vydať správcovi celý výťažok aj s trovami exekúcie, t.j. celú sumu 6.628 eur a nie iba sumu 5.858,39 eur (vydanú dňa 14.2.2019). Ak žalovaný vydal správcovi výťažok po odpočítaní trov exekúcie (resp. po odpočítaní sumy 769,61 eura), ktoré si ponechal bez právneho dôvodu, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške ponechaného plnenia 769,61 eura, ktoré je povinný v zmysle 451 ods. 1 správcovi - žalobcovi vydať.

4. K právnej obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné, že na dlžníka (úpadcu) spoločnosť FEED TRADE, s.r.o., bol vyhlásený konkurz podľa ustanovení druhej časti . Na daný spor sa tak aplikujú ustanovenia druhej časti o konkurze, a nie štvrtej časti o oddlžení, ako mylne uvádzal žalovaný vo svojej právnej argumentácii, pokiaľ poukazoval na ust. . Preto bolo nutné jednoznačne aplikovať a posudzovať danú vec podľa ust. a nie . Rovnako tak nebolo možné v danej veci aplikovať rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. -16 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktoré poukazoval žalovaný, pretože uznesenie Ústavného súdu SR vychádzalo z inej, v tom čase platnej právnej úpravy a uznesenie Najvyššieho súdu SR sa týkalo oddlženia a nie konkurzu.

5. Súd prvej inštancie naviac ešte dodal (aj keď to nebolo pre právne posúdenie danej veci a dôvodnosti nároku rozhodujúce), že nie exekútor, ale oprávnený si mal v konkurznom konaní uplatniť svoju pohľadávku titulom exekučných trov ako pohľadávku proti podstate. Výťažok mal exekútor celý vydať správcovi, trovy exekúcie mu mal zaplatiť oprávnený ako mu uložil Okresný súd Dunajská streda v uznesení č.k. -78 z 30.1.2019, ktorý ich znáša v súlade s Exekučného poriadku. Následne si mal oprávnený uplatniť tieto vyplatené trovy v konkurznom konaní ako svoju pohľadávku proti podstate (, ), ako to totožne konštatoval aj Okresný súd Dunajská Streda v oznámení zo dňa 7.1.2019.

6. Pre právne posúdenie nároku uplatneného titulom bezdôvodného obohatenie nebola podľa súdu prvej inštancie relevantná ani ďalšia právna argumentácia strán k otázke účinného popretia žalovaným prihlásenej pohľadávky, ani posúdenie, či ide o pohľadávku proti podstate podľa alebo písm. m/ (aj keď súd mal za to, že ide o pohľadávku proti podstate zadefinovanú pod písm. m/, pretože ju takto výslovne označuje v ), posudzovanie, či žalobca ako exekútor vôbec bol oprávnený si uplatňovať v konkurznom konaní pohľadávku titulom trov exekúcie alebo na jej uplatnenie bol oprávnený P. H. ako oprávnený z exekúcie (aj keď súd mal za to, že oprávneným bol P. H.) atď., preto

sa s touto právnou argumentáciou už bližšie v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal a nehodnotil ju.

7. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. , , (ďalej len „“), vecne plným procesným úspechom žalobcu a nezistením žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. , , . Za inú vadu konania považoval skutočnosť, že žalobca podal žalobu na nepríslušný Okresný súd Komárno, ktorý vo veci nikdy konať nesmel okrem postúpenia veci ešte pred vydaním platobného rozkazu. Preto považoval priznanie trov konania žalobcovi za daný úkon za nezákonné a tieto trovy nemožno podľa jeho názoru priznať ani z dôvodu, že vec bola postúpená na Okresný súd Trnava. Správca mal a mohol podľa svojej odbornej kvalifikácie žalobu podať hneď na príslušný súd.

9. Ďalšiu vadu konania videl žalovaný v tom, že ak správca nepoprel pohľadávku v zákonnej lehote, povinnosťou súdu bolo žalobu v plnom rozsahu odmietnuť. Súd prvej inštancie argument týkajúci sa popierania pohľadávok správcom podľa nezobral do úvahy. Žalovaný tvrdil, že jeho pohľadávka bola prihlásená a podľa listu zo dňa 14.3.2019 /s časovou pečiatkou podpísaný súbor 21.3.2020/ bola celková suma pohľadávok vrátane ich príslušenstva 841,61 eura. Dátum zápisu pohľadávok do zoznamu pohľadávok bol 12.2.2019. Ak mal konkurzný správca zámer poprieť pohľadávku, mal tak vykonať do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlásenie pohľadávok, t. j. do 15.3.2019 /konkurz bol zverejnený v OV 248/2018 dňa 28.12.2018/. Podľa potvrdenia o zápise pohľadávok do zoznamu, však táto bola riadne zapísaná. Zoznam pohľadávok s údajným popretím pohľadávok aj potvrdenie o zápise pohľadávok bol podpisom a časovou pečiatkou podpísaný až dňa 21.3.2019 a podľa vlastností PDF súboru bol vytvorený dňa 20.3.2019 o 23:28:08. Potvrdenie bolo vytvorené dňa 20.3.2019 o 23:34:40, čiže 5 dní po uplynutí lehoty na popretie pohľadávok. Do dnešného dňa žalovanému nebola zaslaná elektronickou poštou žiadna výzva na podanie žaloby vo veci popretia pohľadávok, pritom podľa zákona o e-Governmente by mal správca všetku poštu doručovať úradným osobám na dátovú schránku. Popretie pohľadávok malo byť doručené na jeho dátovú schránku najneskôr 15.3.2019. Neskôr podpísaným potvrdením boli zjavne zrušené aj skoršie podpísané zoznamy pohľadávok, ktoré mohli byť v papierovej podobe antidatované podľa ľubovôle správcu. Žiadal, aby súd opätovne preskúmal tieto súbory s príponou asise s časovou pečiatkou, ktoré jasne dokazujú, že súbory pdf./zoznam pohľadávok bol po kliknutí na súbor, vlastnosti vytvorený autorom User dňa 21.3.2019 o 00:28:08 z aplikácie Microsoft Word 2010 a bol podpísaný časovou pečiatkou správcu konkurznej podstaty. Rovnako tak potvrdenie o zápise bolo v súbore, vlastnosti vytvorené B., názov Z., a to 21.3.2019 o 00:28:08 z aplikácie Microsoft Word 2010 o 21.3.2019 o 00:34:40. Časová pečiatka bola pri zozname 20.3.2019 o 23:26:41 a pri potvrdení 20.3.2019 o 23:30:44, obe podpísané predchádzajúcim správcom Mgr. Zselinskym a jeho časovou pečiatkou. Do dnešného dňa nebol žalovanému doručený žiadny dôkaz o tom, že potvrdenie o zápise pohľadávok a ani zoznam pohľadávok, či nejaké popretie pohľadávok bolo vytvorené do zákonom stanovenej lehoty 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Súbor PDF aj ASISE s časovou pečiatkou preukázali, že ak chcel poprieť pohľadávku správca, tento zoznam pohľadávok bol vytvorený až 20.3.2019 a predchádzajúci správca konkurznej podstaty nedodržal zákonom stanovenú lehotu v , ani ods. 6. Zákonná lehota bola prekročená o 5 dní, a teda popretie pohľadávky nebolo možné vziať správcom ani súdom v úvahu, lebo to výslovne vylučuje . Ak je lehota prekročená pri pohľadávke, nemožno túto vymáhať zo žiadneho právneho dôvodu, a to ani z titulu bezdôvodného obohatenia. Oznámenie o popretí pohľadávky mal správca výslovne písomne oznámiť žalovanému do 15.3.2019 do 23:59:59 zvlášť dokumentom, nie výzvou žalobcu ako to uviedol správca, že takúto okolnosť preukázal v písomnej výzve zaslanej žalovanému /mal tak vykonať predchádzajúci správca/ do 15.3.2019. Popretie má byť preskúmateľné v rozsahu doručenej prihlášky, položka po položke a s odôvodneniami k jednotlivým položkám, keďže konkurzné konanie je úplne samostatným konaním a nemá žiadny súvis po vyhlásení konkurzu s predchádzajúcimi /exekučnými/ konaniami a ani sa na ne nemôže odvolávať.

10. K ponechaniu si trov exekúcie žalovaný poukázal na , pretože speňaženie majetku povinného v exekučnom konaní bolo vykonané dražbou dňa 12.6.2018, kde bol príklep schválený exekučným súdom viac ako pol roka pred vyhlásením konkurzu (28.12.2018). Po právoplatnosti

uznesenia o príklepe vydal exekútor žalobcovi všetky prostriedky ako mal, dokonca v sume vyššej ako mal svoje trovy exekúcie, z ktorých správca položkovite nenapadol žiaden náklad poštovného, znaleckého posudku, odmeny ani DPH, ako mu to prikazuje . Keďže exekútor nemal od správcu po vyhlásení konkurzu žiadne číslo účtu, tieto previedol po právoplatnosti príklepu na účet K Poukázal na EP, podľa ktorého ak je exekučné konanie prerušené, exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť okrem trov exekúcie do siedmich dní od prerušenia exekučného konania. Prostriedky teda previedol tak, ako znel EP v spojení so ( v spojení s ). Rovnako žalovaný poukázal na a mal za to, že v nie je uvedené, že toto ustanovenie sa týka jedine trov týkajúcich sa oddlžení, dané ustanovenie sa týka aj trov, ktoré vznikli speňažovaním majetku právnických osôb pred vyhlásením konkurzu. V jeho prípade nárok na trovy exekúcie vznikol exekútorovi právoplatnosťou rozhodnutia súdu o schválení príklepu zo dňa 16.1.2019. Nárok na vyplatenie trov exekúcie a ich zadržanie bol daný tak , ako aj EP.

11. Ďalej mal žalovaný za to, že pohľadávku trov exekúcie v zmysle nálezu ústavného súdu -10 z 29. mája 2019 nebolo treba ani prihlasovať, preto ju nebolo možné ani poprieť a ani žalovať ako bezdôvodné obohatenie.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza podľa názoru žalovaného aj z nesprávneho posúdenia, že pohľadávka bola popretá 14.3.2019 (dátum a čas vytvorenia súboru, ako aj časová pečiatka preukazujú tvrdenie žalovaného, že sa tak stalo 20.3.2019, teda po lehote) a taktiež výrok vychádza z úplne nesprávneho posúdenia veci, že pohľadávka exekútora je len pohľadávkou podľa § 87 ods. 2 písm. a/ všeobecnej podstaty a písm. m/ ostatná pohľadávka. Jeho pohľadávka je pohľadávkou proti podstate / náklad jej speňaženia/ a pri nečinnosti správcu a kope majetku, ktorým povinný disponoval, je len neschopnosťou správcu, že len míňal peniaze z preddavku na odmenu správcu bez efektu na reálne speňažovanie, či bezodkladné vykonanie rozvrhu všeobecnej/oddelenej podstaty, ako mu to kázal zákon.

13. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného tiež nesprávne stotožnil s argumentom správcu, že nákladmi speňaženia podľa sú len náklady žalovaného (pravdepodobne žalobcu - pozn. odvolacieho súdu). Správcovi so speňažením majetku nemohol vzniknúť žiadny náklad, lebo všetky náklady mal a mohol uhrádzať z preddavku, ktorý mu bol daný konkurzným súdom. Ďalej uviedol, že všetky záložné práva, okrem toho pred záložným právom exekučného konania v prospech EX 208/14, sa vymazávajú príslušným odborom katastra nehnuteľností po doručení právoplatného uznesenia o schválení príklepu, pretože príklep bol udelený ešte pred vyhlásením konkurzu a tento bol schválený príslušným exekučným súdom. Záložné práva pre daný prípad nezanikajú dňom vyhlásenia konkurzu, ale z dôvodu, že príklep bol udelený exekútorom za najvyššie podanie a toto bolo schválené právoplatne, dodatočne. V zmysle príslušných zákonov sa vydražiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu exekútorom (nie zapísaním do príslušného katastra nehnuteľností). Zápis v katastri má potom po právoplatnosti už len deklaratórny a nie konštitutívny charakter.

14. Žalovaná pohľadávka údajného bezdôvodného obohatenia sa nesmela žalovať a argument, že trovy exekúcie mal uhrádzať oprávnený je nelogický, lebo trovy exekúcie uhrádza po úspešnej dražbe povinný - toho času žalobca, jediný oprávnený na prevzatie prostriedkov rozdielu medzi výťažkom dražby a sumou trov exekúcií. Inak by bolo porušené ústavné právo žalovaného na odmenu za vykonanú prácu. Ak exekučný súd svojim oznámením z októbra 2018 chcel zrušiť uznesenie o príklepe na popud skoršieho správcu, či tento istý súd a jeho uznesenie, či ďalšie oznámenie, protiprávne rozhodovali o trovách exekúcie, pretože povinný nebol a nie je nemajetný (a exekučný súd má rozhodnúť len o trovách, ktoré má platiť oprávnený z dôvodu, že povinný bol nemajetný/zomrel nemajetný, exekútor nespeňažil majetok pred vyhlásením konkurzu, povinný bol oddlžený). Ak by platilo pravidlo, že exekútor má nárok na odmenu za vykonanú prácu, tak platí, že právoplatnosťou uznesenia o príklepe sa potvrdilo, že nárok exekútora na trovy exekúcie je potvrdený a platí ho ten, kto z neho získal úžitok. Túto odmenu v zmysle ústavných práv mal vždy vyplácať ten, kto z tej práce získa úžitok a nie ten, kto žiadny úžitok nezískal. Správca mu môže zámerne poprieť pohľadávku a nikdy ju neuspokojiť, pretože pokiaľ sa bude súdiť o akúkoľvek drobnú sumu, nespraví ani čiastočný rozvrh výťažku. Ak by bol oprávnený /v exekučnom konaní/ nemajetný, nastala by paradoxná situácia, že žalovaný si nikdy nevymôže žiadnu časť svojich trov, ale príde o svoju odmenu aj vynaložené náklady a čas. Potom je úplne zbytočných niekoľko ustanovení o prihlasovaní a popieraní pohľadávok v , lebo akýkoľvek správca si môže po lehote, s tvrdením, že to spravil v lehote, poprieť čokoľvek. Postačí, že tento záznam možno antidatovať

podľa ľubovôle napriek zákonu o e-Governmente, či inému zákonu. Žalovaný nemôže za rozsiahlu dvojkoľajnosť viacerých predpisov a nemôže byť škodný pre túto dvojkoľajnosť. Oprávnený v exekučnom konaní mu nikdy neuhradil žiadny preddavok /ani predchodcovi/ a všetky náklady boli uhrádzané len z prostriedkov žalovaného. Výsledkom prípadného aj exekučného konania žalovaného proti oprávnenému môže byť, že napriek značným výdavkom nikdy nevymôže žiadnu časť trov exekúcie, a teda mu zostane trvalá škoda napriek garancii ústavných práv každého občana dostať mzdu/náklady/odmenu za vykonanú prácu od osoby, ktorá získala z takto vykonanej práce prospech.

15. Dodal, že množstvo dôkazov nevedel dodať v origináli ani do odvolacieho konania, lebo celý spis sa od 22.5.2020 nachádza na Ministerstve spravodlivosti, predtým bol postupovaný na prokuratúru, riešený na komore exekútorov, objektívne ho nemá k dispozícii. Ešte pred pojednávaním žiadal spis za účelom vydania opravy uznesenia v časti trov aj exekučný súd a z dôvodu, že ním nedisponuje, prišiel o možnosť zabezpečiť opravu chyby exekučného súdu. Preto nemohla ani byť jeho obhajoba komplexná, z dôvodu lajdáckej či zámernej nečinnosti žalovaného, ktorý zjavne vidí v spore spôsob možnej pomsty za to, že prišiel za odmenu speňažovanie majetku, ktorý žalovaný ako exekútor speňažil.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil s tvrdením žalovaného, že inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, by mala byť skutočnosť, že vo veci vydal platobný rozkaz Okresný súd Komárno, ktorý nebol príslušný a že na základe toho nemá byť žalobcovi priznaná náhrada trov konania. Žalobca v súdnom konaní postupoval v medziach platného právneho rámca, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu je odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Na základe návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo začaté konanie vo veci, ktoré bolo následne po podaní odporu postúpené na Okresný súd Trnava a ktorého výsledkom bol úspech v spore žalobcu. Návrh na vydanie platobného rozkazu resp. podanie žaloby je úkonom, bez ktorého by žalobca nemohol uplatniť svoje právo na súdnu ochranu a nemohol by byť úspešný v spore. Žalobca mal v konaní plný úspech a z uvedeného dôvodu žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného a má za to, že súd prvej inštancie vo výroku o trovách konania rozhodol správne, keď žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania.

17. K námietke žalovaného o nesprávne zistenom skutkovom stave v tom, že pohľadávka žalovaného bola riadne prihlásená a že nebola konkurzným správcom popretá v základnej prihlasovacej lehote t. j. do 15.3.2019, žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetom tohto súdneho konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie posudzovanie prihlásenia pohľadávky z hľadiska výšky, pravosti, alebo poradia pohľadávky, tzv. incidenčné konanie v zmysle . Považoval preto za irelevantné, či a kedy bola prihlásená resp. popretá pohľadávka žalovaného, pretože to nemá žiadny právny ani skutkový súvis s predmetom tohto konania, v ktorom sa posudzuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Napriek tomu žalobca odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých uviedol, že pohľadávka žalovaného bola popretá dňa 14.3.2019 (t. j. pred ukončením základnej prihlasovacej lehoty). Správca (žalobca) v súlade s túto skutočnosť oznámil žalovanému elektronickými prostriedkami dňa 21.3.2019. Z vyplýva, že pôvodný správca nebol povinný žalovanému oznámiť popretie jeho pohľadávky do konca základnej prihlasovacej lehoty, ale bez zbytočného odkladu od popretia tejto pohľadávky, čím si pôvodný správca splnil svoju zákonnú povinnosť. Vzhľadom na v tom čase platnú právnu úpravu ( EP v znení účinnom do 31.03.2017 v nadväznosti na EP), žalovaný nebol ani aktívne vecne legitimovanou osobou na prihlásenie si pohľadávky do konkurzu úpadcu FEED TRADE, s.r.o. „v konkurze“. Aktívne vecne legitimovanou osobou na prihlásenie pohľadávky do konkurzu bol oprávnený z exekúcie (P. H.) a nie žalovaný (exekútor).

18. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na vykonanie ďalších dôkazov, ktorých vykonanie nebolo v priebehu konania navrhnuté, či pripustené (preskúmanie súborov s časovou pečiatkou asice), žalobca mal za to, že vzhľadom na sudcovskú koncentračnú zásadu nie je možné, aby odvolací súd preskúmaval súbory s časovou pečiatkou asice, ako to navrhol žalovaný. Uvedený návrh podľa žalobcu nemá žiadny právny ani skutkový súvis s predmetom tohto konania a žalovaný mal priestor navrhnúť vykonanie dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil.

19. Ust. a , na ktoré poukazoval žalovaný, považoval žalobca za neaplikovateľné v danom spore. Ust. sa vzťahuje na oddlženie konkurzom upravené v štvrtej časti ,

ktoré sa vedie na fyzické osoby. Konkurzné konanie vedené na právnické osoby, ktorou je aj úpadca, sa spravuje druhou časťou . Z ust. vyplýva jediná výnimka pre veriteľa zabezpečenej pohľadávky, kedy nie je exekútor povinný vydať správcovi celý výťažok z exekúcie, ale je oprávnený z výťažku exekúcie vyplatiť zabezpečenému veriteľovi sumu do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky. V dôsledku exekučnej dražby bolo v prospech oprávneného z exekúcie - P. H. zriadené exekučné záložné právo. Avšak exekučné záložné právo nemôže byť považované za zabezpečovacie právo v zmysle z dôvodu, že vyhlásením konkurzu dochádza k zastaveniu všetkých exekučných konaní začatých na majetok podliehajúci konkurzu. V danom prípade je nepochybné, že oprávnený z exekúcie

- P. H. nebol zabezpečeným veriteľom v zmysle ustanovení , keďže exekučné záložné právo zaniklo vyhlásením konkurzu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu z 24.10.2013 sp. zn. .

20. Žalobca mal za to, že žalovaný bol v zmysle povinný vydať celý výťažok z exekúcie (sumu vo výške 6.628 eur) do konkurznej podstaty úpadcu FEED TRADE, s.r.o. „v konkurze“. Žalovaný sa nevydaním celého výťažku z exekúcie do konkurznej podstaty úpadcu FEED TRADE, s.r.o. bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 769,61 eura. Žalovaný si napriek právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. , ktorý mu priznal náhradu trov exekúcie vo výške 317,06 eura (ktorú si mal žalovaný uplatniť od oprávneného z exekúcie), ponechal sumu vo výške 769,61 eura. Okresný súd Dunajská Streda v konaní sp. zn. právoplatne rozhodol o tom, že trovy exekúcie je povinný zaplatiť žalovanému (exekútorovi) oprávnený z exekúcie (P. H.). Toto rozhodnutie predstavuje res iudicata v zmysle vo vzťahu ku skutočnosti, ktorý subjekt bol povinný žalovanému nahradiť trovy exekúcie. Pokiaľ teda existuje právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré priznáva žalovanému nárok na náhradu trov exekúcie voči inému subjektu, než je žalobca a napriek tomu žalovaný nevydal žalobcovi časť finančných prostriedkov s odôvodnením, že mu prislúchajú titulom náhrady trov exekučného konania, na takúto obranu žalovaného súd prvej inštancie správne nemohol prihliadať a správne musel situáciu právne kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. .

21. K ostatným tvrdeniam žalovaného žalobca nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať z dôvodu, že nemajú právny ani skutkový súvis s predmetom konania. Žalobca mal tiež za to, že žalovaný svoje odvolanie ani riadne neodôvodnil, pretože neobsahuje konkrétne dôvody, ktoré by mali byť predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia sumy 769,61 eura vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný bol povinný v zmysle druhá veta vydať správcovi celý výťažok dražby aj s trovami exekúcie, t.j. celú sumu 6.628 eur a nie iba sumu 5.858,39 eura (vydanú dňa 14.2.2019) a ak žalovaný vydal správcovi výťažok po odpočítaní trov exekúcie (resp. po odpočítaní sumy 769,61 eura), ktoré si ponechal bez právneho dôvodu, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške ponechaného plnenia 769,61 eura, ktoré je povinný v zmysle 451 ods. 1 správcovi - žalobcovi vydať.

24. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať žalovaný tým, že ako exekútor si ponechal časť výťažku (ním vyčíslené trovy exekúcie) získaného predajom (dražbou) majetku úpadcu v exekúcii, ktorá bola ex lege zastavená vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného, pričom výťažok z dražby ešte nebol vyplatený oprávnenému. V exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. v prospech oprávneného P. H. proti povinnému FEED TRADE, s.r.o., poverený súdny exekútor - žalovaný speňažil majetok povinného predajom v dražbe dňa 12.6.2018, pričom výťažok z dražby predstavoval 6.628 eur. Konkurzné konanie na majetok dlžníka (povinného) FEED TRADE, s.r.o. (vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. ) sa začalo dňa 15.8.2018 a konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený dňa 29.12.2018. Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu nebol do vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (úpadcu) vyplatený oprávnenému P. H.. Okresný súd Dunajská Streda vydal dňa 11.10.2018 uznesenie č.k. -24, ktorým schválil príklep udelený žalovaným exekútorom na dražbe konanej dňa 12.6.2018. Následne ten istý exekučný súd oznámením zo dňa 15.11.2018 oznámil účastníkom exekučného konania, vydražiteľovi, správcovi, ako aj príslušnému orgánu na úseku katastra, že rozhodnutie o schválení príklepu v zmysle nevyvoláva žiadne právne účinky a je de facto nulitné, pretože bolo vydané v čase, keď exekučné konanie bolo ex lege prerušené. Oznámením zo dňa 7.1.2019 exekučný súd správcovi úpadcu, exekútorovi a právnemu zástupcovi oprávneného písomne oznámil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, preto bola exekúcia vedená pod sp. zn. ex lege zastavená a súčasne uviedol, že exekútor je povinný vydať výťažok správcovi s tým, že trovy exekučného konania znáša oprávnený, ktorý si má právo tieto trovy uplatniť v konkurze prihláškou (trovy exekúcie si teda nebude do konkurzu prihlasovať súdny exekútor, ale oprávnený). Následne exekučný súd dňa 30.1.2019 vydal uznesenie č. k. -78, ktorým podľa EP rozhodol o trovách exekúcie tak, že na náhradu trov exekúcie vo výške 317,06 eura zaviazal oprávneného. Exekútor (žalovaný) poukázal dňa 14.2.2019 správcovi úpadcu (žalobcovi) iba výťažok vo výške 5.858,39 eura, t.j. po odrátaní ním vymienených (ani nie exekučným súdom priznaných) trov.

25. Odvolací súd uvádza, že cieľom konkurzného konania je pomerné uspokojenie oprávnených pohľadávok veriteľov, ktorí právne relevantnou formou o to prejavia záujem, z výťažku získaného zo speňaženia majetku. už po začatí konkurzného konania nepripúšťa začatie exekučného konania a ani pokračovanie v ňom, pretože v rámci exekúcie by došlo počas konkurzného konania k individuálnemu uspokojeniu pohľadávok niektorých veriteľov na úkor ostatných veriteľov dlžníka (v prípade vyhlásenia konkurzu), čo odporuje jednej zo základných zásad konkurzného konania - pomernému uspokojovaniu pohľadávok. V zásade preto platí, že pokiaľ sa exekučné konanie začalo pred začatím konkurzného konania, toto konanie sa začatím konkurzného konania prerušuje ex lege a prípadné procesné úkony exekučného súdu, súdneho exekútora alebo iného orgánu vykonané po začatí konkurzného konania sú právne neúčinné. V (ktoré súd prvej inštancie v súdenej veci opomenul aplikovať) je však osobitne upravené prerušenie konania pri exekúcií predajom nehnuteľností podľa EP.

26. Podľa a ak pri exekúcii predajom nehnuteľnosti bol udelený príklep pred vyhlásením konkurzu a udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom podľa osobitného predpisu, 10) súd rozhodne o príklepe na návrh správcu alebo vydražiteľa podľa tohto zákona. Ak súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu; súd príklep neschváli, ak najneskôr ku dňu schválenia príklepu vydražiteľ nezaplatil najvyššie podanie. Po schválení príklepu súdom sa vydá podstata 11) správcovi.

27. V súlade s odvolací súd preto vyzval strany, aby sa k možnému použitiu ust. , vyjadrili.

28. Žalobca mal vo svojom vyjadrení k vyššie uvedenej výzve odvolacieho súdu za to, že aplikácia , nemá vplyv na nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného. Ust. , má za účel ochranu vydražiteľa nehnuteľnosti na exekučnej dražbe v prípade, že bol príklep exekútorom v prospech vydražiteľa urobený ešte pred vyhlásením konkurzu. Na základe tohto ustanovenia musí príslušný súd schváliť udelenie príklepu aj po vyhlásení konkurzu, k čomu v danom prípade aj došlo. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by výťažok z predaja nehnuteľnosti exekučnou dražbou, ktorej účinky nastali až vyhlásením konkurzu, patril oprávnenému z exekučnej dražby resp. žalovanému ako exekútorovi. Žalobca mal za to, že celý výťažok z predaja nehnuteľnosti

patrí do konkurznej podstaty úpadcu, a preto bol žalovaný povinný vydať celý výťažok (sumu vo výške 6.628 eur) a nie svojvoľne iba časť. Žalovaný sa nevydaním celého výťažku z exekúcie do konkurznej podstaty úpadcu FEED TRADE, s.r.o. bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 769,61 eura. Ust. , nemá súvis so skutočnosťou, že si žalovaný svojvoľne ponechal sumu vo výške 769, eura bez právneho dôvodu a odvolací súd by mal rozsudok svojím rozhodnutím potvrdiť ako vecne správny. 29. Žalovaný sa na výzvu odvolacieho súdu v určenej lehote nevyjadril, vyjadril sa až podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 6.4.2022. V predmetom podaní v podstate zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia. Vo vzťahu k výzve odvolacieho súdu uviedol, že príklep k nehnuteľnostiam bol udelený dňa 12.6.2019 (správne 12.6.2018 - pozn. odvolacieho súdu), návrh na schválenie príklepu bol na Okresný súd Dunajská Streda doručený dňa 25.6.2018 (ešte pred začatím či vyhlásením konkurzu), príklep bol schválený v mesiaci október 2018, vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 28.12.2018 a až uvedeným dňom bol vymenovaný správca konkurznej podstaty. Predbežný správca nemohol návrh podať podľa , keďže dňa 25.6.2018 povinný FEED TRADE nebol v konkurze. Trovy exekúcie sa uspokojujú z akéhokoľvek rozvrhu výťažku ako prvé aj v zmysle ust. EP a exekútor nemôže niesť zodpovednosť za neprihlásenie svojich pohľadávok oprávneným, ktorý bol zastúpený v zastavenom exekučnom konaní advokátom. Zhrnul, že v danej veci podstatu vydal v celosti tak, ako to ustanovil , a to mimo trov exekúcie.

30. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v danej veci došlo k udeleniu príklepu 12.6.2018, teda pred vyhlásením konkurzu 29.12.2018 (ako i pred začatím konkurzného konania 15.8.2018). v takomto prípade (ak sa exekúcia vykonáva predajom nehnuteľností a pred vyhlásením konkurzu bol udelený príklep) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že došlo k pochybeniu exekučného súdu, keď oznámením zo dňa 15.11.2018 exekučný súd oznámil účastníkom exekučného konania, vydražiteľovi, správcovi, ako aj príslušnému orgánu na úseku katastra, že rozhodnutie o schválení príklepu v zmysle je právne neúčinné a de facto nulitné, pretože bolo vydané v čase, keď exekučné konanie bolo ex lege prerušené. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predmetné oznámenie exekučného súdu bolo s ohľadom na bez právneho základu, a teda právoplatné uznesenie exekučného súdu o schválení príklepu vyvoláva všetky právne účinky, ktoré s ním právne predpisy spájajú.

31. Vo vzťahu k prejednávanej veci to potom znamená, že po schválení príklepu bol súdny exekútor (žalovaný) povinný vydať správcovi (žalobcovi) podstatu ( druhá veta ). V súvislosti s pojmom „podstata“ v poznámke 11 odkazuje na EP, podľa ktorého rozdeľovanú podstatu tvorí najvyššie podanie a úroky z neho, zábezpeka vydražiteľa uvedeného v , prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným v . Z uvedeného potom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaný ako exekútor mal žalobcovi ako správcovi vydať celú podstatu (6.628 eur) bez akéhokoľvek odpočítavania svojich trov. V tejto súvislosti potom neobstojí ani námietka žalovaného, že ako exekútor postupoval v súlade s EP, podľa ktorého ak je exekučné konanie zastavené vyhlásením konkurzu, exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť okrem trov exekúcie do siedmich dní od zastavenia exekučného konania (žalovaný nesprávne v odvolaní uvádzal EP v znení účinnom do 30.6.2016, podľa ktorého ak je exekučné konanie prerušené, exekútor vyplatí správcovi konkurznej podstaty vymoženú pohľadávku alebo jej časť okrem trov exekúcie do siedmich dní od prerušenia exekučného konania), keďže toto ustanovenie neupravuje špecificky postup exekútora pri exekúcii predajom nehnuteľnosti, ak bol príklep udelený pred vyhlásením konkurzu. Naproti tomu túto situáciu špeciálne upravuje a celkovo, s ohľadom na účel konkurzného konania, má prednosť pred EP. Rozsudok súdu prvej inštancie tak bol v konečnom dôsledku vecne správny, i keď odvolací súd sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciu žalobou uplatneného nároku súdom prvej inštancie ako bezdôvodného obohatenia.

32. Ak totiž existuje špeciálna úprava (či už v alebo osobitnom právnom predpise), ktorá zakladá záväzkový vzťah sledujúci podobný cieľ ako úprava bezdôvodného obohatenia, táto vylučuje aplikáciu všeobecného zaväzovacieho dôvodu z bezdôvodného obohatenia. Takýto záver možno vyvodiť i z ustálenej judikatúry napr. R 1/1979, R 25/1986, z ktorej vyplýva, že podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení nemožno posudzovať aj prípady, ktoré sú upravené priamo v iných osobitných ustanoveniach alebo v osobitnom predpise. Aplikujúc tieto závery na prejednávanú vec to potom znamená, že ak výslovne ukladá exekútorovi povinnosť vydať po schválení príklepu súdom podstatu správcovi, toto ustanovenie je samotným (špeciálnym) zaväzovacím

dôvodom, ktorý vylučuje všeobecných ustanovení o bezdôvodnom obohatení v . Žalovaný bol teda povinný vydať celú podstatu (celý výťažok dražby) žalobcovi podľa ust. .

33. Námietky žalovaného ohľadom uplynutia lehoty správcovi na popretie prihlásenej pohľadávky boli v prejednávanej veci bez právneho významu, a to z viacerých dôvodov. Predmetom konania nie je tzv. incidenčné konanie, t.j. rozhodovanie o určení popretej pohľadávky v zmysle . Navyše je nesporné, že žalovaný celú podstatu žalobcovi nevydal (keďže si odrátal trovy exekúcie vo výške podľa svojho uváženia), a teda nemal ani žiadnu pohľadávku, ktorú by si teoreticky mohol prihlásiť. Práve naopak, o otázke kto a v akej výške má žalovanému zaplatiť trovy exekúcie, exekučný súd v súlade s EP právoplatne rozhodol uznesením č.k. -78 z 30.1.2019 a v tejto otázke tak tvorí prekážku rozhodnutej veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že na povinnosť žalovaného vyplatiť výťažok žalobcovi, ako aj o tom, že trovy exekúcie znáša oprávnený, ktorý má právo si ich uplatniť v konkurze, upozornil žalovaného aj exekučný súd oznámením zo 7.1.2019. V tejto súvislosti bola nedôvodnou i argumentácia žalovaného o porušení jeho ústavného práva na odmenu za vykonanú prácu, keďže exekučný v súlade s EP rozhodol o jeho nároku na náhradu trov exekúcie a osobe povinnej na ich náhradu. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.3.2017 (ako i neskoršie znenia) výslovne zakotvuje, že v prípade vyhlásenia konkurzu platí trovy exekúcie oprávnený, preto práve oprávnený si môže uplatniť trovy exekúcie v konkurze (a nie exekútor).

34. Dôvodnou nebola ani argumentácia žalovaného v súvislosti s aplikáciou ust. poslednej vety za bodkočiarkou a na prejednávanú vec. Ust. je vo vzťahu k špeciálnym ustanovením, ktoré je preto neaplikovateľné v tejto veci. Celkom zjavne neaplikovateľným bolo i ust. , keďže všetky ustanovenia štvrtej časti sa týkajú oddlženia fyzických osôb (teda riešia úpadok výlučne fyzických osôb), pričom úpadok právnických osôb je možné riešiť len konkurzným konaním podľa druhej časti .

35. Pre úplnosť odvolací súd uvádza (i keď je to nerozhodné v prejednávanej veci), že v zmysle , ak v exekučnom konaní došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vydaný oprávnenému, celý výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty. Odlišný právny režim je pre výťažok z exekučného konania, ktorý sa mal vydať zabezpečenému veriteľovi ( posledná veta za bodkočiarkou). Získaný výťažok vyplatí exekútor veriteľovi zabezpečenej pohľadávky ako keby konkurz nebol vyhlásený a z tohto výťažku je možné odpočítať trovy exekučného konania. V tomto smere však súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že iba v prípade zabezpečeného veriteľa nie je exekútor povinný vydať správcovi celý výťažok, ale výťažok po odpočítaní pohľadávky proti podstate - trov exekučného konania. Výťažok totiž zabezpečenému veriteľovi nevyplatí správca, pretože s účinnosťou od 1.1.2012 tento výťažok vyplatí priamo exekútor (príp. iný vymáhajúci orgán). Zároveň však súd prvej inštancie správne konštatoval, že oprávnený v exekučnom konaní nebol veriteľom zabezpečenej pohľadávky, pretože zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je procesným zabezpečovacím inštitútom, ktorého účinky zanikajú vyhlásením konkurzu, a preto sa oprávnený nemôže stať oddeleným (zabezpečeným) veriteľom v konkurznom konaní (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ).

36. Nadbytočným tiež bolo posudzovanie poradia prípadne oprávneným prihlásenej pohľadávky titulom trov exekúcie. Opätovne len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v prípadoch, keď nedošlo v exekučnom konaní k speňaženiu majetku, resp. došlo, ale výťažok bol vydaný oprávnenému, sú trovy zastaveného exekučného konania pohľadávkou, ktorá sa prihlasuje prihláškou a predstavuje pohľadávku 1. triedy. Naproti tomu, trovy zastaveného exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu, ak výťažok získaný v exekučnom konaní nebol vydaný oprávnenému ( ) sa uspokojujú v 13. poradí ako ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré zákon v jednotlivých ustanoveniach vyhlasuje za pohľadávky proti podstate a nie sú uvedené v predchádzajúcom poradí ( ).

37. Nedôvodným bol i poukaz žalovaného na nález (správne uznesenie - pozn. odvolacieho súdu) Ústavného súdu SR č.k. -10 z 29. mája 2019, na základe ktorého mal žalovaný za to, že pohľadávku trov exekúcie nebolo treba ani prihlasovať, preto ju nebolo možné ani poprieť a ani žalovať ako bezdôvodné obohatenie. Táto argumentácia žalovaného bola navyše i v rozpore s jeho námietkami ohľadom uplynutia lehoty správcovi na popretie ním prihlásenej pohľadávky. Pre poriadok treba uviesť, že uvedeným uznesením ústavný súd odmietol sťažnosť správcu konkurznej podstaty úpadcu ako zjavne neopodstatnenú. Podstatu sťažnosti sťažovateľa tvorila jeho námietka porušenia

základného práva podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti sťažovateľa nahradiť trovy právneho zastúpenia žalobcu v spore súvisiacom s konkurzom, keď krajský súd na vec svojvoľne aplikoval nesprávne ustanovenie vyhlášky o odmenách advokátov a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít vypočítal výšku trov právneho zastúpenia z hodnoty predmetu sporu. Ústavný súd tu konštatoval, že v prípade sťažovateľa nešlo o žalobu o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky prihlásenej v konkurze, ale o žalobu o plnenie, presnejšie o zaplatenie dlžnej sumy, pohľadávky proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, ktorú si veriteľ v zmysle na vec aplikovateľných právnych predpisov ( o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov) nemal povinnosť v konkurze prihlásiť prihláškou, keďže pohľadávky proti podstate sa uplatňujú bežným spôsobom u správcu konkurznej podstaty. V prípade pohľadávok proti podstate ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, nie je potrebné ich uplatňovať formálnou prihláškou pohľadávky, uspokojujú sa v čase ich splatnosti počas konkurzu a v zásade v celom rozsahu.

38. Z uvedeného uznesenia ústavného súdu však vôbec nevyplývajú závery vyvodené odvolateľom. Z ust. nepochybne vyplýva, že pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu, pričom nepredpisuje formu ani lehotu na ich uplatnenie, avšak podľa veriteľ si môže pohľadávky proti podstate uplatniť najneskôr v námietkach podaných do 30 dní od zverejnenia oznámenia správcu v obchodnom vestníku o tom, že bol zostavený zoznam pohľadávok proti podstate. Každopádne teda pohľadávky proti podstate uplatnené musia byť (i keď nie formou prihlášky) a pokiaľ o to veriteľ požiada, správca je povinný uviesť, či uznáva právny dôvod, výšku a poradie pohľadávky proti podstate. Aj pri pohľadávkach proti podstate je však zachovaná možnosť správcu takúto pohľadávku neuznať ( ). Nielen z týchto dôvodov teda bola celá argumentácia žalovaného ohľadom prihlasovania a popierania ním prihlásenej pohľadávky v prejednávanej veci bez právneho významu (ako už odvolací súd uviedol v ods. 33).

39. Pokiaľ ide o novoty uplatnené žalovaným v odvolacom konaní ( ), konkrétne návrh žalovaného na preskúmanie súborov s príponou asise s časovou pečiatkou, je potrebné poukázať na neúplný apelačný systém, ktorým je ovládané odvolacie konanie. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa, ako aj protistrany ( ) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila pred súdom prvej inštancie je obmedzené. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne stanovených zákonných podmienok uvedených v .

40. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

41. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v pre použitie novôt zo strany žalovaného v odvolacom konaní (bez ohľadu, či tieto skutkové tvrdenia by boli spôsobilé privodiť žalovanému priaznivejšie rozhodnutie). Preto odvolací súd na nové skutočnosti uvedené žalovaným až v odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže žalovaný nepreukázal žiadnu z taxatívne stanovených podmienok v zmysle až d/ . Žalovaný v odvolaní netvrdil a ani nepreukázal, že neporušil procesnú diligenciu, t.j. netvrdil ani nepreukázal, že návrhy na doplnenie dokazovania uvedené až v odvolaní nemohol bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie (). Žiada sa dodať, že návrh žalovaného na preskúmanie súborov s príponou asise s časovou pečiatkou, čím chcel preukázať, že ním prihlásenú pohľadávku žalobca poprel po lehote (i keď by nebol novotou v odvolacom konaní) bol nedôvodný z dôvodov vysvetlených v ods. 33 tohto rozsudku.

42. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca podal žalobu na nepríslušný Okresný súd Komárno, ktorý vo veci nikdy konať nesmel, okrem postúpenia veci ešte pred vydaním platobného rozkazu a z tohto dôvodu považoval priznanie trov konania žalobcovi za daný úkon za nezákonné, ani táto dôvodná nebola. V prvom rade treba uviesť, že v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov konania ( ), súd neposudzuje účelnosť jednotlivých položiek trov konania, ale výlučne len pomer

úspechu strán vo veci (porovnaním toho, čo žalobca žiadal a ako o tom súd vo výroku rozhodol). Žalobca mal podľa výsledku konania plný úspech, preto mu patrí nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Túto námietku preto žalovaný môže uplatniť až v sťažnosti proti rozhodnutiu súdneho úradníka o výške náhrady trov konania podľa .

43. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím potvrdil.

45. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).