Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/31/2021

Rozhodnutie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr.Michala Novotného (sudca spravodajca) vo veci žalobcu: AGS spol. s r. o. (do 28. apríla 2021 s dodatkom „v reštrukturalizácii"), IČO: 31 618 375, Priemyselná 14, Prievidza, zastúpeného: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., IČO: 47 257 164, Dolná 6, Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 6. apríla 2020, č. 0150331002020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -63 z 10. februára 2021 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -63 z 10. februára 2021 tak, že zrušuje rozhodnutie žalovanej zo 6. apríla 2020, č. 0150331002020, a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na náhradu 100 % trov celého konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca bol v novembri 2019 zamestnávateľom zamestnancov, ktorí boli účastní na sociálnom poistení. Za uvedený mesiac podal 10. decembra 2019 pobočke žalovanej v Prievidzi potrebné výkazy, v ktorých si ako dátum splatnosti poistného za uvedený mesiac určil 30. december 2019. Napriek tomu však do tohto dátumu neodviedol poistné na sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ, ani poistné, ktoré mal odviesť za zamestnancov. Okresný súd Trenčín uznesením z 26. novembra 2019, ktoré bolo uverejnené vo vydaní Obchodného vestníka z 2. decembra 2019, začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie. Ďalším uznesením, ktoré bolo uverejnené vo vydaní zo 7. januára 2020, okresný súd povolil reštrukturalizáciu žalobcu.

2. Po začatí reštrukturalizácie pobočka žalovanej v Prievidzi rozhodnutím z 10. januára 2020 predpísala žalobcovi poistné za november 2019 v celkovej sume 11.234,92 €. Žalobca sa proti nemu neodvolal, preto sa stalo právoplatné 29. januára 2020. Pretože poistné nezaplatil ani čiastočne, pobočka 11. februára 2020 rozhodla o začatí vymáhania celej tejto sumy a žalobcu 17. februára 2020 upovedomila, že sa vymáhanie začalo. Ten v odvolaní proti upovedomeniu namietol, že vymáhaná pohľadávka nie je prednostnou pohľadávkou v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a mala byť prihlásená do reštrukturalizácie. Preto cit. zák. bránil vymáhaniu tejto pohľadávky počas reštrukturalizačného konania. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím toto odvolanie zamietla. Zdôraznila, že pohľadávka na poistné podľa judikatúry vzniká až jeho splatnosťou, ktorú si žalobca v prerokúvanej veci určil na 30. decembra 2019. Reštrukturalizačné konanie žalobcu sa však začalo už 3. decembra 2019, takže pohľadávka voči nemu vznikla pred

jeho začatím, a tak je prednostnou pohľadávkou, na ktorú sa podľa § 120 ods. 2 cit. zák. účinky reštrukturalizácie nevzťahujú.

3. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej sa okrem iného domáhal, aby správny súd podľa zrušil aj upovedomenie o vymáhaní pohľadávok zo 17. februára 2020 a rozhodnutie pobočky z 10. januára 2020, ktorým bolo predpísané poistné. Správny súd napadnutým rozsudkom č. k. -63 túto správnu žalobu zamietol. Vyšiel z názorov judikatúry, že pohľadávka žalovanej na poistné vzniká až jeho splatnosťou. Jej vznik sa totiž spravuje len ustanoveniami o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nie Pohľadávka žalovanej tak vznikla až 30. decembra 2019, teda po začatí reštrukturalizačného konania, a preto pre ňu neplatí neprípustnosť výkonu rozhodnutia podľa II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší rozhodnutie žalovanej, ako aj upovedomenie o vymáhaní pohľadávok a vec sa vráti žalovanej na ďalšie konanie, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci správnemu súdu. Na úvod zdôraznil, že v prerokúvanej veci treba vznik pohľadávky na poistné posúdiť podľa ustanovení , ktoré sú špeciálnymi predpismi pre reštrukturalizáciu. V ďalšej časti žalobca obsiahlo rozobral účel reštrukturalizácie, ktorý vidí v minimalizácii právnej neistoty dotknutých subjektov a právnom oddelení situácie dlžníka pred začatím reštrukturalizačného konania a po ňom. Preto je zmysluplným taký výklad, ktorý vedie k úplnému vyporiadaniu všetkých nárokov voči dlžníkovi vzniknutých do tohto okamihu. Tomuto účelu by odporovalo, ak by sa počas reštrukturalizácie mohlo vymáhať poistné vzniknuté pred jej začatím. Postup žalovanej, ktorý odporuje , zasahuje aj do legitímneho očakávania žalobcu. Žalobca zdôraznil, že ustanovenie poslednej vety cit. zák. oddeľuje pohľadávky, ktoré sa musia uplatniť prihláškou (staré dlhy) a uspokojujú sa z reštrukturalizačného plánu, a prednostné pohľadávky. Rozhodujúcim okamihom je okamih vzniku pohľadávky, nie okamih, kedy ju žalobca voči žalovanej vyčíslil a tá ju mohla vymáhať. Žalobcovi nemôže byť na ťarchu, že sa nedotkol ustanovení , ktoré upravujú predkladanie výkazov o poistnom. Ak skutkové okolnosti pohľadávky nastali pred začatím reštrukturalizácie, pohľadávka sa musí do nej prihlásiť. Pohľadávka žalovanej na poistné v tu prerokúvanej veci vznikala postupne za každý deň trvania poistenia mesiaca november 2019, a tak si ju žalovaná mala prihlásiť do reštrukturalizácie. Na túto povinnosť nemalo žiaden vplyv prebiehajúce konanie o predpísaní tejto pohľadávky. Žalovanej podľa žalobcu nemožno priznať výsadné postavenie, ktoré by bolo nezávislé od akejkoľvek reštrukturalizácie; takýto výklad by narúšal právnu istotu jej účastníkov. Žalobca znova odkázal na dôvodovú správu k , ktorým sa novelizoval ; podľa neho jej odporuje výklad, ktorý zaujala žalovaná a správny súd. Nesúhlasil ani s názorom, že by bol vznik pohľadávky viazaný na predloženie výkazov, pretože z prvého bodu vyplýva, že výkazy sa predkladajú k poistnému, ktoré je už splatné. Taký názor je aj absurdný, pretože by to znamenalo, že nepredložením výkazu by pohľadávka na poistné nikdy nevznikla, hoci a cit. zák. aj pre tento prípad upravujú premlčanie poistného. Žalobca vytkol správnemu súdu aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorú podľa neho reprezentujú viaceré rozsudky, ktoré sa týkajú daňových nedoplatkov, medzi nimi rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a ktoré boli prijaté po zmene právnej úpravy vykonanej Naopak, rozhodnutia, na ktoré odkazuje žalovaná, sa týkajú právnej úpravy účinnej pred novelou vykonanou týmto zákonom. Konečne, žalobca namietol, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej nezohľadňuje skutočnosti, že medzičasom bol schválený reštrukturalizačný plán žalobcu a pohľadávky žalovanej sa podľa stali nevymáhateľné.

5. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Na úvod zdôraznila, že akceptovanie výkladu žalobcu by znížilo príjmy žalovanej ako verejnoprávnej inštitúcie hospodáriacej s verejnými financiami. Ďalej zopakovala svoj názor, že podľa je na splnenie povinnosti zaplatiť a odviesť poistné rozhodný dátum výplaty príjmov zamestnancov. Až následne môže žalovaná predpísať poistné, a to na základe výkazov predložených žalobcom. Tie boli v prerokúvanej veci predložené až 10. decembra 2019, teda po začatí reštrukturalizačného konania. Až vtedy mala pobočka žalovanej vedomosť o tejto pohľadávke. Uplynutím novembra 2019 ani žalobca nemohol vedieť o všetkých skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú výšku poistného. Oprávnenia zaplatiť verejnoprávnu pohľadávku podľa poslednej vety vzniká až vtedy, keď je známy dlžník, obsah

pohľadávky (na základe predloženého výkazu), existencia sankcie a vynútiteľnosť práva. Nezaplatené poistné je pohľadávkou až po dni určenom na výplatu príjmov zamestnancov. Tieto závery vyslovil vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ak by mala verejnoprávna pohľadávka vznikať pred splatnosťou, bol by to zákonodarca v § 120 ods. 2 cit. zák. ustanovil výslovne tak, ako pre súkromnoprávne pohľadávky. Rozhodnutie žalovanej tak bolo vydané v súlade so zákonom, a preto niet dôvodu na jeho zrušenie. III. Posúdenie veci kasačným súdom 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu ( o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) v medziach uplatnených kasačných bodov ( ).

7. V prerokúvanej veci žalovaná začala voči žalobcovi vymáhanie pohľadávky na poistné za mesiac november 2019, ktoré predpísala exekučným titulom ( ) - rozhodnutím z 10. januára 2020. Podľa cit. zák. môže účastník konania (povinný - porov. cit. ) príslušnej organizačnej zložke, ktorá vydala upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, do 15 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia podať odvolanie, ak (okrem iného) existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. Žalobca takéto odvolanie podal a uplatňoval v ňom, že vymáhaniu pohľadávky na poistnom za november 2019 bráni Podľa tohto ustanovenia má začatie reštrukturalizačného konania okrem iného taký účinok, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Z ustanovenia cit. zák. vyplýva, že pohľadávky sa v reštrukturalizácii zásadne uplatňujú prihláškou, ak zákon neustanovuje inak. Takým ustanovením je medzi iným cit. zák., podľa ktorého sa prihláškou neuplatňujú okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania (spoločne tzv. prednostné pohľadávky). Reštrukturalizačné konanie sa podľa cit. zák. začína zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku; účinky zverejnenia podľa cit. zák. nastávajú nasledujúci pracovný deň po zverejnení, teda po dátume príslušného vydania Obchodného vestníka ( o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov).

8. Zo skutkového stavu zisteného žalovanou vyplýva, že uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania žalobcu bolo zverejnené vo vydaní Obchodného vestníka z 2. decembra 2019. Účinky zverejnenia tohto uznesenia tak podľa cit. nastali 3. decembra 2019 a týmto dňom sa podľa cit. zák. začalo reštrukturalizačné konanie. Kľúčovou otázkou prerokúvanej veci tak je otázka, či pohľadávka žalovanej vznikla v tento deň alebo neskôr, teda počas reštrukturalizačného konania. Ak by vznikla takýmto spôsobom, podľa cit. zák. by sa do reštrukturalizácie nemusela prihlasovať a nevzťahovalo by sa na ňu ani obmedzenie ustanovené v cit. zák., teda nemožnosť začať výkon rozhodnutia na jej vymoženie.

9. Správny súd v napadnutom rozsudku vyšiel z doterajšej rozhodovacej praxe, na ktorú opakovane odkazuje aj žalovaná a ktorá bola v zásade jednotná v tom, že pohľadávka žalovanej voči platiteľovi na zaplatenie a odvedenie poistného vzniká až dňom splatnosti poistného. Tieto názory vychádzali z toho, že podľa sa zamestnávateľ nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného (porov. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , judikát R 5/2016, a sp. zn. , v podobnom zmysle aj uznesenie sp. zn. , judikát R 94/2018). Ústavnú prijateľnosť takéhoto právneho názoru potvrdil aj ústavný súd (napr. uznesenie sp. zn. ). Správny súd však v napadnutom rozsudku vyslovil, že tieto názory platia rovnako aj po novele , ktorá bola s účinnosťou od 1. marca 2017 vykonaná Pritom sa oprel o časť odôvodnenia ústavného súdu, ktorý vyslovil, že vznik a zánik pohľadávky na poistné na sociálne poistenie možno posudzovať len podľa Z toho správny súd uzavrel, že na zmenu vykonanú v tomto smere uvedenou novelou nemôže prihliadať. Tento záver však nemôže obstáť.

10. Ústavný súd je podľa nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že v zásade nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (). Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , , , , ). Z tohto hľadiska je tak potrebné vnímať aj právne názory ústavného súdu vyslovené v uvedenom uznesení sp. zn. . Ústavný súd totiž len vyslovil, že v čase jeho rozhodovania nebol s a uvedenými medzinárodnými zmluvami nezlučiteľný taký právny názor, že vznik pohľadávky na poistné sa musí posúdiť práve podľa Tým však ústavný súd nevyslovil, že by to bola jediná prijateľná interpretácia, a už vonkoncom nevyslovil, že by tento výklad mal platiť vždy a za každých okolností, a to aj v prípade, že príslušné zákonné ustanovenia budú novelizované.

11. Správny súd totiž v napadnutom rozsudku citoval aj inú časť uvedeného uznesenia, v ktorej ústavný súd vyslovil, že na prihlasovanie pohľadávok v konkurze a reštrukturalizácii sa používali príslušné ustanovenia , keďže žiadne osobitné ustanovenia v tomto smere nemal. Kasačný súd považuje tento právny názor za podstatný aj preto, že pri posudzovaní každej skutkovej situácie je potrebné vychádzať z tých právnych noriem, ktoré práve túto situáciu upravujú. V tu prerokúvanej veci úlohou správneho súdu nebolo riešiť abstraktnú právnu otázku, kedy vzniká právo žalovanej na poistné na sociálne poistenie, jeho predpísanie a vymáhanie, ale výlučne otázku, či pohľadávku na poistné bolo treba prihlásiť do reštrukturalizácie podľa alebo nie. Otázka „vzniku pohľadávky“ tak je relevantná len na účely prihlásenia či neprihlásenia tejto pohľadávky do reštrukturalizácie, pretože účinky a aj cit. zák. sú viazané vyslovene len na to, či pohľadávka na poistné do nej mala alebo nemala byť prihlásená. Názor ústavného súdu citovaný v úvode tohto odseku v tomto prípade vedie k záveru, že na tento účel (potreba prihlásiť či neprihlásiť pohľadávku do reštrukturalizácie) sa vznik pohľadávky musí posudzovať takisto prednostne podľa , lebo nemá v tomto smere zodpovedajúce osobitné ustanovenie.

12. Z uvedených dôvodov nie je správna úvaha obsiahnutá v ods. 16 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorej sa vznik pohľadávky na účely musí posudzovať len podľa Naopak, ako správne zdôraznil žalobca, túto otázku treba posúdiť predovšetkým podľa a až podporne podľa Na účely takého posúdenie je podľa kasačného súdu podstatná práve novelizácia , ktorá bola s účinnosťou od 1. marca 2017 vykonaná Podľa uvedeného ustanovenia sa vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 247) zdôraznila, že sa ním rieši problém prameniaci z toho, že v reštrukturalizácii nedochádza k zosplatneniu všetkých záväzkov dlžníka, a tak je dôležité rozlišovať ich vznik a splatnosť. To podľa zákonodarcu viedlo aplikačnú prax k nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné. Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa podľa navrhovateľa zákona mal rozumieť okamih vzniku práva na plnenie ( ) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť), a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa mal rozumieť okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

13. Verejnoprávny charakter pohľadávky na poistné na sociálne poistenie nebol sporný ani v doterajšej judikatúre a nespochybňuje ho ani žalobca, ani žalovaná. Ako vyplýva zo znenia ustanovenia poslednej vety , ale aj jeho účelu (vyjadreného v dôvodovej správe), bolo jeho cieľom jasne oddeliť okamih splatnosti verejnoprávnej pohľadávky od okamihu jej vzniku. V súlade s judikatúrou citovanou v odseku 9 tohto rozsudku možno súhlasiť s tým, že okamihom splatnosti

poistného na sociálne poistenie podľa vzniká právo žalovanej poistné predpísať ( cit. zák.). Možno teda súhlasiť s tým, že týmto okamihom pohľadávka žalovanej na poistné na sociálne poistenie dospieva. Z poslednej vety však vyplýva, že pre vznik tejto pohľadávky už nie je rozhodný tento okamih, teda okamih, kedy žalovaná môže voči platiteľovi poistné uplatniť predpísaním ( ), ale rozhodné je, kedy platiteľ môže prvýkrát dobrovoľne splniť túto svoju povinnosť. Pritom nie je podstatné, či túto povinnosť aj skutočne splnil, pretože posledná veta vyslovene zdôrazňuje len jeho oprávnenie tak urobiť. Ako správne pripomenul žalobca, citované ustanovenie už bolo predmetom výkladu veľkého senátu najvyššieho súdu v súvislosti so vznikom daňovej pohľadávky na úroky z omeškania (rozsudok sp. zn. ). Najvyšší súd v tomto rozhodnutí s odkazom na znenie a účel uvedeného ustanovenia zdôraznil, že hoci sa takáto daňová pohľadávka stáva splatnou právoplatným vyrubením, táto splatnosť nie je podmienkou jej vzniku. Rozhodujúce pre vznik takejto pohľadávky sú len skutkové okolnosti jej vzniku. Vznik takejto pohľadávky je viazaný na objektívne okolnosti, ktorými sú existencia splatnej dane a trvanie omeškania (plynutie času).

14. Podstata uvedených právnych názorov je podľa kasačného súdu (napriek opačnému názoru žalovanej) prenositeľná aj na posúdenie vzniku pohľadávky na poistné na sociálne poistenie. Aj táto verejnoprávna pohľadávka na účely vzniká okamihom, kedy nastali objektívne skutkové okolnosti, v ktorých je dlžník prvýkrát oprávnený splniť ju. Podľa a , a , a a a poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti platia v zásade tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ; ten je tiež povinný podľa , a cit. zák. platiť poistné na úrazové poistenie, na garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity. Podľa cit. zák. sa suma poistného určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť podľa , teda činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisom, je zásadne tento príjem (porov. ). Tento vymeriavací základ je (s určitými obmedzeniami) aj vymeriavacím základom zamestnávateľa tohto zamestnanca ( cit. zák.). Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je podľa cit. zák. kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné, okrem zamestnancov uvedených v prvej vete, pri ktorých sa rozhodujúce obdobie určuje osobitne. Toto rozhodujúce obdobie je rozhodujúcim obdobím aj na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnávateľa ( cit. zák.). Podľa fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú zásadne povinné poistné odvádzať. Podľa cit. zák. však za zamestnanca odvádza určité poistné zamestnávateľ, ktorý na tento účel vykoná zrážku poistného, ktoré je zamestnanec povinný platiť. Podľa sa potom poistné platí zásadne za kalendárny mesiac pozadu a za toto obdobie zamestnávateľ podľa prvého bodu cit. zák. aj predkladá pobočke žalovanej výkaz poistného a príspevkov. 15. Na základe citovaných ustanovení tak nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že pohľadávka na poistné vzniká postupne každým dňom kalendárneho mesiaca, počas ktorého trvá poistenie. Z ustanovení upravujúcich rozhodné obdobie, ale najmä z cit. je totiž zrejmé, že zamestnávateľ môže zaplatiť poistné, ktoré je povinný platiť sám, ako aj poistné, ktoré odvádza za zamestnanca, po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa toto poistné platí. Uplynutím kalendárneho mesiaca, ktorý je rozhodujúcim obdobím ( cit. zák.), je totiž zamestnávateľ v zásade schopný ustáliť, či zamestnanec bol alebo nebol poistencom, vie zistiť výšku jeho vymeriavacieho základu (spravidla mzda v pracovnom pomere, ktorá je podľa zásadne splatná pozadu za mesačné obdobie), a dokáže z neho podľa vypočítať poistné. Hneď po uplynutí kalendárneho mesiaca tak zamestnávateľ je schopný vypracovať výkaz podľa prvého bodu cit. zák. Podľa kasačného súdu na tom nič nemení okolnosť, že v konkrétnych podmienkach konkrétneho zamestnávateľa môžu tieto procesy zabrať určitý čas, pretože v tomto prípade ide len o spôsob organizácie práce daného zamestnávateľa. Rovnako na tom nič nemení okolnosť, že žalovaná až do okamihu predloženia takéhoto výkazu nepozná potrebné veličiny na to, aby poistné prípadne predpísala; na to, aby zamestnávateľ mohol zaplatiť poistné, je totiž podstatné, aby tieto veličiny poznal on, nie to, aby ich poznala žalovaná. V právnom zmysle je zamestnávateľ schopný (pri dostatočne presnom evidenčnom systéme alebo dostatočnom obsadení personálnej agendy) všetky tieto skutkové okolnosti zistiť ihneď po ukončení mesiaca. Na ich

základe tak dokáže určiť poistné za príslušné mesiace a toto poistné dokáže zaplatiť žalovanej, a preto je aj oprávnený tak urobiť.

16. Z uvedeného tak podľa kasačného súdu možno uzavrieť, že zamestnávateľ je oprávnený splniť svoju povinnosť odviesť (zaplatiť) poistné, ktoré platí sám a ktoré platí jeho zamestnanec podľa a , v prvý deň po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorý je rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnancov ( a cit. zák.). Podľa už citovaného poslednej vety tak týmto prvým dňom (nasledujúceho) kalendárneho mesiaca vzniká pohľadávka žalovanej na zaplatenie takého poistného za príslušný (predchádzajúci) kalendárny mesiac.

17. Na rozdiel od názoru žalovanej kasačný súd nepovažuje okolnosť, že podľa a je poistné splatné až ôsmy deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, resp. až v deň určený na výplatu príjmov, za podstatnú pre posúdenie okamihu vzniku tejto pohľadávky na účely Tento okamih je totiž rozhodný len pre vznik práva žalovanej predpísať poistné podľa , nie však pre právo platiteľa zaplatiť poistné. Preto sa nemožno stotožniť s názorom žalovanej, ktorý predstavila vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti a podľa ktorého v tento deň vzniká aj právo platiteľa zaplatiť poistné. Taký výklad by totiž znamenal, že platiteľ poistného nemá právo (teda nesmie) zaplatiť poistné pred jeho splatnosťou, teda pred ôsmym dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca alebo pred dňom určeným na výplatu príjmov v zmysle a cit. zák. V takom prípade by však sama žalovaná musela platiteľom vracať všetky platby poistného, ktoré by prijala pred týmto dňom, pretože by boli zaplatené neoprávnene. Z úradnej činnosti je však kasačnému súdu známe, že platitelia bežne platia poistné aj pred dátumom jeho splatnosti, no žalovaná im ho nevracia. To podľa kasačného súdu potvrdzuje, že aj sama žalovaná postupuje v súlade s názorom, že platitelia môžu poistné zaplatiť aj pred dátumami jeho splatnosti uvedenými v , teda s názorom, ku ktorému dospel kasačný súd. Okrem toho by názor, že platiteľ nemôže zaplatiť poistné pred jeho splatnosťou, viedol k záveru, že platiteľ sa bude správať v súlade s právom len vtedy, ak poistné zaplatí len a výlučne presne v deň jeho splatnosti - ak by ho totiž zaplatil skôr, konal by (podľa tohto názoru) neoprávnene, ak by ho však zaplatil neskôr, bol by už v omeškaní. Takýto výklad je podľa kasačného súdu zjavne absurdný, lebo nie je podporený žiadnym rozumným účelom, ktorému by mal slúžiť. Práve takáto bezúčelná interpretácia však robí z práva „nástroj odcudzenia a absurdity“, ako to vzletne formuloval český Ústavný súd vo svojom známom náleze sp. zn. .

18. Vychádzajúc z uvedeného výkladu tak možno uzavrieť, že ak účinky začatia reštrukturalizačného konania nastúpili po uplynutí určitého kalendárneho mesiaca, ale pred splatnosťou poistného podľa a , je pohľadávka na poistné za tento kalendárny mesiac pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania v zmysle a contrario. Takúto pohľadávku tak žalovaná musí v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou podľa Zároveň ustanovenie cit. zák. vylučuje, aby sa počas reštrukturalizačného konania pre takúto pohľadávku začalo konanie o výkon rozhodnutia na majetok patriaci dlžníkovi, a to vrátane konania o vymáhanie pohľadávky podľa a nasl. Existencia takéhoto reštrukturalizačného konania je tak inou okolnosťou v zmysle cit. zák., pre ktorú je vymáhanie takejto pohľadávky neprípustné.

19. Reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi sa podľa zisteného skutkového stavu začalo s účinkami od 3. decembra 2019. Rozhodnutím z 10. januára 2020 pobočka žalovanej žalobcovi predpísala poistné za november 2019. Z obsahu rozhodnutia nevyplývajú žiadne indície, že by bolo predpísané poistné za iné rozhodujúce obdobie než práve mesiac november 2019. Podľa výkladu podaného v predošlých odsekoch to znamená, že pohľadávka žalovanej na toto poistné podľa poslednej vety vznikla uplynutím novembra 2019, teda najneskôr 1. decembrom 2019. Táto pohľadávka tak vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a žalovaná si ju podľa cit. zák. mala prihlásiť do reštrukturalizácie žalobcu. Na základe toho tak podľa cit. zák. žalovaná nemohla pre túto pohľadávku viesť konanie o jej vymáhanie, a to bez ohľadu na to, že jej rozhodnutie z 10. januára 2020 sa stalo právoplatným. Žalobca tak v odvolaní proti upovedomeniu dôvodne namietal, že táto okolnosť bráni vymáhaniu pohľadávky v zmysle

20. Hoci rozhodnutia najvyššieho súdu vydané v inom než správnom kolégiu nie sú pre tunajší súd formálne záväzné na účely , treba v záujme úplnosti doplniť, že právnymi otázkami riešenými v tomto rozsudku sa už okrajovo zaoberal aj najvyšší súd v obchodnoprávnom kolégiu, ktorého rozhodovacia prax však nateraz nie je celkom ustálená. V uznesení sp. zn. najvyšší súd skúmal otázku, či a za akých podmienok pohľadávka na poistné na sociálne poistenie môže byť v konkurze pohľadávkou proti podstate podľa Najvyšší súd k otázke vzniku takejto pohľadávky odkázal na skôr citované názory v uzneseniach sp. zn. , judikát R 5/2016, sp. zn. a sp. zn. , judikát R 94/2018. Zároveň však zdôraznil rozdiely konkurzu oproti reštrukturalizácii, v ktorej by ustanovenie poslednej vety mohlo viesť k odlišným záverom. Naproti tomu v rozsudku sp. zn. (judikát R 73/2021), takisto pri riešení otázky, kedy je pohľadávka na poistné na sociálne poistenie prednostnou pohľadávkou podľa , obiter dictum vyslovil názor, že zamestnávateľ, ktorý podľa odvádza poistné za zamestnanca a vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, by nebol oprávnený vykonať zrážku a odviesť poistné, teda plniť poisťovni pred dňom uvedeným v Z toho vyvodil, že pohľadávka na toto poistné by nevznikla pred dňom uvedeným v cit. zák. ani podľa Podľa kasačného súdu však tento názor nedostatočne zohľadňuje okolnosť, že podľa už cit. je mzda splatná zásadne za mesačné obdobie pozadu, teda kedykoľvek po uplynutí kalendárneho mesiaca. Ustanovenie síce určuje tzv. výplatné termíny, nevyplýva z neho však, že by zamestnávateľ nemohol zamestnancovi vyplatiť mzdu aj skôr. Takéto právo zamestnávateľa možno vyvodiť jednak z a Zák. práce, podľa ktorého musí byť mzda zamestnancovi doručená alebo pripísaná na účet najneskôr do výplatného termínu, a teda môže byť poukázaná (vyplatená) aj skôr. Z citovaného ustanovenia takisto vyplýva, že zamestnancovi sa poukazuje zásadne čistá mzda, teda mzda po vykonaní zrážok ( Zák. práce), z čoho zasa logicky plynie, že zrážka zo mzdy sa môže vykonať aj skôr než vo výplatnom termíne. Citované ustanovenia tak podľa kasačného súdu zásadne spochybňujú záver, že zrážku poistného zo mzdy zamestnávateľa môže zamestnávateľ vykonať až vo výplatnom termíne, a preto až v tento deň môže takéto poistné odviesť žalovanej.

21. K všeobecným úvahám žalovanej o tom, že je verejnoprávnou inštitúciou a nakladá s verejnoprávnymi prostriedkami, možno len stručne poznamenať, že účelom je podľa jeho riešenie úpadku dlžníka. Podľa jednej zo základných zásad vyjadrenej v cit. zák. veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné. Konania upravené v sa tak spravidla dotýkajú práv každého veriteľa, bez ohľadu na to, či jeho pohľadávka je verejnoprávna alebo súkromnoprávna, pokiaľ samotný zákon neustanovuje inak. Ustanovenie a nerozlišuje medzi požiadavkami na prihlásenie súkromnoprávnych a verejnoprávnych pohľadávok, a tak ich spoločným znakom je, že sa za určitých okolností môžu stať nevymáhateľnými ( cit. zák.). Účinky reštrukturalizácie na hospodárenie žalovanej sa tak nijako nelíšia od jej účinkov na hospodárenie akéhokoľvek iného súkromnoprávneho, ale aj verejnoprávneho veriteľa, ktorý takisto plní verejné úlohy a nakladá s verejnými prostriedkami (napr. štátu z titulu daní a poplatku). Ako zdôraznil aj ústavný súd vo svojej judikatúre, zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia. Maximalizácia uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je determinantom určujúcim spoločný záujem veriteľov (nález sp. zn. , č. 80/2011 ZbNaU). vedome prejavil vôľu, aby (pokiaľ nie je splnená niektorá z ustanovených výnimiek) reštrukturalizáciou boli dotknuté aj verejné prostriedky, s ktorými žalovaná hospodári, rovnako ako ňou budú dotknuté iné verejné prostriedky a súkromné prostriedky. Taký výklad ustanovenia cit. zák., aby práve prostriedky, s ktorými hospodári žalovaná, boli dotknuté čo najmenej, by nezodpovedal ani prejavenej vôli zákonodarcu, ani citovanému tohto zákona, ani účelu reštrukturalizácie tak, ako ju chápe ústavný súd. K záverečnej úvahe žalovanej, že žalobca reprezentuje záujem úzkeho okruhu subjektov, možno len stručne poznamenať, že s ohľadom na počet povolených reštrukturalizácií (napr. za rok 2021 ich bolo 49) sa celá úprava reštrukturalizácie týka len mimoriadne malého segmentu všetkých podnikateľských subjektov. Napriek tomu ju však zákonodarca upravil samostatným zákonným rámcom, ktorým tomuto malému segmentu priznal už vysvetlené postavenie. IV. Záver

22. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je správne. Žalovaná v dôsledku nesprávneho výkladu ustanovenia v spojení s poslednej vety a v nadväznosti na , a a nesprávne dospela k záveru, že vymáhanie pohľadávky predpísanej žalobcovi rozhodnutím pobočky z 10. januára 2020 je napriek prebiehajúcemu reštrukturalizačnému konaniu prípustné. Žalovaná tak vec nesprávne právne posúdila, čo podľa opodstatňovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

23. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa . Preto kasačný súd podľa napadnutý rozsudok rozsudkom ( ) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej podľa vrátil na ďalšie konanie. V rozpore so sťažnostným návrhom žalobcu kasačný súd nepovažoval za potrebné zrušiť aj upovedomenie pobočky zo 17. februára 2020; úlohou žalovanej totiž bude rozhodnúť o osude tohto upovedomenia pri novom rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Pritom je žalovaná v ďalšom konaní viazaná právnymi názormi vysloveným v tomto rozsudku ( a ).

24. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa samostatne, ako aj v spojení s priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konania na oboch stupňoch.

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.