Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/24/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. O., G.. XX.XX.XXXX, K. XX. Q. XXX/X, XXX XX K., o vymoženie 448,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. -43 zo 17. januára 2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. , vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

2. Exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa 21. októbra 2004 začalo exekučné konanie proti povinnému. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je notárska zápisnica napísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou N 1256/2004, NZ 61741/2004 z 1. augusta 2004.

3. Exekučný súd posúdil prípustnosť ďalšieho pokračovania exekúcie a dospel k záveru, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, bola notárkou napísaná na žiadosť M.. E. C., advokáta splnomocneného povinným (dlžníkom), pričom predmetné splnomocnenie je obsiahnuté v zmluve o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“) zo 16. decembra 2003, kde je celý text splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca predtlačený. Týmto splnomocnením splnomocnil teraz už povinný M.. E.Á. C. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru dohodnutého v zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na celý majetok dlžníka do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu a jej príslušenstva. V zmysle plnomocenstva notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a preto bude titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Pri spísaní tejto notárskej zápisnice povinný nebol prítomný. Pri spísaní notárskej zápisnice je možné dať sa zastúpiť splnomocneným zástupcom podľa (ďalej len „“) a platné plnomocenstvo vyvoláva účinky zamýšľané ustanovením o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Avšak splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere je koncipované široko a všeobecne, nie je možné z neho zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie, vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takého úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému ( a ). Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok, konkrétnu výšku ktorého nebolo možné predpokladať a tým sa vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. V tomto dôsledku bolo povinnému už v čase, keď záväzok v podobe určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, keďže neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný. Naviac nemožno predpokladať ani to, či určité významné okolnosti (omeškania dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného zároveň určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, čím zaviazal dlžníka k povinnosti splatiť dlh v lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť. V danej veci existuje aj rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu v zmysle ustanovenia . Zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere nemožno o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým sú spochybnené základné predpoklady pri udelení plnej moci, a to ten, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj ten, že splnomocniteľ má slobodnú voľbu pri výbere svojho splnomocnenca. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. Tieto skutočnosti majú za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Teda, ak plná moc udelená v zmluve o úvere nie je platná, notárska zápisnica nespĺňa materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu. Keďže bola spísaná neoprávnenou osobou, pre osobu „v mene ktorej“ splnomocnenec konal, nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu a v konečnom dôsledku neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Pokiaľ výber zástupcu povinného realizoval oprávnený na predtlačenom formulári zmluvy, obsah ktorej povinný ovplyvniť nemohol a nemohol ovplyvniť ani osobu, ktorá bola „ustanovená“ za jeho zástupcu na spísanie notárskej zápisnice, M.. E. C. nebol zástupcom povinného na základe jeho rozhodnutia. Ako advokát bol M.. E. C. povinný v zmysle ustanovenia prvá veta o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že v Bulletine slovenskej advokácie č. na s. 56 bolo zverejnené verejné napomenutie disciplinárne obvineného M.. E. C. uznaného za vinného z disciplinárneho previnenia podľa , ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta ustanovených v , a citovaného zákona.

4. Exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu, že notárska zápisnica trpí nedostatkom jej materiálnej vykonateľnosti. Notárska zápisnica ako exekučný titul nie je judikovaným právom, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Pritom sa súd opieral o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. januára 2007 zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, kde dovolací súd vyslovil, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Okrem toho súd v danej veci vzhliadol aj nesúlad uloženej povinnosti v časti úrokov z omeškania s dobrými mravmi, pretože úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne.

5. Čo sa týka otázky vylúčenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania tejto exekúcie, exekučný súd konštatoval, že z úradnej činnosti mu je známe, že súdny exekútor mu v súlade s ustanovením § 30 ods. 3 Exekučného poriadku v žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oznamuje, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol rádovým zamestnancom oprávneného, pričom dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 13. apríla 2011, v ktorom ústavný súd všeobecne konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu exekučnej činnosti pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Súdne exekútor súčasne upozorňuje na skutočnosť, že tento nález bol vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. . Spomenutý nález ústavného súdu a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do jeho základných práv. Predmetný nález je individuálnym normatívnym právnym aktom, pôsobnosť ktorého je limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. a akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa.

6. Exekučný súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z ďalšieho vykonávania exekúcie pre jeho pomer k oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím výkonu funkcie súdneho exekútora zamestnancom oprávneného, a to podľa názoru súdu samo osebe vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie.

7. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení podal včas odvolanie oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ust. a (ďalej len „“), teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie mal za to, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu udelené, teda notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kedy súd uznal exekučný titul za súladný a následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Vo vzťahu k plnomocenstvu udelenému M.. E. C. tvrdil, že zákon zo zásady, že ďalšie zastúpenie nie je možné, pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje zástupcovi dať sa zastúpiť ďalším zástupcom, a to len v prípade, ak to dovoľuje právny predpis alebo je to účastníkmi dohodnuté. Takýmto právnym predpisom bol napr. , ktorý v ustanovení upravoval, že advokát sa môže dať v občianskom súdnom konaní zastupovať iným advokátom prípadne koncipientom (substitúcia), pričom z ďalšieho zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Navyše, povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ustanovenia odvolať, avšak tak neurobil. V nadväznosti na to zdôraznil, že udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku na jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa (advokáta). Platné právne predpisy povinnému nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa, keďže ako veriteľ ho pravidelne vyzýval na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Ohľadom nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu trval na tom, že žiadny zákon nevyžaduje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj z ustanovenia Exekučného poriadku. K právnemu záveru súdu prvej inštancie o nesúlade výšky úrokov z omeškania s dobrými mravmi tvrdil, že úroky z omeškania dohodnuté vo výške 0,25 % nie sú neprimerané a nie sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj z dôvodov, že úvery poskytuje z vlastných zdrojov a že nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiadal úhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, pričom zásielka obsahujúca odvolanie bola súdu prvej inštancie 13. júla 2018 vrátená s poznámkou „adresát je neznámy“.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) v spojení s Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a a vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, podľa ktorých je odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

12. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

13. Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktoré sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

14. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že samotná možnosť existencie rozporu so záujmami zastúpeného nestačí, pretože rozpor musí existovať. Rozpor so záujmami zastúpeného je však daný v prípade, keď vopred určený zástupca uvedený vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve zastupuje veriteľa opakovane aj v iných spotrebiteľských zmluvách, čo je treba považovať za dôkaz blízkych vzťahov veriteľa a zástupcu dlžníka. Zástupca, ktorý túto funkciu vykonáva po dohode s veriteľom opakovane pri zastupovaní viacerých dlžníkov, zastupuje v konečnom dôsledku aj veriteľa, jeho záujmy, ktoré boli uvedené v obsahu plnej moci.

15. Pri zastupovaní dlžníka (povinného) pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu citovaného zákonného ustanovenia, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval M.. E. C. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného, pričom súdu sú známe aj ďalšie spotrebiteľské zmluvy uzavreté medzi oprávneným a inými spotrebiteľmi, ktoré obsahovali totožné plnomocenstvo pre toho istého právneho zástupcu. Existencia takýchto spotrebiteľských zmlúv vyplýva aj z niektorých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

16. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 25. novembra 2010 aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje takzvaná prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalším sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica ako verejná listina, pokiaľ nemá tieto zákonom stanovené náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom.

17. Zásadný význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu v preskúmavanej veci má posúdenie skutkových a právnych záverov preskúmavaného uznesenia, týkajúcich sa tvrdenia, že notárska zápisnica z 1. augusta 2004 je nespôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Nespôsobilosť tejto notárskej zápisnice byť exekučným titulom v preskúmavanej veci je dôsledkom neplatnosti splnomocnenia udeleného povinným advokátovi M.. E. C. v zmluve o úvere zo 16. decembra 2003.

18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje predovšetkým na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. -19 z 23. novembra 2011, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a to napríklad aj na účely zistenia existencie zistenia dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

19. V nadväznosti na citované uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zaujal stanovisko k tejto problematike aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. z 21. decembra 2011, kde vyslovil, že podstatnou skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlho v čase uznania, pretože neistý záväzok budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný. Navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho odvolací súd považuje za neplatné. Povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platným spôsobom nebolo, nemohol neskorší právny úkon uskutočnený „splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocentsva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorej by oprávnenej či povinnej/povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať“.

20. Odvolací súd dáva do pozornosti aj časť odôvodnenia uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a , podľa ktorého „...Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v jeho rozhodnom znení, vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napríklad v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napríklad, ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.)...“.

21. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. júna 2004). Odvolací súd so zreteľom na vyhodnotenie, že predložený exekučný titul nemá náležitosti jeho materiálnej vykonateľnosti. nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

22. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).