Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_15Co-27-2018.pdf
PDF · 105.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: T. Č., M.. XX.X.XXXX, XXX XX W.
- B. XXX, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XX K.-XX zo dňa 14. novembra 2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v predmetnom spore zamietol a vyslovil, že náhradu trov konania stranám nepriznáva podľa § 255 ods.1 CSP, keďže žalovaný ako úspešná strana v konaní si nárok na náhradu trov neuplatnil.
2. Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu žaloby, písomného vyjadrenia žalobcu, výpovede žalovaného a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu zmluvy o úvere, všeobecných podmienok, splátkového kalendára, prehľadu úhrad jednotlivých splátok, z ktorých zistil, že strany uzavreli dňa 12.10.2012 zmluvu o úvere, ktorá je nesporne zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 400,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť poplatok vo výške 392,- Eur a celkom tak uhradiť 792,- Eur v 12 mesačných splátkach po 66,-Eur, počnúc dňom 15.11.2012. Žalovaný uhradil prvú platbu dňa 8.10.2013 a celkovo uhradil sumu 990,-Eur, pričom poslednú platbu zaplatil dňa 10.3.2015.
3. Žalobou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 8,56 Eur z titulu zostatkov poplatkov za upomienky, sumy 201,97 Eur z titulu náhrady trov mediačného konania a príslušenstva pohľadávky. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný ako spotrebiteľ má v zmysle zmluvy uhradiť celkovo sumu 792,- Eur, ktorú tvorí poskytnutá istina vo výške 400,- Eur a príslušný poplatok vo výške 392,- Eur. Je zrejmé, že tento poplatok predstavuje odplatu žalobcu za poskytnutie úveru. Úver poskytnutý žalobcom je úverom spotrebiteľským, preto odplata za poskytnutý úver musí byť dojednaná v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného zák. ustanovenia, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V danom prípade celkové náklady spotrebiteľa predstavujú 98 % z poskytnutej sumy úveru, čo podľa názoru súdu je odplata, ktorá je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením. Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov v roku 2012 vyplýva, že priemerná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch s dobou poskytnutia do jedného roka bola 8,46 %. V zmluve uzavretej stranami dohodnutá odplata
prevyšuje priemernú úrokovú mieru o viac ako dvanásťnásobok, preto podľa názoru súdu prvej inštancie dojednanie o odplate je pre rozpor s citovaným zákonným ustanovením neplatné v zmysle § 39 Obč. zákonníka.
4. Citujúc ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods.2, § 9 ods.1,2 cit. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie konštatoval, že úver poskytnutý žalobcom je spotrebiteľským úverom, preto zmluva o úvere musí obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., na ktoré musí súd ex offo prihliadať. Z predloženej zmluvy považuje prvoinštančný súd ďalej za zrejmé, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti a taktiež neobsahuje ani termíny jednotlivých splátok, teda podľa názoru súdu v zmluve absentujú obligatórne náležitosti, vyplývajúce z § 9 ods. 2 písm. f/ a písm. k/ cit. zákona. Z tohto dôvodu sa v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Už z tohto titulu by žalobcovi nebolo možné priznať uplatnený úrok z úveru vo výške 32 % ročne, avšak z predloženej zmluvy o úvere ani nevyplýva, že by si strany v rámci odplaty, okrem poplatku vo výške 392,- Eur, dojednali odplatu aj vo forme úrokov z úveru. S prihliadnutím na tieto skutočnosti prvoinštančný súd nepovažoval žalobu v časti uplatneného úroku z úveru za dôvodnú. Taktiež súd nepovažoval za preukázaný nárok na zaplatenie sumy 8,56 Eur z titulu zostatku poplatku za upomienku, ktorý podľa žaloby mal byť vo výške 20,- Eur. V zmluve uzavretej stranami nie je žiadne dojednanie, týkajúce sa poplatku za upomienky; takýto poplatok je uvedený iba v bode 4 všeobecných podmienok, podľa ktorých v zmysle 5. vety dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4,- eurá, ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Žalobcom predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú podpísané žalovaným, takže súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, či žalovaný vôbec pristúpil k týmto dojednaniam a či mu všeobecné podmienky poskytnutia úveru aj boli doručené. Navyše, žalobca ani nepreukázal, či žalovanému vôbec zasielal nejaké upomienky, a teda či mu vôbec vznikol nárok na takýto poplatok.
5. Ďalej si žalobca uplatňoval aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s mediačným konaním. V bode 13 všeobecných podmienok je obsiahnutá mediačná dohoda, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy budú riešené pred mediačným centrom zriadeným a vedeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8. V žalobe žalobca uviedol, že trovy mediačného konania v sume 201,97 Eur pozostávajú z poplatku v sume 59,75 Eur za mediačné konanie a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci, ktorých výšku nešpecifikoval. Žalobca tvrdí, že podal návrh na mediačné konanie, a že žalovaný toto konanie zmaril, pričom svoje tvrdenia v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil žiadne doklady o tom, či podal návrh, či zaplatil poplatok za mediačné konanie, či mu vznikli trovy právneho zastúpenia, a či tieto vôbec možno považovať za účelné. Taktiež nepreukázal, či skutočne žalovaný zmaril mediačné konanie a akým spôsobom. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani uvedené náklady.
6. Žalovaný začal úver splácať dňom 8.10.2013 a uhradil ho dňa 10.3.2015, čím sa dostal do omeškania s platením jednotlivých splátok, a preto by žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, avšak nie zo sumy 666,56 Eur, ako si ho uplatňoval žalobca, ale iba zo sumy 400,- Eur, keďže bolo konštatované, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov a odplata vo forme poplatku bola dojednaná neplatne. Je tak zrejmé, že žalovaný mal žalobcovi uhradiť sumu 400,- Eur, pričom už uhradil sumu 990,- Eur a teda podľa názoru prvoinštančného súdu zo strany žalovaného už bol žalobcovi uhradený aj úrok z omeškania, na ktorý mu vznikol nárok, preto ani v tejto časti žalobu nepovažoval za dôvodnú.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote dňa 2.1.2018 odvolanie žalobca, ktorý v súlade s ustanoveniami § 389 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP požiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal, že v konaní došlo k vade, keď okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Po opísaní skutkových okolností a dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, citujúc ustanovenie § 262 ods.1,2 Obchodného zákonníka odvolateľ uviedol, že nie je možné na predmetnú zmluvu aplikovať
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Uvedený zákon považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 ods.1 cit. zákona. Nakoľko nedošlo k naplneniu uvedených dôvodov, na ktoré napokon ani priamo žalovaný nepoukázal, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy, takže nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nie je možné hovoriť ani o absencii výšky úrokovej sadzby. Žalovaný zároveň svojim podpisom potvrdil prevzatie a oboznámenie sa so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, kde je jasne, určito a zrozumiteľne uvedená fixná úroková sadzba 32 %. Z uvedeného ustanovenia a z bodu 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že príslušný poplatok vo výške 392,- Eur je tvorený úrokom za poskytnutie úveru vo výške 32 % ročne a to v rozsahu jednej tretiny príslušného poplatku. A vo zvyšnej časti je tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy s tým spojenou administratívou. Zmluvu podľa odvolateľa nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Súd prvej inštancie preto nesprávne posúdil predmetnú zmluvu, nakoľko obsahuje všetky náležitosti obligatórne vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca splnil všetky obligatórne náležitosti, vyžadované uvedeným zákonom o spotrebiteľských úveroch.
9. Odvolateľ ďalej považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Nemožno sa dovolávať údajov výlučne bánk. Súd tak koná v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako meradlo považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Definovanie výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008 - Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty, alebo do 31.05.2010 -Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. K uvedenému je potrebné poukázať na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. XX K. XX/XXXX publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú sudcovia NS ČR). Z uvedeného dôvodu žalobca nesúhlasí s tvrdením, že odplata je v rozpore s dobrými mravmi.
10. V závere odvolateľ uviedol s poukazom na bod 07. VPPSÚ, že bolo žalovanému zaslaných päť upomienok obyčajnou listovou zásielkou, vznikol žalobcovi nárok na úhradu sumy vo výške 20,- Eur.
11. K odvolaniu žalobcu sa v predmetnom spore žalovaný nevyjadril.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).
13. Odvolací súd na základe podaného odvolania žalobcom v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, berúc pri tom na zreteľ, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I..Ú. XX/XX.
14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver s tým, že svoje rozhodnutie odôvodnil riadne a náležite sa vysporiadal s podstatnými spornými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach v prospech odvolateľa nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd už len dopĺňa:
15. K namietanému nespotrebiteľskému charakteru zmluvy o úvere, uzavretej medzi sporovými stranami, odvolací súd zhodne aplikujúc ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, konštatuje spotrebiteľský právny vzťah strán predmetného sporu, založený úverovou zmluvou zo dňa 12.10.2012 č. XXXXXXXXX. Uvedenou zmluvou došlo k dočasnému poskytnutiu peňažných prostriedkov žalovanému formou úveru, ktorý tieto preukázateľne vynaložil na súkromné účely, nie súvisiace s podnikaním (kúpa bicykla v zmysle vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 14.11.2017 podľa zápisnice na č.l. 48 spisu). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má pritom v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, t.j. žalobca. Zohľadniť je potrebné ustanovenie § 52 ods.2 veta tretia Občianskeho zákonníka, účinného od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tieto ustanovenia sa od účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci XMCdo/XX/XXXX).
16. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úver, ktorý žalobca poskytol žalovanému a ktorý on čerpal, je bezúročný a bez poplatkov, keď úverová zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, upravené v § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., dôsledkom čoho je podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy úver bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď v zmluve je uvedená iba výška, počet a termíny celkovej splátky, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu, koľko na úrok, koľko na prípadné poplatky. Súdu prvej inštancie
postačoval pri právnom posúdení veci zistený skutkový stav v rozsahu uvedenom v odôvodnení na vyslovenie záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov za situácie, kedy pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru postačuje nesplnenie jednej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v takomto postupe súdu prvej inštancie chybu, ktorá by zakladala vecnú nesprávnosť rozhodnutia nezistil.
17. Vo vzťahu k výške úrokovej sadzby 32 % ročne odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Za v rozpore s dobrými mravmi je potrebné považovať úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v čase uzavretia zmluvy, t.j. v októbri 2012 v zmysle údajov zverejnených NBS o priemerných úrokových sadzbách pre úvery s dobou fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ je dojednanie o výške odplaty neplatné v celom rozsahu, nemožno ju ďalej ani moderovať. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úroku ako absolútne neplatnú. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Dojednanie úrokovej sadzby úveru v rozsahu 32 % v zmysle tvrdení žalobcu napokon nemožno považovať za platné len na základe žalobcom v odvolacom konaní doplnenej prílohy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá nespĺňa náležitosťami charakter písomnej spotrebiteľskej zmluvy. Bez podpisov zmluvných strán, dojednávajúcich podstatnú náležitosť akou je výška úroku, pri ktorej nemôže byť súčasťou základnej zmluvy bez ďalšieho len odkaz na prílohu.
18. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky je potrebné konštatovať, že upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa, tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch. Preto zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje a za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnom zmluvnom vzťahu, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie vo forme upomienok a poplatkov obdobného charakteru, za ktorými stojí zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa, spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Keďže zmluvná podmienka, v zmysle ktorej je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa poplatok za upomienku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 5), veriteľ nemá nárok na plnenie z takejto podmienky.
19. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania sporových strán, potvrdil podľa § 387 C.s.p.. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľa podané žiadne námietky nad rámec odvolacích dôvodov týkajúcich sa veci samej, preto odvolací súd výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania považoval za správny.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému tak vznikol nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).