Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/82/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Č. XXX/XX, L., t.č.: N. Z.Z., E., zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Juričkovou, AK so sídlom: Drieňová 14, Bratislava a otec - Q.. Š. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XX, E., t.č.: V. Y. XX, N., zastúpená: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom: Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 36 854 930, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom: Prokofievova 4, Bratislava, v konaní na návrh otca o zrušenie zákazu styku a o úpravu styku, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 03. marca 2021, č.k. -294, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 03.marca 2021, č.k. -294 v napadnutom výroku o zrušení zákazu styku m e n í tak, že návrh otca na zrušenie zákazu styku z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 03.03.2021, č.k. -294 (v poradí druhým) rozhodol tak, že zrušil zákaz styku otca s maloletou, a súčasne zamietol návrh otca na úpravu styku s maloletou dcérou. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Otec maloletej V. sa návrhom doručeným súdu dňa 09.08.2017 domáhal úpravy jeho styku s maloletou V. (a vtedy ešte aj Y., ktorá medzičasom splnoletnela) tak, že s maloletými deťmi bude oprávnený stretávať sa v každom párnom kalendárnom týždni vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., mimo sviatkov a školských prázdnin s výnimkou letných prázdnin, a to vždy cez víkend 28. týždeň kalendárneho roka od piatka od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. a vždy 31. týždeň kalendárneho roka od soboty 10.00 hod. nepretržite do 32. týždňa do soboty do 18.00 hod. s tým, že si maloleté deti prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ich aj následne odovzdá. Matke bude uložená povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť.

3. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že súd mu zakázal styk s maloletými deťmi na návrh matky rozsudkom zo dňa 27.01.2015 sp.zn. . Vzdal sa práva podať odvolanie voči rozsudku, lebo v tom čase prebiehalo na OR PZ v Bratislave trestné stíhanie voči jeho osobe (Č.: W.-XX/X-G.-E.-XXXX), na základe trestného oznámenia podaného zo strany matky. Okresná prokuratúra Bratislava V uznesením č.k. -22 z 25.05.2017 vec trestného stíhania postúpila Okresnému úradu Bratislava,

odboru všeobecnej vnútornej správy a Krajská prokuratúra v Bratislave uznesením č.k. XKPt XXX/XX/ XXXX-X zo dňa 27.06.2017 toto uznesenie potvrdila. S odkazom na uznesenie Ústavného súdu ČR z 13.12.2006, sp.zn. a skutočnosť, že voči otcovi už trestné stíhanie neprebieha, domáhal sa úpravy styku s dcérami. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie z odboru psychológie, na účely zistenia aktuálneho vzťahu detí k otcovi, ich záujmu o styk s ním a najmä na zistenie vplyvu matky na správanie a vzťah detí k nemu a zistenia, či deti vo vzťahu k nemu vplyvom matky netrpia syndrómom zavrhnutého rodiča.

4. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. -71 zo dňa 01. februára 2018 (právoplatným dňa 16.07.2018) zastavil konanie v časti návrhu otca na úpravu styku s maloletou Y., z dôvodu otcovho čiastočného späťvzatia.

5. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 24.05.2018 č.k. -73 (v poradí prvým) návrh otca zamietol a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.09.2019 č.k. -155 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne postupoval súc viazaný právnymi závermi odvolacieho súdu, vykonal dokazovanie, okrem iného aj výsluchom maloletej V. a znaleckým dokazovaním.

6. Matka s návrhom otca nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť. Otec rešpektoval závery znaleckého posudku znalca Mgr. Martina Balka, ale na návrhu trval.

7. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 27.02.2012 č.k. -70 bolo manželstvo rodičov rozvedené, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloleté deti Y. a V. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú Y. sumu 700,- eur mesačne a na maloletú V. sumu 500,- eur mesačne. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -130 zo dňa 10.07.2013 následne upravil styk otca s maloletou Y. a V. v každom nepárnom kalendárnom týždni od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod., s výnimkou vianočných a veľkonočných sviatkov a jarných a letných prázdnin, v každom nepárnom kalendárnom roku od 10.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin nepretržite do 17.00 hod. nasledujúcej soboty a v každom kalendárnom roku od 10.00 hod. pondelka 28. kalendárneho týždňa nepretržite do stredy 17.00 hod. 29. kalendárneho týždňa a v 33. kalendárnom týždni od pondelka 10.00 hod. nepretržite do nedele 17.00 hod. Uznesením zo dňa 19.05.2014, č.k. -45, súd neodkladným opatrením dočasne zakázal styk detí s ich otcom až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (sp.zn. ). Obe deti odmietali stretávanie sa s otcom. Psychické napätie a stresové situácie spôsobené stykom s otcom vyústili u V. až do stavu vyžadujúceho zásah detského psychiatra, hospitalizáciu na detskej psychiatrii na Kramároch od 09.12.2013-18.12.2013. Naposledy bolo ohľadom styku otca s deťmi rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. -124 zo dňa 27.01.2015 (právoplatný 09.02.2015), ktorým bol zakázaný maloletým deťom styk s otcom a tým bol zároveň zmenený rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -130 z 10.7.2013 v časti o úprave styku otca s deťmi. Dôvodom zákazu styku bolo, že styk spôsoboval deťom pod vplyvom jeho správania sa stres a napätie, ktoré pôsobilo nepriaznivo na ich psychiku (v danom čase boli obe deti maloleté).

8. Vzhľadom na pokyny odvolacieho súdu doplnil súd prvej inštancie dokazovanie výsluchom maloletej V., ktorá mala v tom čase XX rokov a X mesiac. V. sa jasne vyjadrila, že sa s otcom nechce stretávať, v živote by k nemu už nešla, lebo už nechce zažiť s ním, čo v minulosti zažila. Videla, ako k ním chodil a mame vykrútil ruku a ona potom nemohla šoférovať. S mamou má dobrý vzťah, v najhorších jej situáciách ju podporí. V. zadefinovala, že k otcovi nemá žiadny vzťah a ani nechce žiadny mať, nepamätá si s ním ani jeden dobrý zážitok. Na otcovi jej vadí, ako im ubližoval. Už mu nechce dať šancu, tú už mal. Potom, čo jej matka povedala o záujme otca začať sa s ňou stretávať ostala smutná, v škole sa nemohla ani sústrediť, mala obavu z upraveného styku. Kvôli nemu bola aj 3 x v nemocnici na oddelení pre ľudí s psychickými problémami. Svoju sestru má rada a o otcovi sa s ňou nerozpráva. Otca videla naposledy pred 5-6 rokmi. V. otca rada nemá a jej je jedno, či ju má otec rád. Nechce mať s ním nič spoločné, chce mať od neho odstup. Zároveň dala V. súdu k dispozícii svoj denník, ktorý si píše na odporučenie psychologičky a zaznamenáva si do neho svoje pocity a túžby.

9. Z doplneného dokazovania t.j. z vypracovaného znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Mgr. Martina Balka mal súd prvej inštancie preukázané, že k psychickému stavu V. pri neutrálnych témach

reaguje v prevažujúcom pozitívnom emočnom rozpoložení, pri problematike rodičovskej starostlivosti je nespokojnejšia, neistá skrývajúc negatívne a zraňujúce komplexové obsahy. Senzitívne reaguje na narušené vzťahy, je výrazne opatrná, uzatvorená. Je osobnosťou s tendenciou k emotívnym, impulzívnym, dráždivým a precitliveným reakciám v záťažových situáciách. Má výrazný nadpriemer depresívnej symptomatiky, je u nej negatívne sebahodnotenie, neschopnosť tešiť sa, smutná nálada. Pre V. je charakteristická úzkostlivosť. Počas hospitalizácie na klinike Detskej psychiatrie v decembri 2013 bola u nej diagnostikovaná A. C. B., Q. P. Ú. I., v roku 2014 Ú. I. C. C. A. C. I.Č., ktoré boli primárnou reakciou dieťaťa na realizáciu stretávania sa s otcom v rámci porozvodovej adaptácie. Snaha o realizáciu psychologického vyšetrenia dieťaťa v prítomnosti oboch rodičov poukázala znalcovi na pretrvávanie zvýšenej pohotovosti ku klinicky B. Ú. - Z. I.G., tiež k zvýšenej pohotovosti k W. A. C. B. z minulých traumatických zážitkov. Vo vzťahu k otcovi má negatívny postoj pre jej negatívne skúsenosti. Matka má u maloletej neformálnu autoritu, blízky až priateľský vzťah, v jej blízkosti sa cíti bezpečne. V správaní matky nie sú naznačené manipulatívne tendencie vo vzťahu k V.. Vzhľadom na aktuálne psychické rozpoloženie dieťaťa a aj anamnézu ambulantnej psychiatrickej starostlivosti nebolo zo strany znalca indikované realizovať jej stretnutia s otcom na psychologickom vyšetrení, čo otec aj po vysvetlení znalcom rešpektoval. Podľa znalca osobnosť matky nevykazuje také negatívne rysy, ktoré by mohli mať negatívny dopad na zdravý vývin maloletej. Osobnosť otca mala anamnesticky prítomné také negatívne rysy, ktoré mali negatívny dopad na zdravý vývin maloletej, keďže bola vystavená neprimeranému správaniu otca, ktoré viedlo k vzniku duševných ťažkostí maloletej s potrebou psychiatrickej liečby dieťaťa. K otázke v akom rozsahu a v akej frekvencii by bol vhodný styk otca s maloletou V. znalec uviedol, že je vhodné obmedziť resp. zakázať stretávanie sa otca s maloletou a nenútiť V. k stretávaniu sa s otcom. Znalec neodporučil upraviť stretávanie sa V. s otcom, najmä s ohľadom na prítomnosť psychopatologickej symptomatiky u maloletej a pretrvávajúce zvýšené riziko dekompenzácie jej psychického stavu. Pri téme rodičovskej starostlivosti je V. neistá, emotívne labilnejšia, s obavami so stretnutia s otcom. Doterajší výkon osobnej starostlivosti matky o V. nemá negatívny vplyv na psychiku dieťaťa. V. je efektívne sociálne i študijne adaptovaná, je v dlhodobej ambulantnej psychiatrickej a psychologickej resp. psychoterapeutickej starostlivosti, s ohľadom na riziko dekompenzácie psychického stavu pri konfrontácii so stresovými a záťažovými faktormi. V závere znalec uviedol, že vzhľadom na momentálny psychický stav rodičov z psychologického hľadiska je možné vylúčiť také správanie rodičov, ktoré by mohlo mať negatívny dopad na zdravie V..

10. Otec v rámci písomného vyjadrenia k vyššie uvedenému znaleckému posudku uviedol, že nemá proti nemu námietky. Neostáva mu iné, ako rešpektovať závery znaleckého posudku. Zároveň dal do pozornosti stret konfliktov - na jednej strane rodičovské práva, právo otca na styk s dieťaťom a na druhej strane právo dieťaťa vyjadriť svoj názor.

11. Matka súhlasila so závermi znaleckého posudku. Z vykonaného dokazovania je podľa matky preukázané, že V. sa nechce s octom stretávať, navrhla zamietnuť návrh otca. Žiadala rešpektovať právo maloletej V., že sa nechce s otcom stretávať.

12. Podľa vyjadrení kolízneho opatrovníka otec vie, že jeho vzájomný vzťah s V. (obomi deťmi) nie je zdravý a funkčný. Na poslednom pojednávaní odprezentoval návrh, aby naďalej zostal zachovaný zákaz styku, berúc do úvahy aktuálny stav dieťaťa.

13. Podľa názoru zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava V sa zmenili okolnosti od času, kedy bolo rozhodnuté o zákaze styku (v r. 2015). Dôvodom pre zákaz styku bolo trestné konanie, ktoré bolo ukončené. Navrhol zamietnuť návrh otca na úpravu styku s V., avšak navrhol zvážiť zrušenie zákazu styku otca s dieťaťom. Maloletá má v súčasnosti XX rokov a mala by jej byť daná možnosť slobodne sa rozhodnúť, či sa postupne s otcom stretne. Ponechanie zákazu styku v platnosti považuje aktuálne už za neprimerane prísne.

14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ustanovenia , , , , , Zákona o rodine, , , , čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 32 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd a vecne tým, že návrh otca na úpravu jeho stretávania sa s V. nie je podaný dôvodne. Z vyjadrení maloletej V. na súde i u znalca jasne vyplýva jej reálny nezáujem s octom sa stretávať a byť s ním vôbec v akomkoľvek kontakte. Aktuálne nemá V. k otcovi žiadny citový vzťah, žiadne ani len náznaky pretrvávajúcich citových väzieb. Samotný znalec v svojich záveroch presne charakterizoval osobnosti rodičov aj V., uviedol psychické

rozpoloženie dieťaťa pri riešení akéhokoľvek vzťahu s otcom a prípadné prognózy správania, ak by sa za terajšieho zdravotného stavu V. s otcom mala stretnúť. Znalec jasne uviedol: „. V. R. C. C. C. W., neodporučil upraviť stretávanie sa V. s otcom. Na druhej strane dodal, že pre momentálny psychický stav rodičov je možné vylúčiť také ich správanie, ktoré by mohlo mať negatívny dopad na zdravie V..

15. Vychádzajúc zo vzájomných vyjadrení rodičov mal súd prvej inštancie za preukázané, že vzťahy medzi rodičmi dieťaťa boli a doposiaľ sú vážne narušené, rodičia spolu nedokážu riadne komunikovať a dieťa si len postupne buduje sekundárne citové väzby k otcovi - hoci v tomto prípade len negatívne ( (ČR)). Súd pri navrhnutej úprave styku a navrhnutom zrušení zákazu styku prihliadal súd prvej inštancie v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).

16. Súd prvej inštancie skúmal zmenu pomerov ohľadom úpravy styku otca s maloletou V. od 09.02.2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok OS Bratislava V č.k. -124 zo dňa 27.01.2015 v časti zákazu styku oboch detí s otcom. Zaoberal sa dôvodmi návrhu otca a taktiež dôvodmi matky, pre ktoré nesúhlasila so zrušením zákazu styku otca s V. a s stretávaním sa otca s V.. Súd vychádzal okrem iného z aktuálneho veku dieťaťa (má XX rokov), z terajšieho spôsobu a formy komunikácie rodičov, prvotne však z vyjadrenia samotnej maloletej V. a znaleckého posudku vyhotoveného v roku 2020. Súd prvej inštancie je toho názoru, že XX ročné (v čase vyjadrenia sa) resp. už teraz XX ročné mladé dievča je dostatočne spôsobilé prejaviť svoju vôľu, svoj názor, stáť si za svojim vyjadrením, byť za svoje rozhodnutie zodpovedná. V tomto konkrétnom prípade V. jasne na súde, ako aj u znalca uviedla (preukázateľne neovplyvnená matkou), že sa nechce a nemieni s otcom stretávať súc si vedomá, že ak súd stretávanie neupraví, tak sa ani stretávať s otcom nebude. Otec na jednej strane apeluje na svojom práve stretávať sa a na druhej strane poukazuje na stret záujmu s právom dieťaťa vyjadriť svoj názor. Tu si súd dovolí uviesť, že v celom tomto konkrétnom konaní je na prvom mieste záujem dieťaťa, ktorého psychický stav aktuálne nie je stabilizovaný a stabilný. Po rozhodnutí o zákaze styku otca s dieťaťom sa jej stav upravil, začlenila sa do života, dosahovala dobré vyučovacie výsledky, avšak po začatí tohto konania sa jej stav opäť zhoršil, musela vyhľadať dokonca psychiatrickú pomoc. Čiže, ak si tu dal súd na misku váh otázku, čo je pre 16 ročnú V. v súčasnosti primárne stretávanie sa s otcom (ktorého správanie z minulosti si V. nesie vo svojej psychike a poškodeného zdravotného stavu doposiaľ), alebo zdravý psychický vývoj dieťaťa, dostal jasnú odpoveď: záujmy dieťaťa sú prvoradé. Otec si musí uvedomiť, že jeho právo na stretávanie sa s dieťaťom tu je dané síce zákonom, avšak pokiaľ by sa snažil dosiahnuť svoje právo stretávania sa s dcérou pri jej terajšom psychickom stave silou cez zákon, dosiahne kontraproduktívne ešte zhoršenie zdravotného stavu V.. Čiže pokiaľ má naozaj maloletú V. v skutočnosti rád (ako to deklaruje), najlepšie čo môže nateraz pre svoju dcéru urobiť, je nenútiť ju stretávať sa s ním. V tomto konkrétnom osobitnom prípade pri psychickej analýze dieťaťa znalcom by si mal otec uvedomiť, že svoje právo rodičia nemôže uplatňovať bezbrehovo bez toho, aby nebral ohľad na psychický a zdravý duševný vývoj dieťaťa. Na základe týchto dôvodov súd prvej inštancie zamietol návrh otca na úpravu jeho styku s maloletou V..

17. Pokiaľ ide o návrh otca na zrušenie jeho zákazu styku s V., v čom otca podporil aj prokurátor, súd prvej inštancie sa s týmto jeho návrhom vyporiadal osobitne. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd prvej inštancie za preukázané, že hlavný problém je ani nie tak v nestretávaní sa otca s V., ako skôr v súdnom zákaze otca stretávať sa s ňou. Otec svoj návrh na zrušenie zákazu styku odôvodnil svojou obavou z možného volania polície na neho, ak by sa s V. (hoc náhodne) stretol. V tomto jeho dôvode súd nevidí žiadny záujem dieťaťa, ale záujem otca. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že k zákazu styku došlo ešte v roku 2015, z presne uvedených objektívnych dôvodov, ktoré sám otec rešpektoval, keďže sa vtedy vzdal práva podať odvolanie voči rozsudku o zákaze styku. Avšak od roku 2015 do podania návrhu otca v roku 2018 a tobôž do súčasnosti (rok 2021) uplynul dlhý čas a odpadli tie dôvody, ktoré v roku 2015 boli dôvodom na zakázanie styku. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol návrh otca na úpravu stretávania sa s V., ich styk zostal neupravený. Maloletá V. je vo veku XX rokov, blíži sa veku dospelosti a má právo byť plne rešpektovaná, pokiaľ jasne deklarovala, že o stretávanie s otcom záujem nemá. V rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.01.2015 č.k. -124 bol „. N. Z. C. s otcom a tým bol zároveň zmenený rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -130 z 10.7.2013 v časti o úprave styku otca s deťmi. V rámci tohto konania súd prvej inštancie síce zrušil zákaz styku otca s maloletou V., ale zámerne nezmenil pôvodný rozsudok č.k. -124 zo dňa 27.01.2015

z dôvodu, že pokiaľ by tak učinil, tak by sa teoreticky právne dostala otázka stretávania do roviny obsahu petitu v rozsudku tunajšieho súdu č.k. -130 z 10.7.2013. Takto v skutočnosti súd rešpektoval závery znaleckého dokazovania, aby aktuálne neprebiehalo stretávanie otca s maloletou V. formou direktívneho rozhodnutia súdu.

18. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

19. Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podala matka maloletej odvolanie prostredníctvom svoje právnej zástupkyne, s poukazom na ustanovenia a , ktoré odôvodnila tým, že matka má za to, že rozhodnutie súdu je vydané v rozpore s výsledkami znaleckého dokazovania vyjadrujúceho súčasný psychický stav maloletej V., ktoré podľa vyjadrenia znalca nerešpektuje závery znalca. Matka má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následného nesprávneho právneho posúdenia veci. Znalec na základe vykonaného znaleckého dokazovania s maloletou V. a to najmä potom, čo sa malo uskutočniť stretnutie maloletej V. s jej otcom zistil, že u maloletej V. naďalej pretrváva zvýšené riziko dekompenzácie jej psychického stavu. Vzhľadom na to, že pre psychický stav maloletej V. sa nemohlo uskutočniť stretnutie s jej otcom, znalec jednoznačne uviedol, že je vhodné obmedziť, resp. zakázať stretávanie sa otca s maloletou. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že po vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 03.03.2021, po príchode domov na otázku maloletej V. veľmi citlivo oznámila maloletej V., že možno bude zákaz styku otca zrušený, matka aj napriek vyhlásenému rozhodnutiu oznámila maloletej V. len možnosť zrušenia zákazu styku s jej otcom s vysvetlením dôvodov prečo by mohol súd tak rozhodnúť. Informácia, že by mal byť zrušený zákaz styku s jej otcom, vyvolal u maloletej V. také negatívne stresové napätie, že maloletá V. si neuvedomujúc čo robí, žiletkou porezala žily na ruke. V takomto stave ju našla matka, ktorá vie, že maloletá V. nemá spracované minulé zážitky z obdobia, kedy ešte žili spolu s otcom maloletej, preto sa dožadovala na súde, aby zákaz styku bol naďalej v platnosti. Jej obava o život jej dcéry sa naplnila, pretože vedela ako maloletá V. reaguje, a že aj keď sa snaží maloletá V. zabudnúť na minulosť, pri otvorení témy jej otca, sa maloletá V. začne triasť a dostáva sa do takej stresovej napäťovej situácie až odpadne. Vzhľadom na to, čo vyvolalo u maloletej V. rozhodnutie súdu, matka žiadala, aby súd rešpektoval prvoradý záujem maloletého dieťaťa, kedy musia ustúpiť všetky záujmy a práva rodičov a zobrať ohľad na zdravotný stav dieťaťa. Maloletá V. bola zdravým dieťaťom až do času, kedy jej tento stav nezmenil jej otec svojím konaním, preto je zarážajúce, že práve osoba, ktorá spôsobila v živote maloletého dieťaťa toľko zlého, nemieni v tom skončiť a bude neustále dieťa trápiť a vháňať ho do situácii, ktoré nevie vďaka nemu zvládnuť. Matka predložila súdu aj vyjadrenie maloletej V., ktorá sama žiada súd, aby už konečne v jej veci pomohol a netrápil ju. Z konania maloletej V. je zrejmé, že V. nie je pripravená na informáciu, kedy by mal byť zákaz styku s jej otcom zrušený. Maloletá V. zákaz styku s jej otcom vnímala ako jej ochranu pred otcom a po oznámení jej matkou, že by mohlo dôjsť aj k zrušeniu zákazu styku s jej otcom, sa maloletej V. začal pravdepodobne ochranný pilier rúcať a dostala sa do vypäťovej situácie, ktorá vyústila v jej zásahu na život. Matka uvádza, že maloletá V. je teraz opäť pod ambulantným dohľadom, a zároveň jej bola nasadená medikamentná liečba. Maloletá V. súčasne navštevuje psychologickú poradňu p. N.. E. na odporúčanie kolíznej opatrovníčky. Matka uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky znaleckého dokazovania a odporúčania znalca, ktorý na základe osobných stretnutí s maloletou V. a tiež aj s otcom maloletej V. neodporúčal zrušiť zákaz styku, keď sa znalec jednoznačne vyjadril, že je vhodné obmedziť, resp. zakázať stretávanie s otca s maloletou a rovnako nerešpektoval ani vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý pozná situáciu v rodine apeloval na súd, aby naďalej zostal zákaz styku berúc do úvahy aktuálny stav dieťaťa. Matka má za to, že už len informácia o možnom zrušení zákazu styku maloletej V. s otcom vyvolala u maloletej V. takú záťažovú situáciu, kde maloletá V. pod psychickým napätím vyvolaným spomienkami zo stresových minulých situácií spôsobených jej otcom vyústili u maloletej V. až do stavu, kedy si maloletá V. siahla na svoj život, a zároveň je opätovne pod medikamentnou liečbou. Matka má za to, že konanie maloletej V. dostatočne preukazuje, že maloletá V. nie je pripravená na zrušenie zákazu styku s jej otcom, ktorý vníma ako ochranu zo strany súdnej moci. Je tu dôvodná obava z obnovenia stresujúceho stavu napätia u maloletej V., ktorý u maloletej V. vyvolá psychický kolaps sprevádzaný liekmi, preto matka žiada odvolací súd, aby opätovne prehodnotil výsledky dokazovania a zobral do úvahy prioritnú ochranu dieťaťa, ktorá sa sama vyjadrila a požiadala súd o pomoc. S poukazom na uvedené, matka navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn. zo dňa 03.03.2021 v časti, ktorým súd zrušil zákaz styku maloletej V. s otcom s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, zmenil tak, že ponechá v platnosti zákaz styku otca s maloletou V..

20. Okresný prokurátor sa vyjadril k odvolaniu matky a uviedol, že považuje za nedôvodné, pričom poukázal na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami matky prednesenými počas súdneho konania, ktoré matka vo veľkej časti opakovane prednáša aj v rámci odvolania. Prokurátor má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, ktorého zistenie bolo zabezpečené vykonaním rozsiahleho dokazovania, pričom súd následne vec aj správne právne posúdil. V tejto súvislosti poukázal prokurátor aj na skutočnosť, že rozhodnutie súdu je plne konzistentné okrem iného s prednesenými návrhmi Okresnej prokuratúry Bratislava V v konaní, ako aj so závermi znaleckého dokazovania a záujmami maloletej. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplynula. Ak sa ukáže, že výchova dieťaťa je stykom rodiča narušovaná, potom súd aj z preventívnych dôvodov takémuto rodičovi alebo obidvom rodičom zakáže styk s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne až sa samovoľne, či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Orgány sociálnoprávnej ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, preto musia aktívne skúmať, či dôvody tohoto opatrenia trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným. Za aktuálneho skutkového stavu, ktorý bol zistený rozsiahlym dokazovaním má prokurátor zato, že opatrenie súdu vo forme zákazu styku otca s maloletou sa zmenou okolností a plynutím času stalo neprimeraným, a preto je dôvodné pristúpiť k jeho zrušeniu. V tejto spojitosti poukázal hlavne na znalecký posudok č. 35/2020 vypracovaný dňa 22.09.2020, kde znalec konštatoval, že síce neodporúča upraviť stretávanie maloletej s otcom, nakoľko s ohľadom na jej postoj k otcovi, ako aj zníženú psychickú odolnosť, by nebolo vhodné maloleté dieťa nútiť k stretávaniu sa s otcom, na druhej strane však uviedol, že z psychologického hľadiska je možné vylúčiť také správanie otca, ktoré by mohlo mať negatívny dopad na zdravie maloletej. Ďalej je v tejto súvislosti potrebné poukázať na skutočnosť, že zákaz styku otca s maloletou bol uložený najmä z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania vedeného voči otcovi maloletej pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , , ktoré však bolo uznesením Okresnej prokuratúry sp.zn. zo dňa 25.05.2017 podľa postúpené Okresnému úradu Bratislava na prejednanie priestupku. Ďalej poukázal na to, že otec maloletej zákaz styku uložený mu súdom počas celej doby jeho trvania rešpektoval a svojim správaním nedal dôvod na opätovné iniciovanie trestného, prípadne priestupkového konania voči svojej osobe. V neposlednom rade považoval za potrebné poukázať na vek maloletej (XX rokov), ktorej by mala byť daná možnosť slobodne sa rozhodnúť, či a za akých podmienok sa s otcom stretne, čo by v prípade ponechania zákazu styku maloletej s otcom možné nebolo. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolaniu matky nevyhovel a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

21. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu prokurátora uviedla, že vo vyjadrení prokurátora absentuje záujem maloletého dieťaťa, ktoré si po informovaní matky po súdnom konaní, kde bol vyhlásený rozsudok vo veci, že môže dôjsť k zrušeniu zákazu styku s jej otcom siahla na svoje zdravie, pričom vo vyjadrení Okresnej prokuratúry Bratislava V nie je zmienka vyjadrenia k uvedenej skutočnosti. Vyjadrenie Okresnej prokuratúry Bratislava V je len čisto formálnym vyjadrením, kde neberie do úvahy ochranu dieťaťa a to, čo si dieťa vzhľadom na opätovné stresové prežívanie situácii spôsobilo. Matka uviedla, že nie je pravdou, ako sa píše vo vyjadrení Okresnej prokuratúry Bratislava V, že mal byť zákaz styku otca s maloletou uložený najmä z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania vedeného voči otcovi maloletej pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa . Návrh na zákaz styku otca s maloletými deťmi bol podávaný z dôvodu, že konanie otca spôsobilo u oboch detí psychické ťažkosti, pričom u maloletej V. vyústili k hospitalizácii na detskej psychiatri na Kramároch, a následnej ambulantnej liečbe na psychiatrii, a to až do súčasnosti. To, že bolo súčasne vedené aj trestné konanie voči otcovi maloletých detí bolo podľa matky len výsledkom jeho konania, ktorého sa dopúšťal nielen voči deťom, ale najmä voči matke maloletých detí, ktoré zároveň toto konanie ich otca videli a tieto zážitky u detí vyvolali psychické záťažové situácie, z ktorých sa ako sa ukázalo, maloletá V. doteraz nie je vyliečená, jej zásahom na život je dôkazom o tom, že zákaz styku otca s maloletou V. je nevyhnutným opatrením v

záujme maloletej V.. V tejto súvislosti matka poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 14.06.2017, sp.zn. , ktorý vyslovil právny názor, že jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého takáto nevyhnutnosť vyplýva. Matka má za to, že v súčasnosti práve prejavením sa maloletej V., tým, že si siahla na svoj život a zdravie, že nezvláda ani doteraz prežité situácie z minulosti vyvolané správaním sa otca, je nevyhnutné, aby zákaz styku maloletej V. s jej otcom zostal naďalej v platnosti. Matka uviedla, že maloletá V. za pomoci psychiatrov, psychológov sa snaží spracovať pre ňu ťažké obdobie z minulosti, a práve preto by bolo potrebné, aby sa jej zdravotný stav pod vplyvom zrušenia zákazu styku nezhoršil, aby nespadla naspäť do stavu, kde bude opätovne prežívať negatívne stresové záťažové situácie, čo bude sprevádzané podávaním silných liekov, čo sa negatívne prejaví najmä na jej následnom psychickom zdravotnom stave a jej ďalšom životnom vývoji. Matka už nechce, aby maloletá V. musela prežívať záťažové situácie, ktoré ako sa ukázalo nevie ešte doteraz zvládnuť. Matka uviedla, že ani znalec, ktorý na základe osobných stretnutí s maloletou V. a tiež aj s otcom maloletej V. neodporúčal zrušiť zákaz styku, keď sa znalec jednoznačne vyjadril, že je vhodné obmedziť, resp. zakázať stretávanie s otca s maloletou a rovnako nerešpektoval ani vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý pozná situáciu v rodine apeloval na súd, aby naďalej zostal zachovaný zákaz styku, berúc do úvahy aktuálny stav dieťaťa. Matka má za to, že už len informácia o možnom zrušení zákazu styku maloletej V. s otcom vyvolala u maloletej V. takú záťažovú situáciu, kde maloletá V. pod psychickým napätím vyvolaným spomienkami zo stresových minulých situácií spôsobených jej otcom vyústili u maloletej V. až do stavu, kedy si maloletá V. siahla na svoj život a zároveň je opätovne pod medikamentnou liečbou. Matka má za to, že konanie maloletej V. dostatočne preukazuje, že maloletá V. nie je pripravená na zrušenie zákazu styku s jej otcom, ktorý vníma ako ochranu zo strany súdnej moci, pričom Okresná prokuratúra Bratislava V nezobrala vôbec do úvahy túto podstatnú skutočnosť, ktorá by mala byť zrejmá, práve preto, že prokuratúra by mala byť súčinná v ochrane záujmov dieťaťa. Matka má za to, že je tu oprávnená dôvodná obava z obnovenia stresujúceho stavu napätia u maloletej V., ktorý u maloletej V. vyvolal psychický kolaps sprevádzaný liekmi, preto matka apeluje na prioritnú ochranu dieťaťa, ktorá sa sama vyjadrila a požiadala súd o pomoc, čo Okresná prokuratúra Bratislava V odignorovala.

22. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

23. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky do výroku o zákaze styku je dôvodné, a preto rozsudok súdu v tejto časti zmenil ( ). Odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie, a preto nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie a opakovať, respektíve dopĺňať dokazovanie. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.07.2022 ( , ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právny zástupca matky, otec, právny zástupca otca, kolízny opatrovník, prokurátor, upovedomení zákonným spôsobom.

24. V predmetnej veci bolo odvolanie zo strany matky podané iba do výroku, ktorým súd prvej inštancie zrušil zákaz styku otca s maloletou dcérou. Matka v rámci svojho odvolania namieta, že rozhodnutie súdu bolo vydané v rozpore s výsledkami znaleckého dokazovania vyjadrujúceho súčasný psychický stav maloletej V., a súčasne poukázala na to, že maloletá V. na jej oznámenie, že bude zrušený jej zákaz styku s otcom zareagovala tak, že si žiletkou porezala žily na ruke. Rovnako v rámci odôvodenia svojho odvolania uviedla, že zákaz styku otca s maloletou nebol nariadený iba na základe prebiehajúceho trestného konania voči otcovi, ale práve v dôsledku správania sa otca voči matke, ktorého boli maloleté deti svedkom, a taktiež v dôsledku správania sa otca voči maloletým deťom.

25. Odvolací súd za účelom posúdenia dôvodov uvádzaných v rámci podaného odvolania zo strany matky zisťoval prioritne dôvody podania návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou dcérou, a z týchto dôvodov sa oboznámil s pripojeným spisom, týkajúcim sa zákazu styku otca s maloletými deťmi. Z tohto pripojeného spisu vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. vyplýva, že matka svoj návrh na zákaz styku podaný na súd prvej inštancie dňa 28.04.2014 odôvodnila tým, že styk otca s maloletými deťmi spôsobuje maloletým deťom stres, a súčasne nepriaznivo pôsobí na psychiku obidvoch maloletých detí. Matka v rámci svojho návrhu poukázala na to, že psychické napätie a stresové situácie, spôsobuje práve styk s otcom, pričom tieto vyústili u maloletej V. až do takého stavu, že bol

potrebný zásah odborníka - detského psychiatra, kde si liečba vyžadovala aj hospitalizáciu maloletej V. na detskej psychiatrii na Kramároch a to v čase od 09.12.2013 do 18.12.2013. Matka taktiež uviedla, že V. a aj Y. boli v roku 2013 v ambulantnej starostlivosti detského psychiatra. Svoj návrh na začatie konania taktiež doplnila o zápisnicu o podaní trestného oznámenia, ako aj upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V odbor kriminálnej polície o začatí trestného stíhania. Odvolací súd mal z príloh priložených k tomuto návrhu a to konkrétne zo skutku vymedzeného v uznesení Okresnej prokuratúry Bratislava V za preukázané, že otec sa mal voči matke, správať hrubo, urážlivo, telefonicky sa jej vyhrážať, že ju zabije a vulgárne jej nadávať. Zo skutku popísaného v uznesení taktiež vyplýva, že otec mal matku aj fyzicky napadnúť (buchnúť o bránu rodinného domu), a súčasne kričať na poškodenú, v prítomnosti staršej dcéry s tým, že ju prejde ako sliepku a zakope. Z uvedeného teda vyplýva, že dôvodov uvádzaných matkou v rámci návrhu na zákaz styku bolo viacero, a to zlé psychické rozpoloženie maloletých detí v dôsledku styku maloletých detí s otcom a ich následná liečba na psychiatrii, ale taktiež aj začatie trestného stíhania voči otcovi maloletých detí.

26. Z opisu skutočného stavu bolo nesporné, že uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 19.05.2014 č.k. -45 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zakázal styk maloletých detí s otcom. Následne na to, súd prvej inštancie rozsudkom sa dňa 27.01.2015 č.k. -124 právoplatným a vykonateľným dňa 09.05.2015 zakázal styk otca s maloletými deťmi. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné objektíve zistiť, ktorý konkrétny dôvod (resp. viac dôvodov) bolo rozhodujúcich pre vydanie predmetného rozhodnutia týkajúceho sa zákazu styku otca s maloletými deťmi, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku skutočnosti, že otec súhlasil so zákazom styku z dôvodu, že voči jeho osobe bolo vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie, pričom všetci účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať opravný prostriedok, a preto súd prvej inštancie vyhotovil rozsudok bez odôvodenia. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že pokiaľ otec súhlasil s návrhom matky na zákaz jeho styku s maloletými deťmi, nepriamo súhlasil aj s dôvodmi na zákaz tohto styku uvedenými matkou v návrhu.

27. Z obsahu pripojených dokladov v rámci tohto konania (t.j. v rámci konania o zrušenie zákazu styku) vyplýva, že Krajská prokuratúra v Bratislave uznesením zo dňa 27. júna 2017 č.k. XKPt XXX/XX/ XXXX-X rozhodla tak, že sťažnosť matky zamietla. Z dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že predmetná vec týkajúca sa násilného správania sa otca voči matke bola postúpená Okresnou prokuratúrou Bratislava V na prejednanie Okresnému úradu v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy, pretože výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisoch. Inými slovami, aj zo skutku vymedzeného v skutkovej vete vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že medzi bývalými manželmi hlavne v čase vyhrotených vzťahov t.j. v čase rozvodu, tesne pred rozvodom a tesne po rozvode, dochádzalo k častým hádkam, a súčasne aj k fyzickým atakom zo strany otca maloletých detí vo vzťahu matke, ale často pred maloletými deťmi. Otec sa v rámci tohto konania domáha zrušenia zákazu styku z dôvodov, že v prípade, ak by maloletú V. náhodne stretol, aby nemohla byť na neho privolaná policajná hliadka z dôvodu, že nerešpektuje zákaz styku. Otec súčasne v konaní pred súdom aj pred znalcom uviedol, že bude rešpektovať názor znalca, a preto sa nechce „násilne“ domáhať úpravy jeho styku s maloletou dcérou. Odvolací súd v tejto veci uvádza, že maloletá V. má XX rokov a X mesiacov, takže obdobie počas ktorého je tento rozsudok „významný“ je obdobie 7 mesiacov t.j. do plnoletosti maloletej V.. Po období plnoletosti tento zákaz styku zanikne automaticky, rovnako ako by zanikla aj úprava styku otca s maloletou dcérou, nakoľko maloletá V. nadobudne plnoletosť a uvedený zákaz styku medzi plnoletým dieťaťom a rodičom už nespadá do úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie zrušil zákaz styku otca s maloletou dcérou a súčasne neupravil styk otca s maloletou dcérou je rozhodnutím, ktorého výsledok je takpovediac rovnaký, ako pri rozhodnutí, keď aj ponechá zákaz styku otca s maloletou dcérou nariadený, a súčasne sa styk otca s maloletou dcérou neupraví. Odvolací súd v tomto prípade pristúpil k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o zákaze styku otca s maloletou dcérou iba z dôvodu, že má za to, že nepotvrdenie podozrenia otca zo spáchania trestného činu voči matke maloletých detí, nepovažuje odvolací súd za jediný dôvod, pre ktorý bol zákaz styku otca s maloletými deťmi nariadený. Tak, ako bolo vyššie uvedené matka podala návrh na zákaz styku otca s maloletými deťmi aj z dôvodu, že tento styk otca s maloletými deťmi na tieto deti negatívne vplýval, pričom dôsledkom tohto styku maloleté deti museli byť hospitalizované na psychiatrii, museli byť nastavené na liečbu, prípadne hospitalizované na psychiatrii. Po nariadení zákazu styku sa nepochybne tento psychický stav u maloletej V. zastabilizoval a maloletá sa upokojila. Po začatí tohto konania sa u maloletej V. zdravotný stav zhoršil, pričom uvedené

potvrdil aj výsluch maloletej, ale aj závery znaleckého dokazovania. Z týchto záverov nepochybne vyplynulo, že znalec neodporúča upraviť stretávanie maloletého dieťaťa s jej otcom, najmä s ohľadom na prítomnosť psychopatologickej symptomatiky u maloletej a pretrvávajúce zvýšené riziko dekompenzácie jej psychického stavu, ako aj subjektívnu preferenciu maloletej, ktorá konzistentne odmieta stretávanie, respektíve akýkoľvek kontakt s otcom; podľa názoru znalca v tomto kontexte je zo psychologického hľadiska vhodné obmedziť, respektíve zakázať stretávanie otca s maloletou a nenútiť maloletú V. k stretávaniu s otcom. Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že akákoľvek možnosť „. R. V. L. stretnutia s otcom u maloletej V. vyvoláva negatívne prežívanie a obavy, a keďže dôvody, ktoré viedli k zákazu styku otca s maloletou V. toho času stále nepominuli, nakoľko maloletá V. stále negatívne prežíva, akýkoľvek kontakt s otcom, odvolací súd návrh otca v časti zrušenia zákazu styku otca s maloletou dcérou vzhliadol s ohľadom na zdravotný stav maloletej V. a jej možnú dekompenzáciu ako nedôvodný. Inými slovami možný kontakt maloletej s otcom u maloletej vyvolal negatívnu symptomatiku a dekompenzáciu psychického stavu, a z týchto dôvodov odvolací súd vzhliadol za dôvodné zmeniť napadnutý výrok o zrušení zákazu styku a v tejto časti návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Inak povedané, za terajšieho psychického nastavenia maloletej a vzniknutej potreby zdravotnej starostlivosti o psychické zdravie maloletej je nariadený zákaz styku maloletej s otcom odôvodnený. Tieto skutočnosti boli riadne v rámci konania vedeného na súde prvej inštancie preukázané lekárskymi správami, správami zo psychologického poradenstva, znaleckým posudkom, a súčasne aj výsluchom maloletej. Odvolací súd v predmetnej veci uvádza, že korelátom práva účastníka konania na primerané odôvodnenie súdneho rozhodnutia (v zmysle primeranej argumentačnej reakcie na jeho tvrdenia) je jeho procesná povinnosť predostrieť dostatočne konkretizovanú a podloženú argumentáciu. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 20. augusta 2015). V tejto súvislosti je treba si uvedomiť, že ide o rozhodnutie súdu v rámci konania, pre ktoré je charakteristické vyzdvihnutie záujmu maloletého dieťaťa, pričom sa častokrát stáva, že želania toho - ktorého rodiča nekorešpondujú so záujmom maloletého dieťaťa. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zrušení zákazu styku otca s maloletou dcérou z vyššie uvedených dôvodov zmenil ( ).

28. Pokiaľ ide o argument matky uvedený v rámci podaného odvolania, týkajúci sa skutočnosti, že maloletá V. si po oznámení matky o tom, že bude zrušený zákaz styku otca s ňou „. na Ž. tým, že si porezala ruku žiletkou, k uvedenému odvolací súd uvádza, že v prvom rade maloletej V. nemal byť za žiadnych okolností prezentovaný taký názor, že dôjde k zrušeniu zákazu styku, nakoľko tak, ako už bolo vyššie uvedené, zrušenie alebo nezrušenie zákazu styku otca s maloletou nemá žiaden dosah ani dopad na to, že maloletá sa s otcom stretávať nebude, nakoľko jej styk súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neupravil, t.j. návrh otca v tejto časti zamietol ako nedôvodný. Inak povedané, skutočnosť, či bude alebo nebude zrušený zákaz styku otca s maloletou V. je takpovediac pre to, čo maloletá V. pre svoje zastabilizovanie psychického stavu potrebuje „. I. G.. Napriek uvedenému odvolací súd uvádza, že v rozsudku v poradí prvom jasne vyslovil, že je potrebné veľmi citlivo zvažovať komunikáciu s maloletou, tak zo strany matky, ako aj zo strany súdu. Vzhľadom na psychickú destabilitu maloletej nie je v jej záujme, aby matka zdôrazňovala, respektíve vôbec hovorila o tom, že by sa mala pripravovať na prípadný styk s otcom. Úlohou matky teda v tomto konkrétnom konaní nebolo informovať maloletú o tomto konaní, respektíve čiastkových záveroch súdu, nakoľko nevhodne zvolený spôsob komunikácie u maloletej vyvolal zhoršenie psychického stavu, pretaveného podľa názoru odvolacieho súdu do jej konania. Aj napriek uvedenému má odvolací súd za to, že maloletá V. si porezaním ruky žiletkou však nemienila siahnuť na svoj život, tak ako jej konanie prezentuje matka. Po tak závažnom konaní, by musela byť maloletá V. nepochybne hospitalizovaná na psychiatrii, a toto konanie a sklony k samovražde by museli nepochybne vyplývať aj z lekárskej správy. Z lekárskej správy zo dňa 6.4.2021 predloženej matkou v rámci podaného odvolania však vyplýva, že maloletá sa toho času cíti už dobre upokojila sa, bola predtým rozrušená, nemohla dobre spávať. Porezala si zápästie ľavej ruky. Tieto skutočnosti teda oznámila matka ošetrujúcej lekárke. Zo záverov lekárskej správy však nevyplýva, že by mala maloletá samovražedné sklony, ani to, že by bola predtým hospitalizovaná v dôsledku svojho konania na psychiatrickom oddelení. Na základe uvedeného teda odvolací súd ustálil, že maloletá má síce toho času zlé psychické rozpoloženie, ktoré sa môže prejaviť aj sebapoškodzujúcimi sklonmi, avšak maloletej neboli diagnostikované samovražedné sklony a z týchto dôvodov nie je ani psychiatricky liečená. Na základe uvedeného tento dôvod matky uvedený v rámci podaného odvolania odvolací súd nevzhliadol ako rozhodujúci pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, a preto k nemu neprihliadol.

29. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

30. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

31. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

32. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).