Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/53/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu T.. M.. M. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. Š. Č.. XXX, právne zastúpený Mgr. Karolovom Ševecom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 8.861,51 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením p právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 29.07.2020 si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie 8.861,51 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou má uzatvorenú poistnú zmluvu odo dňa 1.8.2013. Ide o poistenie majetku a to poistenie rodinného domu v rozsahu poistenia PRIMA. Poistné krytie PRIMA obsahuje riziká tvoriace združený živel plus atmosférické zrážky v zmysle VPPMO 108-2. Podľa časti II. článku XVIII ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov VPP MO 108-2 sa poistenie vzťahuje na poškodenie rodinného domu víchricou a krupobitím. Počas búrky dňa 6.5.2015 v podvečerných hodinách došlo k prietrži mračien s následným intenzívnym krupobitím, kedy miestami ľadové krúpy dosahovali priemer 4 až 5 cm. Silný vietor hnal ľadové krúpy rôznymi smermi, najmä však zo západnej strany k poškodenej nehnuteľnosti rodinného domu. Tento jav trval cca 20 až 30 minút. Došlo najmä k poškodeniu drevených okien, hliníkových atypických parapetov a vonkajšieho kontaktného zatepľovacieho systému. Ako vlastník rodinného domu so súpisným číslom XXX, evidovanom na LV č. XX, kat. úz. Z. Š. som uvedenú poistnú udalosť nahlásil žalovanému dňa 13.5.2015. Poistná udalosť je u žalovaného evidovaná pod č. 9850223906. Dňa 16.2.2016 nahlásil žalovanej ďalšie poškodenie na rodinnom domu spôsobené krupobitím zo dňa 6.5.2015, ktoré pri prvom nahlásení nezistil, nakoľko bolo v tom čase nezistiteľné. Išlo o poškodenie strešnej krytiny krupobitím, ktoré zistil z dôvodu zatekania do interiéru domu. Poškodené boli okrem strešnej krytiny aj prvky konštrukčného systému strechy. Poškodenie nahlásil priamo likvidátorovi poistných udalostí pánovi V., nakoľko po telefonickom rozhovore mu odporučil tento postup, nakoľko pri nahlásení poistnej udalosti na web by ju uložilo pod iným číslom poistnej udalosti a táto súvisela s uvedeným krupobitím. Zároveň zaslal uvedenému likvidátorovi aj fotodokumentáciu poškodenia. Dňa 7.5.2018 doručil na pobočku žalovanej v Košiciach doklady k likvidácii poistnej udalosti zo dňa 6.5.2015 a dohlásenia 16.2.2016. Išlo o rozpočet opravy rodinného domu Z. Š. Č.. XXX po prvom nahlásení na sumu 1998,56 eura a rozpočet opravy rodinného domu Z. Š. Č.. XXX po druhom nahlásení na sumu 7.382,91 eura a vyjadrenie Fatra Izolfa a.s. zo dňa 1.3.2016. Žalovanú niekoľko krát žiadal o informáciu a stave šetrenia poistnej udalosti, avšak k ukončeniu poistnej udalosti došlo až 6.2.2019, čo mu žalovaná oznámila

listom zo dňa 7.2.2019. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 7.2.2019 vyplýva, že poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti č. 9850223906 z mája 2015 a dohlásenia z februára 2016 tak, že poskytla poistné plnenie v sume 519,96 eura za poškodenie drev. okien, hliníkových atyp. parapetov krupobitím. Poškodenie krytiny nebolo preukázané - v čase zistenia nebola vyžiadaná doobhliadka, pri ktorej by bolo možné určiť príčinu a rozsah poškodenia. Za poškodenie okien a parapetov si uplatnil nárok na sumu 1998,56 eura, žalovaná mu poskytla poistné krytie 519,96 eura. Žalovaná podľa nesplnila povinnosť uviesť dôvod zníženia plnenia. Trvá na svojom nároku na sumu 1478,60 eura za poškodenie okien a parapetov ako rozdiel medzi uplatneným nárokom a poskytnutým plnením žalovanej. Pokiaľ ide o nárok na poistné plnenie za poškodenú strešnú krytinu, nie je si vedomý, aby porušil akékoľvek ustanovenie zmluvného vzťahu, súvisiace s vyžiadaním doobhliadky, na ktoré poukazuje žalovaná. Komunikoval vo veci poistnej udalosti so zamestnancom žalovanej T.. O. V., likvidátorom, ktorý mal na starosti aj obhliadky rozsahu príčin a rozsahu poškodenia. Pokiaľ ide o doobhliadku z dohlásenia z februára 2016, podľa poistných podmienok a právnych predpisov nebolo jeho povinnosť si vyžiadať doobhliadku, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že po nahlásení poistnej udalosti z mája 2015, žalovaná zaslal na miesto poistnej udalosti likvidátora bez toho, aby o neho žiadal. Má zato, že žalovaná poškodenie krytiny vrátane konštrukcie nie len neprešetrovala, ale ani sa ním nezoberala, len jednoducho na neho zvalila vinu za neposkytnutie plnenia. Toto jej konanie je v z rozpore s článkom X. písm. d) všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov VPP MO 108-2, podľa ktorého okrem povinností stanovených právnymi predpismi je KOOPERATIVA povinná poskytnúť poistníkovi, resp. poistenému potrebnú pomoc na uplatnenia jeho práv z poistenia.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania. Dňa 06.02.2019 poskytla žalobcovi plnenie a zároveň oznámila, že poškodenie krytiny v príčinnej súvislosti s krupobitím nebolo preukázané, nakoľko v čase vzniku poistnej udalosti nebola vykonaná obhliadka strechy, pri ktorej by bolo možné určiť príčinu a rozsah poškodenia. Teda vo februári bol žalobcovi známy rozsah plnenia.

3. Žalobca v replike uviedol, že pred vyšetrením likvidácie poistnej udalosti (podľa o poisťovníctve) nie je možné uplatniť nárok na poistné, nakoľko by sa jednalo o predčasnú žalobu, ktorú by súd bol nútený zamietnuť. Podľa uznesenia ÚS SR -10 zo dňa 28.9.2017 zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, teda okamihom doručenia záveru poisťovne o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Z podania žalovanej zo dňa 7.2.2019 označeného ako oznámenie o poistnom plnení, vyplýva, že žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 6.2.2019 a ustálila výšku poistného plnenia na 519,96 eura, ktoré aj poukázala, pričom s touto výškou nesúhlasí. Od tohto dňa začala plynúť trojročná všeobecná premlčacia lehote. Dve nahlásenia t. j. ohlásenie poistnej udalosti a následne dohlásenie tak, ako je presne opísané v žalobe s tým, že dohlásená škoda vyšla najavo až neskôr. V konaní si nárokuje o zaplatenie poistného plnenia, kde ide o peňažný nárok, ktorý sa premlčuje v trojročnej lehote, ktorá začína plynúť po oznámení o skončení šetrenia poistnej udalosti. Má zato, že žalovanej zaslal dostatok fotografií (viac ako 50 ks vytlačených detailne o veľkosti A4 na kancelárskom papieri), z ktorých je zrejmé poškodenie v príčinnej súvislosti s krupobitím ako aj dôkazy preukazujúce rozsah poškodenia viď rozpočet opravy rodinného domu Vyšná Šebastová č. 333 po prvom nahlásení, rozpočet opravy rodinného domu Z. Š. Č.. XXX po druhom nahlásení a vyjadrenie Fatra Izolfa a.s. zo dňa 1.3.2016. Ak by náležite nepreukázal rozsah poškodenia strechy, ako by mohol žalovaný vypracovať cenovú kalkuláciu náhrady poškodenia na sumu 5.688,62 eura O uvedenej kalkulácii sa dozvedel až z príloh podania žalovaného zo dňa 20.8.2020. Žalovaná doteraz nikdy nespochybňovala, že poškodenie strechy vzniklo práve a výlučne v príčinnej súvislosti s krupobitím zo dňa 6.5.2015. Svojím vyjadrením žalovaná uznala, že jej konanie pri šetrení poistnej udalosti bolo v rozpore s článkom X. písm. d) všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov VPP MO 108-2, podľa ktorého okrem povinností stanovených právnymi predpismi je KOOPERATIVA povinná poskytnúť poistníkovi, resp. poistenému potrebnú pomoc na uplatnenia jeho práv z poistenia. Čiže žalovaná konala v rozpore so všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sama stanovila. Žalovaná mu nikdy nedoručila vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti zo dňa 30.12.2015, ktorého obsah je nepravdivý a nie je ani podpísané a opatrené pečiatkou, ako aj iné listiny, na ktoré poukazuje. Nakoľko platí poistenie žalovanej riadne a včas, mala by sa žalovaná ku nemu ako spotrebiteľovi správať v súlade s dobrými mravmi a minimálne dodržiavať jeho všeobecné poistné podmienky a poskytnúť mu potrebnú pomoc na uplatnenia práv z poistenia (článkom X. písm. d) všeobecných poistných podmienok).

4. Žalovaná v duplike zotrvala na vznesenej námietke premlčania, pričom poukázala na to, že trojročná premlčacia doba začína plynúť rok po poistnej udalosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 01.08.2013 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie majetku a to poistenie rodinného domu v rozsahu poistenia PRIMA. Poistné krytie PRIMA obsahuje riziká tvoriace združený živel plus atmosférické zrážky v zmysle VPPMO 108-2.

7. Dňa 06.02.2019 ukončila žalovaná šetrenie poistnej udalosti a poskytla žalobcovi plnenie. Zároveň listom zo dňa 07.02.2019 oznámila, že poškodenie krytiny v príčinnej súvislosti s krupobitím nebolo preukázané, nakoľko v čase vzniku poistnej udalosti nebola vykonaná obhliadka strechy, pri ktorej by bolo možné určiť príčinu a rozsah poškodenia.

8. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že dňa 6.5.2015 nastala poistná udalosť. Riešil to hneď a dňa 13.5.2015 nahlásil poistnú udalosť. Dňa 14.5.2015 mu prišlo potvrdenie o nahlásení poistnej udalosti. Zároveň bol určený likvidátor. Bola vykonaná obhliadka nehnuteľnosti. Boli zaevidované zjavné poškodenia, ktoré vznikli s touto udalosťou. Následne bol postup, že po opravení uvedených poškodení má to nahlásiť poisťovni. Nebol mu určený termín ani lehota, dokedy som to mal nahlásiť. 16.2.2016 zistil, že mu zateká a na strešnom plášti došlo ku mnohopočetným poškodeniam v tvare polkruhov alebo výsekov. Až vtedy si to spojil, že to má spojenie s týmto krupobitím, nakoľko od vtedy nenastalo žiadne krupobitie. Kontaktoval likvidátora a pýtal sa ho na ďalší postup. Tento mu odporúčal, aby to riešil dohlásením poistnej udalosti, čo riešil mailom. K tomu pripojil aj fotografie a zároveň aj spôsob, akým zatekalo do vnútra. Dohliadka nebola vykonaná, lebo na tom netrval likvidátor a až keď dôjde k realizácii opravy. V r. 2016 hľadal spoločnosť, ktorá mu opraví tento plášť. Nakoľko sa jedná o komplikovanú opravu, nenašiel žiadnu spoločnosť. Pred zimou v roku 2016 zasilikonóval jednotlivé otvory. Keď si zisťoval cenove, koľko by to stálo, bolo to okolo 10 -11 tisíc. Začal to opravovať svojpomocne v máji 2017. Nakoľko v júni 2017 sa mu narodil syn, nemal čas, aby skompletizoval žiadosť a túto podal 7.5.2018. Doložil tam asi 50 alebo 60 listín plus posudok a zároveň žiadosť o zmenu formy povolenia z dodávateľského spôsobu na rozpočet. 07.05.2018 mala poisťovňa všetky podklady, aby mohla plniť. Začal to riešiť mailovou komunikáciou aj listami, avšak poisťovňa mu na to neodpovedala. Bol aj na pobočke a kontaktoval aj likvidátora, kde mu oznámili, že oni to nemôžu riešiť, že to musí riešiť iba Bratislava. 6.2.2019 mu oznámili, že budú plniť, čo sa týka opravy okien, teda uznali základ, avšak iba 500 eur z 2000 eur. V časti 7000 eur mu zamietli z dôvodu nevykonania doobhliadky, čo nebola aj pravda. Nie je to pravda, nakoľko dňa 6.2.2016 nahlásil doobhliadku. Od 7.5.2018 ním poisťovňa nekomunikovala a ho ani nenapadlo pri oznámení poistného plnenia, že má podať žalobu. Poisťovňa na poistné vyzýva ihneď, avšak na poistné plnenie nereagovala viac ako tri roky. Pre neho je žaloba až krajným riešením. Najprv sa chcel domôcť svojich práv. Poisťovňa predložila rozpočet zo dňa 28.01.2019, nevie z akého dôvodu, keď aj tak mu zamietli plnenie. Poprel, aby mu boli doručené výzvy zo dňa 25.06.2015 a 30.12.2015. Nakoniec uviedol, že pri obhliadke nekontroloval strechu a ani nepredpokladal, že strecha bude poškodená

9. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

10. Podľa ods. l, 2, 3 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

11. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa , pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

13. Súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynútiteľnosť na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípadne vynútiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť tak zánik nároku.

14. Na rozdiel od ustanovenia je pri práve na plnenie z poistenia odlišne stanovený začiatok premlčacej doby, ktorý sa neviaže na okamih, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz, ale na vznik poistnej udalosti ( ). Začiatok plynutia vše- obecnej 3-ročnej premlčacej doby je určený za rok po poistnej udalosti, teda jej celková dĺžka je sta- novená na štyri roky po poistnej udalosti.

15. Začiatok premlčacej doby na uplatnenie nároku na poistné plnenie je určený v ustanovení objektívne, a to pre všetky druhy poistenia. Jej celková dĺžka sú štyri roky a plynie od poistnej udalosti, ktorá je vymedzená poistnými podmienkami pre jednotlivé druhy poistenia, a to bez ohľadu na to, kedy bola poistná udalosť poisťovni oznámená a kedy sa poistné plnenie stalo splatným, teda kedy došlo k vzniku nároku (action nata). Pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je teda rozhodujúca skutočnosť okamih vzniku poistnej udalosti, a to bez ohľadu na to, či a prípadne kedy sa prejavili ďalšie vplyvy tej istej poistnej udalosti (Ro NS ČR z 23. 2. 2011, sp. zn. ).

16. V konaní nebolo sporné, že k poistnej udalosti došlo dňa 06.05.2015 a teda 3 ročná premlčacia doba začala plynúť dňa 07.05.2016 (rok po poistnej udalosti) a uplynula dňa 07.05.2019. Žaloba bola podaná na súd dňa 29.07.2020, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

17. Súd následne pristúpil k posúdeniu vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi.

18. Podľa ust. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie zakotvuje základné podmienky tzv. chráneného výkonu subjektívnych práv. Prvým predpokladom výkonu práva je jeho existencia. Z hľadiska druhého predpokladu upravuje, že zákonný rámec výkonu práva nespĺňa taký výkon, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s podmienkami uvedenými v je odopretie právnej ochrany.

19. V zmysle nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, alebo akýkoľvek zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti, aj s ohľadom na verejnú mienku, neakceptovateľná.

20. Judikatúra dovolacieho, ako aj ústavného súdu, v otázke premlčania a dobrých mravov je v zásade ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom

v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s , postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 28.05.2019).

21. Súd zastáva názor, že v danom prípade vznesená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovi nič nebránilo, aby si nárok voči žalovanej uplatnil po doručení oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.02.2019, čím by bol nárok uplatnený ešte v premlčacej dobe. Žalobca v konaní neuviedol žiaden logický dôvod, ktorý mu bránil podať žalobu včas. Žalobca teda nepreukázal dostatočnú bdelosť pri ochrane svojich práv. Je potrebné dodať, že aj samotný žalobca zavinil, že poistné plnenie bolo poskytnuté až s takým časovým odstupom, keď až dňa 7.5.2018 doručil na pobočku žalovanej v Košiciach doklady k likvidácii poistnej udalosti zo dňa 6.5.2015 a dohlásenia 16.2.2016. Nemožno teda dospieť k záveru, že žalovaná zavinila uplynutie premlčacej doby.

22. S poukazom na vyššie uvedené, súd nezistil a ani žalobca neuviedol také výnimočné okolnosti prípadu, na základe ktorých by mohol súd dospieť k záveru, že vznesenie námietky premlčania odporuje v danom prípade dobrým mravom a je preto dôvodné odoprieť žalovanej právo na uplatnenie námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania bolo naopak úplne legitímne a nevykazovala žiadne znaky šikanózneho výkonu práva.

23. Súd preto uzatvára, že žalobcom uplatnený nárok je vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, ktorú nie je možné považovať za rozpornú s dobrými mravmi, v plnom rozsahu premlčaný a preto žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto súd priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).