Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-176-2019.pdf
PDF · 160.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/176/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletú: O. O., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, bytom u matky a oprávneného: O. O., nar. XX.XX.XXXX, zast. JUDr. Róbert Šegeda, advokát so sídlom Záhorácka 1899/11A, Malacky, bytom u matky, deti rodičov: matky J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. U. XXX/XX, M., zast. JUDr. Róbert Šegeda, advokát so sídlom Záhorácka 1899/11A, Malacky, a otca Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zast. Mgr. Martin Babčaník, advokát so sídlom Alžbetin dvor 1348, Miloslavov, o návrhu matky a oprávneného na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec Y. O., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej O. O., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 80 Eur mesačne sumou 150 Eur mesačne počnúc dňom 04.04.2016, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
U. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu oprávneného O. O., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 100 Eur mesačne sumou 150 Eur mesačne počnúc dňom 04.04.2016 do 31.08.2018 a počnúc dňom 01.09.2018 sumou 180 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného.
Zročné výživné na maloletú O. O., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.04.2016 do 30.09.2020 vo výške 3 712,99 Eur je otec Y. O., nar. XX.XX.XXXX povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zročné výživné na oprávneného O. O., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.04.2016 do 20.07.2017 vo výške 777,24 Eur je otec Y. O., nar. XX.XX.XXXX povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zročné výživné na oprávneného za obdobie od 21.07.2017 do 30.09.2020 vo výške 2 607,75 Eur je povinný zaplatiť k rukám oprávneného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C/113/2011-69 zo dňa 30.01.2012 v časti výživného na maloletú a oprávneného.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.04.2016 žiadala matka, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti O., a to na O. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 210 Eur mesačne a na O. zo sumy 100 Eur
mesačne na sumu 260 Eur mesačne. Návrh zdôvodnila tým, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom na maloleté deti rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C 113/2011-69 zo dňa 30.01.2012, právoplatným dňa 10.02.2012. Od posledného rozhodnutia sa výrazne zmenili pomery na strane maloletých detí, vzrástli náklady na ich výživu, výchovu a vzdelanie. Pavlína nastúpila v septembri 2012 na základnú školu a O. nastúpil v septembri 2014 na strednú školu. Matka sa snaží deťom poskytnúť v rámci svojich možností všetko čo potrebujú. Jej príjmy však nepostačujú na zabezpečenie všetkých ich potrieb. Určená výška výživného nepostačuje ani na pokrytie výdavkov spojených s bežným životom detí. O. je žiakom 2. ročníka gymnázia v M. a O. je žiačkou 4. ročníka základnej školy v M.. Počas roka sa zúčastňujú deti rôznych školských výletov a exkurzií, ktoré uhrádza výlučne matka. O. hráva florbal, O. navštevuje tanečný krúžok. Zdravotný stav detí je uspokojivý. O.astejšie navštevuje zubára a O. nosí okuliare. Pravidelné mesačné náklady na deti matka vyčíslila u O. sumou cca. 518,75 Eur a to: bývanie 131,25 Eur, škola 20 Eur, strava v jedálni 25 Eur, ostatná strava 180 Eur, oblečenie 60 Eur, hygiena 25 Eur, čistiace a pracie prostriedky 12,50 Eur, florbalový krúžok 20 Eur, lieky 25 Eur, mobil, internet 20 Eur a u O. sumou cca 417,75 Eur, a to: bývanie 131,25 Eur, škola 20 Eur, školská družina 12 Eur, strava v jedálni 22 Eur, ostatná strava 120 Eur, oblečenie 45 Eur, hygiena 15 Eur, čistiace a pracie prostriedky 12,50 Eur, tanečný krúžok 15 Eur, lieky 25 Eur. Otec platí stanovené výživné pravidelne. Nijakým iným spôsobom neprispieva, nekupuje im ani darčeky ku sviatkom či na Vianoce. Na pojednávaní matka doplnila, že u O. bola diagnostikovaná psoriáza, je potrebné zakupovať špeciálne masti a používať špeciálne pracie prostriedky, sprchové gély a oblečenie. Náklady na masti v lekárni činia 20 Eur mesačne. Nástupom na základnú školu začala O. nosiť okuliare. Vzrástli u detí výdavky na školu na 25 Eur mesačne. O. už nenavštevuje družinu a O. nenavštevuje florbalový krúžok. Rekreačne však hráva hokej. O niekoľko desiatok eur vzrástli aj výdavky na oblečenie u oboch. O. je v maturitnom ročníku a bude mu potrebné zakúpiť oblek a uhradiť cenu za stužkovú slávnosť, čo bude dohromady 500 Eur. O. potrebuje častejšie chodiť k zubárovi, mesačne sú s tým výdavky vo výške 20 Eur. Už aj O. má mobilný telefón, ktorý kúpila matka a kredit kupuje za 10 Eur mesačne. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že otec pracoval v spoločnosti M. R. & R., kde dosahoval vyšší príjem ako toho času.
2. Z dôvodu, že počas konania O. nadobudol dňa XX.XX.XXXX plnoletosť, súd pokračoval v konaní aj s ním ako účastníkom konania. Vyzval ho, aby uviedol, či súhlasí s návrhom a žiada zvýšiť výživné od povinného tak, ako uviedla jeho matka v návrhu. Oprávnený O. uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s návrhom na zvýšenie výživného. Uviedol, že po maturite má záujem ísť študovať na vysokú školu. S kamarátmi chodí hrávať hokej do Bratislavy asi 2-3 krát do mesiaca, kde si prenajímajú halu. Ďalej uviedol, že býva ešte s mamou, ktorá sa o neho stará. Otec jemu do rúk neplatí výživné.
3. Keďže mal súd za to, že otcovi bol návrh doručený v súlade s ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom na nariadené pojednávanie bol riadne a včas predvolaný, súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca, a to rozsudkom č.k. 9P/66/2016-101 zo dňa 28.09.2017, tak že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú O. zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom 04.04.2016 a na sumu 200 Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2017 a vyživovaciu povinnosť otca na oprávneného zvýšil z doterajšej sumy 100 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne počnúc dňom 04.04.2016. Zročné výživné na maloletú aj oprávneného zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
4. Voči rozsudku podal otec odvolanie spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9P/66/2016-144 zo dňa 02.06.2018 súd rozhodol, že otcovi neodpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 24.09.2018 sp.zn. 11CoP/344/2018 odvolanie otca odmietol ako oneskorene podané. Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal otec dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením sp.zn. 7 Cdo/51/2019 uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/344/2018 zo dňa 24.09.2018 a rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 9P/66/2016-101 zo dňa 28.09.2017 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie. Rovnako zrušil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 9P/66/2016-144 zo dňa 02.06.2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že v predmetnom konaní došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý súdny proces, keď sa súd prvej inštancie nepokúsil doručiť návrh na začatie konania otcovi aj na adresu jeho zamestnávateľa, pričom uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude doručiť otcovi návrh a znova konať a rozhodnúť v danej veci.
5. Po zrušení rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 9P/66/2016-101 zo dňa 28.09.2017 sa otec k návrhu písomne vyjadril tak, že si je plne vedomý svojej zákonnej povinnosti podľa § 62 zákona o
rodine, ktorú si doteraz riadne a včas plnil, keď súdom skôr určené výživné pravidelne uhrádzal k rukám matky detí. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že okrem stanoveného výživného otec detí neposielal žiadne finančné či iné plnenia, toto je pravda, ale len z dôvodu, že navrhovateľka otcom zakúpené veci pre deti, deťom odobrala a zlikvidovala, o čom sa deti ešte v čase pred zákazom styku otcovi zdôverili a odmietli z týchto dôvodov čokoľvek domov k matke vziať. Otec detí si je vedomý, že na strane detí nastala zmena pomerov, ktorá zrejme odôvodňuje zvýšenie výživného, avšak má za to, že návrh matky nezodpovedá ustanoveniu § 62 ods. 2 zákona o rodine. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a nevlastní žiadne hnuteľné veci väčšej hodnoty. Od 01.10.2015 je zamestnaný v spoločnosti Q., s.r.o. a jeho čistý príjem predstavoval v roku 2016 sumu 355 Eur mesačne, v roku 2017 sumu 374 Eur mesačne, v roku 2018 sumu 394 Eur mesačne, v roku 2019 sumu 453 Eur a v roku 2020 sumu 489 Eur mesačne. Zo svojho čistého mesačného príjmu otec detí uhrádza v prvom rade výživné na svoje deti v celkovej výške 180 Eur a náklady v súvislosti s bývaním. Otec býva v rodinnom dome v obci I., ktorý je vo vlastníctve jeho brata, pričom uhrádza 110 Eur mesačne za el. energiu a cca 40 Eur mesačne za ďalšie služby (voda, internet, koncesionárske poplatky, poistenie, smetné, daň z nehnuteľnosti). Od mája 2019, kedy vstúpil do manželstva sa na úhrade nákladov v súvislosti s bývaním podieľa aj jeho manželka, a to vo výške polovice týchto nákladov. Ďalšími výdavkami otca detí sú bežné mesačné výdavky, ktoré v súčasnosti dosahujú výšku cca na stravu 100 Eur, na oblečenie vo výške cca 30 Eur, na hygienu vo výške cca 15 Eur mesačne, na čistiace prostriedky vo výške 15 Eur, na lieky a zdravotnú starostlivosť vo výške cca 15 Eur a na telefón vo výške cca 20 Eur. Pokiaľ ide o matkou deklarované výdavky spojené so starostlivosťou o deti, matka zaradila medzi náklady spojené so starostlivosťou o deti aj vlastné výdavky na hypotéku. Pri rozvode matka obývala s deťmi nehnuteľnosť, ktorá patrila jej rodičom, pričom rodičia navrhovateľky túto nehnuteľnosť predali a kúpili dva byty, jeden pre seba a jeden pre navrhovateľku s deťmi. Následne navrhovateľka tento byt predala a kúpila si iný byt, ktorého kúpnu cenu si dofinancovala hypotékou. Výdavky matky detí na splácanie jej vlastných úverových záväzkov nemôžu byť zahrnuté medzi oprávnené výdavky detí, ktoré by mali byť kryté vyživovacou povinnosťou otca detí. Za rovnako sporné a nepreukázané považuje aj ďalšie nákladové položky starostlivosti o deti ako napríklad „ostatná strava“ vo výške 300 Eur mesačne na obe deti, ktoré sa javia ako neprimerane vysoké a neboli ničím preukázané. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že je v schopnostiach otca mať lepšie platené zamestnanie, toto tvrdenie nie je ničím podložené. S ohľadom na dosiahnuté vzdelanie a jazykové vybavenie otca detí, mal otec detí problém nájsť si vhodné zamestnanie. Pokiaľ by aj súd dospel k názoru, že je v schopnostiach otca detí nájsť si lepšie platené zamestnanie, žiadal, aby súd pri určovaní zročného výživného zohľadnil skutočnosť, že svoj čistý príjem otec detí spätne do minulosti ovplyvniť už nemôže. Navrhovateľka vlastní bytovú nehnuteľnosť a dosahuje dvojnásobne vyšší príjem zo zamestnania oproti otcovi, a preto je na mieste, aby s ohľadom na svoju životnú úroveň poskytovala deťom viac ako ich otec. Neskôr počas konania otec navrhol, aby súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť o 15 Eur na každé dieťa do vydania rozhodnutia súdu a od vydania rozhodnutia o 30 Eur na každé dieťa, pričom žiadal, aby mu súd z dôvodu jeho nemajetnosti ako aj z dôvodu, že o prebiehajúcom konaní o zvýšenie výživného nemal dlho vôbec vedomosť, zročné výživné povolil splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným.
6. K vyjadreniu otca matka uviedla, že otec detí sa nikdy nesnažil nijakým spôsobom deťom prispieť nad rámec sumy 80 EUR na O. a 100 EUR na O.. Jeho tvrdenia o tom, že matka mala vyhodiť veci, ktoré mali dostať, sú nepravdivé, keďže nikdy žiadne veci od neho deti nedostali. Otec bol zamestnaný v spoločnosti G. ako vedúci predajne v M. niekoľko rokov, jeho príjem vysoko presahoval vtedajší štandard príjmov. Po rozvode bol zamestnaný v predajni U. v M. ako vedúci predajne, kde opäť jeho príjem bol nadštandardný. Na minimálnu mzdu sa dal zamestnať až v roku 2016, keď matka požiadala o zvýšenie výživného. Tvrdenia otca o tom, ako sa nevie, vzhľadom na jeho vzdelanie a jazykové schopnosti uplatniť nie sú pravdivé a jeho aktuálne zamestnanie na minimálnu mzdu považuje matka za čisto účelové a špekulatívne. Otec detí sa svojim chovaním snaží len uniknúť plateniu aspoň trocha dôstojnejšieho výživného na svoje vlastné deti. Čo sa týka otcom uvedených výdavkov na jeho stravu a ostatné potreby tie považuje matka za nereálne, nevie si predstaviť ako sa dospelý človek dokáže za 100 EUR (cca 3,33 na deň) mesačne najesť pri súčasných cenách potravín. Už v čase ich spoločného žitia bol jeho potravinový príjem v ďaleko vyššej sume na mesiac ako uvádza v súčasnosti. Pri určovaní výdavkov na deti matka vychádzala z reality. Otec nepozná potreby svojich detí pre jeho absolútny nezáujem a nevie dôvodnosť výdavkov na ne posúdiť. Tvrdenia otca o tom, že matka má dvojnásobný príjem nie sú pravdivé. Matka má svoj plat oficiálny iný príjem nemá. Práve plat otca vzbudzuje reálne pochybnosti o výške jeho celkových príjmov. O deti sa matka osobne stará na 100%, otec 0%. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je písaný na jeho brata. Matka má len byt, otec jazdí na Z. U., ktorá je písaná opäť na jeho
brata. Matka vlastní len Z. Y.. Matka má síce príjem cca 1.000 EUR ale reálny príjem otca nikto nevie. Pri určovaní výšky zročného výživného by mal súd prihliadať najmä na záujem maloletých detí a nie na skutočnosť, že otec nevie ovplyvniť spätne výšku svojho príjmu. Matka poukázala na skutočnosť, že podľa inzerátov na voľné pracovné miesta v spoločnosti, v ktorej je otec zamestnaný, ponúka zamestnávateľ mzdu vo výške 800 EUR v hrubom čo je cca 692,80 EUR v čistom, pričom otec je dlhoročným zamestnancom tejto spoločnosti a deklaruje mzdu o 200 Eur nižšiu ako novonastupujúci kolegovia. Otcom deklarovaný príjem je teda nereálny.
7. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, obsahom pripojeného spisu okresného súdu Malacky sp. zn. 4C 113/2011 a vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oprávneného a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: potvrdenia o návšteve školy maloletej a oprávneného, doklady o nákladoch na maloletú a oprávneného (zoznam platieb za stravu O. v škole v r. 2016/2017, doklad o kúpe mobilného telefónu pre deti, doklad o životnom postení O. a O., potvrdenie o platbe za školský pobyt v Írsku, zmluva o obstaraní zájazdu - poznávací pobyt Dublin v mesiaci apríl 2017, doklad o platbe za jazdecký kurz pre O., prihláška do letného jazdeckého kurzu z júla 2015, potvrdenie o platbe za detský letný tábor, potvrdenia z bankového účtu o platbách za stravu pre O. pre školský v šk.r. 2016/2017, potvrdenie o nákladoch žiaka gymnázia zo dňa 27.09.2017, potvrdenie o platbe za english week, doklady o úhrade krúžkov v CVČ navštevovaných O. v šk. r. 2018/2019 a 2019/2020, doklad o úhrade za okuliare, predvolanie dieťaťa na kúpeľnú liečbu zo dňa 16.07.2019, doklad o úhrade kúpeľného poplatku, doklad o úhrade lyžiarskeho kurzu za O., potvrdenie o výške platby stravnej jednotky v školskej jedálni, potvrdenia zamestnávateľa o zdaniteľných príjmoch oprávneného v roku 2019, zálohová faktúra za výlet do Moskvy, doklad o úhrade za vodičský preukaz, doklady o úhrade za lieky, doklady o úhrade za liečbu v kúpeľoch), potvrdenie lekára o sledovaní maloletej v odborných ambulanciách zo dňa 13.02.2017 a dňa 06.03.2020, odpovede na lustrácie v Sociálnej poisťovni na otca, matku a oprávneného, správa ÚPSVaR zo dňa 06.04.2017 o vyradení otca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a vzniku pracovného pomeru, potvrdenie ÚPSVaR o vedení otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, oznámenie zamestnávateľa o adrese otca, potvrdenie o výške splátky úveru matky zo dňa 10.03.2015, potvrdenia dermatovenerológa o zdravotnom stave maloletej, bloky o platbách za ošetrenie u zubára, sobášny list otca, vyúčtovacia faktúra ZSE, výpis z LV č. XXXX a XXXX v k.ú. I., potvrdenia o príjme matky a otca, ponuky práce spoločnosti Q. s.r.o., potvrdenie o úhrade výživného za august 2020, kalkulačka čistej mzdy, potvrdenie o tehotenstve manželky otca, ponuka lekárne Dr. Max, katalóg obchodného reťazca Billa, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy otca zo dňa 31.08.2020, potvrdenie Sociálnej poisťovne o nemocenskej dávke manželky otca, inzerát zo stránky nehnuteľnosti.sk, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. M. a č. XXXX a XXXX pre k.ú. A., report z registra Cribis.sk, fotografie zo sociálnej siete facebook, výpis z OR spoločnosti V. s.r.o., ponuka matky na sociálnej sieti na predaj hernej konzoly, oznámenie o dražbe nehnuteľnosti a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.
8. Matkou navrhovaný dôkaz výsluchom konateľa spoločnosti Q., s.r.o. Ing. O. Z., ako aj vyžiadanie výpisu z účtu matky otca maloletých detí súd nevykonal, keďže to nepovažoval za hospodárne a potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Spoločnosť Q., s.r.o. potvrdila výšku príjmu otca v písomnej forme, preto výsluch konateľa spoločnosti považoval súd za nadbytočný, a to aj s ohľadom k tomu, že súd nevychádza pri určení výživného len zo zistených faktických príjmov povinného rodiča.
9. Matka k 18.05.2020 vyčíslila náklady na maloletú spolu vo výške cca 465 EUR, pozostávajúce z nákladov na stravu 231 Eur, hygienu 25 Eur, oblečenie 90 Eur, školu 45 EUR, krúžky (tanečný, keramický, výtvarný) 5 Eur, lieky 40 Eur, okuliare 9 Eur, voľný čas 20 EUR. Zároveň uviedla mimoriadne výdavky nezarátané do mesačných nákladov, a to týždeň anglickej výučby v škole 45 Eur, zariadenie izby 250 Eur, pobyt pri mory 14 dní z dôvodu psoriázy 500 Eur, pobyt v kúpeľoch 100 Eur, darčeky cca 150 Eur, mobil 150 Eur, kožná lekárka 5 x do roka - doprava cca 40 Eur, zubár cca 40 Eur ročne, životné poistenie 33,60 EUR mesačne. Zároveň matka podotkla, že dcéra z dôvodu nedostatku financií nenavštevuje krúžok gymnastiky. Dcéra patrí medzi najlepších žiakov v triede, ale nemohla ísť s triedou na jazykový pobyt do Londýna, keďže 800 EUR poplatok matka nemohla uhradiť.
10. Oprávnený k 18.05.2020 vyčíslil svoje mesačné náklady na sumu spolu vo výške cca 595 Eur, pozostávajúce zo stravy 354 Eur, hygieny 25 Eur, oblečenie 120 Eur, škola 30 Eur, krúžky (hokej) a voľnočasové aktivity 56 Eur mesačne, lieky 10 Eur mesačne. Zároveň uviedol mimoriadne výdavky nezarátané do mesačných nákladov, a to stužková vo roku 2017 - 200 EUR + oblečenie 300 EUR, vodičský preukaz v roku 2018 - 583 Eur, prihlášky na VŠ 90 Eur, hokejová výstroj 230 Eur, pobyt na hokeji
v Moskve 02/2020 - 400 Eur, letná dovolenka 350 Eur, darčeky 150 Eur, počítač, nakoľko študuje IT 800 Eur, mobil 150 Eur, zariadenie izby 250 Eur, zubár 100 Eur ročne, životné poistenie 40 Eur mesačne. Podotkol, že z dôvodu nedostatku financií bol nútený zmeniť VŠ, a to z Brna do Bratislavy.
11. Náklady na domácnosť vyčíslila matka ako náklady na hypotéku 320 Eur mesačne, elektrinu 50 Eur mesačne, plyn 50 Eur mesačne, Internet 22,11 Eur mesačne, poplatok spoločenstvu vlastníkov bytov 70 Eur mesačne, TV 10,90 Eur mesačne a poplatok za odpad 68,97 Eur ročne.
12. Otec počas konania opakovane rozporoval náklady maloletej ako aj oprávneného, a vyjadril sa, že v podmienkach domáceho stravovania je možné zabezpečiť deťom plnohodnotné jedlo aj za tretinu matkou uvádzaných výdavkov. Pri rozumnom nakupovaní je možné zabezpečiť hygienické potreby za jednu polovicu a oblečenie za jednu tretinu mesačných výdavkov deklarovaných matkou. Otec spochybnil a vyhodnotil ako neprimerané a nepreukázané aj výdavky na školu maloletej, pretože napr. školská taška pri bežnom nosení vydrží bez problémov aj viac ako 4 - 5 rokov. Rovnako rozporoval aj vyčíslené jednorazové náklady na maloletú, keďže väčšina z nich nie je zdokladovaná. Obdobne rozporoval aj výdavky oprávneného na učebnice a školské potreby ako nepreukázané a neprimerané. Pri zohľadnení cien bežných školských potrieb a rozumnom nakupovaní, je možné, zabezpečiť školské potreby za štvrtinu ročných deklarovaných výdavkov. K obmene okuliarov a skiel obvykle nedochádza každý rok, ale okuliare pri bežnom nosení vydržia aj viac ako 2 roky. Pokiaľ ide o deklarované výdavky oprávneného na lieky a vitamíny neboli nepreukázané také indikácie zdravotného stavu, ktoré by vyžadovali nákup liekov a vitamínov. Výdavky na kultúru a voľnočasové aktivity v prípade syna Patrika neboli nijakým spôsobom preukázané a javia sa ako neprimerané. Spochybnil jednorazové výdavky vyčíslené oprávneným, ktoré neboli okrem výletu do Moskvy preukázané, ako aj že zanechanie štúdia v ČR oprávneným bolo v dôsledkom finančných problémov. Deklarovaná výška výdavkov sa javí ako neprimeraná nielen s ohľadom na príjem matky detí, ktorá z vlastného príjmu v súčasnosti objektívne nemôže byť schopná uhrádzať výdavky detí v deklarovanej výške (výdavky detí prevyšujú čistý príjem matky), ale aj pri porovnaní deklarovaných výdavkov detí s výškou aktuálnej minimálnej mzdy, ktorá predstavuje 476 Eur, z ktorej bežný dospelý človek musí vykryť jednak náklady spojené s bývaním, ale tiež bežné náklady na stravu a iné životné potreby a to nielen vo vzťahu k sebe, ale aj svojim deťom. Výdavky detí sú úmyselne nadhodnotené s cieľom dosiahnuť stanovenie, čo najvyššej vyživovacej povinnosti. Skutočnosť, že matka pri obstarávaní vecí pre deti nehľadá lacnejšiu alternatívu nasvedčuje tomu, že netrpí nedostatkom finančných. Matka detí vlastní bytovú nehnuteľnosť (4 izb. byt v hodnote odhadom 140 000 Eur i viac), v ktorej zdieľa spoločnú domácnosť so svojim partnerom. Matka detí má tiež výrazne vyšší čistý príjem ako otec detí, ktorý jej umožňuje udržiavať nepomerne vyššiu životnú úroveň, napr. absolvovať každý rok dovolenku pri mori. Matka detí zároveň poberá rodinné prídavky na deti a uplatňuje si aj daňový bonus. Jej majetkové pomery sú oproti majetkovým pomerom otca absolútne neporovnateľné. Otec detí nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, po rozvode manželstva odišiel otec detí prakticky bez peňazí. Terajší príjem otca mu, po úhrade výživného a nákladov na bývanie, umožňuje uspokojovanie ostatných základných životných potrieb len v nevyhnutnej miere. Otec detí od rozvodu manželstva nebol na zahraničnej alebo domácej dovolenke, nebol v kine, v divadle, či na inom platenom kultúrnom alebo športovom podujatí, nemohol si dovoliť kultúrne a športové voľnočasové aktivity a ani vytvoriť žiadnu finančnú rezervu (úspory) pre prípad ochorenia alebo straty práce. Syn O. preukázateľne otcom pohŕda a nemá vo vzťahu k nemu žiadnu úctu, ktorú by ako syn k otcovi mal preukazovať, keď aj na pojednávaní ho oslovoval ako „odporca“ a nie „otec“ a v komunikácii s bratom otca detí sa dokonca vyjadril, že „už nemá otca“ a na strane druhej od neho ako osoby, ktorú nepovažuje za otca, žiada plnenie vyživovacej povinnosti. Ak sa ho syn O. zriekol ako otca, mal by sa vzdať aj nároku na plnenie vyživovacej povinnosti. Treba zohľadniť prípadný rozpor s dobrými mravmi, čo sa týka ním požadovaného výživného. Syn O. už je čiastočne schopný sám sa živiť, keď prostredníctvom brigád si, podľa jeho vlastných slov, vie zabezpečiť príjem cca 200 Eur mesačne, ktorá skutočnosť by pri určení výšky výživného mala byť tiež zohľadnená. Matka zdôrazňuje, že ona sa osobne stará o deti a otec detí sa o deti nezaujíma, neprispieva nad rámec vyživovacej povinnosti na ich výchovu a výživu. Bola to však matka detí, ktorá prostredníctvom súdneho rozhodnutia zamedzila styku otca so svojimi deťmi a prakticky ho tým vylúčila z uplatňovania jeho rodičovských práv a vymazala zo života detí. Za týchto okolností nemožno otcovi detí zazlievať, že matke detí plnil len v rozsahu súdom stanovenej vyživovacej povinnosti. Otec ďalej poukázal na to, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, keďže jeho manželka je v 8. týždni tehotenstva, pričom bude na rizikovom tehotenstve, a teda nebude môcť vykonávať prácu a otec má voči svojej manželke vyživovaciu povinnosť. Aj keby príjem otca bol 800 Eur v hrubom ako poukazuje matka, išlo by o sumu 630 Eur v čistom a v tejto súvislosti je otcom navrhovaná
výška výživného 100 a 130 Eur od vydania rozhodnutia primeraná, pretože po odrátaní z takéhoto príjmu spolu s prípadnou splátkou zročného výživného by otcovi nezostalo ani na stravu vychádzajúc z nákladov na stravu, aké vyčíslila navrhovateľka. Otec podotkol, že oslovil svojho zamestnávateľa a žiadal o zvýšenie mzdy, na čo bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy a príjem otca je od 01.09.2020 vo výške 820 Eur v hrubom. Čistá mzda pri hrubej mzde 800 Eur je okolo 630 Eur. Poukázal na to, že matka predala v roku 2018 dvojizbový byt a byt, v ktorom žije zakúpila už v roku 2015. Matka tiež podnikala, pričom tento príjem matka neuviedla. Matka podľa všetkého žije v spoločnej domácnosti so svojim partnerom, ktorý bol spoločníkom a konateľom spoločnosti V. s.r.o., partner matky vlastní rodinný dom v A. vo výške podielu 1. Životnú úroveň matky dokladuje aj to, že dokázala synovi kúpiť hraciu konzolu, o čom svedčí inzerát, kde ju ponúka na predaj. Zo všetkého vyplýva, že životná úroveň matky je vyššia ako životná úroveň otca. Žije s podnikateľom, má vyšší životný štandard.
13. Matka k tvrdeniam otca uviedla, že spochybňovanie reálnych výdavkov matky zo strany otca považuje za absurdné a svedčiace o tom, že otec nemá reálnu vedomosť o potrebách dospievajúcich detí. O. trpí psoriázou a s jej zdravotným stavom sú ďaleko vyššie výdavky. Výdavky na hygienické potreby, oblečenie školské potreby zodpovedajú realite a sú primerané ich veku. Sklá v okuliaroch sú dcére menené skoro každý rok vzhľadom na zmenu dioptrií a zmena rámu je riešená podľa potreby. Sledovanie zdravotného stavu detí je popri výžive a výchove prioritnou úlohou každého rodiča, čo v tomto prípade vykonáva iba matka. Voľnočasové aktivity sú dôležitou súčasťou ich zdravého vývoja. Matku mrzí, že otec im toto chce odpierať a popiera nárok detí na zdravý a plnohodnotný vývin. Otec je zdravý človek v produktívnom veku a nič mu nebráni vyvinúť snahu o zabezpečenie lepších životných podmienok pre seba aj jeho deti. Dokonca manželka otca čaká dieťa a je namieste sa domnievať, že životná úroveň otca je natoľko vysoká, aby si mohol plniť plnohodnotne tri vyživovacie povinnosti. Brat otca nemal problém kúpiť rodinný dom a zanechať v ňom otca bezplatne bývať, otec užíva auto, ktoré patrí tretej osobe. Matka túto možnosť nemala. Vzhľadom na skutočnosť, že otec býva v rodinnom dome pravdepodobne zadarmo, jazdí na osobnom motorovom vozidle a jeho skutočné príjmy sú v realite ďaleko za hranicami toho, čo otec účelovo predkladá súdu, životná úroveň otca je oveľa vyššia ako životná úroveň matky. Matka musela byt, ktorý obýva nadobudnúť hypotekárny úverom. Matka je odkázaná na finančnú pomoc rodičov. Otcovi nebráni žiadna skutočnosť, žiadne obmedzenie, ktoré by znižovali mieru jeho schopností a možností. Otec zastával v minulosti vedúcu pozíciu, teda je dôvodné si myslieť, že otec má oveľa väčšie schopnosti dosahovať lepší príjem, ako v skutočnosti deklaruje. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená 1/ osobnou starostlivosťou, 2/ poskytovaním vecných plnení a 3/ platením výživného. Matka si na 100 % plní prvé dve povinnosti a vzhľadom na výšku výživného plní značnú časť aj z tretej povinnosti. Ide o značnú nerovnováhu medzi plnením si vyživovacej povinnosti matkou a otcom. Poukázal na dĺžku súdneho konania a žiadal zvýšiť výživné od podania návrhu, pričom nesúhlasila s povolením splátok zročného výživného, keďže by sa tým predĺžila dostupnosť finančných prostriedkov pre maloletú a oprávneného.
14. Matka pri výsluchu uviedla, že od posledného rozhodnutia súdu nastala zásadná zmena pomerov, a to na strane maloletej dcéry aj syna O.. O. je v súčasnosti študentom VŠ. O. navštevuje 8. ročné gymnázium a je v tercii. Je psoriatička a z toho titulu má zvýšené náklady na lieky, posteľnú bielizeň. Chodia s ňou k moru a do kúpeľov. Tiež sa zvýšili náklady na stravu. Navštevuje krúžky v CVČ. Chcela by jej zabezpečiť lepšie jazykové vzdelávanie, na čo nemám prostriedky. Jej čistý mesačný príjem je v súčasnosti okolo 1 020 Eur, vlastní 4 - izbový byt, za ktorý spláca hypotéku so splátkou 300 Eur. Motorové vozidlo nemá, predala ho. Otec uhrádza pravidelne sumu 180 Eur mesačne spolu na obe deti. Nad rámec súdom určeného výživného nič neprispieva. Od podania návrhu otec hradil výlučne sumu 180 Eur mesačne spolu na obe deti. Výnimkou mesiaca júl a august 2020, keď uhradil sumu 240 Eur na obe deti. Oprávnený nastúpil na VŠ hneď po maturite t.j. v septembri 2018. IČO jej bolo pridelené NBS. Nikdy nepodnikala. Bolo to z dôvodu, že pracovala v banke ako hypotekárny špecialista. V roku 2018 predala byt rodičov, nie svoj. Konzoly boli dar pre deti od rodičov, museli ich však predať, čo skôr svedčí o tom že, predajom sa snažili získať nejaké fin. prostr. Žije s partnerom už 5 rokov. Partner nie je podnikateľ, má exekúcie, dražby. Život s ním nezvyšuje jej životnú úroveň ani životnú úroveň detí.
15. Oprávnený pri výsluchu uviedol, že v súčasnosti je študent 1. ročníka VŠ v K.. V roku 2018 nastúpil na VŠ v K.,. avšak náklady tam boli vysoké, preto sa rozhodol zmeniť školu. Na Slovensku sú vlaky zadarmo. Niekedy si privyrába brigádne, pričom si vie privyrobiť okolo 200 Eur mesačne, avšak je to nepravidelné. Otec nad rámec súdom stanoveného výživného nič neprispieva.
16. Otec pri výsluchu uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je v súčasnosti 480 Eur. Býva s manželkou v spoločnej domácnosti. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Nemá motorové vozidlo. Nehnuteľnosť, ktorú s manželkou užíva je radový rodinný dom vo vlastníctve jeho brata, ktorému neplatí žiadne nájomné. Motorové vozidlo, ktoré užíva je vo vlastníctve jeho otca a ide o Z. U., rok výroby 2006. Príjem jeho manželky je okolo 700 Eur mesačne v čistom. U súčasného zamestnávateľa pracuje od októbra 2015. Psychicky bol po rozvode na tom zle. Súčasná práca je kľudná a baví ho. U predošlého zamestnávateľa nedosahoval nadštandardný príjem. Tiež začal mať problémy s chrbticou. Stará sa aj o svojich rodičov. Má stredoškolské vzdelanie elektrotechnické. Väčšiu finančnú hotovosť nemá. Nepije, nefajčí a nikam nechodí, finančne náročné záľuby nemá. Matka mu po rozvode nedávala deti, chodil kvôli tomu na políciu. Syn zo začiatku odmietal matku. Matka si ho však kúpila. Po rozvode matka otcovi nedala ani euro. Matka nemusela kupovať byt, a teda mať hypotéku. Matka sa chváli, že má Mercedes od priateľa. Matka chce, aby platil výživné, avšak styk s deťmi mu bol zakázaný. Oprávnený sa vyjadril, že otec nie je jeho otcom. Darčeky, čo dávnejšie deťom dal, matka hodila do koša. To mu povedala dcéra. Teraz darčeky nedáva, lebo o deťoch nič nevie, dvere majú uňho otvorené. Matka chodí na luxusné dovolenky, to si on nemôže dovoliť. Ani otcovi rodičia sa nemôžu s deťmi stretávať. Odkedy ho matka vyhodila z domu, urobila z neho bezdomovca a deti zmanipulovala. Účet nevlastní, jeho výplata mu chodí na účet jeho matky a aj výživné poukazuje z jej účtu.
17. Kolízny opatrovník odporučil súdu zvýšiť výživné, nakoľko od poslednej úpravy došlo ku zmene pomerov. Uviedol, že otec uhrádza síce sumu 180 Eur na obe deti, sám si ju však za celé obdobie nenavýšil. Potreby detí, ako aj svoje možnosti a schopnosti hodnotí veľmi subjektívne. Deti majú veľké množstvo potrieb. Otcom navrhovanú sumu 110 a 130 Eur považoval za nedostatočnú vzhľadom na vek detí. Uviedol, že otec argumentuje nepodstatnými skutočnosťami, pričom podstatné je v tomto konaní to, že výživné bolo naposledy určené v roku 2012, teda nepochybne nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje vyššie zvýšenie výživného ako len o 30 Eur. Otec poukazuje na to, ako matka zle hospodári a neuvážene kupuje veci, avšak sám si pri svojom príjme vytvorí ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Poukazuje na to, že oprávnený brigáduje a je čiastočne schopný sa sám živiť, avšak on sám sa nesnaží zvýšiť svoj príjem. Návrh matky považoval za dôvodný a ňou požadovanú výšku za primeranú a to už v čase od podania návrhu. Čo sa týka otcom požadovaných splátok, vyjadril názor, že by k tomu v zásade mal byť daný súhlas matky.
18. Z potvrdení o príjme matky súd zistil, že v období od 09/2015 do 01/2017 bol priemerný čistý príjem matky vo výške 747,56 Eur, v období od 02/2017 do 12/2017 bol priemerný čistý príjem matky vo výške 905,78 Eur, v období od 01/2018 do 12/2018 bol priemerný čistý príjem matky vo výške 904,45 Eur, v období od 01/2019 do 12/2019 bol priemerný čistý príjem matky vo výške 987,265 Eur, v období od 01/2020 do 8/2020 bol priemerný čistý príjem matky vo výške 1082,23 Eur.
19. Podľa výplatnej pásky z mesiaca 11/2012 otec dosiahol čistú mzdu u zamestnávateľa U. s.r.o. vo výške 583,81, v mesiaci 12/2012 vo výške 649,59 Eur, v mesiaci 7/2013 vo výške 533,95 Eur a v mesiaci 6/2013 vo výške 606,02 Eur. Z potvrdení o príjme otca súd zistil v roku 2015 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 339,31 Eur, v roku 2016 vo výške 255,63 Eur, v roku 2017 vo výške 374,67, v roku 2018 vo výške 394,66 Eur, v roku 2019 vo výške 445,73 Eur a v období 1/2020 až 5/2020 vo výške 590,95 Eur. Podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy otca od 01.09.2020 sa príjem otca mení na sumu 820 Eur v hrubom mesačne.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
30. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
31. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
32. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
33. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd pri posudzovaní návrhu preto v prvom rade skúmal, či nastala zmena pomerov od posledného súdneho rozhodnutia.
34. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
35. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej a oprávnenému upravená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C 113/2011-69 zo dňa 30.01.2012, právoplatným dňa 10.02.2012, ktorým súd schválil dohodu rodičov o výživnom na O. vo výške 80 Eur a na O. vo výške 100 Eur. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane maloletej aj oprávneného od poslednej úpravy výživného nepochybne nastala zásadná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, a to od podania návrhu matkou na súd. Maloletá O. v čase posledného rozhodnutia navštevovala materskú
školu a O. 7. triedu základnej školy. Matka pracovala v F. K. A., a.s. s mesačným príjmom cca. 740,- eur. Otec maloletých pracoval v spoločnosti M., spol. s.r.o. s príjmom cca. 630,- eur mesačne v čistom. V čase podania návrhu O. bol žiakom 2. ročníka gymnázia, toho času je už študentom vysokej školy a to počnúc septembrom 2018. O. bola v čase podania návrhu žiačkou 4. ročníka základnej školy, od septembra 2017 nastúpila na osemročné gymnáziu, v súčasnosti je v tercii. O. navštevuje pravidelne dermatovenerológa pre pretrvávajúce kožné ochorenie - psoriázu, nosí okuliare. O. sa venuje rekreačne hokeju a O. navštevuje viaceré krúžky.
36. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletej a oprávneného, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, teda povinného ako aj matky detí. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné (Krajský súd Trenčín, sp.zn. 6Co/1162/2015).
37. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
38. Vzhľadom na vek maloletej a oprávneného a ich odôvodnené potreby s prihliadnutím na majetkové pomery oboch rodičov, má súd za to, že zvýšenie výživného zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne u maloletej O. a u O. zo sumy 100 EUR mesačne na 150 Eur mesačne počnúc dňom 04.04.2016 do 31.08.2018 a počnúc dňom 01.09.2018 z dôvodu ďalšej zásadnej zmeny pomerov u O., a to jeho nástupu na vysokú školu, na sumu sumou 180 Eur mesačne, je primerané. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletú a oprávneného. Otec spochybňoval väčšinu nákladov na obe deti a považoval ich za účelovo nadhodnotené a nepreukázané. V tejto súvislosti súd podotýka, že nie je potrebné každý náklad na dieťa osobitne dokladovať a preukazovať, pretože bežné náklady spojené najmä so stravovaním, oblečením a pod. súd posúdi a vyhodnotí podľa všeobecne známych priemerných nákladov na dieťa v rovnakom veku. Význam má dokladovať náklady, ktoré sú z akéhokoľvek dôvodu nie štandardné napr,. v súvislosti so zdravotným stavom, záujmovou činnosťou a pod., čo matka aj urobila. Ak aj bola niektorá položka ako napr. položka strava vyššia než je bežné, súd napriek tomu celkovú výšku nákladov na maloletú aj oprávneného považoval za štandardnú a zodpovedajúcu potrebám maloletej a oprávneného a ich veku. Vyčíslenie nákladov súd vníma z časti ako orientačné, keďže len málokedy takéto vyčíslenie do poslednej položky obsahuje všetko, čo skutočne rodič na dieťa v priebehu každého mesiaca vynaloží. Otec si musí uvedomiť, že všetka starostlivosť o deti je už dlhodobo výlučne na matke a náklady na deti nepochybne od posledného určenia výživného značne vzrástli a to vzhľadom na ich zvyšujúci sa vek ako aj vzhľadom na neustály celkový nárast životných nákladov, pričom doposiaľ súdom určené výživné je vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala, skutočne neprimerane nízke. Doteraz stanovené výživné nepostačuje ani na zabezpečenie základných potrieb detí. U O. nedosahuje ani životné minimum stanovené zákonom na nezaopatrené neplnoleté dieťa. O. je dospievajúce dievča, kde sa oproti poslednej úprave zvýšili výdavky na stravu, ošatenie, hygienu a vzdelanie, má preukázateľne zvýšené náklady v súvislosti so svojím ochorením. Taktiež u O., ktorý sa stal medzičasom plnoletým a je študentom VŠ, sa zvýšili náklady či už na stravu alebo štúdium. U oboch za oprávnené náklady možno považovať aj výdavky na voľnočasové mimoškolské aktivity a to vzhľadom na ich vek, kedy je potrebné pre vývoj osobnosti aj stretávať sa s kamarátmi, ísť na kultúrne podujatia a pod.
39. Matka si vyživovaciu povinnosť plní v značnej miere výkonom osobnej starostlivosti, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu. Súd túto skutočnosť musí zohľadnil bez ohľadu na to, že súd rozhodol o zákaze styku otca s maloletými deťmi. Otec nijakým spôsobom nikdy neprispieval matke nad rámec súdom určeného výživného s výnimkou platby za mesiac august a júl 2020, kedy prispel sumou 30 EUR vyššou na obe deti. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca detí platiť stanovené výživné. Otec je zdravý muž, v produktívnom veku, pričom súd nezistil v konaní žiadne skutočnosti, ktoré by mu v dosahovaní adekvátneho príjmu mohli brániť. Otec argumentoval počas konania tým, že jeho príjem je omnoho nižší než príjem matky. Súd musí konštatovať, že ak aj otec skutočne dosahuje len príjem, ktorý bol v konaní preukázaný, otec dlhodobo bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu nevyužíva všetky svoje možnosti a schopnosti, a preto súd nemohol vychádzať len z jeho faktických príjmov. Otec nevynaložil dostatočné úsilie k tomu, aby si našiel lepšie platenú prácu a adekvátne prispieval na výživu svojich detí. Otec poukazoval na brigádnickú činnosť oprávneného a jeho čiastočnú schopnosť sa sám živiť, avšak sám žiadne zvýšené úsilie v porovnaní so svojím synom nevynaložil.
40. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv. princíp potencionality príjmu. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).
41. Čo sa týka oprávneným žiadaného výživného otec poukázal aj na rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na postoj oprávneného k otcovi, ktorý ho už údajne nepovažuje za otca a zriekol sa ho. Súd podotýka, že v konaní nebolo preukázané také správanie sa oprávneného k ocovi, ktoré by súd vyhodnotil tak, že je dôvodné pre rozpor s dobrými mravmi korigovať výšku výživného. Vzťah oprávneného s otcom, je síce zjavne narušený, avšak hľadať príčinu tohto stavu v oprávnenom nie je namieste. Preto súd túto argumentáciu otca považoval za nedôvodnú.
42. Otec argumentoval aj, tým že otec má vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke, ktorá je tehotná a z tohto dôvodu je jeho manželka práceneschopná. V tejto súvislosti súd podotýka, že je zodpovednosťou otca, ak sa rozhodol mať ďalšie dieťa, aby si svoju vyživovaciu povinnosť aj voči svojej manželke aj voči všetkým svojim deťom naďalej adekvátne plnil a zabezpečil riadnu výživu všetkých svojich detí. Otec musí niesť dôsledky svojich životných rozhodnutí aj čo sa týka počtu vyživovacích povinností. Pri vyššom počte vyživovacích povinností musí v prvom rade otec vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby všetky svoje deti mohol v primeranom a požadovanom rozsahu uživiť. Otec bezpochyby pri vynaložení dostatočnej snahy môže dosahovať aj vyšší príjem ako uvádzal súdu.
43. Súd na základe vykonaného dokazovania zvýšil výživné od podania návrhu na O. zo sumy 80 Eur na sumu 150 Eur mesačne (t.j. o 70 Eur), a na maloletého O. na sumu 150 Eur mesačne (t.j. o 50 Eur) a od 01.09.2018, keď začal študovať na VŠ, na sumu 180 Eur (t.j. o 80 Eur) mesačne. Súd dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že doteraz určená výška vyživovacej povinnosti otca s poukazom na vek a odôvodnené potreby detí už nie je postačujúca. Súdom určené sumy plne zodpovedajú možnostiam a schopnostiam na strane povinného a korešpondujú s oprávnenými nákladmi na oprávneného a maloletú. Vo zvyšnej časti žiadaného výživného súd návrh matky a oprávneného zamietol. Súd nezistil v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa, aby mohol priznať výživné aj spätne, keď matke nič nebránilo domáhať sa zvýšenia výživného skôr.
44. Z dôvodu, že O. dosiahol počas konania plnoletosť, súd zaviazal povinného hradiť výživné už k jeho rukám. Zročné výživné na O. za obdobie za obdobie od 04.04.2016 do 20.07.2017 dal súd uhradiť k rukám matky, keďže ide o výživné za obdobie, keď bol O. maloletý a výživné mal otec platiť k rukám matky a zročné výživné za obdobie od 21.07.2017 do rozhodnutia súdu dal súd uhradiť k rukám O., keďže XX.XX.XXXX nadobudol plnoletosť a otec už bol povinný platiť výživné k jeho rukám. Pri výpočte zročného výživného súd vychádzal z toho, že otec do rozhodnutia súdu platil výživné určené predchádzajúcim rozsudkom. Pričom v mesiaci august ako aj júl 2020 uhradil navyše sumu 30 EUR na každé dieťa, preto súdu tieto úhrady započítal do zročného výživného.
45. Zročné výživné u O. za obdobie od 04.04.2016 do 20.07.2017, ktoré sa má platiť k rukám matky, predstavuje spolu sumu 777,24 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac apríl 2016 vo výške 44,99 Eur (50/30 x 27 dní) a výživného za obdobie máj 2016 až jún 2017, t.j. 14 mesiacov x 50 Eur = 700 Eur a alikvotnej časti za mesiac júl 2017 vo výške 32,25 Eur (50/31 x 20 dní) t.j. (44,99 Eur + 700 Eur +32,25 Eur). Zročné výživné u O. za obdobie od 21.07.2017 do 30.09.2020, ktoré má platiť k rukám opraveného, predstavuje spolu sumu 2607,75 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac júl 2017 vo výške 17,75 Eur (50/31 x 11 dní), výživného za obdobie august 2017 až august 2018, t.j. 13 mesiacov x 50 Eur, výživného za obdobie september 2018 až september 2020, t.j. 25 mesiacov x 80 Eur, t.j. (17,75 Eur + 650 Eur +2000 Eur) - 60 Eur vykonaná úhrada nad rámec určeného výživného.
46. Zročné výživné u O. za obdobie od 04.04.2016 do 30.09.2020, predstavuje spolu sumu 3 712,99 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac apríl 2016 vo výške 62,99 Eur (70/30 x 27 dní) a výživného za obdobie máj 2016 až september 2020, t.j. 53 mesiacov x 70 Eur = 3710 Eur, t.j. 62,99 Eur + 3710 Eur - 60 Eur vykonaná úhrada nad rámec určeného výživného.
47. Zročné výživné uložil súd v zmysle ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového uhradiť otcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka splátok zročného výživného, ktoré otec navrhoval, ich povolenie zo strany súdu má byť vždy len odôvodnenou výnimkou a nie pravidlom. Náklady v súvislosti s výživou maloletých detí dlhodobo znáša v prevažnej miere len matka. Otec síce určitú dobu nemal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, avšak vždy vedel, že má dve deti, ktorých potreby sa časom len zvyšujú, no sám od posledného určenia vyživovacej povinnosti túto skutočnosť nezohľadnil, čo sa samozrejme nutne odrazilo na výške zročného výživného. Otec sa taktiež nijako po celú dobu nezaujímal, či sú potreby detí v dostatočnej miere zabezpečené a či má matka na ich výživu dostatok finančných prostriedkov. Otcova ochota podieľať sa adekvátne sa na výžive svojich detí sa javila byť súdu počas celého konania ako nedostatočná, otec sa sústredí viac na seba a svoje potreby, ako na potreby na neho výživou odkázaných detí. Neuvedomuje si, čo všetko obnáša každodenná starostlivosť o dieťa, na ktorej sa on už dlhodobo vôbec nepodieľa. Ani narušené vzťahy v rodine na vyživovacej povinnosti otca nič nemenia.
48. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).