Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cbi/6/2019

Potvrdené rozhodnutím 31CoKR/10/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobcu: JUDr. Martin Jacko, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 42181585, správca úpadcu FEED TRADE, s.r.o. „v konkurze", so sídlom Komárňanská 47/31, Veľký Meder, IČO: 36 785 059, zastúpeného splnomocnencom: Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 851 710, proti žalovanému: JUDr. Peter Balaškó, súdny exekútor, so sídlom Komárňanská 100, Hurbanovo, IČO: 42335124, o zaplatenie 769,61 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 30. septembra 2020 č. k. 36Cbi/6/2019-323, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Martin Jacko, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 42 181 585, správca úpadcu FEED TRADE, s.r.o., „v konkurze", so sídlom Komárňanská 47/31, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 785 059, právne zastúpený: Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Peter Balaškó, súdny exekútor, so sídlom Komárňanská 37, Hurbanovo, IČO: 42 335 124 , o zaplatenie 769,61 eur takto

rozhodol:

I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 769,61 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručenom na Okresný súd Komárno domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 769,61 eur titulom bezdôvodného obohatenia. V návrhu uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.12.2018 publikovaným dňa 28.12.2018 v Obchodnom vestníku č. OV 248/2018, účinným dňa 29.12.2018, bol na majetok spoločnosti FEED TRADE, s.r.o. vyhlásený konkurz a zároveň bol ustanovený do funkcie správcu Úpadcu Mgr. Ladislav Zselinszky. Následne bol uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 11.4.2019 publikovaným dňa 25.4.2019 v Obchodnom vestníku č. OV 80/2019 pod číslom: K034375, odvolaný pôvodný správca Úpadcu, Mgr. Ladislav Zselinszky a zároveň bol ustanovený žalobca ako nový správca úpadcu. Z dokumentov, ktoré poskytol žalobcovi pôvodný správca je zrejmé, že žalovaný na dražbe konanej dňa 12.6.2018 vydražil nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu s výťažkom v celkovej výške 6.628 eur a to za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného P. vo 1.146,12 eur. Následne Okresný súd Dunajská Streda uznesením zo dňa 11.10.2018, sp. zn. -24, schválil príklep udelený na vyššie uvedenej dražbe v prospech vydražiteľov. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.1.2019. Skutočnosť vyhlásenia konkurzu Okresný súd Dunajská Streda oznámil žalovanému listom zo dňa 7.1.2019. V liste súd vyslovene uvádza: „Akékoľvek úkony urobené exekútorom po tom, čo nastali účinky vyhlásenia konkurzu, sú bez právnych účinkov, pričom hľadí sa na ne, akoby vôbec neboli urobené. Výťažok, ktorý má exekútor v čase vyhlásenia konkurzu na exekučnom účte, sa vyhlásením konkurzu ex lege stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom exekútor je povinný vydať (vyplatiť) takýto výťažok správcovi. ..V prípade zastavenia exekučného konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu trovy exekučného konania znáša oprávnený, ktorý má právo si tieto trovy uplatniť v konkurze prihláškou.. ..Trovy exekúcie si teda do konkurzu nebude prihlasovať samotný súdny exekútor, ale oprávnený.. ..Exekučný súd v tejto súvislosti vyzýva súdneho exekútora, aby prostriedky získané na dražbe nehnuteľností vo vlastníctve povinného konanej dňa 12.6.2018 odoslal bezodkladne do dispozície správcovi konkurznej podstaty úpadcu Mgr. Ladislavovi Zselinszkému a o tejto skutočnosti podal súdu správu.“. Dňa 24.1.2019 žalovaný Okresnému súdu Dunajská Streda predložili vyúčtovanie exekučných trov v celkovej výške

674,23 eur a žiadal súd, aby na ich náhradu zaviazal oprávneného. V nadväznosti na to Okresný súd Dunajská Streda uznesením zo dňa 30.1.2019 uložil oprávnenému povinnosť, aby žalovanému zaplatil náhradu trov exekúcie vo výške 317,06 eur t.j. celková suma, ktorú súd žalovanému priznal ako náhradu trov exekúcie. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na znennie a exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ako aj komentár v zmysle ktorého „V prípade zastavenia exekučného konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu trovy exekučného konania znáša oprávnený, ktorý má právo si tieto trovy uplatniť v konkurze. O týchto trovách rozhodne exekučný súd postupom podľa EP.“ (Pospíšil B., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: Iura Edition, 2012, s. 219). Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že výťažok zo speňaženia nehnuteľnosti úpadcu vo výške 6.628 eur sa stal súčasťou konkurznej podstaty úpadcu a zároveň nevyhnutné trovy exekúcie priznané súdom vo výške 317,06 eur mal znášať oprávnený, ktorý si ich mohol prihlásiť do konkurzného konania. Napriek tomu pôvodný správca prijal od žalovaného dňa 14.2.2019 platbu vo výške 5.858,39 eur ako „výťažok po odrátaní trov“ vo výške 769,61 eur. Žalovaný si tak bez právneho dôvodu vyplatil trovy exekúcie z výťažku zo speňaženia nehnuteľnosti úpadcu, ktorý sa stal súčasťou konkurznej podstaty úpadcu, pričom tieto trovy mal znášať oprávnený a nie úpadca, a tým sa žalovaný bezdôvodne obohatili. Preto žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 5.9.2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa 6.9.2019, aby vydal vyššie uvedené bezdôvodné obohatenie vo výške 769,61 eur, a to najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Dňa 23.9.2019 bol žalobcovi doručený list žalovaného zo dňa 13.9.2019 v ktorom uviedol, že „v prípade danej pohľadávky sa jedná o pohľadávku proti podstate v zmysle ust. , kde platí dikcia, že exekútor prevedie správcovi zostatok výťažku po odpočítaní prihlásenej pohľadávky a o trovách exekúcie nerozhoduje exekučný súd a ani nesmie k ich úhrade zaviazať oprávneného ...“.Zároveň žalovaný podporil svoje tvrdenie odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 7.9.2016, sp. zn. a na uznesenie Ústavného súdu SR zo 16.12.2008, sp. zn. . Žalobca reagoval na list žalovaného opätovnou výzvou zo dňa 25.9.2019 a k uzneseniu Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008 sp. zn. uviedol, že Ústavný súd SR v danom prípade rozhodoval na podklade v tom čase účinného EP, ktorý ešte neupravoval otázku znášania nevyhnutných trov exekúcie pre prípad zastavenia exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Uvedené ustanovenie EP bolo totiž do EP zakotvené až novelou č. , ktorou sa mení a dopĺňa , ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.1.2012. Z tohto dôvodu žalovaným uvedené uznesenie Ústavného súdu SR nie je pre tento prípad relevantné. Podobne to je aj v prípade druhého žalovaným uvedeného uznesenie Ústavného súdu SR zo 7.9.2016, sp. zn. , v ktorom Ústavný súd SR dokonca sám uvádza nasledovné: „Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie si musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred účinnosťou , ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. I keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia, exekučný súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo pred 1.1.2012, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu.“. Z tohto dôvodu ani toto žalovaným uvedené uznesenie Ústavného súdu SR nie je pre tento prípad relevantné. V tejto súvislosti žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 27.6.2018, sp. zn. , v ktorom súd uvádza nasledovné: „Bolo nepochybné, že na majetok povinného bol Okresným súdom Nitra dňa 18.8.2017 vyhlásený konkurz. Uznesenie o jeho vyhlásení bolo zverejnené v Obchodnom vestníku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 164/2017 dňa 25.8.2017. Pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla ešte v júni 2013, kedy predmetné rozhodnutie oprávneného nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Išlo teda o pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená len v konkurze. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol tak, že s ohľadom na povahu pohľadávky exekúciu zastavil. Oprávnený ako hlavnú odvolaciu námietku uviedol, že súdny exekútor si mal prihlásiť do konkurzu svoju pohľadávku voči povinnému spočívajúcu v náhrade trov exekúcie s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. 12. 2008, sp. zn. -16. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že je síce pravdou, že v minulosti niektoré súdy náhradu trov exekúcie súdnym exekútorom nepriznávali práve v prípadoch vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, avšak nejednotný výklad právnej praxe bol zjednotený novelou Exekučného poriadku č. s účinnosťou odo dňa 1.1.2012. V zmysle nej, exekučný súd v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok povinného zaviaže k náhrade trov exekúcie oprávneného. Ide o kogentnú právnu úpravu procesného predpisu verejného práva, od ktorej sa nie je možné odchýliť ani uzatvorením dohody medzi oprávneným a súdnym exekútorom, v zmysle ktorej by si mal exekútor pohľadávku z náhrady trov exekúcie prihlásiť do konkurzu vedeného na majetok povinného.“. Z vyššie uvedených

skutočností nepochybne vyplynulo, že trovy exekúcie priznané uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30.1.2019 v celkovej výške 317,06 eur znáša v súlade s § 203 ods. 3 EP oprávnený. Preto žalobca opätovne vyzval žalovaného, aby vydal vyššie uvedené bezdôvodné obohatenie. Napriek tomu žalovaný uvedené bezdôvodné obohatenie žalobcovi nevydal, ani žiadnym iným spôsobom nereagoval na opätovnú výzvu žalobcu zo dňa 25.9.2019.

2. Podľa ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa .

3. Okresný súd Komárno v skrátenom konaní vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vydal dňa 24.10.2019 platobný rozkaz č.k. -76. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, tak po postúpení veci už Okresný súd Trnava v zmysle uznesením č.k. -286 zo dňa 8.1.2020 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

4. Žalovaný v odpore (č.l. 81, 272 spisu) poukázal na znenie „Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený“ a Beckov komentár 3. vydanie, strana č. 479 „Od tohto výťažku nie je možné odpočítať žiadne pohľadávky proti podstate okrem trov exekučného konania, čo vyplýva z dikcie zákona „ako keby konkurz nebol vyhlásený. Na tento výťažok sa teda nevzťahujú účinky konkurzu. Výťažok z exekúcie sa nemôže použiť na financovanie nákladov konkurzu“. Taktiež žalovaný poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR z 16. 12. 2008, sp. zn. -16 „Exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti, a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Nič na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Nijakým spôsobom však nález ústavného súdu nespomenul, že tieto trovy musí exekútor aj vydať úpadcovi. Taktiež poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.7.2008 „Z uvedeného vyplýva, že peňažné prostriedky, ktoré vydal súdny exekútor do konkurznej podstaty, predstavujú výťažok zo speňaženia majetku úpadcu v exekúcii po odrátaní odmeny súdneho exekútora a stali sa zo zákona súčasťou konkurznej podstaty momentom vyhlásenia konkurzu. Nepochybným je tiež, že speňaženie majetku úpadcu vykonal exekútor a nie správca a je vylúčené, aby táto činnosť podliehala dvojitému odmeňovaniu“. V prípade žalobcu ako aj Uznesenia je zrejmé, že speňaženie majetku bolo vykonané žalovaným a teda trovy exekúcie tvorené odmenou, nákladmi znaleckého posudku a doručovania/poštovného boli ponechané žalovaným oprávnene a nie je možné takúto pohľadávku ani poprieť ani žiadať o jej vydanie a nie je možné ju posudzovať ani ako pohľadávku, ktorú by som mal vydať ako bezdôvodné obohatenie či ani ako inú pohľadávku. Takáto pohľadávka sa len prihlasuje exekútorom a automaticky zo zákona ponecháva na účte exekútora podľa ust. „Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému“. V danom prípade má teda výslovnú prednosť pred Exekučný poriadok a to aj v tom, že konkurzný zákon určuje, že exekučné konania sa zastavujú. výslovne určuje, že sa výťažok má vydať až po odpočítaní odmeny a trov. má teda výslovnú prednosť pri ponechaní si trov aj bez rozhodnutia exekučného súdu, či ak bolo nejaké rozhodnutie vydané nezákonne pre daný prípad dané ustanovenie zákona nedovoľuje konkurznému správcovi ani popretie takýchto trov a nákladov exekútora. V predmetnej veci sa jedná o pohľadávku proti podstate v zmysle „náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu“. V zmysle pohľadávky proti všeobecnej podstate uspokojuje správca priebežne. Exekučný súd nesmel ani vydávať uznesenie o trovách exekúcie lebo tieto podliehajú len pravidlám a tomu, či takúto pohľadávku v zákonnej lehote v zmysle exekútor - žalovaný prihlásil. Pohľadávka žalobcu bola prihlásená a podľa listu zo dňa 14.3.2019 bola celková suma pohľadávok vrátane ich príslušenstva

841,61 eur. Dátum zápisu pohľadávok do zoznamu pohľadávok: 12.2.2019 Túto pohľadávku správca nijakým spôsobom ani len nespochybnil. Ak mal konkurzný správca zámer poprieť pohľadávku, mal tak vykonať do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlásenie pohľadávok, t. j. do 15.3.2019 /konkurz bol zverejnený v OV 248/2018 a to dňa 28.12.2018/. Podľa potvrdenia o zápise pohľadávok do zoznamu, však táto bola riadne zapísaná.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 6.2.2020 (č.l. 296 spisu) uviedol, že žalovaný v odpore poukazuje na , konkrétne na časť druhej vety za bodkočiarkou, v zmysle ktorej „... ;ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.“. Podľa žalobcu vyššie uvedená časť ustanovenia sa vzťahuje len na veriteľa zabezpečenej pohľadávky, a preto sa nemôže uplatniť v prejednávanom prípade. Ďalej žalovaný viackrát v odpore argumentuje uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008, sp. zn. (správne má byť ). Ako už žalobca uviedol v návrhu, Ústavný súd SR v danom prípade rozhodoval na podklade v tom čase účinného o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý ešte neupravoval otázku znášania nevyhnutných trov exekúcie pre prípad zastavenia exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Predmetné ustanovenie EP bolo totiž do EP zakotvené až novelou č. , ktorou sa mení a dopĺňa , ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.1.2012. Z tohto dôvodu žalovaným uvedené uznesenie Ústavného súdu SR nie je pre tento prípad relevantné. Podobne aj argumentácia žalovaného uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 9.7.2018, sp. zn. (správne má byť ) nie je pre tento prípad relevantná. Najvyšší súd SR totiž daný prípad (rovnako ako vo vyššie uvedenom prípade) posudzoval na podklade v tom čase účinného EP, ktorý ešte neupravoval otázku znášania nevyhnutných trov exekúcie pre prípad zastavenia exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a zároveň na podklade o konkurze a vyrovnaní, ktorý predchádzal , ktorým sa spravuje konkurzné konanie vedené na majetok úpadcu, spoločnosti FEED TRADE, s.r.o.. Žalovaný v odpore tiež poukazuje na , konkrétne druhú vetu, v zmysle ktorej „Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.“. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na oddlženie konkurzom upravené v štvrtej časti , ktoré sa vedie na fyzické osoby. Konkurzné konanie vedené na právnické osoby, ktorou je aj úpadca, spoločnosť FEED TRADE, s.r.o., sa spravuje druhou časťou . Z tohto dôvodu sa vyššie uvedené ustanovenie nemôže uplatniť v prejednávanom prípade. Žalovaný v odpore tvrdí, že v predmetnej veci (t.j. v prípade trov exekúcie) sa výslovne jedná o pohľadávku proti podstate v zmysle . Podľa uvedeného ustanovenia sú pohľadávkami proti podstate náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu. V nadväznosti na to žalobca uvádza, že nie je prípustný výklad žalovaného, že trovy exekúcie sú pohľadávkou proti podstate. V súlade s je totiž v konkurznom konaní oprávnený speňažovať podstatu úpadcu výlučne ustanovený správca a práve náklady, ktoré mu s takýmto speňažením vzniknú sú pohľadávkami proti podstate podľa . Z odporu žalovaného tiež vyplýva, že pohľadávka prihlásená žalovaným nebola pôvodným správcom popretá v základnej prihlasovacej lehote, t.j. do 15.3.2019. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na dve prílohy opätovnej výzvy žalobcu zo dňa 25.9.2019, ako Prílohy č. 12 Návrhu, z ktorých je zrejmé, že pôvodný správca poprel prihlásenú pohľadávku žalovaného dňa 14.3.2019 (t.j. pred ukončením základnej prihlasovacej lehoty) a v súlade s túto skutočnosť oznámil žalovanému elektronickými prostriedkami dňa 21.3.2019. Pôvodný správca nebol povinný žalovanému oznámiť popretie jeho pohľadávky do konca základnej prihlasovacej lehoty, ale bez zbytočného odkladu od popretia tejto pohľadávky, čím si pôvodný správca splnil svoju zákonnú povinnosť. Zároveň pôvodný správca nemal zákonnú povinnosť vyzývať žalovaného na podanie žaloby vo veci popretia prihlásenej pohľadávky, tak ako to tvrdí žalovaný. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný sa opiera o neaktuálnu právnu úpravu a rozhodnutia súdov, prípadne síce o aktuálnu právnu úpravu, avšak ktorá sa nevzťahuje na prejednávanú vec, pričom si mylne vykladá tieto zdroje vo svoj prospech, a preto žalobca trvá na tom, aby bol vo veci samej vydaný nasledovný

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to rozhodnutiami Okresného súdu Dunajská Streda, Okresného súdu Trnava, Obchodným vestníkom, oznámením OS Dunajská Streda, výzvami žalobcu, vyjadrením žalovaného, zoznamom pohľadávok ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Advokát žalobcu v konaní uviedol, že žalobca je správca konkurznej podstaty úpadcu FEED TRADE s.r.o. v konkurze. Žalobca zistil že žalovaný speňažoval majetok úpadcu v prospech oprávneného Imricha Németha, konkurz na úpadcu bol vyhlásený 13.12.2018 s účinnosťou k 29.12.2018. Príklep v prospech dražiteľov majetku úpadcu, ktorý bol realizovaný žalovaným, bol súdom právoplatne potvrdený dňa 16.1.2019. Žalovaný bol povinný previesť správcovi celý výťažok v sume 6.628 eur predstavujúci najvyššiu ponuku za draženú nehnuteľnosť. Uvedená skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Žalovaný previedol len časť výťažku v sume 5.858,39 eur a zvyšnú časť 769,60 eur si ponechal. Žalobca nevie z akého dôvodu si žalovaný ako exekútor z výťažku odrátal sumu vyššiu ako bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý žalovanému priznal voči oprávnenému náhradu exekučných trov iba vo výške 317,06 eur. Žalovaný bol v zmysle povinný previesť celý výťažok na správcu, to však nenastalo a preto žalobcovi vznikol nárok na rozdiel medzi výťažkom a sumou, ktorú žalovaný poukázal správcovi a to titulom bezdôvodného obohatenia v súlade s . Spor medzi účastníkmi konania spočíva v tom že žalovaný si ponechal časť výťažku s odôvodnením, že mu táto suma prislúcha ako odmena za realizovanú exekúciu. Žalobca túto argumentáciu v plnom rozsahu odmieta a poukazuje na skutočnosť, že otázka nároku na náhradu trov exekúcie bola riešená OS Dunajská Streda v konaní sp. zn. a v tomto konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie žalovanému prináleží oprávnenému P.. Na otázku súdu, či oprávnený z exekučného konania Imrich Németh bol, je zabezpečeným veriteľom alebo nie advokát žalobcu odpovedal, že tento oprávnený si v konkurznom konaní žiadnu svoju pohľadávku neuplatnil, neprihlásil a nemá ani vedomosť o tom že by bol zabezpečeným veriteľom, že by mal zriadené záložné právo na zabezpečenie svojej pohľadávky, ktorá bola vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní. Na otázku súdu kto bol podľa právneho názoru žalobcu oprávnený si prihlásiť pohľadávku titulom exekučných trov v konkurznom konaní, či to bol žalovaný ako exekútor alebo takouto osobou mal byť oprávnený z exekučného konania P. advokát žalobcu uviedol, že podľa názoru žalobcu a podľa v tom čase platného zákona exekútor mal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, v tomto prípade p. IZ.i a následne tento oprávnený si mal uplatniť túto pohľadávku v konkurznom konaní voči úpadcovi, čo sa však nestalo. Z uvedeného dôvodu žalovaný nebol oprávnený si ponechať akúkoľvek časť výťažku. K skutočnosti, že oprávnený Imrich Németh mal v exekučnom konaní zriadené exekučné záložné právo advokát žalobcu uviedol, že oprávneného Imricha Németha je nutné hodnotiť a posudzovať ako veriteľa zabezpečenej pohľadávky iba v prípade ak si tento riadne prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní, táto nebola popretá a bola zistená. Nie je vôbec rozhodujúce či oprávnený veriteľ mal alebo nemal a v exekučnom konaní, a iba pre toto konanie, zriadené exekučné záložné právo. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné ani v danom prípade aplikovať časť zák. ust. vzťahujúcu sa na veriteľa zabezpečenej pohľadávky.

8. Žalovaný v konaní uviedol, v odpore priložil všetky dokumenty vrátane prihlášky pohľadávky do konkurzného konania, ktorá obsahovala zdôvodnenie, že odmena súdneho exekútora predstavuje sumu 20 % z vymoženej pohľadávky oprávneného + náklady znaleckého posudku, ktorý predchádzal dražbe v sume 450 eur o čom predložil aj vyúčtovanie náklady poštovného s fotokópiami všetkých doručeniek a celkovej DPH. Na otázku súdu či si v takomto rozsahu uplatnili náhradu exekučných trov aj vo vyúčtovaní predloženom exekučnému súdu Dunajská Streda žalovaný odpovedal, že áno. Na otázku súdu či mu bola priznaná náhrada vo výške, ktorú si vyúčtoval alebo nižšia suma, tak odpovedal, že exekučným súdom mu boli priznané trovy exekúcie iba vo výške 317,06 eur a zvyšok súdom uznaný nebol. Na otázku súdu z akého dôvodu si prihlasovali v konkurznom konaní pohľadávku - trovy exekúcie vo výške 841,61 eur t.j. vo vyššej sume ako bola exekučným súdom priznaná, žalovaný odpovedal, že sa s rozhodnutím súdu o výške náhrady trov exekúcie nestotožnil a žiaľ v exekučnom konaní voči predmetnému uzneseniu OS Dunajská Streda zo dňa 30.1.2019 nebolo odvolanie prípustné, preto sa rozhodol si uplatniť v konkurznom konaní pohľadávku ktorá mu reálne vznikla. Na otázku súdu z akého dôvodu, na základe akého zákonného ustanovenia, akým právnym titulom žalobcovi ako správcovi majetku úpadcu nevydal celý výťažok v sume 6.628 eur ale iba sumu nižšiu 5.858,39 eur žalovaný odpovedal, že svoju právnu obranu opieram o . Na otázku súdu, či oprávnený P. bol zabezpečeným veriteľom v zmysle cit. zák. ust. odpovedal, že p. P. bol v zmysle exekučného poriadku v poradí druhým zabezpečeným veriteľom zapísaným na príslušnom liste vlastníctva. Prvým v poradí bol zabezpečený veriteľ Daňový úrad Trnava, na základe zriadeného záložného práva v zmysle zákona o správe daní a poplatkoch. Zabezpečenie pohľadávky oprávneného P. tak malo charakter zriadeného exekučného záložného práva v rámci exekúcie. Na LV č. XXXX, na ktorom je uvedená nehnuteľnosť, ktorá bola vydražená v dražbe však už zriadené exekučné záložné právo v prospech oprávneného P. zapísané nie je, nakoľko záložné exekučné právo zaniklo udelením právoplatného príklepu. Ďalej uviedol, že pohľadávku titulom trov

exekúcie si v konkurznom konaní prihlásil ako pohľadávku proti podstate podľa , nakoľko keby nebol realizoval dražbu, nikdy by nevznikli tieto náklady a nikdy by to nebola pohľadávka proti podstate.

9. Z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. - 24 zo dňa 11.10.2018 (č.l. 27 spisu) súd zistil, že exekučný súd v exekučnej veci oprávneného Imricha Németha zast. JUDr. Tiborom Nagyom proti povinnému FEED TRADE, s.r.o., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Balašku o vymoženie uloženej povinnosti 1.146,12 eur a trov exekúcie rozhodol tak, že schválil príklep udelený súdnym exekútorom JUDr. Petrom Balaškom na dražbe nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného konanej dňa 12.6.2018, bližšie špecifikovanej vo výroku rozhodnutia, v prospech vydražiteľky P.. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že k nehnuteľnosti má podľa príslušného listu vlastníctva zriadené záložné právo výlučne iba Daňový úrad Trnava, ktorý s predajom nehnuteľnosti v exekúcii súhlasil.

10. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. - 124 zo dňa 13.12.2018 (č.l. 12 spisu) a Obchodného vestníka 248/2018 zo dňa 28.12.2018 (č.l. 16 spisu) súd zistil, že Okresný súd Trnava v konkurznej veci sp. zn. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka FEED TRADE, s.r.o..

11. Z oznámenia Okresného súdu súd Dunajská Streda zo dňa 7.1.2019 (č.l. 33 spisu) súd zistil, že exekučný súd písomne oznámil správcovi úpadcu, súdnemu exkútorovi JV.i, advokátovi oprávneného ImQ.a, že: „uznesením zo dňa 13.12.2018 Okresný súd Trnava vyhlásil pod sp.zn. konkurz na majetok dlžníka: FEED TRADE, s.r.o. a v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka FEED TRADE, s.r.o. už nie je možné zo zákona viesť voči konkurznej podstate individuálne exekučné konanie. Tým sa poskytuje konkurznej podstate exekučná ochrana. Ak v čase vyhlásenia konkurzu prebieha exekúcia na majetok, ktorý podlieha konkurzu, táto sa zo zákona vyhlásením konkurzu zastavuje (t.j. exekúcia vedená na tunajšom súde pod sp.zn. bola ex lege zastavená dňa 28.12.2018). Výťažok, ktorý má exekútor v čase vyhlásenia konkurzu na exekučnom účte, sa vyhlásením konkurzu ex lege stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom exekútor je povinný vydať (vyplatiť) takýto výťažok správcovi. V prípade zastavenia exekučného konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu trovy exekučného konania znáša oprávnený, ktorý má právo si tieto trovy uplatniť v konkurze prihláškou ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, t.j. ako zákonné príslušenstvo pohľadávky. O týchto trovách rozhodne exekučný súd postupom podľa § 203 ods. 3 EP. Trovy exekúcie si teda do konkurzu nebude prihlasovať samotný súdny exekútor, ale oprávnený. Exekučná ochrana sa poskytuje celej konkurznej podstate bez rozdielu. Výnimkou z exekučnej ochrany je prípad, ak je oprávneným v exekučnom konaní, ktoré by sa malo v dôsledku vyhlásenia konkurzu zastaviť, zabezpečený veriteľ. V takom prípade platí fikcia, že konkurz nebol vyhlásený, pričom exekútor vyplatí výťažok získaný pred vyhlásením konkurzu zabezpečenému veriteľovi, a to do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky. Prípadný zvyšný výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, ktorý exekútor vydá správcovi do konkurznej podstaty. K vyplateniu je exekútor povolaný pristúpiť až po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, keďže okolnosť, či ide o zabezpečeného veriteľa, musí byť v konkurze zistená. Exekučný súd v tejto súvislosti vyzýva súdneho exekútora, aby prostriedky získané na dražbe nehnuteľností vo vlastníctve povinného konanej dňa 12.6.2018 odoslal bezodkladne do dispozície správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Súčasne súd oprávnenému odporúča, aby svoju pohľadávku voči povinnému prihlásil v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu ( t.j. od 28.12.2018 -45 dní je do 11.02.2019). Prihlásiť si veriteľ môže aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, t.j. náhradu trov exekúcie o ktorých súd ešte len rozhodne. Súdneho exekútora súd vyzýva, aby v lehote 15 dní predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie, ak si ich v tomto konaní uplatňuje a exekučný spis, nakoľko exekúcia bola ex lege zastavená vyhlásením konkurzu a súd rozhodne aj o trovách exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 3 EP, pričom oprávnený si môže uplatniť trovy voči povinnému v konkurznom konaní“.

12. Z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. - 78 zo dňa 30.1.2019 (č.l. 35 spisu) súd zistil, že exekučný súd v exekučnej veci oprávneného P. zast. JUDr. Tiborom Nagyom proti povinnému FEED TRADE, s.r.o., vedenej u súdneho exekútora A.u o vymoženie uloženej povinnosti 1.146,12 eur a trov exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017 tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie vo výške 317,06 eur k rukám súdneho exekútora JV. V odôvodnení súd uviedol, že exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 809,08 eur, pričom súd pokladal za dôvodné , nevyhnutné len trovy vo výške 317,06 eur a zvyšné trovy nepriznal, čo podrobne v odôvodnení zdôvodnil a špecifikoval.

13. Z výzvy zo dňa 5.9.2019 (č.l. 41 spisu) súd zistil, že žalobca písomne vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 769,61 eur.

14. Z vyjadrenia zo dňa 13.9.2019 (č.l. 59 spisu) súd zistil, že žalovaný neuznal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

15. Z výzvy zo dňa 25.9.2019 (č.l. 61 spisu) súd zistil, že žalobca opätovne vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 769,61 eur a zdôvodnil mu svoj nárok.

16. Z výpisu, zoznamu pohľadávok (č.l. 87 súpisu) súd zistil, že žalovaný si ako veriteľ prihlásil v konkurznom konaní úpadcu FEED TRADE, s.r.o., pohľadávku vo výške 841,61 eur, pričom správca pohľadávku v celom rozsahu dňa 14.3.2019 poprel.

17. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

18. Podľa § 87 ods. 2 písm. a) cit. zákona pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

19. Podľa § 167f ods. 2 cit. zákona ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

20. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

21. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Predmetom podaného návrhu je nárok na plnenie. Konkrétne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal získať žalovaný tým, že ako exekútor si ponechal časť výťažku získaného predajom majetku úpadcu v dražbe v exekučnom konaní. Žalovaný si ponechal časť výťažku predstavujúcu trovy exekúcie (vo výške, podľa jeho názoru, mu patriacej). Predmetom konania tak nie je určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky prihlásenej, uplatnenej žalovaným v konkurznom konaní, t.j. nejde o incidenčné konanie. Podľa žalobcu mu mal žalovaný vydať celý výťažok a ak mu vydaný nebol, tak správca je povinný tento výťažok vymáhať, ako to realizoval podaním predmetného návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj napriek tomu, že v danej veci nejde o incidenčné konanie, tak nepochybne ide o spor vyvolaný konkurzným konaním, dotýkajúci sa konkurznej podstaty, a preto je daná v zmysle § 20 písm. d) výlučná miestna príslušnosť tunajšieho súdu, na ktorom prebieha aj konkurzné konanie úpadcu.

24. Nie je medzi stranami sporné, že v exekučnom konaní oprávneného P. proti povinnému FEED TRADE, s.r.o., vedenom pred žalovaným ako exekútorom došlo k speňaženiu majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu (predajom v dražbe), avšak výťažok ešte nebol do vyhlásenia konkurzu na majetok povinného úpadcu vyplatený oprávnenému P. Podľa sa výťažok z exekúcie (nesporná suma 6.628 eur) stal súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania (žalovanému priznané súdom voči oprávnenému vo výške 317,06 eur) sú pohľadávkou proti príslušnej podstate. Výťažok, ktorý má exekútor v čase vyhlásenia konkurzu, sa tak vyhlásením konkurzu (dňa 29.12.2018) ex lege stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom exekútor je povinný vydať (vyplatiť) takýto výťažok správcovi t.j. žalobcovi. Z uvedeného je iba jedna výnimka a to ak oprávneným je veriteľ zabezpečenej pohľadávky ( posledná veta za bodkočiarkou ). Iba v takom prípade nie je exekútor povinný vydať správcovi celý výťažok, ale výťažok po odpočítaní pohľadávky proti podstate - trov exekučného konania. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania tak oprávnený Imrich Németh preukázateľne veriteľ zabezpečenej pohľadávky nebol. K tomu je nutné uviesť, že oprávnený Imrich Németh mal síce v exekučnom konaní zriadené exekučné záložné právo avšak posudzovať ho ako „veriteľa zabezpečenej pohľadávky“ je nutné v zmysle a nie exekučného poriadku, iba pre potreby ktorého bolo zriadené exekučné záložné právo oprávneného (zabezpečenie) a ktoré po schválení príklepu zaniklo. Aby bolo možné charakterizovať oprávneného ako „veriteľa zabezpečenej pohľadávky“ v zmysle tak v prvom rade je nevyhnutné, aby si oprávnený vôbec svoju pohľadávku ako „veriteľ“ do konkurzného konania prihlásil, čo sa však nestalo, a v druhom rade by muselo byť nejaké zabezpečenie jeho pohľadávky zriadené, čo opäť nie je. Preto sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že v zmysle je oprávneného P. nutné hodnotiť a posudzovať ako veriteľa zabezpečenej pohľadávky iba v prípade ak si tento riadne prihlásil svoju pohľadávku v konkurznom konaní, táto nebola popretá, bola zistená a nie je vôbec rozhodujúce či oprávnený veriteľ mal alebo nemal a v exekučnom konaní, a iba pre toto konanie, zriadené exekučné záložné právo, ktoré naviac medzičasom už zaniklo. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné v danom prípade aplikovať časť zák. ust. vzťahujúcu sa na veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Žalovaný tak bol povinný v zmysle , druhá veta vydať správcovi celý výťažok aj s trovami exekúcie, t.j. celú sumu 6.628 eur a nie iba sumu 5.858,39 eur (vydanú dňa 14.2.2019). Ak žalovaný vydal správcovi výťažok po odpočítaní trov exekúcie (resp. po odpočítaní sumy 769,61 eur), ktoré si ponechal bez právneho dôvodu, tak došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške ponechaného plnenia 769,61 eur, ktoré je povinný v zmysle 451 ods. 1 správcovi - žalobcovi vydať, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

25. K právnej obrane žalovaného súd ešte uvádza, že nie je sporné, že na dlžníka (úpadcu) spoločnosť FEED TRADE, s.r.o., bol vyhlásený konkurz podľa ustanovení Druhej časti . Na daný spor sa tak aplikujú ustanovenia Druhej časti o konkurze a nie štvrtej časti o oddlžení ako mylne uvádza žalovaný vo svojej právnej argumentácii ak poukazuje na znenie ust. . Preto je nutné jednoznačne aplikovať v danej veci a posudzovať danú vec podľa ustanovenia a nie . Rovnako tak nie je možné v danej veci aplikovať rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. -16 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktoré poukazuje žalovaný, nakoľko uznesenie Ústavného súdu SR vychádza z inej, v tom čase platnej právnej úpravy a uznesenie Najvyššieho súdu SR sa dotýka oddlženia a nie konkurzu.

26. Aj keď to nie je pre právne posúdenie danej veci a dôvodnosti nároku rozhodujúce tak súd naviac ešte dodáva, že nie exekútor, ale oprávnený si mal v konkurznom konaní uplatniť svoju pohľadávku titulom exekučných trov ako pohľadávku proti podstate. Výťažok mal exekútor celý vydať správcovi, trovy exekúcie mu mal zaplatiť oprávnený ako mu uložil Okresný súd Dunajská streda v uznesení č.k. -78 zo dňa 30.1.2019, ktorý ich znáša v súlade s a následne si mal oprávnený uplatniť tieto vyplatené trovy v konkurznom konaní ako svoju pohľadávku proti podstate (, ), ako to totožne konštatuje aj Okresný súd Dunajská Streda v Oznámení zo dňa 7.1.2019.

27. Rovnako tak nie je pre právne posúdenie nároku uplatneného titulom bezdôvodného obohatenie relevantná ďalšie právna argumentácia strán k otázke účinného popretia žalovaným prihlásenej pohľadávky, posúdenie či ide o pohľadávku proti podstate podľa alebo písm. a) (aj keď súd má za to, že ide o pohľadávku proti podstate zadefinovanú pod písm. m) nakoľko ju takto výslovne označuje v ), posudzovanie či žalobca ako exekútor vôbec bol oprávnený si uplatňovať v konkurznom konaní pohľadávku titulom trov exekúcie, alebo na jej uplatnenie bol oprávnený P. (ako oprávnený z exekúcie) (aj keď súd má za to, že oprávneným bol Imrich Németh ako súd vyššie

zdôvodnil) atď., preto sa s touto právnou argumentáciou súd už bližšie v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal a nehodnotil ju.

28. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy právneho zastúpenia) a uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).