Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2ff/377955.5d80d2.pdf
PDF · 99.73 KB
No categories available
3Obo/87/2007
Najvyšší súd 3 Obo 87/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., proti žalovanému
E., o zaplatenie 6237 USD s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 31. januára 2007 č. k. 10Cb/9526/1992-145, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 6 237 USD so 6% úrokom z omeškania od 22. júna 1992
do zaplatenia a nahradiť trovy konania 37 969 Sk. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie ceny zemiakov dodaných v roku
1991 s úrokom z omeškania vo výške 6 %, ktorú vyúčtoval faktúrami č. 21, 22, 23, 24,
25 a 26. Žalovaná vyúčtovanú cenu zemiakov v žalovanej sume neuhradila.
Neprihliadol k námietke žalovanej, že sa má započítať jej pohľadávka 2000 USD
a 65 222 Kčs, pretože nepreukázala účtovnými dokladmi, overujúcimi uskutočnenie
hosp. operácie v súlade s vyhláškou, ktorá upravuje podmienky a náležitosti
vedenia účtovníctva, že žalobcovi poskytla zálohu na nákup zemiakov, resp. že mu
sumu 2000 USD a 65 222 Kčs poukázala z iného dôvodu, t. j. pôžičky. Nepreukázala
tak, že mala pohľadávku vo výške 2000 USD a 65 222 Kčs spôsobilú na započítanie
podľa § 265 a nasl. Zákonníka medzinárodného obchodu.
Vzhľadom na skutočnosť, že podnikateľské subjekty (aj podnikateľ
jednotlivec podnikajúci podľa zákona č. 105/1990 Zb.) boli povinné viesť účtovníctvo
podľa podmienok a náležitostí upravených vo vyhl. č. 23/1990 Zb. súd nevykonal
žalovanou navrhované vypočutie svedkov, ktorí mali potvrdiť, že odovzdala
žalobcovi finančné prostriedky v hotovosti.
Súd prvého stupňa ďalej poznamenal, že pri vzťahoch vznikajúcich pri
podnikateľskej činnosti, je možné dohodnúť sa na poskytnutí zálohy - preddavku
kúpnej ceny. Poskytnutá záloha sa potom odpočítava z ceny vo vystavených
faktúrach. Podľa § 1 od. 2 zmluvy č. 2/91 cenu za zemiaky v USD mala žalovaná
zaplatiť do troch dní od prijatia dodávky zemiakov. Žalobca fakturoval dodávky
faktúrami č. 21, 22, 23, 24 v r. 1991 a č. 25 v r. 1992, v ktorých nebola žiadna záloha
odpočítaná. Žalovanej boli faktúry doručené a odpočítania poskytnutej zálohy sa
nedomáhala, správnosť fakturovanej sumy nenamietala. Dňa 17.9.1991 dala príkazy
na úhradu faktúr č. 21 a č. 22, ktoré banka realizovala. Až po pokuse o zmier
zo 16.1.1992, ktorým žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie 6981 USD, žalovaná
vo vyjadrení zo 6.2.1992 uviedla, že žalobcovi požičala na nákup zemiakov 2000
USD a 65 222 Kčs, ktorú pôžičku nevrátil. Uvedenú skutočnosť preukazovala
dokladom bez dátumu a označenia, podľa ktorého žalobca potvrdzuje, že si požičal
od firmy „V." E. na nákup zemiakov 2000 USD a 65 222 Kčs. Žalobca tvrdil, že takýto
doklad nepodpísal, žalovaná ho vyhotovila tak, že použila dolnú časť dokladu
z 2.9.1991. Na dôkaz toho, že sa jedná o odstrihnutú časť iného dokladu, mala
žalovaná predložiť originál dokladu z 2.9.1991, ktorý podľa tvrdenia žalobcu použila
na vyhotovenie sporného potvrdenia o pôžičke. Žalovaná tento doklad - protokol
z 2.9.1991 nepredložila, pričom tvrdila, že má len rukou písaný text tohto protokolu
bez podpisov, k čomu žalobca uviedol, že ide o napísaný koncept, ktorý bol napísaný
strojom, podpísaný a opatrený pečiatkou zmluvných strán. Strojom písaný protokol
bol vyhotovený v najmenej 2 exemplároch a žalovaná mala takéto vyhotovenie
protokolu.
Žalovaná ďalej tvrdila, že žalobca jej nedodal zemiaky podľa zmluvy, ale
namiesto jedlých zemiakov dodal kŕmne, ktoré nespĺňali ČSN. Ide o zemiaky
fakturované faktúrou č. 26 zo 4.7.1991, z ktorých reklamovala množstvo 17 550 kg,
a len 5000 kg sklad zeleniny uznal za konzumné. V súvislosti s reklamáciou
predložila dodací list č. 22 z 19.8.1991, podľa ktorého na základe objednávky bolo Z.
dodaných 5000 kg zemiakov prvej triedy v hodnote 3,80/kg, čo je spolu 19 000 Kčs
a uvedenú skutočnosť odberateľ potvrdil. Ďalej predložila fa. č. 270/91 z 19.8.1991,
ktorou odberateľovi Z. fakturovala dodané zemiaky podľa dodacieho listu č. 22
v množstve 5000 kg po 3,80 v sume 19 000 Kčs. Z predložených dokladov nevyplýva,
že žalovaná dodala odberateľovi Z. množstvo 22 550 kg zemiakov, z ktorých
množstvo 17 550 kg odberateľ riadne a včas reklamoval a uplatnil si právo
zo zodpovednosti za vady.
Písomnosť z 19.8.1991, vyhotovená v záhlaví uvedeným (Z.), označená ako
potvrdenie, podpísaná vedúcim skladu, nie je riadnou reklamáciou v zmysle § 136
Hosp. zák., nakoľko nespĺňa náležitosti reklamácie. Uvedená listina len potvrdzuje,
že 5.7.1991 boli na sklad Z. prevzaté zemiaky od p. B. v množstve 22 500 kg.
Zemiaky boli dovezené z PĽR a pri ich prebierke bolo zistené, že sa jedná o zemiaky
bielomäsé, ktoré podľa ČSN zodpovedajú 2. triede. Po dohode s p. B. boli prevzaté
zemiaky v množstve 5000 kg ako konzumu schopné a 17 550 kg ako zemiaky
na kŕmne účely. Na základe toho bolo fakturované pre Z. len 5000 kg. V súvislosti
s uvedeným súd prvého stupňa poukázal, že žalobca faktúrou č. 26 zo 4.7.1991
fakturoval žalovanej 21 900 kg zemiakov po 0,08 USD/kg v sume 1752 USD. Podľa
colnej deklarácie žalobca pre žalovanú dodal zemiaky v balení po 50 kg v množstve
438 ks, spolu v hmotnosti 21 900 kg. Nesporne žalobca teda dodal 5.7.1991 zemiaky
v množstve 21 900 kg, preto sa potvrdenie z 19.8.1991, podľa ktorého bolo dodaných
22 550 kg, nedotýkalo predmetnej dodávky. Z predloženej knihy pohľadávok
z 31.12.1991 vyplýva, že žalovaná mala pohľadávky, teda dodávala tovar aj iným
odberateľom, nielen Z.. Ak boli zemiaky 5.7.1991 prevzaté Z. v množstve 22 550 kg,
musel byť žalovanou vystavený dodací list na toto množstvo a tento potvrdený
odberateľom Z. a na základe dodacieho listu mala byť vystavená aj faktúra a
uvedené množstvo. Znížená mohla byť len následne a s uvedením dôvodu. Ak bolo
z dodávky množstvo 17 550 kg konzumu neschopných, mal odberateľ žalovanej
postupovať podľa príslušných ustanovení Hosp. zák. o reklamácii vadných
výrobkov, čo nebolo preukázané. V prípade, že časť dodávky, ktorá bola schopná
len na kŕmne účely, nebola vrátená žalobcovi a nebolo požadované nové bezvadné
plnenie, mal odberateľ žalovanej právo požadovať primeranú zľavu z ceny, čo tiež
nebolo preukázané a následne by žalovaná mala rovnaké právo voči žalobcovi
podľa príslušných ustanovení Zákonníka medzinárodného obchodu. Čiže v prípade
preukázania vadnosti dodávky, čo sa ale v danom prípade nestalo, mala by žalovaná
právo na primeranú zľavu, nie na dobropisovanie celej sumy dodávky, ako to
požadovala. Žalovaná nepreukázala ani to, že odberateľ Z., Košice, objednal
u žalovanej množstvo 22 550 kg. Podľa dodatku č. 1 k zmluve kvalitu zemiakov mala
žalovaná kontrolovať cez centrálnu inšpekciu. Z colnej deklarácie zo 4.7.1991
vyplýva, že ide o zemiaky jedlé, v množstve 21 900 kg. Pri dodávke zemiakov
jedlých, v prípade, že boli dodané zemiaky bielomäsé - kŕmne, pri množstve 22 550
kg, z ktorých len 5000 kg bolo konzumných - jedlých, ide o vadu zrejmú už pri
odbere, a táto mala byť reklamovaná žalovanou pri odbere. Podľa predloženého
potvrdenia z 19.8.1991 boli na sklad Z. dňa 5.7.1991 dodané zemiaky. K ich riadnej
a včasnej reklamácii nedošlo, v dôsledku čoho nebola preukázaná vadnosť dodávky.
Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že odberateľ Z., Košice, OS
Trebišov, nereklamoval dodávku zemiakov v súlade s ustanoveniami Hosp. zák. a ak
na základe takejto písomnosti reklamovala žalovaná dodávku u žalobcu, nejednalo
sa o riadnu dobromyseľnú reklamáciu podľa príslušných ustanovení Zákonníka
medzinárodného obchodu.
Žalovaná navrhla započítať tiež čiastku 471,70 USD z bártrového obchodu.
Účastníci uzatvorili 12.6.1991 zmluvu č. 3/91 o bártrovom obchode, podľa ktorej
žalovaná dodávala žalobcovi vajíčka a žalobca dodával žalovanej fazuľu. Žalovaná
uviedla, že plnila dodávky vajec tak, že dodávku z 12.6.1991 fakturovala fa. č. 3/91
v sume 1004 USD, fa. č. 12/91 z 26.6.1991 v sume 1057 USD a fa. č. 20/91 z
3.7.1991 v sume 1220,60 USD. Ako protidodávku dodal žalobca fazuľu 23.7.1991,
avšak namiesto 5000 kg len 4784 kg, čo predstavuje uvedený dlh
vo výške 471,20 USD. Žalovaná uvedenú skutočnosť nepreukázala žiadnym
dokladom, t. j. nedoložila, v akom množstve, čase a cene dodala žalobcovi vajcia
podľa zmluvy a taktiež nepreukázala plnenie zo strany žalobcu v menšom
množstve. Nepredložila ani protokol z 2.9.1991, tento predložil žalobca ako dôkaz
na preukázanie, že žalovaná spodnú časť tohto protokolu použila
na vyhotovenie sporného potvrdenia o poskytnutí pôžičky na nákup zemiakov.
Podľa protokolu bolo žalobcom dodané menšie množstvo fazule o 216 kg, t. j. 129,60
USD. Iné skutočnosti sa v protokole neuvádzajú a nie je z neho možné vyvodiť záver,
že žalovaná mala voči žalobcovi započítateľnú pohľadávku.
Súd prvého stupňa tiež uzavrel, že žalovaná nepreukázala, že dohodou strán
došlo k započítaniu pohľadávok, nakoľko nepreukázala existenciu vzájomných
pohľadávok, ani existenciu dohody o započítaní. Z vyjadrenia JUDr. S. nevyplýva,
že on uzavrel dohodu o započítaní, ale len to, že žalovaná mu oznámila vyslovenie
súhlasu so započítaním. Toto potvrdil aj právny zástupca žalovanej na pojednávaní
26.10.1999.
Žalobca poprel, že medzi ním a žalovanou bola uzavretá dohoda o započítaní
a na pojednávam uviedol, že nesplnomocnil JUDr. S., aby v jeho mene
so žalovanou započítal pohľadávky.
Pretože v konaní bolo preukázané, že na základe kúpnej zmluvy žalobca
žalovanej dodal zemiaky a žalovaná nezaplatila kúpnu cenu, dohodnutú v kúpnej
zmluve, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie uplatnenej sumy.
Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania, ktorých výšku si nedohodli
účastníci, preto súd prvého stupňa priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa § 231
Zákonníka medzinárodného obchodu, pretože žalovaná bola v omeškaní s plnením
peňažného záväzku, a to vo výške 6% od uplatnenia, t. j. od 22.6.1992 do zapla-
tenia. Rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na ust.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko
v konaní pred súdom prvého stupňa nebol dostatočne zistený skutkový stav, a preto
je rozhodnutie nesprávne. Uviedla, že súd prvého stupňa v rozpore so záverom
vyslovenom v zrušovacom rozhodnutí nevykonal ňou navrhnuté dôkazy ohľadne
odovzdania finančných prostriedkov v hotovosti žalobcovi. Tvrdila, že nakoľko súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nevykonal ďalšie ňou navrhované
dôkazy. Uviedla, že z rozhodnutia tiež nie je zrejmé, či sa jedná o ročnú alebo
mesačnú úrokovú sadzbu a na základe čoho bola táto sadzba stanovená. Podaním,
doručeným odvolaciemu súdu 27. mája 2008, ako aj na pojednávaní pred
odvolacím súdom uviedla, že prvostupňový súd nevyhodnotil zmluvu č. 1
o dodávke zemiakov jedlých, zmluvu č. 2 o dodávke vajíčok, ani zmluvu č. 3
o kompenzácií. Podľa týchto mal žalobca pohľadávku voči žalovanej vo výške
6981 USD a jej pohľadávka voči žalobcovi predstavuje 6237 USD. Keďže rozdiel
týchto súm 744 USD uhradila, je jej dlh vyrovnaný. Namietala, že na pojednávaní
nebol tlmočník, preto všetkému nerozumela a že žalobca jej nepredložil
výpis z obchodného registra.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní rozsudku v medziach dôvodov odvolania dospel
k záveru, že sú tu dôvody na jeho zrušenie.
Predmetom konania je zaplatenie spornej čiastky 6237 USD so 6% úrokom
z omeškania od 22.6.1992 do zaplatenia, ktorej sa žalobca voči žalovanej domáha
z titulu ceny dodávky zemiakov.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobe v celom rozsahu vyhovel,
vychádzajúc zo skutočnosti, že právo žalobcu je založené na riadnom splnení
zmluvného záväzku, proti ktorému právu žalovaná nepreukázala tvrdenú započítaciu
námietku o poskytnutej pôžičke vo výške 2000 USD a 65 222,- Kčs. Uvedený záver
vyvodil z účtovníctva žalovanej v spornom období, pre ktorý dôvod nevykonal
žalovanou navrhované vypočutie svedkov, ktorí mali potvrdiť, že žalovaná odovzdala
žalobcovi finančné prostriedky v hotovosti. Konštatoval tiež, že takýto záväzok
nevyplýva ani z uzavretej kúpnej zmluvy, pričom ak žalovaná poskytla žalobcovi
finančné prostriedky v hotovosti, tieto mohla poskytnúť len ako fyzická osoba
nepodnikáte! a nemôže sa jednať o pohľadávku spôsobilú na započítanie podľa
§ 265 Zákonníka medzinárodného obchodu.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodnutie súdu
prvého stupňa nesprávne, nakoľko nemá oporu v právnom predpise.
Žalovaná v konaní pred súdom prvého stupňa proti pohľadávke žalobcu
namietala tiež započítaciu námietku pohľadávky, ktorá jej vznikla voči žalobcovi
z titulu poskytnutej pôžičky (zálohy na kúpu zemiakov), ktorú dokladovala potvrdením
o pôžičke a na osvedčenie ktorého tvrdenia navrhovala vypočutie svedkov.
Súd prvého stupňa navrhovaný dôkaz nevykonal z dôvodu, že žalovaná
účtovnými dokladmi v súlade s vyhl. č. 23/1990 Zb. nepreukázala uskutočnenie takejto
hospodárskej operácie.
Uvedený záver súdu prvého stupňa je nesprávny.
Nepochybným totiž je, že podnikateľské subjekty sú povinné viesť
účtovníctvo v súlade so zákonom. Avšak skutočnosť, že by účtovné doklady
prípadnú hospodársku operáciu nepremietali, ešte nevylučuje, že žalovaná ňou
tvrdenú pôžičku žalovanému neposkytla.
Oporu v právnom predpise v tomto smere nemá ani skutočnosť, že prípadné
dojednanie takejto pôžičky (zálohy, resp. preddavku) nebolo obsiahnuté v uzavretej
kúpnej zmluve, ktorá skutočnosť tiež sama osebe ešte neznamená, že samostatný
záväzok žalobcu voči žalovanej na základe ňou tvrdených skutočností nemohol
vzniknúť.
Nesprávne je tiež konštatovanie súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ žalovaná
poskytla finančné prostriedky v hotovosti, nemôže sa jednať o pohľadávku spôsobilú
na započítanie, nakoľko takýto spôsob plnenia zákon nevylučuje.
Keďže so zreteľom na uvedené súd prvého stupňa započítací prejav žalovanej
voči žalobcovi nesprávne právne posúdil, je jeho záver o dôvodnosti práva žalobcu
predčasný a odvolanie žalovanej podané z týchto dôvodov opodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Košiciach podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil
tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3
O.s.p. rozhodne o trovách celého konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 29. mája 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu