Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/165/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXXXX, E. - F. G., o vymoženie 551,02 EUR s príslušenstvom, v konaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2024, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2024 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2024.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2024 vyššia súdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) zamietla, keď dospela k záveru, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul nie je byť spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu. Poukázala na to, že spísaniu notárskej zápisnice zo dňa 16. 06. 2003 predchádzalo uzavretie Zmluvy o úvere č. 1360014, uzavretej dňa 05. 02. 2003 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 12.000,- Sk (398,33 Eur). Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade notárskej zápisnice, pri spísaní ktorej za povinného konal a v jeho mene ju podpísal splnomocnený zástupca B. E. H. na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. 01. 2003 zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta so sídlom Za kasárňou 1, 831 01 Bratislava, ktorý uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 20.252- Sk Sk (672,24 Eur), t.j. v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky a zároveň súhlasil s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektami a to medzi splnomocniteľom na jednej strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov. Takáto dohoda o plnomocenstve uzavretá medzi povinným a oprávneným v konaní preukázaná nebola. Navyše, v zmysle ustanovení a citovaných vyššie, ak iného zastupuje ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko bol uzavretý s rozpore so zákonom. V danom prípade sú evidentne záujmy oprávneného ako veriteľa a povinného ako dlžníka protichodné. Vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že najpodstatnejšia zákonná náležitosť notárskej

zápisnice ako vykonateľného exekučného titulu - súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v danom prípade absentuje vzhľadom na evidentný rozpor záujmov označeného zástupcu so záujmami zastúpeného (povinného). Zároveň oprávnený (veriteľ) ako označený zástupca povinného nemohol z dôvodu zjavnej protichodnosti ich záujmov platne uznať akýkoľvek dlh (záväzok) povinného (dlžníka). Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený za povinného konal pri spisovaní notárskej zápisnice ako zástupca napriek tomu, že nie je oprávnený za neho konať, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že notárska zápisnica, na podklade ktorej sa navrhuje vykonanie exekúcie, nespĺňa stanovené zákonné náležitosti, v dôsledku čoho nie je materiálne vykonateľná, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietla. Navyše konštatovala aj nejasnosti v identifikácii dlžníka v porovnaní so Zmluvou o úvere č. 1360014.

2. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie podal oprávnený včas sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica napadnuté uznesenie zrušil. Sťažnosť odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 05. 02. 2003 zmluvu o úvere č. 1360014, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 398,33 Eur. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval Povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil Mgr. Kušníra svojím zastupovaním. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Kušnírovi je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený má za to, že konanie Mgr. Bruno Žlnay (uznanie záväzku) nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného (Povinného). Oprávnený má za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako celok (v dôsledku čoho ani notárska zápisnica nemôže byť Exekučným titulom) je v rozpore s právnymi predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta sunt servanda, ďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany Oprávneného v exekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

1. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh na vykonanie exekúcie zamietla, a preto naň v podrobnostiach odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami.

2. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ).

3. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa, že o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v -u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Či už alebo neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný titul. Konkrétne posúdiť notársku zápisnicu tak, ako to exekučnému súdu ukladá Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Účelom -u bolo zastaviť jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že nové návrhy na vykonanie exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich posúdenia v prípade, ak sa oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (). Naopak, exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (). Exekučný súd je tak povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, prípadne z úradnej povinnosti aj zastaviť exekúciu, ak vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

4. Súd prvej inštancie po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky konštatuje, že táto náležite vykonala prieskum notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný titul a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít, v súlade s ktorou vyššia súdna úradníčka dospela správne k právnemu záveru, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm.

c) Exekučného poriadku. Je treba zdôrazniť, že notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom procese (, ). Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd v náleze sp. zn. z 13. 07. 2000, okrem iného, do istej miery pripustil, že „..., že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Exekučný súd preto je oprávnený preskúmať, či notárska zápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle , a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ustanovenie Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa Exekučného poriadku, a to zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie resp. jej zastavenie podľa Exekučného poriadku, keďže ďalšie pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

5. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [ (nález Ústavného súdu sp. zn. ). Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré sú v notárskej zápisnici obsiahnuté. Vyššia súdna úradníčka tak bez toho, aby konala nad rámec Exekučného poriadku, musela preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť či Mgr. Tomáš Kušnír, resp. ním poverený substituent, bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením oprávneného, že v uvedenej veci došlo k preskúmaniu exekučného titulu nad rámec určený Exekučným poriadkom.

6. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, nebolo sporné, že exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Nitre dňa 16. 06. 2003 s tým, že za povinného konal a zápisnicu podpísal B. E. H., na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. 01. 2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, na základe plnej moci, ktorá je prílohou – súčasťou notárskej zápisnice. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 20.252,- Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 16.600,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 24. 03. 2003 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný v notárskej

zápisnici uznáva uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Ďalej splnomocnený zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí povinný v lehote do 23. 06. 2003, k rukám oprávnenej osoby, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že dlh povinného voči oprávnenému vznikol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 05. 02. 2003, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 12.000,- Sk.

7. V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom vyššej súdnej úradníčky prezentovaným v napadnutom uznesení o absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva, a to s poukazom na a z dôvodu, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jej záujmami. Tieto svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle absolútne neplatné. V súvislosti práve s námietkou oprávneného v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného – povinného, sťažnostný súd zdôrazňuje, že explicitne ustanovuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako nemožno opomenúť, že Mgr. Tomáš Kušnír ako advokát bol povinný v zmysle veta prvá o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Vzhľadom aj na uvedené sťažnostný súd nepovažuje za súladné so záujmami klienta - povinného uznať pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho napr. dochádza k predĺženiu premlčacej doby či vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá sa tak stane exekučným titulom bez toho, aby bol nárok oprávneného preskúmaný v rámci súdneho konania. Naopak, sťažnostný súd dospel k záveru, že tieto úkony skôr sledovali záujmy oprávneného ako samotného povinného. V neprospech argumentácie oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom – povinným tak nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem splnomocniteľa - povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Za špekulatívne treba označiť i to, že substitučná plná moc pre B. E. H., ktorý v mene povinného vykonal úkony zachytené v notárskej zápisnici, mu bola udelená dňa 02. 01. 2003, a teda predchádzala dohodu o splnomocnení medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorá bola uzatvorená až dňa 05. 02. 2003. Súčasne je sťažnostnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere či spísania notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávneným) na jej zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti a z uvedeného dôvodu preto splnomocnil advokátskeho koncipienta B. E. H., aby ho zastupoval pri všetkých právnych úkonoch, ktoré je povinný vykonať na základe plnomocenstva udeleného dlžníkom (v tomto prípade povinnou) oprávneného za účelom uznania záväzku dlžníka z úverovej zmluvy a za účelom spísania notárskej zápisnice. Toto zistenie sťažnostný súd podporuje poukazom na Verejné napomenutie zverejnené v Bulletine slovenskej advokácie na čl. 56, ktorým bol disciplinárne obvinený Mgr. Tomáš Kušnír uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa , ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v , a citovaného zákona. Vo vyššie uvedenom tak možno bez akýchkoľvek pochybností vzhliadnuť rozpor nielen s pravidlami profesijnej etiky, ale v konečnom dôsledku predovšetkým rozpor s dobrými mravmi a so záujmami klienta - povinného, ktorej zástupcom v zmysle mal byť Mgr. Tomáš Kušnír.

8. Ďalej, tiež za rozhodujúce v prejednávanej veci sťažnostný súd považoval to, že podľa druhá veta splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v čase uznania. Splnomocnením povinný poveril tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu bude napríklad predstavovať príslušenstvo vzniknutej pohľadávky obsiahnuté tiež v texte splnomocnenia. Z plnej moci tak nemožno

zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného splnomocnenia. Súčasne, sťažnostný súd jednoznačne súhlasí s tým, že uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V tomto smere treba poukázať na , ktoré je kogentným ustanovením a v zmysle ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak, teda, v čase uzavretia dohody o plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú, nemohol povinný platne udeliť plnomocenstvo advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na uznanie takéhoto neurčitého záväzku. Jedná sa tak o právny úkon, ktorý, ako správne uzavrela vyššia súdna úradníčka, je v zmysle neplatný.

9. Sťažnostný súd ďalej poukazuje i na to, že povinný bol exekučným titulom zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal vedomosť ani o tom, že mu začala plynúť lehota na plnenie, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva. V prejednávanej veci splnomocnený zástupca v mene povinného v notárskej zápisnici zo dňa 16. 06. 2003 uviedol, že povinný splatí dlh v lehote do 23. 06. 2003 k rukám oprávnenej osoby. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť, pretože nebolo v konaní preukázané, že povinný s uvedenou dĺžkou lehoty súhlasil, a akým spôsobom sa o jej dĺžke, resp. začiatku jej plynutia dozvedel.

10. Pokiaľ sa oprávnený bránil tým, že povinný mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej obsahom bolo sporné plnomocenstvo, resp. kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere mohol udelené plnomocenstvo v zmysle odvolať, ale tak neurobil, uvedené v žiadnom prípade nie je relevantné vo vzťahu k platnosti resp. neplatnosti udeleného plnomocenstva, pretože možnosť odvolať plnomocenstvo nezhojí to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. V nadväznosti na uvedenú úvahu potom sťažnostný súd ako irelevantný pre právne posúdenie veci vyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bol práve povinný ktorého konanie (ignorácia existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

11. K námietke oprávneného smerujúcej k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, sťažnostný súd poukazuje na to, že napadnuté uznesenie bolo výsledkom aplikácie zákonných ustanovení, a to na strane jednej a na strane druhej a so záverom, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento záver sťažnostný súd nepovažuje za arbitrárny alebo zjavne nesprávny. Súčasne, sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj aj rozhodovacou praxou stabilnou. Inými slovami povedané, záver o neplatnosti plnomocenstva udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi v rámci zmluvy o úvere, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti, o čom musí mať vedomosť aj samotný oprávnený, ktorý bol účastníkom mnohých obdobných konaní, v ktorých bol prijatý obdobný právny záver ako v prejednávanej veci.

12. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za potrebné dodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh neponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

13. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul notársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na základe vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak splnomocnenie, na základe ktorého substitút B. E. H. konal pri spísaní notárskej zápisnice, nie je platné, nespĺňa potom ním napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba. Navyše, v notárskej zápisnici bolo obsiahnuté aj uvedenie takého záväzku, ktorý v písomnom splnomocnení uvedený nebol.

14. Ak vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu a návrh na vykonanie exekúcie preto zamietla, sťažnostný súd konštatuje správnosť napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2024 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

15. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa v spojení s za použitia tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený ( Exekučného poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).