Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 93/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , správcu

konkurznej podstaty úpadcu , , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Zvara advokáti s. r. o., Námestie SNP 1, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát Mgr. Peter Zvara, vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 8. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , správcu konkurznej podstaty úpadcu

, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť , správcu konkurznej podstaty

úpadcu , , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 8. januára 2019

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že uznesením krajského súdu sp. zn.

z 8. marca 2001 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Návrhom

na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Bratislava III z 10. decembra

2003 sa žalobca ‒Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., domáhal proti dlžníkovi

v konkurze úhrady svojich pohľadávok, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu.

V kompetenčnom spore o príslušnosť všeobecného súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením sp. zn. z 18. februára 2016 tak, že vec prikázal

krajskému súdu, ktorý vo veci rozhodol.

3. Krajský súd ako súd prvej inštancie vo veci právoplatne rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 22. mája 2018 tak, že uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť sumu

23 895 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 8. októbra 2003 do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Otázka samotného rozsudku a jeho výroku o povinnosti zaplatiť

uvedenú sumu však nie je podstatou sťažnosti sťažovateľa, no sťažovateľ je presvedčený

o tom, že spor vo veci bol vyvolaný popretím pohľadávky, ktorá vznikla po vyhlásení

konkurzu zo strany správcu, a teda prejednávaná vec mala charakter incidenčného sporu

o určenie pohľadávky proti podstate.

4. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 2. júla 2018, ktoré vydal vyšší

súdny úradník, krajský súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému

(sťažovateľovi) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 668,31 € na účet právneho

zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Na vyčíslenie výšky trov

pritom aplikoval ustanovenie § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

5. Proti uzneseniu krajského súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom o náhrade

trov konania z 2. júla 2018 podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej namietal použitie

nesprávneho ustanovenia vyhlášky pri vyčíslení náhrady trov žalobcu. Sťažovateľ zdôraznil,

že incidenčná žaloba má charakter určovacej žaloby a súdny poplatok sa riadi položkou č. 2

písm. b) o súdnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a sadzobníka súdnych

poplatkov. Zároveň sťažovateľ poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. septembra

2008, sp. zn. z 8. apríla 2008), ako aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. III.

ÚS 534/2011 z 13. decembra 2011, podľa ktorých incidenčná žaloba o určenie pravosti,

výšky alebo poradia pohľadávky je určovacou žalobou a hodnotu tohto sporu nemožno

určiť. Výška tarifnej odmeny advokáta sa preto má určiť podľa § 11 ods. 1 vyhlášky

o odmenách advokátov ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci.

6. Krajský súd namietaným uznesením sp. zn. z 8. januára 2019

o sťažnosti rozhodol tak, že sťažovateľovi ako žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4 163,04 €, teda zotrval na aplikovaní

podľa sťažovateľa nesprávneho ustanovenia vyhlášky o odmenách advokátov na výšku trov

prejednávanej veci a zároveň vyhovel aj sťažnosti žalobcu a priznal mu daň z pridanej

hodnoty.

7. Sťažovateľ namieta, že uvedeným rozhodnutím krajský súd porušil jeho základné

právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdneho konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže napriek upozorneniu sťažovateľa nerešpektoval ustálenú

rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a pri určení výšky trov právneho zastúpenia

zotrval na použití nesprávneho ustanovenia vyhlášky o odmenách advokátov. Krajský súd

vydal uznesenie, ktorého závery sú nielen nesprávne, ale aj neodôvodniteľné, neudržateľné

a svojvoľné. Týmto postupom porušil nielen práva sťažovateľa, ale negatívne zasiahol aj do

práv a právom chránených záujmov konkurzných veriteľov, pretože pohľadávky proti

podstate sa uspokojujú prednostne pred pohľadávkami iných veriteľov. Krajský súd podľa

sťažovateľa pri rozhodnutí o výške trov právneho zastúpenia vybočil zo štandardov

právneho výkladu a aplikácie príslušných noriem vyhlášky o odmenách advokátov, ktoré sú

v praxi rešpektované; navyše rozhodnutiu krajského súdu absentuje aj akékoľvek

zmysluplné odôvodnenie.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto nálezom

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , správca úpadcu

na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú podľa

a základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu č.k. -216 zo dňa 18.01.2019 zrušuje a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje zaplatiť trovy právneho zastúpenia na účet

právneho zástupcu v sume 415,51 eur.“

II.

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v

záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

14. Podstatu sťažnosti sťažovateľa tvorí jeho námietka porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu,

ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti sťažovateľa nahradiť trovy právneho zastúpenia

žalobcu v spore súvisiacom s konkurzom, keď krajský súd na vec svojvoľne aplikoval

nesprávne ustanovenie vyhlášky o odmenách advokátov a v rozpore s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít vypočítal výšku trov právneho zastúpenia

z hodnoty predmetu sporu. Svoje rozhodnutie pritom nedostatočne odôvodnil.

15. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní

tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ).

16. Zároveň ústavný súd pripomína aj svoju konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej

rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi prislúcha zásadne týmto súdom.

Ústavný súd preto iba celkom výnimočne preskúmava rozhodnutie všeobecných súdov

o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny

rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu

by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení

zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle ().

17. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

18. Namietaným uznesením sp. zn. z 8. januára 2019 krajský súd uložil

sťažovateľovi ako žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo

výške 4 163,04 € a sťažnosť žalovaného zamietol. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o

nesprávnej aplikácii ustanovení vyhlášky o odmenách advokátov pri výpočte sumy náhrady

trov právneho zastúpenia žalobcu zo strany krajského súdu krajský súd v namietanom

uznesení uviedol: „Sťažnosť žalovaného nie je dôvodná, nakoľko predmetom tohto konania

bola žaloba o zaplatenie 23.895,- Eur s prísl. titulom nezaplatených faktúr žalovaného za

dodávku z verejného vodovodu, zrážkové vody a za odvádzanie odpadovej vody vo verejnej

kanalizácii na odbernom mieste. Žalobca podal žalobu po vyhlásení konkurzu na majetok

úpadcu Cena záväzku žalovaného bola v konaní od začiatku stanovená a

určiteľná, súd preto správne postupoval pri stanovení tarifnej hodnoty, z ktorej následne

určil tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby v zmysle ust. § 10 ods. 2 Vyhlášky. Na

základe uvedeného nie je správny argument žalovaného, že tarifná odmena mala byť

vypočítaná podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky, keďže v danom prípade nešlo o incidenčnú

žalobu, ktorá má povahu určovacej žaloby, ale išlo o spor súvisiaci s konkurzom, pričom

predmetom sporu bolo splnenie peňažnej povinnosti. Taktiež súd správne priznal žalobcovi

nárok viažuci sa k zaplatenému súdnemu poplatku, ktorý bol uhradený vo výške 1.194,64

Eur, nakoľko predmetom sporu nebolo určenie pravosti pohľadávky.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a zákonné ustanovenia patrí žalobcovi DPH

20 % vo výške 494,73 Eur, náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje spolu sumu

2.968,40 Eur, pričom po pripočítaní zaplateného súdneho poplatku 1.194,64 Eur je

žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 4.163,04 Eur.“

19. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú

hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba

týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota

pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej

vydanie je predmetom súdneho sporu.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť

hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami.

21. Sťažovateľ je presvedčený, že spor iniciovaný žalobou 8. marca 2001 je

incidenčným sporom, ktorý je potrebné považovať za spor o určenie pohľadávky, a preto je

potrebné pri výpočte trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky pri výpočte trov konania

potrebné aplikovať ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) tejto vyhlášky. Odvoláva sa pritom na

ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov a rozhodnutie ústavného súdu.

Je nutné prisvedčiť, že judikatúra, na ktorú sťažovateľ odkazuje, považuje žalobu

o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky uplatnenej v konkurze, tzv. incidenčnú

žalobu za spor o určenie, a preto sa výška trov právneho zastúpenia v takomto incidenčnom

konaní určí podľa citovaného § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.

22. V danom prípade sťažovateľa však nemožno vec posudzovať podľa tejto

judikatúry, keďže v prípade sťažovateľa nešlo o žalobu o určenie pravosti, výšky alebo

poradia pohľadávky prihlásenej v konkurze. Išlo o žalobu o plnenie, presnejšie o zaplatenie

dlžnej sumy, pohľadávky proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, ktorú si

veriteľ v zmysle na vec aplikovateľných právnych predpisov (

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov) nemal povinnosť v konkurze

prihlásiť prihláškou, keďže pohľadávky proti podstate sa uplatňujú bežným spôsobom

u správcu konkurznej podstaty. Pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, si

musia veritelia uplatniť prihláškou pohľadávky, a ak správca konkurznej podstaty ich

pohľadávku, pokiaľ ide o výšku, dôvod alebo poradie, poprie, jediným spôsobom, ako môžu

veritelia zachovať svoje postavenie účastníkov konkurzného konania a možnosť

uspokojenia svojej pohľadávky z rozvrhu výťažku, je podanie incidenčnej žaloby proti

správcovi, ktorou sa domáhajú určenia svojej pohľadávky, čo sa týka výšky, pravosti alebo

poradia. Výsledkom incidenčného sporu o určenie pohľadávky je výrok, že pohľadávka

v určitej výške z určitého dôvodu či v určitom poradí existuje a bude zahrnutá do rozvrhu

výťažku.

V prípade pohľadávok proti podstate ide o pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu, nie je potrebné ich uplatňovať formálnou prihláškou pohľadávky, uspokojujú sa

v čase ich splatnosti počas konkurzu a v zásade v celom rozsahu. V tomto prípade petit

žalobného návrhu znel na plnenie, t. j. zaplatenie dlžnej sumy, pohľadávky proti podstate,

ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, výrok rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 22. mája 2018 znel na plnenie, t. j. povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi konkrétnu

sumu s úrokom z omeškania do troch dní od právoplatnosti a nahradiť trovy konania.

Nepochybne tento súdny spor je sporom súvisiacim s konkurzom, ale nie je sporom

o určenie, a preto nie je možné na prípad sťažovateľa vzťahovať judikatúru všeobecných

súdov a ústavného súdu, na ktoré odkazuje sťažovateľ v svojej ústavnej sťažnosti.

23. Z obsahu namietaného uznesenia zároveň vyplýva, že aj súdny poplatok bol

žalobcovi vyrubený podľa hodnoty žalovanej peňažnej pohľadávky, keďže žaloba a jej petit

znela na splnenie peňažnej povinnosti.

V zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa

základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe rovnakých kritérií ako

základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Tento postup reflektuje

jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška sa odvíja od hodnoty sporu

(uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 30. novembra 2009).

24. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať odôvodnenie namietaného uznesenia

krajského súdu za svojvoľné alebo arbitrárne. Odôvodnenie namietaného uznesenia je

zreteľné a dostatočné, krajský súd ozrejmil dôvod aplikácie príslušnej právnej normy

ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky a s námietkou sťažovateľa uvedenej v sťažnosti sa

vysporiadal. Ústavný súd ho považuje za ústavne udržateľné, ktoré nejaví známky svojvôle.

25. Ústavný súd preto dospel k záveru, že namietané uznesenie nebolo spôsobilé

porušiť základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a právo na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto uznesenia, a ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

26. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2019