Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-178-2021.pdf
PDF · 223.84 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/178/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s., so sídlom SNP 519, 039 12 Turčianske Teplice, IČO: 31 642 322, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Dašenou Gombíkovou, advokátkou, so sídlom M. R. Štefánika 76, 036 01 Martin, IČO: 51 675 722, proti žalovanému: DAHOMAN GROUP, s.r.o., so sídlom Ul. 29. augusta 29, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 46 142 878, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Danielou Gavorníkovou, advokátkou, so sídlom V. P. Tótha 64/14, 036 01 Martin, IČO: 50 407 643, v konaní o zaplatenie 9.376,07 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie 15.715,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/43/2019-464 zo dňa 9. júla 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/43/2019-464 zo dňa 9. júla 2021 potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol. Podľa výroku II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. O vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi okresný súd rozhodol výrokom I. tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 15.715,93 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.715,93 Eur od 3.5.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku II. okresný súd žalovanému voči žalobcovi v konaní o vzájomnej žalobe priznal právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 9.376,07 Eur na tom základe, že oproti dohodnutej výmere prenajatej plochy podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.03.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.12.2013, ktorou mal žalovaný prenechané do užívania nebytové priestory - budovy so súpisným číslom 589, postavenej na parcele číslo KN 156/2, zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie U. U. o celkovej výmere podlahovej plochy 210 m2, žalovaný reálne užíval podstatne väčšiu výmeru - konkrétne pozemky, za ktoré užívanie neplatil. Vyčíslené nájomné žalovaný nezaplatil. Faktúrou č. 21190642 zo dňa 1.3.2019 na sumu 25.092,- Eur žalobca vyfakturoval žalovanému zaplatenie nájomného s podrobnou špecifikáciou uvedenou v podaní označenom ako „Zaslanie daňového dokladu - faktúry č. 21190642“ zo dňa 1.3.2019. Žalovaný nezaplatil žalobcovi za posledné dva mesiace užívania nájomné, a to za február 1.059,79 Eur a marec 2019 1.224,28 Eur a toto si jednostranne započítal faktúrou č. 2194019 na sumu 18.000,- Eur, ktorou fakturoval žalovaný žalobcovi technické zhodnotenie. Zostatok faktúry za nájomné a za technické zhodnotenie v
sume 15.715,93 Eur následne jednostranne započítal na svoju faktúru č. 21190642. K zaplateniu zostala z faktúry č. 21190642 žalovaná suma 9.376,07 Eur, zaplatenia ktorej sa žalobca v danom súdnom konaní domáhal.
3. Okresný súd poukázal na vo veci vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom namietal, že neexistuje právny titul na to, aby si žalobca uplatňoval zaplatenie nájomného, úhrady ktorej sa naviac domáhal až zaslaním výzvy zo dňa 27.9.2018, prílohou ktorej bol návrh Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve. Žalovaný uviedol, že ako nájomca využíval plochy - pozemok vo vlastníctve prenajímateľa - žalobcu s jeho súhlasom a na svoje náklady žalovaný postavil letnú terasu, pričom až pol roka pred ukončením nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, žalobca zaslal žalovanému výzvu a návrh Dodatku č. 2. Následne žalobca žalovanému faktúrou č. 21190642 na sumu 25.092,- Eur vyúčtoval nájomné navyše. Žalovaný v rámci obrany namietal, že nebolo zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k určeniu takejto výšky nájomného v sume 25.092,- Eur. Žalovaný rozporoval výšku, základ nájomného, vzniesol námietku premlčania. Žalovaný namietal jednostranný zápočet žalobcu zo dňa 23.4.2019, ktorý považoval za absolútne neplatný právny úkon, pretože neexistoval žiaden právny titul na uhradenie nájomného zo strany žalovaného. Žalovaný namietal aj druhý zápočet zo strany žalobcu zo dňa 02.05.2019. Žalovaný sa v konaní pred okresným súdom bránil tvrdením o bezodplatnom užívaní pozemku, pretože sa jednalo o zmluvu o výpožičke.
4. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného a k vzájomnej žalobe žalovaného, následne vyjadrenie žalovaného, podania sporových strán, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 261 ods. 1, § 387 ods. 1, § 397, § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, oproti čomu opodstatnená bola vzájomná žaloba žalovaného, ktorej vyhovel.
5. Okresný súd poukázal na prednesy právnych zástupcov sporových strán, výpoveď členky štatutárneho orgánu žalobcu V.. F. I., výpoveď žalovaného, výpoveď svedka U. K., vyjadrenia svedkyne I. G. a zistil, že zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom - žalovaným zo dňa 21.03.2011 v zmysle Čl. II. bod 2.1 vyplynulo, že žalobca ako prenajímateľ súhlasí s tým, aby žalovaný ako nájomca vykonal na vlastné náklady a zodpovednosť a s povolením príslušných inštitúcií stavebné úpravy priestorov budovy, ktorá tvorila predmet nájmu podľa bodu 1.1.. Podľa bodu 2.4. zmluvy o nájme nebytových priestorov dňom skončenia nájmu takto odpisované technické hodnotenie je nájomca povinný previesť na prenajímateľa za sumu 15.000,- Eur bez DPH, a to na základe faktúry vystavenej nájomcom (žalovaným) najneskôr do 15 dní odo dňa skončenia nájmu. Splatnosť faktúry je 14 dní odo dňa doručenia faktúry, pričom DPH bude účtovaná v zmysle príslušných platných právnych predpisov. Z Čl. IV. bodu 4.1 zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplynulo, že prenajímateľ (žalobca) a nájomca (žalovaný) sa dohodli, že nájomný vzťah založený touto zmluvou sa uzatvára na dobu určitú od 1.4.2011 do 31.3.2019. Z Čl. III. bodu 3.2 zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplynulo dohodnuté nájomné. Podľa Zmluvy o postúpení práv a povinností zo dňa 2.5.2011 medzi prenajímateľom - žalobcom a pôvodným nájomcom Dahoman, s.r.o., IČO: 45 680 698 a novým nájomcom Dahoman Group, s.r.o., IČO: 46 142 878, boli postúpené práva a povinnosti pôvodného nájomcu, vyplývajúce zo zmluvy na nového nájomcu. Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.12.2013 došlo k zmene Čl. III., výšky a splatnosti nájomného a spôsob jeho platenia s tým, že doterajšia čiastka 42,- Eur za m2 bola nahradená čiastkou 42,60 Eur za m2 a čiastka 25,- Eur za m2 bola nahradená čiastkou 25,36 Eur za m2.
6. Okresný súd v odseku 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na list žalobcu zo dňa 1.3.2019, adresovaný žalovanému, označený ako zaslanie daňového dokladu - faktúry č. 21190642, v ktorom sa okrem iného uvádza, že žalovaný svojvoľne užíval reálne podstatne väčšiu výmeru ako v nájomnej zmluve, a to bezplatne a bez predchádzajúceho písomného súhlasu Slovenských liečebných kúpeľov Turčianske Teplice, a.s. - žalobcu, čím malo vzniknúť na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré bolo vyčíslené spôsobom: Letná terasa o výmere 76,88 m2, mesačné nájomné 383,40 Eur za dobu užívania od septembra 2014
- septembra 2018, celkom 18.451,20 Eur Plocha pod detskými šmýkačkami o výmere 6 m2 po 5,- € mesačne za m2, za dobu užívania od mája 2016 - septembra 2018, celkom 840,- Eur,
Plocha pod sedením zo západnej strany o výmere 7,5 m2, po 5,- Eur za m2 mesačne, za dobu užívania od septembra 2014 - septembra 2018, celkom 1.800,- Eur, Plocha parkoviska o výmere 298,24 m2, pri zohľadnení počtu 5 parkovacích miest x suma primeraného nájomného 200,- Eur za jedno parkovacie miesto ročne, za dobu užívania od septembra 2014 - septembra 2018, celkom 4.000,80 Eur. K tomuto listu bola pripojená faktúra č. 21190642 pre odberateľa DAHOMAN GROUP, s.r.o., na celkovú sumu 25.092,- Eur za prenájom ostatných plôch a parkovacích plôch. Okresný súd poukázal na faktúru č. 2194019 vystavenú žalovaným pre žalobcu, ktorou bola vyúčtovaná suma 18.000 Eur, a to podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.03.2011 za technické zhodnotenie, pričom z faktúry vyplývala suma 15.000,- Eur bez DPH.
7. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na jednotlivé vykonané dôkazy, prednesy právnych zástupcov sporových strán, písomné podania a uviedol, že predmetom sporu bola žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 9.376,07 Eur, zaplatenia ktorej sa žalobca domáhal titulom naviac nájomného mimo Nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá so žalovaným dňa 21.3.2011 v spojení so Zmluvou o postúpení práv a povinností zo dňa 2.5.2011, predmetom ktorej boli nebytové priestory v budove so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. KN 156/2 zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie U. U.. Naviac nájomného sa žalobca domáhal z toho dôvodu, že žalovaný podľa tvrdení žalobcu užíval reálne podstatne väčšiu výmeru oproti písomne uzavretej nájomnej zmluve, a to plochu pod terasou, pod šmýkačkami, plochu na sedenie a parkovisko. V neskoršom štádiu súdneho konania žalobca kvalifikoval žalobný nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Okresný súd mal za to, že právna kvalifikácia je vecou súdu. Žalobca skutok vymedzil tak, že žalovaný užíval bez právneho dôvodu a bezodplatne, bez súhlasu žalobcu priestranstvo, pod terasou, šmýkačkami, plochu na sedenie a parkovisko. Žalobca sa domáhal finančnej náhrady, ktorú kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie. Podľa okresného súdu v konaní nešlo o zmenu skutkových okolností, pre ktorú by bola potrebná zmena žaloby, pretože žalobca od samotného začiatku sa domáha náhrady za užívanie plochy žalovaným bezodplatne a bez právneho dôvodu.
8. V časti plochy pod terasou okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, predovšetkým výpoveďou žalovaného a svedka K., ako aj ďalších svedkov, na základe ktorého dokazovania okresný súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o výpožičke. Podľa okresného súdu podstatné náležitosti pre tento právny úkon boli dohodnuté, a to predmet nájmu, plocha pod letnou terasou, doba výpožičky, ktorá mala trvať, pokiaľ bude trvať nájom samotnej kaviarne Café cube a tiež bezodplatnosť. K námietke vierohodnosti svedka K. okresný súd dospel k záveru, že jeho výpoveď bola presvedčivá a podporená aj správaním žalobcu, ktorý počas siedmych rokov, počas ktorých vedel, že terasa funguje, že táto terasa je využívaná, nikdy sa nezmienil o tom, že by žiadal akúkoľvek odplatu za toto užívanie. Samotná riaditeľka kúpeľov o tejto terase vedela, sporadicky ju využívala a výpoveďou potvrdila, že p. K. ako štatutárny orgán žalovaného ju oslovila v tom zmysle, či by bolo možné vybudovať letnú terasu s tým, že riaditeľka kúpeľov sa vyjadrila, že áno, ale že má iné jednanie a nechajú to na neskôr. Následne riaditeľka kúpeľov nechala plochu, kde sa mala terasa vybudovať, vyčistiť od kríkov a stromov. Táto terasa fungovala viac ako sedem rokov a žalobca sa počas tejto doby nikdy nedomáhal akejkoľvek protihodnoty za užívanie tohto priestoru. Okresný súd uviedol, že pokiaľ by aj platne nebola uzavretá zmluva o výpožičke na plochu pod terasou, tak ak by žalobca tento nárok požadoval titulom bezdôvodného obohatenia a takto by bol aj okresným súdom vyhodnotený, celý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie plochy pod terasou, pod šmýkačkami, pod sedením a parkoviskom, bol za obdobie, ktoré predchádza dátumu 18.6.2015 premlčaný. Na premlčanie podľa okresného súdu bolo potrebné aplikovať Obchodný zákonník, ktorý má komplexnú úpravu. Žaloba žalobcu bola podaná elektronicky dňa 18.6.2019, zaevidovaná na okresnom súde bola dňa 20.6.2019. Od dátumu 18.6.2019 štyri roky spätne, teda 18.6.2015 predstavuje dátum, od ktorého dátumu všetky nároky, ktoré tomuto dátumu predchádzali, boli premlčané.
9. V časti užívania plochy pod terasou okresný súd ďalej uviedol, že ak by aj vyhodnotil, že v danom prípade nejde o zmluvu o výpožičke, ale o bezdôvodné obohatenie, tak žalobca bol povinný preukázať, že žalovaný terasu využíval, čo nebolo sporné, avšak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ išlo o výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie plochy pod terasou, keď bola rozporovaná výmera samotnej terasy, ak žalobca za celú dobu, za ktorú uplatnil bezdôvodné obohatenie, vychádzal z tej istej výmery plochy pod terasou, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že terasa bola opakovane niekoľkokrát zväčšovaná za rozhodné obdobie, a preto podľa záveru okresného súdu
nebolo možné vychádzať z jednej výmery. Ak žalobca vyčísľoval bezdôvodné obohatenie ako cenu obvyklú za užívanie takýchto pozemkov v rozhodnom období a v rovnakej lokalite, tak podľa okresného súdu ani v tejto časti žalobca pri uplatnenej hodnote bezdôvodného obohatenia neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca výšku bezdôvodného obohatenia odvíjal od ceny obvyklého nájomného a toto sa snažil preukázať nájomnými zmluvami, ktoré všetky zmluvy, ktoré žalobca predložil a týkali sa iných nájomcov, išlo o zmluvy, z ktorých nevyplynula porovnateľná plocha, resp. porovnateľný predmet nájmu, ak všetky nájomné zmluvy sa týkali pri predmete nájmu vnútorných interiérov v lukratívnych liečebných domoch, dokonca v mnohých prípadoch išlo o priestory zariadené, a tým cena nemohla byť zrovnateľná s cenou vonkajších, naviac neupravených pozemkov. Okresný súd mal za to, že pokiaľ išlo o pozemok pod terasou, žalobca výšku bezdôvodného obohatenia nepreukázal.
10. K ploche pod šmýkačkami, podľa okresného súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by preukázal, že by to bol práve žalovaný, ktorý uvedenú plochu pod šmýkačkami využíval, že to bol žalovaný, kto šmýkačky namontoval a že by akýmkoľvek spôsobom žalovaný získal z tohto majetkový prospech. V časti plochy pod sedením zo západnej strany, rovnako ako u terasy, žalobca nepreukázal dobu užívania, konkrétnu výmeru a ak bezdôvodné obohatenie vyčísľoval ako cenu obvyklú za nájom takýchto pozemkov, tak opätovne predložené zmluvy s inými nájomcami sa netýkali vonkajších priestorov, pričom podľa svedeckých výpovedí išlo o zastrešenú časť vonkajšieho vchodu kaviarne a chodník, preto ani u plochy sedenia zo západnej strany nebola preukázaná výška bezdôvodného obohatenia.
11. V časti parkoviska okresný súd považoval za preukázané, a to hlavne vyhlásením pána M., že tabuľu o vyhradenom parkovisku pre Café Cube, ale aj pre hostí liečebného domu Aqua dal vyhotoviť žalovaný. Parkovisko podľa výsledkov dokazovania bolo verejne prístupné, využívali ho hostia liečebného domu, hostia kaviarne, ľudia, ktorí navštevovali okolité stánky a podobne. Ak žalobca uplatňoval bezdôvodné obohatenie ako cenu obvyklú za 5 parkovacích miest, tak nepreukázal, že by žalovaný využíval práve 5 parkovacích miest. Ani dopravná značka, ktorú dal zhotoviť žalovaný, nepreukazuje rezerváciu piatich parkovacích miest pre návštevníkov Café Cube. Naviac, parkovisko a plocha pod ním, je čiastočne vo vlastníctve žalobcu a čiastočne vo vlastníctve mesta. Žalobca nepreukázal konkrétnu výmeru, ktorej by podľa jeho tvrdenia prislúchalo 10 parkovacích miest a žalobca len tvrdil, ale nepredložil jediný dôkaz, že by cena za jedno parkovacie miesto ročne bola 200,- Eur. Okresnému súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom sa mohol žalovaný na úkor žalobcu obohatiť, keď aj v súčasnej dobe, keď už žalovaný nemá uzavretú so žalobcom nájomnú zmluvu a nevyužíva žalovaný ani jeho hostia tieto parkovacie miesta a sú k dispozícii verejnosti a hosťom liečebného domu Aqua, keď žalobca ani len netvrdil, že by za uvedené parkovacie miesta platil a žalovaný z toho nemal v minulosti žiaden materiálny prospech. Na základe týchto zhodnotení okresný súd žalobu zamietol.
12. Okresný súd o trovách súdneho konania, v spojení so žalobou žalobcu rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol vo vzťahu k žalobe žalobcu úspešný, mu okresný súd priznal 100 % náhradu trov konania voči žalobcovi.
13. V konaní o vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie 15.715,93 Eur, ktorý nárok bol uplatnený na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, Čl. II. bod 2.1, bod 2.4 okresný súd konštatoval opodstatnenosť vzájomnej žaloby žalovaného. Žalovaný podľa týchto rozhodných bodov Čl. II. zmluvy o nájme nebytových priestorov sa zaviazal na vlastné náklady a zodpovednosť vykonať stavebné úpravy vnútorných priestorov predmetu nájmu v hodnote podľa rozpočtu 72.846,48 Eur bez DPH s tým, že dňom skončenia nájmu takto odpisované technické zhodnotenie nájomca - žalovaný prevedie na žalobcu - prenajímateľa za sumu 15.000,- Eur bez DPH. Okresný súd bol názoru, že v zmluve o nájme nebytových priestorov boli skumulované dve zmluvy, a to zmluva nájomná a zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo dielo spočívajúce v stavebných úpravách vnútorných priestorov predmetu nájmu, za ktoré po skončení nájmu sa žalobca zaviazal zaplatiť sumu 15.000,- Eur bez DPH, t.j. bola dojednaná cena za toto dielo. Nárok žalovaného žalobca nespochybnil, nerozporoval, preto okresný súd ho považoval za preukázaný a vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel a zaviazal žalobcu k zaplateniu sumy 15.715,93 Eur. Naviac, podľa okresného súdu samotné správanie žalobcu svedčí o tom, že tento nárok žalovaného nespochybnil, pretože žalobca uskutočnil započítacie prejavy, ktoré okresný súd vyhodnotil ako neplatné, pretože žalobca nedisponoval pohľadávkami v započítacom prejave uvedenými, a to pohľadávkami voči žalovanému, keďže nepreukázal existenciu nároku, a to nároku na bezdôvodné obohatenie voči žalovanému.
14. K úroku z omeškania okresný súd uviedol, že žalovaný si z dlžnej sumy 15.715,93 Eur uplatnil aj úroky z omeškania, ktoré vznikli za dobu odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, avšak pokiaľ si žalovaný uplatnil úrok z omeškania až od 3.5.2019, t.j. dobou neskoršou, nebol dôvod mu takto uplatnený nárok na úroky z omeškania od tejto neskoršej doby nepriznať. Úrok z omeškania podľa okresného súdu bol v súlade s Obchodným zákonníkom, s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., preto v rámci vzájomnej žaloby žalovanému okrem istiny boli priznané aj úroky z omeškania, uplatnené v zákonnej výške. O trovách súdneho konania, týkajúcich sa vzájomnej žaloby okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady rozhodne okresný súd samostatným uznesením.
15. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 03.09.2021, v ktorom namietal nesprávny postup okresného súdu, ktorým žalobcovi bolo znemožnené uplatňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vo veci rozhodoval vylúčený sudca, konanie podľa žalobcu má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal postup okresného súdu, ktorý vo veci nariadeného pojednávania na deň 21.05.2021 konal a rozhodoval. Podľa žalobcu sudkyňa okresného súdu ignorovala vyhlášku č. 24/2021 Z.z. v znení pod č. 159/2021 Z.z., s odôvodnením, že stratila účinnosť vyhláškou č. 108/2021 Z.z., ktorá účinnosť pominula dňa 30.4.2021. Žalobca v súvislosti s nariadeným pojednávaním na deň 21.05.2021 uviedol, že na území Slovenskej republiky od 15. mája 2021 neplatil núdzový stav, avšak mimoriadna situácia vyhlásená 11. marca 2020 trvá aj naďalej, z ktorého dôvodu právna zástupkyňa žalobcu oznámila, že nesúhlasí s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalobcu, pretože po novele č. 159/2021 Z.z. sa z predmetnej vyhlášky vypustili len slová „a stráca účinnosť uplynutím 30. apríla 2021“, a preto v prípade nesúhlasu sporovej strany s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti okresný súd nebol oprávnený pojednávanie vykonať ani po 30.04.2021 s poukazom na ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky č. 24/2021 Z.z.. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že v predmetnej vyhláške je na roveň núdzového stavu postavený stav mimoriadnej situácie. Žalobca uviedol, že okresný súd nemal splnené podmienky, aby v prípade nesúhlasu žalobcu pojednával dňa 21.05.2021, na ktorom pojednávaní naviac bol vypočutý svedok p. U. K., o vypočutí ktorého svedka nebol žalobca vopred informovaný podľa ust. § 197 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že vo veci konal vylúčený sudca, s poukazom na vznesenú námietku zaujatosti zo dňa 15.06.2021. Na č.l. 113 spisu je založený „Úradný záznam z IC“, ktorý potvrdzuje to, že dňa 18.11.2019 nebolo právnemu zástupcovi žalobcu umožnené preštudovať spis sp. zn. 17Cb/43/2019, a to s poukazom na skutočnosť, že od 1.3.2017 nadobudla účinnosť inštrukcia 9/2017, podľa ktorej od 1.3.2017 sa Cb spisy vedú v elektronickej podobe a tieto sa v informačnom centre výlučne študujú len v elektronickej forme cez PC na to určenom v informačnom centre. Nakoľko PC v informačnom centre je nefunkčný, zapojiť sa ho nepodarilo ani technikom z Krajského súdu v Žiline, spis nebol študovaný. Žalobca uviedol, že zo správania okresného súdu nadobudol dojem, že sa jednalo o účelové oddialenie možnosti žalobcu oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu, vrátane žalovaným udeleného splnomocnenia pre právneho zástupcu ku podaniu odporu. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že predbežné právne posúdenie nebolo urobené riadne podľa ust. § 181 ods. 2 CSP.
16. Zo strany okresného súdu za žalovaného opakovane bola predvolávaná V.. W. R., ktorej vzťah ku žalovanému nevyplynul zo žiadnych verejne dostupných informácií. Podľa žalobcu predložené písomné vyjadrenie V.. W. R. ako „svedka“ k súdnemu sporu - urobené po obdržaní informácií od pani Y. K., nebolo možné považovať za relevantnú svedeckú výpoveď. Podľa žalobcu tento svedok mal povinnosť vypovedať, z ktorého dôvodu žalobca navrhol opätovné predvolanie, a to aj vzhľadom na podozrenie z krivej výpovede. Okresný súd nepristúpil k predvolaniu tohto svedka s konštatovaním na pojednávaní dňa 09.07.2021, že tento návrh právna zástupkyňa žalobcu nepodala včas, pretože svedkyňa R. podala písomné vyjadrenie, datované dňom 16.11.2020 a k tomuto dôkazu sa žalobca, resp. právna zástupkyňa žalobcu vyjadrovala 3.12.2020. Žalobca ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaným pôvodne navrhnutý svedok - p. Y. G., mala byť svedkom ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sa mali v priestoroch žalobcu dohodnúť na podmienkach užívania pozemku. Ani v prípade ďalšieho svedka, a to V.. R., nemá žalobca vedomosť o tom, že by mala byť svedkom nejakej ústnej dohody o
zväčšovaní terasy. Žalobca uviedol, že získal dojem o tom, že svedok V.. R., obdobne ako p. Y. G., sa chceli vyhnúť svedeckej výpovedi.
17. V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že až vo vyjadrení žalovaného k replike žalobcu, žalovaný po prvý raz uviedol tvrdenie, že sa malo jednať o zmluvu o výpožičke uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, pričom dôkazom toho malo byť samotné konanie žalobcu. Z tohto konania malo vyplynúť to, že žalobca počas doby trvania nájmu cca 7,5 roka akceptoval hradenie nájomného iba za predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy a počas nej nevzniesol požiadavku k žalovanému na uhradenie nájomného. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 04.03.2020 namietol, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaným navrhnutý svedok - p. Y. G. mala byť svedkom ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sa mali v priestoroch žalobcu dohodnúť na podmienkach užívania pozemku. Táto námietka žalobcu sa podľa neho stala opodstatnená, pretože sám žalovaný upustil od vypočutia svedka - p. Y. G., pretože aj on mal zistiť to, že nebola svedkom žiadnej ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným ohľadom podmienok užívania pozemku. Žalobca zdôraznil to, že predmetom sporu bolo užívanie pozemkov (vo výlučnom vlastníctve žalobcu) žalovaným bez právneho dôvodu, teda bez nájomnej zmluvy, čím žalovaný získal majetkový prospech vo výške ekvivalentu, ktorý sa rovná cene nájmu za užívané pozemky. Žalobca pri uplatnenom nároku mal za to, že bol dostatočne určitý spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie plochy pod terasou. Žalobcom uvedené rozmery terasy boli podľa neho do spisu dokladované predloženou fotodokumentáciou v spojení s listinnou dokumentáciou. Žalobca sa o výsluchu svedka p. K. dozvedel po prvý raz až zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 21.05.2021. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o návrhu žalovaného na uskutočnenie výsluchu svedka K. v tejto právnej veci. Žalobca neudelil ústny súhlas s vybudovaním letnej terasy, ktorý by bolo možné z právneho hľadiska kvalifikovať ako zmluvu o výpožičke v zmysle ust. § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca sa nedohodol so žalovaným na bezodplatnom prenechaní pozemku pod terasou do užívania. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o výpožičke patrí určenie veci, ktorá má byť predmetom výpožičky, dočasnosť užívania a bezodplatnosť musí priamo vyplývať zo zmluvy, resp. nepriamo, v opačnom prípade by išlo o nájom veci. Pozemok žalovaný žalobcovi vrátil po tom, ako odstránil terasu na základe písomnej výzvy žalobcu, a to ešte pred ukončením nájomného vzťahu k nebytovým priestorom. Podľa žalobcu závery okresného súdu v odôvodnení v odseku 41. rozsudku okresného súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca poukázal na obsah Zápisnice z pojednávania zo dňa 3.12.2020, z ktorého vyplýva výpoveď žalovaného - p. K., ktorá potvrdila v súvislosti s terasou to, že odplata za užívanú plochu nebola predmetom diskusie. Nikdy sa o tom nehovorilo. S výpoveďou p. K. za žalovaného korešpondovala podľa žalobcu aj časť výpovede V.. F. I. za žalobcu, ktorá okrem iného uviedla, že sa nikdy neriešila cena a už vôbec nie to, že by to malo byť zadarmo. Vzhľadom k uvedenému preto nemohla byť splnená podmienka uzatvorenia zmluvy o výpožičke pozemku, spočívajúca v dojednaní bezodplatnosti, ktorá musí priamo alebo nepriamo vyplývať zo zmluvy. Podľa žalobcu záver okresného súdu v odseku 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
18. Žalobca poukázal na postup okresného súdu, ktorý na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021 vyhlásil uznesenie o odročení pojednávania za účelom čítania listín pripojených v spise s tým, že už okresný súd na žiadne ďalšie dôkazy prihliadať nebude, pretože bol dostatok času na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Pokiaľ okresný súd na pojednávaní dňa 23.10.2020 uviedol, že „Ďalšie pojednávanie bude zamerané na preukazovanie dôvodnosti nároku a potom následne samotnú výšku“, uvedené dodržané nebolo, pretože nebol priestor pre to, aby sa to uskutočnilo. Napriek uvedenému žalobca počas súdneho konania okresnému súdu predložil relevantné dôkazy ohľadom výšky nájmu v centre Turčianskych Teplíc, tak ako to potvrdil obsah súdneho spisu. Ak v centre Turčianskych Teplíc je len žalobca a Mesto Turčianske Teplice, ktorí prenajímajú nehnuteľnosti, bolo logické, že žalobca vychádzal z ich nájomných zmlúv. Žalobca v ďalšej časti odvolania poukázal na to, že okresný súd uviedol nesprávnosť v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu v odseku 41. nie je v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, čo sa týka plochy pod terasou. Ak okresný súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani v prípade plochy pod šmýkačkami, tak závery okresného súdu sú nepreskúmateľné v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Žalobca poukázal na výpoveď p. K. na pojednávaní konanom dňa 3.12.2020, v ktorej potvrdila udelenie súhlasu na prinesenie šmýkačiek. Šmýkačky by tam neboli bez súhlasu žalovaného, užívali ich návštevníci žalovaného a žalovaný by ich nebol odstránil, keby neboli jeho. Len vlastník má právo vec držať, užívať, požívať plody veci a jej úžitky a nakladať s ňou. Rovnako tak podľa žalobcu nie je preskúmateľné rozhodnutie okresného súdu, ktoré sa týka záverov sedenia zo západnej strany a ani plochy parkoviska. Žalobca zdôraznil, že je výlučným vlastníkom parkoviska
a plochy pod ním, a preto bolo nepravdivé tvrdenie okresného súdu, že celé parkovisko a plocha pod ním, je čiastočne vo vlastníctve žalobcu a čiastočne vo vlastníctve mesta. Užívanie parkoviska spôsobom „na polovicu so žalobcom“ si zabezpečil žalovaný, k čomu sa žalobca len prispôsobil. Žalobca poukázal na svoje písomné vyjadrenie ku podaniu žalovaného zo dňa 20.11.2020, doručeného dňa 23.11.2020. Žalovaným predložená fotografia parkoviska bola urobená bez dopravnej značky vyhradeného parkoviska SÚKROMNÝ POZEMOK P PARKOVISKO VYHRADENÉ PRE HOSTÍ CAFE CUBE a klientov hotela AQUA, ktorej vyhotovenie si zabezpečil žalovaný v zmysle potvrdenia jej výrobcu zo dňa 7.7.2014. Povinnosť rešpektovať dopravné značky, vrátane dopravnej značky vyhradeného parkoviska, vyplýva priamo z príslušných zákonných ustanovení a jej nerešpektovanie je sankcionované pokutami. Ako vyplynulo zo znenia Dodatku č. 2 ku Nájomnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.3.2011, ktorý k podpisu žalovanému predložil žalobca a žalovaný ho nepodpísal, predmetné parkovisko je postavené na parcele č. 156/1 k.ú. U. U., ktorej vlastníkom v podiele 1/1 je žalobca v zmysle LV č. 237. Príjazdovú komunikáciu ku parkovisku vybudoval žalobca. Nebolo preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že vlastníkom by malo byť aj mesto.
19. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania okresný súd sa nezaoberal aplikáciou ust. § 257 CSP. V tejto časti odvolacieho dôvodu žalobca poukázal na ustálenú judikatúru, a to uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo 46/2012, z ktorej vyplýva, že v zmysle ust. § 257 CSP súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplynul takýto postup, t.j. splnenie povinnosti súdu skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré bolo potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť, preto ani odôvodnenie rozsudku okresného súdu podľa žalobcu pri trovách súdneho konania nie je dostatočné, s poukazom na ust. § 220 ods. 3 CSP. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu v celosti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 28.09.2021. Žalovaný primárne poukázal na postup žalobcu, ktorý počas celého konania pred okresným súdom sa obštrukciami snažil odročovať pojednávania. Žalobca mal v prvom rade ako „pán sporu“ mať záujem na tom, aby okresný súd jeho žalobu čo najskôr prejednal. Žalovanému nebolo zrejmé, prečo žalobca sa odmietol zúčastniť pojednávania, ktoré okresný súd vytýčil na deň 21.05.2021. V tom čase bola už pandémia COVID-19 na ústupe. Boli prijaté rôzne protiepidemiologické opatrenia, a preto nebol dôvod k tomu, aby sa žalobca nezúčastnil pojednávania. Na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021 okresný súd vykonal dôkaz, a to výsluch svedka V.. U. K.. Návrh na vykonanie dôkazu žalovaný zaslal okresnému súdu dňa 17.05.2021 s odôvodnením, že výsluch V.. U. K. vyvráti tvrdenia, ktoré na pojednávaní konanom dňa 03.12.2020 uviedla štatutárna zástupkyňa žalobcu - V.. F. I.. Okresný súd sa s odôvodnením návrhu na vykonanie dokazovania stotožnil a dôkaz vykonal. Informáciu o návrhu na vykonanie svedka žalovaný zaslal na vedomie aj právnej zástupkyni žalobcu e-mailom zo dňa 17.05.2021, ktorý e-mail sa vrátil ako nedoručený. Podanie žalovaného, a to návrh na vykonanie výpovede tohto svedka bolo zaevidované do elektronického súdneho spisu dňa 17.05.2021. Žalobca a právna zástupkyňa žalobcu mali možnosť sa s týmto podaním, a to návrhom na vykonanie dôkazu - výsluchu svedka V.. U. K. oboznámiť, a to štyri dni pred predmetným pojednávaním priamo z elektronického súdneho spisu, ku ktorému mal žalobca , právna zástupkyňa žalobcu prístup. Z tohto dôvodu podľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu podľa jeho odvolania, že o výsluchu svedka p. K. sa žalobca dozvedel po prvýkrát až zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 21.05.2021 a ďalej ani tvrdenie, že „Žalobca nemal žiadnu vedomosť o návrhu žalovaného na uskutočnenie výsluchu svedka p. K..“ K odvolaciemu dôvodu žalobcu, ktorý sa týkal svedeckej výpovede p. W. Y., žalovaný uviedol, že táto mala byť vypočutá za účelom preukázania skutočností ohľadne sedenia zo západnej strany, využívania parkoviska ako aj skutočnosti, či štatutárna zástupkyňa žalobcu V.. F. I. navštevovala terasu vybudovanú žalovaným, a teda mala o nej vedomosť. Tvrdenia p. I., že o terase nevedela, a tam nikdy nebola, sa nezakladajú na pravde, čo bolo potvrdené výpoveďou štatutárnej zástupkyne žalovaného, svedkom V.. U. K. ako aj písomnou výpoveďou V.. W. Y.. Z dôvodu, že p. Y. mala malé deti, ktoré v čase pojednávania 03.12.2020 stále dojčila, nemohla sa pojednávania zúčastniť. O uvedenom bol informovaný okresný súd, ako aj právna zástupkyňa žalobcu. Z tohto dôvodu p. Y. podala písomné vyjadrenie do konania. Na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021 okresný súd uviedol, že na ďalšie dôkazy predložené stranami sporu nebude prihliadať, a preto opätovné predvolanie p. Y. za účelom jej výpovede, ktorú na pojednávaní dňa 09.07.2021 navrhol žalobca, nepripustil. Žalovaný sa stotožnil s názorom okresného súdu, že na predvolanie p. Y. bol od 03.12.2020
dostatočný časový priestor, čo žalobca nevyužil. Žalovaný uviedol, že žalobu žalobcu vníma ako účelovú s cieľom vyhnúť sa povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému sumu technického zhodnotenia vo výške 15.000 Eur bez DPH v zmysle nájomnej zmluvy. Žalobca vedel, že po ukončení nájomnej zmluvy bude musieť žalovanému tuto sumu vrátiť, a preto sa rozhodol cca pol roka pred ukončením nájomnej zmluvy uplatňovať si „nájomné navyše“ za užívané plochy. V danom prípade však nešlo o žiadne bezdôvodné obohatenie žalovaného, čo nakoniec v rámci dokazovania bolo pred okresným súdom preukázané.
21. Žalovaný uviedol, že podľa dokazovania plocha pod letnou terasou bola využívaná so súhlasom žalobcu. Išlo z právneho hľadiska o zmluvu o výpožičke. Uvedené potvrdila výpoveď žalovaného, svedka V.. U. K., W. Y., štatutárnej zástupkyne žalobcu V.. F. I. a uvedené bolo potvrdené aj samotným konaním žalobcu, keď počas doby trvania nájmu cca 7,5 roka akceptoval hradenie nájomného iba za predmet nájmu v zmysle nájomnej zmluvy (nebytové priestory) a počas tejto doby nevzniesol požiadavku k žalovanému na uhradenie nájomného. Pred vybudovaním letnej terasy, ktorá sa nachádzala na predmetnom pozemku, sám žalobca na vlastné náklady zrealizoval údržbu a odstránenie porastov a zelene, aby tým umožnil žalovanému vybudovanie letnej terasy. Pokiaľ by žalovaný vedel, že bude musieť platiť úhradu za užívanie plochy pod terasou, nebol by ju mal zmontovanú po celý rok, ale len počas letných mesiacov, kedy reálne hostia na letnej terase mohli sedieť, a teda mohol žalovaný dosahovať zisk. V žiadnom prípade by nenechal terasu, ktorá je ľahko zmontovateľná, zmontovanú aj od októbra do apríla príslušného roka, pokiaľ by platil za užívanie pozemkov pod ňou žalobcovi akúkoľvek úhradu. Išlo o logický argument, ktorý len potvrdzoval podľa žalovaného to, že letná terasa bola postavená so súhlasom žalobcu. Čo sa týka plochy pod sedením a plochy pod detskými šmýkačkami, tak žalobca nepreukázal, že by ich tam umiestnil žalovaný, ani počas akej doby tam mali byť umiestnené a v neposlednom rade vôbec nepreukázal výmeru plochy, ktoré by malo sedenie (stôl a stoličky) a detské šmýkačky zaberať. Žalobca do konania predložil len fotky, kde sú na chodníku - pod prekrytou strechou budovy prenajatej kaviarne umiestnené stoličky a stôl a fotky, kde na ploche pred letnou terasou sú na tráve umiestnené detské šmýkačky. Žalovaný sa stotožnil so záverom okresného súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Žalobca do konania za účelom preukázania výmery plochy, ktorú mal žalovaný užívať, navyše predložil rukou nakreslený náčrt. Už na pojednávaní dňa 23.10.2020 žalovaný spochybnil uvedenú výmeru, keď uviedol, že terasa bola viackrát zväčšovaná, nebolo zrejmé, aká plocha pod šmýkačkami a sedením bola reálne využívaná a už vôbec nebolo zjavné, ako žalobca vypočítal plochu parkoviska, kde podľa jeho názoru mali parkovať len zamestnanci a hostia kaviarne. Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka ním tvrdenej výmery, ktorú mal žalovaný užívať, keď na námietku žalovaného, týkajúcu sa rukou nakresleného náčrtu nepredložil do konania žiadne presné zameranie. Žalobca presnú výmeru, ktorú podľa neho žalovaný využíval, mal možnosť od vznesenia námietky t.j. odo dňa 23.10.2020 preukázať. V danom prípade sa však tak nestalo a žalobca, čo sa týka výmery do konania nepredložil žiaden ďalší dôkaz. V tomto smere podľa žalovaného neobstojí argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, v ktorom spochybňuje žalobca postup okresného súdu ohľadne ďalšieho preukazovania výšky nároku žalobcu. Žalovaný mal za to, že súd nemôže suplovať povinnosti strán sporu v označení a predkladaní dôkazov za účelom dokázania tvrdenia. Súdne konanie je založené na kontradiktórnosti a v danom prípade okresný súd nemohol „čakať“, kým sa žalobca rozhodne preukázať presnú výmeru pozemkov, ktoré mal žalovaný užívať.
22. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani čo sa týka sumy, ak vychádzal pri výpočte bezdôvodného obohatenia z nájomných zmlúv na predmet nájmu, a to časť obchodných priestorov v lukratívnom liečebnom dome vo vlastníctve žalobcu. Vo viacerých prípadoch predmetom nájmu bolo aj zariadenie priestorov. Žalovaný neuznáva tieto zmluvy ako dôkaz preukazujúci reálnu a primeranú výšku nájmu za plochy pod terasami v meste Turčianske Teplice. Nebolo žalovanému zrejmé, ako ani okresnému súdu, prečo sa žalobca spoliehal na to, že okresný súd bude vykonávať dokazovanie za účelom preukázania výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia bez toho, aby sám iniciatívne výšku preukázal. Žalobca sám v záverečnej reči dňa 09.07.2021 polemizoval nad možnosťou vyhotovenia znaleckého posudku za účelom preukázania výšky nájomného. K návrhu žalobcu o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému žalovaný uviedol, že táto právna argumentácia žalobcu nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Povinnosť náhrady trov konania je plne v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok konania a má odrádzať od svojvoľného podávania zjavne neodôvodnených žalôb, tak ako tomu bolo v danom prípade. V zmysle ust. § 257 CSP tu neboli žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému ako úspešnej strane sporu nemal byť priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi. Žalovaný sa stotožnil s
odôvodnením trov súdneho konania pred súdom prvej inštancie tak, ako to vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
23. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 21.10.2021. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného v tom, že by žalobca robil obštrukcie pri nariadených pojednávaniach okresným súdom. Žalobca opätovne poukázal na situáciu nahliadania do spisového materiálu okresného súdu prostredníctvom informačného centra Okresného súdu Martin. Žalobca uviedol, že pri nahliadnutí do spisového materiálu sa v tomto nenachádzalo písomné podanie zo dňa 5.11.2019, ktorým žalobca doplnil svoje predošlé podanie a ktoré bolo na Okresný súd Martin elektronicky riadne doručené dňa 7.11.2019. Zo znenia uznesenia zo dňa 15.11.2019 vyplynulo, že okresný súd rozhodol o vyzvaní žalovaného na vyjadrenie k predloženému vyjadreniu žalobcu, doručeného okresnému súdu dňa 25.10.2019, a to napriek tomu, že dňa 15.11.2019 by sa dalo predpokladať aj predloženie doplnenia vyjadrenia žalobcu, doručeného dňa 7.11.2019. Žalovaným podané vyjadrenie už nebolo doručované žalobcovi. Tento nedostatok považoval žalobca za dôležitý dôvod na podanie návrhu na odročenie pojednávania dňa 5.3.2020 o 9,30 hod., a to aj z titulu predvolania jeho obsahu, keď sudca má povinnosť stranám sporu a ich zástupcom oznámiť na prvom pojednávaní v zmysle ust. § 181 ods. 1 a 2 CSP predbežné právne posúdenie veci. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu poukázala na jednotlivé pojednávania, ich priebeh, ako aj mimoriadnu situáciu, ktorá bola vyhlásená vládou SR pre celé územie SR v súvislosti so šírením koronavírusu COVID-19, a to vo väzbe na odročované pojednávania, ako aj neukončený proces uzatvorenia prípadnej mimosúdnej dohody. Žalobca nesúhlasil s postupom okresného súdu, ktorý vykonal pojednávanie dňa 21.05.2021 v neprítomnosti žalobcu, ktorý nesúhlasil s konaním vo veci v neprítomnosti žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na vyhlášku č. 24/2021 Z.z. v spojení s úpravou č. 108/2021 Z.z., č. 159/2021 Z.z.. Doteraz je účinná vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
24. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že pri dodržiavaní protipandemických opatrení bolo pre žalobcu mimoriadne náročné zaobstarať dôkazy na vyvrátenie nepravdivých tvrdení žalovaného. Dopravnú značku „SÚKROMNÝ POZEMOK P PARKOVISKO VYHRADENÉ PRE HOSTÍ CAFE CUBE a klientov hotela AQUA“ vyhotovil V. M. na žiadosť žalovaného podľa záznamu zo dňa 7.7.2014, ktorému predchádzalo zisťovanie na OR PZ v Martine - Okresný dopravný inšpektorát, na Meste Turčianske Teplice a vo firme vyrábajúcej dopravné značky: HAKOM, s.r.o., Československej armády 18, 036 01 Martin. Ak žalovaný tvrdí, že jeho oznámenie o návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka V.. U. K. na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021 malo byť žalobcovi, resp. právnej zástupkyni žalobcu doručené e-mailom dňa 17.05.2021, tak žalobca zdôraznil, že e-mail bol zaslaný na neexistujúci e-mail, t.j. nebol zaslaný v súlade s verejne dostupnými údajmi na web stránke SAK pri mene advokáta ako právnej zástupkyne žalobcu. Žalovaný nepostupoval podľa ust. § 197 ods. 1 CSP, t.j. žalovaný o ním navrhnutom výsluchu svedka p. U. K. žalobcu vopred neupovedomil. Tým si žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť upovedomiť protistranu o návrhu na výsluch svedka - p. U. K.. Žalobca uviedol, že pokiaľ okresný súd tento dôkaz nezamietol, mal byť tento svedok vypočutý na ďalšom pojednávaní, aby aj žalobca mal dostatok času na prípravu na vypočutie svedka p. U. K. podľa ust. § 178 ods. 2 CSP. Trovy potom odročeného pojednávania by mal podľa ust. § 181 ods. 5 CSP znášať žalovaný. Pojednávanie dňa 21.05.2021 sa mohlo vykonať výlučne v neprítomnosti len so súhlasom strán sporu. Naviac, žalobca nebol upovedomený žalovaným podľa ust. § 197 ods. 1 CSP, že na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021 bude vypočutý svedok U. K.. O výsluchu svedka p. U. K. sa žalobca dozvedel po prvý raz až zo Zápisnice z pojednávania dňa 21.5.2021, pretože žalovaný a ani žiaden zo svedkov, vrátane p. K. za žalovaného, ho dovtedy nik neoznačil za svedka prítomného pri jednaní o podmienkach užívania pozemku pod terasou. Žalobca namietol nedodržanie ust. § 197 ods. 1 CSP, ako aj, že výpovedi svedka p. K. sa pripisuje zo strany okresného súdu, odôvodnenia jeho rozsudku vysoká dôležitosť, keď aj z ďalších dôkazov mal okresný súd dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o výpožičke. Okresný súd mal za to, že pre zmluvu o výpožičke boli dohodnuté všetky podstatné náležitosti, a to predmet nájmu, dočasnosť zmluvy po dobu, po ktorú bude trvať nájom samotnej kaviarne Café cube a tiež bezodplatnosť. Okresný súd však bez ďalších, bližšie nekonkretizovaných svedkov mal dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o výpožičke, ktorý záver bol prijatý len z výpovede žalovaného, a to p. K., ako aj svedka p. K. - manžela p. K.. Svedok U. K. mal byť podľa okresného súdu svedkom všetkých podstatných náležitostí ústneho uzavretia zmluvy o výpožičke. Žalobca poukázal na Zápisnicu z pojednávania zo dňa 3.12.2020, kde bola vypočutá p. K., ktorá potvrdila, že v súvislosti s
terasou odplata za užívanú plochu nebola predmetom diskusie, nikdy sa o tom nehovorilo, ktorá výpoveď korešponduje s výpoveďou V.. I. za žalobcu. Ak odplata nebola predmetom diskusie, nikdy sa o tom nehovorilo a neodznelo tam, že je to zadarmo, potom celkom logicky svedok p. U. K. nemôže hovoriť pravdu o dojednaní bezodplatnosti.
25. Zo strany okresného súdu opakovane bola predvolávaná V.. W. R., t.j. po vydaji p. Y., ktorej vzťah ku žalovanému nevyplynul zo žiadnych verejne dostupných informácií, a preto celkom logicky sa žalobca dotazoval okresného súdu na dôvod jej predvolávania. Tento postup bol na základe dotazu žalobcu okresným súdom vysvetlený ako administratívne pochybenie. Podľa žalobcu svedkyňa V.. W. R. bola povinná vypovedať, preto žalobca navrhol jej opätovné predvolanie, a to vzhľadom na podozrenie z krivej výpovede, ak sa uvádzané skutočnosti vo viacerých smeroch nezakladajú na pravde. Okresný súd sa relevantným spôsobom nevysporiadal s povinnosťou tohto svedka vypovedať, keď tento svedok nevyužil právo odoprieť výpoveď. Podľa žalobcu písomné vyjadrenie V.. W. R. ako „svedka“ nie je možné považovať za relevantnú svedeckú výpoveď. Žalobca nesúhlasil s tým, že nebola opätovne predvolaná na výpoveď svedkyňa V.. R.. Žalobca nemal vedomosť, že by Y. G. mala byť svedkom dohody medzi žalobcom a žalovaným o podmienkach užívania predmetného pozemku a ani v prípade ďalšieho V.. R. žalobca nemá vedomosť o tom, že by mala byť svedkom nejakej ústnej dohody o zväčšovaní terasy. Žalobca nadobudol dojem, že p. R. a p. G. sa chceli vyhnúť svedeckej výpovedi. Neexistenciu dojednania doby zapožičania medzi žalobcom a žalovaným priamo potvrdzuje skutočnosť, keď predmetný pozemok bol žalobcovi vrátený po tom, ako žalovaný odstránil terasu na základe písomnej výzvy žalobcu, a to ešte pred ukončením nájomného vzťahu k nebytovým priestorom. Žalovaný nikdy nenamietal, že by mal uzatvorenú zmluvu o výpožičke na dobu, pokiaľ bude trvať nájom samotnej kaviarne Café cube. Záver okresného súdu podľa druhej vety odseku 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca dodal, že až vo vyjadrení žalovaného k replike žalobcu, t.j. až koncom novembra 2019, žalovaný po prvý raz sa začal vyjadrovať spôsobom, že by malo ísť o zmluvu o výpožičke a svedkom mala byť p. Y. G., avšak následne žalovaný uviedol presný opak, a to, že p. Y. G. nie je svedkom ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktorí sa v priestoroch žalobcu dohodli na podmienkach užívania pozemku. Žalobca zotrval na odvolacom návrhu.
26. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 11.11.2021. Uviedol, že v úvode vyjadrenia sa žalobca podrobne zaoberá dôvodmi, pre ktoré žiadal v konaní odročenie vytýčených pojednávaní. Žalovaný uviedol, že jeho námietka obštrukčného správania sa žalobcu pri odročovaní pojednávania je námietkou na zváženie priamo súdom. Na mimosúdne skončenie veci bola postačujúca e-mailová komunikácia. Ďalšie dôvody, na ktoré žalobca poukazuje, a to údajne nepodpísané plnomocenstvo, nemožnosť nahliadnuť do spisu, nedoručovanie dokumentov zo strany okresného súdu, považoval žalovaný opakovane len za snahu žalobcu spochybniť celé súdne konanie. Právna zástupkyňa žalobcu od začiatku súdneho konania komunikovala s právnou zástupkyňou žalovaného prostredníctvom e- mailu: K.. Z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu neoznámila okresnému súdu a ani žalovanému novú adresu na doručovanie, nebol dôvod zasielať jej oznámenie o návrhu na vykonanie dôkazu, a to výsluchu svedka V.. U. K. na iný e-mail. Naviac, návrh na výsluch svedka - p. K. bol zaevidovaný do elektronického súdneho spisu dňa 17.05.2021. Žalobca a právna zástupkyňa žalobcu mali možnosť kedykoľvek sa s týmto podaním - návrhom na vykonanie dôkazu o výsluchu svedka V.. U. K. oboznámiť, a to 4 dni pred predmetným pojednávaním priamo z elektronického súdneho spisu, ku ktorému majú prístup. Žalovaný v ostatnom zotrval na svojich podaniach.
27. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.11.2021 (č.l. 541 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.11.2021 doručené na vedomie právnej zástupkyni žalobcu.
28. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/178/2022-556 zo dňa 17.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 21.06.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
30. Primárne krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrenými v ním podanom odvolaní zo dňa 03.09.2021. Pokiaľ aj na základe vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.09.2021 žalovaný poukazoval na obštrukčné konanie žalobcu, ku ktorému žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 21.10.2021 dopĺňal svoje vyjadrenia, tak k uvedenému krajský súd neprihliadol. Krajský súd dodáva, že pokiaľ žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne až po uplynutí odvolacej lehoty podaním zo dňa 21.10.2021 v reakcii na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, a to vyjadrenie zo dňa 28.09.2021 poukazoval na ďalšie skutočnosti ohľadom postupu okresného súdu, na doručovanie podaní, k tomuto krajský súd neprihliadal, keďže nemohlo ísť o odvolací dôvod, ktorý je možné uplatniť len v rámci odvolacej lehoty.
31. Z odvolania žalobcu zo dňa 03.09.2021 vyplynulo, že toto sa podáva proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, t.j. nie len v prípade výrokovej časti, ktorou bola žaloba žalobcu zamietnutá v spojení so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ale aj v časti, v ktorej bolo vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi vyhovené a rozhodnuté o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 15.715,93 Eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.715,93 Eur od 03.05.2019 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, viažucich sa k vzájomnej žalobe žalovaného.
32. Krajský súd po oboznámení sa s odvolacími dôvodmi žalobcu a postupom konania pred okresným súdom má za to, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Jedným z odvolacích dôvodov žalobcu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP bolo tvrdenie, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Žalobca k tomuto odvolaciemu dôvodu, k odvolaniu priložil Námietku zaujatosti zo dňa 15.06.2021, v ktorej z dôvodu postupu sudkyne okresného súdu k nariadenému termínu pojednávania dňa 21.05.2021 žalobca namietal ignorovanie účinnej vyhlášky č. 24/2021 Z.z., celkovo nepriateľský postoj sudkyne k žalobcovi, a tým žalobca má dôvodné pochybnosti o nezaujatosti I.. Y. N., a preto žiadal o jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania sporu.
33. Podľa obsahu spisového materiálu bolo zistené, že sudkyňa Okresného súdu Martin I.. Y. N. na č.l. 430 spisu spísala Úradný záznam zo dňa 17.6.2021, podľa ktorého na uplatnenú námietku zaujatosti právnou zástupkyňou žalobcu neprihliada a vec nadriadenému súdu nepredkladá podľa ust. § 53 ods. 1 CSP z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu sa o skutočnostiach, ktorými argumentuje pri námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni dozvedela nie dňa 09.06.2021, keď jej bola doručená zápisnica z pojednávania, ale už dňa 23.05.2021, keď jej bolo zo strany okresného súdu oznámené: „oznamujem Vám, že pojednávanie nariadené na 21.05.2021 sa vykoná, lebo Vyhl. MS SR č. 108/2021 zmenila účinnosť Vyhl. MS SR č. 24/2021 Z.z. a 91/2021 Z.z. do 30.04.2021.“ Ďalej z úradného záznamu vyplynulo, že túto skutočnosť potvrdila samotná právna zástupkyňa, keď uviedla, že uvedené zo strany okresného súdu prevzala dňa 23.05.2021, čo vyplýva aj z elektronickej doručenky na č.l. 391 rub spisu.
34. Podľa ust. § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
35. Podľa ust. § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
36. Krajský súd poukazuje na obsah Námietky zaujatosti zo dňa 15.06.2021, podanej právnou zástupkyňou žalobcu, podstatou ktorej bol namietaný postup sudkyne okresného súdu, ktorá i napriek nesúhlasu s pojednávaním zo strany žalobcu oznámila, že dňa 21.05.2021 sa nariadené pojednávanie vykoná, lebo vyhláška MS SR č. 108/2021 Z.z. zmenila účinnosť vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z.z. a č. 91/2021 Z.z. do 30.04.2021. Právna zástupkyňa žalobcu v podanej Námietke zaujatosti zo dňa 15.06.2021 poukázala na konštatovanie okresného súdu v tom, že jej bolo oznámené, že vyhláška stratila účinnosť vyhláškou č. 108/2021 Z.z. a účinnosť vyhlášky pominula dňa 30.04.2021 s tým, že sa pojednávanie vykoná v riadnom termíne. Oznámenie zo strany okresného súdu zo dňa 21.05.2021
(č.l. 391 spisu) o tom, že nariadené pojednávanie na deň 21.05.2021 sa vykoná, bolo podľa obsahu spisového materiálu doručené právnej zástupkyni žalobcu dňa 23.05.2021, ako aj dôvod oznámenia, keď vyhláška MS SR č. 108/2021 Z.z. zmenila účinnosť vyhlášky č. 24/2021 Z.z. a č. 91/2021 Z.z. do 30.04.2021. Krajský súd uvádza, že bolo zrejmé rozhodnutie okresného súdu, že pojednávanie dňa 21.05.2021 sa vykoná a o oznámení dôvodu vykonania sa právna zástupkyňa žalobcu dozvedela doručením oznámenia dňa 23.05.2021. Ak tento postup zo strany sudkyne okresného súdu o vykonaní pojednávania dňa 21.05.2021 vymedzila právna zástupkyňa žalobcu podanou námietkou zaujatosti, tak o tomto dôvode, postupe sa nemohla dozvedieť dátumom doručenia Zápisnice z pojednávania zo dňa 21.05.2021 až dňa 09.06.2021, ale doručením oznámenia zo strany okresného súdu dňa 23.05.2021 o vykonaní pojednávania dňa 21.05.2021. Sudkyňa okresného súdu správne v Úradnom zázname na č.l. 430 spisu uviedla, že ak sa o tomto dôvode právna zástupkyňa žalobcu dozvedela už dňa 23.05.2021, tak podaná Námietka zaujatosti zo dňa 15.06.2021 nebola uplatnená v zákonom stanovenej lehote 7 dní v zmysle ust. § 53 ods. 1 CSP, z ktorého dôvodu namieste nebola predložená krajskému súdu ako súdu nadriadenému. Priamo z ust. § 53 ods. 1 CSP vyplýva, že na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada a v takomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Naviac, krajský súd uviedol citáciu ust. § 53 ods. 3 CSP, keďže mal za to, že dôvodom, pre ktorý sa na námietku zo strany právnej zástupkyne žalobcu, a to na námietku zaujatosti zo dňa 15.06.2021 neprihliada, je aj tá skutočnosť, keď sa týkala okolností spočívajúcich v procesnom postupe sudkyne okresného súdu, ktorá pojednávanie dňa 21.05.2021 vykonala i za nesúhlasu právnej zástupkyne žalobcu s pojednávaním v neprítomnosti žalobcu a v jej neprítomnosti. Postup sudkyne v konaní, resp. okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudkyne okresného súdu nemôžu byť kvalifikované ako nepriateľský postoj. Z priebehu konania pred okresným súdom, zo spôsobu vedenia dokazovania vyplynulo, že prístup sudkyne okresného súdu voči sporovým stranám, teda aj voči žalobcovi bol neutrálny, strany sporu mali rovné postavenie. Krajský súd konštatuje, že vo veci konal a rozhodoval, resp. rozhodovala sudkyňa, u ktorej nebol konštatovaný ako relevantný odvolací dôvod žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP, a to, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, resp. vylúčená sudkyňa.
37. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka v postupe okresného súdu, ktorý vo veci vykonal pojednávanie dňa 21.05.2021 i napriek nesúhlasu žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalobcu, naviac, na ktorom pojednávaní podľa odvolania žalobcu bol vykonaný dôkaz výpoveďou svedka U. K., o ktorom dôkaze nebol žalobca informovaný, čím došlo k porušeniu zákonnej povinnosti žalovaným podľa ust. § 197 ods. 1 CSP, ktorý dôkaz bol hodnotený v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu ako dôkaz podstatný pri závere okresného súdu, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy o výpožičke.
38. Z ustanovenia vyhlášky č. 159/2021 Z.z. zo dňa 27. apríla 2021, účinnej dňom 28.04.2021, ktorou sa mení vyhláška MS SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov vyplýva, že v ust. § 2 sa vypúšťajú slová „a stráca účinnosť uplynutím 30. apríla 2021“. Krajský súd poukázal na vyhlášku č. 159/2021 Z.z., ktorá bola účinná k termínu pojednávania vykonaného pred okresným súdom dňa 21.05.2021, t.j. bolo účinné znenie ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky č. 24/2021 Z.z., podľa ktorého v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v týchto veciach: konanie v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Bolo preukázané, že v čase pojednávania pred okresným súdom dňa 21.05.2021 neplatil núdzový stav, keďže vláda SR schválila zrušenie núdzového stavu uplynutím 14.05.2021, avšak mimoriadna situácia vyhlásená 11. marca 2020 trvala naďalej, z ktorého dôvodu právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. p) ods. 2 vyhlášky č. 24/2021 Z.z. v čase mimoriadnej situácie, ktorá bola ku dňu 21. mája 2021, bolo možné vykonať pojednávanie pred okresným súdom dňa 21.05.2021, pokiaľ by zo strany žalobcu bol udelený súhlas na konanie v neprítomnosti. Bolo zrejmé, že žalobca, právna zástupkyňa žalobcu oznámili okresnému súdu nesúhlas s vykonaním pojednávania v neprítomnosti podľa č.l. 387 spisu. Krajský súd uvádza, že pokiaľ aj v čase vykonaného pojednávania pred okresným súdom dňa 21.05.2021 v znení vyhlášky č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu platila mimoriadna situácia a podľa ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky č. 24/2021 Z.z. bolo možné konanie vykonať v neprítomnosti len za súhlasu sporovej strany, tak i za tohto procesno-právneho stavu, ak okresný súd vykonal pojednávanie dňa 21.05.2021, týmto samotným pojednávaním nedošlo k zásahu do práv žalobcu na súdny proces. Krajský súd zdôrazňuje, že právo žalobcu ako sporovej strany na spravodlivý
proces nie je možné zúžiť len na jedno pojednávanie. Predsa sporová strana, v danom prípade aj žalobca uplatňuje práva v konaní pred súdom v priebehu celého súdneho konania, ktoré v danej veci začalo doručením žaloby na Okresný súd Martin dňa 20.06.2019 a vykonáva tieto práva až do momentu rozhodnutia okresným súdom, ku ktorému došlo napadnutým rozsudkom dňa 09. júla 2021. Krajský súd zdôrazňuje, že po vykonanom pojednávaní dňa 21.05.2021 nasledovalo pred okresným súdom ďalšie pojednávanie dňa 9.7.2021 (č.l. 440 - 443 spisu), na ktorom bola prítomná právna zástupkyňa žalobcu. Na tomto pojednávaní dňa 9.7.2021, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu, bolo možné zo strany žalobcu uplatňovať práva zaručené nielen procesno-právnym predpisom, a to Civilným sporovým poriadkom, ale aj práva zaručené Ústavou SR. Krajský súd poukazuje na postup okresného súdu, z ktorého vyplynulo, že právnej zástupkyni žalobcu podľa doručenky na č.l. 416 spisu bola doručená Zápisnica z pojednávania zo dňa 21.05.2021, k doručeniu ktorej zápisnice došlo dňa 09.06.2021. Do termínu ďalšieho pojednávania, a to dňa 09.07.2021 žalobca, právna zástupkyňa žalobcu mali vytvorený dostatočný časový priestor na uplatňovanie práv, a to aj práva, resp. podania návrhu na opätovné predvolanie svedka U. K., ktorý bol vypučutý na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal výpoveď svedka p. K. na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021, ako aj porušenie ust. § 197 ods. 1 CSP, tak žalobca, resp. jeho právna zástupkyňa mali vytvorený zákonný priestor k tomu, aby podali návrh na opätovnú výpoveď svedka U. K., k čomu zo strany žalobcu nedošlo. V tomto smere krajský súd konštatuje, že žalobca sám svojim postupom pri nepodaní návrhu na opätovnú výpoveď svedka U. K. nenaplnil svoje procesné práva pred okresným súdom. Krajský súd dodáva, že tieto závery sú dané i napriek vyhlásenému uzneseniu okresným súdom na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021, podľa ktorého k odročeniu pojednávania na termín 9.7.2021 došlo za účelom čítania listín v spise, s tým, že okresný súd na ďalšie dôkazy nebude prihliadať, pretože bol dostatok času na uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.
39. Podľa ust. § 197 ods. 1 CSP, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.
40. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaný podaním zo dňa 17.05.2021 (č.l. 381 spisu) oznámil okresnému súdu Žiadosť o vykonanie dôkazu, a to výsluch svedka V.. U. K. k okolnostiam uzavretia nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ako aj ku skutočnostiam týkajúcim sa vedomosti V.. F. I. o postavení letnej terasy. K tomuto návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu - výsluchu svedka V.. U. K. okresný súd podaním zo dňa 19.05.2021 (č.l. 386 spisu) žalovanému oznámil, že výsluch svedka p. K. sa vykoná na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021. Z ustanovenia § 197 ods. 1 CSP vyplýva, že o návrhu výsluchu svedka informuje tá sporová strana, ktorá tento návrh podala, t.j. žalovaný podľa ust. § 197 ods. 1 CSP mal o tomto návrhu informovať protistranu - žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu spolu s vyjadrením zo dňa 11.11.2021 poukazoval na to, že povinnosť danú mu ust. § 197 ods. 1 CSP splnil, keď uvedené oznámil elektronicky na adresu právnej zástupkyne žalobcu K., ktorá bola adresou, z ktorej bola vykonávaná komunikácia medzi právnou zástupkyňou žalobcu a právnou zástupkyňou žalovaného, avšak správa sa vrátila ako nedoručená. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že právna zástupkyňa žalobcu mala možnosť sa s týmto návrhom na vykonanie dôkazu výsluchu svedka V.. U. K. oboznámiť aj prístupom cez elektronický súdny spis. Krajský súd uvádza, že plnenie zákonného ust. § 197 ods. 1 CSP nezabezpečuje súd, ale ho zabezpečuje tá strana sporu, ktorá navrhuje výsluch svedka. I v prípade, ak by nedošlo k splneniu ust. § 197 ods. 1 CSP žalovaným, ktorý navrhol vykonať výpoveď svedka p. K., tak táto skutočnosť s ohľadom na okolnosti tejto konkrétnej sporovej veci nepredstavuje zásah do práv žalobcu, ktorými by bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Naviac, ako bolo uvedené, žalobca pri doručení Zápisnice z pojednávania zo dňa 21.05.2021, a to už dňa 09.06.2021 získal vedomosť o vypočutí svedka V.. U. K., a preto do termínu ďalšieho pojednávania dňa 09.07.2021 mohol podať návrh na opätovnú výpoveď tohto svedka, čo však neurobil. Krajský súd dodáva, že svedok p. K. pri zhodnotení skutkového stavu bol len jedným z dôkazov vykonaných pred okresným súdom a jedným z dôkazov, z ktorého okresný súd vyjadroval zhodnotenia.
41. Krajský súd považuje za potrebné k odvolaciemu dôvodu žalobcu, ktorý z titulu postupu okresného súdu, a to vykonania pojednávania dňa 21.05.2021 v neprítomnosti žalobcu, ktorý neudelil súhlas na konanie v jeho neprítomnosti, k vykonaniu dôkazu výpoveďou svedka p. U. K. na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021, u ktorého vykonaného dôkazu podľa žalobcu bolo porušené ust. § 197 ods. 1 CSP, vo všeobecnosti uviesť, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94). Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré mu právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia týchto procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je už dané, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Skutočnosť, že žalobca má odlišný názor a že jeho rozhodnutie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, neznamená, že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
42. Na základe uvedeného a zisteného krajským súdom v odvolacom konaní, t.j. keď žalobca mal vytvorený zákonný priestor v priebehu celého súdneho konania uplatňovať svoje práva a právom chránené záujmy, nebolo akceptovateľné, aby toto právo zúžil len na vykonané pojednávanie pred okresným súdom dňa 21.05.2021, naviac, keď pri doručení zápisnice z tohto pojednávania a následného ďalšieho termínu pojednávania dňa 09.07.2021 neuplatnil návrh na opätovný výsluch svedka K.. Námietka žalobcu o tvrdenom porušení ust. § 197 ods. 1 CSP nepredstavuje zásah do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Postupom okresného súdu nebola zistená taká vada konania, ktorá by mohla predstavovať zásah do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, preto tento odvolací dôvod nebol vyhodnotený ako relevantný.
43. Krajský súd pri posudzovaní skutkových, ako aj právnych záverov k odvolaciemu dôvodu žalobcu konštatuje, že mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania, a to rozsudok okresného súdu s náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd určitým a zrozumiteľným spôsobom sa vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k vzájomnej žalobe žalovaného a k týmto nárokom v dostatočnom rozsahu uviedol odôvodnenie. Krajský súd dodáva, že okresný súd svojim procesným postupom neznemožnil žalobcovi realizovať jemu patriace procesné práva, ktoré mu priznáva zákon. Medzi právo žalobcu na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jeho návrhy, rozhodoval v súlade s predstavami strany sporu alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo sporovej strany na úspech v súdnom spore.
44. Žalobca v odvolaní poukazoval aj na podľa jeho názoru neštandardnú situáciu pri uplatňovaní práva žalobcu nahliadať do súdneho spisu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na úradný záznam z IC, ktorý potvrdzuje to, že dňa 18.11.2019 nebolo umožnené právnej zástupkyni žalobcu preštudovať spis sp. zn. 17Cb/43/2019, a to s poukazom na skutočnosť, že od 01.03.2017 nadobudla účinnosť inštrukcia 9/2017, v zmysle ktorej od 01.03.2017 sa Cb spisy vedú v elektronickej podobe a tieto sa v informačnom centre výlučne študujú len v elektronickej forme cez PC na to určenom v informačnom centre. Nakoľko PC v informačnom centre je nefunkčný, zapojiť sa ho nepodarilo ani technikom z KS Žilina, spis nebol študovaný (č.l. 113 spisu). Opätovne k tvrdenému právu žalobcu, ktoré malo byť porušené v rovine nemožnosti nahliadnutia do spisového materiálu okresného súdu, krajský súd zdôrazňuje, že toto právo nie je možné viazať len na jeden úkon nazerania do súdneho spisu dňa 18.11.2019. Naviac, právna zástupkyňa žalobcu v podanom vyjadrení zo dňa 21.10.2021 poukazuje na to, že bolo umožnené dňa 25.02.2020 nahliadnuť do listinnej podoby súdneho spisu. Krajský súd poukazuje na znenie ust. § 97 CSP, ktoré upravuje nahliadanie do súdneho spisu. Žalobca, ako aj žalovaný až do momentu rozhodnutia okresným súdom napadnutým rozsudkom mali možnosť nahliadať do súdneho spisu. K možnosti nahliadania do súdneho spisu krajský súd poukazuje na to, že nahliadanie do súdneho spisu vedeného v elektronickej podobe sa vykonáva spravidla prostredníctvom vzdialeného
prístupu, inak povedané prostredníctvom internetu. Strana sporu alebo jej zástupca môže požiadať súd o vygenerovanie prístupového kódu. Prístupový kód na nahliadnutie do elektronického súdneho spisu sa následne zašle do elektronickej schránky žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý sa po prihlásení na webovej stránke na to určenej a zadaní prístupového kódu môže oboznámiť so sprístupnenými časťami elektronického súdneho spisu, ktorá služba je bezplatná. Ak spisový materiál okresného súdu bol vedený v elektronickej podobe, tak žalobca, jeho právna zástupkyňa disponovali možnosťami k tomu, aby mohli naplniť svoje právo nahliadania do súdneho spisu, a to aj automatickým prístupom do súdneho spisu vedeného elektronicky cez zaregistrovaný identifikátor právnej zástupkyne žalobcu. Ani v tomto smere odvolací súd nezistil porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.
45. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že predbežné právne posúdenie nebolo urobené riadne podľa ust. § 181 ods. 2 CSP. Žalobca v odvolaní bližšie k tomuto viac neuviedol. Pri takomto odvolacom dôvode a pri absencii jeho ďalšieho vymedzenia sám žalobca nedal potrebný základ k tomu, aby tento odvolací dôvod sa stal spôsobilým na posudzovanie krajským súdom v odvolacom konaní. K uvedenému krajský súd poukazuje na obsah Zápisnice o pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 23.10.2020, kde na strane 6 za aplikácie ust. § 181 ods. 2 CSP okresný súd uviedol tvrdenia, ktoré sú sporné medzi stranami, ktoré sú nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná s tým, že konštatoval v tomto štádiu konania, že žaloba žalobcu je rozporovaná čo do dôvodu, ako aj výšky, pričom sám okresný súd v tomto štádiu konštatoval, že nemá osvedčený žalobný návrh čo do dôvodu a výšky, preto ďalšie pojednávanie bude zamerané na preukazovanie dôvodnosti nároku a následne samotnej výšky. Rovnako na tomto pojednávaní sa okresný súd vyjadril aj k vznesenej námietke premlčania. Krajský súd konštatuje nedôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu a v súlade s Čl. 11 ods. 3 CSP poukazuje na profesijné zastúpenie žalobcu právnou zástupkyňou, advokátkou, z ktorého profesijného zastúpenia žalobcu vyplýva konanie právnej zástupkyne s náležitou znalosťou veci, spojenou s odbornosťou.
46. K posúdeniu uplatneného nároku žalobcu a vzájomnej žaloby žalovaného, vyjadrených skutkových a právnych záverov vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý kumuloval dôvody zamietnutia žaloby žalobcu. Okresný súd konštatoval, že žalobca sa žalobou o zaplatenie 9.376,07 Eur s príslušenstvom domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný bez právneho dôvodu užíval plochy mimo uzavretej Nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 21.03.2021. Okresný súd poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý mal za to, že žalovaný užíval podstatne väčšiu výmeru oproti písomne uzavretej nájomnej zmluve, a to plochu pod terasou, pod detskými šmýkačkami, plochu na sedenie a parkovisko, ktorý nárok žalobca kvalifikoval titulom bezdôvodného obohatenia. Okresný súd k žalobcovmu nároku uviedol v časti bezdôvodného obohatenia, k ploche pod terasou, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru uzavretia zmluvy o výpožičke medzi žalobcom a žalovaným, za súčasného konštatovania, že keby aj v danom prípade nešlo o zmluvu o výpožičke, ale o bezdôvodné obohatenie, tak žalobca bol povinný preukázať, že žalovaný terasu využíval, o čom nebolo medzi stranami sporu, avšak žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie plochy pod terasou, ak bola rozporovaná výmera samotnej terasy, keď žalobca za celú dobu, za ktorú sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, uplatňoval bezdôvodné obohatenie z jednej a tej istej výmery plochy pod terasou, pričom vykonaným dokazovaním pred okresným súdom bolo preukázané, že terasa sa niekoľkokrát zväčšovala za rozhodné obdobie, a preto nebolo možné vychádzať z jednej výmery. Ďalej okresný súd uviedol, že pokiaľ žalobca vyčísľoval bezdôvodné obohatenie ako cenu obvyklú za užívanie takýchto pozemkov v rozhodnom období a v rozhodnej lokalite, tak ani v tomto smere žalobca hodnotu bezdôvodného obohatenia nepreukázal, pretože predložené zmluvy zo strany žalobcu s inými nájomcami nepredstavovali porovnateľný predmet nájmu, ak sa týkali nájmu vnútorných interiérov v lukratívnych liečebných domoch, v mnohých prípadoch išlo o priestory zariadené a táto cena nemohla byť porovnateľná s cenou vonkajších a neupravených pozemkov. Okresný súd konštatoval, že žalobca výšku bezdôvodného obohatenia, pokiaľ išlo o tvrdené užívanie pozemku pod terasou, nepreukázal. Krajský súd podľa výsledkov dokazovania pred okresným súdom konštatuje, že tieto závery okresného súdu o nepreukázaní výšky bezdôvodného obohatenia žalobcu za užívanie plochy pod terasou sú vecne správne a s nimi sa krajský súd stotožňuje a na tieto závery okresného súdu odkazuje. Nepreukázanie výšky bezdôvodného obohatenia za tvrdené užívanie terasy žalovaným bol rozhodujúci skutkový záver vyjadrený v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil ako s vecne správnym záverom. Z tohto dôvodu preto nebolo určujúce alternatívne tvrdenie okresného súdu o zamietnutí žaloby žalobcu pri uplatnenom bezdôvodnom obohatení za užívanie plochy pod terasou z titulu uzavretej zmluvy o výpožičke medzi
žalobcom a žalovaným, ak sa v priebehu dokazovania pred okresným súdom v podmienke bezplatnosti zmluvy o výpožičke plochy pod terasou líšili vyjadrenia sporových strán. Za žalobcu vystupujúca V.. F. I. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 03.12.2020 uviedla ...„nikdy sa neriešila cena a už vôbec nie, že by to malo byť zadarmo“, oproti vyjadreniu konateľky žalovaného - p. Y. K. na tomto pojednávaní, ktorá uviedla ...„odplata za túto užívanú plochu nebola predmetom diskusie, nikdy sa o tom nehovorilo. Neodznelo tam síce, že je to zadarmo, ale ja som to brala tak, že keby kúpele boli chceli, aby som za to platila nejaký nájom, boli by predložili dodatok.“ Oproti týmto vyjadreniam za žalobcu a za žalovaného vo výpovedi svedka U. K. bolo uvedené ...„jednoznačne z celého vystupovania p. riaditeľky (poznámka krajského súdu: V.. F. I.) sme to s manželkou chápali tak, že je to bezodplatne ako reciprocita za to, že my zainvestujeme do tej terasy, bez nároku na vrátenie investície.“
47. Krajský súd poukazuje na vecne správne závery okresného súdu, ktoré v prehľadnosti boli samostatne vyjadrené aj k uplatnenému nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie pri tvrdenom užívaní žalovaným bez právneho dôvodu k ploche pod šmýkačkami. V tejto časti žalobného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by to bol žalovaný, ktorý túto plochu pod šmýkačkami využíval, že by to bol žalovaný, kto šmýkačky namontoval, že by z tohto získal majetkový prospech, t.j. že by sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu. Okresný súd vecne správne skonštatoval k ďalšej časti žalobcovho nároku nepreukázanie užívania žalovaným bez právneho dôvodu plochy pod sedením zo západnej strany, ak nepreukázal konkrétnu výmeru, výšku tohto bezdôvodného obohatenia, oproti žalobcom predloženým zmluvám, ak tieto podľa žalobcu mali preukazovať výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré zmluvy sa netýkali vonkajších priestorov. Krajský súd sa stotožňuje aj so závermi okresného súdu v časti žalobcovho nároku o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie plochy parkoviska, keď žalobca nepreukázal konkrétnu výmeru tvrdeného bezdôvodného užívania parkoviska žalovaným, výšku tohto bezdôvodného obohatenia, naviac, keď išlo o parkovisko verejne prístupné, využívané hosťami liečebného domu, hosťami kaviarne a aj ľuďmi, ktorí navštevovali okolité stánky a podobne. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu, že žalobca pri uplatnenom nároku bezdôvodného obohatenia k jednotlivo uvádzaným plochám tvrdeného užívania žalovaným bez právneho dôvodu, v jednotlivosti nepreukázal základ, výšku tohto uplatneného nároku. Z titulu nepreukázania bolo potom vecne správne rozhodnutie okresným súdom, ktorý výrokom I. žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol a samostatným výrokom II. o trovách súdneho konania, viažucich sa k žalobe žalobcu podľa úspechu vo veci rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na 100% náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne okresný súd samostatným uznesením. Krajský súd dodáva, že pokiaľ žalobca nepreukázal svoj nárok na bezdôvodné obohatenie uplatnené voči žalovanému, tak potom z titulu žalobcom uplatneného započítania takejto nepreukázanej pohľadávky nemohol zaniknúť vzájomnou žalobou žalovaného voči žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie sumy 15.715,93 Eur, ktorý nárok bol skutkovo, ako aj právne dôvodný, čo žalobca nerozporoval, okrem nedôvodného započítania žalobcom nepreukázanej tvrdenej pohľadávky na bezdôvodné obohatenie uplatnenej voči žalovanému.
48. Nárok žalovaného, uplatnený vzájomnou žalobou, vychádzal z uzavretej Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.03.2011. Vzájomnou žalobou žalovaného uplatnený nárok žalovaného voči žalobcovi vo výške 15.715,93 Eur ako preukázaný opodstatnený zmluvný nárok predstavoval zmluvný záväzok žalobcu, že po skončení nájomnej zmluvy technické zhodnotenie vykonané žalovaným ako nájomcom, ktoré sa týkalo predmetu nájmu, sa prevedie na žalobcu ako prenajímateľa za sumu 15.000 Eur bez DPH. Tento zmluvný nárok žalovaného, uplatnený vzájomnou žalobou voči žalobcovi žalobca nespochybňoval, naviac, ak voči nemu uskutočnil započítanie, ku ktorému účinku započítania nemohlo dôjsť, pokiaľ predmetom započítania bola žalobcom uplatnená pohľadávka voči žalovanému o bezdôvodné obohatenie, ktorá v súdnom konaní nebola preukázaná. Pre vecnú správnosť rozsudku okresného súdu aj v časti, v ktorej vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi výrokom I. a k tomu viažucemu sa výroku II. o nároku na náhradu trov súdneho konania, týkajúcich sa vzájomnej žaloby žalovaného voči žalobcovi, krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj v tejto časti ako vecne správne rozhodnutie, keď podľa výroku I. bolo rozhodnuté, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 15.715,93 Eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 03.05.2019 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne žalovaný má voči žalobcovi v konaní o vzájomnej žalobe právo na 100% náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
49. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že ani v rozhodnutí o odvolaní odvolací súd nie je povinný sa vysporiadať so všetkými odvolacími dôvodmi, ale len s tými, ktoré majú pre odvolacie konanie podstatný a rozhodný význam. K tomuto zo strany krajského súdu došlo, keď v odvolacom konaní v odôvodnení rozsudku krajského súdu sa krajský súd vyjadril k odvolacím dôvodom žalobcu, ktoré mali pred vec podstatný a zásadný význam. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, pokiaľ žalobca v odvolaní namietal spôsob vykonávania dokazovania svedeckými výpoveďami, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Krajský súd poukazuje na priebeh dokazovania pred okresným súdom, odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého vyplýva rozsah vykonaného dokazovania, v ktorom rozsahu je poukázané aj na jeden z dôkazov, a to Vyjadrenie k súdnemu sporu zo strany W. Y., ktoré je súčasťou spisového materiálu (č.l. 288 spisu), ktoré podľa Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 9.7.2021 bolo prečítané ako listina (strana 4 Zápisnice o súdnom pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 9.7.2021). Vyjadrenie p. W. Y., prečítané ako listina, bolo jedným z dôkazov, ku ktorému sa právna zástupkyňa žalobcu vyjadrovala dňa 03.12.2020, a preto bol správny postup okresného súdu, ktorý návrhu právnej zástupkyne žalobcu na výsluch svedkyne p. R., toho času Y. nevyhovel, ak tento návrh nebol uplatnený včas, ale až na poslednom pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 9.7.2021. Okresný súd zákonným spôsobom k návrhu tohto dôkazu zo strany právnej zástupkyne žalobcu aplikoval sudcovskú koncentráciu konania podľa ust. § 153 CSP.
50. Žalobca v uplatnenom žalobnom nároku titulom bezdôvodného obohatenia bol nositeľom dôkazného bremena. Žalobca jednoznačne a spoľahlivo nepreukázal základ, výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia, z ktorého titulu vo výsledku súdneho sporu potom nesie zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena v neúspešnosti v súdnom konaní.
51. Žalobca pred okresným súdom neuplatnil pri trovách súdneho konania aplikáciu ust. § 257 CSP, neuviedol dôvody výnimočnosti, pre ktoré by žalovanému ako úspešnej sporovej strane nemala byť priznaná náhrada trov súdneho konania. Ani v podanom odvolaní žalobca nekvalifikoval, v čom v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré žiada aplikovať, vidí dôvody hodné osobitného zreteľa. Z titulu absencie tvrdenia takýchto dôvodov nemal možnosť odvolací súd vykonať posúdenie k ust. § 257 CSP. Krajský súd ako odvolací súd preto len vo všeobecnosti pri absencii konkrétnych dôvodov zo strany žalobcu uvádza, že pre aplikáciu ust. § 257 CSP musia existovať dôvody výnimočného charakteru, pre ktoré sa úspešnej sporovej strane neprizná náhrada trov súdneho konania. Krajský súd upriamuje pozornosť na citáciu ust. § 257 CSP, podľa ktorého ustanovenia výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Hoci dôvody osobitného zreteľa zákonná úprava nedefinuje, nepochybne, podľa rozhodovacej činnosti súdov musia mať výnimočný charakter. Krajský súd zdôrazňuje to, že aplikácia ust. § 257 CSP je výnimkou zo zásady úspechu vo veci, ktorá je určujúca pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania v sporovom konaní. Pre takúto výnimku potom zákonite musia byť splnené aj výnimočné okolnosti. Je zrejmé, že výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane sporu. Nepochybne žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu, výsledkom ktorého zmluvného vzťahu bola uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 21.03.2011. V nej okrem iného bolo dohodnuté podľa Čl. II. bodu 2.4, že dňom skončenia nájmu takto odpisované technické zhodnotenie žalovaný ako nájomca je povinný previesť na prenajímateľa - žalobcu za sumu 15.000 Eur bez DPH na základe faktúry s tým, že DPH bude účtovaná podľa platných právnych predpisov. Takto zmluvnými stranami dohodnutá pohľadávka žalovaného ako nájomcu bola predmetom vzájomnej žaloby žalovaného, uplatnenej v súdnom konaní, ktorej bolo vyhovené rozsudkom okresného súdu. Zmluvne dohodnuté práva a povinnosti medzi žalobcom a žalovaným nemôžu byť dôvodom hodným osobitného zreteľa na aplikáciu ust. § 257 CSP, pokiaľ na základe zmluvných dojednaní žalovaný bol so svojou vzájomnou žalobou úspešný voči žalobcovi. Rovnako rozhodnutie žalobcu vyvolať súdny spor voči žalovanému, s ktorým uplatneným nárokom na zaplatenie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému nebol úspešný, z titulu neunesenia dôkazného bremena, nemôže byť kvalifikované ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, t.j. pre nepriznanie náhrady trov súdneho konania žalovanému ako úspešnej strane voči žalobcovi aj z titulu neúspešnej žaloby podanej žalobcom. Krajský súd uvádza, že žalobca v odvolaní neuviedol dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, pričom odvolací súd takéto dôvody nezistil, preto rozsudok okresného súdu bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie aj vo výrokových častiach o nároku na náhradu trov súdneho konania.
Primerane krajský súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2010, podľa ktorého ... „použitie ust. § 150 ods. 1 OSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. V opačnom prípade nepriznanie trov súdneho konania je zásahom do práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“ Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním vynaložila na uplatňovanie, resp. obranu svojich práv a oprávnených záujmov.
52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.