Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/10/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: T.. M.. M. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. Š. Č.. XXX, právne zastúpený Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 8.861,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -198 zo dňa 19.11.2021 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I. ), žalovanej voči žalobcovi priznal trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. Spor právne posúdil podľa ust. , až 3, , (ďalej len „“).

3. Vo svojom odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca žalobou podanou na súde dňa 29.07.2020 si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie 8.861,51 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel poistnú zmluvu dňa 01.08.2013, predmetom ktorej je poistenie majetku - rodinného domu v rozsahu poistenia PRIMA. Poistné krytie PRIMA obsahuje riziká tvoriace združený živel plus atmosférické zrážky. Podľa časti II. článku XVIII ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov (VPP MO 108-2) sa poistenie vzťahuje na poškodenie rodinného domu víchricou a krupobitím. Počas búrky dňa 06.05.2015 došlo k prietrži mračien s následným intenzívnym krupobitím, kedy miestami ľadové krúpy dosahovali priemer 4 až 5 cm. Silný vietor hnal ľadové krúpy rôznymi smermi k poškodenej nehnuteľnosti rodinného domu, následkom čoho došlo k poškodeniu drevených okien, hliníkových atypických parapetov a vonkajšieho kontaktného zatepľovacieho systému. Žalobca ako vlastník rodinného domu so súpisným číslom XXX, evidovanom na LV č. XX, kat. úz. Z. Z. uvedenú poistnú udalosť nahlásil žalovanej dňa 13.05.2015. Dňa 16.02.2016 nahlásil žalovanej ďalšie poškodenie na rodinnom domu spôsobené krupobitím zo dňa 06.05.2015, ktoré pri prvom nahlásení nezistil, nakoľko bolo v tom čase nezistiteľné. Išlo o poškodenie strešnej krytiny krupobitím, ktoré zistil z dôvodu zatekania do interiéru domu. Poškodené boli okrem strešnej krytiny aj prvky konštrukčného systému strechy. Dňa 07.05.2018 doručil na pobočku žalovanej v Košiciach doklady k likvidácii poistnej udalosti zo dňa 06.05.2015 a dohlásenia 16.02.2016, a to rozpočet opravy predmetného rodinného domu

po prvom nahlásení na sumu 1.998,56 eur a po druhom nahlásení na sumu 7.382,91 eur a vyjadrenie spoločnosti Fatra T. a.s. zo dňa 01.03.2016. Žalovanú niekoľko krát žiadal o informáciu a stave šetrenia poistnej udalosti. K ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo až dňa 06.02.2019, čo mu žalovaná oznámila listom zo dňa 07.02.2019. Z tohto oznámenia vyplýva, že poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX z mája 2015 a dohlásenia z februára 2016 tak, že poskytla poistné plnenie v sume 519,96 eur za poškodenie drevených okien, hliníkových a typ. parapetov krupobitím. Poškodenie krytiny nemala žalovaná za preukázané, keďže v čase zistenia nebola vyžiadaná doobhliadka, pri ktorej by bolo možné určiť príčinu a rozsah poškodenia. Za poškodenie okien a parapetov si žalobca uplatnil nárok na sumu 1.998,56 eur, žalovaná mu poskytla poistné krytie vo výške 519,96 eur. Žalobca tvrdil, že si nie je vedomý, že by porušil akékoľvek ustanovenie zmluvného vzťahu, súvisiace s vyžiadaním doobhliadky, na ktoré poukazuje žalovaná. Pokiaľ ide o doobhliadku z dohlásenia z februára 2016, podľa poistných podmienok a právnych predpisov nebolo jeho povinnosť si vyžiadať doobhliadku, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že po nahlásení poistnej udalosti z mája 2015, žalovaná zaslala na miesto poistnej udalosti likvidátora bez toho, aby o neho žiadal. Má za to, že žalovaná poškodenie krytiny vrátane konštrukcie nie len neprešetrovala, ale ani sa ním nezoberala. Toto jej konanie je v z rozpore s článkom X. písm. d) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov (VPP MO 108-2), podľa ktorého okrem povinností stanovených právnymi predpismi je KOOPERATIVA povinná poskytnúť poistníkovi, resp. poistenému potrebnú pomoc na uplatnenia jeho práv z poistenia.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania a žalobca k tomu uviedol, že pred vyšetrením likvidácie poistnej udalosti nie je možné uplatniť nárok na poistné, nakoľko by sa jednalo o predčasnú žalobu, ktorú by súd bol nútený zamietnuť. Poukázal na uznesenie ÚS SR -10 zo dňa 28.9.2017, z ktorého vyplýva, že zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, teda okamihom doručenia záveru poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Z podania žalovanej zo dňa 07.02.2019 označeného ako oznámenie o poistnom plnení vyplýva, že žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti až dňa 06.02.2019 a ustálila výšku poistného plnenia (519,96 eur), pričom žalobca s touto výškou nesúhlasí a má za to, že až od tohto dňa začala plynúť trojročná všeobecná premlčacia lehota.

5. Súd sa v prvom rade zaoberal žalovanou vznesenou námietkou premlčania. S poukazom na rozhodnutie sp. zn. NS ČR z 23. 2. 2011, sp. zn. skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že k poistnej udalosti došlo dňa 06.05.2015, a teda trojročná premlčacia doba v zmysle ust. začala plynúť dňa 07.05.2016 (rok po poistnej udalosti) a uplynula dňa 07.05.2019. Žaloba bola podaná na súd dňa 29.07.2020, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

6. Súd následne pristúpil k posúdeniu či k vznesenej námietke premlčania nedošlo v rozpore s dobrými mravmi a uzavrel, že v danom prípade vznesená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovi nič nebránilo, aby si nárok voči žalovanej uplatnil po doručení oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.02.2019, čím by bol nárok uplatnený ešte v premlčacej dobe. Žalobca v konaní neuviedol žiaden logický dôvod, ktorý mu bránil podať žalobu včas. Žalobca teda nepreukázal dostatočnú bdelosť pri ochrane svojich práv. Je potrebné dodať, že aj samotný žalobca zavinil, že poistné plnenie bolo poskytnuté až s takým časovým odstupom, keď až dňa 07.05.2018 doručil na pobočku žalovanej v Košiciach doklady k likvidácii poistnej udalosti zo dňa 06.05.2015 a dohlásenia 16.02.2016. Nemožno teda dospieť k záveru, že žalovaná zavinila uplynutie premlčacej doby. Žalobca neuviedol také výnimočné okolnosti prípadu, na základe ktorých by mohol súd dospieť k záveru, že vznesenie námietky premlčania odporuje v danom prípade dobrým mravom a je preto dôvodné odoprieť žalovanej právo na uplatnenie námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania bolo naopak úplne legitímne a nevykazovala žiadne znaky šikanózneho výkonu práva. Súd preto žalobcom uplatnený nárok vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, ktorú nie je možné považovať za rozpornú s dobrými mravmi, považoval v plnom rozsahu za premlčaný, a preto žalobu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ust. . Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

8. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal voči rozsudku odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že trvá na tom, že nárok nie je premlčaný. V konaní poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. -10 zo dňa 28.09.2017, z ktorého vyplýva, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa poistiteľ dostáva do pozície dlžníka a ak neplní ani po uplynutí pätnástich dní, dostáva sa do omeškania. S uvedeným sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Pokiaľ súd poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. , tak toto nie je záväzné pre súdy v Slovenskej republike. Žalovaná dňa 07.02.2019 neuznala nárok na poistné plnenie a týmto okamihom začala plynúť premlčacia doba. Žaloba bola podaná dňa 29.07.2020, teda nárok nemôže byť premlčaný s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR. Do vybavenia poistnej udalosti by premlčacia doba mala spočívať vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi, aby bola zachovaná rovnováha medzi poisťovňou a poisteným spotrebiteľom. Od nahlásenia poistnej udalosti až do skončenia vyšetrenia poistnej udalosti žalovaná informovala o poistnej udalosti žalobcu iba raz, a to listom zo dňa 07.02.2019. Žalobca poprel, že by mu žalovaná zaslala výzvu na doloženie dokladov ku škodovej udalosti zo dňa 25.06.2015 a vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 30.12.2015. Poukázal, že nahlásenie žalobcu zo dňa 16.02.2016 sa nenachádza v predloženom spise. Žalovaná vedela určiť rozsah poškodenia a jeho výšku, napriek tomu nárok žalobcovi nepriznala z dôvodu nevyžiadania si obhliadky. Uvedené konanie hodnotí ako priečiace sa dobrým mravom. Žalovaná prenáša povinnosti vyžiadania si doohliadky čo do poškodenia na žalobcu, čo možno rovnako považovať za rozporné s dobrými mravmi. V súlade s mala žalovaná odôvodniť, prečo plnila len v časti tak, aby jej odôvodnenie nebolo arbitrárne. Vzhľadom na okolnosti prípadu konanie žalovanej je konaním priečiacim sa dobrým mravom s poukazom na vznesenú námietku premlčania. S poukazom na uvedené považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR sp.zn. ).

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

16. Žalobca v odvolaní namieta právne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby, pričom uvádza, že premlčacia doba začína plynúť deň nasledujúci po tom, čo žalovaná ukončila vyšetrovanie poistnej udalosti.

17. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa , pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, podľa ktorého by až do vybavenia poistnej udalosti mala premlčacia doba spočívať vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi, aby bola zachovaná rovnováha medzi poisťovňou a poisteným spotrebiteľom. Svoju argumentáciu odvolateľ opieral o uznesenie Ústavného súdu SR č. -10 zo dňa 28.09.2017, z ktorého vyplýva, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Preto má žalobca za to, že jeho nárok nemôže byť premlčaný. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že uvedené uznesenie Ústavného súdu sa zaoberalo nárokom na úroky z omeškania v súvislosti so splatnosťou poistného plnenia, ktorá nastáva skončením vyšetrovania. V prípade, ak bolo sporné, či k poistnej udalosti došlo, vyšetrovanie sa považuje za skončené, ak bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením dohodnutý s poisteným rozsah plnenia, alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím (bod 29. uvedeného uznesenia). Zároveň toto rozhodnutie sa v žiadnom prípade nevenuje plynutiu premlčacej doby vo vzťahu k poistnému plneniu tak, ako to uviedol žalobca vo svojej argumentácii.

20. K odvolacej námietke žalobcu, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v dôvodoch rozsudku zo dňa 01.05.2005, sp. zn.1Cdo/148/2004 (ZSP 30/2005), kde okrem účelu právnej úpravy inštitútu premlčania, riešil aj rozpor práva uplatniť námietku premlčania s dobrými mravmi ( ), v ktorom uviedol, že „Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania tým zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom na príslušnom orgáne svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať ( tretia veta ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napríklad výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného obohatenia, škody a pod. Dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.“

21. Odvolací súd je toho názoru, že výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť považovaný v rozpore s , len ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu. Jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

22. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR z 31.07.2009, sp. zn. , rozsudok NS ČR z 23.02.2006, sp. zn. , rozhodnutie ÚS ČR z 11.05.2000, sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú judikatúru je súd toho názoru, že v danom prípade uplatnením

námietky premlčania zo strany žalovaného už pri jeho prvých vyjadreniach a stanoviskách v konaní nemožno túto námietku považovať, že je uplatnená v rozpore s dobrými mravmi.

23. Otázka premlčania a dobrých mravov bola riešená najvyššími súdnymi autoritami (dovolacím, či ústavným súdom) vo viacerých iných prípadoch, a to nasledovne:

24. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. (ZSP 1/2015) uvádza: „Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle .

25. Podľa nálezu ústavného súdu sp. zn. (bezdôvodné obohatenie) samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt -právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s , postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade s vyššie uvedenou zásadou, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.

26. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.3.2018 - Súlad dobrých mravov s námietkou premlčania vznesenou štátom v konaní podľa , v ktorom sa posudzuje jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu - uvádza: „Dobrými mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v súlade, je v skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo (niekoho iného). V zákonom stanovených prípadoch je výkonom práva tiež vznesenie námietky premlčania. Námietka premlčania je jednostranný právny úkon dlžníka v konaní pred súdom, ktorým dlžník namieta uplynutie premlčacej doby.

27. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.7.2015: „Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohlo byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. Znaky konania vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov námietky premlčania sú okolnosti, ktoré existovali v čase uplatnenia námietky premlčania. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania.“

28. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 3.10.2012 - „Námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v pomere blízkych príbuzných či spolupracovníkov

alebo spolumajiteľov firmy a pod.), že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila, a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, keď by bolo na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila, alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores (§ 3 ods.1OZ).

29. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uvedená judikatúra dovolacieho, ako aj ústavného súdu, v otázke premlčania a dobrých mravov je v zásade ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila.

30. Postup podľa má miesto iba v ojedinelých prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včasne uplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva -vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s , postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená ( - R 31/2020).

31. Ustálená judikatúra v tomto smere rešpektuje a vychádza zo základných princípov práva, akými sú princíp právnej istoty, zásada rovnosti strán a rovnosti zbraní, zásada spravodlivosti, pri zachovaní zásady zvýšenej ochrany slabšej strany sporu.

32. Žalobca v odvolaní uviedol, že za konanie rozporné s dobrými mravmi považuje konanie žalovanej, ktorá nebola súčinná so žalobcom pri vyšetrovaní poistnej udalosti, pričom aj samotná dĺžka vyšetrovania je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade je však odvolací súd toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a ani netvrdil, ako mu žalovaná bránila konaním alebo opomenutím vo výkone jeho práv, podať včas žalobu na súd, prípadne aké prekážky osobitného a výnimočného charakteru boli na jeho strane, aby žalobu podal včas, pričom za takéto nemožno považovať dĺžku vyšetrovania, nakoľko nič nebránilo žalobcovi podať žalobu na súde.

33. V prejednávanom spore totiž okolnosti prípadu nie sú takej výnimočnej povahy, ktoré by spôsobovali prelomenie týchto zásad, kedy by bolo možné dôjsť k záveru, že vznesenie námietky premlčania žalovanou, by bolo možné považovať za rozpor s dobrými mravmi.

34. Odvolací súd uzatvára, že vznesenie námietky premlčania žalovanou nie je v rozpore s dobrými mravmi a teda ani táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná.

35. Keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil, odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny ( ).

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vzhľadom na skutočnosť,

že neúspešnému žalobcovi nárok nevznikol a žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).