Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a Mgr. Patrície Skotnickej vo veci starostlivosti súdu o maloletú: O. O., narodenú dňa XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom: Záhorácka 2942/60A, Malacky, bytom u matky a oprávneného O. O., narodeného dňa XX.XX.XXXX, zastúpeného JUDr. Róbert Šegeda, advokát, so sídlom: Záhorácka 1899/11A, Malacky, bytom u matky, deti rodičov: matky J. T., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom: M.. U. XXX/XX, M., zastúpenej JUDr. Róbertom Šegedom, advokátom, so sídlom: Záhorácka 1899/11A, Malacky, a otca Y. O., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom: I. XXX, zastúpeného Mgr. Martin Babčaník, advokát, so sídlom: Alžbetin dvor 1348, Miloslavov, o návrhu matky a oprávneného na zvýšenie výživného, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18. septembra 2020 č.k. -446, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 18. septembra 2020, č.k. -446, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 18.09.2020, č.k. -446 rozhodol tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú O. O. zo sumy 80,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne počnúc dňom 04.04.2016, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň rozhodol, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na oprávneného O. O., zo sumy 100,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne počnúc dňom 04.04.2016 do 31.08.2018 a počnúc dňom 01.09.2018 na sumu 180,- € mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného. Zročné výživné na maloletú O. O. za obdobie za obdobie od 04.04.2016 do 30.09.2020 vo výške 3.712,99 € uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné na oprávneného O. O. za obdobie od 04.04.2016 do 20.07.2017 vo výške 777,24 € a zročné výživné za obdobie od 21.07.2017 do 30.09.2020 vo výške 2.607,75 € uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám oprávneného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie návrh matky vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.04.2016 žiadala matka, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti O., a to na O. zo sumy 80,- € mesačne na sumu 210,- € mesačne a na O. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 260,- € mesačne. Návrh zdôvodnila tým, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 30.01.2012 č.k. -69 a od posledného rozhodnutia sa výrazne

zmenili pomery na strane maloletých detí, deti vyrástli, a súčasne vzrástli náklady na ich výživu, výchovu a vzdelanie. Matka uviedla, že maloletá O. nastúpila v septembri 2012 na základnú školu a O. nastúpil v septembri 2014 na strednú školu, a že naposledy určená výška výživného nepostačuje ani na pokrytie výdavkov spojených s bežným životom detí. Pravidelné mesačné náklady na deti matka vyčíslila u O. sumou cca 518,75 € mesačne a to: bývanie 131,25 €, škola 20,- €, strava v jedálni 25,- €, ostatná strava 180,- €, oblečenie 60,- €, hygiena 25,- €, čistiace a pracie prostriedky 12,50 €, florbalový krúžok 20,- €, lieky 25,- €, mobil, internet 20,- € a u O. tieto vyčíslila na sumu cca 417,75 € mesačne, a to: bývanie 131,25 €, škola 20,- €, školská družina 12,- €, strava v jedálni 22,- €, ostatná strava 120,- €, oblečenie 45,- €, hygiena 15,- €, čistiace a pracie prostriedky 12,50 €, tanečný krúžok 15,- €, lieky 25,- €. Zároveň uviedla, že otec platí stanovené výživné pravidelne a nijakým iným spôsobom neprispieva. Na pojednávaní matka doplnila, že u maloletej O. bola diagnostikovaná O. a náklady na maste v lekárni predstavujú cca 20,- € mesačne, a že nástupom na základnú školu začala nosiť okuliare. Matka podotkla, že vzrástli u detí výdavky aj na školu na 25,- € mesačne, pričom maloletá už nenavštevuje družinu a O. nenavštevuje florbalový krúžok, avšak rekreačne hráva hokej, a že vzrástli aj výdavky na oblečenie u oboch. Ďalej matka uviedla, že O. je v maturitnom ročníku a bude mu potrebné zakúpiť oblek a uhradiť cenu za stužkovú slávnosť, čo bude dohromady 500,- €, ako aj to, že potrebuje častejšie chodiť k zubárovi, mesačne sú s tým výdavky vo výške 20,- €. Matka tiež uviedla, že už aj maloletá má mobilný telefón s kreditom 10,- € mesačne. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že otec pracoval v spoločnosti M. R. &. R., kde dosahoval vyšší príjem ako toho času.

3. Z dôvodu, že počas konania O. nadobudol dňa XX.XX.XXXX plnoletosť, súd pokračoval v konaní aj s ním, ako účastníkom konania. Vyzval ho, aby uviedol, či súhlasí s návrhom a žiada zvýšiť výživné od povinného tak, ako uviedla jeho matka v návrhu. Oprávnený O. uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s návrhom na zvýšenie výživného, keďže má záujem po maturite ísť študovať na vysokú školu. Zároveň uviedol, že býva ešte s mamou, ktorá sa o neho stará a otec mu do rúk neplatí výživné.

4. Súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca, a to rozsudkom č.k. -101 zo dňa 28.09.2017 (v poradí prvým), tak že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú O. zo sumy 80,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne, počnúc dňom 04.04.2016 a na sumu 200,- € mesačne, počnúc dňom 01.09.2017 a vyživovaciu povinnosť otca na oprávneného zvýšil z doterajšej sumy 100,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne, počnúc dňom 04.04.2016. Zročné výživné na maloletú aj oprávneného zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Voči rozsudku podal otec odvolanie spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -144 zo dňa 02.06.2018 rozhodol tak, že otcovi neodpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.09.2018 sp.zn. odvolanie otca odmietol ako oneskorene podané. Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal otec dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením zo dňa 17.07.2019 sp.zn. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 24.09.2018 a rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. -101 zo dňa 28.09.2017 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie. Rovnako zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 02.06.2018 č.k. -144. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že v predmetnom konaní došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý súdny proces, keď sa súd prvej inštancie nepokúsil doručiť návrh na začatie konania otcovi aj na adresu jeho zamestnávateľa, pričom uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude doručiť otcovi návrh a znova konať a rozhodnúť v danej veci.

5. Súd prvej inštancie následne dňa 18.09.2020 rozhodol vo veci rozsudkom v poradí druhým, pričom v rámci skutočného stavu zistil, že matka ku dňu 18.05.2020 vyčíslila náklady na maloletú spolu vo výške cca 465,- € mesačne, pozostávajúce z nákladov na stravu 231,- €, hygienu 25,- €, oblečenie 90,- €, školu 45,- €, krúžky (tanečný, keramický, výtvarný) 5,- €, lieky 40,- €, okuliare 9,- €, voľný čas 20,- €, zároveň uviedla mimoriadne výdavky nezarátané do mesačných nákladov, a to týždeň anglickej výučby v škole 45,- €, zariadenie izby 250,- €, pobyt pri mory 14 dní z dôvodu psoriázy 500,- €, pobyt v kúpeľoch 100,- €, darčeky cca 150,- €, mobil 150,- €, kožná lekárka 5 x do roka - doprava cca 40,- €, zubár cca 40,- € ročne, životné poistenie 33,60 € mesačne. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený k 18.05.2020 vyčíslil svoje mesačné náklady na sumu spolu vo výške cca 595,- €, pozostávajúce zo stravy 354,- €, hygieny 25,- €, oblečenie 120,- €, škola 30,- €, krúžky (hokej) a voľnočasové aktivity 56,- € mesačne, lieky 10,- € mesačne, zároveň uviedol mimoriadne výdavky nezarátané do mesačných nákladov, a to stužková vo roku 2017 - 200,- € + oblečenie 300,- €, vodičský preukaz v roku 2018 - 583,- €, prihlášky na VŠ 90,- €,

hokejová výstroj 230,- €, pobyt na hokeji v Moskve 02/2020 - 400,- €, letná dovolenka 350,- €, darčeky 150,- €, počítač, nakoľko študuje IT 800,- €, mobil 150,- €, zariadenie izby 250,- €, zubár 100,- € ročne, životné poistenie 40,- € mesačne. Oprávnený z dôvodu nedostatku financií bol nútený zmeniť VŠ, a to z Brna do Bratislavy. Súd prvej inštancie uviedol, že náklady na domácnosť vyčíslila matka ako náklady na hypotéku 320,- € mesačne, elektrinu 50,- € mesačne, plyn 50,- € mesačne, internet 22,11 € mesačne, poplatok spoločenstvu vlastníkov bytov 70,- € mesačne, TV 10,90 € mesačne a poplatok za odpad 68,97 € ročne. Súd prvej inštancie uviedol, že otec počas konania opakovane rozporoval náklady maloletej, ako aj oprávneného a vyjadril sa, že v podmienkach domáceho stravovania je možné zabezpečiť deťom plnohodnotné jedlo aj za tretinu matkou uvádzaných výdavkov a pri rozumnom nakupovaní je možné zabezpečiť hygienické potreby za jednu polovicu a oblečenie za jednu tretinu mesačných výdavkov deklarovaných matkou. Z potvrdení o príjme matky súd prvej inštancie zistil, že v období od 09/2015 do 01/2017 bol priemerný čistý príjem matky vo výške 747,56 €, v období od 02/2017 do 12/2017 bol priemerný čistý príjem matky vo výške 905,78 €, v období od 01/2018 do 12/2018 bol priemerný čistý príjem matky vo výške 904,45 €, v období od 01/2019 do 12/2019 bol priemerný čistý príjem matky vo výške 987,265 €, v období od 01/2020 do 8/2020 bol priemerný čistý príjem matky vo výške 1.082,23 €. Podľa výplatnej pásky z mesiaca 11/2012 otec dosiahol čistú mzdu u zamestnávateľa U. s.r.o. vo výške 583,81, v mesiaci 12/2012 vo výške 649,59 €, v mesiaci 7/2013 vo výške 533,95 € a v mesiaci 6/2013 vo výške 606,02 €. Z potvrdení o príjme otca súd prvej inštancie zistil, že v roku 2015 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 339,31 €, v roku 2016 vo výške 255,63 €, v roku 2017 vo výške 374,67 €, v roku 2018 vo výške 394,66 €, v roku 2019 vo výške 445,73 € a v období 1/2020 až 5/2020 vo výške 590,95 € a podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy otca od 01.09.2020 sa príjem otca zmenil na sumu 820,- € v hrubom mesačne.

6. Kolízny opatrovník odporučil súdu zvýšiť výživné, nakoľko od poslednej úpravy došlo ku zmene pomerov. Kolízny opatrovník uviedol, že otec uhrádza síce sumu 180,- € na obe deti, sám si ju však za celé obdobie nenavýšil, a že otcom navrhovanú sumu 110,- € a 130,- € považuje za nedostatočnú vzhľadom na vek detí. Ďalej uviedol, že otec argumentuje nepodstatnými skutočnosťami, pričom podstatné je v tomto konaní to, že výživné bolo naposledy určené v roku 2012, teda nepochybne nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje vyššie zvýšenie výživného, ako len o 30,- €. Kolízny opatrovník uviedol, že otec argumentuje tým, ako matka zle hospodári a neuvážene kupuje veci, avšak sám si pri svojom príjme vytvorí ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Čo sa týka otcom požadovaných splátok, kolízny opatrovník vyjadril názor, že by k tomu v zásade mal byť daný súhlas matky.

7. Súd prvej inštancie vec právne odôvodnil ustanovením , , , , , , , , , , Zákona o rodine, , , a vecne tým, že vzhľadom na vek maloletej a oprávneného a ich odôvodnené potreby s prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov, mal súd prvej inštancie za to, že zvýšenie výživného zo sumy 80,- € mesačne na sumu 150 ,- € mesačne u maloletej O. a u O. zo sumy 100,- € mesačne na 150,- € mesačne počnúc dňom 04.04.2016 do 31.08.2018 a počnúc dňom 01.09.2018 z dôvodu ďalšej zásadnej zmeny pomerov u O., a to jeho nástupu na vysokú školu, na sumu sumou 180,- € mesačne, je primerané.

8. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletú a oprávneného. Čo sa týka skutočnosti, že otec spochybňoval väčšinu nákladov na obe deti a považoval ich za nadhodnotené a nepreukázané, tak súd prvej inštancie uviedol, že nie je potrebné každý náklad na dieťa osobitne dokladovať a preukazovať, pretože bežné náklady spojené najmä so stravovaním, oblečením a pod. súd posúdi a vyhodnotí podľa všeobecne známych priemerných nákladov na dieťa v rovnakom veku. Význam má dokladovať náklady, ktoré sú z akéhokoľvek dôvodu neštandardné, napríklad v súvislosti so zdravotným stavom, záujmovou činnosťou a pod., čo matka aj urobila. Ďalej súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že vyčíslenie nákladov súd vníma z časti ako orientačné, keďže len málokedy takéto vyčíslenie do poslednej položky obsahuje všetko, čo skutočne rodič na dieťa v priebehu každého mesiaca vynaloží. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že otec si musí uvedomiť, že všetka starostlivosť o deti je už dlhodobo výlučne na matke a náklady na deti nepochybne od posledného určenia výživného značne vzrástli. Je zrejmé, že doteraz stanovené výživné nepostačuje ani na zabezpečenie základných potrieb detí a u O. nedosahuje ani životné minimum stanovené zákonom na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd prvej inštancie uviedol, že matka si vyživovaciu povinnosť plní v značnej miere výkonom osobnej starostlivosti, pričom súd musí túto skutočnosť zohľadniť, a to bez ohľadu na to, že bolo rozhodnuté o zákaze styku otca s maloletými deťmi. Ďalej uviedol, že otec nijakým spôsobom nikdy neprispieval nad rámec súdom určeného výživného,

okrem platby za mesiac august a júl 2020 v sume 30,- € na obe deti. Podľa názoru súdu prvej inštancie je v schopnostiach a možnostiach otca detí platiť stanovené výživné. Zároveň skonštatoval, že ak aj otec skutočne dosahuje len príjem, ktorý bol v konaní preukázaný, tak otec dlhodobo bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu nevyužíva všetky svoje možnosti a schopnosti, a preto súd prvej inštancie nemohol vychádzať len z jeho faktických príjmov, keďže otec nevynaložil dostatočné úsilie k tomu, aby si našiel lepšie platenú prácu a adekvátne prispieval na výživu svojich detí.

9. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na tzv. princíp potencionality príjmu, kedy súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza aj z jeho potencionánych príjmov, t.j. príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, stupeň dosiahnutého vzdelania a pod. Čo sa týka skutočnosti, že otec poukázal v konaní aj na rozpor s dobrými mravmi, vzhľadom na postoj oprávneného k otcovi, ktorý ho údajne nepovažuje za otca, tak súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nemal za preukázané také správanie sa oprávneného voči otcovi, pre ktoré by bolo dôvodné pre rozpor s dobrými mravmi korigovať výšku výživného a považoval uvedenú argumentáciu za nedôvodnú. K argumentácii otca, že má vyživovaciu povinnosť voči svojej tehotnej manželke, súd prvej inštancie uviedol, že je zodpovednosťou otca, ak sa rozhodol mať ďalšie dieťa, aby si svoju vyživovaciu povinnosť aj voči svojej manželke, aj voči všetkým svojim deťom naďalej adekvátne plnil a zabezpečil riadnu výživu všetkých svojich detí. Zároveň zdôraznil, že otec musí niesť dôsledky svojich životných rozhodnutí, aj čo sa týka počtu vyživovacích povinností. Súd prvej inštancie má za to, že pri vyššom počte vyživovacích povinností musí v prvom rade otec vynaložiť potrebné úsilie na dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby všetky svoje deti mohol v primeranom a požadovanom rozsahu uživiť. Otec bezpochyby pri vynaložení dostatočnej snahy môže dosahovať aj vyšší príjem, ako deklaroval v konaní pred súdom.

10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zvýšil výživné od podania návrhu na O. zo sumy 80,- € na sumu 150,- € mesačne a na maloletého O. na sumu 150,- € mesačne a od 01.09.2018, keď začal študovať na vysokej škole, na sumu 180,- € mesačne. Súd prvej inštancie dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že doteraz určená výška vyživovacej povinnosti otca, s poukazom na vek a odôvodnené potreby detí už nie je postačujúca. Súd prvej inštancie uviedol, že určené sumy plne zodpovedajú možnostiam a schopnostiam na strane povinného a korešpondujú s oprávnenými nákladmi na oprávneného a maloletú. Vo zvyšnej časti žiadaného výživného súd prvej inštancie návrh matky a oprávneného zamietol. Zároveň súd prvej inštancie nezistil v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa, aby mohol priznať výživné aj spätne, keďže matke nič nebránilo domáhať sa zvýšenia výživného skôr. Z dôvodu, že O. dosiahol počas konania plnoletosť, súd prvej inštancie zaviazal povinného hradiť výživné už k jeho rukám. Zročné výživné na O. za obdobie za obdobie od 04.04.2016 do 20.07.2017 dal súd prvej inštancie uhradiť k rukám matky, keďže ide o výživné za obdobie, keď bol O. maloletý a výživné mal otec platiť k rukám matky a zročné výživné za obdobie od 21.07.2017 do rozhodnutia súdu dal súd prvej inštancie uhradiť k rukám O., keďže dňa 21.07.2017 nadobudol plnoletosť a otec už bol povinný platiť výživné k jeho rukám. Pri výpočte zročného výživného súd prvej inštancie vychádzal z toho, že otec do rozhodnutia súdu platil výživné určené predchádzajúcim rozsudkom, pričom v mesiaci august, ako aj júl 2020 uhradil navyše sumu 30,- € na každé dieťa, preto súd tieto úhrady započítal do zročného výživného. Zročné výživné u O. za obdobie od 04.04.2016 do 20.07.2017, ktoré sa má platiť k rukám matky, predstavuje spolu sumu 777,24 € a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac apríl 2016 vo výške 44,99 € (50/30 x 27 dní) a výživného za obdobie máj 2016 až jún 2017, t.j. 14 mesiacov x 50,- € = 700,- € a alikvotnej časti za mesiac júl 2017 vo výške 32,25 € (50/31 x 20 dní) t.j. (44,99 € + 700,- € + 32,25 €). Zročné výživné u O. za obdobie od 21.07.2017 do 30.09.2020, ktoré má otec platiť k rukám opraveného, predstavuje spolu sumu 2.607,75 € a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac júl 2017 vo výške 17,75 € (50/31 x 11 dní), výživného za obdobie august 2017 až august 2018, t.j. 13 mesiacov x 50,- €, výživného za obdobie september 2018 až september 2020, t.j. 25 mesiacov x 80,- €, t.j. (17,75 € + 650,- € + 2.000,- €) - 60,- € vykonaná úhrada nad rámec určeného výživného. Zročné výživné u O. za obdobie od 04.04.2016 do 30.09.2020, predstavuje spolu sumu 3.712,99 € a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac apríl 2016 vo výške 62,99 € (70/30 x 27 dní) a výživného za obdobie máj 2016 až september 2020, t.j. 53 mesiacov x 70,- € = 3.710,- €, t.j. 62,99 € + 3.710,- € - 60,- € vykonaná úhrada nad rámec určeného výživného. Čo sa týka splátok zročného výživného, ktoré otec navrhoval, ich povolenie zo strany súdu má byť vždy len odôvodnenou výnimkou a nie pravidlom. Náklady v súvislosti s výživou maloletých detí dlhodobo znáša v prevažnej miere len matka. Súdu prvej inštancie sa otcova ochota podieľať sa adekvátne na výžive svojich detí javila byť počas celého konania ako nedostatočná, otec sa podľa neho sústredí viac na seba a svoje potreby, ako na potreby na neho

výživou odkázaných detí, pritom si neuvedomuje, čo všetko obnáša každodenná starostlivosť o dieťa, na ktorej sa on už dlhodobo vôbec nepodieľa. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že ani narušené vzťahy v rodine na vyživovacej povinnosti otca nič nemenia.

11. Proti rozsudku podal otec maloletej a oprávneného v zákonnej lehote odvolanie, a to s poukazom na ustanovenie , že súd prvej inštancie podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. s poukazom na ustanovenie , že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a podľa , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec má za to, že v konaní podrobne rozporoval výšku deklarovaných nákladov na výživu a výchovu detí a v konkrétnostiach preukázal ich nadhodnotenie. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru rozhodol o zvýšení výživného bez náležitého zváženia všetkých vykonaných dôkazov a okolností prejednávanej veci, pričom jeho závery naznačujú, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne, resp. neúplne zistil skutočný stav veci. Otec uviedol, že rešpektuje skutočnosť, že nie je potrebné každý náklad na dieťa osobitne dokladovať, avšak má za to, že matkou a oprávneným deklarované náklady boli nepochybne v konkrétnych položkách nadhodnotené, čo podľa neho nielen v priebehu konania podrobne rozporoval, ale aj predloženými dôkazmi preukázal. Otec má za to, že keď matka detí pri obstarávaní vecí pre detí nehľadá lacnejšiu alternatívu, tak to nasvedčuje tomu, že netrpí nedostatkom finančných prostriedkov. Čo sa týka odôvodnenia súdu prvej inštancie, že matka si plní vyživovaciu povinnosť v značnej miere aj výkonom osobnej starostlivosti, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu, otec uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže oprávnený už je dlhší čas plnoletý a plne spôsobilý na právne úkony a maloletá už je podľa jeho názoru vo veku, kedy osobitnú starostlivosť zo strany matky nevyžaduje. Ďalej otec v odvolaní namietal, že mu súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vyčíta, že nikdy nijakým spôsobom neprispieval matke nad rámec súdom určeného výživného a pritom prehliada fakt, že uvedený stav privodila samotná matka a to tým, že dosiahla zákaz styku otca s deťmi. Pokiaľ ide o určenie konkrétnej výšky výživného vo vzťahu k maloletej a oprávnenému, otec uviedol, že v konaní bolo preukázané, že on na rozdiel od matky, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ako ani žiadnu hnuteľnú vec väčšej majetkovej hodnoty, nakoľko po rozvode manželstva s matkou detí nedošlo k vyporiadaniu spoločných majetkových hodnôt. Otec poukázal na to, že počas manželstva bol jeho príjem poukazovaný na účet matky a pri odchode zo spoločnej domácnosti jej ostal všetok majetok aj finančné prostriedky na účte. Otec uviedol, že naproti tomu matka vlastní X - izbový byt v širšom centre Malaciek a jej príjem zo zamestnania vysoko prevyšuje jeho príjem a umožňuje jej udržiavať nepomerne vyššiu životnú úroveň v porovnaní s ním. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že v byte už býva s ňou a deťmi aj nový aktuálny partner, čo matka priznala na poslednom pojednávaní. Zároveň otec uviedol, že rešpektuje princíp tzv. potencionality príjmu, avšak súd prvej inštancie opomenul pri posudzovaní tejto otázky zohľadniť skutočnosť, že o podanom návrhu na zvýšenie výživného sa dozvedel až v máji 2018, čo znamená, že viac ako dva roky nevedel o podanom návrhu na zvýšenie výživného, a preto nemal dôvod domnievať sa, že jeho príjem nepostačuje na úhradu určeného výživného. Otec namietal v odvolaní aj skutočnosť, že súd prvej inštancie pri určení konkrétnej výšky výživného vo vzťahu k oprávnenému nezohľadnil skutočnosť, že oprávnený je už spôsobilý čiastočne sám sa živiť, keď prostredníctvom brigád si vie zabezpečiť príjem cca 200,- € mesačne. Zároveň otec v odvolaní namietal aj to, že súd prvej inštancie pri určení konkrétnej výšky výživného nezohľadnil skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť voči svojej tehotnej manželke, ktorá je práceneschopná, v dôsledku rizikového tehotenstva. Otec má za to, že za primerané výživné, ktorým by mal otec prispievať na výživu maloletej možno do času 30.04.2018 považovať sumu vo výške 100,- € mesačne a od 01.05.2018 sumu vo výške 130,- € mesačne a za primerané výživné, ktorým by mal otec prispievať na výživu oprávneného možno do času 30.04.2018 považovať sumu vo výške 120,- € mesačne a od 01.05.2018 sumu vo výške 130,- € mesačne. Zároveň zdôraznil, že s ohľadom na preukázanú schopnosť oprávneného čiastočne zabezpečovať svoje náklady na životné potreby vlastnou prácou, nepovažuje otec nástup oprávneného na vysokú školu za dôvod, na základe ktorého by mal prispievať na výživu oprávneného zvýšenou mierou. K otázke zročného výživného otec uviedol, že opakovane žiadal súd, aby s ohľadom na jeho majetkové pomery a príjmové možnosti, súd povolil otcovi detí plnenie zročného výživného v splátkach. Otec upozornil odvolací súd, že uloženie povinnosti úhrady zročného výživného v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku je pre neho likvidačné a z pohľadu jeho majetkových pomerov a výšky príjmu zo zamestnania objektívne nerealizovateľné. V tejto súvislosti zdôraznil, že keďže nedisponuje žiadnym majetkom, tak ani pri nútenom výkone rozhodnutia formou exekúcie nie je predpoklad, že by maloletá a oprávnený dosiahli uspokojenie ich pohľadávky na zročnom výživnom skôr, ako v prípade, ak by

súd prvej inštancie umožnil uhradiť sumu zročného výživného v splátkach po dobu 36 mesiacov. Otec tiež uviedol, že z jeho aktuálnej mzdy na úrovni cca 645,- € môžu byť realizované v súlade s platnými právnymi predpismi zrážky zo mzdy len v rozsahu sumy 270,- €, ktorá sotva stačí na úhradu mesačného výživného ním navrhnutého a nieto ešte na úhradu zročného výživného. Navyše podotkol, že by si naviac pri nútenom výkone rozhodnutia súdny exekútor zobral svojich 20 % + DPH na odmene a trovách exekúcie, takže reálne by sa k rukám maloletej a oprávneného dostala len suma spolu vo výške cca 205,- €, čo je len o 25,- € viac, ako je pôvodne určená vyživovacia povinnosť otca detí podľa rozsudku zo dňa 30.01.2012 pod č.k. -69. Otec v rámci odvolania požiadal odvolací súd, aby mu umožnil s ohľadom na jeho majetkové a príjmové pomery, plniť zročné výživné v splátkach aspoň po dobu 36 mesiacov tak, ako je to v súdnej praxi obvyklé. Na základe uvedeného otec žiada, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prípadne, aby ho v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže otca detí prispievať na výživu maloletej O. O. výživným vo výške 100,- € od 04.04.2016 do 30.04.2018 a od 01.05.2018 výživným vo výške 130,- €, ktoré je otec detí povinný zasielať k rukám matky vždy do 20. dňa príslušného mesiaca vopred, zročné výživné za obdobie od 04.04.2016 do 30.09.2020 vo výške 2.178,-€ je otec detí povinný splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 61,- € mesačne spolu s bežným výživným. Otec súčasne navrhol, aby odvolací súd zaviazal otca detí prispievať na výživu oprávneného O. O. výživným vo výške 120,- € od 04.04.2016 do 30.04.2018 a od 01.05.2018 prispievať výživným vo výške 130,- €, ktoré je otec detí povinný zasielať k rukám oprávneného O. O. vždy do 20. dňa príslušného mesiaca vopred a zročné výživné za obdobie od 04.04.2016 do 30.09.2020 vo výške 1.308,- € uložil otcovi povinnosť splácať k rukám oprávneného O. O. v mesačných splátkach po 37,- € mesačne spolu s bežným výživným.

12. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že vzhľadom na potreby a vek maloletej a oprávneného navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zároveň uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a má za to, že výška výživného zohľadňuje potreby maloletej a oprávneného a je v ich najlepšom záujme.

13. Matka maloletej a oprávnený k odvolaniu otca uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie, a to aj napriek tomu, že s výškou určeného výživného nesúhlasia, avšak vzhľadom na dĺžku konania a postoj otca počas pojednávania, ktorý de facto negoval a namietal akýkoľvek výdavok na deti, sa matka a oprávnený rozhodli napriek nesúhlasu s výškou výživného, nepodať proti rozsudku odvolanie, a preto prvostupňový rozsudok považujú za vecne správny a dôvodný. Matka maloletej a oprávnený uviedli, že podľa ich názoru ide o neprimeranú dĺžku konania, ktorú svojím konaním a správaním zapríčinil otec a súd konajúci vo veci v prvom stupni, pričom následky neprimeranej dĺžky konania, aj pre správanie otca, sú v tomto konaní výlučne na ťarchu detí. Majú za to, že otec v rámci vykonaného dokazovania, obhajoval výlučne a len svoje postavenie, poukazoval na jeho nepriaznivú finančnú a majetkovú situáciu, neprimerane nízke zárobkové pomery s odôvodnením, že nie je schopný dosiahnuť príjem väčší. Zároveň poukázali na to, že vzhľadom na skutočnosť, že na tej istej pracovnej pozícii u tohto istého zamestnávateľa je nástupný plat o cca 200,- € vyšší ako deklaroval otec a pravdepodobne, až na popud jeho právneho zástupcu, upravil svoju mzdu a došlo k jej zvýšeniu, tak z tohto konania otca usudzujú, že v čase keď konanie prebiehalo, bol a aj je jeho príjem oveľa vyšší. Na základe uvedeného uviedli aj to, že určité podozrenie o pravdivosti jeho tvrdení možno logicky vysloviť aj vo vzťahu k jeho ostatným majetkovým pomerom, ktoré deklaruje. Ďalej k tvrdeniam otca, že matka privodila stav vylúčenia otca zo života detí prostredníctvom zákazu styku, matka a oprávnený uviedli, že ide o nepravdivé tvrdenia a poukázali na závery znaleckého posudku PhDr. Kamila Činovského PhD. z konania vedeného na Okresnom súde Malacky o zákaze styku otca s maloletými, sp.zn. , ako aj na obsah spisu. Podľa matky maloletej a oprávneného je otec zdravý, preto je legitímne požadovať od neho, aby si pri zabezpečení výživy jeho detí vyvíjal väčšiu snahu a našiel si prípadne aj lepšie platenú prácu. Na záver vyjadrenia uviedli, že podľa nich nie je nutné v rámci reakcie na odvolanie otca podrobne reagovať na jeho vyjadrenia, keďže odpovede sa nachádzajú v písomných a ústnych vyjadreniach, ako aj v ostatnom spisovom materiály, ktorých sa v plnej miere pridržiavajú a navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 14. Matka a oprávnený k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu, ktorý navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, uviedli, že s ním súhlasia s poukazom na potreby maloletej O. a oprávneného O., a preto navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 15. Otec k vyjadreniu matky, oprávneného a kolízneho opatrovníka k odvolaniu uviedol, že má za to, že dĺžku konania ovplyvnili najmä pochybenia matky detí, ktorá v návrhu uviedla jeho adresu, na ktorej sa nezdržiaval, ale najmä pochybenia súdu prvej inštancie, ktorý napriek vedomosti o jeho

zamestnaní, nevykonal pokus o doručenie písomností prostredníctvom zamestnávateľa, preto sa musel otec domáhať nápravy podaním mimoriadneho opravného prostriedku. Otec zdôraznil, že reflektuje záujem svojich detí v rámci svojich možností a to tým, že si vždy riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu, zvýšené výživné podľa svojich možností začal plniť už pred vydaním odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a aktuálne, napriek neľahkej situácii, zatiaľ riadne plní aj výživné vo výške určenej napádaným rozhodnutím. K časti vyjadrenia matky a oprávneného, že sa v konaní sústredil výlučne na obhajobu svojich zlých majetkových a zárobkových pomerov, otec uviedol, že sa len snažil preukázať výraznú disproporciu medzi jeho majetkovými a zárobkovými pomermi a majetkovými a zárobkovými pomermi matky detí. Ďalej otec uviedol, že tvrdenia matky maloletej a oprávneného o tom, že došlo k zvýšeniu jeho mzdy v priebehu konania potom, čo matka predložila pracovnú ponuku u toho istého zamestnávateľa na tom istom mieste, ale s vyššou mzdou, že takéto tvrdenia považuje za účelové a ničím nepodložené a opomínajú podľa neho fakt, že žiaden zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi vyššiu mzdu, ak nemusí. Na základe uvedeného dal do pozornosti odvolacieho súdu, že k zvýšeniu jeho mzdy pristúpil zamestnávateľ až potom, čo požiadal o dorovnanie svojej mzdy a zároveň pohrozil výpoveďou. K tvrdeniam matky a oprávneného, že v minulosti pracoval na vedúcich pozíciách, a preto by mohol vyvinúť väčšiu snahu a hľadať si aj lepšie platenú prácu, otec uviedol, že pred zamestnaním u terajšieho zamestnávateľa sa pokúšal nájsť si zamestnanie, na rôznych pozíciách v rôznych obchodných reťazcoch, a to aj na pozícii vedúceho zamestnanca, avšak neúspešne, o čom predložil aj listinné dôkazy. Ďalej otec uviedol, že v žiadnom prípade oprávnenému nevyčíta, že sa snaží zarobiť finančné prostriedky, ale len žiadal, aby súd túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadnil. V závere otec dodal k presvedčeniu matky maloletej a oprávneného, že narodenie dieťaťa do jeho novej rodiny by nemalo viesť k zníženiu výživného na jeho skôr narodené deti, že obdobné názory, podľa ktorých ďalšia vyživovacia povinnosť nesmie ísť na úkor existujúcich detí nemajú oporu v platnom právnom poriadku. Na záver svojho vyjadrenia tiež zdôraznil, že jeho príjmové možnosti majú svoje limity a pri zvýšení počtu vyživovacích povinností nebude môcť plniť svoje vyživovacie povinnosti v takom rozsahu, ako predtým. 16. Otec doručil odvolaciemu súdu svoje ďalšie vyjadrenie v rámci ktorého uviedol, že v jeho novom manželstve sa mu dňa XX.XX.XXXX narodilo dieťa - syn V., čím mu vznikla nová vyživovacia povinnosť. Na základe uvedeného požiadal odvolací súd, aby vznik novej vyživovacej povinnosti zohľadnil vo svojom rozhodnutí o výške výživného vo vzťahu k maloletej a oprávnenému, a to jeho primeraným znížením počnúc dňom vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti má za to, že za primerané výživné, ktorým by mal prispievať na výživu maloletej možno od 04.04.2016 do 30.04.2018 považovať sumu vo výške 100,- € mesačne, od 01.05.2018 do 03.03.2021 sumu vo výške 130,- € mesačne a od 04.03.2021 sumu vo výške 110,- €. Ďalej za primerané výživné, ktorým by mal prispievať na výživu oprávneného možno podľa neho od 04.04.2016 do 30.04.2018 považovať sumu vo výške 120,- € mesačne a od 01.05.2018 do 03.03.2021 sumu vo výške 130,- € mesačne a od 04.03.2021 sumu vo výške 90,- €. Zníženie výživného u oprávneného, počnúc dňom 04.03.2021 až na sumu 90,- € odôvodnil najmä tým, že v konaní bola preukázaná schopnosť oprávneného čiastočne zabezpečovať svoje náklady na životné potreby vlastnou prácou. Otec uviedol, že s ohľadom na vznik novej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k jeho maloletému synovi V. a s tým spojené zvýšenie bežných nákladov jeho rodiny, najmä na nákup zariadenia a vybavenia domácnosti a potrebných k starostlivosti o batoľa, ako aj na skutočnosť, že príjem rodiny otca detí je plne závislý od jeho príjmu zo zamestnania, ktoré je značne neisté, v dôsledku pretrvávajúcich obmedzení a opatrení v boji proti ochoreniu COVID-19, núdzového stavu, zákazu vychádzania a zatvorenia obchodnej prevádzky pre verejnosť a s ohľadom na skutočnosť, že si vždy riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu, zvýšené výživné podľa svojich možností začal plniť už pred vydaním odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a aktuálne, zatiaľ riadne plní aj výživné vo výške určenej napadnutým rozhodnutím, žiada, aby mu odvolací súd mu umožnil, z dôvodov hodných osobitného zreteľa a pre jeho majetkové a príjmové pomery, plniť zročné výživné v splátkach po 20,- € mesačne. Otec uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a žiada, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil v zmysle a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prípadne, aby ho v napadnutej časti zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej O. O. od 04.04.2016 do 30.04.2018 výživným vo výške 100,- €, od 01.05.2018 do 03.03.2021 výživným vo výške 130,- € a od 04.03.2021 prispievať výživným vo výške 110,- €, ktoré je otec detí povinný zasielať k rukám matky vždy do 20. dňa príslušného mesiaca vopred, zročné výživné za obdobie od 04.04.2016 do 30.09.2020 vo výške 2.178,- € je otec detí povinný splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným. Zároveň zaviaže otca detí prispievať na výživu oprávneného O. O. od 04.04.2016 do 30.04.2018 výživným vo výške 120,- €, od 01.05.2018 do 03.03.2021 prispievať výživným vo výške 130,- € a od 04.03.2021

prispievať výživným vo výške 90,-€, ktoré je otec detí povinný zasielať k rukám oprávneného O. O. vždy do 20. dňa príslušného mesiaca vopred - zročné výživné za obdobie od 04.04.2016 do 30.09.2020 vo výške 1.308,- € je otec detí povinný splácať k rukám oprávneného O. O. v mesačných splátkach po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným. 17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania, podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.06.2022 ( , ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca a kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom.

18. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 19. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 20. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase od predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. 21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane ich rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2012), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2020 v čase rozhodovania na súde prvej inštancie a v roku 2022 v čase rozhodovania odvolacieho súdu). Z tohto dokazovania vyvodil správne závery skutočného stavu, týkajúce sa určenia výšky vyživovacej povinnosti, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd opakovane uvádza, že naposledy bolo o určení vyživovacej povinnosti k maloletým deťom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 30.01.2012 č.k. -69, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí t.j. na maloletého O. sumou 100,- € mesačne a na maloletú O. sumou vo výške 80,- €

mesačne. Naposledy teda bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované v čase, keď mal maloletý O. XX rokov a X mesiacov rokov a maloletá O. mala necelých X rokov. V súčasnosti t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej povinnosti na maloleté deti mala maloletá O. skoro XX rokov (v čase rozhodovania odvolacieho súdu má XX rokov a X mesiacov) a plnoletý O. mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie XX rokov a v čase rozhodovania odvolacieho súdu má XX rokov. Odvolací súd má za to, že je nepochybné, že podstatná zmena pomerov nastala hlavne na strane detí. Deti vyrástli, zvýšili sa im výdavky v súvislosti s nástupom do školy, s prechodom na 2. stupeň povinnej školskej dochádzky, s nástupom na strednú školu a vo vzťahu k plnoletému O. aj s nástupom na vysokú školu, rovnako tak v súvislosti s rastom, ale aj so stravou, a s ošatením. Otec v rámci svojho odvolania namietol výšku matkou vyčíslených mesačných výdavkov na deti s odôvodnením, že tieto výdavky sú nadhodnotené. V tejto súvislosti odvolací súd z obsahu spisu zistil, že matka vyčíslila výdavky na maloletú O. v roku 2020 na sumu 465,- € mesačne, a plnoletý O. vyčíslil svoje výdavky v roku 2020 na sumu 595,- €. Odvolací súd konštatuje, že výdavky vyčíslené matkou na maloletú O. a výdavky vyčíslené plnoletým O. odvolací súd nepovažuje za nadhodnotené. Na základe ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu tento uvádza, že výdavky na maloleté dievča vo veku 16 rokov sa bežne pohybujú od 450,- € do 750,- € mesačne, pričom v týchto nie sú zohľadnené ešte mimoriadne výdavky, ktoré matka v súvislosti s maloletou vynakladá ako sú napríklad v tomto prípade krúžky (tanečný, keramický, výtvarný) a taktiež pobyt maloletej pri mori z dôvodu psoriázy, pobyt v kúpeľoch t.j. zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletej. Pokiaľ ide o plnoletého O. tento rovnako nevyčíslil svoje výdavky nadhodnotene, nakoľko z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu je tomuto známe, že výdavky dospelého „. - Š. Z. Š. vo veku XX rokov sa bežne pohybujú od 500,- € do 950,- € mesačne. V takto ustálených výdavkoch ešte nie sú zohľadnené v tomto konkrétnom prípade voľnočasové aktivity, akými je hokej a taktiež výdavky na počítač, z dôvodu štúdia informačných technológií, ako aj zvýšené výdavky v súvislosti so zubným ošetrením u plnoletého O.. Zo správne ustálených výdavkov (riadne vyčíslených v konaní pred súdom prvej inštancie) vychádzal aj súd prvej inštancie, a preto aj postupoval tak, že zvýšil výživné na sumu 150,- € pre maloletú O. t.j. vo výške cca 3/5 oprávnených a reálnych výdavkov) a rovnako tak pre plnoletého O. bolo súdom prvej inštancie zvýšené výživné na sumu vo výške 150,- € mesačne od 04.04.2016 do 31.08.2018 a následne od 01.09.2018 do budúcna na sumu 180,- € mesačne. Z odôvodnenia predmetného rozsudku, ako aj z vyčíslenia zaostalého výživného vyplýva, že súd prvej inštancie zvýšil výživné pre každé maloletú O. o 80,- € za dobu 4 rokov (priznané výživné od 04.04.2016) t.j. za rok o 20,- €, a pri plnoletom O. o sumu 50,- a následne o sumu 80,- € za dobu 4 rokov (priznané výživné od 04.04.2016) t.j. za rok o 12,50 € až 20,- € čo považuje odvolací súd za adekvátne a primerané. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vychádzal správne z potencionality príjmu otca, nakoľko z opisu skutočného stavu vyplývajúceho z obsahu spisu vyplýva, že otec má ukončené stredoškolské vzdelanie, v odbore elektrotechnik, pričom je zamestnaný vo firme Q. - B. s.r.o., Šamorín ako predajca, a to od 1.10.2015 s priemernou čistou mesačnou mzdou v roku 2016 vo výške cca 260,- € mesačne, v roku 2017 cca 380,- € mesačne, v roku 2018 cca 400,- € mesačne, v roku 2019 vo výške cca 450,- € mesačne, v roku 2020 cca až 600 - 700,- mesačne. Z dokladov založených v súdnom spise však vyplýva, že daná spoločnosť ponúka novým zamestnancom priemerný nástupný plat cca 800,- € brutto, na rovnakej nástupnej pozícii, preto príjem otca sa správne súdu prvej inštancie javil ako podhodnotený. Rovnako tak z ponúk práce zverejnených na internete vyplýva, že pokiaľ ide o prácu predajcu je možné dosahovať príjem od cca 800,- až 1.200,- € brutto. Pri posudzovaní životnej úrovne otca bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že otec býva v rodinnom dome svojho brata, s tým, že za uvedenú nehnuteľnosť bratovi nič neplatí, rovnako o životnej úrovni otca svedčí aj skutočnosť, že jazdí na aute Š. U., opätovne vo vlastníctve jeho brata, pričom rovnako za užívanie tohto auta neplatí. Z výsluchu otca v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo aj to, že otec nemá založený účet v banke a výplatu posiela na účet svojej matky, z ktorého uhrádza aj výživné. Tieto skutočnosti sa odvolaciemu súdu javia ako účelové, z dôvodu nezistenia reálneho príjmu a výdavkov otca. Po zohľadnení všetkých týchto skutočností treba konštatovať, že otec je mladý (XX-ročný) muž v produktívnom veku, bez zdravotných problémov, ktorý má schopnosti a možnosti dosahovať mzdu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu a schopnostiam. Inak povedané, mzda otca vo výške cca od 300,- € do 600,- € je veľmi podhodnotená a nezodpovedajúca jednak životnej úrovni otca, a taktiež jeho schopnostiam a možnostiam v rámci bratislavského kraja. Tak ako bolo vyššie uvedené otec požíva vyššiu životnú úroveň (bezodplatné užívanie nehnuteľnosti aj motorového vozidla), ako má reálny príjem. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho

zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine). Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.2. 2019, sp.zn. ). Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne postupoval, ak vychádzal z potencionality príjmu otca, ktorý má reálne schopnosti a možnosti dosahovať podstatne vyšší príjem ako deklaruje v konaní pred súdom. Pokiaľ ide o argument otca týkajúci skutočnosti, že plnoletý syn je spôsobilý na právne úkony a má možnosť privyrobiť si brigádami v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že plnoletý syn má spôsobilosť na právne úkony a má možnosť privyrobiť si brigádami nemení nič na fakte, že plnoletý O. z dôvodu denného štúdia na vysokej škole nie je schopný sám sa živiť, a teda výživou je odkázaný na svojich rodičov. Matka mu túto časť výživy poskytuje aj formou osobnej starostlivosti, nakoľko syn nemá vlastné bývanie, nemá vlastný príjem, a teda obaja rodičia sú povinní mu toto výživné poskytovať. Skutočnosť, že si privyrába prostredníctvom brigád je potrebné skôr vyhodnotiť v prospech plnoletého O., avšak vzhľadom na charakter tejto činnosti t.j. nemá charakter trvalého zárobku, nie je možné ju vnímať, ako schopnosť plnoletého O. dosahovať príjem. Sú nepochybne obdobia, kedy plnoletý O. nemôže brigádovať, z dôvodu skúškového obdobia, a preto zohľadnenie týchto skutočností by nebolo správne. Pokiaľ ide o ďalší argument otca týkajúci sa nevyporiadania masy BSM, a ponechania finančných prostriedkov v dispozícii matky odvolací súd uvádza, že bolo vecou otca podať návrh na vyporiadanie masy BSM do troch rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva a týmto spôsobom vyporiadať všetky prostriedky, ktoré do masy BSM patrili. V prípade však, že tak otec neurobil, nemôže ku dnešnému dňu argumentovať tým, že matka bola zvýhodnená, nakoľko si ponechala všetky prostriedky z masy BSM. Tento argument otca preto odvolací súd nevzhliadol ako dôvodný. Otec taktiež v rámci svojho odvolania poukazoval na to, že o návrhu na zvýšenie výživného sa dozvedel až v roku 2018, a teda nemohol sa zariadiť tak, aby toto výživné riadne uhrádzal, a s ohľadom na všetky jeho pomery žiada o poskytnutie možnosti na plnenie zaostalého výživného v splátkach. Odvolací súd však v tomto prípade súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nie sú dané dôvody pre priznanie úhrady zaostalého výživného v splátkach, nakoľko otec mohol pristúpiť k plneniu svojej vyživovacej povinnosti aj dobrovoľne, a podľa názoru odvolacieho súdu mal a mohol vedieť, že výživné naposledy určené v roku 2012 vo výške 80,- € na maloletú O. a vo výške 100,- € na plnoletého O. nie je dostatočné. Otec mal podľa názoru odvolacieho súdu vedieť, že jeho vyživovacia povinnosť voči deťom je jeho prvoradou povinnosťou, a teda mal možnosť si vytvoriť dostatočnú finančnú rezervu k tomu, aby svoj dlh na výživnom riadne uhradil. Odvolací súd preto rovnako nevzhliadol dôvod pre umožnenie plnenia zaostalého výživného v splátkach. Pokiaľ ide o posledný argument otca týkajúci sa narodenia maloletého V., ktorý sa narodil dňa X.X.XXXX a otec od tohto dňa požaduje zníženie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej O. a súčasne vo vzťahu k plnoletému O. odvolací súd uvádza, že tak, ako už vyslovil súd prvej inštancie otec musí zvážiť koľko vyživovacích povinností dokáže zvládnuť, aby sa o každé zo svojich detí vedel zodpovedne postarať. Zároveň odvolací súd dodáva, že suma určeného výživného na maloletú O. vo výške 150,- € mesačne a na plnoletého O. vo výške 180,- € mesačne ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu už nepochybne vyživovaciu povinnosť otca na maloletého V. (ďalšieho syna otca) zohľadňuje, nakoľko v prípade, že by otcovi nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť (do času rozhodnutia odvolacieho súdu) odvolací súd by napriek odvolaniu podanému iba zo strany otca musel výživné na maloletú O. a na plnoletého O. jednoznačne zvýšiť (odvolací súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, a preto môže vydať aj rozhodnutie v neprospech odvolateľa), nakoľko v takejto výške určené výživné už v súčasnej dobe považuje odvolací súd za výživné určené na spodnej hranici vyživovacej povinnosti. Na zostávajúce argumenty otca uvedené v rámci podaného odvolania zodpovedal už súd prvej inštancie v rámci podrobného odôvodnenia svojho rozhodnutia, a preto odvolací súd nepovažuje za potrebné sa k nim opätovne vyjadrovať. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil (, ). 22. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr.

m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ). 23. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ). 24. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).