Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/87/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., proti žalovanému

E., o zaplatenie 6237 USD s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 31. januára 2007 č. k. -145, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi 6 237 USD so 6% úrokom z omeškania od 22. júna 1992

do zaplatenia a nahradiť trovy konania 37 969 Sk. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie ceny zemiakov dodaných v roku

1991 s úrokom z omeškania vo výške 6 %, ktorú vyúčtoval faktúrami č. 21, 22, 23, 24,

25 a 26. Žalovaná vyúčtovanú cenu zemiakov v žalovanej sume neuhradila.

Neprihliadol k námietke žalovanej, že sa má započítať jej pohľadávka 2000 USD

a 65 222 Kčs, pretože nepreukázala účtovnými dokladmi, overujúcimi uskutočnenie

hosp. operácie v súlade s vyhláškou, ktorá upravuje podmienky a náležitosti

vedenia účtovníctva, že žalobcovi poskytla zálohu na nákup zemiakov, resp. že mu

sumu 2000 USD a 65 222 Kčs poukázala z iného dôvodu, t. j. pôžičky. Nepreukázala

tak, že mala pohľadávku vo výške 2000 USD a 65 222 Kčs spôsobilú na započítanie

podľa § 265 a nasl. Zákonníka medzinárodného obchodu.

Vzhľadom na skutočnosť, že podnikateľské subjekty (aj podnikateľ

jednotlivec podnikajúci podľa ) boli povinné viesť účtovníctvo

podľa podmienok a náležitostí upravených vo vyhl. č. súd nevykonal

žalovanou navrhované vypočutie svedkov, ktorí mali potvrdiť, že odovzdala

žalobcovi finančné prostriedky v hotovosti.

Súd prvého stupňa ďalej poznamenal, že pri vzťahoch vznikajúcich pri

podnikateľskej činnosti, je možné dohodnúť sa na poskytnutí zálohy - preddavku

kúpnej ceny. Poskytnutá záloha sa potom odpočítava z ceny vo vystavených

faktúrach. Podľa § 1 od. 2 zmluvy č. 2/91 cenu za zemiaky v USD mala žalovaná

zaplatiť do troch dní od prijatia dodávky zemiakov. Žalobca fakturoval dodávky

faktúrami č. 21, 22, 23, 24 v r. 1991 a č. 25 v r. 1992, v ktorých nebola žiadna záloha

odpočítaná. Žalovanej boli faktúry doručené a odpočítania poskytnutej zálohy sa

nedomáhala, správnosť fakturovanej sumy nenamietala. Dňa 17.9.1991 dala príkazy

na úhradu faktúr č. 21 a č. 22, ktoré banka realizovala. Až po pokuse o zmier

zo 16.1.1992, ktorým žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie 6981 USD, žalovaná

vo vyjadrení zo 6.2.1992 uviedla, že žalobcovi požičala na nákup zemiakov 2000

USD a 65 222 Kčs, ktorú pôžičku nevrátil. Uvedenú skutočnosť preukazovala

dokladom bez dátumu a označenia, podľa ktorého žalobca potvrdzuje, že si požičal

od firmy „V." E. na nákup zemiakov 2000 USD a 65 222 Kčs. Žalobca tvrdil, že takýto

doklad nepodpísal, žalovaná ho vyhotovila tak, že použila dolnú časť dokladu

z 2.9.1991. Na dôkaz toho, že sa jedná o odstrihnutú časť iného dokladu, mala

žalovaná predložiť originál dokladu z 2.9.1991, ktorý podľa tvrdenia žalobcu použila

na vyhotovenie sporného potvrdenia o pôžičke. Žalovaná tento doklad - protokol

z 2.9.1991 nepredložila, pričom tvrdila, že má len rukou písaný text tohto protokolu

bez podpisov, k čomu žalobca uviedol, že ide o napísaný koncept, ktorý bol napísaný

strojom, podpísaný a opatrený pečiatkou zmluvných strán. Strojom písaný protokol

bol vyhotovený v najmenej 2 exemplároch a žalovaná mala takéto vyhotovenie

protokolu.

Žalovaná ďalej tvrdila, že žalobca jej nedodal zemiaky podľa zmluvy, ale

namiesto jedlých zemiakov dodal kŕmne, ktoré nespĺňali ČSN. Ide o zemiaky

fakturované faktúrou č. 26 zo 4.7.1991, z ktorých reklamovala množstvo 17 550 kg,

a len 5000 kg sklad zeleniny uznal za konzumné. V súvislosti s reklamáciou

predložila dodací list č. 22 z 19.8.1991, podľa ktorého na základe objednávky bolo Z.

dodaných 5000 kg zemiakov prvej triedy v hodnote 3,80/kg, čo je spolu 19 000 Kčs

a uvedenú skutočnosť odberateľ potvrdil. Ďalej predložila fa. č. 270/91 z 19.8.1991,

ktorou odberateľovi Z. fakturovala dodané zemiaky podľa dodacieho listu č. 22

v množstve 5000 kg po 3,80 v sume 19 000 Kčs. Z predložených dokladov nevyplýva,

že žalovaná dodala odberateľovi Z. množstvo 22 550 kg zemiakov, z ktorých

množstvo 17 550 kg odberateľ riadne a včas reklamoval a uplatnil si právo

zo zodpovednosti za vady.

Písomnosť z 19.8.1991, vyhotovená v záhlaví uvedeným (Z.), označená ako

potvrdenie, podpísaná vedúcim skladu, nie je riadnou reklamáciou v zmysle § 136

Hosp. zák., nakoľko nespĺňa náležitosti reklamácie. Uvedená listina len potvrdzuje,

že 5.7.1991 boli na sklad Z. prevzaté zemiaky od p. B. v množstve 22 500 kg.

Zemiaky boli dovezené z PĽR a pri ich prebierke bolo zistené, že sa jedná o zemiaky

bielomäsé, ktoré podľa ČSN zodpovedajú 2. triede. Po dohode s p. B. boli prevzaté

zemiaky v množstve 5000 kg ako konzumu schopné a 17 550 kg ako zemiaky

na kŕmne účely. Na základe toho bolo fakturované pre Z. len 5000 kg. V súvislosti

s uvedeným súd prvého stupňa poukázal, že žalobca faktúrou č. 26 zo 4.7.1991

fakturoval žalovanej 21 900 kg zemiakov po 0,08 USD/kg v sume 1752 USD. Podľa

colnej deklarácie žalobca pre žalovanú dodal zemiaky v balení po 50 kg v množstve

438 ks, spolu v hmotnosti 21 900 kg. Nesporne žalobca teda dodal 5.7.1991 zemiaky

v množstve 21 900 kg, preto sa potvrdenie z 19.8.1991, podľa ktorého bolo dodaných

22 550 kg, nedotýkalo predmetnej dodávky. Z predloženej knihy pohľadávok

z 31.12.1991 vyplýva, že žalovaná mala pohľadávky, teda dodávala tovar aj iným

odberateľom, nielen Z.. Ak boli zemiaky 5.7.1991 prevzaté Z. v množstve 22 550 kg,

musel byť žalovanou vystavený dodací list na toto množstvo a tento potvrdený

odberateľom Z. a na základe dodacieho listu mala byť vystavená aj faktúra a

uvedené množstvo. Znížená mohla byť len následne a s uvedením dôvodu. Ak bolo

z dodávky množstvo 17 550 kg konzumu neschopných, mal odberateľ žalovanej

postupovať podľa príslušných ustanovení Hosp. zák. o reklamácii vadných

výrobkov, čo nebolo preukázané. V prípade, že časť dodávky, ktorá bola schopná

len na kŕmne účely, nebola vrátená žalobcovi a nebolo požadované nové bezvadné

plnenie, mal odberateľ žalovanej právo požadovať primeranú zľavu z ceny, čo tiež

nebolo preukázané a následne by žalovaná mala rovnaké právo voči žalobcovi

podľa príslušných ustanovení Zákonníka medzinárodného obchodu. Čiže v prípade

preukázania vadnosti dodávky, čo sa ale v danom prípade nestalo, mala by žalovaná

právo na primeranú zľavu, nie na dobropisovanie celej sumy dodávky, ako to

požadovala. Žalovaná nepreukázala ani to, že odberateľ Z., Košice, objednal

u žalovanej množstvo 22 550 kg. Podľa dodatku č. 1 k zmluve kvalitu zemiakov mala

žalovaná kontrolovať cez centrálnu inšpekciu. Z colnej deklarácie zo 4.7.1991

vyplýva, že ide o zemiaky jedlé, v množstve 21 900 kg. Pri dodávke zemiakov

jedlých, v prípade, že boli dodané zemiaky bielomäsé - kŕmne, pri množstve 22 550

kg, z ktorých len 5000 kg bolo konzumných - jedlých, ide o vadu zrejmú už pri

odbere, a táto mala byť reklamovaná žalovanou pri odbere. Podľa predloženého

potvrdenia z 19.8.1991 boli na sklad Z. dňa 5.7.1991 dodané zemiaky. K ich riadnej

a včasnej reklamácii nedošlo, v dôsledku čoho nebola preukázaná vadnosť dodávky.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že odberateľ Z., Košice, OS

Trebišov, nereklamoval dodávku zemiakov v súlade s ustanoveniami Hosp. zák. a ak

na základe takejto písomnosti reklamovala žalovaná dodávku u žalobcu, nejednalo

sa o riadnu dobromyseľnú reklamáciu podľa príslušných ustanovení Zákonníka

medzinárodného obchodu.

Žalovaná navrhla započítať tiež čiastku 471,70 USD z bártrového obchodu.

Účastníci uzatvorili 12.6.1991 zmluvu č. 3/91 o bártrovom obchode, podľa ktorej

žalovaná dodávala žalobcovi vajíčka a žalobca dodával žalovanej fazuľu. Žalovaná

uviedla, že plnila dodávky vajec tak, že dodávku z 12.6.1991 fakturovala fa. č. 3/91

v sume 1004 USD, fa. č. 12/91 z 26.6.1991 v sume 1057 USD a fa. č. 20/91 z

3.7.1991 v sume 1220,60 USD. Ako protidodávku dodal žalobca fazuľu 23.7.1991,

avšak namiesto 5000 kg len 4784 kg, čo predstavuje uvedený dlh

vo výške 471,20 USD. Žalovaná uvedenú skutočnosť nepreukázala žiadnym

dokladom, t. j. nedoložila, v akom množstve, čase a cene dodala žalobcovi vajcia

podľa zmluvy a taktiež nepreukázala plnenie zo strany žalobcu v menšom

množstve. Nepredložila ani protokol z 2.9.1991, tento predložil žalobca ako dôkaz

na preukázanie, že žalovaná spodnú časť tohto protokolu použila

na vyhotovenie sporného potvrdenia o poskytnutí pôžičky na nákup zemiakov.

Podľa protokolu bolo žalobcom dodané menšie množstvo fazule o 216 kg, t. j. 129,60

USD. Iné skutočnosti sa v protokole neuvádzajú a nie je z neho možné vyvodiť záver,

že žalovaná mala voči žalobcovi započítateľnú pohľadávku.

Súd prvého stupňa tiež uzavrel, že žalovaná nepreukázala, že dohodou strán

došlo k započítaniu pohľadávok, nakoľko nepreukázala existenciu vzájomných

pohľadávok, ani existenciu dohody o započítaní. Z vyjadrenia JUDr. S. nevyplýva,

že on uzavrel dohodu o započítaní, ale len to, že žalovaná mu oznámila vyslovenie

súhlasu so započítaním. Toto potvrdil aj právny zástupca žalovanej na pojednávaní

26.10.1999.

Žalobca poprel, že medzi ním a žalovanou bola uzavretá dohoda o započítaní

a na pojednávam uviedol, že nesplnomocnil JUDr. S., aby v jeho mene

so žalovanou započítal pohľadávky.

Pretože v konaní bolo preukázané, že na základe kúpnej zmluvy žalobca

žalovanej dodal zemiaky a žalovaná nezaplatila kúpnu cenu, dohodnutú v kúpnej

zmluve, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie uplatnenej sumy.

Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania, ktorých výšku si nedohodli

účastníci, preto súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa § 231

Zákonníka medzinárodného obchodu, pretože žalovaná bola v omeškaní s plnením

peňažného záväzku, a to vo výške 6% od uplatnenia, t. j. od 22.6.1992 do zapla-

tenia. Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na ust.

od. 1

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Navrhla napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko

v konaní pred súdom prvého stupňa nebol dostatočne zistený skutkový stav, a preto

je rozhodnutie nesprávne. Uviedla, že súd prvého stupňa v rozpore so záverom

vyslovenom v zrušovacom rozhodnutí nevykonal ňou navrhnuté dôkazy ohľadne

odovzdania finančných prostriedkov v hotovosti žalobcovi. Tvrdila, že nakoľko súd

prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nevykonal ďalšie ňou navrhované

dôkazy. Uviedla, že z rozhodnutia tiež nie je zrejmé, či sa jedná o ročnú alebo

mesačnú úrokovú sadzbu a na základe čoho bola táto sadzba stanovená. Podaním,

doručeným odvolaciemu súdu 27. mája 2008, ako aj na pojednávaní pred

odvolacím súdom uviedla, že prvostupňový súd nevyhodnotil zmluvu č. 1

o dodávke zemiakov jedlých, zmluvu č. 2 o dodávke vajíčok, ani zmluvu č. 3

o kompenzácií. Podľa týchto mal žalobca pohľadávku voči žalovanej vo výške

6981 USD a jej pohľadávka voči žalobcovi predstavuje 6237 USD. Keďže rozdiel

týchto súm 744 USD uhradila, je jej dlh vyrovnaný. Namietala, že na pojednávaní

nebol tlmočník, preto všetkému nerozumela a že žalobca jej nepredložil

výpis z obchodného registra.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 1 a po preskúmaní rozsudku v medziach dôvodov odvolania dospel

k záveru, že sú tu dôvody na jeho zrušenie.

Predmetom konania je zaplatenie spornej čiastky 6237 USD so 6% úrokom

z omeškania od 22.6.1992 do zaplatenia, ktorej sa žalobca voči žalovanej domáha

z titulu ceny dodávky zemiakov.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobe v celom rozsahu vyhovel,

vychádzajúc zo skutočnosti, že právo žalobcu je založené na riadnom splnení

zmluvného záväzku, proti ktorému právu žalovaná nepreukázala tvrdenú započítaciu

námietku o poskytnutej pôžičke vo výške 2000 USD a 65 222,- Kčs. Uvedený záver

vyvodil z účtovníctva žalovanej v spornom období, pre ktorý dôvod nevykonal

žalovanou navrhované vypočutie svedkov, ktorí mali potvrdiť, že žalovaná odovzdala

žalobcovi finančné prostriedky v hotovosti. Konštatoval tiež, že takýto záväzok

nevyplýva ani z uzavretej kúpnej zmluvy, pričom ak žalovaná poskytla žalobcovi

finančné prostriedky v hotovosti, tieto mohla poskytnúť len ako fyzická osoba

nepodnikáte! a nemôže sa jednať o pohľadávku spôsobilú na započítanie podľa

§ 265 Zákonníka medzinárodného obchodu.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodnutie súdu

prvého stupňa nesprávne, nakoľko nemá oporu v právnom predpise.

Žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa proti pohľadávke žalobcu

namietala tiež započítaciu námietku pohľadávky, ktorá jej vznikla voči žalobcovi

z titulu poskytnutej pôžičky (zálohy na kúpu zemiakov), ktorú dokladovala potvrdením

o pôžičke a na osvedčenie ktorého tvrdenia navrhovala vypočutie svedkov.

Súd prvého stupňa navrhovaný dôkaz nevykonal z dôvodu, že žalovaná

účtovnými dokladmi v súlade s vyhl. č. nepreukázala uskutočnenie takejto

hospodárskej operácie.

Uvedený záver súdu prvého stupňa je nesprávny.

Nepochybným totiž je, že podnikateľské subjekty sú povinné viesť

účtovníctvo v súlade so zákonom. Avšak skutočnosť, že by účtovné doklady

prípadnú hospodársku operáciu nepremietali, ešte nevylučuje, že žalovaná ňou

tvrdenú pôžičku žalovanému neposkytla.

Oporu v právnom predpise v tomto smere nemá ani skutočnosť, že prípadné

dojednanie takejto pôžičky (zálohy, resp. preddavku) nebolo obsiahnuté v uzavretej

kúpnej zmluve, ktorá skutočnosť tiež sama osebe ešte neznamená, že samostatný

záväzok žalobcu voči žalovanej na základe ňou tvrdených skutočností nemohol

vzniknúť.

Nesprávne je tiež konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ žalovaná

poskytla finančné prostriedky v hotovosti, nemôže sa jednať o pohľadávku spôsobilú

na započítanie, nakoľko takýto spôsob plnenia zákon nevylučuje.

Keďže so zreteľom na uvedené súd prvého stupňa započítací prejav žalovanej

voči žalobcovi nesprávne právne posúdil, je jeho záver o dôvodnosti práva žalobcu

predčasný a odvolanie žalovanej podané z týchto dôvodov opodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Košiciach podľa a zrušil a vec vrátil

tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3

rozhodne o trovách celého konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 29. mája 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu