Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-187-2020.pdf
PDF · 225.33 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/187/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Stavoinvest - SK, s. r. o., so sídlom Krasňany 342, Varín, IČO: 36 417 891, právne zast.: Burian & partners, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101621014/2020 zo dňa 22.10.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej ako „správny orgán prvého stupňa alebo správca dane“) rozhodnutím Číslo: 100908760/2020 zo dňa 18.05.2020 (ďalej ako „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane“) vyrubil daňovému subjektu Stavoinvest-SK, s. r. o., Krasňany 342, 013 03 Varín, IČO: 36 417 891 (ďalej ako „Stavoinvest-SK, s. r. o. alebo daňový subjekt“) rozdiel dane v sume 17 223,05 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správca dane poukázal na skutočnosť výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u daňového subjektu začatej na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100373669/2019 zo dňa 05.02.2019, ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 11.02.2019. Z tejto daňovej kontroly bol vypracovaný Protokol č. 100356703/2020 zo dňa 05.02.2020, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 07.02.2020. Doklady daňového subjektu za január 2015 až december 2015 boli zaistené colníkmi Kriminálneho úradu Finančnej správy Bratislava, pobočka STRED - Žilina (ďalej len „KÚFS“), pričom doklady boli správcovi dane odovzdané dňa 23.01.2019 a na základe Potvrdenia o odovzdaní písomností zo dňa 23.01.2019, o čom správca dane spísal Zápisnicu o vykonaní úkonu z 23.01.2019. Správca dane na základe daňovej kontroly nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa M-TRADE, s. r. o., z faktúr:
- č. 3011201504 (int. č. 2015/261) zo dňa 30.11.2015, dátum dodania 30.11.2015, základ dane 28 655,00 eur, 20 % DPH 5 731,00 eur za pomocné práce na stavbe LHC Valča; 5 210 hod./5,50 eur
- č. 3011201503 (int. č. 2015/262) zo dňa 30.11.2015, dátum dodania 30.11.2015, základ dane 13 020,00 eur, 20 % DPH 2 604,00 eur za pokládky káblov a HDPE trubiek na stavbe Bánovce nad Bebravou ISD; 2 170 hod./6 eur
- č. 3011201502 (int. č. 2015/263) zo dňa 30.11.2015, dátum dodania 30.11.2015, základ dane 15 300,00 eur, 20 % DPH 3 060,00 eur za stavebné práce na stavbe Trnava - Nitra R1; 2 550 hod./6 eur
- č. 3011201501 (int. č. 2015/264) zo dňa 30.11.2015, dátum dodania 30.11.2015, základ dane 12 498,00 eur, 20 % DPH 2 499,60 eur za stavebné práce na zákazkách Stavoinvest - SK; 2 083 hod./6 eur
- č. 3011201509 (int. č. 2015/265) zo dňa 30.11.2015, dátum dodania 30.11.2015, základ dane 8 700,00 eur, 20 % DPH 1 740,00 eur za výkopové práce na stavbe v Nižnej; 1 450 hod./6 eur
- č. 3011201510 (int. č. 2015/266) zo dňa 30.11.2015, dátum dodania 30.11.2015, základ dane 6 000,00 eur, 20 % DPH 1 200,00 eur za pomocné práce v lese; 1 000 hod./6 eur. Správca dane zistil, že spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 01.07.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť THE PALACEVIEW s. r. o., ktorá zanikla dňa 01.09.2017 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť XIREN s. r. o. Súčasťou faktúry vyhotovenej spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. neboli žiadne prílohy. V účtovníctve žalobcu sa nachádzala Rámcová zmluva o dielo zo dňa 01.06.2015 (ďalej len „zmluva“) uzatvorená so zhotoviteľom M-TRADE SK, s. r. o. Predmetom zmluvy bola realizácia stavebnomontážnych prác na stavbách realizovaných objednávateľom v rozsahu podľa požiadaviek objednávateľa. Podľa podmienok uvedených v zmluve bol zhotoviteľ povinný odovzdať dielo bez vád a nedorobkov a viesť v zmysle stavebného zákona stavebný (montážny) denník, ktorá povinnosť sa mu skončila dňom odovzdania a prevzatia diela. Cena bola stanovená na základe položkovitého rozpočtu, ktorý pre zhotoviteľa na každú realizovanú stavbu mal vypracovať objednávateľ alebo dohodnutou hodinovou zúčtovacou sadzbou. Cenu za zhotovenie diela mal uhrádzať objednávateľ na základe mesačnej faktúry, splatnej do 75 dní odo dňa doručenia objednávateľovi, najskôr po uhradení faktúry objednávateľovi vyšším investorom. Faktúru mal vystaviť zhotoviteľ na základe objednávateľom odsúhlaseného mesačného súpisu vykonaných prác alebo odsúhlasených hodinových zúčtovacích sadzieb. Výzvou zo dňa 16.05.2019 žiadal správca dane od žalobcu, aby tento predložil dôkazy preukazujúce vykonanie prác v dohodnutom rozsahu a dodržanie podmienok rámcovej zmluvy. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali údaje týkajúce sa dodaných služieb uvedených na preverovanej faktúre. Žalobca sa vo svojej odpovedi na výzvu nevyjadril k naplneniu jednotlivých článkov zmluvy, ktorú mal uzatvorenú so zhotoviteľom. Správca dane konštatuje, že je daný reálny predpoklad, že obe strany museli vychádzať pri fakturácii a pri následnej kontrole odberateľom z nejakých podkladov, ktoré obsahovali údaje o druhu prác, ktoré boli vykonané a odsúhlasením množstva odpracovaných hodín, o počte pracovníkov, o časovom úseku, kedy mali byť práce vykonané, atď. Na faktúre vyhotovenej dodávateľom M-TRADE SK, s. r. o. je uvedené množstvo hodín (rádovo v tisíckach), za ktoré mali byť jednotlivé práce vykonané, z čoho vyplýva, že pokiaľ bol na faktúrach uvedený údaj o počte hodín, tento by mal zrejme vychádzať z evidencie o počte dní, zamestnancov, počte odpracovaných hodín, ktorý mal byť pred vyhotovením faktúry obidvoma zúčastnenými stranami odsúhlasený a následne fakturovaný. Správca dane teda nespochybnil, že práce mohli byť reálne zabezpečené žalobcom, ale vznikli pochybnosti, že tieto práce vykonala spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. Správca dane sa bezúspešne pokúsil preveriť účtovníctvo spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., ktorým by mal disponovať právny nástupca spoločnosť XIREN s. r. o. Zásielky správcu dane opakovane neboli prevzaté, a to ani v prípade doručovania na adresu jediného konateľa spoločnosti XIREN s. r. o. - Z. M.. Z informačného systému správcu dane bolo zistené, že z dôvodu, že daňový subjekt XIREN s. r. o. neposkytol správcovi dane súčinnosť a nespolupracoval s ním, nebolo možné preveriť, či predmetom účtovníctva daňového subjektu M-TRADE SK, s. r. o. je preverovaná faktúra. Správcom dane bol vypočutý jediný konateľ (v čase dodávky) spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. - N. J., ktorý uviedol, že v období január 2015 až december 2015 v prevažnej miere bolo predmetom činnosti spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. poskytovanie stavebných prác a nejaké práce v lese. V preverovanom období spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. nemala žiadnych zamestnancov, práce boli zabezpečované subdodávateľsky, po nahliadnutí do svojich poznámok svedok uviedol názvy svojich subdodávateľov, napríklad spoločnosť UniBIZ, s. r. o. GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o., DREVOS SV, s. r. o., Winldov Ventures, s. r. o. a Wilofood, s. r. o. Zadanie prác za žalobcu dostával od J. W.. Doklady pri prevode spoločnosti boli odovzdané novému majiteľovi spolu s preberacím protokolom. Zo strany spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o. neboli vyhotovované žiadne ďalšie podklady k faktúram. Spoločnosť vlastnila len osobný automobil, účtovníctvo bolo vedené externe. Pri lesných prácach bolo zadanie prác a prevzatie len na základe ústnej dohody; nespomínal si, či v tomto obchodnom vzťahu prebiehala nejaká e-mailová komunikácia. Môže potvrdiť, že M-TRADE SK, s. r. o. vyhotovila pre žalobcu preverované faktúry. Rovnako potvrdil, že uzatvoril v mene M-TRADE SK, s. r. o. rámcovú zmluvu. Či boli
na jednotlivých stavbách vedené stavebné denníky, si nespomína. Zaplatenie a schválenie jednotlivých hodinových sadzieb a počtu odpracovaných hodín a požadovanej kvality bolo potvrdením, že práce boli reálne vykonané. Správca dane sa pokúšal predvolať aj svedka Z. M., jediného konateľa spoločnosti XIREN s. r. o., avšak bezúspešne. Na základe informácie zo systému kontrolných výkazov DPH daňového subjektu M-TRADE SK, s. r. o. za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 bolo zistené, že žalobca bol obchodným partnerom uvedenej spoločnosti v zdaňovacom období máj 2015 až december 2015. Uvedené zistenie podľa mienky správcu dane bez overenia v účtovníctve M-TRADE SK, s. r. o. nie je možné považovať za jednoznačný dôkaz o totožnosti zdaniteľných plnení. Z dôvodu nespolupráce daňového subjektu XIREN s. r. o. sa nepodarilo správcovi dane overiť preverované faktúry v účtovníctve daňového subjektu M-TRADE SK, s. r. o. Podľa svedeckej výpovede N. J. spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. nevykonala stavebné práce a pomocné práce v lesníctve svojimi zamestnancami, ale ich vykonanie mala zabezpečiť subdodávateľským spôsobom, a to obchodnými partnermi, z ktorých väčšina mala sídlo v Bratislave. Tieto subdodávateľské spoločnosti sú však pre správcu dane nekontaktné. Pre zhrnutie správca dane uvádza, že stavebné práce pre žalobcu podľa predložených dokladov a vyjadrenia žalobcu mala vykonať spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o., ktorá však v priebehu daňovej kontroly nepredložila žiadne relevantné podklady o tom, že tieto práce v prospech odberateľa skutočne vykonala. Spoločnosť nemala zamestnancov, nemala majetok, adresa sídla spoločnosti bola na virtuálnom sídle. Svedok N. J. sa vyjadril, že preverovanú faktúru vyhotovil a je zaevidovaná v účtovníctve spoločnosti M-TRADE SK, s. r. o., ako aj ďalšie písomnosti vyhotovené k preverovanej faktúre, čo však nemôže preukázať, nakoľko účtovníctvo odovzdal ku dňu 05.06.2017nadobúdateľovi R. T. na základe písomnej Zmluvy o prevzatí majetku spoločnosti vrátane záväzkov. R. T. bol jediným konateľom spoločnosti THE PALACEVIEW s. r. o., ktorá sa stala právnym nástupcom spoločnosti M- TRADE SK, s. r. o. od 01.07.2017. Spoločnosť THE PALACEVIEW s. r. o. dňa 01.09.2017 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť XIREN s. r. o., v ktorej je spoločníkom od 27.06.2015 a jediným konateľom Z. M. a ďalším spoločníkom od 30.03.2016 je S. H., H. XX, O., Y., Čínska ľudová republika. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 101589/B zaniknutej spoločnosti THE PALACEVIEW s. r. o. bol Z. M. aj v tejto spoločnosti spoločníkom od 09.12.2014 do 25.11.2016 a jediným konateľom, vznik funkcie 09.12.2014 a skončenie funkcie 28.09.2016. Z uvedených údajov je zrejmé, že R. T. nahradil v spoločnosti THE PALACEVIEW s. r. o. vo funkcii spoločníka a konateľa Z. M.. Z. M. sa nepodarilo vypočuť ani prostredníctvom súčinnosti s príslušným orgánom Policajného zboru. Podľa administratívneho systému správca dane eviduje u daňového subjektu M-TRADE SK, s. r. o. posledné podania - daňové priznanie na DPH za 5/2017, na dani z príjmu právnických osôb za rok 2016. Bez predloženého účtovníctva však nie je možné jednoznačne potvrdiť, že preverovaná faktúra je predmetom daňových priznaní. Svedok N. J. vo svojej svedeckej výpovedi ďalej uviedol, že spoločnosť vykonávala v prevažnej miere stavebné práce a nejaké práce v lese, pričom tieto činnosti boli spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o. zabezpečované subdodávateľským spôsobom, nakoľko nemala žiadnych zamestnancov. Spoločnosť Stavoinvest SK, s. r. o. mu bola známa, za spoločnosť komunikoval s J. W.. Uviedol, že bola uzavretá nejaká rámcová zmluva na obchodnú spoluprácu, ktorá sa mala vzťahovať len k stavebným prácam. Nespomínal si, či boli vyhotovené aj iné písomnosti okrem preverovanej faktúry, ktoré by boli podkladom pre fakturáciu, pričom v predmetnej zmluve je dohodnuté, že fakturácia a cena bude stanovená na základe položkovitého rozpočtu alebo odsúhlasením hodinovej zúčtovacej sadzby. Z uvedeného je zrejmé, že mali byť vypracované aj ďalšie doklady potrebné pre vyhotovenie faktúr. Obsah zmluvy má všeobecný charakter, pričom väčšina dojednaných podmienok medzi zhotoviteľom a objednávateľom nebola zúčastnenými stranami dodržaná. Túto písomnosť správca dane nepovažuje za vierohodný dôkaz o dodaní stavebných prác spoločnosťou M-TRADE SK, s. r. o pre odberateľa Stavoinvest-SK, s. r. o. Podľa vyjadrenia svedka stavebné práce aj práce v lese mala spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o. zabezpečiť subdodávateľsky prostredníctvom spoločností DREVOS SV s. r. o., WINDLOW VENTURES SK, s. r. o., UNI BizGROUP s. r. o., GOLDEA SLOVAKIA, s. r. o., WiloFood, s. r. o. Z údajov, ktoré správca dane získal nahliadnutím do verejne prístupných registrov a do administratívneho systému vedeného správcom dane je zrejmé, že tieto spoločnosti sú pre správcu dane nekontaktné, nemajú v predmete činnosti zapísaný taký druh podnikateľskej činnosti, ktorá by zabezpečila vykonanie prác, ktoré mali zabezpečiť pre spoločnosť M-TRADE SK, s. r. o., niektoré majú vymazaných konateľov, predmet činnosti. Niektorí konatelia sú príslušníci iných krajín, resp. je to osoba bez domova. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. V danom prípade nepostačuje iba predloženie samotnej faktúry, ale musí prísť k dodaniu tovaru a z toho titulu vzniku daňovej povinnosti dodávateľovi. Platiteľ musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené v deklarovanom rozsahu a osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Daňový subjekt si ďalej uplatnil aj právo na odpočítanie dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o DPH zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľom AZ CAR, s. r. o., 013 03 Varín 1052, IČO: 36 417 688 (ďalej len „AC CAR, s. r. o.“) podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH, t. j. elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej len „ERP“) za nákup náhradných dielov do áut. Zjednodušené faktúry boli zúčtované výdavkovým pokladničným dokladom č. 462 zo dňa 30.11.2015, základ dane 917,35 eur, 20 % DPH 183,47 eur, celkom 1 100,82 eur. Na pokladničných dokladoch bol ako účel výdavkov uvedený text: „Údržba auta“. Z textu na pokladničnom doklade nie je zrejmé na údržbu ktorého auta alebo pracovného mechanizmu boli daňovým subjektom nakúpené súčiastky použité. V nadväznosti na to správca dane vyzval daňový subjekt v súlade s § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, aby uviedol, do ktorých motorových vozidiel boli súčiastky/náhradné diely použité. V rámci svojej odpovede daňový subjekt uviedol, že súčiastky na základe vyššie uvedených výdavkových dokladov boli použité do niektorých zo strojov alebo vozidiel, ktoré vo svojej reakcii vymenoval. V tejto časti správca dane poukázal na úpravu podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH a skonštatoval, že zo znenia tejto právnej úpravy vyplýva, že na doklade vyhotovenom prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice nie sú povinnou náležitosťou identifikačné údaje o odberateľovi, teda v tomto prípade doklady vyhotovené spoločnosťou AZ CAR, s.r.o. prostredníctvom elektronických pokladníc neobsahovali údaje o odberateľovi - o daňovom subjekte. V nadväznosti na to z týchto pokladničných dokladov nebolo zrejmé, na ktoré mechanizmy a motorové vozidlá boli použité jednotlivé náhradné diely a keďže následné vyjadrenie daňového subjektu bolo všeobecného charakteru, správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom vykonal ďalšie preverovania. Na základe výzvy správcu dane daňový subjekt AZ CAR, s.r.o. predložil správcovi dane kontrolné záznamy na CD nosiči. Správca dane zistil, že spoločnosť AZ CAR, s.r.o. podľa verejne dostupných informácií (na internete) má zverejnený okrem iného aj údaj o otváracích hodinách pondelok až piatok od 8.00 do 17.00 hod. a v sobotu a v nedeľu ako zatvorené. Z dokladov, ktoré AZ CAR, s.r.o. správcovi dane predložil je zrejmé, že časom ich vyhotovenia je čas aj po 17-tej hodine a v niektorých prípadoch aj vo večerných hodinách, pričom podľa predložených žurnálov doklady, nielen preverované, boli vyhotovené súvisle v časovom slede bez prestávky od času vyhotovenia prvého dokladu až po vyhotovenie posledného dokladu. Konkrétne doklady zo dňa 28.02.2019 a dňa 31.05.2019 pripadajú na sobotu a nedeľu. Jednotlivé doklady v jednotlivých dňoch sú vyhotovované v jednej minúte, čo je podľa konštatovania správcu dane v bežnej obchodnej prevádzke ťažko realizovateľné. Tiež boli zistené nezrovnalosti pri denných finančných uzávierkach z ERP (elektronická registračná pokladnica - poznámka správneho súdu) s DKP pod číslami označenými v odôvodnení správcu dane. Správca dane na ústne pojednávanie predvolal pána J. Y., ktorý podľa výpisu z Obchodného registra subjektu AZ CAR, s.r.o. je jedným zo spoločníkov a jedným z konateľov označeného subjektu. Podľa zápisnice z ústneho pojednávania spísaného o jeho výsluchu označený svedok uviedol, že v období roku 2015 mu spoločnosť Stavoinvest - Sk, s.r.o. známa nebola, meno J. W. mu známe je, s touto osobou sa osobne pozná, ale nemôže potvrdiť, že sa jedná o konateľa Stavoinvest - Sk, s.r.o. Na otázku správcu dane, či spoločnosť AZ CAR, s.r.o. bola obchodným partnerom spoločnosti Stavoinvest - Sk, s.r.o. v roku 2015 uviedol, že AZ CAR, s.r.o má evidovaných okolo 5000 zákazníkov a z toho dôvodu nevie povedať, či v roku 2015 v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Stavoinvest - Sk AZ CAR, s.r.o. bol. Túto skutočnosť je možné dohľadať v účtovníctve, pričom správca dane svedkovi k nahliadnutiu predložil zjednodušené faktúry, ktoré mala AZ CAR, s.r.o. vystaviť a ktoré boli zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu a svedok uviedol, že predpokladá, že tovar bol dodaný v predajni Varín 1052, ale nevie uviesť, kto ho za spoločnosť Stavoinvest - Sk, s.r.o. prevzal. Výsluchu tohto svedka bol prítomný splnomocnený zástupca daňového subjektu, ktorý na svedka otázky nemal. AZ CAR, s.r.o. dňa 22.11.2019 predložil správcovi dane vyjadrenie a dôkazy, na základe ktorých bolo zistené, že všetok tovar bol dodaný H. W., X. XXX, XXX XX X., IČO: 37 092 600, čo preukazuje subjekt AZ CAR, s.r.o. dodacími listami, ktoré sú naskenované na predloženom CD nosiči. Daňový subjekt cestou splnomocneného zástupcu v rámci pripomienok k protokolu zo dňa 06.03.2020 uviedol, že na dodacích listoch boli identifikačné údaje jeho brata H. W., pretože pre daňový subjekt na žiadosť daňového subjektu objednával tovar, a to práve pre účely podnikania daňového subjektu. Na preukázanie uvedených skutočností navrhol H. W. vypočuť. Svoje vyjadrenie, ktoré sa týka postavenia osoby H. W. v preverovanom obchodnom prípade poskytol daňový subjekt až po ukončení daňovej kontroly, čo správca dane považuje za účelové konanie. V tejto súvislosti správca dane skonštatoval, že pokiaľ J. W. ako konateľ spoločnosti Stavoinvest - Sk, s.r.o. požiadal svojho brata H. W., aby mu pre účely podnikania daňového subjektu objednal náhradné diely/autosúčiastky u spoločnosti AZ CAR, s.r.o., tak H. W. mal vedomosť o tom, že tovar nemôže objednať pod svojimi identifikačnými údajmi, ale mal ich
objednať pod identifikačnými údajmi daňového subjektu. V prípade, ak by tvrdenie daňového subjektu o tom, že práve z ním uvádzaných dôvodov sú doklady zúčtované v účtovníctve daňového subjektu pravdivé, tak by sa mali v jeho účtovníctve nachádzať aj dodacie listy vyhotovené spoločnosťou AZ CAR, s.r.o. s náležitosťami odberateľa Stavoinvest - Sk, s.r.o. Takéto dodacie listy sa v dokladoch, ktoré mal správca dane k dispozícii pri výkone daňovej kontroly nenachádzali a neboli daňovým subjektom predložené ani následne na základe výziev správcu dane. V tejto súvislosti správca dane poukázal na to, že napriek uvedenému konštatovaniu v záujme dodržania základných zásad správy daní podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku sa správca dane snažil zabezpečiť vyjadrenie osoby H. W.. V nadväznosti na existujúcu situáciu spojenú s rizikom nákazy koronavírusom a v súlade s oficiálnymi odporúčaniami postupoval správca dane písomnou formou a vyzval H. W. na poskytnutie súčinnosti podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku. Táto výzva sa však vrátila s poznámkou poštového doručovateľa ako neprevzatá v odbernej lehote. Zároveň v tejto súvislosti správca dane poukázal na to, že splnomocnený zástupca daňového subjektu bol v súlade s ustanovením § 68 ods. 3, § 19 daňového poriadku dňa 05.05.2020, a teda následne po vykonaní úkonu predvolania pána H. W. oboznámený o priebehu a výsledkoch dokazovania, pričom sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia nevyjadril. Daňový subjekt si ďalej uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľmi podľa § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH, t. j. ERP za nákup pohonných látok. Faktúry boli zaúčtované daňovým subjektom: výdavkovým pokladničným dokladom č. 461 zo dňa 27.11.2015 základ dane 1 042,89 eur, 20 %-ná DPH 208,58 eur, z toho nákup PHL 20 % DPH 204,98 eur, zjednodušené faktúry podľa identifikácie uvedenej v bode 3 na strane 18 a 19 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. Správca dane poukázal na to, že v predloženom daňovom priznaní (daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015) daňový subjekt deklaroval použitie motorových vozidiel na podnikanie v roku 2015 počas celých 12 mesiacov, a to vo vzťahu k motorovým vozidlám s evidenčnými číslami: § ZA 401 FD, kategória vozidla M, druh vozidla M1, § ZA 592 BJ, kategória vozidla N, druh vozidla N3, § ZA 166 YJ, kategória vozidla O, druh vozidla O1 a § ZA 165 FY, kategória vozidla M, druh vozidla M1. Tým, že daňový subjekt v predloženom daňovom priznaní deklaroval, že postupoval pri uplatnení daňových výdavkov za spotrebované pohonné látky v zmysle § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 alebo bod 2 Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, bol povinný viesť záznamy o prevádzke motorových vozidiel resp. sledovať prevádzku vozidiel z prístrojov satelitného systému. V dokladoch, ktoré mal správca dane k dispozícii pri výkone daňovej kontroly sa takéto evidencie nenachádzali. V nadväznosti na to správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie konkrétnych dôkazov tak, ako boli identifikované vo výzve zo dňa 15.05.2019. Daňový subjekt na túto výzvu reagoval, pričom uviedol, že pohonné látky boli nakupované do áut a do strojov vo vlastníctve daňového subjektu, ktoré označil. Všetky účtovné doklady týkajúce sa výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 mu boli dňa 26.09.2018 zaistené KÚFS, a preto tieto nemôže správcovi dane predložiť. Vozidlá s evidenčnými číslami ZA 401 FD a ZA 165 FY boli daňovým subjektom predané, čo však nebolo daňovým subjektom žiadnym písomným dôkazom preukázané. Motorové vozidlo ZA 592 BJ bolo odhlásené, ako vyplýva z potvrdenia ORPZ Žilina z 21.06.2017. K motorovému vozidlu VOLKSWAGEN TOUAREG 7L VAN predložil protokol o emisnej kontrole s lehotou platnosti do 20.03.2015 a k vozidlu BMW X6Drive35d predložil časť technického preukazu, z ktorej nie je zrejmé evidenčné číslo vozidla. Takisto označil osoby, ktoré podľa jeho vyjadrenia boli oprávnené viesť označené vozidlá a pracovné mechanizmy, rovnako ako aj niektorí živnostníci od dodávateľa, ktorí mali oprávnenie. Daňový subjekt reagoval ešte aj elektronickým podaním, prijatým 21.08.2019 s prílohami, ktorým však nepredložil podľa záverov správcu dane také dôkazy, ktoré by jednoznačne a nespochybniteľne preukázali oprávnenosť daňového subjektu uplatniť si odpočítanie dane pri nákupe pohonných látok v plnej výške. Správca dane skonštatoval v nadväznosti na predložené dôkazy, že predmetom účtovníctva mali byť všetky účtovné doklady, účtovné knihy, účtovné záznamy, účtovné evidencie a ďalšie písomnosti, ktoré boli daňovým subjektom počas účtovného roka vyhotovené resp. prijaté a boli podkladom pre vypracovanie daňových priznaní na jednotlivých daniach prípadne hlásení a výkazov. Medzi takéto písomnosti patria aj záznamy o prevádzke motorových vozidiel resp. iné podklady sledovania prevádzky vozidiel z prístrojov satelitného systému potrebné na preukázanie možnosti si uplatniť daňové výdavky v 100% výške pri nákupe pohonných látok. Táto povinnosť vyplýva daňovému subjektu nielen zo zákona o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), ale aj z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH. V tejto časti správca dane zdôraznil, že nespochybnil počas výkonu daňovej kontroly skutočnosť, že daňový subjekt je vlastníkom motorových vozidiel, čo
bolo daňovým subjektom deklarované daňovým priznaním na dani z motorových vozidiel a zoznamom majetku. Správca dane však spochybnil, že daňový subjekt nepreukázal zákonným spôsobom výdavok/ odpočítanie dane súvisiaci s pohonnými látkami v nadväznosti na jeho uskutočnené zdaniteľné plnenia. Z dokladov, ktoré daňový subjekt predložil nebolo preukázané akým spôsobom sa podieľali jednotlivé motorové vozidlá na podnikateľskej činnosti daňového subjektu. Správca dane vykonaným šetrením preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených vo vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - Sk, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, zdôraznil, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa úpravy § 69 zákona o DPH zákon vymedzuje prípady a osoby, ktoré sú povinné odviesť daň zo štátneho rozpočtu z dodania tovarov a služieb. V § 69 ods. 1 zákona o DPH je to platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH je následne upravený postup osoby, ktorá uplatní na faktúre alebo inom doklade nahrádzajúcom faktúru daň. Informácia o dani je povinnou náležitosťou faktúry vyhotovenej podľa § 71 zákona o DPH, pričom daň sa musí vzťahovať ku zodpovedajúcemu dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľom. Správca dane preveruje len skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane, z čoho vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. K rozporom v dátumoch, ktoré boli uvedené na faktúrach a objednávkach vyhotovených medzi spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest - Sk, s.r.o. a následne medzi daňovým subjektom Stavoinvest - Sk, s.r.o. › PONGRÁCZ, s.r.o., správca dane uviedol, že nespochybnil reálnosť zdaniteľného plnenia a možnosť, že bolo vykonané inými osobami. Zároveň skonštatoval, že predmetné porovnanie je ďalším nepriamym dôkazom spochybňujúcim vyjadrenie daňového subjektu, že poskytnutie služieb pre PONGRÁCZ, s.r.o. prebehlo tak, ako je deklarované na predložených faktúrach. V nadväznosti na úpravu podľa § 74 ods. 1 písm. d) zákona o DPH správca dane uviedol, že faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 zákona o DPH musí obsahovať dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry. Dátum dodania tovaru alebo služby je dôležitým údajom, od ktorého závisí určenie správneho dátumu vzniku daňovej povinnosti presne zadefinovaného v zákone o DPH pre jednotlivé druhy zdaniteľných plnení. Následne deň zdaniteľného plnenia má vplyv na odvod dane z uskutočnených plnení a uplatnenie práva na odpočítanie dane v správnom zdaňovacom období prostredníctvom daňového priznania. Pri dodaní tovaru alebo služby musí byť faktúra podľa § 72 citovaného zákona vyhotovená do 15 dní odo dňa dodania tovaru a služby. Správca dane vykonaným šetrením preukázal a na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach zistil, že daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr vyhotovených v obchodnom vzťahu M-TRADE Sk, s.r.o. › Stavoinvest Sk, s.r.o. › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Mateja Bela 8, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 244 406 (ďalej len VIA SLOVAKIA, spol. s r.o.) vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly predloženými dôkazmi a vyjadrením nepreukázal správcovi dane v prípade preverovaných faktúr, splnenie zákonných povinností pre vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane poukázal na faktúry vyhotovené daňovým subjektom pre odberateľa VIA SLOVAKIA, spol. s r.o., ktoré identifikoval na strane 37 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Správca dane v nadväznosť na prehľad fakturácie v obchodnom reťazci M-TRADE SK, s.r.o. › Stavoinvest Sk, s.r.o. a následne Stavoinvest Sk, s.r.o. › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. tak, ako je identifikované na strane 45 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane poukázal na konkrétne zistené nezrovnalosti údajov na faktúrach a objednávkach. V nadväznosti na to rovnakou argumentáciou akú použil pri odberateľských faktúrach vystavených daňovým subjektom pre PONGRÁCZ, s.r.o. podľa predchádzajúceho bodu odôvodnenia, vymedzil východiská prijatého záveru, podľa ktorého daňový subjekt nepreukázal v prípade preverovaných faktúr v obchodnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › daňový subjekt › VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosti platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 24, § 45 ods. 2 všetko daňového poriadku. Skonštatoval, že preveril obchodné prípady v súlade s možnosťami, ktoré mu dáva daňový poriadok. Počas výkonu
daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a za dodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov, pri ktorom konštatovaní poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 všetko daňového poriadku.
2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 101621014/2020 zo dňa 22.10.2020 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia obsiahol podstatnú argumentáciu odvolateľa v podanom odvolaní a skonštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a námietok uvedených v odvolaní zistil, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Žalovaný poukázal na konkrétne zistenia správcu dane, z ktorých tento vychádzal pri nepriznaní uplatneného práva na odpočet a ich vyhodnotenie učinené správcom dane tak, ako je obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Žalovaný skonštatoval, že počas výkonu daňovej kontroly postupoval správca dane v súlade so všeobecnými záväznými predpismi (§ 3 ods. 1 daňového poriadku), v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 daňového poriadku) a za dodržania zásady voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Žalovaný poukázal na podmienky uvedené v § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH a zdôraznil i hmotnoprávnu povahu a potrebu ich bezpodmienečného splnenia, na ktorú skutočnosť je viazaný nárok na odpočet. Nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť. Jednou zo základných podmienok vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Z dôvodu akceptovania uplatnenia tohto práva je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že v jednom konaní je možné vykonávať daňovú kontrolu za jedno konkrétne zdaňovacie obdobie, pričom je neprijateľné, aby z jedného správneho procesu, ktorý vyústi do jedného protokolu o daňovej kontrole, bolo vydaných 12 rozhodnutí, žalovaný uviedol, že priebeh a ukončenie daňovej kontroly je upravené v § 46 daňového poriadku. V súlade s touto úpravou bolo odvolávajúcemu sa zaslané oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 05.02.2019, ktoré obsahovalo všetky náležitosti definované v citovanom ustanovení (§ 46 ods. 1 daňového poriadku). Zákonná úprava daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane začínal jedným oznámením výkon daňovej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia alebo za viaceré druhy daní. Úprava podľa § 47 daňového poriadku určuje náležitosti protokolu z daňovej kontroly, pričom táto úprava tiež nevylučuje, aby protokol obsahoval kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov za viaceré zdaňovacie obdobia. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorej správca dane musí vydať rozhodnutie samostatne za každé zdaňovacieho obdobie, keďže podľa § 68 ods. 4 písm. b) daňového poriadku daň je vyrubená podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania a správca dane vyrubuje rozdiel oproti vyrubenej dani z podaného daňového priznania daňového subjektu. Z obsahu týchto ustanovení je zrejmé, že správca dane postupoval pri začatí daňovej kontroly, vyhotovení jedného protokolu a vydaní 12 rozhodnutí v súlade s platnou legislatívou. Podľa žalovaného v prípade faktúry od dodávateľa M-TRADE SK, s. r. o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH (vznikla len povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH) a následne u žalobcu nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V prípade zjednodušenej faktúry od dodávateľa AZ CAR, s. r. o. a v prípade odpočítania DPH z výdavkových pokladničných dokladov na základe dokladov vyhotovených ERP za nákup PHL nebolo preukázané odvolávajúcemu sa právo na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Zistenia v súvislosti s vystavenými odberateľskými faktúrami pre odberateľov PONGRÁCZ, s. r. o. a VIA SLOVAKIA, s. r. o. nemali vplyv na správcom dane určený rozdiel dane.
3. Podaním zo dňa 15.12.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného a tieto rozhodnutia následne zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V úvode predloženej správnej žaloby poukázal žalobca na úpravu podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Uviedol, že správny súd pri prieskume zákonnosti skúma aj procesné pochybenia administratívnych orgánov, najmä z toho pohľadu, či trpia takou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na úpravu podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku a zdôraznil, že jednou zo zásad daňového konania je zásada zákonnosti, v rámci ktorej pri správe daní postupuje správca dane v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a dbá o
zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní (článok 59 ods. 2 Ústavy SR). Zásada zákonnosti je garanciou právnej istoty. Následne žalobca sformuloval v žalobe nasledovné žalobné body: · 1. Správca dane a žalovaný založili závery svojich rozhodnutí prevažne na nedostatkoch z prostredia dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí so sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že v právnom vzťahu M-TRADE SK, s.r.o. › žalobca › PONGRÁCZ, s.r.o., resp. VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ani povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1, ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. V nadväznosti na závery žalovaného, ktoré žalobca cituje, žalobca namieta, že predložil správcovi dane všetky písomnosti, ktoré mal objektívnu možnosť predložiť, nakoľko mu boli účtovné doklady súvisiace s predmetnou daňovou kontrolou odňaté KÚFS (Kriminálny úrad finančnej správy), o čom predložil dôkazy. · 2. Žalobca poukázal na odôvodnenie záveru žalovaného i preverovaním právneho nástupcu subjektu M-TRADE SK, s.r.o., teda subjektu XIREN s.r.o., ktorý neposkytol správcovi dane súčinnosť a nespolupracoval s ním. V nadväznosti na tieto závery žalobca uviedol, že ak mali správne orgány pochybnosť o dodávateľoch žalobcu, nemôžu tieto pochybnosti priznávať na úkor žalobcu. Zdôraznil, že konateľ spoločnosti XIREN s.r.o. - konateľ tohto subjektu v predmetnom zdaňovacom období, so správcom dane spolupracoval. Žalobca nemôže nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení u niektorých dodávateľov pre prípad, že sa títo stanú v budúcnosti nekontaktní. Skutočnosti, ktoré sa udiali v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených s daňovým subjektom, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva žalobcu. Žalobca zdôraznil, že mal uzatvorený vzťah len so subjektom M-TRADE SK, s.r.o. a nie so subdodávateľmi tejto spoločnosti, nemal možnosť ovplyvňovať vnútorné záležitosti dodávateľa ani jeho vzťah so subdodávateľmi. Zasahovanie do týchto vzťahov žalobcom by bolo v rozpore s podnikateľskou etikou. V tejto časti poukázal žalobca na zadefinovanie inštitútu podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca nemá prístup k účtovníctvu dodávateľov a nemá možnosť skutočnosti tohto sa týkajúce ovplyvniť. Bolo by to popretím konkurenčného prostredia. · 3. Skutočnosť, že si konateľ žalobcu nevedel spomenúť na názov subdodávateľov/ľa je irelevantná, pretože túto informáciu správcovi dane poskytol písomne a pokiaľ by správca dane hodnotil dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti dospel by k rovnakému záveru ako žalobca, a to že uvedená nezrovnalosť nie je pre konanie relevantná. Správca dane opakovane požadoval od daňového subjektu informácie, ktoré daňový subjekt už poskytol, čo je postup v rozpore s daňovým poriadkom. · 4. Žalobca svojmu odberateľovi vystavil faktúru po dodaní zdaniteľného plnenia a nenesie zodpovednosť za to, kedy mu po realizácii faktúru vystavil jeho dodávateľ. Uvedené žalobca tvrdí v nadväznosti na záver žalovaného o nepriamom dôkaze, ktorý má spochybňovať vyjadrenie žalobcu o poskytnutí služieb PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. v súvislosti s rozpormi v dátumoch na faktúrach a objednávkach vystavených medzi M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcom a následne medzi M-TRADE SK, s.r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o., VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Žalobca zdôraznil, že správca dane nespochybnil reálnosť zdaniteľného plnenia. Nerozpornosť existencie zdaniteľného plnenia, a teda vykonania prác podľa faktúr jednoznačne a bez rozporov môže preukázať konateľ spoločnosti, ktorá práce vykonala (dodala) a vystavila faktúru, teda M-TRADE SK, s.r.o. a konateľ spoločnosti, ktorá plnenie prevzala, teda konateľ žalobcu, čo títo potvrdili. Správca dane prihliada podľa námietky žalobcu iba na dôkazy, ktoré sa tak povediac hodia a v tejto časti žalobca poukázal na vyjadrenia konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., bývalej konateľky spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. a taktiež na vyjadrenie súčasného konateľa spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o., ktoré čiastočne citoval v odôvodnení správnej žaloby. Správca dane spochybňuje aj tie skutočnosti, ktoré konateľ VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRACZ, s.r.o. považuje za nepochybné a nesporné. Z toho vyplýva, že správne orgány nepostupovali v súlade s daňovým poriadkom a nehodnotili dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti. To platí, pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov predložených daňovým subjektom k uplatnenému odpočítaniu dane pri nákupe pohonných látok. · 5. Vo vzťahu k odpočítaniu dane z dokladov od dodávateľa AZ CAR, s.r.o. žalobcu namieta, že pokiaľ sa správnemu orgánu nepodarilo zabezpečiť vyjadrenie pána H. W., pretože si v odbernej lehote neprevzal písomnosť, mal správny orgán jeho prítomnosť zabezpečiť predvolaním do vlastných rúk, a to aj opakovane a pri neúspešnom predvolaní podľa daňového poriadku zabezpečiť jeho prítomnosť predvedením podľa § 20 daňového poriadku. Žalobca takéto oprávnenie nemá a správca dane ho vedome nevyužil. To predstavuje závažné procesné pochybenie, kedy správca dane vlastnou nečinnosťou znemožnil daňovému subjektu preukázanie, resp. potvrdenie tvrdených skutočností. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 20 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku.
· 6. Vo vzťahu k odpočítaniu dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľmi podľa § 74 ods. 3 písm. b) - t.j. ERP za nákup pohonných látok (ďalej PHL) žalobca namieta, že predložil všetky doklady, ktoré objektívne mal možnosť predložiť, a to i s prihliadnutím na odňatie jeho dokladov KÚFS. Správny orgán nepostupoval v súlade s daňovým poriadkom a dôkazy nevyhodnotil každý zvlášť a v ich vzájomnej súvislosti, pričom sa nevysporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami. Žalobca zdôraznil, že predložil jasný, objektívny a ničím neskreslený výpočet spotreby PHL na predmetné vozidlá a stroje. · 7. Žalobca tvrdí, že existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodnutia správcu dane a žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f) a písm. g) SSP. · 8. Žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného a tvrdil, že počas daňovej kontroly poukazoval na judikatúru, ktorú možno analogicky použiť na danú vec. K problematike, podľa ktorej správca dane opiera závery o skutočnosti z prostredia dodávateľov žalobcu, na ktoré daňový subjekt dosah nemá, poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, 4Sžf/16/2010 a 5Sžf/49/2010. V nadväznosti na tieto rozhodnutia zdôraznil v zmysle tvrdení žalobcu z nich vyplývajúce závery, podľa ktorých objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako neprepojených s daňovým subjektom nemôžu byť dôvodom na neuznanie práva pre daňový subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/17/2015 žalobca konštatoval, že vyhodnotenie postupu pripísaním nekontaktnosti dodávateľa na ťarchu daňového subjektu je nesprávne, pričom rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/14/2016. V nadväznosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 žalobca poukázal na, v zmysle jeho tvrdení, z tohto rozhodnutia vyplývajúci záver, podľa ktorého dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, nemožno z nej vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, pričom žalobca zdôraznil, že toto rozhodnutie vychádza z rozhodnutí SD EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a záverov rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 131/2004, v zmysle ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne, rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek, všetkých skutočností, a to i tých, ktoré má preukázať iný subjekt. V nadväznosti na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 82/2007 žalobca zdôraznil, v zmysle jeho tvrdení z tohto rozhodnutia vyplývajúce závery, podľa ktorých iba pochybnosti, podozrenie správcu dane sami o sebe nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkaznú situáciu. Správca dane nepreukázal opak tvrdení žalobcu. V týchto súvislostiach žalobca zdôraznil, že nemá prístup k účtovníctvu svojich dodávateľov a pokiaľ by tomu tak bolo, išlo by o popretie konkurenčného prostredia. Závery žalovaného nie sú v súlade s právnou praxou. · 9. Žalobca uvádza, že zastáva názor ústavného súdu, ktorý vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti zabezpečovať jednotu rozhodovania. Ústavný súd za diskriminačný označil práve taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom to nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. · 10. Žalobca namieta, že si žalovaný vopred stanovil cieľ nepriznať žalobcovi nárok a tomu prispôsobil celú svoju činnosť v rámci daňového konania, v nadväznosti na čo vedome svoju argumentáciu v napadnutom rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, resp. ktoré spochybňovali jeho obchodných partnerov a úmyselne nezohľadnil skutočnosti v prospech žalobcu. · 11. Správca dane vydaním 12-tich rozhodnutí a len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly nepostupoval v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože ako správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. · 12. Žalobca namieta, že tvrdenia žalovaného sú založené len na domnienkach, ktoré však sú vyvrátené dôkazmi získanými počas daňovej kontroly. Žalobca jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení predmetnou spoločnosťou, a to nielen písomnými dokladmi, ale aj vyjadrením kontrolovaného subjektu, ďalej výpoveďou svedka - konateľa M-TRADE SK, s.r.o. (zápisnica č. 102613419/2019 zo dňa 14.11.2019), v obsahu ktorej tento potvrdil vykonanie prác v zmysle faktúr. Potvrdil, že faktúry spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o. pre žalobcu vyhotovil, vyhotovil ich on osobne a je na nich jeho podpis a sú opatrené pečiatkou, ktorá zodpovedá forme pečiatky, ktorá bola používaná spoločnosťou M-TRADE SK, s.r.o., formát a číslovanie zodpovedá faktúram, ktoré spoločnosť M-TRADE SK, s.r.o. používala. Rovnako spoluprácu so žalobcom a vykonanie jednotlivých prác potvrdila aj bývalá konateľka subjektu VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. a tiež súčasný konateľ týchto subjektov. V tejto časti žalobca tiež poukázal na rámcovú zmluvu medzi žalobcom a M-TRADE SK, s.r.o., ktorej platnosť správca dane nespochybňuje.
· 13. Ak správca dane a žalovaný nespochybňujúc zdaniteľné plnenie, je zrejmé, že žalobca toto plnenie musel od niekoho získať a je logické, že to bolo od spoločnosti, od ktorej si ho objednal, ktorá vystavila faktúru a konateľ, ktorej toto potvrdil. · 14. Dôvodnosť vystavených faktúr daňovým subjektom demonštruje aj platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/175/2019 zo dňa 07.03.2019, ktorý je právoplatný, a teda je spôsobilým exekučným titulom a ktorým súd právoplatne rozhodol o dôvodnosti uplatneného nároku. · 15. Žalovaný nepredložil dôkaz opaku, ktorý by vyvracal tvrdenia žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v zjavnom rozpore s obsahom administratívneho spisu a dôkazmi v ňom obsiahnutými, i so svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov. · 16. Postup žalovaného je v rozpore so zásadou zákonnosti, čo vedie k nezákonnému rozhodnutiu a ukracuje žalobcu na jeho právach a pravom chránených záujmoch. · 17. Správne orgány majú povinnosť zachovávať práva a právom chránené záujmy daňových subjektov a ďalších osôb, ako aj záujem štátu, ktorý je síce nadradený, avšak výnos na dani ako príjmu štátneho rozpočtu nemožno dosahovať na úkor dodržania práva. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a skonštatoval, že správca dane a žalovaný nehodnotili dôkazy a vyjadrenia dôsledne a tak isto citoval zo záverov podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. M-Sž doV 1/00.
4. K podanej žalobe sa podaním zo dňa 13.05.2021 vyjadril žalovaný. Vo svojom vyjadrení žalovaný obsiahol rovnaké konštatovanie podstatného obsahu podaného odvolania a správcom dane zisteného skutkového stavu a jeho vyhodnotenia, ako je uvedené v rozhodnutí žalovaného. V nadväznosti na to správny súd v tejto časti poukazuje na bod 2 odôvodnenia tohto rozsudku, kde je podstatný obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného uvedený.
5. Podaním zo dňa 07.07.2021 žalobca učinil po nastúpení účinkov koncentrácie, rozsahu a dôvodov správnej žaloby repliku, v obsahu ktorej odkázal na svoju argumentáciu skutkovú i právnu uvedenú v správnej žalobe. S odkazom na recentnú judikatúru uvedenú v žalobe žalobca uviedol, že je zrejmé, že postup žalovaného správneho orgánu nie je v súlade s právnou praxou a požiadavkou, ktorá je súčasťou princípov právnej istoty a to, aby na určité právne relevantné otázky ich pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď. Na základe toho žalobca súhlasí s názorom Ústavného súdu SR, ktorý postup riešiaci rovnaké alebo analogické situácie odchylným spôsobom, hodnotí ako diskriminačný. Žalobca poukázal aj na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že ak je nesporná existencia materiálneho plnenia (tovaru alebo služby) a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou, potom daňový subjekt vyčerpal svoje dôkazné bremeno, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.
6. Žalovaný po doručení repliky žalobcu dupliku vo veci nepodal.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, žalovaného, ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP, pričom vychádzal z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 183 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP. Skonštatoval, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to, podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby. Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 23.08.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
8. Podľa § 177 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1, 3, 5 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len Daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku: Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Podľa § 49 ods. 2, písm. a) Zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 30.11.2015 - ďalej len Zákon o DPH: Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a) Zákona o DPH: Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak po a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa 74 ods. 3, písm. b) Zákona o DPH: Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou podľa osobitného predpisu, 29a) ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako 1 600 eur a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 1 600 eur; doklad nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenu podľa odseku 1 písm. g).
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 19 ods. 4 Zákona o DPH: Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
Podľa § 69 ods. 1 Zákona o DPH: Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH: Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutí správnych orgánov - správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu uvedené v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj existenciu daňovým subjektom produkovaných dôkazov, ktoré boli predmetom vyhodnocovania správcu dane a žalovaného.
10. Konanie v tejto veci je konaním o všeobecnej správnej žalobe, ktoré je ovládané zásadou koncentrácie rozsahu a dôvodov správnej žaloby, čo znamená, že správny súd vyhodnocuje dôvodnosť/ nedôvodnosť len tých námietok žalobcu, ktoré boli uplatnené v lehote na včasné podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Na neskôr uplatnené námietky správny súd prihliadať nemôže a nemôže ich ani vecne vyhodnocovať. Žalobca učinil vo veci repliku po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby, v obsahu ktorej zopakoval námietky uvedené už v správnej žalobe a na samotný obsah správnej žaloby sa i v replike odvolal.
11. Žalobca v rámci prvého žalobného bodu najskôr vo všeobecnej rovine zdôraznil, že správca dane a žalovaný odôvodnili svoje závery nedostatkami z prostredia dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. V rámci druhého žalobného bodu namietal pričítanie nekontaktnosti subjektu XIREN, s.r.o. (právneho nástupcu subjektu M-TRADE SK, s.r.o.) na ťarchu žalobcu. Správny súd nehodnotí tieto námietky ako dôvodné. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane i žalovaného vo vzťahu ku každému relevantnému dodávateľovi vyplýva jasné vymedzenie preukázaných skutočností a aplikovaného právneho rámca, z ktorých správca dane i žalovaný vychádzali pri svojich rozhodnutiach. Keďže dôkazy produkované v daňovej kontrole daňovým subjektom, po ich vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, nevytvorili spoľahlivý základ pre záver o preukázaní uplatneného práva na odpočet a založili dôvodné pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, postupoval správca dane v súlade s úpravou podľa § 3 ods. 5, § 24 ods.2 daňového poriadku a preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení preverovaním skutočností vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov žalobcu a jeho priamych dodávateľov (konkrétne subjektov M-TRADE SK, s.r.o. a AZ CAR, s.r.o.). Správny súd zdôrazňuje, že v rámci obchodnoprávnych vzťahov s uvedenými priamymi dodávateľmi mal žalobca pri vstupe do týchto právnych vzťahov a v ich priebehu, teda v čase napĺňania práv a povinností z nich vyplývajúcich, zachovávať potrebnú opatrnosť a minimalizovať podnikateľské riziko dopadajúce na žalobcu ako podnikateľský subjekt v súlade s úpravou podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Toto podnikateľské riziko zahŕňa i situáciu, kedy daňový subjekt pri daňovej kontrole uskutočňovanej pravidelne s časovým odstupom od doby realizácie preverovaného plnenia, nie je schopný preukázať uskutočnenie realizácie zdaniteľného plnenia tak, ako je deklarované ním produkovanými dôkazmi. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 104/2012 zo dňa 01.03.2012 a NS SR sp.zn. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011 a sp.zn. 4Sžf/25/2011 z 13.09.2011. Zachovanie náležitej opatrnosti daňového subjektu zahŕňalo, v nadväznosti na uvedené, jednak zabezpečenie dôkazov spôsobilých preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda dôkazov majúcich reálny základ, povahu overiteľného faktu a odzrkadľujú reálne plnenie a tiež sú spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o uskutočnení zdaniteľných plnení, teda dôkazov pochádzajúcich z predmetného obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vzhľadom na zapojenie žalobcu v ňom (išlo o obchodnoprávny vzťah žalobcu s jeho priamym dodávateľom), bol pod plnou kontrolou žalobcu a pod jeho dozorom, vrátane zabezpečenia budúcej potrebnej procesnej spolupráce priameho dodávateľa žalobcu pri realizovaní daňovej kontroly žalobcu (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017 (bod 46. odôvodnenia)). Požiadavka zachovania opatrnosti pri vstupe do obchodnoprávnych vzťahov a pri výbere obchodného partnera súvisí s plnením povinnosti štatutárnych zástupcov žalobcu konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa § 135a Obchodného zákonníka. Nedostatok zachovania náležitej obozretnosti podnikateľského subjektu a odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu podľa uvedeného potom predstavuje naplnenie kvalifikácie výkonu práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle úpravy § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu. Podnikateľský subjekt má vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnené prijaté plnenie bude spochybnené a má odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Na tomto mieste správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Sžf/97/2009. Požiadavka na zachovanie náležitej obozretnosti v zmysle vyššie uvedených záverov a označenej judikatúry je smerovaná na daňový subjekt i v situáciách, kedy sa priamy dodávateľ daňového subjektu v čase realizácie plnenia javí ako fungujúci a bezproblémový subjekt. Nie je teda možné ako dôvodnú vyhodnotiť všeobecnú námietku žalobcu, v rámci ktorej žalobca namietal nepriznanie uplatneného odpočtu DPH odôvodním prevažne nedostatkami z prostredia dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry vplyvu žalobcu. Správny súd zároveň konštatuje, že v obsahu repliky žalobcu nevymedzil žalobca žiadne tvrdenie, ktoré by predstavovalo vymedzenie nového rozporu rozhodnutí správcu dane a žalovaného so zákonom v súvislostiach
vyplývajúcich z prvého žalobného bodu, ale len v zásade zopakoval argumentáciu obsiahnutú už v správnej žalobe.
12. Pokiaľ ide o námietky podľa tretieho žalobného bodu správny súd uvádza, že úlohou správneho súdu nie je hodnotiť, či správca dane vyhodnotil konkrétny dôkaz správne alebo nesprávne, ale posudzovať zákonnosť procesu dokazovania, teda to, či dokazovanie prebehlo takým spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom. To, či konkrétny dôkaz prispeje alebo neprispeje ku zisteniu alebo objasneniu skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane a akú presvedčivosť, silu alebo charakter (priamy alebo nepriamy dôkaz) tomu-ktorému konkrétnemu dôkazu správca dane pri hodnotení dôkazu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku priradí, je na posúdení správcu dane. Správny súd v nadväznosti na to nehodnotí ako dôvodnú námietku žalobcu obsiahnutú v treťom žalobnom bode, v ktorej žalobca namietal závery správcu dane, podľa ktorého si konateľ žalobcu nevedel spomenúť na názov konkrétneho subdodávateľa, hoci túto skutočnosť vymedzil písomne. Správca dane pri svojich záveroch nevychádzal len z rozdielu vo vyjadrení konateľa daňového subjektu a okolnosti, že si tento pri tvrdení o zabezpečení predmetných plnení dodávateľsky nevedel spomenúť na názov konkrétneho subdodávateľa, nejednalo sa o jediné skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ktoré boli správcom dane pri hodnotení dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku vyhodnocované a ktoré skutočnosti v komplexe všetkých zistení vyústili do zákonného záveru o spochybnení vierohodnosti žalobcom produkovaných dôkazov.
13. Na závery k námietkam obsiahnutým v treťom žalobnom bode poukazuje správny súd i pri svojom konštatovaní o nedôvodnosti námietok, ktoré boli obsahom štvrtého žalobného bodu, teda konkrétne vo vzťahu k záverom, ktoré správca dane prijal pri hodnotení vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k nezrovnalostiam v dátumoch na faktúrach vystavených medzi subjektom M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcom a následne žalobcom a subjektami PONGRÁCZ, s.r.o. a VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. Správny súd v tejto časti zdôrazňuje, že samotná existencia zdaniteľného plnenia, cena ktorého bola vyúčtovaná preverovanými faktúrami, nebola správcom dane spochybnená a pokiaľ žalobca v rámci štvrtého žalobného bodu poukazoval na nerozpornosť vykonania prác podľa faktúr na základe výpovedí konateľa subjektu M-TRADE SK, s.r.o. a konateľa žalobcu, správny súd zdôrazňuje, že tieto výpovede uvedených štatutárnych zástupcov správca dane hodnotil podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku a pri tomto procese hodnotenia zohľadnil skutočnosť absencie produkovania dôkazov zo strany daňového subjektu, ktorého v tomto smere ťažila dôkazná povinnosť, ktoré dôkazy by umožnili skutočnosti vyplývajúce z výpovede štatutárnych zástupcov subjektu M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcu overiť. Správny súd poznamenáva, že za existencie dôvodných pochybností správcu dane, daňový subjekt predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane vyvrátiť, na čo mu zo strany správcu dane postupom správcu dane bol vytvorený dostatočný priestor (výzva na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane a oboznámenie s priebehom a zisteniami správcu dane pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015 zo dňa 08.01.2020, doručená žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 10.01.2020). Uvedeným spôsobom došlo v procese dokazovania v daňovom konaní ku presunu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej, v ktorej časti správny súd poukazuje na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09 alebo sp.zn. III.ÚS 93/2016. Žalobca dôkazné bremeno v zmysle uvedeného predložením dôkazov, ktoré by spochybnenie vierohodnosti ním produkovaných dôkazov zo strany správcu dane vyvrátili, neuniesol. Pokiaľ žalobca v rámci štvrtého žalobného bodu namietal, že správca dane spochybňuje aj tie skutočnosti, ktoré konateľ VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a PONGRÁCZ, s.r.o. považuje za nepochybné a nesporné a z toho vyplýva, že správne orgány nepostupovali v súlade s daňovým poriadkom a nehodnotili dôkazy samostatne a v ich vzájomnej súvislosti, čo platí, aj pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov predložených daňovým subjektom k uplatnenému odpočítaniu dane pri nákupe pohonných látok, správny súd zdôrazňuje, že správca dane samotný obchodno-právny vzťah medzi žalobcom ako objednávateľom a subjektom M-TRADE SK, s.r.o. ako zhotoviteľom nespochybnil. Taktiež nespochybnil skutočnosť vystavenia faktúr a obsah výsluchov konateľov. Vykonané dôkazy však podrobil v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku hodnoteniu na základe aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov a vyhodnocoval všetky dôkazy samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo. Pokiaľ žalobca ďalej v rámci štvrtého žalobného bodu namietal, že žalovaný prihliadal iba na dôkazy, ktoré sa mu hodia a ktoré svedčia v prospech žalobcu, kde konkrétne poukázal na vyjadrenia konateľa spoločnosti M-TRADE SK, s.r.o., ďalej bývalej konateľky spoločnosti VIA SLOVAKIA, spol. s r.o. a
PONGRÁCZ, s.r.o., ako aj súčasného konateľa dvoch posledne označených obchodných spoločností, nehodnotí správny súd tieto námietky žalobcu ako dôvodné. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva žalobcom namietaný selektívny prístup pri hodnotení dôkazov alebo opomínanie, či nezohľadňovanie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu. Osobitne pokiaľ žalobca namieta hodnotenie dôkazov produkovaných daňovým subjektom vo vzťahu k odpočítaniu dane pri nákupe pohonných látok, správny súd ani v tejto časti nemôže skonštatovať nezákonnosť postupu správcu dane pri hodnotení dôkazov. Pokiaľ žalobca deklaroval použitie konkrétnych motorových vozidiel na podnikanie v celom roku 2015, teda počas celých 12-tich mesiacov, bolo jeho povinnosťou v nadväznosti na úpravu podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1. alebo bod 2. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov viesť záznamy o prevádzke motorových vozidiel, resp. sledovať prevádzku vozidiel z prístrojov satelitného systému. Vedenie takejto evidencie by bez pochyby produkovalo dôkazy, ktoré by korešpondovali tejto zákonnej povinnosti žalobcu v nadväznosti na označenú úpravu zákona o dani z príjmov. Takéto dôkazy však žalobca, napriek produkovaniu dôkazov v tejto časti nepredložil. Správca dane žalobcom v tejto časti produkované dôkazy vyhodnotil ako dôkazy, ktoré majú všeobecný charakter a ktoré nepreukázali jednoznačne a nespochybniteľne oprávnenosť daňového subjektu uplatniť si odpočítanie dane pri nákupe pohonných látok v plnej výške. Správca dane preto v tejto časti v súlade so zákonom skonštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcu.
14. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v piatom žalobnom bode správny súd opätovne zdôrazňuje, že voľba postupu pri zisťovaní skutočností významných pre posúdenie splnenia alebo nesplnenia podmienok odpočtu je v plnej dispozícii správcu dane, ktorý konanie vedie a nie je v rámci tohto postupu viazaný návrhmi daňového subjektu. V danom prípade správca dane i s ohľadom na situáciu, ktorá súvisela s prebiehajúcou pandémiou koronavírusu, postupoval pri zohľadnení už zistených skutočností tak, že zvolil realizáciu výzvy na osobu pána H. W. o súčinnosť podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku. Takýto postup správcu dane nehodnotí správny súd ako rozporný so zákonom a ani zakladajúci záver o odňatí práva žalobcu v prebiehajúcej daňovej kontrole, a to ani pri zohľadnení skutočnosti, že žalobca uvedenú osobu pána H. W. navrhol vypočuť ako svedka. Za existujúcej dôkaznej situácie nebol správcom dane zvolený postup pri vykonávaní dokazovania na úkor dostatočného zistenia skutkového stavu pre riadne posúdenie veci. Sám priamy dodávateľ daňového subjektu, teda konkrétne subjekt AZ CAR, s.r.o. predložil správcovi dane ešte pred realizáciou uvedenej výzvy na súčinnosť adresovanej pánovi H. W. dôkazy svedčiace o tom, že náhradné diely boli dodané pánovi H. W. a nie žalobcovi a pán H. W. ich objednal pod svojimi identifikačnými údajmi. Dodacie listy o predmetnej dodávke neobsahovali identifikačné údaje daňového subjektu. Na základe zohľadnenia týchto skutočností správca dane dôvodne neviedol dokazovanie smerom predvolania pána H. W. ako svedka a nevyužil inštitút predvedenia menovaného pri súčasnom vysporiadaní sa s dôkazným návrhom daňového subjektu na jeho výsluch ako svedka práve prostredníctvom realizácie výzvy na poskytnutie súčinnosti podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku. Tento postup nezakladá nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a ani žalovaného. Uvedená námietka žalobcu je preto nedôvodná, nakoľko postup správcu dane neznemožnil žalobcovi preukázať ním uvádzané tvrdenia a predovšetkým vyvrátiť pochybnosti správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov ťažiskovo založené identifikovaním osoby pána H. W. v dokladoch o dodaní náhradných dielov predložených subjektom AZ CAR, s.r.o. Zároveň v tejto časti v nadväznosti na úpravu podľa § 20 ods. 2 daňového poriadku správny súd zdôrazňuje touto právnou úpravou pre potreby postupu správcu dane vymedzenú možnosť využitia inštitútu predvedenia.
15. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v šiestom žalobnom bode, správny súd uvádza nasledovné závery: Správca dane v tejto časti daňovým subjektom predložené dôkazy dôsledne vyhodnotil postupujúc pritom práve podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku. Na základe takéhoto vyhotovenia dospel k záveru, podľa ktorého žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali právo žalobcu na uplatnenie odpočítania dane pri nákupe PHL (pohonné látky
- ďalej ako PHL) v plnej výške. Žalobcom produkované doklady nepreukazujú deklarované použitie motorových vozidiel žalobcu, ktorých vlastníctvo žalobcovi svedčiace a deklarované daňovým priznaním k dani z motorových vozidiel za rok 2015, a to za celých 12 mesiacov tohto roka, nebolo správcom dane spochybnené, pri podnikateľskej činnosti daňového subjektu. Tým žalobca nepreukázal splnenie jednej zo základných hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na odpočet dane v nadväznosti na úpravu podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, teda skutočnosť, že žalobca ako platiteľ dane prijal tovar, v danom prípade PHL, na účely svojho podnikania, čím nie je preukázané splnenie tejto zákonnej podmienky priznania výdavku a odpočítania dane v 100 % výške. Správca dane po náležitom
vyhodnotení daňovým subjektom produkovaných dôkazov v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku zákonne skonštatoval, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že výdavok spojený s obstaraním PHL vznikol v súvislosti s uskutočneným zdaniteľným plnením. Pokiaľ ide o prijaté závery vo vzťahu k samotnému hodnoteniu v tejto časti žalobcom produkovaných dôkazov, poukazuje správny súd na svoje závery uvedené už v odôvodnení tohto rozsudku. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v rámci ktorej tento poukazoval na odňatie dokladov KÚFS, správny súd zdôrazňuje, že k uvedenému odňatiu došlo v roku 2018, avšak doklady a dôkazy spôsobilé preukázať právo na odpočet v tejto časti v zmysle ich kvality, ako správny súd už konštatoval v predchádzajúcej časti odôvodnenia, sa vzťahovali k roku 2015, ktorý momentu odňatia dokladov KÚFS bol účtovne uzavretý. Z toho vyplýva správny predpoklad správcu dane, s ktorým sa správny súd stotožňuje, a to, že pokiaľ by doklady takejto kvality boli súčasťou účtovných dokladov žalobcu, ktoré boli odňaté KÚFS k momentu odňatia, boli by predmetom odňatia, čo však preukázané nebolo. V nadväznosti na to správny súd poukazovanie daňového subjektu na odňatie dokladov KÚFS hodnotí ako účelové a nedôvodné.
16. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v siedmom žalobnom bode, správny súd konštatuje ich nekonkrétnosť. Presné a konkrétne znenie námietok, ktoré tvoria obsah žalobných bodov, vytvára jednak pre žalovaného priestor na to, aby k nim zaujal rovnako konkrétne stanoviská a závery a taktiež pre správny súd vytvára možnosť dôsledného vecného vyhodnotenia takýchto námietok v rámci ich podrobenia vecnému prieskumu zákonnosti. Pokiaľ žalobca v tomto žalobnom bode namietal, že vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného sú ako dôvody na podanie všeobecnej správnej žaloby dané dôvody v zmysle úpravy § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) SSP, tieto dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného a ani ako dôvody zrušenia rozhodnutia správcu dane ako naplnené správny súd nehodnotí jednak v nadväznosti na primárne skonštatovanú všeobecnosť vymedzenia týchto dôvodov, ani vo vecnej rovine, s ohľadom na ostatný obsah odôvodnenia tohto rozsudku. Správny súd konštatuje, že správne orgány dostatočne pre riadne posúdenie veci zistili skutkový stav, zistený skutkový stav, ktorý vzali za základ ich rozhodnutí má oporu v administratívnom spise a nie je s ním v rozpore, zistený skutkový stav správne orgány správne právne posúdili a v postupe správnych orgánov nebolo zistené podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci.
17. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v ôsmom žalobnom bode, kde žalobca namietal nesprávny a nezákonný postup žalovaného, zdôrazniac závery vyplývajúce z judikatúry, konkrétne z rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, sp.zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a sp.zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých rozhodnutí podľa tvrdení žalobcu vyplýva, že voľba dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, správny súd uvádza nasledovné závery: V predmetnom prípade postupoval správca dane v súlade s úpravou § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktorá vymedzuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Táto dôkazná povinnosť daňového subjektu je v daňovom konaní primárna a zahŕňa spoľahlivé preukázanie všetkých podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane v rozsahu formálnych i materiálnych podmienok odpočtu dane tak, ako vyplývajú z právnej úpravy a ustálenej judikatúry (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018). Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, správca dane po dôslednom vyhodnotení dôkazov produkovaných daňovým subjektom a po vyhodnotení vlastných zistení pri preverení tvrdení daňového subjektu o reálnosti zdaniteľných obchodov, a teda o vzniku jeho práva na odpočet dane, po vzniku opodstatnených pochybností o realizácii zdaniteľných plnení skonštatoval nepreukázanie materiálnych podmienok odpočtu pri dodávkach od priamych dodávateľov M-TRADE SK, s.r.o., AZ CAR, s.r.o. V týchto prípadoch išlo o skutočnosti predstavujúce materiálne podmienky práva na odpočet, vo vzťahu k preukázaniu ktorých ťaží dôkazné bremeno daňový subjekt. Daňový subjekt musí byť, pokiaľ mu má byť právo na odpočet v uplatnenom rozsahu priznané, schopný spoľahlivo a jednoznačne preukázať splnenie všetkých podmienok odpočtu. Správca dane teda v predmetnej veci nerozšíril dôkazné bremeno nad rámec zákona a neučinil predmetom dôkaznej povinnosti daňového subjektu skutočnosti, ktoré by do jeho dôkaznej povinnosti nespadali a tiež nevyložil dôkaznú povinnosť daňovému subjektu extenzívne. Za stavu existencie opodstatnených pochybností správcu dane, bolo dôkaznou povinnosťou daňového subjektu tieto pochybnosti správcu dane vyvrátiť. V tejto časti odôvodnenia správny súd poukazuje opätovne na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 401/09, sp. zn. III.ÚS 93/2016, podľa ktorých pokiaľ správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, došlo potom k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov mohol vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo zodpovedá praktickému vyjadreniu kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V nadväznosti na tieto hodnotenia nie je možné skonštatovať rozpor postupu správcu dane pri rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní s uvedenými žalobcom označenými rozsudkami NS SR. Rovnaký záver správny súd uvádza i vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu nie je možné podsunúť objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností a rovnako i k argumentáciu, podľa ktorej vyhodnotenie pripísania nekontaktnosti dodávateľa na ťarchu daňového subjektu, je nesprávnym postupom. Uvedené závery dopadajú i na poukaz žalobcu na rozsudok NS SR ČR 5Afs 131/2004. Osobitne vo vzťahu k rozsudku NS SR 5Sžf/17/2015 je potrebné zdôrazniť primárne odlišnosť skutkového východiska vo veci prieskumu zákonnosti pod sp.zn. 5Sžf/17/2015, kde pre najvyšší súd, ako odvolací súd, vznikla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. V označenej veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda išlo o situáciu, kedy sa skúmala skutočnosť vyplývajúca z právneho vzťahu dodávateľa, platiteľa dane a subdodávateľa. NS SR vo veci sp.zn. 5Sžf/17/2015 poukázal na závery podľa rozhodnutí SD EÚ Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03) a Bond House System (C-484/03), pričom skonštatoval, že ak u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je dôkazné bremeno na správcovi dane, resp. na orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje a úmysel daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. NS SR skonštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov nevplýva, ako sa vysporiadali s nesporným zistením, že tovar bol žalobcovi dodaný. Krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovaného napriek nedostatočne formulovanej a preskúmateľnej správnej úvahe. Z rozhodnutia žalovaného nie je dostatočne zrejmé, prečo vyššiu hodnotu závažnosti pripísal niektorým zisteniam, prečo iné považuje za druhoradé alebo nedostatočné. Zo záverov uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že rozhodnutie žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, bolo po zmene rozsudku krajského súdu zrušené pre nepreskúmateľnosť vzhľadom na nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vo veci NS SR sp.zn. 5Sžf/17/2015 teda vyplýva, že v danej veci nebolo preskúmateľne ustálené ani správnymi orgánmi a ani rozhodnutím krajského súdu, presné vymedzenie skutkovej podstaty porušenia zákona, s uvedením rozhodujúcich skutočností a ich vzájomnej príčinnej súvislosti tak, aby sa presne naplnili všetky znaky použitých zákonných ustanovení. V prejednávanej veci posudzovanej správnym súdom (sp. zn. 31 S 147/2020) však o takýto prípad nešlo, nakoľko v administratívnom konaní správca dane a žalovaný dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnili, v súvislosti s akými zisteniami a ako, teda preskúmateľne a poskytnutím jasnej odpovede na vzniknuté otázky, vyhodnotili nekontaktnosť priameho dodávateľa žalobcu, teda subjektu R.K.SERVICE, s.r.o. Uvedené zdôraznenie odlišnosti východísk platí i vo vzťahu k poukazu žalobcu na závery podľa rozhodnutia Krajského súdu Trnava sp.zn. 14S/14/2016 zo dňa 01.12.2016, vo vzťahu ku ktorému naviac správny súd podotýka, že sa jedná o rozhodnutie prvostupňového správneho súdu, a teda v danom prípade nie je vo vzťahu k takémuto rozhodnutiu možné konštatovať, že predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a ani že sa jedná o rozhodnutie najvyššej súdnej autority.
18. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v deviatom žalobnom bode, podľa ktorých žalobca súhlasí s názorom ústavného súdu, aby na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach bola daná rovnaká odpoveď, pretože inak dochádza k porušeniu princípu právnej istoty, správny súd konštatuje, že žalobca v tejto námietke primárne neidentifikuje rozhodnutie ústavného súdu, vo vzťahu ku ktorému sa vyjadruje. Na tomto mieste odôvodnenia poukazuje správny súd na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018, podľa ktorých: Na podporu svojich tvrdení nie je sťažovateľovi bránené, aby k nim priložil relevantnú judikatúru súdov, v ktorých však, ako vo veci samej, boli už tieto úvahy ako právne závery vyslovené. Avšak nie je možné, aby toto vykonal sťažovateľ iba sumárne, t.j. prostredníctvom jednoduchého odkazu na číselné označenie rozhodnutia všeobecného
alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky bez toho, že by tento odkaz nespojil minimálne so stručnou kvalifikovanou úvahou objasňujúcou, ktoré ustanovenia právneho predpisu na zistený skutkový stav boli súdom použité a z akých dôvodov. Správny súd konštatuje, že uvedené závery rozsudku NS SR sp.zn. 1Sžfk/81/2018 sa uplatnia i pri skonštatovaní o nedôvodnosti námietky žalobcu odkazujúcej na závery ústavného súdu v zmysle vyššie uvedeného, v obsahu ktorej námietky žalobca rozhodnutie ústavného súdu neoznačil. Takto žalobcom uplatnená námietka pre jej všeobecnosť nemôže obstáť. Správny súd však podporne, vo vecnej rovine takúto námietku hodnotí ako nedôvodnú, pretože vo vzťahu k postupu správnych orgánov a ich rozhodnutiam nie je možné skonštatovať konkrétne porušenie princípu právnej istoty, ku ktorému porušeniu námietka smeruje.
19. Vo vzťahu k námietkam, ktoré vymedzil žalobca v desiatom žalobnom bode, správny súd konštatuje ich nedôvodnosť s poukazom na obsah pripojeného administratívneho spisu, z obsahu ktorého žalobcom namietaný postup správcu dane ani žalovaného nevyplýva.
20. Pokiaľ ide o námietky v jedenástom žalobnom bode, kde žalobca namietal, že správca dane vydaním 12 rozhodnutí, avšak len jedného oznámenia o daňovej kontrole a jedného protokolu z daňovej kontroly, nepostupoval v súlade s Článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, pretože správny orgán nemôže konať tak, ako zákon nevylučuje, ale len na základe zákona a v jeho medziach, teda v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, hodnotí správny súd túto námietku ako nedôvodnú. Postup správcu dane a žalovaného nie je v rozpore s úpravou podľa Daňového poriadku, ktorý upravuje postup správcu dane a ani so zásadou legality vyjadrenou v úprave podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Naopak, postup správcu dane, kedy tento v rámci jednej daňovej kontroly vydal jedno oznámenie o daňovej kontrole a rovnako jeden protokol z daňovej kontroly žalobcu a 12 samostatných rozhodnutí, v súlade s úpravou § 3 ods. 1 Daňového poriadku reflektuje konkrétnu povinnosť správcu dane postupovať podľa § 46 ods. 1, § 68 ods. 4 písm. b), ods. 5 všetko Daňového poriadku a zároveň zohľadňuje hmotnoprávnu úpravu podľa § 77 ods. 1 zákona DPH, podľa ktorej je zdaňovacie obdobie pre DPH kalendárny mesiac. Vychádzajúc z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ktorý dokumentuje dostatočne postup správcu dane a žalovaného v predmetnej veci a vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy, správny súd konštatuje nedôvodnosť tejto žalobnej námietky žalobcu.
21. Pokiaľ ide o námietky vymedzené v dvanástom žalobnom bode, tieto správny súd nehodnotí ako dôvodné. Správny súd v tejto časti poukazuje na svoje závery podľa vyššie uvedeného odôvodnenia o rozložení dôkazného bremena v predmetnom administratívnom konaní a o zákonnom vyhodnotení dôkazov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania správcom dane i žalovaným na základe uplatnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Taktiež uvádza, že pokiaľ žalobca zdôrazňoval v tejto časti konkrétne výpovede svedkov a z nich vyplývajúce skutočnosti, neboli v konaní pred správcom dane v rámci dokazovania na základe iných vykonaných dôkazov zistené skutočnosti, prostredníctvom ktorých by bolo možné tieto výpovede overiť. Osobitne, pokiaľ ide o rámcovú zmluvu o dielo uzatvorenú medzi M-TRADE SK, s.r.o. a žalobcom, vo vzťahu ku ktorej žalobca zdôraznil, že jej platnosť žalovaný vo svojom rozhodnutí nespochybňuje.
22. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v trinástom žalobnom bode, správny súd zdôrazňuje už vyššie skonštatovanú primárnu dôkaznú povinnosť na strane daňového subjektu preukázať ním tvrdené skutočnosti a pri vzniku dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov tieto pochybnosti spoľahlivo vyvrátiť produkovaním konkrétnych dôkazov. V nadväznosti na to nie je možné záver o splnení materiálnych podmienok práva na odpočet DPH len vyvodzovať zo skutočností, ktoré obsiahol žalobca v námietke podľa štrnásteho žalobného bodu (žalobca toto plnenie musel od niekoho získať a je logické, že to bolo od spoločnosti, od ktorej si ho objednal, ktorá vystavila faktúru a konateľ, ktorej toto potvrdil).
23. Pokiaľ žalobca v rámci štrnásteho žalobného bodu poukazoval na to, že predložil správcovi dane právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/175/2019 zo dňa 17.03.2019, ktorým označený súd právoplatne rozhodol o dôvodnosti uplatneného nároku, správny súd konštatuje nasledovné: Z predloženého dôkazu - uvedeného platobného rozkazu nie je zrejmé, z akého obchodnoprávneho vzťahu a na základe akých faktúr vznikla dlžná suma 54.000,- Eur. Okresný súd Banská Bystrica, ktorý tento platobný rozkaz vydal konal na základe formálnych a vecných dokladov, pričom nepreveroval dodržiavanie daňových predpisov pokiaľ ide o podmienky uplatnenia si práva na odpočítanie dane a vznik daňovej povinnosti podľa ustanovení zákona o DPH. Správny súd teda súhlasí
s vyhodnotením rovnakej argumentácie žalobcu, aká bola obsahom 15. žalobného bodu so závermi správcu dane a žalovaného.
24. Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v pätnástom žalobnom bode, správny súd v časti, kde žalobca namieta absenciu predloženia dôkazu opaku zo strany správcu dane, ktorý by vyvracal tvrdenia žalobcu, primárne konštatuje všeobecnosť takto koncipovanej námietky, ktorá nevytvára pre správny súd priestor, aby k nej zaujal konkrétne vecné stanovisko pri hodnotení jej dôvodnosti, nadväznosti na čo primárne z tohto dôvodu táto námietka neobstojí. Zároveň správny súd odkazuje na obsah ostatného odôvodnenia svojho rozhodnutia vo vzťahu k otázke rozloženia dôkazného bremena, dôkaznej povinnosti daňového subjektu vrátane jeho dôkaznej povinnosti pri vzniku dôvodných pochybností správcu dane tak, ako je už uvedené vyššie. Osobitne, pokiaľ v rámci šestnásteho žalobného bodu namietal žalobca, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je v zjavnom rozpore s obsahom administratívneho spisu a dôkazmi v ňom obsiahnutými ako i svedeckými výpoveďami, správny súd na základe oboznámenia sa s obsahom administratívneho spisu a závermi správcu dane a žalovaného podľa odôvodnení ich rozhodnutí konštatuje, že žalobcom namietaný rozpor odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je možné vzhliadnuť. I v tejto časti podotýka správny súd všeobecnosť koncipovania tejto námietky čo tak, ako je už konštatované vyššie neumožňuje správnemu súdu zaujať konkrétnejší vecný záver a odkazuje na už uvedené odôvodnenie. Rovnaký záver uvádza správny súd i k námietke obsiahnutej v šestnástom žalobnom bode.
25. K námietkam, ktoré sú obsahom sedemnásteho žalobného bodu, správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca mienil v tejto časti namietať uprednostnenie záujmov štátu na výbere daní pred ochranou práv a právom chránených záujmov daňových subjektov majúc za to, že toto uprednostnenie bolo na úkor žalobcu, bolo žiaduce, aby v tejto časti konkrétne vymedzil, ktorá časť postupu správcu dane alebo žalovaného a na to sa viažucich záverov ich rozhodnutí, takúto kvalifikáciu porušenia napĺňa, čo žalobca neučinil. I v tejto časti je teda potrebné skonštatovať všeobecnosť takto vznesenej námietky a správny súd na tomto mieste poukazuje i na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžf/81/2018, na závery ktorého poukazuje v nadväznosti na rozsiahlo citovaný záver rozhodnutia NS SR sp. zn. M-Sž do V 1/00 zo strany žalobcu v obsahu správnej žaloby. 26. Na základe vyhodnotenia všetkých námietok žalobcu vymedzených v správnej žalobe ako nedôvodných (replika žalobcu bola žalobcom učinená po nastúpení účinkov koncentrácie dôvodov a rozsahu správnej žaloby a zároveň bola zopakovaním už v správnej žalobe obsiahnutej argumentácie), dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.
27. Podľa § 167 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 ods. 1 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
28. Žaloba bola zamietnutá, na základe čoho je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný a žalobcovi podľa § 167 SSP a contrario správny súd náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému vzhľadom na konštatovanie nezistenia splnenia podmienok výnimočnosti situácie v nadväznosti na aplikovanú úpravu podľa § 168 ods. 1 SSP a contrario.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.