Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-7Sa/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., XXX XX D. E. XXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: WITT&KLEIM Advokátska kancelária s.r.o., Dolná č. 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28911-2/2022-BA zo dňa 29. júna 2022, na podklade správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 28911-2/2022-BA zo dňa 29. júna 2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov č.700-2810083422-GC04/22 zo dňa 8. apríla 2022 a vec vracia Sociálnej poisťovni, pobočke Bardejov na ďalšie konanie.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 700-2810083422-GC04/22 zo dňa 08.04.2022 predpísala žalovanému, v danom čase v reštrukturalizácii, za obdobie január 2022 a február 2022 poistné a povinné príspevky v celkovej sume 3.117,92 €.

2. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, pričom žalovaný rozhodnutím č. 28911-2/2022-BA zo dňa 29.06.2022 odvolanie v celom rozsahu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II. Stručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí

3. Správny orgán na prvom stupni svoje rozhodnutie v podstate len citáciou príslušných právnych predpisov a konštatovaním o nezaplatení poistného na základe vykonanej kontroly odvodov.

4. Žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí po rozsiahlej citácii právnych predpisov uviedol, že námietky účastníka konania, uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Dňa 28.02.2022 Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, prijala mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac január 2022, na základe ktorého bol účastník konania povinný odviesť Sociálnej poisťovni poistné a povinné príspevky v sume 1.558,03 €, ktoré boli splatné 28.02.2022 a dňa 31.03.2022 prijala pobočka mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac február 2022, na

základe ktorého bol účastník konania povinný odviesť Sociálnej poisťovni poistné a povinné príspevky v sume 1.559,89 €, ktoré boli splatné 31.03.2022.

5. Žalovaný ďalej poukázal na zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) a síce, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

6. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. , zo dňa 21. februára 2022 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 39/2022, dňa 25. februára 2022, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. , zo dňa 03. marca 2022, zverejnené v Obchodnom vestníku číslo 48/2022, povolil reštrukturalizáciu dlžníka. V súlade s o sociálnom poistení (ďalej len ZSP) splatnosť poistného a povinných príspevkov za mesiac január 2022 nastala dňa 28. februára 2022 a splatnosť poistného a povinných príspevkov za mesiac február 2022 nastala dňa 31. marca 2022. Poistné a povinné príspevky ako pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká ex lege, t. j. priamo zo zákona dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty ich splatnosti. Z dôvodu, že pohľadávky Sociálnej poisťovne na poistnom a povinných príspevkov za obdobie január 2022 a február 2022 vznikli voči dlžníkovi po 26. februári 2022 t. j. po začatí reštrukturalizačného konania, ide o tzv. prednostné pohľadávky, ktoré sa v zmysle do reštrukturalizácie neprihlasujú. Prednostné pohľadávky sa uplatňujú bežným spôsobom dlžníka a nepôsobia na nich účinky začatia reštrukturalizačného konania.

III. Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej, replika, pojednávanie

7. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.07.2022, doručenou súdu nasledujúceho dňa, prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí žalobca v tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalobca v žalobe poukázal na dôvodovú správu k novele ustanovenia , ktorým bolo toto ustanovenie doplnené o štvrtú vetu a podľa ktorej dlhodobo platí, že pre posúdenie vzniku pohľadávky na účely jej uplatnenia v reštrukturalizácii sú rozhodujúce skutkové okolnosti. Relevantné podľa žalobcu teda je, kedy bol žalobca poistné oprávnený plniť prvýkrát, a nie, kedy sa stali splatnými. Nemožno teda zamieňať moment vzniku pohľadávky s momentom splatnosti.

9. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. januára 2021 sp. zn. , z ktorého podľa žalobcu vyplýva záver, že pre posúdenie vzniku pohľadávok podľa ustanovenia sú relevantné výlučne skutkové okolnosti ich vzniku a nie splatnosť. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že splatnosť poistného nastala dňa 28. februára 2022 respektíve 31. marca 2022. Vznik a zánik pohľadávky na poistné sa na účely reštrukturalizácie posudzuje nie podľa ustanovení ZSP (lex generalis), ale podľa ustanovení (lex specialis) majúcich prednosť.

10. Výkaz poistného a príspevkov sa predkladajú najneskôr v lehote ich splatnosti, z čoho vyplýva, že nemôže mať konštitutívne účinky a v čase predkladania konkrétneho výkazu vzťahujúceho sa k určitému poistnému už toto poistné musí existovať a preto ho zamestnávateľ môže zaplatiť ešte pred dňom splatnosti. Viazanie momentu vzniku poistného na podanie mesačných výkazov by ad absurdum viedlo k záveru, že pohľadávka na poistnom vzniká vždy, a za každých okolností iba predložením výkazu, čo by spôsobovalo situáciu, že nepredložením výkazu by pohľadávka na poistnom nevznikla. Žalobca poukázal aj na viaceré závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.05.2022 sp. zn. , najmä na to, že pohľadávka na poistné vzniká postupne každým dňom kalendárneho mesiaca, počas ktorého trvá poistenie. V tomto konaní tiež kasačný súd uviedol, že z úradnej činnosti mu je známe, že platitelia bežne platili poistné aj pred dátumom jeho splatnosti, no žalovaná teda Sociálna poisťovňa ich nevracia.

11. Žalobca v žalobe tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.08.2021, sp. zn. , vydaný v obdobnej právnej veci, kde správny súd konštatoval, že zamestnávateľovi nebráni žiadne z ustanovení ZSP a ani žiadne iné ustanovenie tohto zákona to, aby zaplatil poistné pre jeho splatnosťou.

12. Všetky skutočnosti rozhodujúce pre vznik poistného t. j. rozhodujúce obdobie aj vymeriavací základ spadajú do obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania. Predpísanie poistného v časti, v akej nespĺňa definičné znaky prednostnej pohľadávky, ktoré malo byť preto prihlásené do reštrukturalizácie, nemôže mať oporu v platnom práve, nakoľko celkom zjavne odporuje účelu a reštrukturalizácii samotnej.

13. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že dátum splatnosti v danom prípade predstavuje dátum, kedy je zamestnávateľ povinný poistné a povinné príspevky zaplatiť. Ak zamestnávateľ nedodržal povinnosť zaplatiť poistné a povinné príspevky, vznikla Sociálnej poisťovni pohľadávka na poistnom. Na účely sociálneho poistenia sa za pohľadávku považuje právo Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov vychádzajúce z právnej skutočnosti, na základe, ktorej pohľadávka vzniká, danom prípade na základe zákona.

14. Povinnosť predložiť mesačný výkaz je nevyhnutná na to, aby Sociálna poisťovňa mala vedomosť o tom, v akej výške, za akého zamestnanca, je zamestnávateľ povinný uhradiť poistné a poistné príspevky a zároveň v akej sume sa rozdelí poistné a poistné príspevky do jednotlivých fondov sociálneho poistenia. Až predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov je Sociálnej poisťovni známa výška poistného a povinných príspevkov za príslušný kalendárny mesiac, na ktoré má podľa zákona právo. Až do predloženia mesačného výkazu Sociálna poisťovňa z objektívnych dôvodov nevie určiť presnú sumu, ktorú je zamestnávateľ povinný zaplatiť za seba a za jednotlivých zamestnancov.

15. Žalovaná zastáva právny názor, že pohľadávka na poistnom a povinných príspevkov za mesiac január 2022 vznikla 01. marca 2022 a za mesiac február 2022 vznikla 01. apríla 2022. Až 01. marca 2022 a 01. apríla 2022 bol žalobca po prvýkrát oprávnený plniť pohľadávku Sociálnej poisťovne vo výške, ktorú uviedol v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, pretože až v uvedené dni sa suma poistného a povinných príspevkov stala pohľadávkou Sociálnej poisťovne, t. j. až po začatí reštrukturalizácie, a preto sa považuje za prednostnú pohľadávku, ktorú nebolo potrebné uplatniť prihláškou, ale bežným spôsobom.

16. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Formulácia použitá v súvislosti so vznikom pohľadávky verejnoprávneho charakteru nedáva jasnú odpoveď na určenie momentu vzniku pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka na účely vzniká v tomto prípade momentom, kedy má dlžník právo pohľadávku, t. j. už v momente vzniku pohľadávky na účely musí ísť o pohľadávku.

17. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. mája 2022 žalovaný uvádza, že žalobcom citované časti rozsudku sú vytrhnuté z kontextu, tak aby boli v prospech žalobcu. Bode 15 rozsudku je uvedené, že na základe citovaných ustanovení tak nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že pohľadávka na poistné vzniká postupne každým dňom kalendárneho mesiaca, počas ktorého trvá poistenie. V súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 18. augusta 2021, žalovaná uviedla, že predmetný rozsudok napadla kasačnou sťažnosťou, o ktorej zatiaľ kasačný súd nerozhodol.

18. Žalobca v replike zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Otázka vzniku konkrétnej pohľadávky na účely uplatnenia voči dlžníkovi v reštrukturalizácii sa musí posúdiť výlučne podľa ustanovení ktorý je lex specialis voči ZSP. Tvrdenie vo vyjadrení žalovanej, že až 01. marca 2022 a 01. apríla 2022 bol žalobca po prvýkrát oprávnený plniť pohľadávkou Sociálnej poisťovne, považuje žalobca za výklad ad absurdum. Uvedené dátumy celkom určite nemožno považovať za deň mienený v ustanovení štvrtej vete . Platiteľovi je známa výška poistného a povinných príspevkov aj pred podaním mesačného výkazu, respektíve bez ohľadu na jeho podanie. Žalobca nepopiera význam mesačných výkazov, avšak tieto nemajú konštitutívnu povahu, a len deklarujú výšku skôr vzniknutého záväzku platiteľa. Od príjmu dosiahnutého v rozhodnom období sa totiž odvíja výška konečného poistného a táto

výška je následne len premietnutá do mesačného výkazu, ktorý môže platiteľ podať kedykoľvek v rámci lehoty určenej v ZSP.

19. Žalovaný na repliku žalobcu duplikou nereagoval. Žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní dňa 27. marca 2024 prítomný zástupca žalobcu zotrval na žalobe, jej dôvodoch a svojich následných vyjadreniach.

IV. Výber z relevantnej právnej úpravy

20. Podľa v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

Podľa v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

Podľa Čl. 2 ods. 3 každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Podľa (ďalej len „SSP) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V. Právny názor správneho súdu

21. Správy súd v Košiciach ako súd správny s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach -205 , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť a je potrebné zrušiť aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

22. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, pobočky Bardejov, číslo 700-2810083422-GC04/22 zo dňa 08.04.2022. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci t. j. žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správnu súdneho poriadku. Medzi účastníkmi konania bola v podstate spornou tá skutočnosť, či pohľadávka na poistnom je pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, alebo počas reštrukturalizačného konania. K vznesenej námietke nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza, že táto námietka je dôvodná a zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Súd má za to, že žalovaný zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil.

23. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu v tom, že v prípade poistného za mesiac január 2022 a február 2022 sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou, a teda žalovaný si ju mal prihlásiť do reštrukturalizácie, a teda na predmetný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie s tým, že pre posúdenie, či ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou, alebo počas reštrukturalizácie je potrebné posúdiť okamih vzniku pohľadávky podľa pravidla upraveného v ustanovení posledná veta , v zmysle ktorého vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. V zmysle citovaného ustanovenia okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je viazaný výlučne na oprávnenie ju zaplatiť. Teda nie na skutkové okolnosti, ktoré zakladajú veriteľovi právo predpísať poistné, ale na oprávnenie zaplatiť poistné na strane povinného.

24. Celá argumentácia žalovaného je postavená na úprave a výklade ustanovení ZSP bez toho, aby reflektovala tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné aby sa pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdili odlišne, a to podľa k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť.

25. Podľa § 129 ZSP suma poistného sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom vymeriavacím základom podľa § 138 ods. 1 ZSP a podľa § 139 ods. 1 ZSP rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca (zamestnávateľa) je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné. Splatnosť poistného je upravená v § 143, pričom podľa odseku 1, prvá veta je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a podľa odseku 2 poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, pričom ak taký deň nie je určený, poistné je splatné posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Z týchto ustanovení plynú rozhodné skutočnosti, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné určiť výšku poistného v súlade so zákonom. Predovšetkým musí byť známy vymeriavací základ zamestnanca, ktorý možno presne určiť až po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné. Zamestnávateľovi nebráni žiadne z týchto ustanovení ZSP a ani žiadne iné ustanovenie v tom, aby zaplatil poistné pred jeho splatnosťou. Nebráni mu v tom ani znenie , ktoré upravuje čas splatnosti poistného. Vychádzajúc z článku 2 ods. 3 , podľa ktorého každý môže konať, čo je nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, možno uzavrieť, že zamestnávateľovi nič právne a ani skutkovo nebráni správne určiť a zaplatiť poistné a príspevky ihneď po uplynutí mesiaca, za ktorý sa poistné platí, a to aj bez predloženia výkazu poistného. Z doslovného znenia , teda gramatickým výkladom možno dospieť jednoznačne k tomu, že vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je viazaný výlučne na oprávnenie povinného pohľadávku zaplatiť, čo v preskúmavanom prípade znamená oprávnenie žalobcu zaplatiť poistné podľa ZSP. Ani výkladom z účelu , ktorým je dosiahnuť čiastočné uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii vo vyššej miere, ako by tomu bolo v konkurze a súčasne umožniť dlžníkovi sanáciu poskytnutím súdnej ochrany pred starými dlhmi, za tým účelom oddeliť staré dlhy od dlhov, ktoré vzniknú počas reštrukturalizácie, nemožno dospieť k inému ako k tomu, že ako náhle možno v súlade s príslušnou verejnoprávnou úpravou určiť výšku pohľadávky, je povinný subjekt oprávnený ju zaplatiť, a teda v zmysle je tento okamih potrebné považovať za vznik pohľadávky na účely , a teda na posúdenie otázky, či žalovaná mala, alebo nemala oprávnenie pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii počas reštrukturalizácie uplatniť inak ako prihláškou do reštrukturalizácie. Navyše celá argumentácia žalovanej, ako je vyššie uvedené, je postavená na úprave a výklade ustanovení ZSP bez toho, aby reflektovala na tú skutočnosť, že v prípade, že je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne a to podľa k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť. Argumentácia, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v .

26. Ako správne uviedol žalobca, citované ustanovenie už bolo predmetom výkladu Veľkého senátu Najvyššieho súdu v súvislosti so vznikom daňovej pohľadávky na úroky z omeškania (rozsudok ). Najvyšší súd v tomto rozhodnutí s odkazom na znenie a účel uvedeného ustanovenia zdôraznil, že hoci sa takáto daňová pohľadávka stáva splatnou právoplatným vyrubením, táto splatnosť nie je podmienkou jej vzniku. Rozhodujúce pre vznik tejto pohľadávky sú len skutkové okolnosti jej vzniku. Vznik takejto pohľadávky je viazaný na objektívne okolnosti, ktorými sú existencia splatnej dane a trvanie

omeškania (plynutie času). Podstata uvedených právnych názorov je podľa správneho súdu (napriek opačnému názoru žalovanej) prenositeľná aj na posúdenie vzniku pohľadávky na poistné.

27. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ bol oprávnený zaplatiť poistné od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí a v preskúmavanej veci to bolo od 01. februára 2022 a od 01. marca 2022. Reštrukturalizačné konanie proti žalobcovi bolo účinne začaté dňa 26.02.2022 a reštrukturalizácia žalobcu bola povolená s účinkami odo dňa 11.03.2022 (pričom podľa prvá veta povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia), a teda žalovaný mal čas prihlásiť svoju pohľadávku do reštrukturalizačného konania (30 dní od povolenia reštrukturalizácie). Ak teda začatie reštrukturalizácie nastalo po uplynutí určitého dňa kalendárneho mesiaca, ale pred splatnosťou poistného, je pohľadávka na poistné za tento kalendárny mesiac pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania v zmysle a contrario. Takúto pohľadávku tak žalovaná mala v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou podľa .

28. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať, pokiaľ ide o rozlišovanie okamihu vzniku pohľadávky a okamihu splatnosti pohľadávky na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 18.08.2021 v obdobnej veci, s ktorým sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje, a na ktorý aj odkazuje. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení uviedla, že predmetný rozsudok napadla kasačnou sťažnosťou, pričom o tejto nebolo do dňa podania vyjadrenia rozhodnuté, súd dopĺňa, že v tejto veci Najvyšší správny súd už rozhodol, a to rozsudkom , ktorým kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.