Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/8/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa E., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. Ľ., advokátkou v K., proti odporcom 1/ B., so sídlom v K., 2/ M., so

sídlom v K., 3/ M., so sídlom v K., o určenie práva nájmu k bytu, vedenej na Okresnom

súde Košice I pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 8. novembra 2006 č.k.

-201 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. júna 2007 sp. zn. 6 Co

42/2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e

1/ rozsudok Okresného súdu Košice I z 8. novembra 2006 č.k. -201 vo

výroku o určení navrhovateľa nájomcom 3-izbového bytu č. X. na 1. poschodí

ul. T. a vo výroku o trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom 3/,

2/ rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. júna 2007 sp. zn.

v potvrdzujúcom výroku a vo výroku o trovách odvolacieho konania medzi navrhovateľom

a odporcom 3/.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 8. novembra 2006 č.k. -201 určil, že

navrhovateľ je nájomcom 3-izbového bytu č. X. nachádzajúceho sa na 1. poschodí

ul. T.; návrh proti odporcom 1/ a 2/ zamietol. Navrhovateľovi priznal proti odporcovi 3/

náhradu trov konania v sume 14 800 Sk a odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Svoje vyhovujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa stal nájomcom uvedeného

bytu po smrti svojho otca J. (zomrel X.), s ktorým navrhovateľ ako maloletý v byte býval. Po

smrti otca sa navrhovateľ do predmetného bytu nemohol dostať, lebo byt bol zapečatený;

navrhovateľ bol potom zverený do výchovy M. – sestry otca; po dovŕšení plnoletosti sa

domáhal od odporcu 2/ náhradného bytu, nebol mu však ponúknutý užívaniaschopný byt. Pri

určení navrhovateľa za nájomcu bytu súd prvého stupňa vec posúdil podľa ustanovenia § 179

ods. 1 v znení pred 1. januárom 1992 a podľa ustanovenia

. Na odporom 3/ vznesenú námietku premlčania neprihliadol

s odôvodnením, že „právo na určenie za nájomcu bytu sa nepremlčuje, nakoľko v ustanovení

a () nejde o taxatívny výpočet práv, ktoré sa

nepremlčujú“.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie odporcu 3/ potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľom

a odporcom 3/ a uložil odporcovi 3/ povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho

konania v sume 3 098 Sk do troch dní. Odvolanie odporcu 3/ v časti smerujúcej proti výroku

rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu proti odporcom 1/ a 2/ odmietol

a odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

potvrdzujúceho výroku vo veci samej uviedol, že odvolanie odporcu 3/ nie je dôvodné, lebo

súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia a použité

zákonné ustanovenia aj v podstate správne vyložil. Podľa odvolacieho súdu z vykonaného

dokazovania nepochybne vyplýva, že navrhovateľ k 13. februáru 1990 žil s O. - výlučným

užívateľom bytu v spoločnej domácnosti a nemal vlastný byt; prešlo preto na navrhovateľa po

smrti otca právo užívania bytu podľa v znení účinnom

pred 1. januárom 1992. Tento prechod užívacieho práva na navrhovateľa nastal ex lege - bez

ohľadu na to, aký mal navrhovateľ vek, t.j. že v tom čase mal 15 rokov (bol maloletým).

Z týchto dôvodov a s poukazom na ostatné (ďalšie) dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého

stupňa, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, potvrdil ako vecne správny ( )

rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku a tiež vo výroku o náhrade trov

konania medzi navrhovateľom a odporcom 3/.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu I. ako osoby dotknutej

uvedenými súdnymi rozhodnutiami (z dôvodu, že podľa nájomnej zmluvy v predmetnom

trojizbovom byte nepretržite býva od roku 1994) napadol mimoriadnym dovolaním výrok

rozsudku Okresného súdu Košice I z 8. novembra 2006 č.k. -201 o určení

navrhovateľa nájomcom trojizbového bytu č. X. na 1. poschodí ul. T., ako aj potvrdzujúci

výrok vo veci samej v rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. júna 2007 sp. zn.

; navrhol obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. V mimoriadnom dovolaní uviedol, že právo nájmu bytu je majetkovým právom

a v ustanovení (v znení od účinnosti )

medzi majetkovými právami, ktoré premlčaniu nepodliehajú, výslovne uvedené nie je. Podľa

dovolateľa právo nájmu bytu podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej dobe v zmysle

ustanovenia a v prípade vznesenia námietky premlčania práva

nájmu bytu sa musí súd touto námietkou zaoberať; v tomto kontexte vyslovil aj svoj názor,

aké prípady považuje za nevykonávanie práva nájmu. Poukázal, že napadnuté rozsudky

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), keďže

odporca 3/ vzniesol v prvostupňovom konaní námietku premlčania, avšak súd prvého stupňa

k tejto námietke neprihliadol, majúc názor o nepremlčateľnosti uplatneného práva, nakoľko

v ustanovení a nejde o taxatívny výpočet práv, ktoré sa

nepremlčujú, a s týmto názorom súdu prvého stupňa sa stotožnil odvolací súd.

Navrhovateľ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

Slovenskej republiky navrhol zamietnutie tohto dovolania.

Odporca 3/ navrhol mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej

republiky vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu osoby dotknutej napadnutými

rozhodnutiami ( a ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 2 v spojení s ) preskúmal vec a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi

uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1

) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie okresného súdu

a rozhodnutie krajského súdu v časti o určení navrhovateľa nájomcom predmetného bytu

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Oba nižšie

súdy totiž na námietku premlčania práva nájmu bytu, ktorú vzniesol v priebehu konania

odporca 3/, neprihliadli, keďže vychádzali z názoru, že u práva nájmu bytu ide o právo, ktoré

sa nepremlčuje.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo

v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na

námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi

priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je

dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka

( ).

Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných

formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá (§ 100 ods. 3 Občianskeho

zákonníka).

Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby

oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo

v stanovenej premlčacej dobe – teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva

znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením

námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento

inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe

dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do záväzkových

právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez

zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte

premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre

bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí

bdelým).

Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti

hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť

tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu

o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú

účelu premlčania.

Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú

splnené tieto skutočnosti:

a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba),

b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby,

c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku

premlčania.

Podľa citovaného sa premlčujú zásadne všetky

majetkové práva až na stanovené výnimky.

Právo nájmu bytu ( a nasl. ) je majetkové právo a ako

každé majetkové právo je oceniteľné peniazmi.

Podľa názoru súdu prvého stupňa, s ktorým názorom sa stotožnil aj odvolací súd,

právo nájmu bytu sa nepremlčuje, nakoľko v ustanovení § 100 ods. 2 a 3 Občianskeho

zákonníka nejde o taxatívny výpočet práv, ktoré sa nepremlčujú.

Predovšetkým treba uviesť, že tá skutočnosť, že súdna prax a časť právnej teórie

dospeli k záveru, že v občianskom práve sú aj ďalšie - v § 100 ods. 2 a 3 Občianskeho

zákonníka neuvedené - nepremlčateľné majetkové práva (porovnaj –

stručný komentár od Petra Vojčíka a kolektívu, ktorý vydalo vydavateľstvo právnickej

literatúry IURA EDITION, spol. s r.o. v roku 2008, strana 204, 205), nemôže sama osebe

zdôvodniť názor, ktorý prijali nižšie súdy, teda že určité majetkové právo (v danom prípade

právo nájmu bytu) je takým právom, ktoré premlčaniu nepodlieha (iná argumentácia

v napadnutých rozsudkoch k otázke premlčateľnosti práva nájmu bytu podaná nebola).

Nižšie súdy pri svojom názore vôbec nevzali do úvahy interpretáciu, ktorú možno

vyvodiť z porovnania príslušnej právnej úpravy ( ) účinnej

v čase do 31. decembra 1991 a v čase od 1. januára 1992 (po účinnosti

Zb.).

V úprave v znení účinnom do 31. decembra 1991

(pred účinnosťou novely vykonanej ) sa stanovilo, že premlčujú sa

všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, práv osobného užívania bytov

a pozemkov, obmedzenia prevodu nehnuteľností, ako aj práva z vkladov na vkladnej knižke

alebo na bežnom účte, pokiaľ vkladový vzťah trvá; nepremlčuje sa tiež právo na uzavretie

dohody o osobnom užívaní pozemku podľa § 135a ods. 2.

Od 1. januára 1992 sa právo osobného užívania bytu, ktoré trvalo ku dňu

nadobudnutiu účinnosti , zmenilo na nájom (porovnaj

), zároveň však došlo aj k zásadnej zmene úpravy vo vymedzení,

ktoré majetkové práva sa nepremlčujú - novým znením § 100 ods. 2 a pripojením odseku 3.

Zákonodarca pri tejto novele kontinuálne nenadviazal na výnimku z premlčania majetkových

práv, ktorá sa viazala k právu osobného užívania bytov, keďže medzi výnimky z majetkových

práv, u ktorých nedochádza k premlčaniu, právo nájmu bytu (nájom bytu) nezaradil.

Z porovnania v znení účinnom do 31. decembra 1991 s jeho

znením účinným od 1. januára 1992 je takto zreteľný zámer zákonodarcu nevylúčiť právo

nájmu bytu (ktoré nahradilo právo osobného užívania bytu) z majetkových práv, ktoré sa

premlčujú.

Účel, ktorý sledoval zákonodarca tým, že neposkytol právu nájmu bytu status

(výnimku) nepremlčateľnosti, je dostatočne odvoditeľný zreteľom na nové spoločenské

podmienky kladúce dôraz na nápravu rôznych (vrátane právnych) deformácií, na rovnosť

účastníkov záväzkových právnych vzťahov, na vytváranie podmienok trhového prostredia

a podobne.

Námietka premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému

subjektu priznať ( ). V prípade, že došlo k premlčaniu

práva nájmu bytu svedčiacemu navrhovateľovi, pričom odporca 3/, ktorý vzniesol námietku

premlčania tohto práva, dovolal sa ako povinný subjekt premlčania, nebolo by možné

premlčané právo navrhovateľovi priznať, t.j. určiť, že takéto právo má. Jeho právo by totiž po

účinne vznesenej námietke premlčania stratilo nárok na vynútiteľnosť, súdne potvrdenie

uplatneného práva a to aj v rámci konania, v ktorom navrhovateľ požaduje od súdu priznanie

autoritatívnej ochrany vo forme určovacieho (deklaratórneho) výroku záväzného pre

účastníkov konania ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom generálneho prokurátora

uvedeným v mimoriadnom dovolaní má za to, že oba nižšie súdy nesprávne posúdili otázku

premlčateľnosti práva nájmu bytu, keď dospeli k záveru, že uvedené právo sa nepremlčuje.

Pretože vychádzali z názoru o nepremlčateľnosti uvedeného práva, nezaoberali sa vecne

(z hľadiska skutkového a ďalšieho právneho posúdenia) vznesenou námietkou premlčania

nájmu bytu svedčiacemu navrhovateľovi. Tým, že v spojitosti s námietkou premlčania vôbec

neposudzovali skutkový stav veci (či došlo k náležitému objasneniu všetkých rozhodujúcich

skutočnosti, či postačujú už zistené skutočnosti, resp. či je daná potreba prípadného doplnenia

dokazovania) v nadväznosti k právnej stránke veci, kde zatiaľ riešili len otázku

premlčateľnosti práva nájmu bytu, došlo vo vzťahu k uvedenému nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

v zmysle Na takúto inú vadu je dovolací súd povinný prihliadať

aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p), nie je preto rozhodujúce, či bol tento dovolací

dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom uplatnený alebo nie.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana práv

a zákonom chránených záujmov dotknutej osoby a túto nebolo možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov uznesením oba rozsudky nižších

súdov v napadnutom rozsahu a v závislých výrokoch o trovách konania (§ 243i ods. 2

v spojení s ) zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia Okresnému súdu

Košice I na ďalšie konanie ( v spojení s , , ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková