Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Ivana Jahnová, v spore žalobcu: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava - Karlova Ves, zast. JUDr. Zlaticou Višňovskou, advokátkou, so sídlom Slowackého 28, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, X. M., zast. JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom, so sídlom Guothova 20, Bratislava, v 2. rade: CON-PAK s.r.o., so sídlom Šalviová 32, Bratislava, IČO: 36 756 130 zast. Studio Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, v 3. rade: W.. W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za X. XX, M. G. zast. KADUC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní žalovaného v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -291 zo dňa 12.04.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -291 zo dňa 12.4.2018 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 2. a 3. rade v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. -291 zo dňa 12.04.2018 určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 02.11.2009 medzi žalobcom ako darcom a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným, ktorej predmetom je bezodplatný prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX nachádzajúceho sa na 2. p. obytného domu na B. ul. č. X v Z., súp. číslo: XXXXX, postaveného na pozemkoch parc. číslo: XXXX/X a XXXX/XXX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 38760/8613900 a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 2496 m2 a par. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 1923 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, pre okres: Bratislava II, obec: BA-m.č. Podunajské Biskupice, katastrálne územie: Podunajské Biskupice a ktorej vklad bol povolený dňa 24.11.2009 pod sp. zn. V-XXXXX/ XX je neplatná. Taktiež súd prvej inštancie druhým výrokom určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ktorej predmetom je odplatný prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX nachádzajúceho sa na 2. p. obytného domu na B. ul. č. X v Z., súp. číslo: XXXXX, postaveného na pozemkoch parc. číslo: XXXX/X a XXXX/XXX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 38760/8613900 a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 2496 m2 a par. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 1923 m2 všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, pre okres:

Bratislava II, obec: BA-m.č. B. Z., katastrálne územie: B. Z. a ktorej vklad bol povolený dňa 29.12.2009 pod sp. zn. V-XXXXX/XX je neplatná. Ďalej tretím výrokom určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovanou v 3. rade ako kupujúcim, ktorej predmetom je odplatný prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX nachádzajúceho sa na 2. p. obytného domu na B. ul. č. X v Z., súp. číslo: XXXXX, postaveného na pozemkoch parc. číslo: XXXX/X a XXXX/XXX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 38760/8613900 a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. číslo : XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 2496 m2 a par. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 1923 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, pre okres: Bratislava II, obec: BA-m.č. Podunajské Biskupice, katastrálne územie: Podunajské Biskupice a ktorej vklad bol povolený dňa 22.03.2010 pod sp. zn. V-XXXX/XX je neplatná. Posledným výrokom súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 02.11.2009 medzi žalobcom ako darcom a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným a kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX . nachádzajúceho sa na 2. p. obytného domu na B. ul. č. X v Z., súp. číslo: XXXXX, postaveného na pozemkoch parc. číslo: XXXX/X a XXXX/XXX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 38760/8613900 a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na pozemkom parc. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 2496 m2 a par. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 1923 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre okres: Bratislava II, obec: BA-m.č. Podunajské Biskupice, katastrálne územie: Podunajské Biskupice, sú neplatné. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca bol výlučným vlastníkom bytu č. XXX nachádzajúceho sa na 2. p. obytného domu na B. ul. č. X v Z., súp. číslo: XXXXX, postaveného na pozemkoch parc. číslo: XXXX/X a XXXX/XXX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 38760/8613900 a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na pozemkom parc. číslo : XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 2496 m2 a par. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 1923 m2 všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre okres: Bratislava II, obec: BA-m.č. Podunajské Biskupice, katastrálne územie: Podunajské Biskupice. Žalobca trpí závažnou duševnou poruchou - reziduálnou schizofréniou, s ktorou bol v minulosti opakovane hospitalizovaný. Napriek liečbe, ktorej sa žalobca podrobuje, pretrvávajú u neho závažné prejavy tohto ochorenia. V septembri roku 2009 sa žalobca zoznámil s dvoma osobami, mužom (uvádzal krstné meno L.) a ženou, ktorí v tom čase nemali kde bývať a navrhol im, aby bývali spolu s ním v žalobcovom byte. Niekedy v októbri 2009 títo ľudia priviedli k žalobcovi do bytu žalovaného v 1. rade, s tým že tento je bývalým manželom ženy, ktorá so žalobcom bývala v tom čase v jeho byte. V tom čase žalobca trpel vážnou psychózou, pod vplyvom ktorej žil v presvedčení, že mu hrozí vážne nebezpečenstvo a musí sa zbaviť vlastníctva k bytu. V tejto situácií ho oslovil žalovaný v 1. rade, ktorý žalobcovi navrhol, aby uzatvorili darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bude žalobcov byt a žalobcovi prisľúbil vyplatiť 30 000 Eur. Následne žalobca podpísal so žalovaným v 1. rade darovaciu zmluvu, podpisoval ju v X. M. na notárskom úrade, ktorý mal sídlo v budove Miestneho úradu Dunajská Streda. Po podpise darovacej zmluvy žalobca odišiel so žalovaným v 1. rade do Rakúska, kde určitý čas býval. Do Rakúska odišiel žalobca tiež preto, lebo sa pod vplyvom duševnej poruchy domnieval, že ho prenasleduje ďalší záujemca o byt, pán B.. Z Rakúska sa žalobca vrátil do Bratislavy v decembri 2009 a približne v tom čase si prevzal proti podpisu od žalovaného v 1. rade 800 Eur, ako splátku z ceny bytu. V tom čase žalobca nemal kde bývať, žil ako bezdomovec, nemal čo jesť a prespával vo vagónoch. Na podnet svojho ošetrujúceho lekára žalobca dňa 11.02.2010 nastúpil na liečbu do nemocnice. Po mesiaci intenzívnej liečby v nemocnici si žalobca začal uvedomovať, že v čase, keď trpel akútnou psychózou, previedol svoj byt darovacou zmluvou na cudziu osobu. Následne z údajov katastra nehnuteľností zistil, že byt je už vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, ktorý ho podľa údajov v katastri nehnuteľností nadobudol kúpnou zmluvou od žalovaného v 1. rade a ktorej vklad bol povolený dňa 29.12.2009 pod sp. zn. O.. Žalobca uzatvoril darovaciu zmluvu so žalovaným v 1. rade v čase, keď trpel závažnou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nebol schopný zvážiť a domyslieť dôsledky takéhoto konania a tým nebol na takýto právny úkon schopný. V dôsledku uvedeného je

darovacia zmluva uzavretá dňa 02.11.2009 a ktorej vklad bol povolený dňa 24.11.2009 pod sp. zn. V-XXXXX/XX v zmysle absolútne neplatná a na jej základe nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalovaného v 1. rade a tým následne vlastníctvo k predmetnému bytu nemohlo prejsť na žalovaného v 2. rade. Písomným podaním doručeným súdu dňa 06.07.2010 žalobca navrhol, aby do konania pristúpila ďalšia žalovaná - Mgr. W. J., nar. XX.XX.XXXX, ako žalovaná v 3. rade a taktiež navrhol rozšíriť petit tak, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovanou v 3. rade ako kupujúcim, ktorej predmetom je odplatný prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX nachádzajúceho sa na 2. p. obytného domu na B. ul. č. X v Z., súp. číslo: XXXXX, postaveného na pozemkoch parc. číslo: XXXX/X a XXXX/XXX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 38760/8613900 a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na pozemkom parc. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 2496 m2 a par. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 1923 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre okres: Bratislava II, obec: BA-m.č. Podunajské Biskupice, katastrálne územie: Podunajské Biskupice a ktorej vklad bol povolený dňa 22.03.2010 pod sp. zn. V-XXXX/XX je neplatná. Rozšírenie žaloby odôvodnil tým, že po podaní žaloby nahliadnutím do informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, kat. úz. Podunajské Biskupice zistil, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. XXX nachádzajúceho sa na 2. p. obytného domu na B. ul. č. X v Z., súp. číslo: XXXXX, postaveného na pozemkoch parc. číslo: XXXX/X a XXXX/XXX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 38760/8613900 a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na pozemkom parc. číslo : XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 2496 m2 a par. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 1923 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre okres: Bratislava II, obec: BA-m.č. Podunajské Biskupice, katastrálne územie: Podunajské Biskupice na nového vlastníka, ktorým je W.. W. J., nar. XX.XX.XXXX a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovanou v 3. rade ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený dňa 22.03.2010 pod sp. zn. V-XXXX/XX. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.05.2012, č.k. -43 pripustil vstup žalovanej v 3. rade do konania a pripustil i zmenu - rozšírenie žaloby v požadovanom znení. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2012.

3. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 25.6.2015 v rámci svojej výpovede uviedol, že jeho bývalá žena, V. V. mu oznámila, že žalobca predáva byt. Pred podpisom zmluvy sa osobne stretol so žalobcom 5-6 krát, presne si nepamätá. Žalobca chcel byt predať za 30.000 Eur z dôvodu, že mal dlžoby. Počas stretnutí sa žalobca správal ako každý iný normálny človek, či žalobca v tom čase pracoval nevie, oblečený chodil normálne. Text zmluvy pripravoval advokát V.. Podklady na vypracovanie zmluvy dával advokátovi V. žalobca - list vlastníctva a žalovaný v 1. rade mu dal svoj občiansky preukaz. Okrem zmluvy o prevode vlastníctva k bytu bola vypracovaná aj darovacia zmluva, lebo kúpnopredajnú zmluvu žalobca nepodpísal, z dôvodu že by platil dane, s tým, že on to chce radšej darovacou zmluvou. Bola vypracovaná ešte aj zmluva o bezúročnej pôžičke na 30 000,- Eur, aby mal žalovaný v 1. rade doklad, že dal žalobcovi tie peniaze. Sumu 30 000,- Eur v hotovosti mal žalovaný v 1. rade od svojej matky. Táto suma bola žalobcovi odovzdaná po podpísaní bezúročnej pôžičky, bola tam jeho bývalá žena, jeho syn, žalobca tam mal nejakého kamaráta a peniaze si prerátal. Nepamätá si, kde a kedy bola táto suma žalobcovi reálne odovzdaná, asi to bolo u nejakého notára, asi v Dunajskej Strede ale nevie u akého, meno si nepamätá. Nevie o tom, že by chcel žalobca niekedy odstúpiť od zmluvy o prevode bytu - žalovaný v 1. rade bol síce predvolaný na kataster, ale nie za účelom odstúpenia od darovacej zmluvy, ale za účelom doplnenia podpisu. Po podpise darovacej zmluvy zobral žalobcu do Rakúska preto, lebo mu povedal, že v Rakúsku ešte nebol a rád by sa tam pozrel. Preto tak rýchlo predal byt ktorý mu daroval žalobca, lebo si myslel, že sa dá do kopy so svojou bývalou ženou, ale to sa nepodarilo. Tento byt následne predal cez kamaráta za 30 000,- Eur, meno kamaráta si nepamätá, on mu poradil spoločnosť ktorá by kúpila ten byt. Nevie, prečo tento byt predal za 30 000,- Eur, keď jeho hodnota bola minimálne dvojnásobná, on len chcel svoje peniaze naspäť. Kúpna cena mu bola vyplatená tak, že na účet mu poslali 17 000,- Eur a zvyšok do ruky. Žalovaný v 1. rade na súdnom pojednávaní vedenom dňa 23.05.2017 v rámci svojho dovypočutia uviedol, že chcel predmetný byt kúpiť, ale žalobca mu povedal, že on to tak nechce, že byt mu chce darovať, asi už vtedy špekuloval, že darovaciu zmluvu neskôr napadne na súde. Za byt mu zaplatil 30 000 Eur. So žalobcom do doby, kedy uzatvorili zmluvu sa stretli, resp. sa videli viac ako 15 krát, stretávali sa aj v predmetnom byte. Žalovaný v 1.

rade nepostrehol, že by bol býval vtedy žalobca pod vplyvom alkoholu alebo drog, podľa jeho názoru sa správal veľmi slušne a múdro, ako každý iný normálny človek. Jeho manželka, s ktorou bol v rozvodovom konaní, ale s ktorou to chceli dať ešte dokopy (to bol jeho zámer kúpiť byt od žalobcu) ho neinformovala, že by žalobca pil, vracal v byte alebo bol pod vplyvom drog. JUDr. V., ktorý pripravoval darovaciu zmluvu na predmetný byt, bol aj notár aj advokát. 30 000 Eur, ktoré vyplatil za byt, získal tak, že keď bol s bývalou manželkou v rozvodovom konaní, predali celý majetok a ten si rozdelili, žalovaný v 1. rade mal 3-izbový byt aj dom, aj dobre zarábal ako muzikant, chodil hrať do Rakúska. Rozpor vo svojej výpovedi v trestnom konaní, kde uviedol že 30 000 Eur mu dala matka objasnil tak, že mal aj svoje peniaze a aj mama mu doložila. Peniaze si nevybral z účtu, mal ich v hotovosti (na pojednávaní doslovne uviedol, že „peniaze mal v kasičke“- pozn. súdu). Rozpor vo svojej výpovedi, keď na pojednávaní dňa 25.6.2015 v prejednávanej veci uviedol, že nevie o tom, že by žalobca chcel odstúpiť od darovacej zmluvy a v trestnom konaní uviedol, že žalobca chcel od zmluvy odstúpiť a kvôli tomu bol aj na katastri, vysvetlil tak, že nakoľko žalobca chcel dva krát predať byt, tak preto chcel aj odstúpiť od zmluvy a na súdnom civilnom pojednávaní v roku 2015 to žalovaný v 1. rade nepovažoval za potrebné uviesť. V predmetnom byte žalobcu nikdy nebýval, len tam niekoľkokrát prespal. Nadobudnutý byt predal v tak krátkom čase ďalej, lebo sa so ženou nedali do kopy a byt nepotrebovali. Na žiadosť právnej zástupkyne žalobcu, aby objasnil rozpor vo svojej výpovedi, že dôvodom na predaj bytu je, že sa nedal do kopy so svojou manželkou a v trestnom konaní uviedol, že uvedený byt predal kvôli susedom žalovaný v 1. rade objasnil tým, že „aj to, aj to“.

4. Žalovaná v 3. rade v rámci svojej výpovede k veci uviedla, že byt bol kupovaný cez realitnú kanceláriu a ona nemala dôvod sa domnievať, že by mohol byť problém s nehnuteľnosťou. Predmetný byt kupovala prostredníctvom RK BM Real Estate s.r.o., tento byt si našla na internete medzi ponukami realitných kancelárií. Tento predaj sprostredkoval realitný maklér Z. N., s týmto realitným maklérom bola aj na obhliadke bytu, v čase realizácie obhliadky bol byt uprataný, nikto tam nebýval, bol to byt bez nábytku, bolo tam čisto ale zafajčené. Bola tam kuchynská linka. Byt kúpila za 53 000 Eur aj s odmenou pre realitnú kanceláriu, kúpila ho bezhotovostne, časť uhrádzala z vlastných zdrojov a na časť má úver z OTP banky.

5. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v priebehu konania k veci uviedol, že namieta právny záujem na určenie neplatnosti tejto zmluvy, z toho dôvodu, že v čase podpisu darovacej zmluvy boli obaja účastníci uzrozumení s predmetom daru, ani jeden z účastníkov nebol pozbavení spôsobilosti na právne úkony. A darovacia zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje. Poukazuje na zmluvu o bezúročnej pôžičke, na základe ktorej žalobca prevzal od žalovaného v 1. rade 30 000,-Eur ako kompenzáciu tohto daru. Poukazuje na rozhodnutie NS SR . Má za to, že v predmetnej veci je potrebné žalovať plnenie, t. j. vrátenie daru resp. finančný ekvivalent, ak dar nie je možné vrátiť. Právny zástupca žalovaného v 2. rade v priebehu konania k veci uviedol, že poukazuje na absenciu naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti zmluvy a poukazuje na časť C vo výpise LV, kde je uvedené záložné právo v prospech OTP banky a teda ako by sa zmenilo právne postavenie žalobcu, ak by súd určil neplatnosť darovacej zmluvy. Žalobca do dnešného dňa nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a ani nebol podaný návrh z jeho strany. Dáva do pozornosti rozhodnutie NSČR č. Cpjn 201/2005 z 19.04.2006, ktorý sa týka ústavnej ochrany dobromyseľných vlastníkov, ktorý nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti v dobrej viere a na rozsudok NSSR č. Cdo311/2008. Ak súd vyhovie žalobe, tak sa právne postavenie žalobcu nezmení, poukazuje na čiastočný výpis z LV č. 5XX2 k predmetnému bytu, kde v časti C ťarchy je zapísané záložné právo banky č. V - XXXX/XX, ktoré ostane viaznuť na nehnuteľnosti a teda žalobca by sa stal vlastníkom s týmto konkrétnym záložným právom. Žalobný petit, ktorým sa žalobca domáha určenia neplatnosti zmluvy je nevykonateľný z dôvodu § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona. V prípade pozitívneho meritórneho rozhodnutia ma dôjsť k obnoveniu zápisu tzv. vecnoprávnej pozície pôvodného vlastníka, ale len za predpokladu, že pri žalobe o neplatnosti zmluvy vystupovali všetci dotknutí účastníci. Kataster nehnuteľnosti nemôže zapísať pôvodný stav, t. j. žalobcu ako výlučného vlastníka nakoľko pre banku toto rozhodnutie nie je záväzné. Domnieva sa, že jediná možnosť usporiadania vzťahov tohto okruhu účastníkov je žaloba o plnenie. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej v 3. rade v priebehu konania k veci uviedla, že žalovaná v 3. rade nadobudla vlastnícke právo k bytu na základe platnej kúpnej zmluvy a predložené doklady nevzbudzovali pochybnosť ich platnosti a boli relevantné k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, čo potvrdil aj kataster nehnuteľnosti keď povolil vklad pre žalovanú v 3. rade. Žalovaná v 3. rade si zobrala úver, aj je zaznačený na LV za účelom zabezpečenia predmetu úveru. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.11.2016 uviedla, že byt č. XXX na B. ul. č. X v Z. bol cenovo porovnateľný s ostatnými ponukami

bytov v danej lokalite, vyjadrila sa k obsahu znaleckého posudku č. 2/2016 ktorému vyčíta skutkové nezrovnalosti - uvádza, že žalobcu v čase kúpy bytu nepoznala, že sa v znaleckom posudku opomína, že žalobca si nepríčetný stav privodil vlastným nezriadeným spôsobom života (resp. svojim konaním). Apeluje na požiadavku právnej istoty a ochrany práv dobromyseľných nadobúdateľov, poukazujúc na čl. 11 Listiny základných ľudských práv a slobôd. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhla.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 02.11.2009 bola medzi žalobcom ako darcom a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným uzavretá darovacia zmluva, ktorej predmetom je bezodplatný prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX nachádzajúceho sa na 2. p. obytného domu na B. ul. č. X v Z., súp. číslo: XXXXX, postaveného na pozemkoch parc. číslo: XXXX/X a XXXX/XXX a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 38760/8613900 a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na pozemkom parc. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 2496 m2 a par. číslo: XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere: 1923 m2, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre okres: Bratislava II, obec: BA-m.č. Podunajské Biskupice, katastrálne územie: Podunajské Biskupice (ďalej len „byt č. XXX na B. ul. č. X v Z.“). Podpis darcu aj obdarovaného bol úradne overený. Zo spisu Správy katastra pre Hlavné mesto Bratislavu č.V-XXXXX/XX súd prvej inštancie zistil, že Správa katastra pre Hlavné mesto Bratislavu povolila vklad vlastníckeho práva bytu č. XXX na B. ul. č. X v Z. v prospech žalovaného v 1. rade, ktorý vklad bol povolený dňa 24.11.2009 pod sp. zn. V- XXXXX/XX. Zo spisu Správy katastra pre Hlavné mesto Bratislavu č. V-XXXXX/XX súd prvej inštancie zistil, že Správa katastra pre Hlavné mesto Bratislavu povolila vklad vlastníckeho práva bytu č. XXX na B. ul. č. X v Z. v prospech žalovaného v 2. rade, ktorý vklad bol povolený dňa 29.12.2009 pod sp. zn. V-XXXXX/XX. Z lekárskeho potvrdenia Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela zo dňa 24.02.2010 súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol od 22.01.2010 hospitalizovaný na II. Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela pre závažnú duševnú poruchu, reziduálnu schizofréniu. Jedná sa o 7. hospitalizáciu na II. Psychiatrickej nemocnici, porucha má závažný priebeh napriek liečbe, kedy dochádza k zhoršeniu stavu, i v obdobiach medzi hospitalizáciami pretrvávali závažné prejavy poruchy, ktoré závažný spôsobom ovplyvňovali myslenie, náladu, kritičnosť, kedy žalobca pod vplyvom akútnej psychózy robil závažné rozhodnutia bez zváženia a domyslenia dôsledkov. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres Bratislava II, obec Bratislava - m.č. Podunajské Biskupice, katastrálne územie Podunajské Biskupice súd prvej inštancie zistil, že ku dňu 02.07.2010 sa stala na výlučným vlastníkom bytu č. XXX na B. ul. č. X v Z. žalovaná v 3. rade W. J., nar. XX.XX.XXXX, titulom nadobudnutia: kúpna zmluva V-3XXX/XX zo dňa 22.03.2010. V časti C ťarchy je zapísané záložné právo v prospech OTP banky č. V - XXXX/XX. Zo záverov Znaleckého posudku č. 2/2016, vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria: MUDr. Patríciou Tropek a vykonaného v súdnom konaní súd prvej inštancie zistil, že žalobca v inkriminovanom období, t. j. dňa 02.11.2009 a následne 18.11.2009 trpel závažnou duševnou chorobou - paranoidnou schizofréniou a pre túto duševnú chorobu nebol schopný ovládať svoje konanie ani rozpoznať dôsledky svojho konania. V inkriminovanom čase - v dňoch 02.11.2009 a 18.11.2009 - boli jeho ovládacie a rozpoznávacie funkcie vymiznuté. Žalobca má súdom určenú psychiatrickú ambulantnú liečbu. Od roku 2011 sa jeho ochorenie dostalo do štádia Reziduálnej schizofrénie a žalobca sa podrobuje pravidelne v mesačných intervaloch liečbe, ktorá za posledných 5 rokov výrazne zmenila jeho spôsob sociálneho fungovania. Nie je predpoklad, že pri dodržiavaní ambulantnej liečby by sa jeho stav zhoršil natoľko, aby bol žalobca vysoko rizikový pre svoj osobný život a spĺňal kritériá na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Na otázku, či je z hľadiska znaleckého dokazovania preukázateľné, že po mesiaci intenzívnej liečby na prelome rokov 2009 a 2010 si žalobca začal uvedomovať následky svojho konania, ktoré bolo datované cca 2 kalendárne mesiace spätne znalkyňa uviedla, že po absolvovaní hospitalizácie 11.1.2010 - 30.04.2010 na psychiatrickom oddelení Pezinok, kde žalobca absolvoval medikamentóznu liečbu, psychoterapiu a psychoedukáciu, pričom medikamentózna liečba akútny atak duševnej choroby vylieči a tým obnoví rozpoznávacie a ovládacie funkcie, vymiznú poruchy myslenia, vnímania. V čase podania žaloby rozpoznával a uvedomoval si svoje konanie. Na otázku, či žalobca mohol rozpoznať vzhľadom k jeho pretrvávajúcemu zdravotnému stavu význam a obsah právnych úkonov zo dňa 03.06.2015, kde v právnom postavení kupujúceho podpísal Kúpnu zmluvu a do vlastníctva nadobudol nehnuteľnosť v katastrálnom území Ivanka pri Dunaji na LV č. XXXX znalkyňa uviedla, že v tom čase rozpoznávacie schopnosti žalobcu porušené ochorením neboli. Na otázku, či bol žalobca v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 02.11.2009 a Zmluvy o bezúročnej pôžičke zo

dňa 18.11.2009 schopný vzhľadom na svoj duševný stav rozpoznať dôsledky týchto právnych úkonov znalkyňa uviedla, že v tomto období došlo u žalobcu v dôsledku klinického priebehu jeho ochorenia (paranoidná schizofrénia s postupnou posprocesuálnou zmenou osobnosti) k relapsu paranoidnej schizofrénie a dekompenzácií posprocesuálne zmenenej osobnosti a tento priebeh zásadným spôsobom ovplyvnil jeho schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania. Na otázku, či zo správania sa žalobcu v čase pred uzavretím vyššie uvedených zmlúv mohlo byť navonok rozpoznateľné pre bežného človeka, že žalobca trpí duševnou poruchou znalkyňa uviedla, že žalovaným (zrejme mala znalkyňa na mysli žalovaného v 1. rade, nakoľko iba ten bol súčinný pri uzatváraní predmetných zmlúv so žalobcom - pozn. súdu) muselo byť jednoznačne jasné, že žalobca nie je psychicky v poriadku, keď žil asociálnym spôsobom života, daroval svoje jediné miesto bývania cudzím ľuďom, ktorých de facto nepoznal, ubytovával u seba v byte ľudí, ku ktorým mal bezdôvodne zvýšenú dôverčivosť, uvádzal strach z priestorov bytu, čo udal ako dôvod darovania, prebýval v Rakúsku ako bezdomovec, napriek tomu, že mal svoje bývanie, po podpísaní zmlúv odišiel z bytu napriek tomu, že nedostal peniaze, zmluvy neoveroval, podpísal všetko, čo mu bolo predložené, peniaze za predaj nedostal v celej sume, čo ho ale nijak nevyrušovalo. Na otázku, či duševná porucha, ktorou žalobca trpel v čase uzavretia vyššie uvedených zmlúv je automaticky dôvodom k tomu, aby bola je spôsobilosť na právne úkony obmedzená, resp. bol jej pozbavený v plnom rozsahu, resp. aký vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony má dodržiavanie správneho liečebného režimu znalkyňa uviedla, že duševná porucha nie je automaticky dôvodom na zrušenie spôsobilosti na právne úkony. Pri nedodržaní medikamentóznej liečby však môže prísť ku takému kritickému priebehu duševného ochorenia, že kritičnosť a konanie probanda je narušené. Na otázku, či bol žalobca v čase uzatvárania predmetných zmlúv plne duševne spôsobilý, vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu, urobiť tieto právne úkony a pochopiť význam a dôsledky týchto právnych úkonov znalkyňa uviedla, že žalobca v inkriminovanom období trpel závažnou duševnou chorobou paranoidnou schizofréniou a pre túto duševnú chorobu nebol schopný ovládať svoje konanie ani rozpoznávať dôsledky svojho konania; jeho ovládacie a rozpoznávacie funkcie boli v tomto čase vymiznuté.

7. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , a podľa .

8. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba je dôvodná. Žalovaný v 2. rade, tak ako žalovaný v 1. rade, v konaní namietal absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a súčasne i procesnú nevykonateľnosť žalobného petitu. Žalovaná v 3. rade sa s námietkami žalovaných v 1. a 2. rade stotožnila. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie primárne pristúpil ku skúmaniu existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení má. Jedine rozsudkom súdu, ktorým bude určené, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 02.11.2009 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a následne uzatvorené kúpne zmluvy (ktorých predmetom bol byt č. XXX na B. ul. č. X v Z.) uzatvorené medzi žalovanými sú neplatné, bude docielená ochrana vlastníckeho práva žalobcu, pretože na základe darovacej zmluvy zo dňa 02.11.2009 bol ako vlastník bytu č. XXX na B. ul. č. X v Z. v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný v 1. rade, ktorý obratom predmetný (resp. darovaný) byt odpredal žalovanému v 2. rade, ktorý (žalovaný v 2. rade) tento byt predal žalovanej v 3. rade. Jediným vhodným a účinným právnym prostriedkom ochrany práva žalobcu v danom prípade je podľa názoru súdu prvej inštancie návrh o určenie, že predmetné zmluvy, ktorými sa prevádzalo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti sú neplatné, lebo týmto rozsudkom bude odstránený stav právnej neistoty na strane žalobcu ako i odstránený spor medzi žalobcom a žalovanými, keď v katastri nehnuteľností bude obnovený právny stav platný pred uzavretím spornej darovacej zmluvy, ako i následných kúpnych zmlúv. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalovaných, že absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, lebo jediná možnosť usporiadania vzťahov tohto okruhu účastníkov je žaloba o plnenie. Naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení vyplýva zo súčasného zápisu na LV č. XXXX, podľa ktorého je výlučným vlastníkom bytu žalovaná v 3. rade a bez určenia súdu o vlastníckom práve žalobcu by sa jeho (žalobcove) právne postavenie stalo neistým. Súd prvej inštancie sa nemohol stotožniť ani s námietkou žalovaného v 2. rade, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že na predmetnej nehnuteľnosti (t. j. bytu č. XXX na B. ul. č. X v Z.) viazne záložné právo OTP banky Slovensko, a.s. pod číslom katastrálneho konania: V-XXXX/XX z 05.03.2010 a rozhodnutím o neplatnosti zmluvy sa právne postavenie žalobcu nezmení v jeho prospech, lebo bude síce vlastníkom nehnuteľnosti, ale nehnuteľnosti zaťaženej

záložným právom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uvádza, že rozhodnutím o neplatnosti zmluvy sa právne postavenie žalobcu zmení v jeho prospech, nakoľko toto rozhodnutie žalobcovi umožní byť riadne zapísaný v evidencii nehnuteľností ako vlastník bytu č. XXX na B. ul. č. X v Z. a či je k tejto nehnuteľnosti zapísané záložné právo v prospech tretej osoby, je v tomto konaní právne irelevantné. Súd prvej inštancie tiež nemohol prisvedčiť námietke žalovaného v 2. rade, že žalobný petit je nevykonateľný s ohľadom na znenie ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, nakoľko predmetom žaloby nie je určenie platnosti záložnej zmluvy (ktorej právnym následkom je vznik záložného práva tretej osoby k predmetným nehnuteľnostiam), ale určenie platnosti zmlúv o prevode (ktorých právnym následkom je vznik, zmena alebo zánik vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam). Kladným výrokom súdu v prejednávanej veci budú dotknuté výlučne strany sporu a kataster nehnuteľností bude môcť na jeho základe zapísať pôvodný stav pokiaľ ide o vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o záložného veriteľa, pre neho rozhodnutie súdu o žalobnom petite nemusí byť záväzné, nakoľko jeho postavenie záložného veriteľa sa zmenou v osobe vlastníka nehnuteľností z hľadiska právneho postavenia nezmení.

9. Jedným z hlavných predpokladov platnosti právneho úkonu je spôsobilosť osoby, ktorá úkon robí, na právne úkony, pričom nedostatok spôsobilosti na právne úkony má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Rovnaký dôsledok, a teda absolútna neplatnosť právneho úkonu, nastáva aj za okolností, že osoba síce formálne zbavená spôsobilosti na právne úkony nie je, avšak právny úkon urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. S poukazom na uvedené, a na skutočnosť, že žalobca zbavený spôsobilosti na právne úkony nebol, súd prvej inštancie skúmal, či žalobca v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu, t. j. darovacej zmluvy zo dňa 02.11.2009 trpel duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento úkon nespôsobilým. Z vykonaného znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. 2/2016 MUDr. Patrície Tropek má súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca vzhľadom na svoje duševné ochorenie, t. j. paranoidnú schizofréniu v čase podpisovania darovacej zmluvy zo dňa 02.11.2009 a zmluvy o bezúročnej pôžičke dňa 18.11.2009 nebol schopný ovládať svoje konanie ani rozpoznať dôsledky svojho konania, jeho ovládacie a rozpoznávacie funkcie boli vymiznuté a nemohol byť v inkriminovanom období spôsobilý urobiť právny úkon, ktorý je predmetom tohto konania. Ako uviedla znalkyňa MUDr. Patrície Tropek , žalobca v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 02.11.2009 nebol vôbec duševne spôsobilý urobiť tento právny úkon, ani pochopiť význam a dôsledky svojho úkonu, nakoľko v tom čase trpel závažnou duševnou chorobou - paranoidnou schizofréniou a pre túto duševnú chorobu nebol schopný ovládať svoje konanie ani rozpoznávať dôsledky svojho konania; jeho ovládacie a rozpoznávacie funkcie boli v tomto čase vymiznuté. Súd prvej inštancie má za to, že znalecký posudok podal vyčerpávajúcu odpoveď na otázku duševnej spôsobilosti žalobcu urobiť právny úkon, ktorého platnosť je predmetom tohto sporu. Znalkyňa svoje závery náležite odôvodnila a preto sa súd prvej inštancie so závermi znaleckého posudku, ktoré jednoznačne svedčia nespôsobilosti žalobcu na právny úkon darovacej zmluvy, v celom rozsahu stotožnil. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 02.11.2009, ktorou žalobca previedol na žalovaného v 1. rade svoj byt č. XXX na B. ul. č. X v Z., žalobca trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento úkon v zmysle zákona nespôsobilým a určil, že darovacia zmluva zo dňa 02.11.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa . Pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, že si žalobca sám svojím konaním privodil psychické stavy, ktoré vyústili do zhoršenia jeho duševného stavu pod vplyvom ktorého došlo k prepisu predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade, v tejto súvislosti súd prvej inštancie uvádza, že uvedené nemá vplyv na skutočnosť, že žalobca podpísal predmetnú darovaciu zmluvu v stave svojej duševnej nespôsobilosti a tým sa tento právny úkon stal absolútne neplatným právnym úkonom. Právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem môže sa jej bez časového obmedzenia dovolať súdnou i mimosúdnou cestou. Nakoľko súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v čase uskutočnenia právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 02.11.2009 - trpel žalobca duševnou poruchou, ktorá ho robila pre tento úkon v zmysle zákona nespôsobilým a určil, že darovacia zmluva zo dňa 02.11.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom (podľa ), keď absolútne neplatný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, ale nastáva priamo zo zákona a pôsobí od samého začiatku voči každému, tak pokiaľ ide o nasledujúce prevody vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (t. j. bytu č. 1X3 na B. ul. č. 2 v Z.) - t.j. kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a kúpna zmluva medzi žalovaným

v 2. rade a žalovanou v 3. rade - tieto sú rovnako absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle právnej zásady „nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má). Žalovaný v 1. rade nemohol so žalovaným v 2. rade platne a účinne uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XXX na B. ul. č. X v Z., nakoľko žalovanému v 1. rade v zmysle citovanej zásady k tejto nehnuteľnosti vlastnícke právo nikdy nevzniklo a tým ani on sám nemohol byť jej vlastníkom v čase jej predaja. Rovnako to platí aj pre následný prevod tohto bytu zo žalovaného v 2. rade na žalovanú v 3. rade. Záverom k námietkam žalovaného v 2. rade ohľadne ochrany dobromyseľných nadobúdateľov (v tomto prípade žalovaného v 2. rade a nesporne žalovanej v 3. rade) musí súd prvej inštancie poukázať na pre súdy záväzné závery Ústavného súdu SR, ktorý v uznesení z 10.02.2010 sp. zn. -11 ustálil, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.

10. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná v 3. rade, ktorá uviedla, že súd svoje rozhodnutie oprel iba o znalecký posudok, ktorý je podľa jej názoru značne neobjektívny a zavádzajúci, nakoľko znalec na str. 15 bod 1. znaleckého posudku tvrdí, že v inkriminovanom období (od 2.11.2009 do 18.11.2009) žalobca trpel závažnou duševnou chorobou a nebol schopný pre túto duševnú chorobu svoje konanie ovládať a nebol schopný rozpoznať dôsledky svojho chovania. Treba podotknúť, že žalobca v danom období svojvoľne porušil súdom nariadenú ambulantnú liečbu, ktorá nahradila pred tým rok nariadenú ústavnú liečbu. Žalobca prestal svojvoľne brať predpísané lieky a opäť začal brať drogy. To znamená, že tento svoj vyššie uvedený negatívny zdravotný stav si privodil sám a dobrovoľne. Znalec na strane 17 bodu č. 5 znaleckého posudku tvrdí, že žalovaným muselo byť jednoznačne jasné, že navrhovateľ nie je psychicky v poriadku. Žalovaná v 3. rade podotýka, že žalovaní nie sú znalci v oblasti psychiatrie a nemajú ani vzdelanie v tejto oblasti, aby mohli robiť závery tohto druhu pri posudzovaní správania sa inej osoby a psychológie a z bežnej praxe nemohli rozpoznať kedy je žalobca v poriadku a kedy nie. Ani znalec s odstupom cca 6 rokov nemôže vedieť ako presne sa v danom momente žalobca správal. Znalec v tomto bode taktiež tvrdí, že žalobca žil asociálnym spôsobom, prebýval ako bezdomovec v Rakúsku, po podpísaní zmluvy odišiel z bytu, napriek tomu, že nedostal peniaze v celej sume a podpísal všetko, čo mu bolo predložené, čo ho ale nevyrušovalo. Tieto tvrdenia nemal znalec nijako dokázané a k týmto skutočnostiam sa znalec z oblasti zdravotníctvo a psychiatria nemôže vyjadrovať a prejudikovať ich. Na takéto tvrdenia nemá znalec tejto oblasti žiadne právo. Tento názor znalca je čisto subjektívny a zakladá sa na nepreukázaných tvrdeniach žalobcu. Taktiež podotýka, že žalobcov podpis na darovacej zmluve bol overený notárom, keby pri tomto overovaní podpisu notár zistil mentálnu nespôsobilosť darcu - žalobcu jeho podpis by určite neverifikoval. Nie je preto namieste tvrdenie znalca, že mentálnu nespôsobilosť žalobcu bolo možné pri uzatváraní darovacej zmluvy rozpoznať bežným pozorovaním. Ďalej žalovaná v 3. rade v odvolaní konštatuje, že súd nesprávne posúdil absenciu naliehavého právneho záujmu podľa ust. , nakoľko rozhodnutím o neplatnosti zmluvy sa právne postavenie žalobcu nezmení v jeho prospech. Bude síce vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, ale nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom. Z toho dôvodu naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobca v priebehu konania nepreukázal. Petit odvolaním napadnutého rozsudku je nevykonateľný vzhľadom na to, že podľa katastrálneho zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto zmena týka. To znamená, že ustanovenie katastrálneho zákona hovorí v prípade neplatnosti právneho úkonu o automatickom obnovení zápisu (vecnoprávnej pozície) pôvodného vlastníka, za predpokladu, že pri žalobe o určenie neplatnosti zmluvy v konaní vystupovali všetci dotknutí účastníci. Na predmetnej nehnuteľnosti viazne záložné právo OTP banky Slovensko, a.s., ktorá nebola súčasťou tohto súdneho konania ako účastník konania. Tento rozsudok preto nie je záväzný pre OTP banku ako záložného veriteľa a žalobca by sa musel v tomto prípade domáhať svojho výlučného vlastníctva žalobou o plnenie. Vzhľadom na uvedené má za to, že v tomto prípade neexistuje naliehavý právny záujem. Dotknutým rozhodnutím bola úplne spochybnená právna istota a ochrana práv žalovanej v 3. rade ako dobromyseľnej nadobúdateľky vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. V čase zapísania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe napadnutej darovacej zmluvy bola táto zmluva platná a tak isto i následné kúpne zmluvy. V čase, keď žalovaná v 3. rade uzatvorila kúpnu zmluvu dňa 11.2.2010, nebolo zo žiadnych dokumentov zrejmé žiadne spochybnenie vlastníckeho práva predávajúceho (žalobca podal

svoju žalobu dňa 26.3.2010 a návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania - žalovanej v 3. rade podal na súd až 6.7.2010 (súd pripustil vstup žalovanej v 3. rade uznesením zo dňa 28.5.2012). Žalovaná nemala možnosť ani potrebu zistiť genézu predchádzajúcich prevodov vlastníckeho práva kupovanej nehnuteľnosti. Naviac danú nehnuteľnosť kupovala prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorá pôsobila a pôsobí oficiálne na trhu s nehnuteľnosťami, čo je zdokladovateľné. Kúpna cena bola primeraná dobe, lokalite, druhu a stavu kupovaného bytu. Časť kúpnej ceny zaplatila žalovaná v 3. rade prostredníctvom hypotekárneho úveru. Vzhľadom na to bolo na predmetný byt zriadené aj záložné právo v prospech banky, ktorá úver poskytovala. V podanom odvolaní žalovaná v 3. rade poukázala aj na ústavný súd v náleze -33. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným s kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúcej sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná v 3. rade navrhuje, aby súd zrušil napadnutý rozsudok.

11. Žalovaný v 2. rade taktiež proti napadnutému rozsudku podal odvolanie, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa a . K meritu veci uviedol, že žalovaný v 2. rade vystupoval vždy ako dobromyseľný vlastník nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby o určenie neplatnosti zmlúv. Napriek tomu, že v našom právnom poriadku dobrá viera neprelomila zásadu „nikto nemôže previesť viac práv ako má sám", uvádza, že trend sa uberá týmto smerom. Na porovnanie poukazuje na český právny systém a zavedenie materiálnej publicity katastra nehnuteľností. Z judikatúry poukazuje napríklad na nález Ústavného súdu Českej republiky, , zo dňa 25.02.2009 a nález Ústavného súdu Českej republiky, , zo dňa 11.05.2011. Myslí si, že ak by súd neprihliadal k dobrej viere nadobúdateľov nehnuteľností, porušuje princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo a k uplatneniu princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Ďalej z procesnej opatrnosti poukazuje na absenciu naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia . Trvá na tom, že rozhodnutím o neplatnosti zmluvy sa právne postavenie žalobcu nezmení v jeho prospech. Bude síce vlastník nehnuteľnosti, ale nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom. Okrem absencie naliehavého právneho záujmu namieta aj nevykonateľnosť žalobného petitu (taktiež s poukazom na katastrálneho zákona ako uviedla v odvolaní žalovaná v 3. rade

- pozn. odvolacieho súdu). Podľa žalovaného v 2. rade dokazovaním bolo preukázané, že žalobca si sám svojím konaním privodil psychické stavy, ktoré vyústili do agresívneho spávania, užívania narkotík, prepisu zmlúv a následnej hospitalizácie, a to skutočnosťou, že odmietal brať ordinovanú liečbu od leta roku 2009, pričom v auguste 2008 bol prepustený z ústavnej psychiatrickej liečby, určitý čas dochádzal na ambulantnú liečbu a následne vo vyššie uvedenom čase prestal brať ordinovanú liečbu. Sama znalkyňa pri svojom výsluchu pred súdom na pojednávaní dňa 19.01.2018 na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, cituje : „keby bral ordinovanú liečbu dostal by sa žalobca do uvedených psychických stavov?" uviedla, cituje: „Domnievam sa, že nie." Znalkyňa vo svojom výsluchu na otázku právneho zástupcu žalovaného v I. rade, cituje : „bola schizofrénia žalobcu vrodená alebo získaná spôsobom života?" uviedla, cituje: „geneticky potvrdená nebola". Záverom k výsluchu znalkyne poukázal na jej neobjektívne záverečné zhodnotenie , že v osobe žalobcu sa jedná o skutočne chorého človeka , a apelovala na konajúci súd aby súdny spor bol urýchlene ukončený, nakoľko zdravotný stav žalobcu sa zhoršuje pod vplyvom súdnych konaní, pričom si neuvedomovala, že práve strana žalobcu iniciovala tento súdny spor a svojim emotívnym vyjadrením, kde jednoznačným záverom subjektívne držala stránku žalobcovi a svojim postojom sa snažila vytvárať tlak na konajúci súd aby rozhodol v prospech žalobcu. Na základe vyššie uvedeného, žiada odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil konanie súdu prvej inštancie alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a aby žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní aj v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej v 3. rade vyjadril tak, že žalovaná v 3. rade svoje odvolanie opiera o rovnaké právne a skutkové argumenty, ktoré uvádzala počas konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, a ku ktorým sa žalobca postupne vyjadril vo svojich písomných a ústnych podaniach, v neposlednom rade vo svojom písomnom záverečnom skutkovom a právnom zhrnutí zo dňa 06.03.2018. K jednotlivých dôvodom uvedeným v odvolaní žalovanej v 3. rade žalobca uvádza, že žalobca nesúhlasí s názorom žalovanej v 3. rade, že znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou MUDr. Patríciou Tropek je neobjektívny a zavádzajúci. Žalobca poukazuje na to, že znalecký posudok

svoje závery opiera o objektívne, ničím nevyvrátené lekárske správy a zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa zdravotného stavu žalobcu, a jeho závery znalkyňa riadne odôvodnila a nasledovne na pojednávaní stranám sporu a súdu aj vysvetlila. V rámci konania nebola preukázaná, a dokonca zo strany žalovaných ani len napadnutá zaujatosť znalkyne. Argumentácia žalovanej v 3. rade, že žalobca porušil nariadenú liečbu a negatívny zdravotný stav si privodil sám a dobrovoľne, neobstojí, nakoľko aj z výpovede znalkyne je zrejmé, že v prípade ochorenia, ktorým žalobca dlhodobo trpí je súčasťou tohto ochorenia aj dlhodobý stav, keď sa pacient subjektívne cíti dobre, domnieva sa, že už nepotrebuje liečbu a lieky môže vysadiť. V tomto období sa môže stať, že pacient nesprávne vyhodnotí svoj stav a jeho ochorenie sa vráti a keď sa dostane do akútneho stavu ochorenia, už nevie kriticky posúdiť, že potrebuje pomôcť. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vo veci samej s touto argumentáciou vysporiadal, dokonca so svojom písomnou odôvodnení uviedol, že skutočnosť, že si takýto stav čiastočne spôsobil aj žalovaný svojim konaním, je v prejednávanej veci právne irelevantná a žalobca sa s týmto záverom súdu prvej inštancie plne zhoduje. Žalobca nesúhlasí s konštatovaním žalovanej v 3. rade o nesprávnom posúdení otázky existencie či absencie naliehavého právneho záujmu a plne sa stotožňuje s právnym názorov vysloveným súdom prvej inštancie v ods. 40 písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko tento názor korešponduje nielen s platnou právnou úpravou, ale aj uznávanou právnou teóriou a súdnou praxou. Rovnako žalobca nesúhlasí s právnym názorom žalovanej v 3. rade o nevykonateľnosti petitu napadnutého rozsudku v dôsledku existencie zápisu záložného práva v prospech tretej osoby. Svoje stanovisko k tejto námietke vysvetlil žalobca vo svojich písomných a ústnych podaniach a plne sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o námietku žalovanej v 3. rade, že dotknutým rozhodnutím bola úplne spochybnená právna istota a ochrana práv žalovanej v 3. rade ako dobromyseľnej nadobúdateľky vlastníckeho práva, aj k tejto námietke sa žalobca vyjadril v konaní a rovnako sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca má za to, že odvolanie žalovanej v 3. rade je nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. Žalobca sa taktiež vyjadril aj k odvolaniu žalovaného v 2. rade, kde uviedol, že žalovaný v 2. rade svoje odvolanie opiera v podstate o rovnaké právne a skutkové argumenty, ktoré uvádzal počas konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, a ku ktorým sa žalobca postupne vyjadril vo svojich písomných a ústnych podaniach, v neposlednom rade vo svojom písomnom záverečnom skutkovom a právnom zhrnutí zo dňa 06.03.2018. K jednotlivých dôvodom uvedeným v odvolaní žalovaného v 2. rade žalobca uvádza, že žalovaný v 2. rade na strane 3 svojho odvolania argumentuje potrebou ochrany dobromyseľného vlastníka nehnuteľnosti a zachovania princípu právnej istoty. V tejto súvislosti sa žalobca plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prípade absolútne neplatného právneho úkonu nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa, ktorý bol ustálený závermi Ústavného súdu SR v uznesení z 10.02.2010 citovanom v ods. 48 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca sám v priebehu konania poukazoval na tento záver Ústavného súdu a má za to, že v prejednávanej sporovej veci súd prvej inštancie tento právne záväzný názor Ústavného súdu aj správne aplikoval. Žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní na str. 4 uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. S týmto právnym názorom žalobca nesúhlasí a poukazuje na svoje písomné a ústne prednesy, v neposlednom rade na svoju právnu argumentáciu zo záverečného zhrnutia. Rovnako žalobca nesúhlasí s právnym názorom žalovaného v 3. rade o nevykonateľnosti petitu napadnutého rozsudku v dôsledku existencie zápisu záložného práva v prospech tretej osoby. Svoje stanovisko k tejto námietke vysvetlil žalobca vo svojich písomných a ústnych podaniach a v záverečnom zhrnutí. Pokiaľ ide o zhodnotenie priebehu a výsledkov znaleckého dokazovania zo strany žalovaného v 2. rade, žalobca poukazuje na to, že znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou MUDr. Patríciou Tropek svoje závery opiera o objektívne, ničím nevyvrátené lekárske správy a zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa zdravotného stavu žalobcu, a jeho závery znalkyňa riadne odôvodnila a nasledovne na pojednávaní stranám sporu a súdu aj vysvetlila. V rámci konania nebola preukázaná, a dokonca zo strany žalovaných ani len napadnutá, zaujatosť znalkyne. Argumentácia žalovaného v 2. rade, že žalobca porušil nariadenú liečbu a negatívny zdravotný stav si privodil sám a dobrovoľne neobstojí, nakoľko aj z výpovede znalkyne je zrejmé, že v prípade ochorenia, ktorým žalobca dlhodobo trpí je súčasťou tohto ochorenia aj dlhodobý stav, keď sa pacient subjektívne cíti dobre, domnieva sa, že už nepotrebuje liečbu a lieky môže vysadiť. V tomto období sa môže stať, že pacient nesprávne vyhodnotí svoj stav a jeho ochorenie sa vráti a keď sa dostane do akútneho stavu ochorenia, už nevie kriticky posúdiť, že potrebuje pomôcť. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vo veci samej s touto argumentáciou vysporiadal, dokonca so svojom písomnou odôvodnení uviedol, že skutočnosť, že si takýto stav čiastočne spôsobil aj žalovaný svojim konaním, je v prejednávanej veci

právne irelevantná a žalobca sa s týmto záverom súdu prvej inštancie plne zhoduje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca má za to, že odvolanie žalovaného v 2. rade je nedôvodné a navrhuje aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

14. K vyjadreniu žalobcu podala žalovaná v 3. rade svoju repliku, v ktorej uviedla, že v plnom rozsahu trvá na svojom stanovisku uvedenom v odvolaní proti rozsudku. Nesúhlasí s argumentami, ktoré uvádza žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 3. rade a žalovanému v 2. rade. Má za to, že sú totožné s argumentami uvedenými v konaní a zakladajú sa na subjektívnom posúdení veci.

15. K replike žalovanej v 3. rade podal žalobca dupliku, v ktorej uviedol, že nakoľko žalovaná v 3. rade v predmetnom vyjadrení neuviedla žiadne nové skutočnosti ani argumenty, iba vyhlásila nesúhlas s argumentmi, ktoré uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 3. rade, žalobca sa v podstate nemá k čomu vyjadriť a uvádza, že sa plne pridržiava svojich písomných vyjadrení podaných v prvostupňovom konaní, ako aj svojich vyjadrení v písomných stanoviskách k odvolaniam žalovaných.

16. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniam žalovaných v 2. a 3. rade nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.5.2022, o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil ( ods. l, ods. 2 ). Odvolatelia v odvolaniach neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

18. Žalovaní v 2. a 3. rade v odvolaniach zopakovali skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané. V podaných odvolaniach namietali rovnaké dôvody, preto odvolací súd pristupoval k preskúmaniu ich odvolacích námietok súhrnne.

19. Žalobca sa v predmetnom súdnom konaní domáha vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 02.11.2009 medzi žalobcom ako darcom a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným a kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalovanými v 1. až 3. rade, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 123, ktorý je bližšie špecifikovaný vyššie.

20. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom súdnom konaní bolo preukázané, že žalobca, v čase uzatvárania darovacej zmluvy so žalovaným v 1. rade dňa 02.11.2009 s poukazom na znalecký posudok č. 2/2016, vzhľadom na svoje duševné ochorenie - paranoidnú schizofréniu, nebol schopný ovládať svoje konanie ani rozpoznať dôsledky svojho konania, jeho ovládacie a rozpoznávacie funkcie boli vymiznuté a nemohol byť v predmetnom období spôsobilý urobiť právny úkon - darovaciu zmluvu. Preto vzhľadom na uvedené má aj odvolací súd za preukazné, že v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 02.11.2009, ktorou žalobca previedol na žalovaného v 1. rade svoj byt č. 123, žalobca trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento úkon v zmysle zákona nespôsobilým, a preto podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne určil, že darovacia zmluva zo dňa 02.112009 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa .

21. Pokiaľ ide o námietku žalovaných v 2. a 3. rade, že žalobca si predmetný duševný stav privodil sám, tak odvolací súd uvádza, že z vyjadrení znalkyne MUDr. Patrície Tropek taktiež vyplýva, že v prípade ochorenia, ktorým žalobca dlhodobo trpí je súčasťou tohto ochorenia aj dlhodobý stav, keď sa pacient

subjektívne cíti dobre, domnieva sa, že už nepotrebuje liečbu a lieky môže vysadiť. V tomto období sa môže stať, že pacient nesprávne vyhodnotí svoj stav a jeho ochorenie sa vráti a keď sa dostane do akútneho stavu ochorenia, už nevie kriticky posúdiť, že potrebuje pomôcť. Preto odvolací súd konštatuje, že predmetná námietka žalovaných v 2. a 3. rade je irelevantná, nemajúca vplyv na skutočnosť, že žalobca podpísal predmetnú darovaciu zmluvu v stave svojej duševnej nespôsobilosti a tým sa tento právny úkon stal absolútne neplatným. Navyše zo žiadneho z ustanovení nevyplýva zhojenie neplatného právneho úkonu, ak sa preukáže, že osoba sa do stavu duševnej poruchy dostala vlastným zavinením.

22. Preto na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na . Pokiaľ ide o nasledujúce prevody vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (kúpne zmluvy uzavreté medzi žalovanými v 1. až 3. rade), tieto sú potom taktiež absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle právnej zásady „nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet“. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade nemohol so žalovaným v 2. rade platne a účinne uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu, nakoľko žalovanému v 1. rade v zmysle vyššie citovanej zásady k tejto nehnuteľnosti vlastnícke právo nikdy nevzniklo a tým ani on sám nemohol byť jej vlastníkom v čase predaja. Rovnako toto platí aj pre následný prevod vlastníctva predmetného bytu zo žalovaného v 2. rade na žalovanú v 3. rade.

23. Pokiaľ žalovaní v 2. a 3. rade v odvolaní namietali ochranu dobromyseľných nadobúdateľov s odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ako aj na niektoré nálezy Ústavného súdu SR, tak odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.04.2021, sp. zn. , ktorý zjednotil nejednotnosť v predmetnej právnej otázke. V predmetnom uznesení Najvyšší súd SR vyslovil názor, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Svoje rozhodnutie Veľký senát Najvyššieho súdu odôvodil tým, že slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípade originárneho nadobúdania vlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch (uvedených nižšie), predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania tak vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci. Medzi iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe ktorých možno nadobudnúť vlastnícke právo k veci (podľa ), tak podľa Veľkého senátu nie je možné zaradiť nadobudnutie veci v dobrej viere od nevlastníka vo všeobecnosti (t. j. okrem prípadov výslovne predpokladaných zákonom). Výnimky zo zásady nemo plus iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky možno zaradiť ustanovenia , , zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o cenných papieroch a Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) [resp. v spojení s Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017]. Veľký senát sa tak stotožňuje s právnym názorom prezentovaným v judikatúre najvyššieho súdu, podľa

ktorého v prípade absolútne neplatného právneho úkonu nedochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k zmene v osobe vlastníka, a to ani v prípade, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Osoba, ktorá bola ako vlastník nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností, hoci ich vlastníkom nebola pre neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nemôže tieto nehnuteľnosti platne previesť na ďalší subjekt - hoci konajúci v dobrej viere v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností - s poukazom na zásadu, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Preto sa veľký senát prikláňa k tej časti judikatúry najvyššieho súdu - ktorá v prípade prvého absolútne neplatného právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zotrváva pri ďalších prevodoch nehnuteľností na zásade nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet - prezentovanej uznesením z 27. januára 2016, sp. zn. , rozsudkami z 30. marca 2011, sp. zn. a z 26. januára 2017, sp. zn. a uznesením z 29. apríla 2014, sp. zn. . Naopak veľký senát nesúhlasí s menšinovými právnymi názormi vyskytujúcimi sa v judikatúre najvyššieho súdu, ktoré v prípade absencie vlastníckeho práva na strane prevodcu (z dôvodu neplatnosti predchádzajúceho právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) pripúšťali ochranu nadobúdateľa s poukazom na jeho dobrú vieru, že osobe zapísanej v katastri nehnuteľnosti svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bez definície limitov, v ktorých by prichádzalo do úvahy prelomenie princípu ochrany pôvodného vlastníka (uznesenie z 27. februára 2013, sp. zn. ); resp. ktoré pripúšťali nadobudnutie vecného práva k nehnuteľnostiam osobou konajúcou v dobrej viere v správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti, aj keď osoba v katastri zapísaná nebola v skutočnosti nositeľom prevádzaného vecného práva (uznesenia z 27. júna 2019, sp. zn. a z 29. januára 2020, sp. zn. a rozsudky z 29. apríla 2020, sp. zn. a z 21. októbra 2020, sp. zn. ).

24. Na základe vyššie uvedeného s poukazom na stanovisko Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR dospel aj odvolací súd v predmetnom prípade k záveru, že námietka žalovaných v 2. a 3. rade ohľadom ochrany dobromyseľných nadobúdateľov je neprípustná. V predmetnom prípade nešlo o žiaden z taxatívne uvedených zákonných prípadov, kedy je možnosť na dobromyseľnosť nadobúdateľov brať ohľad. Preto odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vyhlásil aj kúpne zmluvy za absolútne neplatné.

25. Žalovaní v 2. a 3. rade ďalej vo svojich odvolaniach namietali, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných scudzovacích zmlúv. Ani túto ich námietku nehodnotí odvolací súd ako dôvodnú. Zhodne s tvrdením súdu prvej inštancie, zastáva odvolací súd názor, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení má. Jedine rozsudkom súdu, ktorým bude určené, že darovacia zmluva a následne uzavreté kúpne zmluvy sú neplatné, bude docielená ochrana vlastníckeho práva žalobcu.

26. Taktiež žalovaní v 2. a 3. rade opätovne namietali nevykonateľnosť žalobného petitu s poukazom na § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Nakoľko predmetom žaloby nie je určenie platnosti záložnej zmluvy, ale určenie platnosti zmlúv o prevode vlastníckeho práva, kladným výrokom súdu v prejednávanej veci budú dotknuté výlučne strany sporu a kataster nehnuteľností bude môcť na jeho základe zapísať pôvodný stav pokiaľ ide o vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o záložného veriteľa (OTP banka Slovensko, a.s.), pre neho rozhodnutie súdu o žalobnom petite nemusí byť záväzné, nakoľko jeho postavenie záložného veriteľa sa zmenou v osobe vlastníka nehnuteľností z hľadiska právneho postavenia nezmení.

27. Tak isto odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú námietku žalovaných v 2. a 3. rade, že znalecký posudok vypracovaný MUDr. Patríciou Tropek č. 2/2016 je nedôveryhodný. Odvolací súd s predmetnou námietkou nesúhlasí, nakoľko zaujatosť danej znalkyne nebola zo strany žalovaných v konaní pred súdom prvej inštancie namietaná, takisto ako výsledky znaleckého posudku neboli zo strany žalovaných žiadnym hodnoverným spôsobom vyvrátené. Preto odvolací súd závery uvedené v znaleckom posudku č. 2/2016 považoval za správne. Znalecký posudok svoje závery opiera o objektívne, ničím nevyvrátené lekárske správy a zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa zdravotného stavu žalobcu, a jeho závery znalkyňa riadne odôvodnila a nasledovne na pojednávaní stranám sporu a súdu aj vysvetlila.

28. Odvolací súd k žalovanému v 2. rade uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

29. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

31. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaniach žalovaní v 2. a 3. rade (a žalovaný v 1. rade zostal nečinný) neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolania nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a podľa sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

32. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

33. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie .

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon Pripúšťa (419 )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).