Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoCsp/4/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcu: F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 7, I., zastúpeného Občianskym združením Centrum správnej pomoci, Gemerská 2, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. -344 zo dňa 22.11.2023, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. -344 zo dňa 22.11.2023 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom, č.k. -344 zo dňa 22.11.2023 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.091,90 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Žalobou podanou na zaniknutý Okresný súd Bratislava II dňa 14.06.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014 vo výške 2.121,57 eur a zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014 vo výške 969,61 eur a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorých žalovaný poskytol dve spotrebiteľské a revolvingové úvery č. zmlúv XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014 a č. XXXXXXXXXX, vo výške 2 krát po 1.500,- eur. Žalovaný pri uzatváraní zmlúv so žalobcom postupoval voči žalobcovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Jeho spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalovaný použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky. Ide najmenej o tieto neprijateľné zmluvné podmienky: v zmluvách absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nich uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, má za to, že uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v a spotrebiteľský úver sa považuje ako bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o revolvingovom úvere uvádza len údaj o výške mesačnej splátky vrátane úrokov ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé, akú časť z nej predstavuje istina a akú časť úrok počet takto určených splátok. Nepostačuje, že akú časť zo splátky predstavuje istina a akú časť úrok je uvedené v splátkovom kalendári, nakoľko uvedená

listina nie je podpísaná dlžníkom ani dodávateľom, pričom zákon jasne ustanovuje, že tieto skutočnosti musia byť obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ďalej úverové zmluvy neobsahujú údaj o konečnej splatnosti úveru. Má za to, že nepostačuje údaj o dátume splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení veriteľa (žalovaný) o schválení revolvingového úveru a ani odkaz v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, hoci zmluva ich označuje ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, podľa ktorého sa za deň konečnej splatnosti úveru považuje deň splatnosti poslednej splátky. Nie je prípustné, aby sa spotrebiteľ k údaju o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dopracovával výkladom a výpočtom a zároveň tieto dokumenty nie sú podpísané spotrebiteľom. Oznámenie o schválení revolvingového úveru je jednostranne podpísaný dokument a takýto dokument sa nepovažuje za súčasť zmluvy. Ďalej v bode 5. a 6. zmlúv je uvedená neprimerane vysoká RPMN 70,01 %, 69,93 % a ročná úroková sadzba 70 % a neprijateľná zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu v rozpore s dobrými mravmi. V bode 7. Zmlúv sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa. V bode 8. Zmlúv je uvedený neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok a revolvingových splátok. Žalobcovi bol poplatok za odklad úverových splátok vo výške 367,49 eur strhnutý hneď pri poskytnutí revolvingových úverov na účet žalobcu. Žalobca dostal na účet sumu vo výške 2 x 1.132,51 eur a nie 2 x 1.500,- eur, zmluvy na reálne poskytnuté sumy 2 x 1.132,51 eur neexistujú. Žalobca odklad úverových splátok nevyužil, má za to, že aj v tomto smere sa jedná o nekalú obchodnú praktiku. Okrem toho obe zmluvy obsahujú ďalšie podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ide o neprimerane vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok, obsahujú rozhodcovskú doložku, čo predstavuje výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale - rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Výšku vydania bezdôvodného obohatenia žalobca vyčíslil nasledovne: zo zmluvy č. XXXXXXXXXX mu bola poskytnutá suma 1.132,51 eur, z tejto zmluvy uhradil žalobcovi sumu 3.254,51 eur, rozdiel predstavuje sumu 2.122,- eur, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX mu bola poskytnutá suma 1.132,51 eur, z tejto zmluvy uhradil žalobca žalovanému sumu 2.101,89 eur, rozdiel predstavuje sumu 969,38 eur, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil.

3. Žalovaný uviedol, že vo vzťahu k určovaciemu žalobnému návrhu týkajúcemu sa určenia, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková, namietal neprípustnosť podanej žaloby v zmysle ustanovení a namietal aj neexistenciu naliehavého právneho záujmu v súvislosti s podanou žalobou. Popieral tvrdenia žalobcu o tom, že zmluvy uzavreté medzi stranami sporu neobsahujú náležitosti vyžadované podľa písm. ť) a o spotrebiteľských úveroch. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, čl. 7, ods. 7.1 písm. g/ zmluvných dojednaní). Zmluvy teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahujú, konkrétne je to dátum 16.01.2018. Pri ďalšom dôvode žalobcu pre konštatovanie o bezúročnom charaktere úverov poskytnutých na základe zmlúv žalobca tvrdí, že zmluvy neobsahujú uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmlúv medzi stranami sporu nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmlúv uzavretých medzi účastníkmi konania. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu obsahujú výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zmluvy obsahujú zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ako aj v splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok, teda aj náležitosť podľa . Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru), preto má za to, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj podľa zákona o spotrebných úveroch. Pri výpočte RPMN sa podľa prílohy č. 2 k ZoSÚ vychádza z výšky splátky. Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v , ods. 2 písm. j) zákona. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu "splátka", teda napríklad že má ísť o súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a pod.. Pritom je zrejmé, že musí ísť o celú splátku, pretože inak by daný výpočet bol nesprávnym a mylným. Ak by platilo samostatné uvádzanie splátky istiny, splátky úroku, potom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani nevyplýva, že by zmluva mala ešte obsahovať aj samostatný údaj o ich súčte. Ak pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky, a RPMN sa počíta na základe údajov uvedených v zmluve a platných v čase jej uzavretia, potom záver o rozpisovaní splátky znemožňuje

tento výpočet. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného na tento výpočet sa má použiť výška splátky istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Rovnako tak zákon neurčuje, že pre účely tohto výpočtu sa jednotlivé rozpísané položky podľa sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje ako povinnosť aj článok 22, ods.1 smernice. Podľa článku 10, ods. 1 písm. h/ smernice má zmluva obsahovať: „výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“. Smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie sú oprávnené či už legislatívne (v podobe prijímania právnych noriem), alebo aplikačne (v podobe rozhodovania svojich orgánov) prijímať odchylné ustanovenia. Výslovne to vyplýva z článku 22 smernice: „Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice“. K tvrdeniu žalobcu, že výška ročnej úrokovej sadzby a RPMN je neprimerane vysoká uviedol, že úverové zmluvy boli medzi stranami sporu uzavreté dňa 15.01.2014. Úverová zmluva, kam patria aj zmluvy uzavreté medzi stranami sporu, sa riadia ustanoveniami a v otázkach, ktoré neupravuje , ustanoveniami . Základná úprava regulácie výšky úrokov pre úverovú zmluvu bola v čase uzavretia zmlúv o revolvingovom úvere uvedená v . Podľa daného ustanovenia: „Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“ Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu zneplatňujúci dojednanie o úroku je nielen nedôvodný, ale v rozpore s ustanoveniami zákona. Uvedené zákonné ustanovenie teda reguluje otázku platnosti dohody o úrokoch a právne dôsledky spojené s tým, ak je dohodnutý úrok vyšší než určuje zákon. Pre určenie, aká výška úroku je prípustná je rozhodujúce ustanovenia podľa , podľa ktorého ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv platilo: „ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.“ Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle , vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá bola v rozhodnom období, t.j. ku dňu 15.01.2014 vo výške 45,94 %. Za podstatné prevýšenie je pritom možné považovať také, ktoré prevyšuje hodnotu priemernej RPMN v danom období o viac ako 25 %, k tomu v tomto prípade nedošlo. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Oba údaje boli stanovené ako údaje platné v zmysle . Namietal tiež argumentáciu žalobcu o poplatku za poskytnutie možnosti odkladu splátok. Z tvrdení žalobcu nevyplýva, v čom má spočívať neprijateľnosť dojednania dotknutých poplatkov zakladajúca hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na bod 8, ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby, podľa ktorého: „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“ Má za to, že dohoda je individuálnym dojednaním v zmysle . Nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia úvaha neprimeranosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Ani cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/13/ EHS v článku 4 ods. 2, a ani dojednanie o nej nie sú neprijateľnou podmienkou. Žalovaný považuje za skresľujúcu námietku žalobcu o tom, že suma úveru bola hneď po poskytnutí úveru znížená o poplatok za odklad úverových splátok, pričom má ísť o nekalú obchodnú praktiku z dôvodu, že žalobca nevyužil počas splácania poskytnutých úverov uvedenú službu. To, že žalobcovi bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedená v zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver ako dohodnutý, ale skutočnosťou, že žalobca uzatvoril so žalovaným Dohodu o poskytnutí služby v zmysle čl. 8 zmluvy o revolvingovom úvere. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zmluvy obsahujú neprimerane vysoké zmluvné pokuty pre prípad omeškania so splácaním splátok, má za to, že zmluvná pokuta vo

výške 0,04 % denne (14,6 % ročne) má predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, v zmysle ustanovenia účinného v čase uzatvorenia zmlúv: „Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis“. Uviedol, že uvedené ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu špeciálnym ustanovením, a teda ustanovením s aplikačnou prednosťou. Podľa spomenutého ustanovenia sa pre spotrebiteľské zmluvy, predmetom ktorých je požičanie peňažných prostriedkov, zaviedol osobitný režim maximálnej výšky sankcií. Túto maximálnu výšku stanovilo označené ustanovenie odkazom na vykonávací predpis, ktorým je v tomto prípade , ods. 1 Nariadenia vlády č. . Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Uplatnené nároky na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. V čase uzavretia zmluvy bol úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, t.j. v tomto prípade 15,75 %, a na základe tejto skutočnosti môže byť maximálna výška sankcií dohodnutá v zmluve vo výške 15,75 %, čo splnené je, nakoľko zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne predstavuje ročné percento 14,6 %. Ustanoveniam zákona o maximálnej výške sankcií korešponduje aj obsah článku 8.1. Zmlúv o revolvingovom úvere. K žalobcom namietanej platnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že má predstavovať veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože rozhodca, nie súd má rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch zmluvných strán uviedol, že rozhodcovské zmluvy boli uzatvorené v súlade so o rozhodcovskom konaní. Ak zákon stanovil podmienky pre uzavretie rozhodcovskej zmluvy a tieto boli dodržané, potom tvrdenia žalobcu odporujú nielen zneniu zákona, ale aj jeho zmyslu. Rozhodcovské zmluvy k predmetným úverovým zmluvám sú samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy. Súčasne vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty od žalobcom tvrdeného vzniku bezdôvodného obohatenia.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.03.2018, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -264 zo dňa 28.06.2022 rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -227 zo dňa 15. marca 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie opätovne rozhodne vo veci samej, so zreteľom na ex offo prieskum zabezpečujúci ochranu spotrebiteľským právam žalobcu, kedy bude nevyhnutné zaoberať sa tým, či možno poskytnutý revolvingový úver považovať za bezúročný a bez poplatkov z iných dôvodov (než je absencia náležitostí zmluvy v § 11 ods. 1 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch platného ku dňu 15.01.2014), prípadne či tu nie sú dané iné dôvody (najmä pokiaľ ide o platnosť danej zmluvy), ktoré so zreteľom na obsah právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa zakladajú podmienky na priznanie nárokov žalobcovi.

5. Po vrátení veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.05.2023 pripustil na základe žiadosti žalobcu zmenu petitu tak, že nový petit znie nasledovne, cit.: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014 sumu 969,61 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014 sumu 2.122,29 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Súd určuje, že podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014 v čl. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohoda o poskytnutí služby je neplatná a neprijateľná. IV. Súd určuje, že podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014 v čl. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohoda o poskytnutí služby je neplatná a neprijateľná. V. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %“.

6. Žalobca v písomných podaniach uviedol, že považuje za neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014, uvedené v čl. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohoda o poskytnutí služby. Takáto podmienka bola včlenená do textu zmluvy, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, a v konaní žalovaný nepreukázal opak. Poukázal na a a považoval predmetné zmluvné podmienky za neprijateľné a neplatné. Vyslovene poprel

tvrdenia žalovaného, že Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uviedol, že Dohoda o poskytnutí služby je súčasťou oboch žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 15.01.2014, žalovaným ako dodávateľom predformulovaná v bode 8. zmlúv a sú štandardné produkty žalovaného ponúkané množstvu spotrebiteľov po celom území SR. Poukázal na rôzne rozsudky iných súdov, ktoré uviedol žalovaný a ktoré podľa žalobcu podporujú dôkaz o tom, že žalovaný dodávateľ Dohodu o poskytnutí služby uzavrel, keďže si odrátal z poskytnutého úveru dohodnutú odmenu, čo znamená, že dohodol Dohodu o poskytnutí služby a zaviazal stranu zmluvy spotrebiteľa na povinnosť akceptovať a prijať túto službu spolu s úverom, čo znamená prijať návrh na uzatvorenie Dohody o poskytnutí služby, s poukazom na , a spotrebiteľ, ak zmluvy podpísal, pristúpil svojim podpisom k podmienke zmluvy Dohode o poskytnutí služby a zaplatil za ňu. V prejednávanej veci došlo k identickej situácii vyššie opísanej, pretože si žalovaný odrátal z úveru časť a to podľa priložených zmlúv ako odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru. Za absurdné považoval tvrdenie žalovaného, že uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko z neho nie je ani zrejmé, ani určité ani zrozumiteľné, čo týmto tvrdením žalovaný mal na mysli a aký vplyv má mať toto tvrdenie na prejednávaný spor. V každom ohľade ide o nezmyselné tvrdenie, ktoré postráda akúkoľvek logiku. Nie je jasné, ani určité, ani zrozumiteľné čo má ten „neurčitý faktor indikovať“, akú oddelenosť má ten faktor „indikovať“, keďže Dohoda o poskytnutí služby v bode 8. je nesporne súčasťou preformulovaných zmlúv žalovaným a žalovaný si uplatnil z úveru odmenu za predformulovanú dohodu, pričom ide o produkt žalovaného, ktorý ho takto ponúkal neurčenému množstvu spotrebiteľov. Nesúhlasil s tým, že nemôže byť individuálne určená neprijateľnosť zmluvných podmienok, ak sa jej domáha spotrebiteľ, pokiaľ ide o , tam ide o domáhanie sa abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu. Má za to, že je potrebné predmetné úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov a to z viacerých dôvodov, jednak z astronomickej hodnoty RPMN 69,93 %, z nesprávne uvedenej priemernej hodnoty RPMN, z úžerníckeho úroku 70,01 % ročne, z neposkytnutia dohodnutej výšky úverov vo výškach 1.500,- eur; spolu 3.000,- eur. Do pozornosti je dôvodné dať už písomne namietanú skutočnosť a to podpísané Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 15.01.2014 a Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, v ktorých sú rozdielne údaje o hodnote RPMN, ktoré doposiaľ neboli žalovaným objasnené. V zmluvách RPMN 70,01 % v neprospech spotrebiteľa, v Oznámení veriteľa o schválení úveru RPMN 69,95 % v neprospech spotrebiteľa. Ak ide v uvedených súhrnných informáciách o priemernú hodnotu RPMN, tak je nelogické, aby hodnota RPMN v prejednávaných zmluvách 70,01 % prevyšovala priemernú hodnotu RPMN 45,94 % uvedenú MMF SR za príslušné obdobie. Ak hodnota RPMN prevyšuje priemernú hodnotu RPMN, je nesporné, že sú do hodnoty RPMN započítané i iné náklady ako úroky, a to poplatky. V prejednávanom prípade je v zmluvách uvedená výška úveru 1.500,- eur, počet splátok 48 a mesačná splátka 77,05 eur (vrátane úrokov, nie poplatkov), pričom vypočítaná skutočná hodnota RPMN v % je 54,26 a nie 70,01 %, to znamená, že v zmluvách je uvedená nesprávna hodnota RPMN v neprospech spotrebiteľa a úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný neposkytol úvery vo výške 1.500,- eur, pretože si odrátal odmenu za poskytnutie služby 367,49 eur a tak poskytol úvery vo výške 1.132,51 eur, pričom pri tejto výške úveru, počte splátok 48 a mesačnej splátke 77,05 eur je hodnota RPMN 77,61 %. Hodnota RPMN je v zmluvách uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že žalovaný v jediný deň a to dňa 15.01.2014, ponúkol dve zmluvy, č. XXXXXXXXXX na poskytnutie úveru 1.500,- eur a č. XXXXXXXXXX na poskytnutie úveru č. 1.500,- eur, pričom spolu išlo o poskytnutie jedného úveru v sume 3.000,- eur, kedy do úvahy pripadala priemerná hodnota RPMN podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013, RPMN 21,09 %. Je potrebné vziať na zreteľ skutočnosť, že úver mal byť poskytnutý v jeden deň ako úver v sume celkom 3.000,- eur a priemerná RPMN 45,94 je nesprávna a v neprospech spotrebiteľa. Dva úvery 1.500,- eur a 1.500,- eur od jedného dodávateľa v jeden deň sú spolu jeden úver 3.000,- eur, pričom priemerná hodnota RPMN je v takom prípade 54,26 %. Žalovaný v snahe obísť zákon, jeden úver vo výške 3.000,- eur s priemernou RPMN 54,26 % rozdelil na 2 úvery po 1.500 eur s dvoma priemernými hodnotami RPMN po 45,04 %, avšak takýto postup žalovaného je nekalou praktikou a obchádzaním zákona a absolútne neplatný právny úkon v zmysle , na ktorý súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. Žalovaný dodávateľ v konaní nepoprel tvrdenia žalobcu spotrebiteľa, a tak sa podľa považujú za nesporné. Má za to, že je nesporné, že žaloba je dôvodná, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov,

že Dohody o poskytovaní služby v zmluvách sú neplatné neprijateľné podmienky a žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi žalované sumy.

7. Po vrátení veci z odvolacieho súdu žalovaný v písomných podaniach uviedol, že žalobca nepreukázal dôvody zmeny žaloby. neumožňuje žalobu o individuálne určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom určuje osobitné konanie na takéto posudzovanie. Uviedol, že Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ Dohodu o poskytnutí služby uzavrieť nemusel a v podanej žalobe žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Poukázal na bod 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby, ktorý uvádza: „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“ Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle . Oprávnenosť postupu žalovaného v prípade uzatvorenia dohody o poskytnutí služby podporuje aj rozhodnutia, napr. aj rozsudok KS Banská Bystrica č.k. -14, ktorý ohľadne Dohody o poskytnutí služby (bod 45 odôvodnenia) uvádza: „... odvolací súd po zhodnotení skutočností zistených zo Zmluvy o revolvingovom úvere konštatuje, že v bode 8 Zmluvy o poskytnutí služby je dohodnutá odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 168,17 eur, pričom v bode 8.6 Veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere, a dlžník vyhlásil, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, porozumel jej obsahu a vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Keďže ide o odplatu za dohodnutú službu, nebol dôvod, aby táto bola tiež zahrnutá do ročnej priemernej miery nákladov (RPMN) úveru. Postup žalovaného, ktorý si dohodnutú odmenu vo výške 168,17 Eur odrátal od poskytnutého úveru, vyplýva zo samotnej dohody v bode 8.1 Dohody o poskytnutí služby, žalobca teda s takýmto postupom súhlasil.“ Žalovaný žiadal žalobu voči nemu zamietnuť.

8. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa , , , , a , a , a , a , a , a , , účinného ku dňu uzavretia zmluvy, podľa , , a , a , , , a , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že pri uzatváraní Žiadostí/ Zmlúv o revolvingovom úvere č. 8500039044 a 8500039047 postupoval žalobca ako fyzická osoba

- spotrebiteľ, nakoľko o úver nežiadal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako právnická osoba, ktorá ponúka úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na základe predmetných zmlúv žalovaný poskytol žalobcovi úver, znížený o poplatok za poskytnutie služby v sume 2 x 1.132,51 eur, ktorú sa tento zaviazal vrátiť formou pravidelných mesačných splátok. Uzavreté zmluvy sú v zmysle zmluvami spotrebiteľskými. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej preukázané, že žalobca dňa 13.01.2014 písomne požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingových úverov č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX za podmienok uvedených v bode 5 žiadosti/zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru: poskytnutá čiastka úveru - 1.500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) - 48; mesačná splátka( vrátane úrokov) - 77,05 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru - 3698,40 eur, predpokladaná RPMN za úver - 70,01 %; ročná úroková sadzba úveru - 70,01 %, priemerná RPMN za úver 45,94 %, poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 eur, celková čiastka pri revolvingu, 1.849,20 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu - 64,19 %; ročná úroková sadzba revolvingu - 80,98 %. Žalovaný dňa 15.01.2014 schválil poskytnutie revolvingových úverov žalobcovi.

V písomnom vyhotovení žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru/zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX sa v bode 6 uvádzajú ručne vpísané údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré uvádzajú rozdielne údaje pri RPMN, ako v bode 5 žiadosti /zmluvy o revolvingovom úvere (bod 5 - RPMN 70,01 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 64,19 % a bod 6 - RPMN 69,95 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 70,01 %). V dokumentoch „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2024“ sa uvádzajú údaje o dlžníkovi, t.j. o žalobcovi a údaje o schválenom úvere. Predmetné dokumenty boli podpísané len zo strany žalovaného, podpis žalobcu na týchto listinách absentuje. Zmluvné strany si nemôžu dojednať spôsob a podmienky uzatvorenia zmluvy v tak dôležitej otázke, akou je prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy s výhradou (obmedzením alebo zmenami) a to odlišným spôsobom ako je upravený v . V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že zmluva sa podľa príslušných ustanovení považuje za uzavretú, t.j. vyvolávajúcu právne účinky, okamihom, kedy adresát návrhu na uzavretie zmluvy prejaví súhlas s obsahom návrhu a takto vyjadrený súhlas sa dostane do osobnej dispozície navrhovateľa zmluvy. Príslušné ustanovenia upravujúce postup pri uzatváraní zmlúv predpokladajú, že návrh je zo strany adresáta akceptovaný v celom rozsahu, resp. odpoveď na návrh je vymedzená inými slovami ako sa uvádzajú v návrhu, avšak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu. Toto zákonné pravidlo bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca dňa 13.01.2014 požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingových úverov, pričom zmluvné strany, t.j. žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ, boli v žiadosti špecifikované dostatočne určitým spôsobom. Zo žiadosti vyplývala vôľa žalobcu uzavrieť so žalovaným zmluvy o revolvingovom úvere, pričom žalobca ako dlžník uviedol presné údaje o požadovanom úvere a podmienky, za ktorých žiadal úver zo strany žalovaného poskytnúť. Dokumenty označené ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX“ majú charakter tzv. formulárovej zmluvy, ktorú dodávateľ používa vo viacerých prípadoch a väčšinou je vopred pripravená. V bode 5. žiadosti o poskytnutie úveru sa uvádzajú údaje o požadovanom revolvingovom úvere ako poskytnutá čiastka úveru, splatnosť úveru, výška mesačnej splátky, ročná úroková sadzba, výška RPMN a ďalšie. Konkrétne sumy vypĺňa v tejto časti žiadosti dlžník, t.j. žiadateľ úveru. Návrhy na uzavretie zmlúv, t.j. žiadosť o poskytnutie revolvingových úverov pôsobili od doby, kedy došli osobe, ktorej boli určené, t.j. odo dňa 15.01.2014, kedy žalovaný podpísal písomné vyhotovenie žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. V bode 6. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru veriteľ, t.j. žalovaný uviedol údaje o schválenom úvere, t.j. výšku poskytnutej čiastky úveru, splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky, ročnú úrokovú sadzba, výšku RPMN atď., pričom z bodu 6 vyplýva, že žalovaný návrh na uzavretie zmluvy prijal s výhradami a podstatne zmenil žiadosť t.j. návrh zmluvy predložený žalobcom ako dlžníkom v bode 5 a to tým, že uviedol rozdielne údaje pri RPMN, ako v bode 5 žiadosti /zmluvy o revolvingovom úvere (bod 5 - RPMN 70,01 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 64,19 % a bod 6 - RPMN 69,95 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 70,01 %). Žalovaný podpísal písomné vyhotovenie žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru dňa 15.01.2014. Vzhľadom na to, že žalovaný podstatným spôsobom zmenil návrh na uzavretie zmluvy, došlo z jeho strany k novému návrhu na uzavretie zmluvy adresovaného žalobcovi. Následné písomné vyhotovenie dokumentov „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX“ obsahuje podpis iba zástupcu žalovaného ako veriteľa, pričom úplne absentuje údaj o tom, či žalobca bol oboznámený so schváleným úverom a či takto navrhnuté podmienky úveru (zmluvné dojednania) boli zo strany žalobcu i riadne prijaté, akceptované a podpísané žalobcom tak, aby ich bolo možné považovať za platne uzavretú súčasť úverovej zmluvy. Napriek zmluvnej voľnosti, bol súd prvej inštancie názoru, že zmluvné strany si nemôžu dojednať spôsob a podmienky uzatvorenia zmluvy v tak dôležitej otázke, akou je prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy s výhradou (obmedzením alebo zmenami), a to odlišným spôsobom ako je upravený v . Navyše zo zmluvných dojednaní zároveň vyplýva, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi okrem Oznámenia o schválení úveru aj Zmluvu o úvere (čl. 2, odsek 2.2 zmluvných dojednaní). V spore boli predložené len Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX (bez podpisu žalobcu ako dlžníka). Uvedené však podľa názoru súdu nemožno považovať za preukázanie uzatvorených zmlúv o revolvingovom úvere medzi

stranami sporu. V danom prípade preto neboli v spore preukázané platne uzatvorené Zmluvy o revolvingovom úvere (so zapracovanými výhradami k návrhu na uzavretie zmluvy), podpísané žalobcom ako dlžníkom spôsobom upraveným v . Túto skutočnosť, t.j. rozdielnosť údajov ohľadom RPMN v spore v žiadosti/ zmluva o revolvingový úver a v oznámení veriteľa o schválení úveru/ zmluva o revolvingovom úvere namietal aj žalobca. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že nebolo preukázané platné uzatvorenie zmlúv o revolvingových úveroch medzi stranami sporu, a preto nemohlo dôjsť ani k vzniku právneho vzťahu zo zmlúv o revolvingových úveroch č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX. Žalobca tak nebol viazaný zmluvnými podmienkami vyplývajúcimi zo zmlúv o revolvingovom úvere a nevznikla mu povinnosť vrátiť celkovú sumu úveru uvedenú v písomnom vyhotovení žiadosti/zmluvy o revolvingových úveroch.

11. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že aj v prípade platného uzatvorenia zmlúv o úveroch, by boli predmetné spotrebiteľské úverové zmluvy bezúročné a bez poplatkov, nakoľko v nich absentujú aj . Predovšetkým tak, ako namieta aj žalobca, absentuje údaj o konečnej splatnosti podľa . Tento údaj sa síce uvádza v Oznámení veriteľa o schválení úveru, na ktoré odkazujú pripojené zmluvné podmienky v článku 7, podľa ktorého oznámenie má tvoriť súčasť zmluvy, avšak súd prvej inštancie akcentuje, že oznámenie je podpísané iba žalovaným (veriteľom) a termín konečnej splatnosti je povinnou náležitosťou zmluvy, čo je dvojstranný úkon, teda musí byť tento údaj zahrnutý priamo v zmluve podpísanej oboma stranami. Zo žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere podpísanej žalobcom ako dlžníkom dňa 13.01.2015 v spojení so zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, nie je možné zistiť termín konečnej splatnosti úveru. Oznámenia o schválení úveru, v ktorom je uvedený termín splatnosti prvej splátky a poslednej splátky, boli vyhotovené dňa 15.01.2014, t.j. v deň podpisu zmluvy žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podpísal žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere dňa 13.01.2014, t.j. skôr ako žalovaný, súd prvej inštancie konštatuje, že v čase kedy žalobca zmluvu podpisoval, nemal vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Údaje o termíne splatnosti prvej splátky, z ktorých by v spojení s údajom o tom, že úver má byť splatený v 48 mesačných splátkach bolo možné vyvodiť termín konečnej splatnosti úveru a konkrétne termíny splatnosti následných splátok, sú uvedené len v Oznámení o schválení revolvingového úveru, nijako nevyplývajú zo samotnej zmluvy, resp. zmluvných dojednaní. Predmetné oznámenia žalobca nepodpísal. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru, termínoch splátok v zmluve o úvere je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v v čase, kedy zmluvy na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný. Predmetné žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere ďalej neobsahujú údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle a rovnako sa priamo v zmluvách o úvere neuvádzajú všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle . Súd prvej inštancie považuje za dôvodnú aj námietku žalobcu vo vzťahu k výške ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01 %, ktorú považuje za úžernícku, a to aj s poukazom na konštantnú judikatúru súdov SR, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením , nesmie sa teda priečiť dobrým mravom, právny úkon dohody o výške úrokov je z tohto dôvodu absolútne neplatný. O takýto stav ide spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie porovnaním úroku vo výške 70,01 % s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, na internetovej stránke Národnej banky Slovenska zistil, že pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci január 2014, pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v bankách, predstavovali 11,71 % p.a.. Z toho je zrejmé, že žalovaným požadovaný úrok v tomto prípade bol cca 5,5-násobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Zmluvné podmienky pokiaľ ide o úrok z úveru (aj revolvingu 80,98 %), tak súd prvej inštancie vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, pričom súdu neprináleží ich upravovať tak, aby tieto dojednania zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi, a preto sú absolútne neplatné. Všetky vyššie uvedené skutočnosti by spôsobovali, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a žalobca (spotrebiteľ) bol povinný uhradiť žalovanému iba skutočne poskytnutú sumu úveru, pričom zvyšná časť žalobcom uhradenej sumy by bola bezdôvodným obohatením žalovaného, ktoré je povinný vydať. Nakoľko ako už súd prvej inštancie uviedol, nedošlo medzi stranami sporu k platnému uzatvoreniu zmlúv o revolvingovom úvere, tak medzi nimi vznikol režim bezdôvodného obohatenia a sporové strany sú si tak povinné vydať všetko, čo si vzájomne plnili. Nebolo sporné, že žalobcovi boli žalovaným poskytnuté sumy 2 x 1.132,51 eur, t.j. celkom suma vo výške 2.265,02 eur, pričom žalobca žalovanému vo

vzťahu k zmluve č. XXXXXXXXXX zaplatil sumu 3.254,80 eur (37 x 77,05 eur + 1 x 403,95 eur) a vo vzťahu k zmluve č. XXXXXXXXXX zaplatil 2.102,12 eur (12 x 77,05 eur + 1 x 1.177,52 eur), t.j. celkom sumu vo výške 5.356,92 eur. Žalobca tak žalovanému zaplatil o 3.091,90 eur vyššiu sumu, než mu poskytol žalovaný. Rozdiel vo výške 3.091,90 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, ktoré je povinný žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia vydať. Preto súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na úhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 3.091,90 eur žalobcovi. Pokiaľ ide o žalovaným z opatrnosti vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie zotrváva na názore uvedenom aj v zrušenom rozsudku a to, že s poukazom na ustanovenie má za to, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo, žalobca si uplatnil na súde vydanie bezdôvodného obohatenia včas. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX sa žalobca dozvedel o preplatení úverovej zmluvy pri jej predčasnom splatení ku dňu 25.03.2017 a pri úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX sa žalobca dozvedel o preplatení z listu zo dňa 06.03.2017, ktorým žalovaný vrátil žalobcovi nespotrebované úroky, preto súd na námietku premlčania neprihliadol. Žalovaný túto skutočnosť ani v odvolaní, ani v ďalšom konaní nenamietal. Žalobca sa ďalej v spore domáhal aj určenia neprijateľnosti a neplatnosti zmluvných podmienok uvedených v čl. 8 ods. 8.1 písm. a) Dohoda o poskytnutí služby v zmluvách o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014. Súd prvej inštancie žalobu v tejto časti považuje za nedôvodnú a to s poukazom na záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmlúv, pretože ak úverové zmluvy nevznikli, nevznikli ani podmienky, ktorých vyhlásenia neprijateľnosti a neplatnosti sa žalobca domáha. Ak tieto podmienky nevznikli, chýba základ pre ich vyhlásenie za neprijateľné a neplatné, keďže tieto nikdy nezačali platiť. Preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, súd prvej inštancie uvádza, že ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (uznesenie NS SR SR, sp.zn. zo dňa 28.03.2019). Nejedná sa teda o žalobu podľa , ako tvrdí žalovaný a nie je potrebné preukazovať ani naliehavý právny záujem. Pre úplnosť však súd prvej inštancie uvádza, že Dohodu o poskytnutí služby napriek deklarácii žalovaného, že jej podpisom nie je podmienený podpis úverovej zmluvy, by bolo možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia, čím sa spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa.

12. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na posledná veta tak, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko obidve strany boli rovnako v spore úspešné aj neúspešné.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.091,90 eur a proti výroku o trovách konania, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil aj po právnej stránke. V prvom rade, podľa žalovaného sa nesprávnosť záverov v napádanom rozsahu týka posúdenia ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej v texte „RPMN“) a to z dôvodu, že tento údaj nie je predmetom dohody a teda sa nedá ani navrhnúť a prijať (alebo neprijať) v zmysle a nasl.. Preto nemôže dôjsť k prijatiu alebo odmietnutiu návrhu ohľadne RPMN. Z napádaného rozsudku nevyplýva ani označenie právnej normy, a ani žiadny právny záver, podľa ktorého hodnota RPMN sa dojednáva. Rozsudok uvedené neobsahuje, pretože taká právna norma neexistuje a odôvodnenie rozsudku v tejto časti nemá oporu v žiadnom zákone a je vecne nepreskúmateľné. Ako a na základe čoho súd dospel k „dojednateľnosti“ RPMN (a s tým spojenej možnosti prijať alebo odmietnuť návrh na uzavretie zmluvy) totiž z rozsudku neplynie. Išlo pritom o kľúčovú otázku pre rozhodnutie vo veci samej, naviac keď ani samotný v žiadnom ustanovení neuvádza, že RPMN je výsledkom dohody zmluvných strán. určuje aj to, kedy sa tento údaj vypočíta

- v čase uzavretia zmluvy. Už len z toho je vylúčené, aby išlo o dohodnuteľný údaj, pretože jedna strana ho nevie objektívne navrhnúť a vypočítať, ak v čase jej návrhu nepozná parametre na jeho určenie a súčasne, ak má byť dodržaný .

To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva teda z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Ak sa uvedený údaj nedá dohodnúť, nie je možné ho navrhnúť, prijať alebo odmietnuť. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v čase určenom v zákone - údaje platné v čase uzavretia zmluvy. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 2 k ) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Krajský súd v Trenčíne v uznesení č.k. zo dňa 29.06.2016 uviedol: „Za právne irelevantnú pre otázku riadneho uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania považuje odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, skutočnosť, že navrhovateľ pri prijatí návrhu odporcu na uzatvorenie zmluvy napísal do údajov o schválenom úvere /bod 6. Žiadosti/zmluvy/ údaje o RPMN úveru a predpokladanej RPMN revolvingového úveru líšiace sa od týchto údajov, ktoré uviedol odporca vo svojom návrhu na uzatvorenie zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená skutočnosť neznamená, že navrhovateľ prijal návrh odporcu na uzatvorenie zmluvy so zmenami, čo by v zmysle znamenalo, že navrhovateľ odmietol návrh odporcu na uzatvorenie zmluvy, adresoval mu nový návrh, ktorý však potom nebol odporcom prijatý a preto medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu zmluvy. Hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca stanoveného v o spotrebiteľských úveroch. Ak sa teda účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere dojednali na výške úveru, termíne jeho splatnosti, výške, počte a splatnosti splátok úveru, úrokoch z úveru a ostatných nákladoch úveru, vykoná sa výpočet RPMN úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie veriteľom do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie.“ RPMN nepredstavuje predmet záväzku; je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Ak by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy (teda obligatórnou náležitosťou pre jej vznik), potom by ani zákonné ustanovenie nemalo žiadny význam. Podľa jeho znenia v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere : Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Záver o neuzavretí zmluvy o revolvingovom úvere pre neprijatie návrhu nemá oporu ani v skutkovom stave. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by žalobca niekde v žiadosti o úver nejakú RPMN navrhol. Súd prvej inštancie prehliadol, že v bode 5 každého z dokumentu označeného ako „žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ sa neuvádza navrhovaný údaj RPMN, ale „predpokladaná RPMN“. A to je podstatný rozdiel, pretože prijatie a neprijatie návrhu sa môže týkať len toho istého druhu údajov (t.j. suma úveru - počet splátok a pod.). Nemôže sa ale porovnávať predpokladaná RPMN a RPMN schváleného úveru už len preto, že na určenie RPMN je potrebný údaj o dátume poskytnutia úveru a ten pri „predpokladanej RPMN“ predsa nemohol byť známy. Taktiež je dôležité uviesť, že predpokladaná RPMN bola určená na základe metódy, ktorú predpokladá a vždy by bola vyššia ako RPMN schváleného úveru - na základe toho by sa postavenie žiadateľa o úver nikdy nezhoršilo. Súd prvej inštancie nad rámec záverov o neuzavretí zmluvy o revolvingovom úvere uviedol, že úver by bol bezúročný a to z dôvodu absencie údaju o konečnej splatnosti úveru. Okrem faktu, že tento dôvod nezistil už pri rozhodnutí v prvom (zrušenom pozn.) rozsudku a preto ide o prekvapivý dôvod rozhodnutia, ide podľa žalovaného aj o skutkovo a právne nesprávny a nedôvodný záver. Podľa rozhodnutia NS SR R 16/2022: „V zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018 nie je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v ustanovení zákona sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá.“ Ďalej žalovaný tvrdí, že závery súdu sú nesprávne aj z dôvodu, čo zmluvu o revolvingovom úvere vlastne tvorí.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.05. 2020, bod 12: „Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy.“ Podľa článku 13. úverovej zmluvy: „Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/ Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si Žiadosť/Zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali (...).“ Podľa článku 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní úverovej zmluvy „Súčasťou tejto Zmluvy o RÚ sú Prílohy č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, a to konkrétne: Príloha č. 7: Oznámenie Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi (podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ) obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru.“ Rovnako aj odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. -166: „V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (č.l.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi.“ Okrem vyššie uvedeného aj Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-42/15: „Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“ Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Na podporu uvádzaného poukázal žalovaný ďalej aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. -166 ako aj rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. , (bod 13). Za nezákonné závery treba podľa žalovaného považovať aj závery ohľadne úrokovej sadzby. Súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustanovením , ktorým sa regulovala maximálne prípustná hodnota odplaty za úvery v spotrebiteľských vzťahoch a rozhodol v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Výška odplaty za spotrebiteľský úver bola v čase uzavretia vyššie označenej úverovej zmluvy regulovaná . Finančným trhom sa rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov.“ resp. „je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí.“(Sidak, M., Ďuračinská, M. a kol. Finančné právo. 1 vydanie. Bratislava. C. H. Beck. 2012) Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa . Porovnávanie s úrokovými sadzbami bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Súd prvej inštancie preto postupoval nezákonne, ak svoje závery založil na predpokladoch, ktoré právna norma vôbec nepoužíva a zároveň ak nezohľadnil vecne relevantné údaje. Svoje tvrdenia žalovaný podporne zdôvodňuje odkazom napríklad na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. , zo dňa 30.03.2016. Priemerná výška odplaty v čase uzavretia oboch zmlúv o revolvingovom úvere bola 45,94 % a táto nebola podstatným spôsobom prevýšená. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac

ako o 25 %. Postup, kedy súd vo veci rozhodne na základe iných, ako zákonom určených pravidiel vo vzťahu k výške odplaty za spotrebiteľský úver bol už posudzovaný aj v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR. Ten v rozhodnutí sp. zn. uviedol, cit. „ Dovolací súd poznamenáva, že výkladom proti doslovnému jazykovému zneniu zákona a na jeho základe rozhodovaním contra legem nevyhnutne dochádza k intenzívnemu zásahu do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty. Rozhodovať takto nie je možné nikdy v prípade, pokiaľ sa aplikuje jasný, jednoznačný a zjavne úplný text zákona, resp. právnej normy obsiahnutej v zákone, pričom vzhľadom na všetky okolnosti niet pochýb o úmysle zákonodarcu na takej úprave právnych vzťahov; čo platí práve pre daný prípad. (...) Preto dovolací súd uzatvára, že pokiaľ odvolací súd svoje rozhodnutie založil na konštatovaní rozporu dohodnutej výšky odplaty v spotrebiteľskom úvere, ktorá pritom bola v zákonom stanovenom limite, s dobrými mravmi, zvolil v danom prípade neprípustný výklad contra legem, čím sa dopustil závažného interpretačného a judikatórneho excesu.“ Odvolanie proti výroku o náhrade trov podal žalovaný z dôvodu, že išlo o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný napádal rozsudok č.k. -344 zo dňa 22.11. 2023, nakoľko súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, vec nesprávne posúdil aj po právnej stránke, teda sú dané odvolacie dôvody podľa a . Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok a o veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolacom konaní, a náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok platený na základe podaného odvolania.

14. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

15. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, (), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.06.2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalovaného, upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny ( ods. l ), stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia, ktoré odôvodňujú vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku.

16. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( a nasl. ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ods. l ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, následne k správnym právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( ). V postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho neboli zistené žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, na ktorú by musel odvolací súd prihliadať aj bez namietania stranou sporu ( ). V tomto smere považuje odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne a v súlade s z nich vychádzal aj v odvolacom konaní, keď vzhľadom na správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie neboli splnené podmienky na opakovanie vykonaných dôkazov ani doplnenie dokazovania odvolacím súdom ( ).

17. Predmetom posúdenia v danej veci bolo, či zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014 a zo zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.01.2014 spĺňajú obligatórne náležitosti ustanovenia účinného v čase jej uzavretia (konkrétne náležitosti upravené pod písm. d), f); teda, či v prípade absencie niektorej z uvedenej náležitostí bolo/nebolo potrebné poskytnuté úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov. Od vyriešenia tejto otázky sa potom odvíjal i žalobcom uplatnený nárok na vrátenie ním uhradenej sumy žalovanému nad rámec splatenej istiny úveru, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu, keď v prípade, že by bol úver vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, plnenie nad rámec poskytnutej (splatenej) istiny, by predstavovalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

18. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, že právny vzťah žalobcu a žalovaného založený Zmluvami o revolvingovom úvere, obe zo dňa 15.01.2014, je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah podľa a nasl. 0 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. To znamená, že predmetná zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to neprijateľné podmienky.

19. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (15.01.2014) zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitosti podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y).

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy musela uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa cit. zákona. Pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v uvedeného zákona je postačujúce, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

21. V danej veci súd prvej inštancie konštatoval v prvom rade absenciu obligatórnej náležitosti predmetných zmlúv o revolvingovom úvere, a to konečnej splatnosti úveru (doby trvania úveru). Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom vysloveným súdom prvej inštancie o tom, že splatnosť úveru uvedená len v závislosti od počtu splátok, t.j. 48 mesiacov, bez údaja o splatnosti prvej splátky a splatnosti poslednej splátky, nemôže nahradiť náležitosť vymedzenú v ust. . Údaj o konečnej splatnosti úveru má byť uvedený v zmluve konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom a nie len udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany. Hoci termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia žalovaného o schválení úveru, toto oznámenie nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou.

22. K odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa termínu konečnej splatnosti úveru, odvolací súd, v názorovej zhode so súdom prvej inštancie, ešte poznamenáva, že zmluva o revolvingovom úvere túto náležitosť skutočne neobsahuje. Zákon o spotrebiteľských úveroch v presne definuje, aké náležitosti musí spotrebiteľská zmluva obsahovať, a tak explicitné ustanovenie, akým je , s prihliadnutím na eurokonformný výklad, nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti a ani doba trvania zmluvy v Zmluve nie je uvedený a tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v predmetnej zmluve je uvedený len počet splátok (48), periodicita splácania (mesačne) a úplne absentuje uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť ani dobu trvania zmluvy. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalovaného, že pre údaj o prvej splátke a termíne konečnej splatnosti je postačujúce uvedenie týchto dní v listine označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť zaslané žalobcovi. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že oznámenie nebolo jej súčasťou, z čoho vyplýva, že žalobca ho písomne neodsúhlasila. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle musí mať písomnú formu, a teda musí byť účastníkmi zmluvy podpísaná. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť žalobcovi zaslané, nemôže byť považované za písomne uzavretú zmluvu, keď v konaní nebolo preukázané, že ho žalobca podpísal. 23. Odvolací súd ďalej uvádza, že je nesporné, že v danom prípade išlo o tzv. formulárové zmluvy, v ktorých zmluvné podmienky nie sú zmluvnými stranami individuálne dohodnuté a takáto zmluva je pre bežného spotrebiteľa vyjadrená neurčito, nejasne a nezrozumiteľne. Zmluvná dokumentácia je neprehľadná, jej text je uvedený značne malým, takmer nečitateľným písmom, rovnako tak aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 2. ods. 2.1. a 2.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere: „2.1. Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru

podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru ... 2.2. Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi a jeden Rovnopis Zmluvy o RÚ.“. Uvedené preukazuje skutočnosť, že zmluvy sa uzatvárajú na predtlačenom formulári vypracovanom žalovaným a žalobca tak nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že citovaná časť Zmluvných dojednaní stotožňuje žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru so zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú spotrebiteľ podpisuje u žalovaného, pričom vyhotovením tejto (pôvodnej) zmluvy spotrebiteľ reálne nedisponuje, ale mu je zo strany žalovaného až následne doručené tzv. Oznámenie Veriteľa o schválení úveru s rovnopisom zmluvy o revolvingovom úvere. Z uvedeného je potom zrejmé, že spotrebiteľ si pôvodné zmluvy nemohol prečítať, zobrať domov, nevidel ich pred vytlačením, a teda nemohol ani ovplyvniť ich obsah. Na tomto mieste dáva odvolací súd do pozornosti o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia jednotlivých zmlúv, v zmysle ktorého musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať RPMN, pričom v bode 3.1. Zmluvných dojednaní sa uvádza: „RPMN bude Dlžníkovi oznámené v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ.“ Z uvedeného rezultuje, že žalobca podpisoval Zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorom nebola uvedená RPMN, ale túto sa dozvedel až v oznámení, doručených žalobcovi po podpise zmluvy. V zmysle o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia jednotlivých zmlúv mal žalovaný povinnosť poskytnúť žalobkyni informácie o RPMN v dostatočnom časovom predstihu ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd podotýka, že účelom úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v , ako aj povinnosť poskytovania informácii pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere v o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia jednotlivých zmlúv je, aby mal spotrebiteľ všetky dôležité informácie, ideálne v prehľadnej forme, k dispozícií pred podpisom zmluvy, a aby mu tieto informácie umožnili urobiť informované rozhodnutie o tom, či vôbec k uzatvoreniu zmluvy pristúpi alebo nie. Ich dodatočné poskytnutie, či vydanie v akomkoľvek dokumente nie je spôsobilé zhojiť vady vlastnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobené ich absenciou, a to bez ohľadu na skutočnosť, že veriteľ (dodávateľ) prípadne tento dodatočne vydaný dokument alebo dokumenty vyhlási v zmluvných ustanoveniach za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko bod 3.1. Zmluvných dojednaní spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebol individuálne dojednaný, je zrejmé, že ide o neprijateľnú podmienku. K odvolacej námietke týkajúcej sa údaja o RPMN odvolací súd ďalej uvádza, že zmluva ako spravidla dvojstranný konsenzuálny právny úkon v zmysle , v spojení s a prvej vety , je platne uzavretá až okamihom dôjdenia vyjadrenia súhlasu s obsahom návrhu oferentovi. V danom prípade však z hľadiska naplnenia bezpodmienečnej požiadavky zachovania písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkými jej obligatórne požadovanými zákonnými náležitosťami, nemožno prijať záver, že veriteľ návrh na uzavretie zmluvy bez výhrad a doplnkov v zásadných údajoch akceptoval a to vyplnením časti 6. zmluvy v údajoch o schválenom revolvingovom úvere. Údaje sa rozchádzajú v častiach 5. a 6., ako je uvedené vyššie a ako správne konštatoval súd prvej inštancie, pričom pokiaľ žalovaný zmenil aj údaj o RPMN, ktorý síce nie je dojednávaným (teda dohodnutým) údajom, ako správne argumentuje žalovaný v odvolaní, ale údajom vypočítaným, ide však o zásadnú zmenu pôvodného návrhu dlžníka ako žiadateľa o úver. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je pritom zásadným údajom, podstatnou, esenciálnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, údajom vzťahujúcim sa k spotrebiteľskému úveru, ktorý musí byť zreteľne, jasne, pravdivo a zrozumiteľne, aj pre priemerného spotrebiteľa, obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ktorý má potenciál napomôcť rozhodnúť sa spotrebiteľovi zvážiť podmienky čerpania a splácania úveru a čo je podstatné, aj podmienky jeho výhodnosti či nevýhodnosti pre neho. Preto pokiaľ tento údaj, ako jeden zo zásadných z hľadiska zabezpečenia ochrany práv spotrebiteľa, bol až po podpise zmluvy spotrebiteľom neskôr veriteľom zmenený, ide jednoznačne o zásadnú skutočnosť, z ktorej vyplýva, že išlo nie o akceptáciu oferty - návrhu na uzavretie zmluvy, ale o zmenu návrhu, a teda o nový návrh zmluvy, ktorý mal opätovne v rámci kontraktačného a schvaľovacieho mechanizmu uzatvárania zmluvy (ako dvojstranného právneho úkonu a výsledku vzájomného konsenzu zmluvných strán), podliehať schváleniu druhou zmluvnou stranou a jej verifikovaniu a akceptovaniu nového údaja v zmluve o spotrebiteľskom úvere jej podpisom, k čomu však nedošlo. Odvolací súd okrajovo poznamenáva, že nie je pritom zásadné ani to, že nový údaj v časti 6. formulára o RPMN je nižší, ako bol údaj o RPMN požadovaného úveru obsiahnutý v časti 5. formulára, ktorý podpísal pôvodne žalobca. Zásadné je to, že tieto údaje nie sú zhodné. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

24. Správne sú aj závery súdu prvej inštancie, že výška zmluvného úroku bola v predmetnej zmluve dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, a preto je zmluvné ustanovenie o výške úroku neplatné v celom rozsahu, keďže súdu neprináleží moderovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru na takú mieru, aby bola v súlade so zákonom. Je zodpovednosťou žalovaného ako dodávateľa, aby dojednal takú úrokovú sadzbu, ktorá je v súlade so zákonom. Protizákonný postup žalovaného pri stanovení úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať ochranu, a to ani čiastočne. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok nebol v posudzovanej zmluve o spotrebiteľskom úvere platne dojednaný, nevznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému úrok z úveru. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole s prihliadnutím na princíp dobrých mravov v zmysle , v rámci rozsahu ich primeranosti, ako aj kontroly podľa generálnej klauzuly kontroly neprijateľných podmienok ( ). Odvolací súd podotýka, že neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, ktorá je určená najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní pôžičiek. Žalovaný je síce nebankovým subjektom, pri ktorom možno (vzhľadom na vyššiu mieru rizika) akceptovať vyššie úroky. V žiadnom prípade však nemožno akceptovať úroky vyššie o viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Aj keď maximálna výška úrokov odplaty pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je limitovaná právnym predpisom a závisí výlučne na dohode zmluvných strán, nie je neobmedzená. Takéto prevýšenie úrokovej sadzby uvádzanej v zmluve oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri nových spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov v r. 2014 v sadzbe (priemer) 11,71 %. Úroková sadzba predmetného úveru podľa zmluvy vo výške 70,01 % ročne, je teda viac ako 6-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Preto odvolací súd považoval žalovaným takto určenú ročnú úrokovú sadzbu za úžernícku, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu, a preto je nutné ju vyhodnotiť ako neprijateľnú, ktorá odporuje dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.07.2009 a sp.zn. zo dňa 26.04.2012). Obdobný právny názor, čo sa týka žalovaného ako veriteľa a výšky úrokovej sadzby, vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 24.08.2022, sp.zn. , ako aj Krajský súd v Prešove sp.zn. a sp.zn. a Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. . Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31.07.2009 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 26.04.2012, podľa ktorého cit.: „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.“ Obdobne aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. , zo dňa 13.09.2018, ktorý preskúmaval v odvolacom konaní zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú žalovaným dňa 26.03.2013, na základe ktorej žalobca poskytol spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur s úrokom 39,15 % ročne, sa konštatuje, že aplikáciu ustanovenia v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ustanovenie účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primeranú odplatu riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení . Neprimeranou,

a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk. V prípade dohodnutej úrokovej sadzbe úveru vo výške 39,15 % skoro 3-násobne prevyšujúcej priemernú úrokovú sadzbu 14,56 % uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek preto považoval za správny záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia . Obdobne bolo konštatované aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. , zo dňa 31.01.2019, ktorý v bode 17 vo vzťahu k výške úrokovej sadzby 32 % ročne zdôraznil tú skutočnosť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly ( ). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie správne posúdil dohodu o úrokoch z úveru v danej veci ako neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, odvolací súd považuje za nedôvodnú argumentáciu žalovaného k danej otázke obsiahnutú v odvolaní, táto nie je spôsobilá spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o úrokoch z úveru. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého neplatné dojednanie o úroku spôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere. Zmluva o úvere, v ktorej je dojednaný neprimerane vysoký úrok, ktorý možno považovať za úžerný, je bez akýchkoľvek pochybností v rozpore s a v demokratickej spoločnosti nemôže ako celok obstáť.

25. Ako už bolo uvedené, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbala čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok (náležitostí písomnej zmluvy), aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov, bolo postačujúce, aby boli predmetné úvery považované za bezúročný a bez poplatkov (čo v posudzovanej veci splnené bolo - viď body 33 až 41 tohto rozhodnutia). Preto sa odvolací súd už v ďalšom bližšie nezaoberal splnením/nesplnením ďalších náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosťami pod písm. d), l) ustanovenia ).

26. Odvolací súd záverom dodáva, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevysporiadal so skúmaním konkrétnych neprijateľných podmienok v napadnutých zmluvách, ale iba konštatoval, že dotknuté zmluvy (ktoré sú síce ako celok udržateľné) obsahujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a absentujú v nich povinné náležitosti. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že neprijateľné zmluvné podmienky sú definované ako ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, s výnimkou prípadu, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (, a ). Neprijateľné podmienky obdobne upravuje aj smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s rozdielom, že táto ich nazýva „nekalými podmienkami“. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že napadnuté Zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj priložené Zmluvné dojednania obsahovali viaceré neprijateľné podmienky - ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, ktoré v znení účinnom ku dňu podpisovania

jednotlivých zmlúv sankcionuje neplatnosťou. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, neprijateľné zmluvné podmienky obsahovali viaceré body, napr. bod 2. ods. 2.1. a 2.2. a bod 3. ods. 3.1. Zmluvných dojednaní.

27. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, ods. l, ods. 3, ods. l , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

28. Ako vecne a právne správny potvrdil odvolací súd aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania, ktorý postupoval podľa a .

29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s a . Žalobca bol úspešný v odvolacom konaní, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( veta druhá v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).