Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 120/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Z., T., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B. , vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa

postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -73

z 27. októbra 2008 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom č. k. -107 z 11. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Z. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2009

doručená sťažnosť J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na starostlivosť o deti a ich výchovu

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom č. k. -73 z 27. októbra 2008 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie

okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -107

z 11. februára 2009 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).

Zo sťažnosti, k nej pripojených príloh a spisu okresného súdu sp. zn.

vyplynulo, že rozsudkom okresného súdu č. k. -69 zo 6. marca 2007 bolo

rozvedené manželstvo sťažovateľa a Z. Z., rod. L., z ktorého pochádza maloletý F. Z.

Uvedeným rozsudkom bol syn F. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky

a styk otca bol upravený tak, že je oprávnený stretávať sa s mal. F. každý párny týždeň

od soboty od 10.00 h do nedele do 17.00 h, každý párny rok počas celých jarných prázdnin

v čase od prvého dňa jarných prázdnin od 10.00 h do posledného dňa jarných prázdnin do

17.00 h, počas letných prázdnin v čase od 1. júla od 10.00 h do 31. júla do 17.00 h,

v každom nepárnom roku počas veľkonočných sviatkov v čase od Veľkonočného piatku od

10.00 h do Veľkonočného pondelka do 17.00 h, počas letných prázdnin v čase od 1. augusta

od 10.00 h do 31. augusta do 17.00 h a v čase zimných prázdnin v čase od 24. decembra od

10.00 h do posledného dňa zimných prázdnin do 17.00 h. Rozsudok sa stal právoplatným

a vykonateľným 28. apríla 2007.

Sťažovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 26. novembra 2007

a v podaní z 20. decembra 2007 požiadal okresný súd o úpravu styku s maloletým synom

rozširujúcim spôsobom tak, aby mal právo stýkať sa so svojím synom každý týždeň v čase

od piatku od 18.00 h do nedele do 18.00 h. Každý párny rok počas celých jarných prázdnin

od 10.00 h prvého dňa prázdnin do nedele do 18.00 h posledného dňa prázdnin, počas

letných prázdnin od 1. júla od 10.00 h do 31. júla do 18.00 h, počas celých jesenných

prázdnin od 10.00 h prvého dňa prázdnin do 18.00 h posledného dňa prázdnin. Každý

nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od 10.00 h Veľkonočného piatku do 18.00 h

Veľkonočného pondelka, počas celých polročných prázdnin od 10.00 h prvého dňa prázdnin

do 18.00 h posledného dňa prázdnin, počas letných prázdnin od 1. augusta od 10.00 h do

31. augusta do 18.00 h, počas celých vianočných prázdnin od prvého dňa prázdnin do

18.00 h posledného dňa prázdnin. Sťažovateľ okresný súd žiadal aj o umožnenie styku

s maloletým synom mimo určeného času, na účely kultúrneho a športového vyžitia, ak si to

bude žiadať sám maloletý. Svoje návrhy odôvodnil skutočnosťou, že má svojho syna veľmi

rád, majú spolu veľmi dobrý vzťah a chce sa podieľať na jeho výchove a zdravom telesnom

a duševnom vývoji rovnakou mierou ako matka. Súdom určený rozsah styku s maloletým

považuje za nedostatočný a v dôsledku toho, že matka dieťaťa odmieta akúkoľvek dohodu

o styku s dieťaťom mimo súdom určeného času, podal sťažovateľ okresnému súdu návrh na

určenie styku s maloletým rozširujúcim spôsobom a trval aj na podanom návrhu

z 24. apríla 2007, v ktorom žiadal, aby mu súd zveril maloletého do jeho osobnej

starostlivosti na čas rovnajúci sa polovici doby, ktorá uplynula od 10. apríla 2007 do doby,

keď rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť, t. j. celkovo deväť dní.

Matka maloletého požiadala okresný súd o zúženie styku sťažovateľa so synom.

Okresný súd rozsudkom č. k. -73 z 27. októbra 2008 po vykonanom

dokazovaní – vypočutí účastníkov, na základe správy psychológa referátu

poradensko-psychologických služieb Ú. v T. a záverov kolízneho opatrovníka - návrh otca

na zmenu v úprave styku s maloletým, ako aj návrh matky zamietol. Proti rozsudku podal

sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu 19. novembra 2008 odvolanie. Dňa

24. novembra 2008 podala odvolanie aj matka maloletého F., ktoré jej právna zástupkyňa

doplnila 10. februára 2009.

Okresný súd postúpil spis 12. decembra 2008 krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní.

Krajský súd rozsudkom č. k. -107 z 11. februára 2009 rozsudok

okresného súdu potvrdil.

Podľa tvrdení sťažovateľa označenými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu

došlo k porušeniu jeho základného práva priznaného , a to tým, že

- - mu bolo neprimerane obmedzené právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť,

- súdy nevykonali dokazovanie navrhované kolíznym opatrovníkom a ním, čím nebolo

dodržané právo rovnosti v tom, že psychológ mal vyhodnotiť správanie dieťaťa vo vzťahu

k matke a k otcovi, tak ako to navrhoval kolízny opatrovník.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci

rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

č. k. -73 z 27. októbra 2008, postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -107 z 11. februára 2009, zruší

napadnuté rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu a prizná mu trovy konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. a jeho rozhodnutiu č. k. -73

z 27. októbra 2008, ústavný súd konštatuje, že nie je daná právomoc ústavného súdu o tejto

časti sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade bolo proti uzneseniu okresného súdu prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal

krajský súd v odvolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Sťažovateľ možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu využil a o jeho

odvolaní rozhodol krajský súd. Z uvedeného dôvodu sa touto časťou sťažnosti ústavný súd

nemohol zaoberať.

Odlišná je situácia v tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému

krajským súdom pod sp. zn. . Túto časť sťažnosti považuje ústavný súd

za zjavne neopodstatnenú.

Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti

majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na

základe zákona.

Rodičovské práva a povinnosti patria, tak ako to uvádza aj sťažovateľ, obidvom

rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade

na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51

ods. 1 . Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a

povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 zákona o rodine). Až keď nedôjde

k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však

s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. vyslovil právny názor, že

právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov,

ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže

byť v nesúlade s .

Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že k porušeniu základného práva

sťažovateľa na ochranu jeho rodičovských práv podľa by mohlo dôjsť

len v príčinnej súvislosti s porušením jeho základného práva podľa

napadnutým uznesením krajského súdu. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti porušenie čl. 46

ods. 1 nenamietal, z uvedeného dôvodu preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu

základného práva podľa .

Na základe uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010