Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/263/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., proti

povinnému J. R., bývajúcemu v B., o 952 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava V pod sp.zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 21. augusta 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením z 8. decembra 2006 č.k. -91

doplnil uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 18. mája 2006 č.k. -68

o výrok, ktorým vo zvyšnej časti zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Rozhodol

tak podľa a s odôvodnením, že predchádzajúcim uznesením

nerozhodol o celom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keď zastavil exekúciu v časti

istiny vo výške 28 680,-- Sk podľa § 57 ods. 1 písm. f/ a § 57 ods. 3 Exekučného poriadku

z dôvodu, že v tejto časti zaniklo splnením právo priznané exekučným titulom, avšak

opomenul návrh povinného na zastavenie exekúcie zo 6. júla 2006 vo zvyšnej časti zamietnuť

ako neopodstatnený.

Na odvolanie povinného Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. augusta 2007 sp.zn.

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že exekúciu zastavil celkom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade je nesporné, že v prípade

splnomocnenia udeleného dlžníkom Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu sa jedná o hmotnoprávne zastúpenie podľa § 22 Občianskeho

zákonníka a nie o zastúpenie procesné podľa a nasl. Poukázal na to, že podľa tohto

ustanovenia je zástupcom ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia

2

vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V súlade s sa

možno pri právnom úkone dať zastúpiť tak fyzickou ako i právnickou osobou. Odvolací súd

mal za to, že v danom prípade zástupca – Mgr. T. K. musí konať

podľa osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť

len za podmienky, že je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odvolací súd poukázal na to, že zo splnomocnenia udeleného v zmluve o úvere

Mgr. T. K. nevyplýva, že by dlžník umožnil ustanoviť si ďalšieho zástupcu a táto možnosť

nevyplýva ani z hmotnoprávneho predpisu. Odvolací súd uviedol, že notársku zápisnicu

podpísala osoba za dlžníka, ktorá na tento úkon nebola splnomocnená. Podľa názoru

odvolacieho súdu predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Navrhla zrušiť

rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolateľka namietala, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou podľa Poukázala

na skutočnosť, že vo veci súladnosti už raz bolo právoplatne rozhodnuté, a preto sa oprávnená

nestotožňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým opätovne skúmal súladnosť

a následne rozhodol o zastavení exekúcie celkom z dôvodu nesúladnosti exekučného titulu.

Týmto oprávnená poukazuje na to, že v danom prípade ide o prekážku už raz rozhodnutej veci

v zmysle

Povinný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že je nehoráznosť, že sa táto inštitúcia

odvolala voči uzneseniu odvolacieho súdu. Uviedol, že ide o úžernícku spoločnosť, ktorá

využíva tieseň občanov, ktorým poskytuje krátkodobé úvery s úžerníckym úrokom. Poukázal

na to, že nesplnomocnil žiadneho advokáta, aby ho zastupoval v jeho neprospech a nebol

u žiadneho notára na overenie jeho podpisu. Navrhol, aby dovolací súd potvrdil rozhodnutie

odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

3

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie je prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Pretože dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených uznesení, je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny

poriadok dovolanie podľa § 239 ods. 1, 2 nepripúšťa.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť ( )

skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného

rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou

vymenovanou v až g/ V zmysle je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je

založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou

vadou uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou

uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Dovolateľka v danej veci vady

v zmysle až c/, , , nenamietala a vady v zmysle až

c/, e/, f/, g/ nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

So zreteľom na oprávnenou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľky,

že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo ( ).

Ustanovenie ustanovuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo,

nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu,

aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto

zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý

nárok alebo stav, v ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu

konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý

nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,

na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode

a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania,

posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol

skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť

účastníkov, nie je samo osebe významné, ako majú tí istí účastníci v rôznych konaniach

rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom

ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní

vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov,

ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania.

V predmetnej veci sa nejedná o vec rozsúdenú. Rozsúdená vec by bola vtedy,

ak by existovalo iné rozhodnutie krajského súdu, ktoré by už rozhodlo inak v predmetnej veci,

v konkrétnom konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn.

teda že by existovali dve rozhodnutia. Z uvedených dôvodov námietka

dovolateľky v zmysle je nedôvodná.

Námietka dovolateľky, že vo veci súladnosti už raz bolo právoplatne rozhodnuté

a preto sa oprávnená nestotožňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým opätovne skúmal

súladnosť a následne rozhodoval o zastavení exekúcie celkom z dôvodu nesúladnosti

exekučného titulu je preto neopodstatnená.

Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadnuť na to, či existujú

formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Nevyhnutným predpokladom

na vedenie exekúcie voči povinnému je existencia spôsobilého exekučného titulu

(§ 41 Exekučného poriadku). Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti

(či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul

materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní) skúma

exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50) a taktiež na prípadný

návrh povinného na odklad či zastavenie exekúcie (§ 58). Súd môže zároveň v tomto rozsahu

skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania

na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené

podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí nezákonne vedenú exekúciu

aj bez návrhu zastaviť.

Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy odvolacieho súdu relevantnou

skutočnosťou je, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované

široko a všeobecne. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok,

ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva

uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému

bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval,

odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok

v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité

právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti

nastanú. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára

široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho odvolací súd

považoval za neplatné. Odvolací súd poukázal aj na rozpor záujmov povinného a „ním

zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie , s čím sa

dovolací takisto v plnom rozsahu stotožňuje. Okrem už konštatovaných vád „udeleného“

plnomocenstva na dôvažok je potrebné spomenúť i zásadnú skutočnosť, že povinného

zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko,

že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej

priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri

zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení

plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného ako aj slobodná voľba

pri výbere svojho splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli

z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným zástupcom“ v mene

splnomocniteľa nadobudnúť právne účinky pre osobu v mene ktorej „konal“. Ak teda

z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu

v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom,

na základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa

mohla v rámci exekúcie domáhať.

Dovolací súd na vyššie uvedené poukazuje a stotožňuje so skutkovými ako aj

právnymi závermi odvolacieho súdu.

So zreteľom na uvedené dovolanie oprávnenej smerujúce proti správnemu rozsudku

odvolacieho súdu zamietol ( ).

V dovolacom konaní nebola oprávnená úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo povinnému ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal povinnému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová