Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/130/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloletú V. W., Y. Z. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - A. N.Č., Y. Z. XX.XX.XXXX, L. I.: L., Č. XXX/XX, E. na A.: N. Z., Bratislava, zastúpená: JUDr. Katarínou Juričkovou, advokátkou, so sídlom: Drieňová 14, Bratislava a otec - Q.. Š. W., Y. Z.Ň. XX.XX.XXXX, L. I.: E., I. XX, E. na A.: N., V. Y. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Zahradnikova.Sk, s.r.o., so sídlom: Štefanovičová 12, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava V, so sídlom: Prokofievova 4, Bratislava, na návrh otca, o zrušení zákazu styku a o úpravu styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. mája 2018, č.k. - 73 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. mája 2018, č.k. - 73 zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 24. mája 2018, č.k. - 73, rozhodol tak, že návrh otca na úpravu styku v tom čase s maloletými deťmi zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručený súdu prvej inštancie dňa 09.08.2017 žiadal otec súd, aby upravil jeho styk v tom čase s maloletou t.č. plnoletou Y. a s maloletou V. nasledovne: v každom párnom kalendárnom týždni vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., mimo sviatkov a školských prázdnin, s výnimkou letných prázdnin, a to vždy cez víkend 28. týždeň kalendárneho roka od piatka od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod. a vždy 31. týždeň kalendárneho roka od soboty 10.00 hod. nepretržite do 32. týždňa do soboty do 18.00 hod. s tým, že si maloleté deti prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ich aj následne odovzdá. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť.

3. V návrhu otec uviedol, že na návrh matky súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.01.2015, sp.zn. zakázal maloletej Y.V. A. V. styk s otcom. Predmetný rozsudok bol vyhotovený bez odôvodnenia s poukazom na ustanovenie , účinného v čase jeho vyhlásenia, nakoľko účastníci konania sa na pojednávaní konanom dňa 27.01.2015 vzdali práva podať odvolanie. Otec sa vzdal odvolania z dôvodu, že v čase vyhlásenia rozsudku prebiehalo na OR PZ v Bratislave trestné stíhanie vedené voči jeho osobe pod č. ČVS: ORP-93/1-VYS-B5-2014, na základe trestného oznámenia matky, na čo matka v priebehu uvedeného konania poukazovala. Vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhanie otec na pojednávaní v predmetnej veci nenamietal skutočnosti tvrdené matkou aj napriek tomu, že s nimi nesúhlasil a namietal ich vo svojom písomnom podaní k jej návrhu. Okresná prokuratúra Bratislava V uznesením č.k. -22 zo dňa 25.05.2017 vec trestného stíhania postúpila Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy z dôvodu, že výsledky vyšetrovania

preukázali, že sa nejedná o trestný čin. Toto uznesenie potvrdila Krajská prokuratúra v Bratislave uznesením zo dňa 27.06.2017 č.k. -5. Otec sa s poukazom na ustanovenie (pravdepodobne chcel uviesť ustanovenie ) a uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 13.12.2006, sp. zn. a vzhľadom na to, že trestné stíhanie voči nemu už neprebieha, domáha tohto konania na tom skutkovom základe, že má záujem obnoviť svoj styk s deťmi, domáha sa úpravy jeho styku s oboma dcérami. Pre potreby skúmania zmeny úpravy jeho styku s deťmi navrhol, aby súd vykonal znalecké dokazovanie z odboru psychológia, na účely zistenia aktuálneho vzťahu detí k otcovi, ich záujmu o styk s ním, a najmä na zistenie vplyvu matky na správanie a vzťah detí k nemu a zistenia, či deti vo vzťahu k nemu vplyvom matky netrpia syndrómom zavrhnutého rodiča. Tento syndróm je celosvetovo uznaný, ako diagnóza lekárskymi a právnymi autoritami podľa MKCH-10 ako F91.0, F92.8, F93.8.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 31.02.2018 vzal otec návrh v časti týkajúcej sa úpravy styku v tom čase s maloletou t.č. plnoletou Y. v celom rozsahu späť z dôvodu, že už v čase podávania návrhu uvažoval, že vzhľadom na vek Y., by návrh asi nepodával, ale nechcel ju z toho vynechať. Uznesením zo dňa 31.02.2018, č.k. -71, súd prvej inštancie konanie v časti návrhu otca na úpravu styku s maloletou t.č. plnoletou Y. W., Y. Z. XX.XX.XXXX zastavil.

5. Matka sa vyjadrila k návrhu otca a uviedla, že by si veľmi priala, aby si deti vytvorili priateľský vzťah k otcovi, ale nevie ovplyvniť pocity detí, ktoré v minulosti niečo prežili práve v dôsledku konania ich otca. Obvinenie matky zo strany otca za to, že sa deti s ním nechcú stretávať, lebo matka nejakým spôsobom ovplyvňuje ich správanie k nemu, je nepravdivé, práve naopak sama sa ich snaží vysvetľovaním presvedčiť, že to zlé obdobie je už za nimi, treba ísť dopredu a nejakým spôsobom si nájsť naspäť cestu k otcovi. Takýmito obvineniami si otec určite nenájde cestu k svojim deťom. Otec by mal najprv zmeniť svoje správanie k matke, aby deti videli, že prešiel pozitívnou zmenou, nakoľko práve správanie otca k matke je tým mementom, ktoré sa deťom opakuje, na ktoré stále spomínajú. Práve minulosť výrazne ovplyvnila psychický vývoj detí, ktoré pod vplyvom psychického napätia a stresových situácií spôsobených stykom s otcom, vyústili u V. až do takého stavu, že bol potrebný zásah detského psychiatra. Práve obdobie, odkedy má otec zákaz styku, pomohlo obom deťom dostať sa spod stresových situácií a zaradiť sa postupne do pokojného domáceho prostredia, ktoré s otcom nebolo vytvorené. Po tom, ako matka v minulom roku (po doručení návrhu zo súdu) deťom oznámila, že otec sa chce začať s nimi stretávať, sa u maloletej V. zhoršil zdravotný stav a bolo potrebné nasadiť aj medikamentóznu liečbu. Y., ktorá ako staršia vnímala prostredie s otcom veľmi agresívne, úplne odmietla stretávanie sa s otcom a matke oznámila, že ak sa bude musieť s ním stretávať, „utečie z domu“. Matka hodnotí pozitívne, že otec žiada o styk s deťmi, ale keďže vedel, čo všetko si deti museli vytrpieť, mal zvoliť najskôr cestu mimosúdnu a nie hneď podávať návrh na súd, keď ako vyplýva z mailovej komunikácie, až celkovo 4 x od roku 2015 sa sám zaujímal o svoje deti. Matka má za to, že otcovi nejde o stretávanie sa s deťmi, ale skôr o to, aby ubližoval matke, ktorá bude trpieť, keď deti budú v zlom zdravotnom stave a nešťastné. Po tom, ako matka veľmi citlivo deťom oznámila, že sa začnú stretávať s otcom, navštívila za účelom pomoci psychológa. Podľa vyjadrenia psychoterapeutky PaedDr. Frankovej, táto neodporúča stretávanie detí s ich otcom, na základe jej osobných zistení, keď samostatne vypočula obe deti bez prítomnosti ich matky, a preto navrhuje, aby bol naďalej realizovaný zákaz styku otca s oboma deťmi, nakoľko je predpoklad psychického kolapsu u V. A. M. Y. je dôvodná obava úniku z tejto situácie, aj útekom z domu. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu detí, ako aj možného obnovenia stresujúceho stavu napätia, navrhla matka návrh zamietnuť. K vyjadreniu pripojila mailovú komunikáciu rodičov, správu o poradensko - terapeutickej starostlivosti a vyjadrenie oboch detí k stretávaniu s otcom a lekárske správy o troch hospitalizáciách maloletej V..

6. V rámci skutočného stavu a to konkrétne zo správy o poradensko-terapeutickej starostlivosti psychoterapeuta PaedDr. Marty Frankovej zo dňa 14.05.2018 vyplýva, že sa obe deti spolu s ich matkou zúčastňovali na ňou vedených psychoterapeutických stretnutiach, ktorých frekvencia v porozvodovom období bola pravidelná, neskôr podľa potreby a realizovali sa najčastejšie formou rodinnej terapie. Podľa potreby pracovala s matkou, či s dcérami individuálne. Y. študuje s veľkým záujmom a dobrým prospechom na Súkromnej odbornej škole veterinárnej, je priateľská. V. navštevuje druhý ročník tanečného konzervatória s výborným prospechom a vďaka svojmu talentu už vystupuje v divadelných predstaveniach. V období pred rozvodom, kedy rodičia žili už oddelene, otec neprejavoval záujem o styk s dcérami, ani sa o ne nezaujímal (zdravotný stav, učebné výsledky a mimoškolské aktivity, v ktorých boli úspešné). Po rozvode v roku 2012 začal postupne prejavovať o nich záujem, ale deti jednoznačne

odmietali stretnutia s ním. V septembri 2013 súd upravil styk detí s otcom, každý druhý víkend. Otec pre deti chodieval, tieto k nemu nechceli chodiť, vyčítali matke, prečo ich núti chodiť k nemu. Matka však rešpektovala súdne rozhodnutie. Po návrate od otca V. plakávala, bola smutná, vyčítala matke, prečo k nemu musí chodiť, keď sa ho bojí. Na základe týchto negatívnych zážitkov sa jej zdravotný stav začal zhoršovať, mávala čoraz častejšie bolesti hlavy, brucha, nechutenstvo, vracala, spala nepokojne so zlými snami a často zo sna vykrikovala. Jej zdravotné ťažkosti sa natoľko prehĺbili, že od 12.11-15.11.2013 musela byť hospitalizovaná pre intenzívne bolesti hlavy, plač a zvracanie. Po návštevách otca (podľa udania matky) V. prežívala ťaživé psychické problémy. Matka požiadala o pomoc aj kuratelu, ale bolo jej odporúčané dodržiavať rozhodnutie súdu. Od pod nátlakom pravidelných návštev u otca sa psychický stav V. tak zhoršil, že musela byť opätovne hospitalizovaná na detskej psychiatrii na Kramároch a MUDr. Paulínyová v správe uvádza, že V. pred odchodom k otcovi začala mať príznaky bolesti hlavy, očí, nevoľnosť na zvracanie, krvácanie z nosa. Tak sa bála ísť k otcovi, že sa schovávala pod perinou. Vtedy jej bola stanovená Dg.: F 43,0 - Akútna stresová reakcia a F 41,3 - Inak zmiešaná úzkostná porucha. Po ukončení hospitalizácie bola v ambulantnej starostlivosti detskej psychiatričky MUDr. Anny Kováčovej, kým sa jej stav nestabilizoval. V júni 2014 sa otec išiel informovať o zdravotnom stave V. k MUDr. Anne Kováčovej. Počas kontrolného vyšetrenia u MUDr. Kováčovej V. táto lekárka povedala, že sa otec chce s ňou stretnúť a chce, aby u neho strávila niekoľko dní počas letných prázdnin. Reakciou V. na túto informáciu bol zhoršujúci sa psychický stav. Keď ju matka chcela k MUDr. Kováčovej zobrať na kontrolné vyšetrenie, nechcela ísť, veľmi sa bála, že ju tam bude otec čakať. Nakoľko bola V. cez letné prázdniny u starých rodičov neďaleko Martina, matka bola nútená pre jej zhoršený psychický stav vyhľadať odbornú lekársku pomoc v Martine. Z dôvodu zhoršeného psychického stavu (akútne rapty úzkostné depresívnych stavov, nekritické a neuvážené správanie s ohrozením zdravia a života) bola V. v dňoch 13.10.2014 - 24.10.2014 hospitalizovaná na oddelení detskej psychiatrie UN v Martine. Aj v tomto období mala z otca veľký strach. Otec sa viackrát vlámal do ich domu, v ktorom žili, preto mávala V. stále svoj mobil v ruke a pozerala von z okna, či nejde otec, aby mohla zavolať políciu. Bála sa aj o matku, aby jej otec neublížil, nakoľko sa jej častejšie vynárali niektoré prejavy jeho fyzickej agresivity voči matke. V. mávala časté migrény a v noci sa začala pomočovať. Bola u nej aplikovaná medikamentózna liečba s návrhom na ambulantnú psychiatrickú starostlivosť u MUDr. Bulánkovej a pokračujúcu psychoterapeutickú starostlivosť u Dr. Frankovej. Od roku 2014 doteraz sa V. i jej sestra Y., na základe súdneho zákazu nestretávali s otcom. V. postupne lekárka vysadila lieky, nakoľko sa jej zlepšil psychický stav, v škole mala dobrý prospech. V tanečnom konzervatóriu dosahuje veľmi dobré výsledky a bola vybratá do baletného predstavenia Luskáčik a Esmeralda, v ktorých účinkuje doteraz. V novembri 2017 matka obe deti informovala, že sa otec súdnou cestou dožaduje styku sa s nimi. Po tejto informácii sa zdravotný stav V. začal zhoršovať natoľko, že jej psychiatrička musela znova nasadiť medikamentóznu liečbu. Odvtedy až doteraz býva V. často chorá, vymeškala pomerne vysoký počet vyučovacích hodín. Triedna učiteľka iniciovala s ňou rozhovor, nakoľko si všimla, že na hodinách baletu bola menej sústredená, plačlivá a stalo sa, že počas tanečnej hodiny v škole, ako aj po jednom divadelnom vystúpení stratila vedomie. Uvedenú situáciu riešila matka rozhovorom s triednou učiteľkou. Na základe uvedených ťažkostí má matka opodstatnené obavy z toho, že pod nátlakom stretnutí s otcom sa môže znovu zhoršiť fyzický i psychický stav V. natoľko, že bude nutná opätovná jej pedopsychiatrická intervencia, či hospitalizácia.

7. Na základe stretnutia s matkou aj s oboma maloletými deťmi dňa 04.05.2018 uviedla Dr. Franková aj vyjadrenie oboch detí: Maloletá Y. sa jednoznačne vyjadrila tak, že: „S otcom sa nechcem stretnúť, lebo pre mňa je to už cudzí človek. Mám už 17 rokov a čakám, kedy budem plnoletá. A aj keby súd nariadil, aby som sa stretávala s otcom, alebo aby som chodila k nemu, odmietla by som tam chodiť.“ Maloletá V. reagovala emotívne: „Či sa otec nehanbí za to, čo spravil mame aj nám deťom, prečo sa vôbec ýva, keď ubližoval nielen jej, ale aj mame a sestre. Jednoducho sa s ním nechcem stretnúť a tráviť s ním čas. Myslím si, že ani nás neľúbi, že sme mu ukradnuté. Už mal šancu ukázať nám, že nás má rád. Štyri roky nebol na nás zvedavý, ani o ňom nič nevieme.“

8. V správe Dr. Franková uviedla, že obe sestry uviedli, že sa im otec počas štyroch rokov ani neozval, ani na ich meniny, či narodeniny. Na základe výrazne odmietavého postoja Natálie k styku s otcom, ako aj pre veľký strach V. z otca, navrhla realizovať naďalej zákaz styku otca s oboma maloletými deťmi. Natália sa aj tak s ním nebude stretávať (tak sa vyjadrila) a u V. je veľmi vážny predpoklad ďalšieho psychického kolapsu a navyše v tomto citlivom, pubertálnom období, nemožno u nej vylúčiť ani pokus o únik zo situácie napr. formou úteku z domu.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že otec vie, že vzájomný vzťah detí a otca nie je zdravý a funkčný. Otec sám uznal, že sa s deťmi nemôže stretávať, a že by nebolo v záujme detí a ich psychického zdravia, aby sa s ním kontaktovali. Otec sa naposledy videl s deťmi v októbri 2013 a v tom čase mala V. najväčšie psychické problémy, bola aj hospitalizovaná na psychiatrii. K návrhu otca sa nepripojil, aby nedošlo znovu k destabilizácii psychického prežívania V. a odporučil styk neupravovať.

10. Otec na svojom návrhu netrval, ale súhlasil s návrhom kolízneho opatrovníka, že zákaz styku bude zrušený, ale styk upravený nebude. Myslí si, že ho V. veľmi ľúbi, ľúbia sa vzájomne, ale má pocit, že jej ublížil. Ak bude zrušený zákaz styku, bezpečnosť detí bude zachovaná, aj on potrebuje mať zabezpečenú svoju bezpečnosť.

11. Matka trvala na zamietnutí návrhu otca. Ak by styk upravený nebol v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka, otec by kedykoľvek mohol prísť a domáhať sa styku s deťmi.

12. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava V mal za to, že sa zmenili okolnosti od času, kedy bolo rozhodnuté o zákaze styku. Trestné konanie bolo dôvodom pre zákaz styku, toto konanie bolo určitým spôsobom ukončené. Je tu zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu tohto rozhodnutia.

13. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 27.02.2012 č.k. -70 bolo manželstvo rodičov rozvedené, súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa (v tom čase maloletá t.č. plnoletá Y. a maloletá V. zverili do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal platiť výživné na Y. sumou 700,- € mesačne a na maloletú V. sumou 500,- € mesačne. Následne súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10.07.2013 č.k. -130 upravil styk otca s maloletou Y. A. V. v každom nepárnom kalendárnom týždni od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod. s výnimkou vianočných a veľkonočných sviatkov a jarných a letných prázdnin, v každom nepárnom kalendárnom roku od 10.00 hod. soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin nepretržite, do 17.00 hod. nasledujúcej soboty a v každom kalendárnom roku od 10.00 hod. pondelka 28. kalendárneho týždňa nepretržite do stredy 17.00 hod. 29. kalendárneho týždňa a v 33. kalendárnom týždni od pondelka 10.00 hod. nepretržite do nedele 17.00 hod.. Následne uznesením zo dňa 19.05.2014, č.k. -45, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zakázal styk maloletých detí W., Y., Y. Z. XX.XX.XXXX A. V., Y. Z. XX.XX.XXXX s ich otcom, až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. . Rozsudkom zo dňa 27.01.2015, č.k. -124, právoplatným a vykonateľným dňa 09.02.2015, súd prvej inštancie zakázal styk maloletým deťom W., Y., Y. Z. XX.XX.XXXX A. V., Y. Z. XX.XX.XXXX C. W.N. Q.. Š. W., Y. Z. XX.XX.XXXX. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo, že styk otca pod vplyvom jeho správania sa spôsobuje deťom stres a napätie, ktoré pôsobí nepriaznivo na ich psychiku. Obe deti odmietajú stretávanie sa s otcom. Psychické napätie a stresové situácie spôsobené stykom s otcom vyústili u V. až do takého stavu, že bol potrebný zásah detského psychiatra a liečba si vyžiadala aj hospitalizáciu na detskej psychiatrii na Kramároch od 09.12.2013 - 18.12.2013. Obe deti navštevovali základnú školu, v školskom roku 2013/2014 bola V. tretiačka a Y. siedmačka. Matka dňa 07.12.2013 podala trestné oznámenie na otca detí z dôvodu, že sa jej od konca septembra 2013 neustále vyhráža, že jej nepošle výživné na deti, kvôli nej musí predať byt na I. XX v Bratislave, lebo súrne potrebuje peniaze na nejaký biznis; zničí ju a zlikviduje, proste ju zabije, lebo nezaložila dom na Malom Draždiaku v Petržalke, ktorým potreboval ručiť, nakoľko si chcel požičať peniaze z banky. Vulgárne jej nadával a fyzicky ju napádal aj pred ich maloletými deťmi a kvôli jeho správaniu sa ho začali obe deti báť. Vyšetrovateľ OKP OR PZ Bratislava pod sp. zn. ČVS:ORP-5/l-VYS- - 2014 začal trestné stíhanie podľa , pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa . Deti odmietajú styk s otcom. Hlavne na V. zle vplýva jeho správanie, táto bola už aj hospitalizovaná na psychiatrii a je stále pod dohľadom psychiatra. V. si písala denník o zlých snoch a o tom, že sa otca bojí. Zdravotné problémy detí sa začali prejavovať v septembri 2013. Na podnet psychiatrického oddelenia v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave bola matka i obe deti riešené Centrom nádeje pre pomoc týraným matkám. Od 21.01.2014 sa matka s deťmi začala zúčastňovať na poradenských konzultáciách ohľadne výchovnej starostlivosti o deti súvisiacich so zmenenou rodinnou situáciou v porozvodovom období a požiadala o zaradenie do procesu rodinnej terapie i s dcérami u PaedDr. Frankovej, psychoterapeuta. Do tohto procesu chcela zapojiť aj otca, ale on na jej výzvu nereagoval. Otec súhlasil so zákazom styku s oboma deťmi, pretože prebiehalo trestné konanie, bolo mu vznesené obvinenie pre zločin týrania osoby blízkej alebo zverenej. Vypovedal, že keď sa deťom ozval, odmietli s ním komunikovať, ani mu nedvihli telefón. Naposledy boli

u neho dňa 12.10.2013, potom len Y. a začiatkom januára 2014 ich videl po dobu cca 10 minút. Chcel, aby sa vec uzavrela a potom zváži svoje prípadné ďalšie kroky.

14. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením , , Zákona o rodine, , , , a vecne tým, že v danom prípade mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že návrh otca nie je podaný dôvodne a nemožno mu vyhovieť. Nebolo preukázané, že je v záujme maloletej V., aby sa zrušilo rozhodnutie o zákaze jej styku s otcom a aby styk upravený nebol. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti musí súd vždy prioritne chrániť záujmy maloletých detí a to i na úkor záujmov ich rodičov. Súd prvej inštancie konštatoval, že od októbra 2013 sa styk otca s maloletou V. nerealizuje vôbec, vzťah maloletej k otcovi je negatívny. V. otca odmieta, pred PaedDr. Frankovou sa vyjadrila jednoznačne, že sa s ním nechce stretnúť a tráviť s ním čas za to, čo urobil mame, ale aj jej a jej sestre. Lekárskymi správami bolo preukázané, že V. sa následkom stretávania sa s otcom, k čomu ju matka nútila s cieľom rešpektovania rozhodnutia súdu, ktorým bol upravený styk otca s oboma deťmi, postupne zhoršoval zdravotný stav natoľko, že musela byť celkovo trikrát hospitalizovaná na oddelení detskej psychiatrie (od 12.11.2013 do 15.11.2013; od 09.12.2013 do 18.12.2013 a od 13.10.2014 do 24.10.2014), a následne je v ambulantnej starostlivosti detského psychiatra. Naposledy sa jej zdravotný stav preukázateľne zhoršil po tom, čo jej matka oznámila, že otec sa súdnou cestou domáha styku s ňou. Opakovane jej musela byť aplikovaná medikamentózna liečba indikovaná detským psychiatrom, zhoršili sa jej výsledky v škole, bola apatická, plačlivá a dvakrát skolabovala - raz v škole a raz po divadelnom vystúpení. Už len myšlienka na stretnutie s otcom jej výrazným spôsobom zhoršuje psychický stav a pohodu. Súd prvej inštancie nezisťoval jej názor, nakoľko sa maloletá sama (ako aj jej sestra Y.) jednoznačne vyjadrila k stretávaniu sa s otcom pred psychoterapeutkou Dr. Frankovou a ďalším zisťovaním jej názoru cestou súdu by bola opäť traumatizovaná a bolo by ohrozené jej duševné zdravie, prípadne by mohla opäť skolabovať, čo nie je v jej záujme. Taktiež súd prvej inštancie nevykonal otcom navrhované znalecké dokazovanie z dôvodu, že v predmetnom konaní by išlo o nadbytočný dôkaz, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko nevhodnosť styku otca s maloletou Lindou bola preukázaná lekárskou správou a správou vystavenou Dr. Frankovou. Navyše, v rámci takéhoto dokazovania by boli obe deti opätovne traumatizované. Obe sú vzhľadom na svoj vek a vyspelosť schopné vyjadriť svoj názor a tento aj jednoznačne vyjadrili, preto znalecké dokazovanie v tejto veci nie je potrebné nariadiť. Súd prvej inštancie na názor oboch detí pri rozhodovaní prihliadol. Nie je vhodné a v prospech detí potrebné retraumatizovať ich, ale je potrebné pokračovať v ich vývoji, keď prospievajú a dosahujú v školských zariadeniach vynikajúce výsledky. Žiaden styk otca s V. nie je v jej prospech a v jej záujme. Tým by sa len otvorili jej stigmy a vrátili by sa jej negatívne zážitky, odôvodnene hrozí zhoršenie jej zdravotného stavu. Otec nepreukázal, že na jeho strane prebehla resocializácia a reštrukturalizácia jeho osobnosti, a teda nie je záruka, že nebude pokračovať v predchádzajúcom konaní. Rozhodnutia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je možné meniť, ak sa zmenia pomery. Otec žiadnu takúto zmenu nepreukázal a žiadna takáto zmena zistená nebola na to, aby došlo k zmene pôvodného rozhodnutia súdu. V. musí nadobudnúť istotu a citovú stabilitu, ktorú jej v súčasnosti zabezpečuje matka. Citové väzby dieťaťa k otcovi nie sú žiadne, dieťa si neželá stretávať sa s ním, dokonca hrozí, že by pred takýmto prípadným stretnutím unikala. Nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o zrušení zákazu styku V. s otcom a na rozhodnutie, že styk otca s maloletou V. sa neupraví. Maloletá V. i jej sestra Y. sú v súčasnosti v poriadku, psychicky dobre kompenzované, veľmi dobre sa im darí, vynikajúco prospievajú. Obe sa veľmi posunuli v živote, ale obe sú psychicky veľmi krehké. Darí sa im zaradiť do života, ale stále si nesú stopy z minulosti. Navyše V. je v období puberty, takže sa nebude správať tak, ako si to otec predstavuje. Ak by sa aktuálne stretávala s otcom, existuje tu veľké riziko, že by znovu mohlo dôjsť k traumatickým situáciám a zhoršeniu jej psychického stavu. V. má strach z otca, na neho sa nepýta v zmysle, že by túžila stretnúť sa s ním. Snaží sa minulosť vytesniť zo svojho života, ale následky správania sa otca si ponesie do budúcnosti. Otcovi chýba sebareflexia, náhľad na konanie, ktorého sa dopustil. Svoju vinu neprijal, vinníka hľadá niekde inde a sám sa stavia do pozície obete. Pre účely konania bolo dôležité zistiť, či došlo k zmene pomerov a okolností od posledného súdneho rozhodnutia, čo vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Otec detí svoje konanie nikdy neoľutoval, nepracuje na zmene svojej osobnosti a potenciálne predstavuje nebezpečenstvo pre maloletú V., teda nie je v jej záujme, aby súd zrušil zákaz styku otca s ňou a styk otca s ňou neupravil.

15. Za týchto všetkých okolností a na základe vykonaného dokazovania je pre V. dôležité ponechať rozhodnutie súdu o zákaze styku otca s ňou v platnosti. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že otec nehľadí na potreby a záujmy V., ale primárne uprednostňuje záujmy

vlastné, ide mu predovšetkým o zabezpečenie bezpečnosti jeho osoby v prípade, keby sa náhodou stretol s oboma maloletými deťmi. Maloleté deti sú momentálne zastabilizované. Sú spokojné. Súd prvej inštancie uviedol, že nechce otcovi upierať jeho právo byť otcom. Otec si však musí uvedomiť, že byť otcom a mať práva obnáša aj celý rad povinností a snahu rodiča byť dobrým rodičom. Súd prvej inštancie s poľutovaním musel konštatovať, že otec v skutočnosti však nikdy neprijal svoju vinu a celé toto konanie, ktoré inicioval, bolo iba o jeho potrebách, pričom na potreby a záujmy maloletých detí, byť v stabilnom prostredí, zaručujúcom im pokoj a bezpečnosť, neprihliadal. Otec v prvom rade musí zmeniť svoje mentálne nastavenie k minulosti. Musí začať pracovať na sebe, aby sa zmenil a pre deti nepredstavoval hrozbu, ale bezpečie a istotu a správnym spôsobom sa vysporiadať s minulosťou celej rodiny. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu v okamihu jeho vyhlásenia. Takéto rozhodnutie súdu možno zmeniť, ak sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel jednoznačne k záveru, že na strane otca sa od pôvodného rozhodnutia súdu podstatným spôsobom okolnosti nezmenili. Otec žiadnu takúto zmenu nepreukázal a žiadna takáto zmena zistená nebola. Nakoľko preukázateľne nedošlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý naďalej predstavuje hrozbu pre maloleté deti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohoto rozsudku.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa .

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ); z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ). Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že v jeho návrhu zo dňa 7.8.2017 sa domáhal zrušenia zákazu styku s maloletými deťmi, ktorý bol nariadený rozsudkom zo dňa 27.1.2015, sp.zn. a úpravy styku s maloletými deťmi. Konanie bolo v časti úpravy styku otca s maloletou Y. W. uznesením zo dňa 1.2.2018, č.k. -71 zastavené. Súd prvej inštancie vo zvyšku návrh otca na úpravu styku k maloletej V. zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodňuje argumentáciou, že návrh otca je nedôvodný a zároveň nedošlo k preukázaniu, že zrušenie styku vo vzťahu k V. by bolo v jej záujme. S uvedeným odôvodnením súdu sa otec nestotožňuje. Má zato, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal skutkový stav veci, a to aj napriek jeho návrhom na doplnenie dokazovania, na základe čoho nebolo možné riadne a náležité zistenie skutočného stavu. Zároveň uviedol, že z vykonaného dokazovania ani nie je možné stotožnenie sa s tvrdeniami súdu, ktoré nemajú oporu v dôkazoch a sú len konštatovaním súdu. Otec v rámci svojho odvolania poukázal na to, že záujem V. na zrušení zákazu a obnovení vzájomného vzťahu nebol riadne preskúmaný, súd prvej inštancie sa v tomto prípade uspokojil len so správou od PaedDr. Frankovej, psychoterapeutky, a to aj napriek rozporuplnosti niektorých skutočností vyplývajúcich z aktuálneho spisového materiálu, ako aj spisového materiálu z predchádzajúcich konaní, na ktoré poukazoval. Súd prvej inštancie sa taktiež odvoláva na predložené lekárske správy, ktoré sú však z rokov 2013 a 2014, a teda neodrážajú aktuálny stav. PaedDr. Franková má jednostranné informácie, z veľkej časti práve z matkinej strany, a ňou spísaná správa v značnej časti kopíruje len tvrdenia matky. V nadväznosti na pochybnosti o tejto správe otec navrhol súdu vykonanie znaleckého dokazovania, na ktorom by boli zainteresované všetky osoby, vrátane otca. Súd prvej inštancie však považoval vykonanie znaleckého dokazovania odborníkom (psychológ/psychiater) za nehospodárne a traumatizujúce, a spoliehal sa len na správu psychoterapeutky, pričom otec uviedol, že práve v tomto ohľade nebolo dostatočne vykonané dokazovanie. S ohľadom na odbornosť znalca, citlivý prístup a dcérinu predchádzajúcu skúsenosť so znaleckým dokazovaním má zato, že nejde o tak traumatizujúci zážitok, ktorý by dcére mal pripomínať negatívne zážitky, najmä keď sa zoberie do úvahy, že v nadväznosti na vyjadrenie matky dcéra podstupovala viaceré sedenia s PaedDr. Frankovou. Tieto však už zjavne traumatizujúce nie sú. Nie je možné z jeho strany iným spôsobom, ako znaleckým dokazovaním preukázať skutočný aktuálny stav dcéry a jej vôľu, resp. možnosť obnovy ich vzťahu, keďže s ňou nemôže byť v osobnom kontakte. Súčasne otec poukázal na samotnú správu PaedDr. Frankovej, v ktorej cituje maloletú V. a uvádza: „... Myslím si, že nás neľúbi, že sme mu ukradnuté. Už mal šancu ukázať nám, že nás má rád. Štyri roky nebol na nás zvedavý, ani nič o ňom nevieme.", z ktorého je zrejmé, že dcéra sa zamýšľala nad tým, že nie sú v kontakte (vzhľadom na zákaz styku) a je možné z jej formulácie vnímať, že ju to skôr trápi a prerušenie kontaktu ju zranilo. Jej citácia, že „otec na nich nebol štyri roky zvedavý“, evokuje skutočnosť, že dcéra sa skôr cíti ublížene. Otec má za to, že keby skutočne mala voči otcovi tak negatívny vzťah a bála by sa ho v takom rozsahu,

aký prezentuje matka, a ku ktorému sa uchýlil aj samotný súd v odôvodnení rozsudku, nenaznačovala by, že otec mal 4 roky šancu na preukázanie jeho lásky k nim. V tomto kontexte zároveň poukazuje na to, že v konaní vedenom pod sp.zn. , v rámci ktorého došlo k úprave jeho styku s maloletými dcérami prebehlo aj znalecké dokazovanie vykonané PhDr. Zuzanou Bielikovou, z obsahu ktorého vyplýva, že dcéra V. má voči otcovi pozitívny vzťah, vníma ho ako súčasť rodiny, ťažko akceptuje fakt, že nebývajú spolu, a že sa chce s ním stretávať (v prípade Natálie neboli zistené žiadne negatívne väzby na jeho osobu). Dáva do pozornosti súdu , že znalecký posudok bol vyhotovený v marci 2013, teda po období, v ktorom mal otec údajne podľa matky maloletých detí matku niekoľkokrát psychicky a fyzicky napádať a to aj v prítomnosti maloletých detí. Už v danom období sa nepotvrdili matkou tvrdené obavy dcér z otca. Otec zdôraznil, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje a prezentuje úsudky (opätovne vychádzajúce iba zo správy PaedDr. Frankovej, ktorá nie je psychologička, ani psychiatrička), kde sa v prevažnej miere odvoláva na lekárske správy z rokov 2013-14) napríklad, že dcéra V. sa s otcom nechce stretávať, že môže dôjsť k traumatickým situáciám, alebo že je V. v období puberty a nebude sa správať tak, ako chce otec (pričom uvedenému tvrdeniu nerozumie, keďže otec nikdy v priebehu konania nepožadoval, aby sa V. správala akýmkoľvek spôsobom). Samozrejme, pokiaľ by sa V. skutočne vyjadrila, že s otcom nechce tráviť čas, otec má zato, že je namieste aspoň postupné nadväzovanie kontaktu, keďže počas štvorročnej odluky zjavne došlo k narušeniu vzťahov, ktoré je potrebné znovu vybudovať a upevňovať, pričom by ju mala matka v tomto podporovať. Otec v rámci svojho odvolania ďalej uviedol, že správa od PaedDr. Frankovej predložená matkou, o ktorú sa súd zásadným spôsobom opieral, je vo svojej podstate postavená na opise troch hospitalizácií dcéry V., pričom z uvedených lekárskych správ, ktoré sú jej prílohou, priamo nevyplýva, že by sa ma dcéra V. bála, a že by práve prítomnosť otca bola problematická. V lekárskom náleze z obdobia od 12.11.2013 do 15.11.2013 (len pár mesiacov po znaleckom posudku, v ktorom dcéra V. vyjadrila svoj pozitívny vzťah k otcovi) psychologické konzílium uvádza emocionálne preťaženie, pričom však zároveň konštatuje, že fyzické prejavy sú reakcie na záťažové prostredie v rodine a tiež v školskom prostredí. Matka bola v tomto prípade poučená o zvážení spôsobu komunikácie ohľadom rodinných konfliktov a nezaťažovaniu dcéry. V uvedenej správe sa okrem tvrdení zo strany matky nepreukázalo, že by dcéra mala popísané ťažkosti z dôvodu, že by sa otec správal voči nej alebo jej matke nevhodným, či agresívnym spôsobom. Z uvedeného možno skôr vyvodiť záver, že dcéra celkovo znášala veľmi zle ich rozvod. Opätovne zdôraznil, že išlo lekársku správu, ktorá bola vyhotovená len po pár mesiacoch po znaleckom posudku od PhDr. Zuzany Bielikovej. Aj z lekárskej správy z obdobia 9.12.2013-18.12.2013 vyplýva, že V. bola zmätená z vtedajšej situácie, napätých vzťahov, ktoré sa na dcéru aj nevedome preniesli, a to aj s ohľadom na jej citlivosť. Chcela vyhovieť obom rodičom. Počas hospitalizácie však dcéra uvádzala, že sa chce stretávať s otcom a je prítomná aj náklonnosť k otcovi. V uvedenej správe je zaznamenané aj stanovisko vtedajšej kolíznej opatrovníčky, ktorá už v danom čase neodporúčala zákaz styku s otcom. Až v správe z hospitalizácie zo dňa 13.10.2014 -24.10.2013 sa prvýkrát vyslovene uviedlo, že zdravotné ťažkosti dcéry sú viazané na obavy z otca, čo však do dnešných dní otec popiera. Lekári v danom prípade v časti epikríza uvádzajú, že je potrebné riešiť ťažkosti viažuce sa na kontakt s otcom, pričom v danom čase už bolo vykonateľné neodkladné opatrenie, ktorým otcovi bol predbežne zakázaný styk s maloletými deťmi, a teda do času hospitalizácie otec s dcérou nemal žiadny kontakt. Preto otcovi nie je zrejmé, na základe čoho bol vyvodený úsudok, že opätovné zhoršenie stavu a následná hospitalizácia V. bola pod vplyvom ťažkostí pri vzájomnom kontakte, ktorý v danom čase už pár mesiacov neprebiehal, a teda podľa doterajších tvrdení matky sa mal stav dcéry práve zlepšovať. Po tretej hospitalizácií bola opätovne aplikovaná medikamentózna liečba (ani raz nebolo v konaní preukázané, že by skutočne medikamentóznu liečbu podstúpila) a bola navrhnutá ambulantná starostlivosť u MUDr. Bulánkovej. O tejto starostlivosti matka taktiež nepredložila žiadne dôkazy, a teda nie je zrejmé, či bola dcére poskytnutá riadna starostlivosť. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že pokiaľ matka tvrdí, že dcére sa zhoršil zdravotný stav potom, ako otec podal návrh na zrušenie zákazu styku, opätovne ide iba o tvrdenie matky a PaedDr. Frankovej, pričom podľa jej správy dcére nastavila medikamentóznu liečbu MUDr. Bulánková, čo taktiež nebolo nijakým dôkazom preukázané. V tejto súvislosti otec poukázal na skutočnosť, že podľa informácií od matky je dcéra veľmi šikovná, čoho dôkazom je aj angažmán v dvoch baletných predstaveniach popri náročnej škole. Aj z tohto preťaženia mohli nastať u dcéry matkou prezentované zdravotné komplikácie. Otec má za to, je v záujme dcéry prirodzené aj postupné nadväzovanie väzieb s otcom, pričom vždy mal a aj doteraz má vôľu starať sa a zaujímať sa o obe maloleté deti. Nie je teda pravdou nepodložené tvrdenie súdu, ktoré je z jeho pohľadu skôr konštatovaním o tom, že by v tomto konaní hľadel najprv na svoje osobné záujmy a až následne na dcérine. O obe dcéry sa vždy zaujímal, veľmi ho trápila skutočnosť, že sa s dcérami nemohol stretávať. Z dôvodu nedostatku informácií, ktoré mu matka poskytovala bol nútený v roku 2014 dokonca iniciovať konanie na Okresnom

súde Bratislava V, sp. zn. , v ktorom požadoval uložiť matke povinnosť pravidelne ho informovať o dcérach. V odôvodnení súd uviedol, že pohnútkou otca na iniciovanie konania boli zištné dôvody, a to aby sa nedostal do problémov. Samozrejme, je to jeden z dôvodov, ktorý je však až druhoradý. Prvoradý bol záujem o deti, čo aj na pojednávaní otec súdu uviedol, aby ich mohol vidieť, zúčastňovať sa na ich prelomových životných udalostiach, a pokiaľ by bol zo strany dcér skutočne prejavený nezáujem o nadviazanie opätovného kontaktu (pri ktorom by otec využil aj služby odborníkov, pokiaľ by to bolo nutné), túto skutočnosť by bol nútený prijať. Nie je v jeho úmysle akokoľvek škodiť dcéram. V takom prípade, ako už uviedol, by mal aspoň možnosť ísť sa pozrieť bez obáv na dcéru do divadla, prípadne sa informovať priamo v škole o výsledkoch dcéry bez toho, aby porušoval súdny zákaz styku. Otec v rámci svojho odvolania zdôraznil, že nebol riadne zistený názor maloletej V. na túto vec, ide iba o sprostredkovanú informáciu, ktorú neposkytol podľa jeho názoru kvalifikovaný odborník a aj z tohto dôvodu trvá na znaleckom dokazovaní, v ktorom bude možné objektívne zistiť názor maloletej. Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že neprebehla resocializácia a reštrukturalizácia jeho osobnosti, a že zároveň nenastala zmena pomerov, ktorá podľa súdu prvej inštancie nebola preukázaná. Jedným zo základných podnetov pre vydanie rozhodnutia, ktorým bol otcovi zakázaný styk s maloletými deťmi bolo prebiehajúce trestné konanie voči jeho osobe, ktoré iniciovala matka. Na vtedy prebiehajúce začaté trestné konanie matka neustále počas konania poukazovala (už vo vtedajšom konaní otec oponoval tvrdeniam matky), preto otec napriek jeho odmietavému postaveniu k tvrdeniam a obvineniam matky ďalej nebojoval v danom konaní, nakoľko si myslel, že nie je možnosť, že by bol za daných podmienok úspešný. Ako už súdu prezentoval, mal záujem vykonať ďalšie kroky vedúce k zrušeniu zákazu ihneď po skončení trestného stíhania, v tej dobe, však nemal predstavu, že konanie bude trvať 4 roky. Toto svoje rozhodnutie do dnešných dní ľutuje, pretože on aj dcéry stratili spoločné štyri roky života. Po ukončení trestného konania, v ktorom voči nemu nebola vznesená obžaloba a relevantne sa nepreukázalo matkou popisované konanie z jeho strany (podľa uznesenia prokurátora išlo maximálne o priestupok) a zhodnotil matkou popisované incidenty ako vyeskalované partnerské hádky. Ukončením trestného konania došlo k odpadnutiu podozrenia, že by matku fyzicky, či psychicky týral, a teda jeden z predpokladov, z ktorých súd vychádzal pri určení zákazu styku odpadol. V súvislosti s tvrdeniami matky, že by otec mal najskôr zmeniť prístup k nej, aby dcéry nemali neustále pred očami údajné ataky z jeho strany poukázal otec na skutočnosť, že s matkou maloletých detí počas tých štyroch rokov komunikoval, ich komunikácia bola primeraná, nedošlo k žiadnym eskalovaným situáciám, plní si svoju vyživovaciu povinnosť, a matka ho občasne informuje o dcérach. Minulosť už za sebou uzavrel a vtedajšie emócie na oboch stranách vychladli. Pokiaľ by bolo nutné a radil by to aj špecializovaný odborník, pri nadväzovaní vzájomného kontaktu s dcérou po tak dlhom období by otec akceptoval v prvých mesiacoch aj stretnutia za prítomnosti, či už matky alebo tretej osoby. V žiadnom prípade nechce na dcéru vyvíjať nátlak, avšak na znovunadviazanie vzťahu je potrebné, aby bol zrušený zákaz a upravený styk, prípadné odborná pomoc, keďže otcovi je zrejmé, že sa tento proces neudeje zo dňa na deň. V rámci konania na okresnom súde však nebolo možné tieto možnosti prebrať, keďže súd prvej inštancie len na základe správy nedostatočne kvalifikovanej osoby zhodnotil, že záujem maloletej bude naplnený len za skutočnosti, že sa ponechá zákaz styku. Má za to, že súd prvej inštancie sám dostatočne nezisťoval skutkový stav, keď sám bližšie neskúmal možnosti, či a ako nadviazať jeho vzťah s dcérou, alebo či došlo k zmene pomerov na strane otca, keďže išlo o jediné pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili obe strany. V tejto súvislosti otec poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy ani odporúčanie zástupcu Okresnej prokuratúry, ktorý mal zato, že sa zmenili pomery od posledného rozhodnutia a podporil zrušenie zákazu styku. Aj kolízna opatrovníčka vyjadrila svoj názor, že zákaz styku podporuje zrušiť. Ďalším bodom, na základe ktorého bol určený zákaz styku s maloletými deťmi bolo ovplyvňovanie ich fyzického a psychického stavu v dôsledku údajného správania s otcom. Najmä V. zdravotný stav a jeho prepojenosť na správanie otca nebolo nikdy priamo preukázané a v tomto ohľade poukázal na vyššie uvedené skutočnosti uvádzané v súvislosti s predloženými lekárskymi správami. Taktiež poukázal aj na fakt, že s jeho dvoma dcérami z prvého manželstva má vynikajúci vzťah, sú v kontakte a vždy si veľmi pekne vychádzali aj v období po rozvode jeho manželstva s ich matkou. Ako už otec v počas konania uviedol, je ochotný pristúpiť na najvhodnejšie riešenie úpravy následného styku po zrušení zákazu, a prispôsobiť ho dcére V.. Pokiaľ si bude spočiatku vyžadovať prítomnosť tretích osôb, iný rozsah styku a pod., vie sa požiadavkám dcéry prispôsobiť, keďže pre neho je prvoradý a najdôležitejší záujem dcéry a vybudovanie spoločného vzťahu. To však nebude možné, pokiaľ sa citlivo, odborne a riadne nepreukáže názor maloletej, a súd náležite nezistí skutočný stav. Vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave doplnil dokazovanie, čím by došlo k riadnemu objasneniu skutočného stavu veci a následne vydal nasledovný rozsudok: „Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.05.2018 sp. zn.: sa mení nasledovne:

Súd upravuje styk otca s maloletou V. W., Y. Z. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa dcérou vždy v nepárnom kalendárnom týždni od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a vždy v párnom kalendárnom týždni v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa spočiatku pri stretávaní bola prítomná aj matka, navrhuje, aby súd vydal alternatívne nasledovný rozsudok: Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.05.2018 sp.zn. sa mení nasledovne: Súd upravuje styk otca s maloletou V. W.R., Y. Z. X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa dcérou V. v prvých troch mesiacoch od právoplatnosti vždy v nepárnom kalendárnom týždni od soboty od 10:00 hod. do 17:00 a v nedeľu od 10:00 do 17:00 hod. a vždy v párnom kalendárnom týždni v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky a následne bez prítomnosti matky, vždy v nepárnom kalendárnom týždni od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. I. a vždy v párnom kalendárnom týždni v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod..

18. K odvolaniu otca podala vyjadrenie okresná prokuratúra, ktorá v rámci svojho intervenujúceho prokurátora uviedla, že otec v podanom odvolaní uvádza ako odvolacie dôvody, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. V odôvodnení svojho odvolania otec poukázal predovšetkým na to, že od rozhodnutia súdu o jeho zákaze styku s maloletými deťmi sa podstatne zmenili pomery a tiež na skutočnosť, že styk s maloletými deťmi mu bol zakázaný v dôsledku vedenia trestného stíhania, ktoré bolo po 4 rokoch ukončené bez podania obžaloby na jeho osobu. Otec v odvolaní zdôrazňuje skutočnosť, že súd vychádzal najmä z jednostranných tvrdení matky a zo starých lekárskych správ z roku 2013 a 2014, ktoré ani jednoznačne nepreukazujú negatívny vplyv otca na zdravý vývin maloletých detí. V odvolaní doručenom tunajšej prokuratúre nie sú uvedené žiadne zásadné nové a relevantné skutočnosti v porovnaní s tými, ktorými otec argumentoval už v samotnom návrhu na zrušenie styku s maloletými deťmi, respektíve ktoré boli prednesené na pojednávaniach. Vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je daný ako prioritný záujem dieťaťa, na ktorý musí súd pri svojom rozhodovaní vždy prihliadať. Záujmom dieťaťa je predovšetkým jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Na druhej strane aj pre zdravý vývoj maloletých detí je potrebný výchovný vplyv matky aj otca, a tak ako rodičia majú právo na styk s deťmi, tak aj deti majú právo na styk s obomi rodičmi. Okresná prokuratúra má za to, že z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie vyplynulo, že otec bol trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa , písm. b) , ktorého sa mal dopustiť voči matke maloletých detí v období rokov 2006 až 2014. V nadväznosti nato bol otcovi zakázaný styk s maloletými deťmi rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.01.2015, sp.zn. . Trestné stíhanie bolo ukončené uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 25.05.2017, a to postúpením veci podľa na Okresný úrad Bratislava, nakoľko výsledky vyšetrovania preukázali, že sa nejedná o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu. Z uvedeného vyplýva, že od rozhodnutia súdu o zákaze styku došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňovali predmetné rozhodnutie o zákaze styku. Súčasne v konaní na súde prvej inštancie nebolo preukázané zásadné odmietanie otca zo strany maloletých spôsobené traumatizujúcimi zážitkami z minulosti a tiež nebola zistená prehnaná snaha otca o reparáciu vzťahu s maloletými deťmi násilným vynucovaním styku aj napriek tomu, že by o to maloleté deti vôbec nejavili záujem. Otec sa vyjadril, že deti nevidel 4 roky a o pravidelný styk s maloletými deťmi prejavuje skutočný záujem. Za daných skutkových okolností absolútny zákaz výkonu rodičovských práv, resp. zákaz styku s deťmi nesleduje legitímny cieľ, ktorým je ochrana zdravia, morálky alebo výchovy maloletých detí, a teda nie je v ich najlepšom záujme. Na základe vyššie uvedeného navrhujú, aby odvolací súd odvolaniu otca vyhovel a zmenil napadnutý rozsudok v zmysle druhého alternatívneho návrhu otca v odvolaní.

19. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že otec sa domáha úpravy styku s dieťaťom, avšak od roku 2013 neurobil preto, aby sa mohol stretávať s deťmi úplne nič. Keby bol skutočný záujem otca o jeho deti, urobil by všetko, aby sa situácia dávno zmenila, navštívil by psychológa, prípadne iného odborníka, kde by sa informoval akým spôsobom je možné začať komunikovať s deťmi, čo je potrebné urobiť, aby si našiel cestu k svojím deťom, pretože ak otec tvrdí, že ho detí ľúbia, potom by ho určite neodmietali, ako ho v skutočnosti odmietajú a majú z neho strach. Matka uviedla, že ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.05.2018, otec nemá záujem o stretávanie detí, ale rieši si svoju bezpečnosť, pretože ako uviedol, obáva sa situácie, že v prípade stretu s jeho deťmi by sa cítil ohrozený, keďže zákaz styku podľa neho trvá. Otec sa vo

svojom písomnom podaní dožaduje, aby matka pomáhala tejto situácii, aby bola prítomná pri stretávaní s maloletou V.. Matka uvádza, že od roku 2013, kedy otec spôsobil obom deťom traumatizujúce situácie, sa osobne sama stará o obidve deti, kde jedinou oporou pre ňu bola jej rodina, ktorú otec maloletej Lindy napáda v každom smere, ako aj samotnú matku, ktorá v čase zdieľania spoločnej domácnosti s ním si musela spolu s deťmi vytrpieť rôzne stresové situácie, a ktorú neustále ponižoval a neštítil sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov ponižovať ju na každom kroku, ako príkladom je možné uviesť trestné konanie CVS: ORP-5/1-VYS-B5-2014, kde pri výsluchu matky jeho právny zástupca ju otázkami ponižoval a urážal, načo musel vyšetrovateľ upozorniť právneho zástupcu otca na nevhodnosť položených otázok. Matka aj napriek takémuto správaniu otca, sa dokázala preniesť cez tieto poníženia a celú svoju energiu zamerala na výchovu svojich dvoch detí, ktorých chce uchrániť od všetkých zlých vecí, a najmä už nechce vidieť deti v takom bolestnom stave, ako sa nachádzali v roku 2013. Matka v tejto súvislosti uvádza, že vzhľadom na to, čo si deti prežili s ním, je potrebné najskôr vykonať psychologické vyšetrenie ich otca, ktorý v minulosti nezvládal stresové situácie a je dôvodné sa domnievať, že je tomu aj teraz. Preto, ak by súd mal vôbec rozmýšľať o možnosti stretávania sa otca s maloletou V., je potrebné najskôr vyšetriť jeho psychický stav, nakoľko maloletá V. sa otca bojí práve z prežitých situácii, ktoré u nej naďalej vyvolávajú stresové psychické situácie, ktoré v prípade ich oživenia vracajú u maloletej V. prežité situácie, a vtedy je opäť potrebný zásah psychiatra, ako v minulosti. Otec na jednej strane operuje tým, že súd mal zobrať do úvahy správu PaedDr. Frankovej, ktorá odkazuje na lekárske správy z roku 2013 - 2014, ktoré podľa neho neodrážajú aktuálny stav, avšak na druhej strane sám poukazuje na znalecké dokazovanie z roku 2013, kde podľa neho znalecký posudok nemal potvrdiť tvrdenia matky. Matka má za to, že otec vo svojom odvolaní vyberá z dôkazných listín, čo jemu vyhovuje a analyzuje ich a domnieva sa, že jeho analýzy potvrdzujú jeho tvrdenia. Matka k uvedenému uvádza, že lekárske správy a následne správa od PaedDr. Frankovej, ktorú deti navštevujú odzrkadľuje aktuálny psychický stav oboch detí, kde práve osoba s bohatými skúsenosťami zo svojho odboru komunikovala s oboma deťmi bez prítomnosti matky, a ktorá z ich rozhovoru zistila súčasné pocity oboch detí k svojmu otcovi. Ak sa otec nevie zmieriť so situáciou, že ho vlastné deti odmietajú, tak by mal začať zisťovať prečo tak tomu je, a možno je na mieste, aby on sám navštívil psychológa, aby mu ten pomohol ako ďalej. Matka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že otec vo svojom odvolaní uvádza, že počas štvorročnej odluky malo dôjsť k narušeniu vzťahov medzi ním a deťmi. Pravda je taká, že k narušeniu vzťahu došlo dávno predtým, teda v čase, keď otec žil v spoločnej domácnosti s deťmi, kde práve deti museli zažiť na vlastnej koži stresové situácie vyvolané ich otcom, ktoré sa nabaľovali a vyústili do stavu, že maloletá V. skončila v psychiatrickej liečebni a odvtedy je pod dozorom odborníka a staršia dcéra Y. ho odmieta úplne a nechce ho ani vidieť. Otec tvrdí, že je čas, aby sa obnovili väzby s jeho maloletou dcérou V., avšak je mu úplné jedno, že informácia, že by sa mala maloletá V. opätovne stretnúť s jej otcom, vyvolali u V. negatívne stresové situácie, opäť začala prežívať minulé obdobie a jej spomienky na minulosť vyvolali u V. napätie, ktoré boli sprevádzané zlými psychickými stavmi. Práve tieto stavy u V. zhodnotila PaedDr. Franková na základe lekárskych správ ako stavy, ktoré nemožno nevnímať, z takýchto reakcii V. je zrejmé, že maloletá V. ešte nespracovala zážitky z minulosti a je dôvodná obava, že by opätovná napätá situácia vyvolala u maloletej V. psychický kolaps sprevádzaný liekmi a pod.. Matka uviedla, že otcovi bolo úplne jedno aj to, že keď sa v minulosti rozhodol si zobrať deti (ešte pred zákazom styku) tak ich násilnou formou ešte pod vplyvom alkoholu donútil nastúpiť do vozidla a prinútil ich byť s ním. Vzhľadom na to, že deti mali obavu, aby otec neublížil im, prípadne matke, poslúchli a išli s ním, aj napriek tomu, že s ním nechceli ísť. Toto bol posledný incident, kde matka už zavolala políciu, a vtedy podala trestné oznámenie na otca. Preto, keď sa otec na pojednávaní konanom dňa 24.05.2018 vyjadril, že sa chce pravidelne s deťmi stretávať, matka vzhľadom na súčasné pocity detí, že nechcú byť s ich otcom, vyjadrila dôvodnú obavu z toho, aby sa nezopakovala situácia z pred niekoľkých rokov, a aby sa deti opätovne nedostali do rovnakého zlého psychického stavu, ako to bolo v minulosti. Matka uvádza, že otec sa domáha pravidelného stretávania s deťmi, ktoré ho odmietajú, aj napriek tomu, že takmer 6 rokov sa s nimi nestretával, pričom vôbec neberie do úvahy pocity detí, ktoré vyjadrili pri konverzácii s PaedDr. Frankovou, a nemá problém žiadať, aby opätovne deti podstúpili znalecké dokazovanie, kde určite dôjde k obnoveniu zažitých spomienok a tráum. Matka má za to, že ona jediná bola osobne pri deťoch, a spolu s nimi prežívala ich pocity a nedovolí, aby maloletá V. musela podstúpiť vypočúvanie a rozhovory o jej prežívaní v minulosti, kde je zrejmé z vyjadrení V., že ona ešte sama spomienky na minulosť nemá vysporiadané. Matka uviedla, že práve minulosť s ich otcom výrazne ovplyvnila psychický vývoj detí, ktoré pod vplyvom psychického napätia a stresových situácií spôsobené stykom s otcom vyústili u maloletej V. až do takého stavu, že bol potrebný zásah odborníka - detského psychiatra. Práve obdobie zákazu styku otca s maloletými deťmi pomohlo obidvom deťom dostávať sa postupne spod stresových situácii a zaradiť sa postupne do pokojného domáceho prostredia, ktoré s otcom nebolo

vytvorené, avšak ako je zrejmé z poslednej reakcie maloletej Lindy, ktorá sa dozvedela, že jej otec má záujem o stretávanie sa s ňou, (po doručení návrhu zo súdu), sa u maloletej V. zhoršil zdravotný stav, kde bolo potrebné nasadiť aj medikamentóznu liečbu. Maloletá V. nezvládla túto informáciu a opätovne sa jej zhoršil psychický zdravotný stav a v súčasnosti, ako vyplýva zo správy z kontroly od MUDr. Balánkovej, psychiatričky zo dňa 12.04.2018 je na medikamentóznej liečbe. Matka má za to, že správa PaedDr. Frankovej, ktorá vychádzala výlučne z lekárskych správ a z rozhovoru s deťmi, ako aj správa z kontroly od MUDr. Bulánkovej, psychiatričky zo dňa 12.04.2018 dostatočne poukazuje na to, že deti nie sú pripravené na stretnutie s otcom, opätovné zdravotné problémy u maloletej V. jednoznačne dokazujú, že maloletá V. nie je v stave prijať otca na stretnutie a už vôbec nie na pravidelné stretávanie, tak ako sa dožaduje otec a je u nej dôvodná obava z obnovenia stresujúceho stavu napätia. Matka má za to, že súd prvej inštancie správne na základe samotných vyjadrení otca, vyjadrení kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil styk neupravovať a správy PaedDr. Frankovej, správy z kontroly MUDr. Bulánkovej správne zhodnotil stav veci a správne vec rozhodol, keď za rozhodujúce považoval prioritne ochranu dieťaťa a mal za preukázané, že nie je v záujme maloletej V., aby bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom, ktoré podľa vyjadrení súdu muselo v minulosti niečo skutočne negatívne zažiť, keď odmieta stretnutie s otcom. S poukazom na uvedené, matka navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.05.2018, sp. zn. ako vecne správny potvrdil.

20. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky a uviedol, že matka vo svojom vyjadrení uvádza, že od roku 2013 otec neurobil nič preto, aby sa stretával s deťmi. Toto tvrdenie matky sa otcovi javí ako úplne nepochopiteľné, nakoľko na jednej strane vyznieva ako výčitka zo strany matky, avšak na druhej strane to bola práve ona, kto inicioval jeho zákaz styku s deťmi. Na deti nemal absolútne žiaden e-mailový ani telefonický kontakt, adresu mali od roku 2013 do roku 2017 nahlásenú na Mestskom úrade v Petržalke, pričom táto slúžila len na úradný styk, a preto nemal možnosť poslať im ani len list, či pohľadnicu. Aj keby však na deti akýkoľvek kontakt mal, styk s deťmi mal otec súdne zakázaný, a preto aj keby navštevoval psychológa, ako uvádza matka, s deťmi by sa kontaktovať nemohol. Dôkazom, že sa o deti zaujímal je aj fakt, že v roku 2014 inicioval konanie na súde, v ktorom žiadal, aby ho matka pravidelne o dcérach informovala. K tomuto konaniu sa už vyjadroval v odvolaní, a preto sa naň odvoláva. V januári a februári 2018 (teda keď mu už bola známa adresa detí) im zase zaslal na adresu trvalého pobytu Č.R. XXX/XX, L. pohľadnice - pre Y. S. (čím narážal, že chodí na veterinu) a pre V. E., keďže navštevuje tanečné gymnázium. Do dnešného dňa však nemá informáciu, či sa vôbec jeho pohľadnice k deťom dostali. Matka ďalej uviedla, že aktuálne nemá záujem o stretávanie sa s deťmi a zaujíma ho len jeho bezpečnosť. S týmto tvrdením absolútne nesúhlasí, keby nemal záujem s deťmi sa stretávať, nepodával by odvolanie a nebojoval by o zrušenie zákazu styku. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie matky, že napáda jej rodinu. Práve naopak, s jej rodinou mal kedysi veľmi dobrý vzťah, v súčasnosti už nie sú v kontakte, čo je však vzhľadom na všetky okolnosti pochopiteľné. Rovnako s matkou sa vždy snažil komunikovať normálne, informoval sa o deťoch, ako už uviedol vo svojom odvolaní. Za irelevantný otec považuje dôkaz - zápisnicu o výsluchu zo dňa 28.02.2017, keďže v trestnom konaní bolo zistené, že sa nedopustil žiadneho trestného činu, a preto by súd na tento dôkaz prihliadať nemal. Na druhej strane však považuje za potrebné uviesť na svoju obranu skutočnosť, že na tomto výsluchu sa jeho právny zástupca v žiadnom prípade nesnažil matku ponižovať, ale len predostrieť objektívne skutočnosti. Podľa jeho informácií sa matka v súčasnosti stále verejne prezentuje na stránke www.tantrickestudio.com <http:// www.tantrickestudio.com>. Vzhľadom k tomu, že nemá záujem dehonestovať osobu matky, nebude uvádzať ďalšie skutočnosti (ako jej meno resp. fotografie z tejto stránky), avšak za predpokladu, že by ich súd potreboval, má ich k dispozícii. Takisto akékoľvek tvrdenia matky ohľadom toho, že ubližoval svojim deťom, ako ani tvrdenia, že sa ho deti báli v konaní preukázané neboli. Práve naopak, v čase, o ktorom matka tvrdí, že deti mali z otca obrovský strach bol s nimi na dovolenke v Egypte a to dokonca so súhlasom matky. V prípade, ak by sa o deti tak veľmi bála a ak by im naháňal taký veľký strach, v prvom rade by s ním na dovolenku ísť vôbec nechceli a rovnako by mu matka súhlas na vycestovanie nikdy nedala. Pokiaľ ide o vyšetrenie jeho psychického stavu, ako to navrhuje matka, otec uviedol, že tomuto sa nebráni, ba dokonca predtým v konaní sám navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, kde by boli prítomní všetci, no súd prvej inštancie tento jeho návrh zamietol. Je ochotný spraviť všetko preto, aby dokázal, že má skutočne záujem obnoviť vzťahy so svojimi deťmi, a teda aj podstúpiť vyšetrenie jeho psychického stavu, avšak na druhej strane navrhuje, aby bol rovnako vyšetrený psychický stav matky detí a dcéry V., nakoľko má podozrenie, že matka by mohla názor dcéry ovplyvňovať. Poprípade súhlasí aj s variantou vyšetrenia jeho psychického stavu za predpokladu, že bude vyšetrená aj dcérka V., aby tak objektívne zistili jej názor. Otec ďalej uviedol, že nie je takisto pravdou ani tvrdenie matky, že neberie do úvahy pocity detí tým, keď žiada opätovné znalecké dokazovanie. Práve naopak jeho

jediným úmyslom je zistiť ich skutočné pocity a názory, a ako uviedol aj vo svojom odvolaní má zato, že súd nedostatočne preskúmal skutočnosť, či dcéra V. skutočne nemá záujem vytvoriť si s ním vzťah tým, že sa spoliehal výlučne na správu PaedDr. Frankovej, ktorá z jeho pohľadu obsahuje viacero rozporuplných skutočností a na lekárske správy z rokov 2013 a 2014, ktoré sú so znaleckým posudkom v rozpore. Nevidí dôvod, prečo by stav jeho dcérky nemohol byť preskúmaný aj nezávislým súdnym znalcom. Čo sa týka lekárskej správy MUDr. Balánkovej zo dňa 12.04.2018, k tejto by rád uviedol, že nerozumie tomu, prečo matka túto správu nepredložila na pojednávaní konanom dňa 24.05.2018, keďže ju už mala k dispozícii (dátum vystavenia výpisu tejto lekárskej správy je uvedený na deň 21.05.2018). No na druhej strane boli na pojednávaní predložené lekárske správy z rokov 2013 a 2014, ktoré už nezodpovedajú aktuálnemu psychickému stavu maloletej dcéry, a najmä nepotvrdzujú príčinnú súvislosť medzi jeho údajným správaním a popisovaným stavom dcéry. Rovnako chce poukázať na fakt, že táto správa vo svojom náleze opätovne vychádza len z tvrdenia matky (ako je to v nej aj priamo uvedené) a v žiadnom prípade z tak krátkej správy nevyplýva skutočnosť, že by deti neboli pripravené na stretnutie s otcom a ani skutočnosť, že by prípadné obnovenie stretnutí s otcom bolo podnetom pre predpísanie liekov jeho dcére. Zároveň by chcel súd touto cestou požiadať, aby od matky vyžiadal správu o ďalšej kontrole, ktorá sa podľa údajov z lekárskej správy zo dňa 12.04.2018 mala konať o mesiac resp. aj skôr, nakoľko táto nebola súdu doložená, resp. ak aj doložená bola, nebola zaslaná jeho právnemu zástupcovi. V závere svojho vyjadrenia matka uviedla, že kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení odporučil styk neupravovať. Toto tvrdenie takisto nie je presné, nakoľko kolízna opatrovníčka síce vyjadrila názor o neupravení rozsahu styku, ale zároveň v nadväznosti na to vyjadrila svoj názor, že zákaz styku by mal byť zrušený a neodporúčala v zákaze styku pokračovať. Z celého vyjadrenia matky je zrejmé, že hlavný dôkazný prostriedok, na ktorý sa odvoláva je správa od PaedDr. Frankovej, o ktorej dôveryhodnosti má otec vážne pochybnosti. Čo sa týka tejto správy, pridržiava sa svojich vyjadrení z odvolania a má zato, že matka časti tejto správy účelovo interpretuje. Preto práve správne a objektívne vyhotovený znalecký posudok na psychický stav a názor jeho dcéry je kľúčovým dôkazom, z ktorého by mal súd v tomto prípade vychádzať, a preto zamietnutím jeho návrhu na vykonanie nového znaleckého dokazovania z dôvodu pochybností ohľadom posudku PaedDr. Frankovou súd postupoval nesprávne. Má zato, že neexistuje iný spôsob, ako objektívne zistiť skutočnú vôľu jeho dcér. Otec poukázal na to, že vzťah medzi otcom a dcérou je rovnako dôležitý ako vzťah medzi matkou a dcérou a chcel by ho dať do poriadku. Zdravie jeho dcér vždy bolo a bude pre neho dôležité, a chce byť súčasťou ich života ako každý iný otec.

21. Otec sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril aj k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Bratislava V v tejto veci a uviedol, že aj prokuratúra sa prikláňa k názoru, že skutočne došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňovali rozhodnutie o zákaze styku. Rovnako uvádza, že pred súdom nebolo preukázané, že by otca maloleté deti odmietali a potvrdzuje jeho skutočný záujem o pravidelný styk s deťmi. Ďalej navrhuje, aby súd jeho odvolaniu vyhovel. Toto vyjadrenie prokuratúry považuje za objektívne, správne a plne sa k nemu prikláňa. Na základe vyššie uvedených skutočností sa pridržiava svojho návrhu tak, ako ho uviedol vo svojom odvolaní a teda navrhuje, aby súd rozhodol tak, ako uviedol v petite svojho odvolania.

22. Matka sa taktiež vyjadrila k vyjadreniu okresnej prokuratúry a uviedla, že súd prvej inštancie vyhodnotil skutkovo a právne správne a rozhodol o veci v záujme maloletého dieťaťa, v súlade so základnými zásadami, deklarovanými v zákone o rodine. Z vyjadrenia Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 25.07.2018 vyplýva, že v konaní nemalo byť preukázané zásadné odmietanie otca zo strany detí a tiež nemala byť preukázaná snaha otca o reparáciu vzťahu s deťmi násilným vynucovaním styku. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 24.05.2018, práve na otázku Okresnej prokuratúry Bratislava V sa otec vyjadril, že má samozrejmý záujem sa s deťmi stretávať v pravidelných intervaloch, aj napriek tomu, že mu bola predložená správa od psychologičky PaedDr. Frankovej zo dňa 14.05.2018, ktorá vypočula obidve deti a z ich rozhovoru jednoznačne vyplynulo, že: „Maloletá V. sa s otcom jednoducho nechce stretávať a tráviť s ním čas....“ Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Matka žiada, aby súd s poukazom na ust. § 43 ods. 1 zákona o rodine zobral na zreteľ vyjadrenie maloletej V., ktorá má v tomto čase už 13 rokov, ktorá dostatočne vníma celú situáciu a vie sama vyhodnotiť, ako môže na ňu vplývať stretnutie s otcom. Vyjadrenie V. bolo uskutočnené priamo pri rozhovore s psychologičkou, ktorej otvorene vyjadrila svoje pocity, z jej vyjadrenia je zrejmé, že nie je pripravená sa postaviť k tejto situácii tak, že by ju sama zvládla, preto

nie je na mieste, aby súd rozhodol v neprospech dieťaťa a aby dieťa nútil k stretávaniu, keď sa samo dieťa vyjadrilo, že stretnutie s otcom odmieta. Vzhľadom na to, že je tu rozhovormi s maloletou V. jednoznačne preukázané, že maloletá V. sa nechce stretávať s otcom, nie je možné a ani prospešné nútiť dieťa súdnym rozhodnutím, aby sa začalo stretávať s otcom. Rozhodnutie súdu, ktoré by nútilo dieťa stretávať sa rodičom, aj napriek tomu, že u dieťaťa sa prejavujú evidentné stresové situácie, práve vyvolané možnosťou stretu s otcom, ktoré u dieťaťa spôsobujú psychické problémy, sprevádzané aj hospitalizáciou na psychiatrii a utlmovanie liekmi, by bolo v rozpore so základnými zásadami vyjadrené v čl. 5 Zákona o rodine, kde by súd pri rozhodovaní nebral na zreteľ prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ale práve naopak, takéto rozhodnutie by spôsobilo u dieťaťa opätovné zhoršenie psychického zdravia a destabilizáciu psychického prežívania. Vzhľadom na to, že u maloletej V. sa od doby, čo sa nestretáva s otcom dostatočne zlepšuje jej zdravotný psychický stav, ktorý ešte stále nie je celkom dobrý, nie je v záujme maloletej V., aby sa obnovilo stretávanie s otcom, ktorého maloletá V. ešte doteraz odmieta. Matka žiada, aby súd zobral na zreteľ vyjadrenie maloletej V., a posúdil v tejto veci najmä prvoradý záujem dieťaťa. Matka má za to, že súd prvej inštancie na základe vyjadrení otca, vyjadrení kolízneho opatrovníka a správy PaedDr. Frankovej správne zhodnotil stav veci a správne vec rozhodol, keď ako prvoradé hľadisko považoval prioritne záujem maloletého dieťaťa, pretože prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní by mala byť ochrana dieťaťa, bezpečie a stabilita jeho duševného, citového vývinu a podmienky na vytváranie zdravého duševného, citového vývinu. Podľa názoru matky je evidentné, že stretávanie sa s otcom, podľa vyjadrení maloletej V. bude sprevádzané napätými situáciami a je tu dôvodná obava, že dôjde k destabilizácii jej psychického prežívania. Aj napriek tomu, že Okresná prokuratúra Bratislava V operuje tým, že pre zdravý vývoj detí je potrebný výchovný vplyv obidvoch rodičov, v tomto prípade práve stretávanie maloletého dieťaťa s otcom nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré práve naopak bude pôsobiť negatívne a ohrozí ďalší duševný a citový vývin dieťaťa, ktoré už aj tak muselo spracovať veľa vecí z minulosti, a je zrejmé, že nie je pripravené na stretávanie sa s otcom. S poukazom na uvedené, matka navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.05.2018, sp.zn. ako vecne správny potvrdil.

23. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( ).

24. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená. (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. )

26. Podľa SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne tak, ako to predpokladá SR. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (, , a ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd SR už vo svojom rozhodnutí sp.zn. vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s SR. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2010, č. k. -15).

27. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

28. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

29. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.

30. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu ,ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vo veci samej nesprávne zhodnotil danú situáciu, nevykonal navrhnuté dôkazy, a svoje rozhodnutie odôvodnil síce záujmom maloletého dieťaťa, avšak rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený výlučne na dôkazoch dohľadaných zo strany matky t. j. konkrétne na správe PaedDr. Marty Frankovej ( č.l. 57). Odvolací súd má v predmetnej veci za to, že uvedenú situáciu nie je možné bagatelizovať a odôvodniť zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie výlučne na správe, ktorú zabezpečila matka maloletej, ohliadnuc od toho, že v uvedenej správe sa v prevažnej miere popisujú skutočnosti z roku 2013 a 2014, ktoré už boli predmetom konania o zákaze styku otca s maloletými dcérami, a ktoré skončilo rozsudkom zo dňa 27.01.2015, sp.zn. , pričom išlo o skrátenú formu rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že k tomu, aby bolo vydané zamietajúce rozhodnutie ( inak povedané zákaz styku otca s maloletou bude trvať naďalej) musí byť v predmetnej veci vykonané ďaleko väčšie dokazovanie, ako to, ktoré vykonal súd prvej inštancie. V tomto prípade je nevyhnutné zohľadniť všetky individuálne skutočnosti daného prípadu, neopomínajúc skutočnosť, že otec sa s maloletou dcérou, respektíve s oboma deťmi nemohol vidieť štyri roky, pričom túto skutočnosť nie je možné pripísať na vrub otcovi. Inak povedané, pokiaľ mal otec prostredníctvom právoplatného rozsudku nariadený zákaz styku s dcérami, jeho nestretávanie sa s dcérami je možné posúdiť výlučne ako rešpektovanie súdneho rozhodnutia, nie však nezáujem o jeho deti. Keďže zákaz styku rodiča s dieťaťom je potrebné vnímať, ako výnimočnú situáciu nariadenú za výnimočných okolností, tento stav nie je možné potvrdzovať bez vykonania reálneho dokazovania vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu je nutné preveriť aktuálny stav maloletej V., avšak odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné veľmi citlivo zvažovať komunikáciu s ňou, tak zo strany matky, ako aj zo strany súdu. Vzhľadom na jej psychickú destabilitu nie je v jej záujme, aby jej matka zdôrazňovala, respektíve vôbec hovorila o tom, že by sa mala pripravovať na prípadný styk s otcom. Úlohou matky v tomto prípade je výlučne vyzdvihnúť rolu otca a snažiť sa o to, aby mala maloletá možnosť kontaktu s oboma rodičmi. Úlohou matky teda v tomto konkrétnom prípade nie je informovať maloletú o akomkoľvek konaní, nakoľko nevhodne zvolený spôsob komunikácie môže u maloletej vyvolať negatívny postoj, prípadne zhoršenie psychického stavu, čo však nie je v záujme maloletej. Pokiaľ ide o konkrétne námietky otca uvedené v odvolaní, že nebol, napriek návrhom otca vyhotovený znalecký posudok za účelom zistenia aktuálneho psychického stavu maloletej V. vo vzťahu k otcovi, a taktiež za účelom preverenia rodičovských zručností otca, prípadne oboch rodičov odvolací súd uvádza, že skutočne je potrebné dať za pravdu otcovi, že v predmetnom prípade je potrebné znalecké dokazovanie nariadiť, za účelom objasnenia skutočného stavu veci. Odvolací súd však zdôrazňuje, že znalec bude musieť posúdiť výpoveď maloletej V., ktorá bude odzrkadľovať jej štvorročnú pauzu kontaktu s otcom, čo je potrebné zohľadniť v rámci znaleckého dokazovania. Taktiež v rámci znaleckého dokazovania je potrebné preveriť rodičovské zručnosti a schopnosti oboch rodičov, pričom odvolací súd považuje za potrebné aj prostredníctvom znaleckého dokazovania zistiť, či nedochádza zo strany matky k ovplyvňovaniu názoru maloletej V. na otca. Preto je v danom prípade veľmi žiadúce a potrebné maloletú V. vypočuť jednak zo strany súdu a jednak zo strany znalca, pričom pri výpovedi vo vzťahu k nej je potrebné zohľadniť všetky vyššie uvedené skutočnosti, avšak je taktiež dôležité zobrať zreteľ na jej zdravotný stav. Pokiaľ ide o rodičovské a osobnostné

schopnosti otca v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákaz styku otca s maloletými deťmi bol nariadený súdom prvej inštancie na základe rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27.01.2015, sp.zn. , pričom išlo o skrátenú formu rozhodnutia (účastníci sa vzdali práva podať odvolanie), a to z dôvodu prebiehajúceho trestného konania voči otcovi, ktoré však bolo odstúpené uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V, za účelom prejednania priestupku a to Okresnému úradu v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy. Pokiaľ matka v rámci svojich vyjadrení zdôrazňuje, že deti majú s otcom výlučne negatívne zážitky ( o pozitívnych zážitkoch sa matka nevyjadruje), v tejto súvislosti odvolací súd si dovoliť polemizovať, nakoľko v takomto prípade už zo samotnej podstaty tohto sporu vyplýva, že otcovi na deťoch záleží, že chce byť súčasťou ich života a z dôvodov pozitívne ukončeného trestného konania ( t.j. v prospech otca), z ktorého otec nevzišiel ako osoba obvinená ani odsúdená, nemôže byť urobený záver v neprospech otca. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že deklarovaný záujem o deti zo strany otca je prezentovaný už samotným návrhom na zrušenie zákazu styku a obnovenie rodičovských kompetencií, nakoľko práve uvedeným postojom otec preukazuje záujem participovať na výchove maloletej dcéry. Je samozrejmé, že negatívne zážitky maloletej V., ktoré spôsobili jej psychické problémy nie je možné prehliadnuť, avšak na druhej strane je potrebné zdôrazniť a prijať, že tieto negatívne zážitky sú už súčasťou minulosti a každý človek má mať možnosť nápravy a má mať možnosť preukázania zmeny svojich osobnostných vlastností a schopností, a pokiaľ súd prvej inštancie tieto skutočnosti riadne nepreverí a nezistí aj prostredníctvom znaleckého dokazovania ( na oboch rodičov) nemôže bez ďalšieho žalobu zamietnuť.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a dcérou spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne až sa samovoľne, či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Orgány sociálnoprávnej ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, preto musia aktívne skúmať, či dôvody tohoto opatrenia trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným. Konanie vo veci starostlivosti o maloletých nie je konaním návrhovým (možno ho začať aj bez návrhu, ), je naopak konaním ovládaným vyhľadávacou zásadou (súd je povinný vykonať aj iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, než aké boli navrhnuté účastníkmi, ), v ktorom je naviac procesným predpisom zdôraznená aktívna rola, ktorú má súd v záujme dieťaťa zastávať ( ). Rozhodnutie o zákaze styku teda musia súdy spolu s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí využiť ako priestor pre vytváranie podmienok na to, aby styk medzi rodičom a dieťaťom mohol byť obnovený, na prehodnotenie doterajšej stratégie a voľbu ďalších, aktuálne vhodných opatrení (uznesenie Ústavného súdu ČR z 13. decembra 2006, sp. zn. ).

33. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Z citovaného ustanovenie a podporne aj s prihliadnutím na vyššie citované uznesenie Ústavného súdu Českej republiky je zrejmé, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je výnimočné opatrenie, pričom v tomto prípade považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný, vydaný na základe dôkazov zaobstaraných zo strany matky, bez objektívneho zistenia skutočného stavu veci. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci riadne vykonať dokazovanie, a to aj prostredníctvom nariadenia znaleckého dokazovania vo vzťahu k maloletej V., pričom bude potrebné objektívne zistiť schopnosti oboch rodičov ich rodičovské zručnosti

a taktiež zohľadniť všetky vyššie uvedené skutočnosti ( t.j. nemožnosť otca kontaktovať maloletú V., vplyv matky na maloletú dcéru, postoje maloletej V. a iné ). Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).