Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)I. ÚS 266/2010
PDF · 85 KB
No categories available
I. ÚS 266/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. Z., K., zastúpeného advokátom JUDr. L. B., P., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 5 C 291/01 a Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7 Co 223/05 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Z. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. februára 2010 doručená sťažnosť J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 5 C 291/01 a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 7 Co 223/05.
2. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým sa vysloví porušenie uvedených práv
a zároveň sa napadnuté rozhodnutia zrušia a vec sa vráti súdu prvého stupňa na nové
konanie a rozhodnutie.
3. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že označené konania boli právoplatne
skončené 5. apríla 2007. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie,
o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením
z 25. novembra 2008, ktorým dovolanie odmietol. Uznesenie najvyššieho súdu mu bolo
doručené 30. januára 2009.
II.
4. Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný
súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,
na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako
aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
5. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (I. ÚS 292/09).
6. Sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu 16. februára 2010, čo je zjavne
po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti namietaných rozhodnutí, ako
aj od doručenia uznesenia najvyššieho súdu. Preto bola sťažnosť odmietnutá ako
oneskorene podaná (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
7. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd sa podanou sťažnosťou meritórne
nezaoberal, ale ju odmietol pre oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavom súde,
bolo už bez významu zaoberať sa ďalšími nárokmi na ochranu ústavnosti uplatnenými
v návrhu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2010