Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-18-2022.pdf
PDF · 239.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Erika Varga v sporovej právnej veci žalobcu: Mesto Turčianske Teplice, so sídlom Partizánska 413/1, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 00 317 004, právne zastúpený: AK Pekár s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Obec Dubové, so sídlom 038 23 Dubové 50, IČO: 00 316 636, právne zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, v konaní o zaplatenie 1.649,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/63/2020-268 zo dňa 12. augusta 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/63/2020-268 zo dňa 12. augusta 2021 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“) okresný súd žalobu zamietol.
3. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu domáhal zaplatenia sumy 1.649,13 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalovaným na strane objednávateľa a žalobcom na strane dodávateľa zverejnenej dňa 28.8.2019 (ďalej aj len „Zmluva“) sa žalobca zaviazal, že za podmienok dojednaných v zmluve pre žalovaného vykoná činnosti dojednané v Zmluve na úseku stavebného úradu vrátane ostatných prenesených kompetencií štátu. Na základe vôle zmluvných strán sa spravuje zmluva režimom Obchodného zákonníka.
4. Žalovaný podľa čl. II. bod 1, písm. a) Zmluvy sa zaviazal uhradiť žalobcovi odmenu vo výške dotácii poskytnutých žalovanému na výkon štátnej správy na úseku stavebného úradu za obdobie od 1.8.2019 do 31.12.2020. Žalovanému bola zo strany Ministerstva dopravy a výstavby SR poskytnutá dotácia na výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku dňa 6.12.2019 vo výške 1.649,13 Eur, ktorá suma predstavuje súčet dotácii poskytnutých obciam, pre ktoré vykonáva žalovaný činnosť spoločného stavebného úradu. Povinnosťou žalovaného bolo predmetnú dotáciu použiť do 31.12.2020. Nakoľko žalovaný túto povinnosť nesplnil, keďže dotáciu nevyplatil žalobcovi, oslovil žalobcu mailom
dňa 22.1.2020 s otázkou, či mu má dotáciu poslať, alebo vrátiť Ministerstvu dopravy a výstavby SR. Žalobca oznámil, že žiada, aby si žalovaný splnil zmluvné povinnosti podľa čl. II., bod 1, písm. a) Zmluvy s tým, že akékoľvek povinnosti vyplývajúce zo vzťahu obce a Ministerstva dopravy a výstavby SR z titulu poskytnutej dotácie, si musí obec Dubové zabezpečiť vo vlastnej réžii. Žalovaný si do času podania žaloby nesplnil povinnosť podľa čl. II., bod 1, písm. a) a odmenu žalobcovi neuhradil ani čiastočne.
5. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 8Up/1104/2020. Voči platobnému rozkazu prostredníctvom právneho zástupcu podal odpor. Z Oznámenia ministerstva zo dňa 27.11.2019 vyplýva, že v danom prípade ide o účelovú dotáciu na prenesený výkon štátnej správy na obce. Keďže ide o účelovú dotáciu, túto je možné vyčerpať iba na ten účel, na ktorý bola poskytnutá. V oznámení ministerstvo uvádza, že ako má obec, ktorá je príjemcom takejto dotácie naložiť s nevyčerpanou dotáciou, t.j. je povinná ju vrátiť ministerstvu na depozitný účet. Obec Dubové vo svojom vyjadrení k výzve na plnenie zo dňa 14.4.2020 uviedla, že žalobcom uplatňovaná suma predstavuje nevyčerpanú dotáciu, ktorú bolo potrebné vyčerpať do 31.12.2019 a z uvedeného dôvodu ju v súlade s oznámením ministerstva vrátila späť ministerstvu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca sa žalobou nedomáha zaplatenia zmluvnej odmeny ale poskytnutej dotácie žalovanému na prenesený výkon štátnej správy. Žalovaný zdôraznil, že zmluvná odmena dohodnutá v zmluve a dotácia zo štátneho rozpočtu sú rozdielne nároky, ktoré nie je možné stotožňovať.
6. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že žalobca plnením v zmysle Zmluvy poskytol a za tým účelom navrhol vypočuť svedkov a ďalej uviedol, že zo Zmluvy jasne vyplýva, že podľa čl. III., bod 1, písm. a) sa „Zmluvné strany dohodli, že odmena za vykonávanie predmetu zmluvy pozostáva: a) z dotácií poskytnutých objednávateľovi na výkon úseku Úsek stavebného úradu vrátane ostatných prenesených kompetencií štátu v mene objednávateľa za obdobie od 1.8.2019 do 31.12.2019, ktoré sú v dispozícii dodávateľa.“ Žalobca uviedol, že z tohto nepochybne vyplýva výška odmeny žalobcu. Žalovanému bola poskytnutá dotácia od Ministerstva dopravy a výstavby SR vo výške 1.649,13 Eur, ktorá predstavuje súčet dotácii poskytnutých obciam, pre ktoré vykonáva žalovaný činnosť spoločného stavebného úradu. Poukázal na to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou je súkromnoprávneho charakteru a na vznik a trvanie pohľadávky žalobcu v zmysle čl. III., bod 1, písm. a) Zmluvy nemá vplyv to, či si žalovaný splnil povinnosť vo vzťahu k Ministerstvu dopravy a výstavby SR, ani to, či poskytnutú dotáciu kvôli jej neskorému čerpaniu musel vrátiť.
7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že naďalej trvá na tom, že z obsahu znenia čl. III., ods. 1, písm. a) Zmluvy nevyplýva záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi odmenu vo výške dotácii tak, ako to tvrdí žalobca. V predmetnom článku Zmluvy je uvedené z čoho odmena za vykonávanie predmetu Zmluvy pozostáva, avšak nie je v ňom uvedený záväzok žalovaného odmenu zaplatiť. Tiež žalovaný uvádza, že z jeho konania nemožno dovodiť záver, že uznáva svoj záväzok s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný tiež uviedol, že považuje naďalej za zmätočné tvrdenie žalobcu o tom, aký nárok si žalobca žalobou uplatňuje.
8. Svedok p. U. F. uviedol, že pracoval ako prednosta Mestského úradu Turčianske Teplice do 1.9.2019 s tým, že mesto Turčianske Teplice vykonávalo činnosti spoločného obecného úradu do tejto doby. Potom vznikla Zmluva a došlo k rozdeleniu, lebo sa jednotlivé obce samy tak rozhodli a prenesený výkon štátnej správy v rámci stavebného úradu prešiel na obec Dubové. Potom však sa zistilo, že obec nemá na to príslušného človeka a preto sa obec Dubové obrátila na mesto Turčianske Teplice o pomoc a práve preto vznikla predmetná zmluva, ktorú pripravovala obec Dubové. Dotácia patrila jednotlivým obciam, ale tieto dotácie prišli na účet spoločného obecného úradu Dubové. Podľa svedka odmena pre mesto Turčianske Teplice predstavovala sumár dotácii poskytnutých jednotlivým obciam, ktoré boli poukázané na účet Obecného úradu Dubové. Svedok ďalej uviedol, že podľa jeho názoru celý problém bol v tom, že dotácie bolo treba do určitého obdobia zúčtovať a nestihlo sa to, ale mesto Turčianske Teplice ako dodávateľ služby si svoju robotu spravil. „Svedok tiež uviedol, že mesto Turčianske Teplice obcou Dubové nebolo požiadané o poskytnutie súčinnosti z hľadiska zúčtovania dotácii a nevyplýva to ani zo samotnej zmluvy. Síce v roku 2020 napísal pán S. novému prednostovi nejaký mail, z ktorého tiež jednoznačne, stručne a jasne nevyplýva, že by žiadali o nejakú súčinnosť. Keby tomu tak bolo, tak mesto podá pomocnú ruku.“
9. Svedok p. J. U. uviedol, že od 1.9.2019 nastúpil na Mestský úrad na funkciu prednostu, avšak už od 1.5.2019 bol zamestnanec a k veci uviedol, že obec Dubové vytvorila spoločný obecný úrad pre 22 obcí, teda vytvorila spoločnú úradovňu. Mali vykonávať aj funkciu stavebného úradu, ale nemali
na to personál, preto požiadali žalobcu, aby im subdodávateľsky od 31.12.2019 vykonávali funkciu spoločnej úradovne včítane funkcie stavebného úradu. To znamená, že žalobca všetky činnosti, ktoré mala vykonávať obec Dubové pre seba a ďalších 22 obcí, tak žalobca vykonával prostredníctvom svojich zamestnancov v rámci subdodávky, vlastne namiesto obce Dubové, v jej mene. Forma odmeny bola dojednaná vo výške dotácii poskytnutých štátom na spoločnú úradovňu a správnych poplatkov. „Dotácia bola štátom poskytnutá spoločnej úradovni obci Dubové za účelom preneseného výkonu štátu na úseku stavebného zákona, v žiadnom prípade však na rozvoj jednotlivých obcí. Teda obec Dubové si musela voči štátu dotáciu zúčtovať a žalobca mal zase v zmluve zakotvenú odmenu, ktorá sa rovnala výške dotácii, ale to už bola dojednaná forma odplaty za poskytnuté služby. Účtovať voči štátu z titulu dotácii musela obec Dubové.“
10. Svedok p. J. T. uviedol, že je zamestnancom mesta Turčianske Teplice a pracuje na spoločnej úradovni pre Turčianske Teplice a ďalšie obce a vykonáva aj oddelene funkciu stavebného úradu. Pokiaľ ide o obec Dubové, konkrétne v roku 2019 asi od septembra patrila aj obec Dubové pod spoločnú úradovňu Turčianske Teplice, potom sa odčlenila a vytvorila spoločnú úradovňu pre seba a ďalšie obce. Nemali však personál a tak na základe pokynu svojho zamestnávateľa svedok vykonával túto prácu pre nich. Aký zmluvný vzťah bol medzi mestom Turčianske Teplice a obcou Dubové, sa vyjadriť nevie. Akékoľvek žiadosti v rámci stavebného konania, resp. stavebného zákona prišli na tú, ktorú obec, tak tá to rovno posielala žalobcovi a nie obci Dubové, obec Dubové o tom musela vedieť.
11. Svedkyňa p. J. X. uviedla, že je zamestnancom obce Dubové a pracuje ako právnik. Zmluvy o vzniku spoločnej úradovne boli podpísané s účinnosťou od 1.8.2019 a to z toho dôvodu, že vzájomné vzťahy, keď ešte fungovala spoločná úradovňa Turčianske Teplice boli vyostrené a došlo zo strany Obecného úradu Turčianske Teplice k vypovedaniu Zmlúv o spoločnej úradovni pre jednotlivé obce a preto boli tieto nútené založiť si samostatnú spoločnú úradovňu. Odporúčanie ministerstva bolo také, že pokiaľ ide o funkciu stavebného úradu na úseku stavebného zákona, keďže mesto Turčianske Teplice už prijalo dotácie, tak aby v rámci tohto v roku 2019 dokončilo činnosť stavebného úradu aj pre obce spadajúce pod spoločnú úradovňu Dubové. Dotácia, ktorá je predmetom tohto konania je však mimoriadna dotácia vo výške 1.649,13 Eur, ktorá od štátu bola vyplatená na účet obce Dubové a keďže táto dotácia prišla ako mimoriadna, ihneď ako sa obec Dubové dozvedela, že dotácia je na jej účte, tak okolo Vianoc 2019, resp. po Vianociach kontaktovali Turčianske Teplice, že túto dotáciu bude treba vyúčtovať, inak ju bude musieť obec Dubové vrátiť. Vyúčtovať ju bolo potrebné do 28.2.2020. Svedkyňa uviedla, že obec Dubové ani nevedela, za čo tá dotácia je poskytnutá, pretože obec Dubové túto činnosť nevykonávala, ale činnosť za ňu vykonávalo mesto Turčianske Teplice. Dotácia sú účelovo viazané prostriedky, ktoré nie je možné minúť na iný účel, na aký je dotácia poskytnutá. Keďže v rozhodnej dobe obec Dubové nevykonávala činnosť stavebného úradu, ale za obec Dubové ju vykonávali Turčianske Teplice, tak obec Dubové ani dotáciu nemala ako zúčtovať, takže sa to riešilo tak, že sa spojili účtovníčky obce Dubové a Turčianskych Teplíc, nebol problém, oni to riešili, zrazu to mesto stoplo, dohoda nejako nebola možná, tak sa obrátili na nich písomne, aby mesto Turčianske Teplice dotáciu zúčtovalo, pretože nebolo v možnostiach obci Dubové zúčtovať a keďže Turčianske Teplice zúčtovanie neurobili, obec Dubové musela dotáciu vrátiť. Podľa svedkyne jednoznačne činnosť na úseku stavebného úradu zahŕňa aj činnosť zúčtovania dotácii. Veď kto iný to má urobiť. Ani obci Dubové, ani ostatným obciam, „ktoré spadajú pod spoločnú úradovňu obce Dubové nebolo predložené zúčtovanie činností, ktoré spadajú pod činnosť stavebného úradu zo strany mesta Turčianske Teplice. Bez týchto dokladov obec Dubové nevie spočítať náklady spojené s činnosťou na úseku stavebného úradu. Činnosti, ktoré súvisia so samotným stavebným konaním, o tom obec Dubové ako spoločná úradovňa vie, lebo to súvisí s obcou, ale to, čo tomuto predchádza, teda jednania pred samotným stavebným konaním, o tom obec Dubové nemá možnosť vedieť a v závere ani nemusí dôjsť k stavebnému konaniu. K mailu zo dňa 22.1.2020, ktorý je žurnalizovaný na čl. 17 spisu svedkyňa uviedla, že tento písal starosta, ktorý nie je právnicky vzdelaný a vlastne tým mailom sa pýtal, či má dotáciu poukázať na účet mesta alebo ju má vrátiť s tým, že ako sa uvádza v maily, súčasťou mailu bolo oznámenie ministerstva, ktoré bolo zaslané spolu s mailom a práve v tomto oznámení ministerstva sa uvádza povinnosť zúčtovať. V tomto maily sa nachádza veta - .. dotácia mala byť použitá do 31.12.2019 a vyúčtovaná do 28.2.2020. Je tam odkaz na vec, kde je konkrétna obec a podmienky uplatnenia dotácie.
12. Žalobca v konaní predložil Zmluvu o poskytovaní služieb uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá zmluva predložená žalobcom nebola podpísaná ani datovaná, avšak o jej uzavretí a zverejnení nebolo medzi stranami sporu. V uvedenej zmluve ako objednávateľ vystupoval Obec
Dubové, ako dodávateľ Mesto Turčianske Teplice, pričom podľa čl. II ods. 3 sa dodávateľ zaviazal, že za podmienok dojednaných v zmluve pre objednávateľa vykoná činnosti dojednané v zmluve na úseku stavebného úradu vrátane ostatných prenesených kompetencii štátu. Príklad o činnosti, ktoré dodávateľ bude vykonávať boli uvedené podrobne v čl. II bod 3 uvedenej zmluvy s tým, že v zmysle čl. III bol dojednaný poplatok a platobné podmienky tak, že zmluvné strany sa dohodli, že odmena za vykonanie predmetu zmluvy pozostáva: a) z dotácii poskytnutých objednávateľovi na výkon na úseku Úsek stavebného úradu vrátane ostatných prenesených kompetencii štátu v mene objednávateľa za obdobie od 01.08.2019 do 31.12.2019, ktoré sú v dispozícii dodávateľa b) poplatkov vybraných objednávateľom na úsek stavebného úradu.
13. Žalobca tiež predložil do spisu zoznam obcí spolu s vyčíslenou výškou poskytnutej dotácie.
14. Z emailovej korešpondencie medzi stranami sporu vyplýva, že dňa 22.01.2020 Obec Dubové poslala žiadosť Mestu Turčianske Teplice adresovanú prednostovi s tým, že 06.12.2019 bola na účet Obce Dubové pripísaná dodatočná dotácia na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na rok 2019 na Úseku stavebného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že SOU Dubové malo na základe zmluvy zabezpečenú službu Stavebného úradu prostredníctvom Mesta Turčianske Teplice, dovoľuje si Obec Dubové požiadať o pokyn, či dotáciu môžu poukázať na účet Mesta Turčianske Teplice alebo ju je potrebné vrátiť. Oznámenie Ministerstva zasielajú v prílohe. Dotácia mala byť použitá do 31.12.2019 a vyúčtovaná do 28.02.2020. Viac informácii Mesto Turčianske Teplice nájde v oznámení priloženom v prílohe a na webe, kde bol v e-mailovej korešpondencii uvedený link. Obec Dubové žiadala o stanovisko. Na toto Mesto Turčianske Teplice 05.02.2020 emailom reagovalo, že si dovoľuje požiadať o plnenie povinností v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb z 28.08.2019. Akékoľvek povinnosti vyplývajúce zo vzťahu medzi Obcou Dubové, pri ktorej je zriadený spoločný Obecný úrad a Ministerstvom dopravy a výstavby SR z titulu poskytnutej dotácie na prenesený výkon štátnej správy si musí Obec Dubové zabezpečiť vo vlastnej réžii a Mesto Turčianske Teplice nepovažuje za vhodné, ani dôvodné, zaujať stanovisko k tejto otázke.
15. Žalovaný predložil výzvu, ktorú adresoval Obci Dubové a vyzýval na plnenie podľa čl. II. bod 1 písm. a) Zmluvy s tým, že objednávateľovi bola zo strany Ministerstva dopravy a výstavby SR poskytnutá dotácia na výkon štátnej správy na Úseku stavebného poriadku dňa 06.12.2019 vo výške 1.649,13 Eur. Povinnosťou objednávateľa bolo predmetnú dotáciu odčerpať a vyúčtovať do 31.12.2020. Nakoľko objednávateľ si predmetnú povinnosť nesplnil, oslovil poskytovateľa emailom dňa 22.01.2020 s otázkou, či mu má dotáciu poslať a vrátiť Ministerstvu dopravy a výstavby SR. Poskytovateľ opätovne žiadal o vyplatenie zmluvnej odplaty v zmysle čl. II bod 1 písm. a) Zmluvy vo výške 1.649,13 Eur. Výzva je datovaná 26.03.2020.
16. Žalovaný predložil do spisu aj registratúrny denník, ktorým preukazoval, že plnil činnosti v zmysle Zmluvy. Za rovnakým účelom tiež predložil do spisu fotokópie knihy jázd. Z krycieho listu vystaveného pred odberateľa Obec Dubové vyplýva fakturovanie správnych poplatkov za mesiac december podľa prílohy a ďalší krycí list svedčil o fakturácii poplatkov za obdobie od 01.07.2019 do 30.11.2019 s tým, že tieto správne poplatky Mesto Turčianske Teplice fakturovalo Obci Dubové faktúrou č. 5113900128 v celkovej výške 3.545,- Eur, ktoré poplatky však podľa zhodného vyjadrenia strán sporu nie sú predmetom tohto konania. Žalovaný predložil do spisu tiež dodatok k Zmluve o poskytovaní služieb č. 8/2005 uzavretej dňa 18.04.2005 medzi dodávateľom Mesto Turčianske Teplice a objednávateľom Obec Dubové a tiež predložil výpoveď z tejto zmluvy datovanú 15.03.2019, ktorou žalovaný preukazuje dôvod, pre ktorý došlo k zriadeniu spoločnej úradovne Dubové, ktorým dôvodom bolo, že žalobca vypovedal jednotlivým obciam horného Turca zmluvy o poskytovaní služieb.
17. Medzi stranami nebolo sporné, že daný záväzkový vzťah bol uzatvorený v zmysle Obchodného zákonníka, pretože sa zmluvné strany dohodli na jeho aplikácii na daný záväzkový vzťah. Pokiaľ ide o daný záväzkový vzťah v zmysle záhlavia uvedeného v Zmluve o poskytovaní služieb sa uvádza odkaz na ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že teda by malo ísť o inominátnu zmluvu. Podľa obsahu uvedenej zmluvy, ide o istý typ príkaznej zmluvy, ktorá sa svojim obsahom blíži zmluve o obstaraní veci podľa § 733 Občianskeho zákonníka, ktorá je osobitným druhom príkaznej zmluvy, pričom podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o predmete obstarania, ktorý bol definovaný v čl. II, tiež dohoda o odmene, ktorá bola definovaná v čl. III a o čase dokedy vec má byť obstaraný, ktorý je definovaný v čl. IV bod 1 s tým, že zmluva bola uzavretá na dobu do 31.12.2019. V zákonnom ustanovení použitý termín
„vec“ nemožno chápať len ako vec hmotnú, ale v širšom zmysle aj ako akúkoľvek inú záležitosť, resp. činnosť, ktorú obstarávateľ pre objednávateľa vykonáva. V konkrétnom prípade išlo o činnosť na Úseku stavebného úradu vrátane ostatných prenesených kompetencii štátu.
18. Predmetom sporu bola odmena, ktorú podľa tvrdenia žalobcu mal žalovaný povinnosť mu vyplatiť.
19. Je potrebné zdôrazniť, že v posudzovanej zmluve je predmet vymedzený len príkladmo vymenovanými činnosťami. V čl. II., bod 3., písm. d. (vi) sa uvádzajú aj iné činnosti súvisiace s daným úsekom. Z pohľadu súdeného prípadu je dôležité dojednanie v bode 6., čl. II., v ktorom sa uvádza, že dodávateľ sa zaväzuje poskytovať objednávateľovi súčinnosť pri kontrolách realizovaných príslušnými orgánmi súvisiacich s predmetom zmluvy. Toto ustanovenie je relevantné vo vzťahu k samotnej odmene, ktorá je predmetom sporu. Predmetom sporu je v danom prípade len odmena dojednaná v čl. III., bod 1, písm. a). Podľa tohto ustanovenia je odmena definovaná tak, že pozostáva z dotácii z poskytnutých objednávateľovi na výkon na úseku stavebného úradu vrátane ostatných prenesených kompetencií štátu, v mene objednávateľa za obdobie od 1.8.2019 do 31.12.2019 , ktoré sú v dispozícii dodávateľa. Z textu tohto ustanovenia je zrejmé, že odmena nebola dojednaná vo výške poskytnutej dotácie, ale odmena pozostávala zo samotnej poskytnutej dotácie a je dôležité zdôrazniť, že išlo práve o takú dotáciu, ktorá už bola v dispozícii dodávateľa, teda v danom prípade žalobcu. Je teda zrejmé, že malo ísť o odmenu, ktorú tvorila práve a výlučne samotná dotácia, ktorú ministerstvo poskytlo objednávateľovi a ktorá už reálne bola v dispozícii dodávateľa. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybné, že dotáciu, ktorú na začiatku ministerstvo poskytlo, nikdy v dispozícii dodávateľa, teda žalobcu nebola. Až do momentu vrátenia dotácie bola táto v dispozícii objednávateľa, teda žalovaného. Dôležité z pohľadu súdeného sporu je ustáliť, či odmena, ktorá mala byť žalobcovi vyplatená a spočívala v poskytnutej dotácii, či dotácia reálne aj poskytnutá bola. Preukázané je, že peniaze boli poukázané na účet žalovaného, avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v súdenom prípade išlo o mimoriadnu dotáciu v sume 1.649,13 Eur a táto dotácia je účelovo viazaná a nie je možné použiť ju na iný účel ako bola poskytnutá. Práve za účelom kontroly zo strany ministerstva, či dotácia bola využitá práve na ten účel, na ktorý bola poskytnutá je potrebné túto dotáciu zúčtovať. Termín zúčtovania bol ministerstvom stanovený na 28.2.2020. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, keďže žalovaný nevykonával činnosť stavebného úradu, tak ani nebolo v reálnych možnostiach žalovaného uvedenú dotáciu zúčtovať a preto ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovaný požiadal o súčinnosť v zmysle vykonania vyúčtovania dotácie žalobcu. Žalobca skutočnosť, že by bol požiadaný o súčinnosť poprel a súčasne argumentoval tým, že ani takúto povinnosť nemal. Okresný súd je presvedčený, že táto povinnosť zúčtovať dotáciu vyplývala priamo z dojednania čl. II., bod 6 uvedenej Zmluvy. Keď sa zaviazal poskytnúť objednávateľovi, teda žalovanému súčinnosť pri kontrolách realizovaných príslušnými orgánmi súvisiacich s predmetom zmluvy. Teda aj v zmysle zmluvy takáto povinnosť vyplývala. Ak tvrdil žalobca, že o súčinnosť nebol požiadaný, toto tvrdenie bolo vyvrátené samotným žalovaným v kontexte s výpoveďou svedkyne p. J. X., ktorá uviedla, že keďže v danej dobe žalovaný nevykonával činnosti stavebného úradu, ale vykonávali ju za žalovaného Turčianske Teplice, tak žalovaný nemal ako zúčtovať uvedenú dotáciu a preto sa to riešilo tak, že sa spojili účtovníčky z Obce Dubové a z Turčianskych Teplíc. Nebol problém, oni to riešili a zrazu to mesto stoplo, dohoda nebola možná, a tak sa obrátili aj písomne na Mesto Turčianske Teplice o zúčtovanie dotácie, lebo nebolo v možnostiach žalovaného dotáciu zúčtovať. Mesto Turčianske Teplice to neurobilo, a preto žalovaný musel ministerstvu poskytnutú dotáciu vrátiť. To, že bolo o súčinnosť žiadané zo strany žalovaného vyplýva aj z mailovej korešpondencie na čl. 17 zo dňa 22.1.2020, teda zhruba mesiac pred tým, ako bola povinnosť dotáciu zúčtovať, pričom z tohto mailu vyplýva, že žalovaný sa obrátil na žalobcu a v maily uvádza: „Vzhľadom na skutočnosť, že SOU Dubové malo na základe zmluvy zabezpečenú službu stavebného úradu prostredníctvom mesta Turčianske Teplice, dovoľujeme si Vás požiadať o pokyn, či dotáciu môžeme poukázať na účet mesta Turčianske Teplice, alebo ju máme vrátiť. Dotácia mala byť použitá do 31.12.2019 a vyúčtovaná do 28.2.2020. Viac informácii nájdete v oznámení v prílohe a na webe (link na príslušný web). Dovoľujeme si Vás požiadať o Vaše stanovisko.“ Z uvedeného textu je zrejmé, že súčasťou tohto mailu bolo aj oznámenie ministerstva o potrebe zúčtovať uvedenú dotáciu a podľa okresného súdu z obsahu tohto mailu je jednoznačné, že žalovaný požiadal žalobcu o súčinnosť v zmysle zúčtovania dotácie. Žalobca tak neučinil, hoci v zmysle zmluvy takúto povinnosť mal, a preto žalovaný musel dotáciu vrátiť, teda vlastne je možné ustáliť, že reálne ani dotácia poskytnutá nebola, lebo musela byť vrátená, k čomu došlo práve z dôvodu, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle zmluvy, čo nemôže byť na ťarchu žalovanému. Preto okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech priznal voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
20. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), pretože okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla, mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. V odvolaní žalobca uviedol, že žalobca sa v súdnom konaní domáha zaplatenia sumy 1.649,13 Eur titulom odmeny za vykonávanie činností na úseku stavebného úradu v zmysle čl. III bod 1 písm. a) Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 28.08.2019 (ďalej aj ako „Zmluva“). Predmetná suma bola žalovanému poskytnutá ako dotácia zo strany Ministerstva dopravy a výstavby SR (ďalej aj ako „MDVR SR“) na financovanie preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku. Činnosti na uvedenom úseku verejnej správy vykonával žalobca pre žalovaného, resp. spoločný stavebný úrad zriadený u žalovaného v období od 01.08.2019 do 31.12.2019 na základe Zmluvy. Za vykonanie predmetných činností patrí žalobcovi odmena v zmysle čl. III Zmluvy. „Časť neuhradenej odmeny žalobca od žalovaného v tomto konaní vymáha. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a odôvodnil neexistenciu nároku žalobcu na úhradu odmeny jednak neposkytnutím súčinnosti zo strany žalobcu a samotným znením čl. III bod 1 písm. a) Zmluvy.
22. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný vo svojich podaniach ani netvrdil, že by mu nebola poskytnutá súčinnosť zo strany žalobcu a už vôbec netvrdil to, že by mu nebola poskytnutá súčinnosť vo forme vyúčtovania dotácie. Uvedené skutočnosti uviedla až svedkyňa p. J. na pojednávaní dňa 20.05.2021. Súd prvej inštancie preto prihliadol na skutočnosti žalobcom netvrdené, čím zásadným spôsobom porušil princíp rovnosti strán v konaní, ako aj prejednaciu zásadu, ktorou je civilné sporové konanie ovládané. V zmysle prejednacej zásady sú skutkové zistenia súdu v zásade limitované tým, čo strany tvrdia, pričom tvrdenia strán nemajú byť suplované výpoveďami svedkov. Túto zásadu súd prvej inštancie v konaní dôsledne nedodržal. Tieto vady podľa žalobcu zakladajú odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces a iná vada).
23. V odvolaní žalobca zdôraznil, že v priebehu konania poprel, že by bol zo strany žalovaného požiadaný o súčinnosť s vyúčtovaním dotácie. Uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi dňa 12.08.2021 aj svedok Z.. H.. U. F.. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom predmetnú výpoveď nevyhodnotil a ani sa s ňou nezaoberal, hoci sa jedná o výpoveď podstatnú. Tým, že súd prvej inštancie opomenul uvedený dôkaz vyhodnotiť, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Uvedené je zrejmé z konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ÚS SR“). Z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva prečo okresný súd prihliadal len na výpoveď svedkyne H. ktorá tvrdila, že žalovaný požiadal žalobcu o vyúčtovanie dotácie, a z akého dôvodu vôbec neprihliadal na výpoveď „Z.. H.. F., ktorý tvrdil presný opak.“ Rozsudok preto podľa žalobcu javí znaky arbitrárnosti a v dôsledku vyššie uvedených vád je nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia. „Zároveň je potrebné zdôrazniť, že aj prípadné neposkytnutie súčinnosti nemá za následok zánik nároku žalobcu na úhradu odmeny v zmysle čl. III bod 1 písm. a) Zmluvy, nakoľko takýto záver nemá oporu v právnom poriadku. Z rozsudku nie je vôbec zrejmé, hypotézu akej právnej normy má napĺňať neposkytnutie súčinnosti, a teda nie je možné preskúmať prečo by táto skutočnosť mala mať za následok zánik nároku žalobcu.“ Chyby rozsudku a vady konania vytýkané v tomto bode podľa žalobcu zakladajú odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, iná vada, nesprávne právne posúdenie). Aj v dôsledku neprihliadnutia na výpoveď Z.. H.. F. došlo podľa žalobcu k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a síce, že žalobca bol žalovaným požiadaný o poskytnutie súčinnosti vo veci vyúčtovania poskytnutej dotácie.
24. Žalobca v odvolaní poukázal nato, že okresný súd v ods. 20 rozsudku uvádza: „To, že bolo o súčinnosť žiadané zo strany žalovaného vyplýva aj z mailovej korešpondencie na čl. 17 zo dňa 22.1.2020, teda zhruba mesiac pred tým, ako bola povinnosť dotáciu zúčtovať, pričom z tohto mailu
vyplýva, že žalovaný sa obrátil na žalobcu a v maily uvádza: „Vzhľadom na skutočnosť, že SOU Dubové malo na základe zmluvy zabezpečenú službu stavebného úradu prostredníctvom mesta Turčianske Teplice, dovoľujeme si Vás požiadať o pokyn, či dotáciu môžeme poukázať na účet mesta Turčianske Teplice, alebo ju máme vrátiť. Dotácia mala byť použitá do 31.12.2019 a vyúčtovaná do 28.2.2020. Viac informácii nájdete v oznámení v prílohe a na webe (link na príslušný web). Dovoľujeme si Vás požiadať o Vaše stanovisko.“ Z uvedeného textu je zrejmé, že súčasťou tohto mailu bolo aj oznámenie ministerstva o potrebe zúčtovať uvedenú dotáciu a podľa názoru súdu z obsahu tohto mailu je jednoznačné, že žalovaný požiadal žalobcu o súčinnosť v zmysle zúčtovania dotácie.“ Uvedené skutkové závery okresného súdu považoval žalobca za nesprávne. V predmetnom emaile žalovaný nepožiadal žalobcu o poskytnutie súčinnosti, ale o pokyn, či má dotáciu poukázať žalobcovi, alebo ju má vrátiť a zároveň oznámil, že dotácia mala byť vyúčtovaná do 28.02.2020. Ani v oznámení MDV SR zo dňa 27.11.2019, na ktoré príslušný link odkazoval, sa neuvádza, že by mal žalobca vyúčtovať dotáciu alebo, že by mal žalovanému poskytnúť akúkoľvek súčinnosť. Uvedené oznámenie MDV SR bolo adresované prijímateľovi dotácie, t.j. žalovanému, pričom práve prijímateľ dotácie (a nie žalobca) bol povinný zúčtovať dotáciu do 28.02.2020. Nemožno preto v žiadnom prípade akceptovať záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého je z uvedeného textu „zrejmé, že súčasťou tohto mailu bolo aj oznámenie ministerstva o potrebe zúčtovať uvedenú dotáciu a podľa názoru súdu z obsahu tohto mailu je jednoznačné, že žalovaný požiadal žalobcu o súčinnosť v zmysle zúčtovania dotácie.“ Otázne je z akého textu má byť požiadavka žalovaného o zúčtovanie zrejmá, keďže v emaile žalovaný takúto požiadavku neuviedol a oznámenie MDV SR bolo adresované žalovanému. Okrem uvedeného je potrebné poukázať na to, že predmetné oznámenie MDV SR zo dňa 27.11.2019 súd nijakým spôsobom nevyhodnotil. Súd prvej inštancie poukázal len na to, že súčasťou e-mailu zo dňa 22.1.2020 je aj „oznámenie ministerstva“. Z rozsudku však nevedno, čo bolo obsahom tohto oznámenia. Z uvedenej e-mailovej korešpondencie zo dňa 22.01.2020 naopak vyplýva, že svedkyňa H. nevypovedala pravdivo, keď na pojednávaní dňa 20.05.2021 uviedla: „Keďže sme túto dotáciu, keď táto prišla mimoriadna dotácia na účet obce Dubové, my sme ihneď ako sme sa dozvedeli, že dotácia je na našom účte, tak niekedy okolo Vianoc 2019, resp. po Vianociach sme kontaktovali Turčianske Teplice, že túto dotáciu bude treba vyúčtovať, inak ju budeme musieť vrátiť, tak sme sa obrátili na nich písomne, aby to mesto, teda Turčianske Teplice zúčtovalo tú dotáciu.“ Z e-mailu zo dňa 22.01.2020 je nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť zrejmé, že žalovaný žiadal o pokyn či má dotáciu poslať žalobcovi alebo vrátiť MDV SR, a v žiadnom prípade nežiadal o jej zúčtovanie.
25. Odvolateľ vytýkal okresnému súdu skutkový záver, podľa ktorého žalobcovi nevznikol nárok na výplatu odmeny 1.649,13 Eur, nakoľko to vylučuje čl. III ods. 1 písm. a) Zmluvy, v zmysle ktorého: „Zmluvné strany sa dohodli. že odmena za vykonávanie Predmetu zmluvy pozostáva z dotácii poskytnutých Objednávateľovi na výkonu na úseku Úsek Stavebného úradu, vrátane ostatných prenesených kompetencií štátu v mene Objednávateľa za obdobie od 01.08.2019 do 31.12.2019, ktoré sú v dispozícii Dodávateľa.“ Podľa okresného súdu žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie odmeny vo výške dotácie, nakoľko predmetná dotácia vo výške 1.649,13 Eur nikdy nebola v dispozícii dodávateľa, t.j. žalobcu. Uvedený skutkový záver okresného súdu je podľa žalobcu nesprávny. Okresný súd pri zisťovaní skutkového stavu prihliadal len na text samotného ustanovenia, avšak vôbec nezobral do úvahy vôľu strán a okolnosti prípadu. Už len zo samotnej skutočnosti, že žalovaný e-mailom zo dňa 22.01.2019 oslovil žalobcu so žiadosťou o oznámenie či má dotáciu poslať žalobcovi alebo vrátiť MDV SR, je zrejmé, že aj žalovaný mal za to, že dotácia vo výške 1.649,13 Eur je súčasťou dohodnutej zmluvnej odmeny. Uvedené taktiež vyplýva aj z výpovede H.. X., na ktorú sa súd pri hodnotení skutkového stavu odvoláva. Svedkyňa na pojednávaní dňa 20.05.2021 uviedla, že po prijatí dotácie žalovaným od MDV SR „sa spojili účtovníčky z obce Dubové a z Turčianskych Teplíc“.
26. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že podľa dohody strán nebola súčasťou odmeny dotácia 1.649,13 Eur, tak potom nie je vôbec zrejmé, prečo žalovaný vyvíjal aktivitu a oslovil žalobcu s otázkou, či mu má dotáciu zaslať a prečo „sa spojili účtovníčky z obce Dubové a z Turčianskych Teplíc“. Svedok Z.. H.. U. F., ktorý bol povereným zamestnancom žalobcu pri uzatváraní Zmluvy vo svojej výpovedi dňa 20.11.2020 uviedol: „Odmena pre Mesto Turčianske Teplice v zmysle Zmluvy podľa môjho názoru predstavovala sumár dotácii poskytnutých jednotlivým obciam, ktoré ale boli poukázané na účet obecného úradu Dubové.“ Okresný súd pri výklade Zmluvy, najmä čl. III ods. 1 písm. a) však vôbec neprihliadal na svedeckú výpoveď Z.. H.. F., z ktorej je zrejmé, že vôľa strán bola taká, že súčasťou odmeny v zmysle predmetného ustanovenia sú všetky dotácie poskytnuté na činnosť spoločného obecného úradu obce Dubové v období od 01.08.2019 do 31.12.2019. Uvedené je jednoznačne zrejmé aj z ostatných
vyššie uvedených okolností prípadu, ktoré v konaní vyšli najavo. Nesprávne skutkové závery súdu preto zakladajú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (nesprávne skutkové zistenia). Tým, že sa okresný súd s výpoveďou H. pri hodnotení vôle strán a výklade obsahu Zmluvy vôbec nevysporiadal a túto nijako nevyhodnotil, porušil zároveň už vyššie spomínané právo žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia v dôsledku čoho sú dané aj odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces a iná vada). VIII. Konajúci súd pri výklade obsahu Zmluvy vôbec neaplikoval pravidlá výkladu právnych úkonov upravené v Obchodnom zákonníku. Odvolateľ citoval § 266 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka. Z napadnutého rozsudku je nepochybné, že súd prvej inštancie vôbec predmetné citované zákonné ustanovenia neaplikoval a obsah Zmluvy vykladal len podľa doslovného znenia čl. III ods. 1 písm. a) Zmluvy, čo je v priamom rozpore s § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom vôbec neprihliadal na okolnosti uzatvárania Zmluvy a následné správanie zmluvných strán. V prípade, ak by súd predmetné ustanovenia aplikoval, tak s poukazom na výpoveď H. by dospel k záveru, že dotácia vo výške 1.649,13 Eur je súčasťou dohodnutej zmluvnej odmeny. Súd prvej inštancie taktiež vôbec neprihliadol na skutočnosť, že autorom Zmluvy bol žalovaný, a preto akákoľvek nejasnosť v ustanoveniach Zmluvy sa má v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka vykladať na ťarchu žalovaného. Skutočnosť, že okresný súd opomenul aplikovať vyššie citované právne normy na prejednávanú vec, zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci). V dôsledku vád uvedených v tomto bode je rozsudok zároveň zmätočný a nepreskúmateľný, a preto sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces a iná vada). IX. Súd prvej inštancie opomenul aplikovať § 264 ods. 4 obchodného zákonníka aj pri výklade čl. II ods. 6 Zmluvy, podľa ktorého: „Dodávateľ sa zaväzuje poskytovať objednávateľovi súčinnosť pri kontrolách realizovaných príslušnými orgánmi súvisiacich s Predmetom zmluvy.“ V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že žiadna kontrola realizovaná príslušným orgánom v súvislosti s predmetom zmluvy nikdy neprebiehala, a túto skutočnosť ani žiadna strana netvrdila. Citované ustanovenie Zmluvy bolo preto okresným súdom nesprávne interpretované a nemalo byť na vec vôbec aplikované. Z predmetného ustanovenia vôbec nevyplýva, že by z tohto ustanovenia vyplývala povinnosť žalobcu zúčtovať dotáciu, a preto záver okresného súdu konštatujúci opak, je evidentne svojvoľný a zmätočný. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že predmetné ustanovenie musí byť v súlade s § 264 ods. 4 OBZ vykladané na ťarchu žalovaného. Žiadal, aby odvolací súd vydal „rozsudok Súd mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/63/2020-268 zo dňa 12.08.2021 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.649,13 EUR, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.649,13 EUR od 06.02.2020 do zaplatenia, a to všetko na účet vedený v Štátnej pokladnici č. (IBAN) Y. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. 27. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý napadnutý rozsudok považoval za vecne správny. Žalobca v odvolaní tvrdil, že došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a prejednacej zásady tým, že okresný súd prihliadol na skutočnosti žalobcom netvrdené. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je pravdou, že skutočnosti ohľadom vyúčtovania dotácie uviedla až svedkyňa H. na pojednávaní konanom dňa 20.05.2021. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 17.12.2020 poukázal na okolnosti ohľadom uzatvorenia Zmluvy o spolupráci na úseku stavebného úradu so žalobcom, pričom zároveň uviedol, že „že napriek skutočnosti, že Mesto Turčianske Teplice disponovalo dotáciami na rok 2019 pridelenými Ministerstvom dopravy a výstavby SR pre obce spolupracujúce pod Spoločným obecným úradom Dubové, do „dnešného dňa“ nedošlo k vyúčtovaniu nákladov zo strany Mesta Turčianske Teplice, za celý rok 2019, t.j. aj za obdobie trvania Spoločného obecného úradu Turčianske Teplice“ (viď. str. 2 podania žalovaného zo dňa 17.12.2020). Žalovaný v podaní zo dňa 17.12.2020 zároveň tvrdil, že „žalobca do dnešného dňa žalovanému nepreukázal aké činnosti pre žalovaného vykonal a v akom rozsahu, t.j. nepreukázal či a ako použil a zúčtoval sumu, ktorú si podanou žalobou uplatňuje“ (viď. str. 1 podania žalovaného zo dňa 17.12.2020). Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalobcu o tom, že na skutočnosti ohľadom vyúčtovania dotácie poukázala až svedkyňa H., nie sú pravdivé, pretože na ne poukázal sám žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 17.12.2020 (uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany). V dôsledku uvedeného nemohlo dôjsť k porušeniu prejednacej zásady a ani k porušeniu princípu rovnosti zbraní. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na dôkazy a skutočnosti, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodnutie vo veci, a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené. V dôsledku uvedeného nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces pre arbitrárnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca v odvolaní tvrdil, že z Oznámenia Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 27.11.2019 nevyplýva povinnosť žalobcu vyúčtovať dotáciu. V priebehu súdneho konania bolo nepochybným spôsobom preukázané, že
žalobca vykonával pre žalovaného činnosti na úseku stavebného úradu vrátane ostatných prenesených kompetencií štátu. Z obsahu predmetného oznámenia ministerstva jednoznačne vyplýva, že poskytnutú dotáciu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku je potrebné zúčtovať. V konaní bolo preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia dotácie. Zúčtovať dotáciu znamená vykonať vyúčtovanie úkonov, činností alebo nákladov, na ktoré bola dotácia použitá. Ak žalobca v priebehu konania žiadal zaplatenie nejakých úkonov alebo činností, ktoré pre žalovaného na úseku stavebného úradu vykonal, je logické, že je povinný preukázať aké úkony alebo činnosti vykonal, t.j. zúčtovať ich. Pretože inak nie je možné zistiť a preukázať na čo bola dotácia použitá (minutá). Z obsahu predmetného oznámenia ministerstva zároveň vyplýva, že poskytnutie dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy je podmienené vykonaním a zaslaním zúčtovania dotácie a že dotácia je poskytnutá z prostriedkov štátneho rozpočtu a musí byť použitá hospodárne, efektívne, účelne a účinne, v súlade so zákonom č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správny záver je aj záver súdu prvej inštancie v tom, že povinnosť zúčtovať dotáciu vyplývala z dojednania čl. II. bod 6 zmluvy, t.j. že žalobca sa zaviazal poskytnúť súčinnosť žalovanému pri kontrolách realizovanými príslušnými orgánmi súvisiacich s predmetom zmluvy. Pretože zúčtovanie dotácie slúži ministerstvu ako poskytovateľovi dotácie na overenie (kontrolu) toho, či dotácia poskytnutá ministerstvom ako účelová, bola použitá hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Žalobca má vedomosť o povinnosti zúčtovania dotácie a spôsobu jej zúčtovania aj z vlastnej činnosti, keďže v roku 2019 bol sám prijímateľom dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy za mesto Turčianske Teplice. Podľa informácií žalovaného zúčtovanie dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy za mesto Turčianske Teplice v roku 2019 vykonal.
28. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalovaný v žiadnom zo svojich podaní, ani v podaní zo dňa 17.12.2020 neuviedol, že by mu nebola poskytnutá súčinnosť, len rámcovo poukázal na to, že zo strany žalobcu nedošlo k vyúčtovaniu dotácie bez toho, aby uviedol, aké má toto tvrdenie relevanciu pre právny vzťah medzi stranami sporu a bez toho, aby toto svoje tvrdenie akokoľvek ďalej rozviedol. Žalovaný vôbec neuvádzal tvrdenia konštatované súdom v ods. 20 rozsudku, t.j. že sa spojili účtovníčky z Turčianskych Teplíc, a že sa následne obrátil písomne na žalobcu so žiadosťou o vrátenie dotácie. Žalovaný sa v podaní zo dňa 17.12.2020 ani neodvolával na emailovú komunikáciu zo dňa 22.01.2020, okresný súd prihliadal na skutočnosti žalovaným netvrdené, čo je v zásadnom rozpore s prejednacou zásadou, ktorou je civilný sporový proces ovládaný. Žalovaný reagoval na odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej okresný súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, keď sa nevysporiadal s výpoveďou svedka Z. pričom konkrétne protiargumenty neuvádzal len všeobecne konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené a nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. „Výpoveď H. bola podstatná pre konanie, nakoľko tento svedok okrem iného potvrdil, že žalovaný nepožiadal žalobcu o poskytnutie súčinnosti s vyúčtovaním dotácie, a teda sa vyjadroval ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie považoval za relevantné (viď. ods. 20 rozsudku). Tým, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s výpoveďou H.. F., nepochybne porušil právo žalobcu na spravodlivý proces“. Žalovaný podľa žalobcu uvádzal „značne zmätočné argumenty, nakoľko podstatou odvolacej námietky je to, že žalovaný nepožiadal žalobcu o zúčtovanie dotácie, ale o pokyn či má dotáciu poslať žalobcovi alebo vrátiť MDVSR (čo je diametrálny rozdiel).“ „Žalovaný sa ďalej odvoláva na čl. II ods. 6 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 28.08.2019 (ďalej aj ako „Zmluva“), pričom vôbec neuvádza, aká kontrola mala u žalovaného prebiehať. „Kontrola je zákonom upravený proces (napr. zákon č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe) s presnými pravidlami, kde sa porovnáva stav skutočný so stavom očakávaným (resp. zákonom predpokladaným). Žalovaný v konaní nepreukázal (a ani netvrdil), že u neho prebiehala akákoľvek kontrola, preto je odvolávka na čl. II ods. 6 nesprávna, keďže toto ustanovenie je na prejednávanú vec neaplikovateľné. Otázne je tiež podľa akého zákona mala táto údajná kontrola prebiehať. Okrem toho pri výklade akýchkoľvek ustanovení Zmluvy je potrebné aplikovať § 266 ods. 4 ObZ, a to na ťarchu žalovaného, keďže je autorom Zmluvy. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca mal vedomosť o povinnosti zúčtovania dotácie, keďže bol v roku 2019 prijímateľom dotácie, tak aj tento argument žalovaného je nesprávny, keďže prijímateľom dotácie v prejednávanej veci bol žalovaný. Pointa odvolacej námietky
však spočíva v niečom úplne inom... (viď. ods. 2 a 3 tohto bodu). Žalobca sa v ďalšom plne pridržiava odvolacích námietok a žiada, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolacím petitom.“
29. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý konštatoval, že žalobca uvádza, že žalovaný vôbec neuvádzal tvrdenia konštatované okresným súdom v ods. 20. rozsudku, t.j. že sa spojili účtovníčky Turčianskych Teplíc a obce Dubové. Uvedené tvrdenie žalobcu je zavádzajúce a je v rozpore s obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.05.2021, pretože svedkyňa H.. J. X. uviedla, že „Takže sa to potom riešilo tak, že sa spojili účtovníčky z obce Dubové a z Turčianskych Teplíc, nebol problém, oni to riešili, zrazu to mesto stoplo, dohoda nejako nebola možná, tak sme sa nich obrátili písomne, aby to mesto, teda Turčianske Teplice zúčtovalo tú dotáciu...“. Súčasťou súdneho spisu je emailová korešpondencia na čl. 17 spisu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný žiadal žalobcu o informáciu, ako má s dotáciou naložiť, t.j. či ju má žalobcovi poukázať na účet (lebo vykonal činnosti na úseku stavebného úradu) alebo ju má vrátiť ministerstvu (lebo ich žalobca nevykonal a teda nemá na dotáciu nárok). Žalovaný tvrdenia žalobcu o tom, že okresný súd prihliadol na skutočnosti žalovaným netvrdené považoval za právne nepodstatné, pretože sú v rozpore s tým, čo bolo v konaní vykonaným dokazovaním preukázané. V dôsledku uvedeného nemohlo dôjsť k porušeniu prejednacej zásady. Ak podľa žalobcu sa okresný súd nevysporiadal s výpoveďou Z., tak žalovaný trvá na tom, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre spravodlivé a správne rozhodnutie vo veci. Aj naďalej zastával názor, že pre vecne správne rozhodnutie vo veci nie je nevyhnutné dať odpovede na všetky stranami sporu nastolené otázky, ale iba na tie, ktoré sú pre rozhodnutie súdu právne podstatné. Takýto postup súdu je aj v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, na ktorú sme vo svojom predchádzajúcom vyjadrení poukázali. Vzhľadom k uvedenému nie je možné konštatovať, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces pre arbitrárnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Ak žalobca tvrdí, že autorom zmluvy bol žalovaný a poukazuje pritom na výklad právnych úkonov, tak znenie zmluvy vychádzalo zo znenia zmlúv o poskytovaní služieb, ktoré boli pripravené zo strany žalobcu vo vzťahu k obciam Horného Turca, počas fungovania Spoločného obecného úradu Turčianske Teplice. Na uvedené poukázal žalovaný vo svojom podaní zo dňa 17.12.2020 a k tomuto podaniu priložil aj Dodatok č. 1 k zmluve o poskytnutí služieb č. 08/2005 - SOU uzavretej dňa 18.04.2005 v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka zo dňa 11.12.2015, z ktorého tvrdenia žalovaného vyplývajú. Tieto tvrdenia na pojednávaní konanom dňa 20.05.2021 potvrdila aj svedkyňa H.. J. X., ktorá uviedla „Predpokladám, že návrh zmluvy o poskytovaní služieb sme predkladali my, ale v podstate práve preto, že boli vyostrené vzťahy, my sme pri príprave návrhu zmluvy vychádzali zo zmlúv, ktoré tvorilo mesto pre ostatné obce v čase, keď ešte vykonávalo funkciu spoločnej úradovne. Práve preto, aby sme sa vyhli akýmkoľvek konfliktom. Čo sa týka predmetu a odplaty, tá zmluva bola úplne totožná s tým, čo si vytvorilo mesto Turčianske Teplice voči obciam, kde zabezpečovalo činnosti na úseku stavebného zákona ako spoločná úradovňa“ (viď. str. 5 zápisnice o pojednávaní). Zároveň sme v konaní poukazovali aj na skutočnosť, že zmluva bola žalobcovi viackrát zaslaná na spripomienkovanie a v prípade, že nesúhlasil s jej obsahom, mal možnosť ho pripomienkovať a požadovať jeho zmenu, no neurobil tak.“ Žalobca tvrdí, že žalovaný opomína, že on bol prijímateľom dotácie. Uvedené tvrdenie žalobcu je tiež zavádzajúce a nepravdivé, pretože prijímateľom dotácie boli jednotlivé obce špecifikované v tabuľke, ktorú do konania predložil sám žalobca a sám žalobca vo svojich podaniach uvádzal, že prijímateľom dotácie boli jednotlivé obce, viď. napr. návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 14.12.2020, v ktorom na str. 3 žalobca uvádza sumy dotácií poskytnutých jednotlivým obciam. Tvrdenia žalobcu o tom, kto bol prijímateľom dotácie sú zmätočné a z nich vyplýva, že žalobca nevie čo žaloval.
30. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na tom, že výpoveď Z.. H.. U. F. bola pre konanie podstatná (a teda sa s ňou súd prvej inštancie v zmysle konštantnej judikatúry vysporiadať musel), a to napr. aj z toho dôvodu, že tento svedok sa vyjadroval k problematike prípravy Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 28.08.2019 (ďalej aj ako „Zmluva“), ako aj k iným otázkam podstatným pre konanie (viď predchádzajúce podania). V žiadnom prípade nemožno akceptovať tvrdenia žalovaného, podľa ktorých je v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR nevysporiadanie sa s takouto podstatnou svedeckou výpoveďou. Pokiaľ ide o otázku aplikácie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, poukázal na výpoveď Z. F. zo dňa 12.08.2021, ktorý uviedol: „V lete r. 2019 prebehlo viac pracovných stretnutí na ktorých bolo dohodnuté, že návrh zmluvy vypracuje Obec Dubové prostredníctvom p. X.. Zmluvu nám dala Obec Dubové k nahliadnutiu a vzhľadom k tomu, že vzťahy medzi mestom a obcami neboli najlepšie, tak sme zmluvu ani nepripomienkovali, len sme si ju prezreli. My sme do tvorby zmlúv žiadnym spôsobom nechceli intervenovať. Nechali sme to čisto na úsudku obce.“ To, z akých podkladov vychádzal žalovaný pri tvorbe Zmluvy, je jeho interná
záležitosť, pričom opätovne zdôraznil, že žalovaný si nechal Zmluvu vypracovať profesionálom - H.. X., a preto tvrdenie, že návrh kontraktu vychádzal z predchádzajúcich zmlúv, ktoré tvoril žalobca, je len snahou o zbavenie sa zodpovednosti v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. „Žalovaný síce doložil do konania Dodatok č. 1 zo dňa 11.12.2015 k zmluve o poskytovaní služieb č. 08/2005 - SOU uzatvorenej medzi stranami sporu, tvrdiac, že sa jedná o vzorovú zmluvu vytvorenú žalobcom, avšak toto tvrdenie nijako nepreukázal. Okrem toho ustanovenia doloženého dodatku č. 1 o odmene sú odlišné oproti ustanoveniu čl. III Zmluvy, a preto je nepochybné, že autorom Zmluvy je práve žalovaný.“ Podľa žalovaného mal žalobca namietať ustanovenia Zmluvy v čase, keď mu bola zaslaná na pripomienkovanie. Uvedené tvrdenie žalovaného je pre vec irelevantné, nakoľko k vzniku sporu došlo až po uzatvorení Zmluvy, a to v roku 2020, keď žalovaný odmietol vyplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu. Dovtedy medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi patrí odmena vo výške dotácie 1.649,13 Eur, čo je zrejmé aj z emailu zo dňa 22.01.2020. Z predmetného e-mailu je nepochybné, že aj žalovaný považoval poskytnutú dotáciu za súčasť zmluvnej odmeny. Nedávalo by inak zmysel, prečo sa žalovaný dopytoval žalobcu či mu má dotáciu poslať alebo vrátiť Ministerstvu dopravy a výstavby SR. Žalovaný tvrdí, že nebol prijímateľom dotácie, ale boli nimi jednotlivé obce špecifikované žalobcom v podaní zo dňa 14.12.2020. Žalobca konštatoval, že žalovaný zavádza, nakoľko vymenovaním jednotlivých obcí zastrešených spoločným obecným úradom Dubové a súm, ktoré pripadali na tieto jednotlivé obce, ktorých súčet predstavuje sumu 1.649,13 Eur, len žalobca bližšie špecifikoval svoj nárok, a to s poukazom na výsledky pojednávania zo dňa 20.11.2020. Žalobca už v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj v celom konaní konštantne poukazoval na to, že dotácia vo výške 1.649,13 Eur bola poskytnutá obci Dubové a žalovaný toto tvrdenie nepoprel, pričom súd prvej inštancie považoval túto skutočnosť za preukázanú (ods. 20 rozsudku). Vzhľadom na uvedené neobstojí tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca „nevie čo žaloval“, a preto aj naďalej platí, že prijímateľom dotácie bol žalovaný, ktorý bol povinný dotáciu zúčtovať a ak k tomu potreboval súčinnosť žalobcu, mal o to jasne a zrozumiteľne požiadať (viď. bod IV predchádzajúceho vyjadrenia žalobcu). Žalobca sa v ďalšom plne pridržiaval odvolacích námietok, ako aj repliky zo dňa 14.12.2021 a žiadal, aby odvolací súd rozhodol v súlade s odvolacím petitom.
31. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému na vyjadrenie dňa 21.2.2022 (čl. 337 spisu, doručenka 339 spisu) na adresu právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa však písomne nevyjadril.
32. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
33. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
34. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
35. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
36. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
37. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie
sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
38. Primárne odvolací súd uvádza, že po vykonaní odvolacieho prieskumu v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu sa stotožnil so skutkovým aj právnym stavom, tak boli ustálené okresným súdom cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP a v podrobnostiach naň odkazuje ako už uviedol vyššie, avšak na dotvrdenie správnosti prijatých záverov okresným súdom považuje za podstatné zodpovedať na niektoré odvolacie otázky položené žalobcom, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevanciu vo vzťahu k posudzovaniu správnosti prijatých záverov okresným súdom.
39. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa nasledujúcej právnej úpravy.
40. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
41. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
42. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
43. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
44. Podľa § 220 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.
45. Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie konanie.
46. V prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
47. V danom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, k takej žalobcom namietanej vade procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorá by predstavovala naplnenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nedošlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky sú pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri III. ÚS 119/03). To, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
48. Žalobca v odvolaní vytýkal okresnému súdu, že neprihliadol na výpoveď svedka p. H., že sa ňou nezaoberal, hoci sa jedná podľa žalobcu o výpoveď podstatnú, a takýto postup považoval za taký, ktorý mal viesť k arbitrárnosti rozhodnutia. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu sa oboznámil odvolací s obsahom spisového materiálu vo väzbe na dôvody rozhodnutia okresného súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že svedok p. H. vypovedal prvý krát pred okresným súdom v prejednávanej veci dňa 20.11.2020 (zápisnica č.l. 144 spisu) a opakovane dňa 12.8.2021 (zápisnica na č.l. 260 spisu). Okresný súd pri prijatých záveroch z vykonaného dokazovania vychádzal primárne z listinných dôkazov
najmä z písomných listinných dôkazov teda, zo zmluvy, mailovej komunikácie sporových strán, ktorá korešpondovala výpovedi svedkyne p. J. zo dňa 20.05.2021 (výpoveď čl. 207 rub spisu a nasl.), tak potom i prípadná absencia osobitného vyhodnotenia svedeckej výpovede svedka p. H.. U. F. (podstatná časť výpovedí svedka v ods. 8. napadnutého rozsudku), nepredstavovala dostatočný priestor na odklon od záverov okresného súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedi svedkyne p. J. X.. Pripomína odvolací súd závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 174/2013, ktoré si odvolací súd osvojil a v zmysle ktorých „....Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi. To znamená, že hodnotenie dôkazov, a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok, z iných, než z vyššie uvedených dôvodov nemožno dovolaním úspešne napadnúť“, ktoré postuláty boli, v postupe okresného súdu, podľa zistení odvolacieho súdu, po vykonaní odvolacieho prieskumu, dodržané. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP najmä na ods. 12., 13., 14., 20. napadnutého rozsudku.
49. Krajský súd konštatuje, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie za dodržania procesných predpisov bolo dostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu je potrebné uviesť to, že do obsahu základného práva strany sporu nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné k tomu, aby posúdil žalobcom uplatnený nárok ako i relevanciu obrany žalovaného.
50. V odvolaní žalobca namietal závery v ods. 20. napadnutého rozsudku „To, že bolo o súčinnosť žiadané zo strany žalovaného vyplýva aj z mailovej korešpondencie na čl. 17 zo dňa 22.1.2020, teda zhruba mesiac pred tým, ako bola povinnosť dotáciu zúčtovať, pričom z tohto mailu vyplýva, že žalovaný sa obrátil na žalobcu a v maily uvádza: „Vzhľadom na skutočnosť, že SOU Dubové malo na základe zmluvy zabezpečenú službu stavebného úradu prostredníctvom mesta Turčianske Teplice, dovoľujeme si Vás požiadať o pokyn, či dotáciu môžeme poukázať na účet mesta Turčianske Teplice, alebo ju máme vrátiť. Dotácia mala byť použitá do 31.12.2019 a vyúčtovaná do 28.2.2020. Viac informácii nájdete v oznámení v prílohe a na webe (link na príslušný web). Dovoľujeme si Vás požiadať o Vaše stanovisko.“ Z uvedeného textu je zrejmé, že súčasťou tohto mailu bolo aj oznámenie ministerstva o potrebe zúčtovať uvedenú dotáciu a podľa názoru súdu z obsahu tohto mailu je jednoznačné, že žalovaný požiadal žalobcu o súčinnosť v zmysle zúčtovania dotácie“, ktoré skutkové závery okresného súdu považoval žalobca za nesprávne. V predmetnom emaile podľa žalobcu žalovaný nepožiadal žalobcu o poskytnutie súčinnosti, ale o pokyn, či má dotáciu poukázať žalobcovi, alebo ju má vrátiť a zároveň oznámil, že dotácia mala byť vyúčtovaná do 28.02.2020. Ani v oznámení MDV SR zo dňa 27.11.2019, na ktoré príslušný link odkazoval, podľa žalobcu sa neuvádza, že by mal žalobca vyúčtovať dotáciu alebo, že by mal žalovanému poskytnúť akúkoľvek súčinnosť. Uvedené oznámenie MDV SR bolo adresované prijímateľovi dotácie, t.j. žalovanému, pričom práve prijímateľ dotácie (a nie žalobca) bol povinný zúčtovať dotáciu do 28.02.2020. Nemožno, preto podľa žalobcu v žiadnom prípade akceptovať záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého je z uvedeného textu „zrejmé, že súčasťou tohto mailu bolo aj oznámenie ministerstva o potrebe zúčtovať uvedenú dotáciu a podľa názoru súdu z obsahu tohto mailu je jednoznačné, že žalovaný požiadal žalobcu o súčinnosť v zmysle zúčtovania dotácie.“ Otázne je podľa žalobcu z akého textu má byť požiadavka žalovaného o zúčtovanie zrejmá, keďže v emaile žalovaný takúto požiadavku neuviedol a oznámenie MDV SR bolo adresované žalovanému. Žalobca tiež namietal, že „Okrem uvedeného je potrebné poukázať na to, že predmetné oznámenie MDV SR zo dňa 27.11.2019 súd nijakým spôsobom nevyhodnotil. Súd prvej inštancie poukázal len na to, že súčasťou e-mailu zo dňa 22.1.2020 je aj „oznámenie ministerstva“. Z rozsudku však nevedno, čo bolo obsahom tohto oznámenia.“ V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalobcu, považuje odvolací súd za podstatné uviesť, že na jej základe nevidel priestor na odklon od záverov okresného súdu. Mal zato odvolací súd, že ak vychádzal okresný súd z doslovného znenia mailového textu (čl. 17 spisu), ktorý aj citoval, tak potom vo vyvolanom odvolacím konaní, nebol dôvod odchýliť sa od týchto záverov ani za situácie, že žalovaný v ňom necitoval konkrétne zmluvné dojednanie, ak zo samotného znenia mailového
textu je zrejmý účel tejto správy, pričom sa zvýrazňuje odvolacím súdom samotný text mailovej správy na čl. 17 spisu ako i prílohy tohoto mailu. Odvolací súd len primerane a podporne poukazuje potom i na výpoveď svedkyne p. X., z ktorej vyplýva, že keďže v rozhodnej dobe Obec Dubové nevykonávala činnosť stavebného úradu, ale za Obec Dubové ju vykonávali Turčianske Teplice, tak Obec Dubové ani dotáciu nemala ako zúčtovať, takže sa to riešilo tak, že sa spojili účtovníčky Obce Dubové a Turčianskych Teplíc, nebol problém, oni to riešili, zrazu to mesto stoplo, dohoda nejako nebola možná, z ktorého je zrejmá aktivita žalovaného vo vzťahu k vyriešeniu situácie. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne p. X., bolo potrebné vyhodnotiť i výpoveď p. F., z ktorej okrem iného podľa záverov okresného súdu vyplýva, že „Svedok tiež uviedol, že mesto Turčianske Teplice obcou Dubové nebolo požiadané o poskytnutie súčinnosti z hľadiska zúčtovania dotácii a nevyplýva to ani zo samotnej zmluvy. Síce v roku 2020 napísal pán S. novému prednostovi nejaký mail, z ktorého tiež jednoznačne, stručne a jasne nevyplýva, že by žiadali o nejakú súčinnosť. Keby tomu tak bolo, tak mesto podá pomocnú ruku.“ Vo vzťahu k výpovedi svedka p. F. pred okresným súdom považuje sa za podstatné uviesť, že neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že z jeho výpovedí (č.l. 260 rub spisu, č.l. 144 spisu) nevyplýva, že by sa vyjadroval konkrétne k mailovej správe na čl. 17 spisu, ktorú vyhodnocoval okresný súd, keďže svedok sa vyjadroval v rovine „nejaký mail“ (čl. 260 rub spisu).
51. Vo všeobecnosti krajský súd dodáva, že pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najskôr všeobecne vierohodnosť výpovede, s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k sporovým stranám a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumovaná a duševná úroveň a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, s odkazom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a podobne. Z napadnutého rozhodnutia okresného súdu nevyplývajú závery v rovine nevierohodnosti vypočutých svedkov. V odvolaní žalobca namietal vo vzťahu k vypočutej svedkyni p. X., že nevypovedala pravdu. Svedkyňa p. X. bola podľa obsahu zápisnice spísanej okresným súdom vypočutá okresným súdom dňa 20.05.2021 (čl. 207 rub spisu) za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, pričom z relevantného štádia konania nevyplývajú skutočnosti, že by žalobca namietal nepravdivosť jej výpovede, resp. samotnú svedeckú výpoveď, pri ktorom závere odvolací súd vychádzal z vyjadrení žalobcu na pojednávaní dňa 20.11.2020, z písomného vyjadrenia žalobcu dňa 10.06.2021, na pojednávaní dňa 12.8.2021.
52. Z odvolania žalobcu vyplýva námietka „Z rozsudku však nevedno, čo bolo obsahom tohto oznámenia“, k uvedenému sa žiada uviesť, že predmetné oznámenie je súčasťou spisového materiálu na č.l. 29 spisu, argumentáciu z neho prevzal žalovaný do odporu, z ktorého okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne uviedol skutočnosti v ods. 2. napadnutého rozsudku, čo bolo jeho obsahom, veď okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca sa k nemu vyjadril v ods. 3. napadnutého rozsudku a v konečnom dôsledku v celom konaní nebol sporný obsah tohoto oznámenia a ani skutočnosť, že bol priložený k mailovej správe na čl. 17 spisu, okresný súd ho v napadnutom rozsudku opakovane uvádzal a tiež z neho uvádzal skutočnosti a poukazoval naň napr. ods. 14., 20. napadnutého rozsudku, ak okresný súd neuviedol skutočnosti o predmetnom oznámení v samostatnom odseku napadnutého rozsudku, tak uvedené nie je možné konštatovať ako nedostatok, ktorý by mohol mať za následok nespreskúmateľnosť rozhodnutia, prípadne nesprávne rozhodnutie vo veci. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že je len ťažko predstaviteľné, ak by žalobca v relevantnom štádiu konania, jeho právny zástupca nemal vedomosť o tom, že súčasťou mailu zo dňa 22.1.2020 bolo i predmetné oznámenie, čo uviedla i svedkyňa p. X. vo svojej výpovedi pred okresným súdom dňa 20.05.2021 (rub čl. 208 spisu), že by uvedené skutočnosti nenamietal, príp. by nepoprel, už v relevantnom štádiu konania, k čomu však v relevantnom štádiu konania nedošlo.
53. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu a k námietke žalobcu o arbitrárnosti napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že z hľadiska ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces je jednou zo základných požiadaviek na súdne rozhodnutie jeho predvídateľnosť. K otázke, čo možno považovať za prekvapivé, či (ne)predvídateľné rozhodnutie súdu, sa už v minulosti vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa neho, „O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 1/2018 z 21. marca 2018). „Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému
predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. októbra 2011, sp.zn. 7 Cdo 42/2010). Po oboznámení sa s priebehom celého konania, z neho vyvodených skutkových a právnych záverov, ktoré sa nezhodovali s právnym názorom predkladaným súdu žalobcom, nie je možné odvolacím súdom, v danom prípade, konštatovať nepredvídateľný postup, ktorého výsledkom by bolo prekvapivé súdne rozhodnutie.
54. Vo vzťahom k odvolacím dôvodom odvolateľa odvolací súd uvádza, že súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo 22/2017 z 19. decembra 2017).
55. V odvolaní žalobca namietal, že „...Okresný súd pri zisťovaní skutkového stavu prihliadal len na text samotného ustanovenia, avšak vôbec nezobral do úvahy vôľu strán a okolnosti prípadu..“ S uvedeným tvrdením žalobcu sa odvolací súd nestotožnil. Pokiaľ žalobca poukazoval na vôľu strán pri uzatváraní zmluvy, tak odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka p. F., ktorý uviedol k okolnostiam uzatvárania zmluvy na pojednávaní dňa 20.11.2020 (čl. 144 spisu), „Stále pôsobím na meste, aj v rozhodnom období, keď sa uzatvárala zmluva som tam pôsobil, takže okolnosti zmluvy uzavretia zmluvy viem“, „návrh zmluvy pripravila Obec Dubové a potom sa to spoločne upravovalo“, na pojednávaní svedok p. F. dňa 12.08.2021 (čl. 260 rub spisu) uviedol, „V lete r. 2019 prebehlo viac pracovných stretnutí na ktorých bolo dohodnuté, že návrh zmluvy vypracuje Obec Dubové prostredníctvom p. X.. Zmluvu nám dala Obec Dubové k nahliadnutiu a vzhľadom k tomu, že vzťahy medzi mestom a obcami neboli najlepšie, tak sme zmluvu ani nepripomienkovali, len sme si ju prezreli. My sme do tvorby zmlúv žiadnym spôsobom nechceli intervenovať. Nechali sme to čisto na úsudku obce.“ Pre odstránenie prípadných pochybností, odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že sporová strana, ktorá oproti údajom uvedeným v zápisnici tvrdí opak, je povinná toto svoje tvrdenie preukázať, pričom dôkazné bremeno spočíva na nej. K úplnosti krajský súd dodáva, že pokiaľ by aj boli námietky proti úplnosti alebo zneniu Zápisnice o pojednávaní opodstatnené (vznesené však neboli, a to ani v odvolaní), bez ďalšieho by nesprávnosť v zápisnici sama o sebe nebola spôsobilá založiť vadu konania, pretože v takomto prípade by mohlo ísť (nanajvýš) o nedostatky, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou konania, ktorá by mohla viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, čo však ani v danom prípade nebolo žalobcom preukázané (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo 252/2014 zo dňa 10. decembra 2014).
56. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 243/07 vyplýva, že „Samotná skutočnosť, že predmetná zmluva bola koncipovaná a napísaná jednou jej stranou (zdravotnou poisťovňou) a sťažovateľ ku nej len „pristúpil“ jej podpísaním s akceptáciou obsahu (teda aj sporného článku VII bodu dva), predstavuje ďalší zásadný argument pri interpretácii zmluvy podanej všeobecnými súdmi. Ústavný súd v tomto smere odkazuje na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“. V prejednávanej veci však nejde o neurčité ustanovenie čl. III. bod 1. písm. a) Zmluvy, v zmysle ktorého sa „Zmluvné strany dohodli, že odmena za vykonávanie predmetu zmluvy pozostáva: z dotácií poskytnutých objednávateľovi na výkon úseku Úsek stavebného úradu vrátane ostatných prenesených kompetencií štátu v mene objednávateľa za obdobie od 1.8.2019 do 31.12.2019, ktoré sú v dispozícii dodávateľa a tiež v rovine kontraktačného mechanizmu z výpovede“, odvolací súd pritom poukazuje na výpoveď svedka p. F., ktorý uviedol k okolnostiam uzatvárania zmluvy na pojednávaní dňa 20.11.2020 (č.l. 144 spisu) po zákonnom poučení, že „…návrh zmluvy pripravila Obec Dubové a potom sa to spoločne upravovalo“, s odstupom času na ďalšom pojednávaní svedok p. F. dňa 12.08.2021 (č.l. 260 rub spisu), „V lete r. 2019 prebehlo viac pracovných stretnutí na ktorých bolo dohodnuté, že návrh zmluvy vypracuje Obec Dubové prostredníctvom p. X.. Zmluvu nám dala Obec Dubové k nahliadnutiu a vzhľadom k tomu, že
vzťahy medzi mestom a obcami neboli najlepšie, tak sme zmluvu ani nepripomienkovali, len sme si ju prezreli. My sme do tvorby zmlúv žiadnym spôsobom nechceli intervenovať. Nechali sme to čisto na úsudku obce“, ktoré výpovede sa od seba podľa zistení odvolacieho súdu líšia, bez toho aby bolo bližšie ozrejmené aké okolnosti, dôvody viedli svedka k tomuto posunu argumentácie v rovine kontraktačného procesu, tak v skutkovej ako i právnej rovine, za ktorej situácie potom odvolací súd nemohol vyhodnotiť predmetnú svedeckú výpoveď totožne ako žalobca a ani sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že táto výpoveď „bola pre konanie podstatná (a teda sa s ňou súd prvej inštancie v zmysle konštantnej judikatúry vysporiadať musel), a to napr. aj z toho dôvodu, že tento svedok sa vyjadroval k problematike prípravy Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 28.08.2019 (ďalej aj ako „Zmluva“), ako aj k iným otázkam podstatným pre konanie (viď predchádzajúce podania)“ (rub č.l. 331 spisu). K uvedenému v konečnom dôsledku pristupuje potom i správanie strán po uzavretí zmluvy, ktoré v žiadnom úkone a ani vyjadrení žalobcu nevykazovalo žiadne námietky v rovine neurčitosti a ani pochybnosti, prípadne správanie sa, v zmysle ktorého čl. III. bod 1. písm. a) Zmluvy by bolo ním považované za neurčité, prípadne chybné a spôsobujúce výkladové problémy. Žalobu žalobca datoval 09.06.2020, ku žalobe pripojil i predmetnú zmluvu z 28.08.2019, pričom argumentácia žalobcu keď tvrdil chybu v čl. III. bod 1. písm. a) Zmluvy v písaní spôsobujúcu podľa neho výkladové nejasnosti, ktorá by mala ísť na vrub žalovaného vo väzbe na odvolaciu argumentáciu bola vo vyjadrení zo dňa 10.06.2021 (č.l. 211 spisu) a ani pre odvolací súd nebola takou, na základe ktorej by bol vytvorený priestor na odklon od záverov okresného súdu. Odvolací súd rovnaké závery prijal vo vyvolanom odvolacom konaní i vo vzťahu k odvolacej argumentácií žalobcu, že „Súd prvej inštancie opomenul aplikovať § 264 ods. 4 ObZ aj pri výklade čl. II ods. 6 Zmluvy, podľa ktorého: „Dodávateľ sa zaväzuje poskytovať objednávateľovi súčinnosť pri kontrolách realizovaných príslušnými orgánmi súvisiacich s Predmetom zmluvy“, ktorá argumentácia žalobcu nebola súčasťou jeho vyjadrenia na č.l. 211 a nasl. spisu, nebola prednesená ani na pojednávaní dňa 12.8.2021. Odvolací sú mal za to, že vyhodnotenie okresného súdu žalobcom uplatneného nároku bolo napriek odvolacím námietkam dostatočné.
57. Len primerane a podporne k vyššie uvedeným záverom poukazuje odvolací súd na to, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 205/2008 vyplýva, že „Potrebné je poukázať aj na to, že obsah záväzkového vzťahu, z ktorého navrhovateľ uplatňuje svoj nárok na základe zmluvy z 15. decembra 1992, spadá pod režim Obchodného zákonníka, keďže ide o vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a obcou pri ich podnikateľskej činnosti a zmluva sa týka zabezpečovania verejných potrieb (§ 261 ods. 2 Obchodného zákonníka). Výklad tohto záväzkového právneho vzťahu je preto potrebné uskutočniť nielen podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže Obchodný zákonník v ustanovení § 266 sám stanoví pre výklad právnych úkonov výkladové pravidlá, ktorými dopĺňa základné pravidlo uvedené v citovanom ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tým je výklad právneho úkonu podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Najskôr tak musí byť v zmysle § 266 Obchodného zákonníka zistený úmysel toho, kto konal, v danom prípade účastníkov konania. Pokiaľ ho nie je možné zistiť, alebo sa zmluvné strany v sledovanom úmysle právneho úkonu rozchádzajú, potom je nutné vychádzať z významu, aký by bežný podnikateľ prejavenej vôli prikladal a ďalej z toho, aký význam sa prikladá v právnom úkone použitým výrazom podľa obchodných zvyklostí. Pri nemožnosti zistenia subjektívneho hľadiska (úmysle konajúcich) prichádza potom do úvahy objektívne hľadisko. Vždy sa však tak z hľadiska subjektívneho, ako aj objektívneho musí brať ohľad na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretia zmluvy, praxe, ktorú, medzi sebou zmluvné strany zaviedli, ako aj na následné správanie sa strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa.“
58. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi ako sporovej strane možnosť aktívnej účasti a právo na označenie navrhovaných dôkazov bolo tak žalobcom zrealizované. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane (§ 185 ods. 1 CSP). Vadou konania sa rozumie len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K takejto vade konania okresným súdom podľa odvolacieho súdu nedošlo.
59. Jedným z nosných dôvodov rozhodnutia okresného súdu bolo, že predmetom sporu je v danom prípade len odmena dojednaná v čl. III. bod 1, písm. a), podľa tohto ustanovenia je odmena definovaná tak, že pozostáva z dotácii z poskytnutých objednávateľovi na výkon na úseku stavebného úradu
vrátane ostatných prenesených kompetencií štátu, v mene objednávateľa za obdobie od 1.8.2019 do 31.12.2019, ktoré sú v dispozícii dodávateľa, s ktorým síce odvolateľ v odvolaní nesúhlasil, nevytvoril však svojou odvolacou argumentáciou dostatočný priestor odvolaciemu súdu na odklon od týchto záverov okresného súdu (tak ako to už konštatoval odvolací súd vyššie), keďže vo vyvolanom odvolacom konaní v odvolaní v jeho časti označenej ako VII. uviedol, že záver okresného súdu, ak konštatoval, že žalobcovi nevznikol nárok na vyplatenie odmeny vo výške dotácie, keďže nikdy nebola v jeho dispozícii, je nesprávny, keďže okresný súd pri zisťovaní skutkového stavu prihliadol len na text samotného ustanovenia, nezobral do úvahy vôľu strán. Žalobca však žiadnu bližšiu argumentáciu vo vzťahu k zmluvnému dojednaniu v časti „ktoré sú v dispozícii dodávateľa“, neposkytol. Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností, významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 zo dňa 23. mája 2012). Okresný súd a v zhode k tomu i krajský súd mali za to, že žalobca uvedené dôkazné bremeno vo vzťahu k žalobe, v ktorej tvrdil dôvody pre uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu uvedenú v žalobe, nepreukázal, pričom cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd opäť odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto časti.
60. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalobcu, že by žalobcom v odvolaní namietaným postupom okresného súdu došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Krajský súd vo všeobecnosti považuje za potrebné poukázať na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). K zásahu do práva na spravodlivý súdny proces dochádza vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vyžaduje sa, aby miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/69/2017). K danej situácii vzhľadom k priebehu a postupu konania pred súdom prvej inštancie, vo vzťahu k právu žalobcu na spravodlivý súdny proces nedošlo, preto ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu.
61. Z priebehu konania pred okresným súdom vyplynulo, že bola zachovaná zásada rovnosti strán v procese, ktorá sa prejavila vytváraním rovnakých procesných podmienok. Pod rovnakým postavením sporových strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že sporové strany majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia sporovej strany, nie je podstatné ani to, ktorá zo strán sporu je na pozícii žalobcu a ktorá na pozícii žalovaného. Okresný súd poskytol obidvom sporovým stranám, t.j. tak žalobcovi, ako aj žalovanému rovnaké možnosti na
uplatňovanie ich práv bez zvýhodnenia, resp. diskriminácie niektorej zo sporových strán. Okresný súd viedol konanie a dokazovanie spôsobom, ktorým nevylúčil žalobcu z realizácie žiadneho jemu patriaceho práva, preto nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu, že by okresný súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
62. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
63. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
64. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).
65. Za nevyhnutné považuje odvolací súd poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
66. Ak bola žaloba žalobcu rozsudkom zamietnutá, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, ktorý záver sa vzťahuje i na závislý výrok o trovách prvostupňového konania.
67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.