Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/171/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta č. 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100900474/2020 zo dňa 15.05.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca za zdaňovacie obdobie február 2018 podal daňové priznanie dane z pridanej hodnoty v súlade s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o DPH“) dňa 26.03.2018, dňa 30.04.2018 podal dodatočné daňové priznanie a dňa 15.06.2018 podal druhé dodatočné daňové priznanie, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške X.XXX,XX euro.

2. Na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101224182/2018 zo dňa 26.06.2018 Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj „správca dane“) vykonal u daňového subjektu, t.j. u žalobcu, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti bolo mäsiarstvo, chov hydiny, spracovanie, výroba hydina, vajec, zveriny a rýb, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), skladovanie, prenájom hnuteľných vecí, kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018, február 2018 a marec 2018 v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len daňový poriadok). Na základe žiadosti žalobcu o odklad lehoty začatia kontroly, správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie o zmene termínu začatia daňovej kontroly č. 101322798/2018 zo dňa 10.07.2018, kde v zmysle daňového poriadku bol dohodnutý nový termín začatia daňovej kontroly na deň 10.08.2018, žalobcovi doručené dňa 26.07.2018. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa daňového poriadku začalo vyrubovacie konanie.

3. So zistenými skutočnosťami z výkonu daňovej kontroly, na základe ktorých správcovi dane vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, bol žalobca oboznámený dňa 17.01.2019 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100208208/2019 zo dňa 17.01.2019).

4. Dňa 07.06.2019 bol žalobca oboznámený s výsledkami zistení získanými správcom dane pri výkone daňovej kontroly (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101382787/2019 zo dňa 07.06.2019), na čo žalobca reagoval elektronicky podaným vyjadrením dňa 17.06.2019.

5. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101788601/2019 zo dňa 23.07.2019 (ďalej „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.08.2019 a týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Žalobca k zisteniam uvedeným v protokole doručil správcovi dane dňa 05.09.2019 vyjadrenie k protokolu, pripomienky žalobcu k protokolu boli prerokované so žalobcom dňa 14.11.2019 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102613638/2019).

6. Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal dňa 27.11.2019 rozhodnutie č. 102743382/2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil daňovému subjektu podľa o správe daní (daňový poriadok) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2018 v sume XXX.XXX,XX eura, daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume X.XXX,XX eura zvýšil na sumu XXX.XXX,XX eura, keďže dospel k záveru, že v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že k zdaniteľným obchodom došlo tak, ako je to deklarované žalobcom predloženými faktúrami.

7. Správca dane počas daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane v sume: Q.) XX.XXX,XX eura z dodávateľskej faktúry č. 49180460 zo dňa 28.02.2018, za dodanie služby (služby pitvania a chlad. hydiny 2/2018) vyhotovenej spoločnosťou I. SK A..P..U.., A. R. XX/XXXX. XXX XX C., T. XXXXXXXX (ďalej „I. SK“). K.) XXX.XXX,XX eura z dodávateľských faktúr č. 2018022801 zo dňa 28.02.2018, č. 2018022001 zo dňa 20.02.2018, za dodanie služby (služby podľa zmluvy), od dodávateľa N. I. A..P..U.., J. XX, K. - M. Č. O. XXX XX, T. XXXXXXXX, V. XXXXXXXXXX, T. V. SK XXXXXXXXXX (ďalej „N. I.”). R.) XX.XXX,XX eura, za dodanie služieb od jednotlivých dodávateľov, a to: A. O. A..P..U.., XXX XX K. XXX, T. V. A. (kuriérske služby); K. O.. A..P..U.., A. O. XXX/X, C.-K., T. XXXXXXXX, T. V. A. (prenájom autobusu); O. I. (náklady na dopravu) O. F. (príjemky 58551, 58805 mrazené za nákup mrazeného tovaru).

8. Vo vzťahu k dodávateľovi I. SK správca dane ustálil, že žalobca nepreukázal, že plnenie deklarované na faktúre sa v skutočnosti uskutočnilo, a preto zamietol právo na odpočítanie dane z faktúry č. 49180460 od spoločnosti I. SK za služby pitvania a chladenia hydiny, ktoré mali byť vykonávané na časti technologického zariadenia (časť pitvanie a chladenie), pretože ak nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru (technologického zariadenia), tak nemohlo dôjsť ani k službám, ktoré mali byť poskytované na technologickom zariadení (časť pitvanie a chladenie).

9. K nákupu služieb od spoločnosti I. SK správca dane výzvou č. 102260743/2018 zo dňa 15.11.2018 žiadal žalobcu, aby sa k zisteným skutočnostiam z výkonu daňovej kontroly dane, na základe ktorých správcovi dane vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov písomne vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Daňový subjekt nepodal žiadne vyjadrenie správcovi dane ku službám pitvania a chladenia hydiny.

10. Počas výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobia január, február, marec 2018 sa spoločnosť O. F. K. vyskytovala aj v zdaňovacom období január 2018 ako dodávateľ, od ktorej mal platiteľ HYDINA SLOVENSKO nakúpiť technologickú linku.

11. Počas výkonu daňovej kontroly platiteľ HYDINA SLOVENSKO nepredložil relevantné doklady a dôkazy k fakturovaným službám nielen od spoločnosti I. SK, ale aj pre spoločnosť I. SK, ktoré mali byť poskytované na jednotlivých zariadeniach, či už vlastných alebo prenajatých, na prevádzke platiteľa HYDINA SLOVENSKO na adrese Napájadlá 1 v Košiciach.

12. Z verejne dostupných zdrojov bolo správcom zistené, že aj spoločnosť I. SK mala dostať príspevok od PPA na projekt Technológiu na spracovanie hydiny - časť pitvanie a chladenie hydiny. V rámci daňovej kontroly platiteľom bola predložená zmluva s podnájomcom spoločnosťou I. SK zo dňa 29.12.2017, v ktorej bolo uvedené, že platiteľ dáva do užívania priestor na výkon výrobnej činnosti spočívajúcej v prevádzkovaní pitvania a chladenia hydiny.

13. Platiteľ HYDINA SLOVENSKO nepodal žiadne vyjadrenie k nákupu služieb, ktoré mali byť poskytnuté spoločnosťou I. SK a k službám, ktoré mali byť poskytnuté pre I. SK, ako odberateľa, čiže k dodávateľsko-odberateľským obchodom s touto spoločnosťou na prevádzke spoločnosti - na bitúnku v Košiciach na Napájadlách 1 i napriek skutočnosti, že správca dane vo výzve požiadal daňový subjekt o vyjadrenie sa k technologickému postupu spracovania jatočnej hydiny od nákupu jatočnej hydiny až po predaj výrobkov k jednotlivým odberateľom v nadväznosti na deklarované technológie (prenajaté a vlastné), rozdelenie technologického postupu spracovania jatočnej hydiny, na základe deklarovaných zmlúv a faktúr. Správca dane žiadal o uvedenie vlastníkov technológie a o uvedenie osôb (spoločnosť), ktorí mali vykonávať tieto činnosti. Daňový subjekt nepreukázal správcovi dane kedy, v ktorých dňoch bola nainštalovaná technologická linka (časť pitvanie a chladenie), ktorá mala byť spoločnosťou I. SK umiestnená v prevádzkových priestoroch spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, či bola odstavená prevádzka spracovania hydiny, akými pracovníkmi, kto, kedy a v ktorých dňoch mal pripojiť strojnú technológiu na energetické média, na inžinierske siete a na ostatné technologické rozvody a kanalizáciu. Nevysvetlil, aká spoločnosť spúšťala do prevádzky uvedenú linku a ktorá spoločnosť poskytla školenie na obsluhu strojnej technológie a zamestnanci z akej spoločnosti boli na ňu zaškolení. Daňový subjekt nepreukázal správcovi dane, akými pracovníkmi zamestnancami, (z akej spoločnosti) mali byť vykonávané služby pitvania a chladenia hydiny, kto organizoval a riadil uvedené práce. Nepreukázal ekonomickú opodstatnenosť poskytnutých služieb (od spoločnosti I. SK) v cene XX,XX euro za opracovanú tonu hydiny pričom prevádzkové služby, ktoré mali byť poskytnuté platiteľom HYDINA SLOVENSKO boli len vo výške XX,XX euro za každú opracovanú tonu hydiny strojnou technológiou. Nepreukázal na základe akej skutočnosti HYDINA SLOVENSKO fakturovala prevádzkové služby pre spoločnosť I. SK, pretože vlastníkom jatočnej hydiny bola spoločnosť HYDINA SLOVENSKO. Z uvedeného vyplýva, že platiteľ uzatvoril zmluvy na umelé transakcie len za účelom započítania jednotlivých faktúr vzájomným zápočtom medzi platiteľom HYDINA SLOVENSKO a spoločnosťou I. SK: HYDINA SLOVENSKO ->I. SK - podnájom priestorov I. SK ->HYDINA SLOVENSKO - opracovanie hydiny za cenu XX,XX euro/opracovaná tona hydiny HYDINA SLOVENSKO ->I. SK - prevádzkové služby za cenu XX,XX euro/opracovaná tona hydiny

14. Platiteľ HYDINA SLOVENSKO vo výročnej správe z roku 2016 uviedol, že v danom období spoločnosť nakúpila novú baliacu a vážiacu techniku a modernizovala jestvujúce výrobné zariadenia na prevádzke - Košice. V marci 2016 platiteľ HYDINA SLOVENSKO uzatvoril s poskytovateľom PPA Zmluvu o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov na Projekt technológia na spracovanie hydiny - časť porciovanie, vykosťovanie, balenie, označovanie a doprava, na ktorý sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť sumu XXX.XXX,XX eura. Takisto aj spoločnosť I. SK uzatvorila s PPA v marci 2016 Zmluvu o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov na Projekt technológia na spracovanie hydiny - časť pitvanie a chladenie hydiny, na ktorý sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť sumu X.XXX.XXX,XX eura. Tieto Projekty mala PPA vyplatiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy o poskytnutí NFP. Platiteľ HYDINA SLOVENSKO v roku 2016 investoval do nákupu baliacej a vážiacej techniky a modernizoval jestvujúce výrobné zariadenia (napr. filetovacie zariadenie AMF-BX - vyúčtovacia faktúra č. 43170018 zo dňa 05.10.2017 v sume XXX.XXX,XX eura, záloha v roku 2016), pričom v decembri 2016 vyhotovil faktúru za predaj technologickej linky za cenu niekoľko násobne nižšiu (1/5 zostatkovej ceny uvedenej v majetku spoločnosti). Aj v roku 2017 a v roku 2018 platiteľ nakupoval rôzne náhradné diéty k výrobným zariadeniam (značky STORK) na spracovanie jatočnej hydiny a hydinového mäsa od výrobcu týchto technológií Marel Stork Poultry Processing B.V. z Holandska. Je nelogické, že v priebehu roka 2016 platiteľ rekonštruoval pôvodnú linku, v roku 2017 nakupoval náhradné diely na prenajatú linku, keď vedel, že podpísal Zmluvu s PPA na NFP - nákup novej technológie. Rovnako nelogická sa javí i skutočnosť, že spoločnosť I. SK, ktorá nemala povolenie na prevádzku bitúnku, žiadala o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov a podpísala Zmluvu s PPA - na účely nákupu takej technológie, bez ktorej by práve platiteľ HYDINA SLOVENSKO (disponujúci povolením na prevádzku bitúnku) nemohol prevádzkovať bitúnok v Košiciach na adrese Napájadlá 1. Z uvedeného vyplýva, že

sám platiteľ si rekonštruoval a modernizoval pôvodnú linku (od výrobcu STORK), ktorú neskôr deklaroval ako linku nakúpenú od spoločnosti O. F. K.. Tieto obchodné transakcie boli účelové a neštandardné, nakoľko hlavnou činnosťou platiteľa HYDINA SLOVENSKO je porážka a spracovanie jatočnej hydiny a bez technologickej linky nemohol vykonávať svoju hlavnú podnikateľskú činnosť a tieto obchodné transakcie si platiteľ HYDINA SLOVENSKO musel organizovať sám.

15. Podľa správcu dane platiteľ HYDINA SLOVENSKO mal od začiatku vedomosť o umelo vykonštruovaných plneniach týkajúcich sa predaja a nákupu technologickej linky od uzatvorenia Zmluvy s PPA, cez vyhotovenie faktúry za predaj technologickej linky spoločnosti K. M. a následný prenájom linky od spoločnosti O. I.. Taktiež mal vedomosť o umelo vytvorenom reťazci cez osoby z iného členského štátu, ktorého výsledkom mal byť nákup časti technologickej linky od spoločnosti O. F. K. za niekoľko násobne vyššiu cenu, ako bola cena (fakturačne) linky predanej v roku 2016 spoločnosti K. M.. Išlo o vykonštruovanú sériu plnení, ktorej primárnym cieľom bolo odpočítanie dane nielen u platiteľa HYDINA SLOVENSKO ale aj u spoločnosti I. SK.

16. Nakoľko išlo o vykonštruované plnenia ohľadne nákupu technologickej linky, nemohlo reálne dôjsť ani k poskytnutiu služieb spoločnosťou I. SK na časti technologického zariadenia (časť pitvanie a chladenie), ktoré malo byť umiestnené vo výrobných priestoroch platiteľa na bitúnku v Košiciach a takisto ani platiteľ HYDINA SLOVENSKO nemohol poskytnúť služby pre spoločnosť I. SK, pretože platiteľom nebolo preukázané, že táto časť technologickej linky od spoločnosti I. SK sa tam nachádzala. Služby (pre a od spoločnosti I. SK), ktoré mali byť vykonané v priestoroch prevádzky platiteľa v Košiciach na Napájadlách l boli deklarované len na faktúrach. Platiteľ v rámci daňovej kontroly za preverované zdaňovacie obdobia nepreukázal, že k dodaniu služieb od spoločnosti I. SK došlo tak, ako z prijatých faktúr vyplýva. Platiteľ nepreukázal, že pôvodná technologická linka bola demontovaná a bola nahradená novou linkou, ktorá mala pozostávať z dvoch častí (schéma-linka). Technologický proces na bitúnku pozostáva zo samotnej porážky jatočnej hydiny (zabitie, pitvanie, chladenie) a následného spracovania jatočnej hydiny. Bez technologickej linky časť pitvanie a chladenie by spoločnosť HYDINA SLOVENSKO nemohla vykonávať svoju činnosť. Zo záznamov ŠVPS vyplýva, že v období 12/2017 a 1/2018 platiteľ porážal a spracovával jatočnú hydinu aj v dňoch, kedy na faktúrach od spoločnosti O. F. K. za nákup častí technologickej linky bol uvedený dátum dodania týchto zariadení. Vyjadrenie daňového subjektu zo dňa 25.09.2018 podané elektronicky (č. ) k výzve č. 101765331/2018 zo dňa 10.09.2018, že linka bola kontinuálne nahrádzaná aby nedošlo k výpadku výroby je klamlivé a zavádzajúce, nepodložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Zo všetkých zistení správcu dane vyplýva, že spoločnosti v zistenom dodávateľskom reťazci preukázateľne vykazovali fakturácie, ktorým nezodpovedá žiadne hospodárske plnenie. Nastavenie vzájomne poskytovaných protiplnení medzi dotknutými spoločnosťami, uskutočnenie ktorých nebolo nijako preukázané, sa u týchto odrazilo na vykazovaní nízkej daňovej povinnosti vo vzťahu k dosahovaným obratom.

17. Z posúdenia obchodov ohľadom deklarovaného predaja a nákupu technologickej linky v kontexte viacerých zdaňovacích období je zrejmé, že kontrolovaný platiteľ ani nepredal ním používanú linku, ani nenadobudol žiadnu novú. Vo svojej podstate išlo o sériu v kruhu deklarovaných fiktívnych obchodov, ktoré ako začali u platiteľa HYDINA SLOVENSKO (keď vykázal predaj linky odberateľovi K. M. v zdaňovacom období 12/2016), tak u neho aj skončili (keď vykázal kúpu linky v 01/2018 od spoločností O. F. K. a umiestnenie linky spoločnosťou I. SK v 12/2017). Z parciálneho hľadiska na začiatku a konci reťazca by sa mohlo javiť, že platiteľ skutočne predal ním používanú linku a nakúpil novú, avšak zistený sled fakturácií preukazuje, že predmetom radu dodaní bola iba tá istá technologická linka, ktorú prvotne kontrolovaný platiteľ vykázal ako dodanú pre odberateľa K. M.. Zistenia správcu dane ukazujú že platiteľ I. A. tak získal neoprávnenú výhodu v podobe odpočítania dane z domnelého nákupu linky od spoločností O. F. K.. Fiktívny charakter obchodu deklarovaného od spoločnosti O. F. K. nemohol byť kontrolovanému platiteľovi neznámy. Vtedajší konateľ tejto spoločnosti T.. V. V. vo svojej výpovedi sám uviedol, že spoločnosť O. F. K. nevykonávala reálnu činnosť a mala tvoriť len náklady pre holdingy p. W. Š. Q. O. C..

18. Správca dane na základe vyššie uvedených zistení preukázať že platiteľ HYDINA SLOVENSKO si za obdobie od 01.01.2017 do 30.11.2017 neprenajímal technologickú linku od spoločnosti O. I. a taktiež preukázal, že sa zdaniteľný obchod s dodávateľom O. F. K. v preverovanom zdaňovacom období január 2018 vôbec nezrealizoval. Na základe predchádzajúcich zistení, ktoré správca dane preukázal v zdaňovacom období január 2018 nemohli byť poskytnuté služby od spoločnosti I. SK na

časti technologického zariadenia (časť pitvanie a chladenie) v mesiaci február 2018. Uvedená dodávka bola súčasťou dodávateľského reťazca majúceho znaky podvodného konania.

19. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO nepreukázal, že plnenie deklarované na faktúre sa v skutočnosti uskutočnili a z uvedeného dôvodu v súlade s právnymi predpismi a judikatúrou ESD zamieta právo na odpočítanie dane z faktúry č. 49180460 od spoločnosti I. SK za služby pitvania a chladenia hydiny, ktoré mali byť vykonávané na časti technologického zariadenia (časť pitvanie a chladenie), pretože ak nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru (technologického zariadenia), tak nemohlo dôjsť ani k službám, ktoré mali byť poskytované na technologickom zariadení (časť pitvanie a chladenie).

20. Vo vzťahu k dodávateľovi N. I. A..r.o správca dane na základe vykonaného dokazovania opísaného v odôvodnení rozhodnutia ustálil, že v prípade, ak si kontrolovaný platiteľ uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry za dodanie služby, ktorej reálny obsah preukázaný nebol, t.j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania služby osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ (N. I.), porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, a preto nepriznal daňovému subjektu odpočítanie dane z faktúry vyhotovenej daňovým subjektom N. I. v sume XXX.XXX,XX eura.

21. Daňový subjekt si za preverované zdaňovacie obdobia odpočítal daň zo služieb fakturovaných na základe Zmluvnej objednávky od dodávateľa N. I., ktoré mali byť poskytované na farmách a na bitúnku v Košiciach.

22. Za preverované zdaňovacie obdobie február 2018 platiteľ HYDINA SLOVENSKO evidoval v záznamoch DPH dodávateľské faktúry č. 2018022801 a č. 2018022001 od spoločnosti N. I. za dodanie služby na základe Zmluvnej objednávky, ktoré obsahujú len text: „fakturujeme Vám na základe Zmluvy 022018“, základ dane a 20% DPH, na faktúrach nie je uvedený rozsah a druh dodanej služby.

23. K preverovaným faktúram bola predložená len jedna Zmluvná objednávka zo dňa 18.12.2017, ktorá bola podpísaná objednávateľom HYDINA SLOVENSKO a za dodávateľa N. I. bola podpísaná konateľom spoločnosti T.. N. Š. (ďalej len: „Zmluvná objednávka“) a nie Zmluva, ako je uvedené na faktúrach.

24. Podľa Zmluvnej objednávky spoločnosť HYDINA SLOVENSKO ako objednávateľ má záujem, aby mu boli zo strany spoločnosti N. I. (ako dodávateľa) za odmenu poskytované služby: bod 1) spočívajúce vo výkone jednoduchých a nenáročných pomocných, spracovateľských a manipulačných činností bez osobitnej kvalifikácie za účelom zabezpečenia podnikateľských činností objednávateľa, bod 2) pomocné, spracovateľské a manipulačné činnosti v rámci svojej podnikateľskej činnosti. bod 3) Zmluvnej objednávky bude dodávateľovi za riadny výkon činností v zmysle tejto Objednávky poskytovaná odmena vo výške XX,XX eura bez DPH za jednu hodinu výkonu činnosti (ďalej ako odmena) pracovníka dodávateľa vrátane personálnych nákladov a marže, kalkulovanou alikvotné za % hodinu. Náklady spojené s poskytovaním činnosti, pokiaľ boli vynaložené hospodárne a účelne je dodávateľ oprávnený fakturovať. Dodávateľ poskytne objednávateľovi v súvislosti s fakturáciou prehľad jednotlivých zložiek fakturácie, pokiaľ ho neuvedie priamo vo faktúre. Odmenu bude dodávateľ fakturovať objednávateľovi v mesačných intervaloch riadnym daňovým dokladom - faktúrou spĺňajúcou náležitosti podľa osobitného predpisu vždy mesačne pozadu s lehotou splatnosti nie menej ako 14 dní odo dňa vystavenia faktúry. V prípade potreby, najmä pri začiatku poskytovania činnosti, môže dodávateľ vystaviť faktúru aj vopred alebo v priebehu mesačného/kvartálneho intervalu. bod 4) dodávateľ bude vykonávať činnosti pre objednávateľa v období od 01.01.2018 do 31.03.2018, pričom túto objednávku nemožno predlžovať. V bode 4) Zmluvnej objednávky je uvedené, že dodávateľ bude vykonávať činnosti pre objednávateľa v nasledovnom mieste: areál HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Košice a/alebo priestory fariem: 1-Čaklov, , 3-Vajnory, , 5-Malý Slavkov, 6-Slaná Lehota, 7-Horné Orešany, 8-Vinica, 9-Spišské Tomášovce, 10-Tomaľa/Lapša, l1-Gbely (ďalej ako „miesto dodávky“).

25. Platiteľom bol správcovi dane predložený opis salda spoločnosti N. I., na základe ktorého bolo zistené, že ku dňu 27.08.2018 má spoločnosť HYDINA SLOVENSKO záväzok voči spoločnosti N. I. v sume X.XXX.XXX,XX eura.

26. Daňovému subjektu HYDINA SLOVENSKO bola počas výkonu daňovej kontroly správcom dane zaslaná výzva na splnenie si povinnosti č. 102260743/2018 zo dňa 15.11.2018, t.j. aby sa daňový subjekt k zisteným skutočnostiam z výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia, na základe ktorých správcovi dane vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov písomne vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov riadne preukázal.

27. Daňový subjekt dňa 03.01.2019 podal vyjadrenie (č. ), kde uviedol, že daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO nemôže k výzve správcu dane po hlbšej analýze poskytnúť stanovisko a relevantne sa vyjadriť, nakoľko doklady boli odňaté zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy, o čom má správca dane vedomosť. Daňový subjekt vo vyjadrení uviedol, že pri obchodnom partnerovi N. I. sa už vyjadril a v časti dokladov k pracovníkom poskytnutým zo strany uvedenej spoločnosti, správca dane požaduje od daňového subjektu také doklady, ktoré daňový subjekt nemá právny dôvod držať a disponovať s nimi.

28. Z uvedeného dôvodu bola správcom dane bola zaslaná opakovaná výzva č. 100059079/2019 zo dňa 07.01.2019, v ktorej správca dane opakovane žiadal daňový subjekt, aby v lehote 8 dní hodnoverne odstránil pochybnosti správcu dane. K obchodnému partnerovi N. I. mu správca dane uviedol, že sa k nemu síce vyjadril, ale nie pri daňovej kontrole, ale k miestnemu zisťovaniu, vyjadrenie bolo všeobecné a svoje tvrdenie platiteľ nepodložil ďalšími inými relevantnými dôkazmi. Daňovým subjektom neboli k preverovaným faktúram predložené žiadne dôkazy.

29. Správca dane dňa 17.01.2019 spísal so splnomocneným zástupcom platiteľa HYDINA SLOVENSKO JUDr. Milošom Kvasňovským Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100208208/2019, ktorého predmetom bolo oboznámenie daňového subjektu so zistenými skutočnosťami z výkonu daňovej kontroly za preverované zdaňovacie obdobie. Správca dane vysvetlil splnomocnenému zástupcovi:

- aké obchodné transakcie boli preverované správcom dane a o ktorých obchodných partnerov sa jednalo, či už išlo o spoločnosti K. M., N. I., O. F. K., I. SK,

- aké doklady boli daňovým subjektom predložené k jednotlivým transakciám,

- vysvetlil mu, že na predložených dokladoch nie sú presne identifikované jednotlivé služby, údaje o službách nie sú úplné, a sú nejasné,

- správcovi dane neboli predložené ďalšie iné doklady, ktoré by preukazovali uskutočnenie deklarovaných obchodov.

30. K zisteným skutočnostiam daňového subjektu so zistenými skutočnosťami z výkonu daňovej kontroly za preverované zdaňovacie obdobie splnomocnený zástupca spoločnosti HYDINA SLOVENSKO neposkytol žiadne vyjadrenie.

31. V rámci daňovej kontroly bolo správcom dane ďalej zistené, že za účelom preverenia obchodných vzťahov daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO so spoločnosťou N. I. za zdaňovacie obdobie február 2018 bolo vykonané miestne zisťovanie, o čom bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101658404/2018 zo dňa 27.08.2018. Platiteľom HYDINA SLOVENSKO boli predložené za zdaňovacie obdobie február 2018 k nahliadnutiu dodávateľské faktúry vrátane príloh od spoločnosti N. I. a odberateľské faktúry vyhotovené pre spoločnosť N. I.. V opatreniach a záveroch prijatých pri miestnom zisťovaní bol daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO správcom dane požiadaný, aby sa v lehote do 8 pracovných dní odo dňa spísania zápisnice predložil písomné vyjadrenie a predložil doklady, ktorými by preukázal poskytnutie služieb od spoločnosti N. I. a to:

- Predložte zmluvy (farmy + porážka) a dodatky k zmluvám, zoznam zamestnancov pracujúcich na jednotlivých farmách a na porážke, ktoré vykonávali na základe Zmluvy. K dodávateľskej faktúre č. 2018022801 zo dňa 28.02.2018, interné číslo 49180397- služby na základe zmluvy Košice, predložte smenovku, vyjadrite sa, aké činnosti vykonávali na základe tejto zmluvy pracovníci N. I., kde boli poskytované a v ktorých dňoch a aké služby.

- Vyjadrite sa, kde boli vykonávané služby, kto konkrétne tieto služby vykonával a na základe akých požiadaviek, - ak bola uzavretá zmluva žiadame o vyjadrenie sa kto s kým za jednotlivé (zmluvné) strany konal pri uzatváraní obchodu a ako sa skontaktovali.

32. Nakoľko uvedená lehota uplynula dňa 07.09.2018 a požadované doklady a vyjadrenia neboli daňovým subjektom HYDINA SLOVENSKO predložené bola správcom dane zaslaná spoločnosti

HYDINA SLOVENSKO výzva č. 101766689/2018 zo dňa 10.09.2018 na preukázanie skutočností, ktoré boli uvedené v opatreniach a záveroch pri miestnom zisťovaní zo dňa 27.08.2018.

33. Na základe výzvy správcu dane daňový subjekt v písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2018 uviedol, že:

- v písomnej forme, medzi osobami ktoré uzatvárali obchod. Tieto osoby sú uvedené na príslušných dokumentoch Rokovania prebiehali v priestoroch spoločnosti. Zmluvnú objednávku medzi daňovým subjektom a obchodnou spoločnosťou N. I. zo dňa 18.12.2017 prikladáme v prílohe.

- Predloženie smenovky alebo iného pracovnoprávneho dokladu má byť k dispozícii u zamestnávateľa, v tomto prípade dodávateľa. Jednalo sa o rôzne práce čistiaceho, manipulačného charakteru. Navrhujeme správcovi dane miestne zisťovanie za účelom oboznámenia sa s priestorovým charakterom prevádzok aby v praxi mohol porozumieť charakteru týchto prác. Cena bola stanovená za príslušnú hodinovú jednotku dodávky služby. Služba bola dodaná dodávateľským spôsobom. Otázka v časti jednotlivých pracovníkov je vecou ich zamestnávateľa, v tomto prípade dodávateľa. Daňový objekt si objednal službu a táto mu bola aj poskytnutá.

- K činnostiam vykonávaným zo strany dodávateľa sme sa vyjadrili už dva krát vo vyššie uvedených odpovediach. K druhej časti otázky uvádzame, že na základe tejto objednávky HYDINA SLOVENSKO žiadne činnosti nevykonávala, nakoľko bola objednávateľom,

- V ostatnej časti žiadame, aby správca dane jasne a zrozumiteľne formuloval otázku, nakoľko v obchodných vzťahoch ma ekonomickú opodstatnenosť aj konanie, ktoré môže byť čiastočne a v určitom čase stratové, avšak so získaním následnej ekonomickej alebo konkurenčnej výhody. Prípadne si dovoľujeme správcu dane požiadať, aby formuloval účel, ktorý má byť predmetom zistenia, pretože v opačnom prípade nie je možné týmto otázkam pochopiť a vyhovieť im relevantným výstupom

- Otázku je potrebné adresovať na dodávateľa. Organizáciu a riadenie príslušnej farmy zabezpečuje vždy vedúci farmy. Zmluvne dohodnutá odmena.

- Čo sa týka rozdelenia nákladov na jednotlivé farmy, kapacita v stĺpci 2 dotknutej prílohy zodpovedá maximálnej kapacite počtu chovaných kusov kurčiat za jeden turnus. Týmto sa hodnotí veľkosť farmy.

- V ostatnej časti žiadame, aby správca dane jasne a zrozumiteľne formuloval otázku, nakoľko v obchodných vzťahoch ma ekonomickú opodstatnenosť aj konanie, ktoré môže byť čiastočne a v určitom čase stratové, avšak so získaním následnej ekonomickej alebo konkurenčnej výhody.

34. Daňový subjekt nepredložil (k miestnemu zisťovaniu za 2/2018) správcovi dane ďalšie iné dôkazy svedčiace o tom, že dodanie služieb spoločnosťou N. I. bolo dodané tak, ako bolo fakturované.

35. Konateľom spoločnosti N. I. bol T.. N. Š., K., XXXX/XX, XXX XX C. (od 05.12.2017 do 07.05.2019, vznik funkcie 14.11.2017). Správcom dane bol počas výkonu daňovej kontroly na základe predvolania č. 100081946/2019 zo dňa 08.01.2019 predvolaný na výsluch svedka T.. N. Š., ktorý požiadal správcu dane o preloženie termínu ústneho pojednávania (UZA zo dňa 100358603/2019 zo dňa 04.02.2019) z dôvodu jeho odchodu na liečenie, ale na výsluch svedka sa v dohodnutý deň nedostavil. Právny zástupca T.. Š. JUDr. Dušan Antol zaslal správcovi dane emailovú správu, v ktorej uviedol, že z lekárskej správy po vykonanom psychiatrickom vyšetrení T.. Š. vyplýva, že MUDr. Júlia Chválová, psychiater neodporúča, aby sa T.. Š. mohol zúčastniť uvedeného úkonu (UZA 100445428/2019 zo dňa 13.02.2019), k čomu predložil aj lekársku správu zo dňa 11.02.2019.

36. Správca dane disponuje informáciou, že daňový subjekt N. I. neumožnil vykonanie daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie február 2018, nespolupracoval so správcom dane, nepredložil žiadne daňové, účtovné a iné doklady potrebné k vykonaniu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty.

37. Z informačných systémov správcu dane bolo zistené, že v rámci vykonávaných daňových kontrol u daňového subjektu HYV. SK, O. I. Q. N. I. bol predvolaný na výsluch svedka T.. N. Š., dátum nar. XX.XX.XXXX, bývalý konateľ spoločnosti N. I., ktorý sa ani na jedno ústne pojednávanie nedostavil. Na niektoré konania sa ospravedlnil sám a ako dôvod uviedol, že je chorý, v iných prípadoch ho zo zdravotných dôvodov ospravedlňoval jeho advokát JUDr. Dušan Antol. Vzhľadom na zdravotný stav svedka T.. N. Š. správca dane nevyužil inštitút predvedenia.

38. Správca dane z Obchodného registra SR zistil, že spoločnosť N. I. už od 26.09.2018 nemá konateľa a spoločníkom od 26.09.2018 je K. W., G. V. XXX, A. XXX XX, A. P.. Z informačných systémov správcu dane bolo zistené, že spoločnosť N. I. za zdaňovacie obdobie január až apríl 2018 podala daňové

priznania na DPH s vysokým obratom a nízkymi daňovými povinnosťami. Spoločnosť N. I. od mája 2018 nepodávala daňové priznania na DPH.

39. Z informačných systémov správcu dane (kontrolné výkazy) bolo zistené, že spoločnosť N. I. mala v zdaňovacom období 1, 2/2018 dodávateľa C. s.r.o. Konateľom spoločnosti C. s.r.o. p. O. M., E. XXXXX/ XX, XXX XX O. (od 20.12.2017 do 28.02.2018, vznik funkcie 21.11.2017, skončenie funkcie 22.02.2018). Spoločnosť C. s.r.o. je už nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, nemá v súčasnosti žiadneho konateľa čo v konečnom dôsledku znemožňuje preverenie deklarovaných plnení. Spoločnosti bola ku dňu 04.11.2018 zrušená registrácia DPH. Spoločníkom od 30.04.2018 je spoločnosť O. L., V. XXX XX, F. a od 04.09.2018 už spoločnosť nemá konateľa.

40. Dodávateľom pre spoločnosť C. s.r.o. bola spoločnosť V. s.r.o. Daňový subjekt V. s.r.o., C. XX, XXX XX C.T., T. XX XXX XXX je taktiež nekontaktný. Konateľom spoločnosti spoločnosti V. s.r.o. bol od 16.01.2018 do 29.05.2018 (vznik funkcie 13.11.2017) T. K., C. XXXX/X, XXX XX C., ktorý sa vyskytoval opakovane ako konateľ, prokurista rôznych spoločností pri obchodoch so spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO v rôznych stupňoch reťazca a v rôznych obdobiach. Spoločnosť V. s.r.o. už toho času nemá žiadneho konateľa. Od 30.05.2018 spoločník americká spoločnosť P. E. L., G., F..

41. Z informačných systémov správcu dane bolo zistené, že spoločnosť N. I. mala v zdaňovacom období 3/2018 jediného dodávateľa a to spoločnosť U. A. spol. s.r.o.. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka 27469/V, Oddiel: Sro - spoločnosť U. A. spol. s.r.o., C. G. XX, XXX XX K.-P., T. XX XXX XXX nemá konateľa, konateľom spoločnosti bol od 05.07.2017 do 02.07.2018 JóJ. V. C., C. F. X, R. XXXX, M. (vznik funkcie 29.05.2017). Od 03.07.2018 spoločníkom je spoločnosť N. O. E. L., A. V. XXX XX, F. a od 03.07.2018 už spoločnosť nemá konateľa.

42. Vzájomné obchody s platiteľom HYDINA SLOVENSKO za preverované zdaňovacie obdobie prebiehali aj prostredníctvom tuzemského vytvoreného reťazca spoločností, v rámci ktorého bol tuzemský dodávateľ N. I. v postavení nárazníka a daňové subjekty U. A. spol. s r.o., C. s.r.o. a V. s.r.o. predstavujú stratených obchodníkov v danom reťazci spoločností.

43. Takéto uvedené reťazce signalizujú znaky podvodného správania jednotlivých spoločností a to: opakovaná zmena sídla všetkých spoločností, opakovaná zmena konateľov a spoločníkov, prevedenie spoločností na bezdomovcov, alebo na osoby, ktoré figurovali v spoločnostiach len na papieri (biele kone) a pod. Toto predstavuje vedomé kladenie prekážok kontrolným orgánom, čo v konečnom dôsledku znemožňuje preverenie deklarovaných plnení

44. Počas výkonu daňovej kontroly boli preukázané dôvodné pochybnosti aj o reálnosti dodania osobou, ktorá bola deklarovaná ako dodávateľ na faktúre, z ktorej si platiteľ HYDINA SLOVENSKO uplatnil odpočítanie dane. Tieto spoločnosti fungovali na báze vyhotovovania formálnych dokladov, a na takéto doklady sa pri preukazovaní práva na odpočítanie dane neprihliada.

45. Je v záujme platiteľa, aby pri minimalizácii podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam v danom predmete podnikania a pri uzatváraní obchodných kontraktov postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a obozretnosťou.

46. Na základe už uvedených skutočností bolo správcom dane zistené, že platiteľ HYDINA SLOVENSKO za preverované zdaňovacie obdobie vykonával služby chovu jatočnej hydiny pre spoločnosť K. M. na 11 farmách na základe služieb, ktoré mali byť poskytované spoločnosťou N. I. na základe Zmluvnej objednávky.

47. V Zmluvnej objednávke je uvedené, že dodávateľovi bude za riadny výkon činnosti poskytovaná odmena vo výške XX,XX eura bez DPH za jednu hodinu výkonu činnosti pracovníka a dodávateľ poskytne objednávateľovi v súvislosti s fakturáciou prehľad jednotlivých zložiek fakturácie, pokiaľ ho neuvedie vo faktúre, pričom odmenu bude fakturovať objednávateľovi v mesačných intervaloch riadnym daňovým dokladom.

48. Tieto informácie sa na preverovaných faktúrach vyhotovených pre spoločnosť HYDINA SLOVENSKO nenachádzali. Na faktúre bol len uvedený text - fakturujeme Vám na základe Zmluvy

2/2018, ale žiadna zmluva správcovi dane nebola predložená, bola predložená len Zmluvná objednávka. Na faktúrach sa nenachádzala ani informácia o prehľade jednotlivých zložiek fakturácie a daňovým subjektom nebol predložený žiaden iný doklad, ktorý by tieto informácie obsahoval. Na predložených faktúrach nebol uvedený rozsah a druh dodanej služby a nenachádzala sa na nich ani informácia, na ktorej farme mali byť služby poskytnuté a aké služby mali byť poskytnuté na bitúnku V Zmluvnej objednávke v bode 3. je uvedené, že Odmenu bude dodávateľ fakturovať objednávateľovi v mesačných intervaloch riadnym daňovým dokladom - faktúrou spĺňajúcou náležitosti podľa osobitného predpisu vždy mesačne pozadu a v ďalšej vete je uvedené, že v prípade potreby, najmä pri začiatku poskytovania činnosti, môže dodávateľ vystaviť faktúru aj vopred alebo v priebehu mesačného/kvartálneho intervalu. Na predložených faktúrach č. 2018022801 je uvedený deň vyhotovenia a deň dodania služby 28.02.2018 a na faktúre č. 2018022001 je uvedený deň vyhotovenia a deň dodania služby 20.02.2018. Spoločnosťou N. I. boli fakturované služby za mesiac február 2018 v sume ZD XXX.XXX,XX eura, 20% DPH XX.XXX,XX eura a v mesiaci marec 2018 boli fakturované v sume ZD X.XXX.XXX,XX eura, 20% DPH XXX.XXX,XX eura, t.j. za poskytnutie tej istej služby na 11 farmách bola cena služby od dodávateľa N. I. za jednotlivé mesiace rozdielna. Platiteľ sa správcovi dane nevyjadril z akého dôvodu bola cena tej istej služby rozdielna a z akého dôvodu sa táto cena menila. Podľa Zmluvnej objednávky mal dodávateľ poskytnúť v súvislosti s fakturáciou odberateľovi prehľad jednotlivých zložiek fakturácie, keď ho neuviedol priamo vo faktúre. Uvedený prehľad správcovi dane nebol predložený.

49. Daňový subjekt sa správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly k výzve č. 102260743/2018 zo dňa 15.11.2018 a k opakovanej výzve č. 100059079/2019 zo dňa 07.01.2019 nevyjadril, neuviedol, aké činnosti mali byť spoločnosťou N. I. poskytnuté: vo výkone jednoduchých a nenáročných pomocných, spracovateľských a manipulačných činností bez osobitnej kvalifikácie za účelom zabezpečenia podnikateľských činností objednávateľa, vo výkone odborných činností: pomocné, spracovateľské a manipulačné činnosti v rámci svojej podnikateľskej činnosti, akým spôsobom bola stanovená cena na faktúrach za poskytnutie služby na základe Zmluvy, nakoľko na faktúrach je uvedená len jedna čiastka - základ dane a výška DPH a nie je uvedená odmena, ktorá mala byť vo výške XX,XX eura bez DPH za jednu hodinu výkonu činnosti pracovníka, nepredložil menný zoznam pracovníkov, ktorými by bola preukázaná identifikácia týchto osôb ako dátum narodenia, ich trvalý pobyt, akú mali vykonávať činnosť na bitúnku, kto ich mal riadiť, na akých zariadeniach a v akých priestoroch mali poskytovať služby, aké činnosti súvisiace so spracovaním hydiny na bitúnku mali vykonávať na základe Zmluvnej objednávky pracovníci spoločnosti N. I. a aké činnosti vykonávali zamestnanci spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, neuviedol pracovné pozície osôb, ktoré v uvedenom období na jednotlivých formách mali poskytovať služby a ktorí poskytovali služby na základe zmlúv alebo iných dohôd, kto a z akej spoločnosti v mesiaci 2/2018 poskytoval služby chovu na jednotlivých formách, kto organizoval a riadil chod celej formy, na základe akých skutočností bola stanovená odlišná cena za služby chovu hydiny za jednotlivé formy a prečo v mesiaci 03/2018 (ZD X.XXX.XXX,XX eura) vzrástla cca štvornásobne oproti mesiacu 02/2018 (ZD XXX.XXX,XX eura) - správca dane uvádza porovnanie z dôvodu, že daňová kontrola bola za ZO 1-3/2018 platiteľ HYDINA SLOVENSKO nepredložil kalkuláciu ceny za poskytnutie služieb chovu pre spoločnosť K. M. za každú farmu jednotlivo, daňový subjekt sa správcovi dane vyjadril len k miestnemu zisťovaniu (2/2018), že cena bola stanovená za príslušnú hodinovú jednotku dodávky služby, ale svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, t.j. nevyjadril sa ako bola stanovená výška odmeny uvedenej na faktúrach (jedna suma), keď podľa Zmluvnej objednávky odmena pre dodávateľa N. I. mala byť stanovená vo výške XX,XX eura bez DPH za jednu hodinu výkonu činnosti pracovníka, neuviedol koľko osôb malo poskytovať službu, v ktorých dňoch mala byť služba poskytovaná a neuviedol počet odpracovaných hodní na osobu/deň/mesiac.

50. Správca dane počas daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil aj právo na odpočítanie dane v sume XX.XXX,XX eura, za dodanie služieb od dodávateľov: Q.) A. O. s.r.o., (kuriérske služby) - fa č. 49180390 Daňový subjekt neuviedol, nevymenoval osoby s oprávnením odosielať zásielky za spoločnosť HYDINA SLOVENSKO, nekonkretizoval o aké zásielky sa jednalo. Odmena činila XXX,XX eura a daňový subjekt

žiadnym spôsobom nepreukázal, že služby použil na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení. Predložená Zmluva o kuriérskych službách bola podpísaná V. C. konateľom spoločnosti A. O. A..r.o., ktorý bol riaditeľom spoločnosti HYDINA SLOVENSKO a zároveň aj konateľom spoločnosti A. O. s.r.o. spolu so svojou dcérou T.. V. C..

K.) K. O., s.r.o., (prenájom autobusu) - fa č. 49180502, č. 49180503 Daňový subjekt správcovi dane neuviedol a ani sa nevyjadril, aké osoby a pracovníci mali pracovať na jednotlivých farmách, kde platiteľ vykonával služby chovu pre spoločnosť K. M., pričom práve spoločnosť K. M. má v zoznamoch Štátnej veterinárnej a potravinovej správy zaregistrovaných niekoľko prevádzkami a vlastníkom nehnuteľnosti sú aj iné spoločnosti okrem daňového subjektu, čiže farmy sú registrované na spoločnosť K. M. a nie na daňový subjekt. Daňový subjekt mal zabezpečovať služby chovu (subdodávateľský) na základe zmluvných objednávok so spoločnosťou Podtatranská hydina a so spoločnosťou N. I. a iných zmlúv a dohôd (živnostníci), ku ktorým daňový subjekt nepodal žiadne vyjadrenie, vysvetlenie a ani neuviedol o akých zamestnancov ide, resp. aké osoby a ľudia mali pracovať na farmách, ktoré sa mali týmito autobusmi prepravovať, i napriek neustálym požiadavkám správcu dane o preukázanie týchto skutočností. Daňový subjekt musel mať vedomosť o tom, aké osoby sa mali nachádzať na každej farme, nakoľko prostredníctvom týchto ľudí mali byť vykonávané služby chovu pre spoločnosť K. M. a on sám koordinuje všetky činnosti ako poskytovateľ služieb chovu. Ak platiteľ vykonával služby chovu, disponoval informáciami o personálnom obsadení na jednotlivých farmách, nakoľko zabezpečoval chod jednotlivých fariem od naskladnenia jednodňových kurčiat, cez chov a vyskladnenie jatočnej hydiny až po následné čistenie foriem a napriek tomu tieto informácie neposkytol správcovi dane počas celého výkonu daňovej kontroly. Disponoval informáciou, koľko ľudí potrebuje na chod celej farmy, na každej farme mal zodpovedného vedúceho, ktorý viedol evidenciu dochádzku osôb. Tieto informácie a evidencie mal daňový subjekt k dispozícii a neposkytol ich správcovi dane ani na výzvy správcu dane. Správca dane posudzoval prijatie služby od K. O. A..r.o. v nadväznosti na osoby, ktoré mali byť prepravované, ku ktorým nedostal žiadne informácie a ďalej v nadväznosti na uskutočnenie zdaniteľných plnení daňovým subjektom, ktoré takisto neboli preukázané, či už následnou prefakturáciou tejto služby, alebo zakalkulovaním tejto služby do ceny za chov jatočnej hydiny. Správca dane uvádza, že všetky informácie týkajúce sa chodu jednotlivých fariem požadoval už v priebehu výkonu daňovej kontroly. Ide o fungujúcu spoločnosť, ktorá naďalej pokračuje v obchodnej činnosti, daňový subjekt i napriek všetkým personálnym zmenám (týkajúcich sa spoločníkov a konateľov spoločnosti) disponuje informáciami ohľadne osôb pracujúcich na jednotlivých formách, nakoľko riadi a koordinuje chod jednotlivých fariem v rámci služieb chovu a komunikuje s týmito ľuďmi. Vyjadrenie daňového subjektu, že autobusy prepravovali zamestnancov na jednotlivých farmách je v rozpore s objektívnou pravdou, nakoľko platiteľ na farmách nemal svojich vlastných zamestnancov a svoje tvrdenie platiteľ ničím nepreukázal. Správca dane uvádza, že na farmách mali pracovať ľudia spoločnosti N. I. a O. I., ktorí v subdodávke mali poskytovať služby chovu. Na farmách sa mali nachádzali aj živnostníci, ktorí fakturovali spoločnosti HYDINA SLOVENSKO svoju službu.

c) Podtatranská hydina (náklady na dopravu) - fa č. 49180457 Ak platiteľ HYDINA SLOVENSKO vykonával služby chovu pre daňový subjekt K. M., mal informácie o personálnom obsadení na jednotlivých farmách, nakoľko zabezpečoval chod jednotlivých fariem od naskladnenia jednodňových kurčiat, cez chov a vyskladnenie jatočnej hydiny až po následné čistenie fariem a napriek tomu tieto informácie neposkytol správcovi dane počas celého výkonu daňovej kontroly. On disponoval informáciou, koľko ľudí potrebuje na chod celej farmy, na každej farme mal zodpovedného vedúceho, ktorý viedol dochádzku osôb. Platiteľ mal informácie aké osoby a z ktorej spoločnosti mali používať motorové vozidlá. Tieto informácie a evidencie musel mať daňový subjekt k dispozícii a neposkytol ich správcovi dane. Správca dane posudzoval prijatie služby od spoločnosti O. I. v nadväznosti na osoby, ktoré mali používať motorové vozidlá, ku ktorým nedostal žiadne informácie a ďalej v nadväznosti na uskutočnenie zdaniteľných plnení daňovým subjektom, ktoré takisto neboli preukázané, či tieto služby prefakturoval, alebo ich zakalkuloval do ceny služby za chov jatočnej hydiny. Daňový subjekt bol kontrolnou skupinou v priebehu výkonu daňovej kontroly niekoľkokrát požiadaný, výzvou a opakovanou výzvou na predloženie dôkazov správcom dane vyzvaný, aby k Zmluve o poskytovaní služieb chovu hydiny pre objednávateľa K. M. preukázal skutočnosti uvedené v tejto zmluve, predložil halové karty, prevádzkové výkazníctvo, evidencie z týchto fariem, kalkuláciu ceny za kilogram vyskladnenej jatočnej hydiny za každú firmu jednotlivo, zoznam pracovníkov, ich pracovné pozície a iné dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia. Platiteľom HYDINA SLOVENSKO však neboli predložené požadované doklady, evidencie a iné dokumenty, ktoré mal viesť v zmysle zmluvy za služby chovu hydiny

pre odberateľa K. M.. Tieto dokumenty a evidencie sa nachádzali na jednotlivých farmách, nakoľko v rámci vyhľadávacej činnosti správcu dane to potvrdili aj vedúci fariem. Daňový subjekt okrem tvrdenia, že k dodaniu služieb došlo, lebo podľa kontrolovaného daňového subjektu o tom svedčia vystavené a zaúčtované faktúry nijakým iným relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie a to napriek výzvam správcu dane. Daňový subjekt nevyvrátil pochybnosti existencie a zistenia správcu dane, aj keď mal na to dostatočný časový priestor, či už počas celého výkonu daňovej kontroly. Daňový subjekt nepreukázal, či poskytnuté služby, z ktorých si odpočítaval daň boli použité na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení.

V.) O. F. K. s.r.o. (príjemky 58551, 58805 mrazené za nákup mrazeného tovaru) - fa č. 44180272, č. 44180326, č. 52180093, Vo všeobecnosti podľa vyjadrenia kontaktnej osoby (účtovníčky spoločnosti) počas výkonu daňovej kontroly za preverované zdaňovacie obdobia, spoločnosť HYDINA SLOVENSKO tovar nachádzajúci sa v sklade na Napájadlách 1 Košice predá tej ktorej spoločnosti a tejto spoločnosti tovar aj uskladňuje (najprv tovar predá, aby ho mohla uskladňovať). Správca dane overoval uvedené tvrdenie a zistil, že spoločnosť HYDINA SLOVENSKO v preverovanom zdaňovacom období január 2018, ani február 2018 nefakturovala predaj tovaru HZ mäsa spoločnosti O. F. K.. Zo spisu platiteľa HYDINA SLOVENSKO vyplýva, že ani v skoršom období roku 2017 spoločnosť nefakturovala predaj HZ mäsa spoločnosti O. F. K.. Z uvedeného vyplýva, že platiteľ žiadnym spôsobom nepreukázal, aký tovar mal uskladňovať spoločnosti O. F. K., ktorý mal platiteľ HYDINA SLOVENSKO v mesiaci február 2018 kúpiť od spoločnosti O. F. K.. Platiteľ správcovi dane nepredložil žiaden doklad týkajúci sa kapacity skladu HZ mäsa. Taktiež sa nevyjadril, akým spôsobom mal byť odčlenený vlastný tovar od cudzieho tovaru a ako viedol evidenciu takéhoto tovaru Platiteľ nepredložil ani doklady preukazujúce úhradu za nákup tovaru. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO sa nevyjadril k nákupu tovaru od dodávateľa O. F. K. a nepreukázal správcovi dane dokladmi a inými dôkazmi uskutočnenie tejto preverovanej transakcie nákupu tovaru - HZ mäso, i keď správca dane tieto informácie a vysvetlenia počas kontroly neustále (a aj prostredníctvom výziev) požadoval. Daňový subjekt nevyvrátil tvrdenia a zistenia správcu dane, aj keď mal na to dostatočný časový priestor počas celého výkonu daňovej kontroly. Daňový subjekt nepreukázal, existenciu nakúpeného tovaru od spoločnosti O. F. K..

51. Vo vzťahu k dodávateľom A. O. s.r.o., (kuriérske služby), K. O., s.r.o., (prenájom autobusu), O. I. (náklady na dopravu), O. F. (príjemky 58551, 58805 mrazené za nákup mrazeného tovaru) správca dane na základe vykonaného dokazovania opísaného v odôvodnení rozhodnutia ustálil, že žalobca nepreukázal, že uvedení dodávatelia uskutočnili zdaniteľné plnenia v zmysle vystavených faktúr za preverované zdaňovacie obdobie, t.j. nebolo preukázané splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky v zmysle ustanovenia 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré oprávňovali žalobcu uplatniť si nárok na odpočítanie dane z prijatých faktúr od uvedených dodávateľov. Žalobca teda porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH, § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že za preverované zdaňovacie obdobie február 2018 si neoprávnene odpočítal daň vo výške XX.XXX,XX eura.

52. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 109100474/2020 zo dňa 15.05.2020 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

53. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane nakoľko podmienky boli splnené len formálne a na základe predloženého spisového materiálu a výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval, že záver, ktorý správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v zmysle platných právnych predpisov, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci.

II.

Žaloba

54. Včas podanou žalobou zo dňa 16.07.2020 na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100900474/2020 zo dňa 15.05.2020 (ďalej

aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 102743382/2019 zo dňa 27.11.2019.

55. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie týchto nezákonných rozhodnutí.

56. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný a správca dane si nezaobstarali dostatok potrebných podkladov pre napadnuté rozhodnutia, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, že neodôvodnene a v neprimeranom rozsahu preniesli naňho dôkazné bremeno, že prekročili medze povolenej správnej úvahy, že nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a teda, že nevydali rozhodnutia obsahujúce zákonom predpísané náležitosti a procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom.

57. V časti II. žaloby žalobca uviedol právny základ správnej žaloby a relevantné skutočnosti pre konanie, namietal nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly z dôvodu nezákonnosti dôkazných prostriedkov, ktoré boli použité v rámci daňového konania. Príčinou nezákonnosti dôkazných prostriedkov je realizácia medzinárodnej výmeny informácií v trvaní dlhšom ako ustanovuje kapitola II, oddiel 2, článok 10 Nariadenia Rady ( EÚ ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

58. V časti III. žaloby namietal nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly a poukázal na prerušenie daňovej kontroly v súvislosti s vykonanou medzinárodnou výmenou informácií do Holandska, kedy správca dane zaslal dňa 25.09.2018 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Holandska na preverenie dodávok tovaru pre spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, pričom odpoveď bola vyhotovená dňa 01.04.2019. Taktiež poukázal na skutočnosť, že dňa 12.10.2018 bola správcom dane zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Poľska na preverenie dodania tovaru pre spoločnosť O. F. K. od dodávateľa C.-E., pričom až dňa 15.07.2019 bola poľskou finančnou správou zaslaná konečná odpoveď s prílohami. Z tohto vyplýva dôvodné podozrenie, že takto aplikovaný dôkazný prostriedok predstavuje nezákonný dôkazný prostriedok a v prípade, ak na podklade takto realizovanej medzinárodnej výmeny informácií bolo realizované prerušenie daňovej kontroly, takto prerušená daňová kontrola je nezákonná. Podľa žalobcu konečná odpoveď nepredstavovala rozhodujúci dôkazný prostriedok pre realizáciu daňovej kontroly a bolo možné realizovať úkony v rámci daňovej kontroly aj bez danej odpovede. Takéto postupy v rámci medzinárodnej výmeny informácií je potrebné považovať za neefektívne a nadbytočné, pretože zbytočne predlžuje trvanie daňovej kontroly a nedôvodne zaťažujú kontrolovaný daňový subjekt. Z tohto dôvodu takéto porušenie daňovej kontroly nemožno akceptovať, pretože je nepodstatné a neúčelné. Na takéto prerušenie daňovej kontroly preto nemožno prihliadať. Ak teda dôjde k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly o čas, po ktorý bola daňová kontrola z tohto dôvodu prerušená, sa lehota na ukončenie daňovej kontroly nepredlžuje. Nakoľko priebeh daňovej kontroly, ako aj samotný postup je od počiatku poznačený vadou nezákonnosti z dôvodu nedodržania postupu, ktorý ustanovujú pre orgány verejnej moci právne predpisy, je protokol dokumentom, ktorý je vyhotovený na podklade konania, ktoré je priamo v rozpore so zákonom a s ním súvisiacimi právnymi predpismi, v čoho dôsledku sa tento samotný stáva nezákonným listinným dôkazom, na základe ktorého bolo správcom dane vydané rozhodnutie správcu dane, a teda je poznačené vadou nezákonnosti. Postupom, ktorý správca dane zvolil v priebehu daňovej kontroly došlo k závažnému porušeniu princípu proporcionality tým, že postup správcu dane sa prieči ustanoveniu § 3 ods. 1 daňového poriadku. Práve nedodržanie zásady proporcionality žalobca namietal už v predchádzajúcom konaní, kedy sa s laxným prístupom v časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu nemožno stotožniť. Žalovaný sa s námietkou žalobcu vôbec nevysporiadal, a jeho odôvodnenie svedčí o tom, že sa ňou ani nezaoberal.

59. Správca dane a ani žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil skutočnosť, ktorá by ospravedlňovala nedodržanie stanovenej dĺžky zákonnej lehoty. Má za to, že v zmysle bodu 25 Nariadenia, „lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať“. Správca dane a rovnako tiež žalovaný svoj nezákonný

postup nielenže riadne neodôvodnili, ale zároveň nezákonne získaný dôkaz vo forme protokolu použili v daňovom konaní ako podklad pre vydanie svojich rozhodnutí.

60. Žalobca ďalej namietal zistenie skutkového stavu veci, keďže správca dane na zistenie skutkového stavu veci vykonal dožiadanie prostredníctvom žiadosti v rámci medzinárodnej výmeny informácií, z ktorých pre správcu dane vyplynuli určité informácie týkajúce sa predmetných obchodov. Žalobca zastáva názor, že správca dane nemôže žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií považovať za konkrétny vykonávaný dôkaz, ale ide o informáciu o výsledkoch dokazovania vykonaného dožiadaným správcom dane. Z tohto dôvodu bol správca dane povinný v rámci prejednávacej zásady zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 daňového poriadku zistiť konkrétne vykonané dôkazy a umožniť kontrolovanému daňovému subjektu vyjadriť sa ku všetkým týmto vykonaným dôkazom. Správca dane na potvrdenie informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií nevykonal žiadne dokazovanie, t.j. informácie nijakým spôsobom nepotvrdil a daňovému subjektu neumožnil účasť na tomto dokazovaní v rozsahu práv priznaných platnou právnou úpravou.

61. Mal za to, že boli porušené jeho práva, keď správca dane ústne pojednávanie v zmysle zápisnice zo 14.11.2019 poňal doslova formálne, kedy zástupcovi daňového subjektu predložil značne rozsiahlu textovú časť, z ktorej obsahu vyplývalo použitie množstva ďalšieho odborného textu vrátane judikatúry a odmietol mu sa k predloženému relevantne vyjadriť bez akéhokoľvek uvedenia dôvodu. Je objektívne nemožné zo strany zástupcu preštudovať na počkanie rozsiahlu dokumentáciu s ešte obsiahlejším obsahom odkazujúcim na množstvo zdrojov.

62. Namietal tiež neuvedenie dôvodu výkonu daňovej kontroly, nepreskúmateľné aplikovanie pojmu „zmiznutý obchodník, nárazník, účelovo vložená spoločnosť“ a pojmu personálne prepojených subjektov, odmietnutie predložených podkladov v súvislosti s podvodným konaním a nemožnosť zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní.

63. V časti IV. žaloby žalobca namietal neobstaranie dostatočného množstva podkladov a neúplné zistenie skutkového stavu pre rozhodnutia vo veci, neodôvodnené prenesenie dôkazného bremena na žalobcu v neprimeranom rozsahu, účelové spochybnenie predložených dokladov, prekročenie medze zákonom dovolenej správnej úvahy a nevydanie rozhodnutí obsahujúcich zákonom predpísané náležitosti.

64. V časti V. žaloby žalobca uviedol návrh petitu žaloby.

65. V časti VI. žaloby žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

III.

Vyjadrenie žalovaného

66. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 12.08.2020, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že zistenia správcu dane, ako aj závery z týchto zistení vyplývajúce, sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a v rozhodnutí žalovaného.

67. Uviedol, že námietky žalobcu sú identické s jeho námietkami uvedenými v odvolaní, pričom zotrval na stanovisku k nim uvedeným v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Správca dane v rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, popísal, z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a zaoberal sa aj námietkami žalobcu. Takisto žalovaný vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal aj s kategorickými námietkami žalobcu.

68. Vo vzťahu k žalobným námietkam žalovaný zotrval naďalej na tom, že v konaní správca dane získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že konaním žalobcu došlo k porušeniu ust. § 19 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 9 ods. 1 písm. a) a § 15, § 19 ods. 2 zákona o DPH, t.j. žalobca si neoprávnene odpočítal daň z faktúr od spoločností I. Sk, N. I., A. O., K., O. F., O. I.. Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade bol skutkový stav dostatočne zistený. Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade bol skutkový stav dostatočne zistený. Nepovažoval pritom za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný svojím postupom nerešpektoval práva žalobcu, a že sa nevysporiadal s jeho námietkami, naopak z

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal s každou odvolacou námietkou žalobcu. Žalovaný zotrval na svojich záveroch aj vo vzťahu k žalobným námietkam.

69. K námietke žalobcu ohľadom prerušenia daňovej kontroly z dôvodu zaslania MVI žalovaný poukázal na rozsudky NS SR sp.zn. , , , z ktorých vyplýva právny názor: ,,..nariadenie, na ktoré sťažovateľ upozorňuje a tam upravená lehota, sa vzťahuje na medzinárodnú výmenu informácií a nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. Medzinárodná výmena informácie je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú“. Žalovaný konštatuje, že správca dane prerušil daňovú kontrolu na základe zákonného dôvodu, a to na čas, ktorý bol nevyhnutne potrebný na získavanie požadovaných informácií. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva ani nepožaduje od neho plnenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona na účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného dodania služby, správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií, overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane.

70. K námietke žalobcu, že správca dane neuviedol dôvody pre začiatok daňovej kontroly žalovaný uviedol, že podľa ust. § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať skôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. Zároveň uviedol, že správca dane nie je povinný v oznámení uviesť dôvod začatia daňovej kontroly. Žalovaný zastával názor, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie február 2018 bola začatá dňa 10.08.2018 a ukončená dňa 02.08.2019, t.j. bola ukončená v zákonnej lehote. Zároveň zdôraznil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku.

71. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní, žalovaný uviedol, že pojem daňový podvod (konanie poznačené podvodom) stabilne používa judikatúra Súdneho dvora na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. V takých prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom na to, že daňové orgány aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora spolu s prevzatím ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania dane z pridanej hodnoty.

72. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia jeho práv v súvislosti so zápisnicou č. 102613638/2019 žalovaný uviedol, že táto zápisnica bola poslednou vo vyrubovacom konaní, v ktorej správca dane prerokoval s daňovým subjektom pripomienky k protokolu. V priebehu daňovej kontroly bol žalobca niekoľkokrát vyzývaný správcom dane na vyjadrenie sa resp. objasnenie/vysvetlenie k daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za preverované zdaňovacie obdobie. Správca dane vo výzve upozornil daňový subjekt, že ak nevyhovie výzvam správcu dane v požadovanom rozsahu, v určenom čase a vierohodnými dôkazmi nepreukáže svoje tvrdenia, uplatnené právo na odpočítanie dane vyplývajúce z uvedených dokladov posúdi správca dane v súlade s ustanovením § 51 a § 49 ods. 2 zákona o DPH za neoprávnené. V uvedených výzvach správca dane nežiadal daňový subjekt len o vyjadrenie sa k obchodným aktivitám v spoločnosti, ale žiadal, aby daňový subjekt pravdivosť údajov riadne preukázal a neúplné údaje doplnil vierohodnými dôkazmi a inými dokladmi, nakoľko daňový subjekt naďalej vykonáva činnosti, či už na bitúnku, alebo na farmách. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na fakt, že žalobca bol v priebehu daňovej kontroly správcom dane oboznámený so zistenými skutočnosťami (Zoup č. 100208208/2019 zo dňa 17.01.2019), t.j. pri spísaní poslednej zápisnice žalobca vedel o zisteniach správcu dane, nakoľko bol v priebehu daňovej kontroly o nich oboznámený/informovaný (poznámka žalovaného, žalobca nepodal vyjadrenie, nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení). V zápisnici 102613638/2019 správca dane neuviedol žiadne nové skutočnosti, o ktorých by žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly informovaný, správca dane v tejto zápisnici prerokoval so žalobcom pripomienky k protokolu (v priebehu vyrubovacieho konania neboli zistené

žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu rozdielu dane uvedeného v protokole o daňovej kontrole ). Práva žalobcu podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku mu zo strany správcu dane upreté neboli.

73. K námietke žalobcu týkajúcej sa dôkazného bremena žalovaný uviedol, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach služieb resp. tovaru od jednotlivých dodávateľov I. Sk, N. I., A., K., O. I., O. F. v kontrolovanom zdaňovacom období, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok tohto tovaru uvedenými spoločnosťami. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú reálnosť dodania tovaru uvedenými spoločnosťami pre žalobcu. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je žalovaný toho názoru, že dodávateľom žalobcu v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na DPH z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania tovaru resp. služby žalobcovi, a preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. V súvislosti s dôkazným bremenom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -13, v ktorom skonštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR , ako i ďalší rozsudok v konaní č. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR v konaní pod sp. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ,,dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný “.

74. Za dôležitú otázku v predmetnom konaní považoval posúdenie miery zaťaženia daňového subjektu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Poznamenal, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou žalobcu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou žalobcu, ktorý je platiteľom dane. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca uplatňujúci si odpočítanie DPH, má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, resp. konkrétnym subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri dodaní tovaru resp. služieb, ktorý mu dodali spoločnosti I. Sk, N. I., A., K., O. I., O. F. ako dodávatelia, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľných plnení, ale aj ich skutočné dodanie zo strany týchto dodávateľov, resp. subdodávateľov. Uviedol, že preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií za preverované zdaňovacie obdobie na základe ním predložených dokladov správca dane zistil, že obchodné transakcie (dodanie tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nárok na odpočítanie dane.

75. Žalovaný je toho názoru, že nie je úlohou správcu dane preukazovať existenciu daňovej transakcie, resp. preukazovať že plnenie sa neuskutočnilo tak, ako to vyplýva z predložených daňových dokladov, ale jeho úlohou je overovať, či daňový subjekt daňovú transakciu správne deklaroval a preukázal. Uzavrel, že v predmetnej veci správca dane na základe vykonaného dokazovania neuznal daňovému subjektu odpočítanie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie z dôvodu, že daňový subjekt nepredložil a neoznačil dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovaru resp. služby od ním uvádzaných dodávateľov, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené i prijatie plnení od týchto dodávateľov, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno žalobcu. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia ako odberateľ takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (NS SR ).

76. K overovaniu obchodného partnera žalovaný uviedol, že je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overenie si obchodných partnerov nie je povinnosťou žalobcu, ale v prípade, ak si žalobca uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze. Žalobca v danom prípade nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi ním a dodávateľom v zmysle predložených faktúr. Žalovaný na základe uvedených skutočností považuje námietky žalobcu za právne irelevantné.

IV.

Replika žalobcu

77. Žalobca v replike zo dňa 02.09. 2920 v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a žalobe žiadal vyhovieť.

V.

Prerušenie konania správneho súdu

78. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. - 188 zo dňa 25.09.2020 konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100900474/2020 zo dňa 15.05.2020, prerušil podľa ust. do skončenia prejudiciálneho konania vedeného pred Súdnym dvorom EÚ začatého na základe návrhu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , ktorý uznesením zo dňa 05.03.2020 predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení: - Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly?

- Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?

- Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?

V.

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

79. Súdny dvor EÚ vo veci C-186/20, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 05.03.2020, doručený Súdnemu dvoru EÚ dňa 29.04.2020 a ktorý súvisí s konaním HYDINA s.r.o. proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, rozhodol rozsudkom zo dňa 30.09.2021: 1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 2010, s.1). 2. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) vo veci daňovej kontroly v nadväznosti na žiadosť týkajúcu sa odpočítania dane z pridanej hodnoty v súvislosti s dodaním tovaru. Súdny dvor EÚ sa v rozhodnutí zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií stanovených v nariadení č. 904/2010 a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správcom dane z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií. Súdny dvor EÚ rozhodol takto: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského

štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“

VI.

Pokračovanie v konaní

80. Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie č.k. - 196 zo dňa 20.1.2022, ktorým pokračoval v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100900474/2020 zo dňa 15.05.2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

VII.

Vyjadrenie žalobcu k pokračovaniu v konaní

81. Žalobca sa vyjadril k pokračovaniu správneho súdu v konaní o správnej žalobe po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20, týkajúceho sa návrhu na začatie prejudiciálneho konania ohľadom výkladu článku 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 2010, s.1) a to vyjadrením zo dňa 07.03.2022, doručeným správnemu súdu dňa 07.03.2022 a zároveň predložil súdu žiadosť o predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ, nakoľko rozsudok v tejto veci neposkytuje úplnú a jednoznačnú odpoveď na otázky položené zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V.

Právne posúdenie veci

82. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. , ust. , ďalej len ako „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a na pojednávaní konanom dňa 13.10.2022 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

83. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100900474/2020 zo dňa 15.05.2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 102743382/2019 zo dňa 27.11.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eura na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018.

84. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ).

85. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

86. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

87. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

88. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

89. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

90. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

91. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

92. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

93. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

94. Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

95. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

96. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

97. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

98. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

99. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

100. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých

dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

101. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

102. Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

103. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane po vykonaní daňovej kontroly v rozhodnutí určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

104. Podľa o DPH (ďalej „“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

105. Podľa , dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

106. Podľa , dodaním služby, je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

107. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

108. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

109. Podľa ods. l , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

110. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

111. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , pri odpočítaní dane podľa je daň uvedená v záznamoch podľa c) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, pri odpočítaní dane podľa má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

112. Podľa , na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

113. Podľa , zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

114. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd posudzuje, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj

procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

115. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca ako daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období február 2018 nakupoval a predával tovar, prevažne hydinu, mäso, syry, ryby, mäsové výrobky, krmivo a obstarával služby a materiál. Za zdaňovacie obdobie február 2018 deklaroval nákup služieb pitvania a chladenia hydiny na základe zmluvy o poskytovaní služieb spracovania hydiny uzatvorenej so spoločnosťou <poskytovateľom služby> I. SK zo dňa 29.12. 2017, kde predmetom zmluvy je záväzok poskytovateľa vykonať pre objednávateľa služby so spracovanie hydiny (pitvanie a chladenie hydiny) na prevádzke platiteľa na adrese Napájadlá 1, Košice. Za zdaňovacie obdobie február 2018 si žalobca ďalej odpočítal daň zo služieb fakturovaných na základe Zmluvnej objednávky od dodávateľa N. I., ktoré mali byť poskytované na farmách a na bitúnku v Košiciach a tiež si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 57 507.55 eura, za dodanie služieb od dodávateľov A. O. s.r.o., (kuriérske služby) - fa č. 49180390, K. O., s.r.o., (prenájom autobusu) - fa č. 49180502, č. 49180503, O. I. (náklady na dopravu) - fa č. 49180457, O. F. K. s.r.o. (príjemky 58551, 58805 mrazené za nákup mrazeného tovaru) - fa č. 44180272, č. 44180326, č. 52180093.

116. Správny súd konštatuje, že rámcovo je možné vymedziť, že žalovaný ako odvolací orgán konštatoval vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorý po vykonanom dokazovaní určil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eura na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018, keď zvýšil daň vyrubenú daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie február 2018 zo sumy X.XXX,XX eura na sumu XXX.XXX,XX eura.

117. Správny súd primárne posudzoval, či žalobca má právo na nadmerný odpočet DPH, ktorý si uplatnil u správcu dane, t.j. či obchodné transakcie uvedené v dodávateľských faktúrach, ktoré predložil žalobca správcovi dane za účelom priznania nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie február 2018, sa uskutočnili tak, ako boli deklarované a teda, či splnil všetky zákonné hmotnoprávne podmienky na jeho uplatnenie uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

118. V kontexte na uvedené skutočnosti, správny súd zároveň skúmal, či napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, či je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, či zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a či došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom, verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a či skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi.

119. V procese posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.

120. Podstatnou v preskúmavanom prípade je skutočnosť, že žalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálnosť dodávky tovaru resp. služieb od jednotlivých dodávateľov uvedených vyššie v kontrolovanom zdaňovacom období február 2018.

121. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.

122. Daňový poriadok zakotvuje v ust. § 3 základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o

daniach podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chráni záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v . Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Rovnako je treba poukázať na podmienky v ust. a , ust. zákona o DPH s tým, že sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Nesplnenie uvedených podmienok nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane vychádza nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny základ.

123. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, keď z vykonaného dokazovania vyplynula nepreukázateľnosť dodávky predmetných služieb žalobcovi.

124. K námietke žalobcu, že dôkazná povinnosť bola prenesená na orgán verejnej správy, správny súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane a v zmysle ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH je právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, hlásení a vyúčtovaní, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení daňového subjektu, ako aj pravdivosť skutočností uvedených na dokladoch ním predložených. Povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov, je preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane teda spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia a disponuje účtovnými dokladmi (faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa a pod.). Na druhej strane nie je však možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“, čo však podľa názoru správneho súdu nebol tento prípad. Správny súd konštatuje, že v danej veci sa nejednalo o predloženie nadštandardných dôkazov a o presun dôkazného bremena na správcu dane, ktorý mal pochybnosti vzhľadom na v konaní zistené skutočnosti v súvislosti s predmetnými dodávkami a od žalobcu žiadal len také dôkazy, ktorými mal disponovať. Právo na odpočítanie dane z dodávky vzniká

platiteľovi dane v deň, keď mu vznikla daňová povinnosť, t. j. dňom uskutočnenia (dodania) reálneho zdaniteľného plnenia, ktoré musí byť náležite preukázané daňovým subjektom.

125. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.02.2011 a z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“ Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené, poukazuje na ust. , a ust. zákona o DPH, ktoré stanovujú hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby sa jednalo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť keďže to zákon neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ho získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.01.2013). Správny súd zároveň poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.09.2016, sp. zn. , a zo dňa 17.09.2015, sp. zn. zo dňa 25.11.2014, z ktorých vyplýva, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru a teda predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja a pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené, daňový subjekt ako platiteľ dane mal možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.

126. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Súdna prax jednoznačne ustálila, že dôkazné bremeno v prípade preukazovania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia leží na pleciach daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce iba predloženie faktúry, dodacích listov, výpisu z účtu, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V prípade správcom dane preukázateľne spochybnených uskutočnených zdaniteľných plnení je prechod dôkazného bremena na plecia daňového subjektu ústavne konformný. Navyše takýto zásah do autonómie jednotlivca je odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR ).

127. Preto správny súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že podmienka disponovania existenciou materiálneho plnenia je nevyhnutne splnená, ak o existencii predmetného materiálneho plnenia nie je pochybnosť, pretože preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane (daňovým subjektom) na uskutočňovanie zdaniteľných plnení, je podmienkou pre odpočítanie dane a pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.

128. Dodanie tovaru alebo služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj materiálnej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňovému subjektu boli reálne dodané služby deklarovanými dodávateľmi, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Súdna prax jednoznačne ustálila, že dôkazné bremeno v prípade preukazovania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia leží na pleciach daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce iba predloženie faktúry, dodacích listov, výpisu z účtu, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V prípade, ak správca dane preukázateľne spochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení, je prechod dôkazného bremena na ťarchu daňového subjektu ústavne konformný. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je odôvodnený aj verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR ).

129. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ dane, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V danom prípade, pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie DPH pri dodávkach tovaru resp. služieb od jednotlivých dodávateľov v kontrolovanom zdaňovacom období február 2018, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok služieb alebo tovaru uvedenými spoločnosťami.

130. Podľa názoru správneho súdu, správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

131. K námietke žalobcu, že správca dane neuviedol dôvody pre začiatok daňovej kontroly správny súd uvádza, že podľa ust. § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola u žalobcu začala dňom určeným oznámení správcu dane o daňovej kontrole č. 101224182/2018 zo dňa 26.06.2018 a ktoré obsahovalo všetky predpísané náležitosti, t. j. deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie a ktoré bolo žalobcovi ako daňovému subjektu doručené dňa 03.07.2018. Správny súd poznamenáva, že správca dane nie je povinný v oznámení uviesť dôvod jej začatia. Možnosť vykonať daňovú kontrolu priamo vyplýva z Daňového poriadku, ktorý upravuje postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane. V súlade s ust. § 44 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, teda preveruje, či daňový subjekt si sám svoju daňovú povinnosť alebo nárok na vrátenie dane správne vypočítal a uviedol v daňovom priznaní, podaním ktorého je daň vyrubená, teda, či si správne vyrubil daň (ust. § 68 ods. 4 Daňového poriadku). Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že správca dane pri začatí výkonu daňovej kontroly u žalobcu postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a že v konaní nebolo zistené žiadne porušenie jeho zákonných ustanovení pri jej začatí. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

132. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly správny súd uvádza, že daňová kontrola u žalobcu ako daňového subjektu za zdaňovacie obdobie február 2018 bola začatá dňa 10.08.2018 a ukončená dňa 02.08.2019 dňom doručenia protokolu. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola vykonaná podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku v zmysle ktorého, lehota

na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, a teda bola ukončená v zákonnej lehote. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

133. Vo vzťahu k vyššie uvedenému správny súd poukazuje na to, že pokiaľ je prerušený výkon daňovej kontroly podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku (čo v danej veci nebolo), počas tejto doby lehota na jej vykonanie neplynie. V tejto súvislosti súd poukazuje na nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré v článku 10 stanovuje, že dožiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 podľa možnosti čo najrýchlejšie, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Nedodržanie tejto lehoty zo strany dožiadaného orgánu však nemôže ovplyvniť dobu prerušenia daňovej kontroly, pretože dĺžka lehôt podľa vyššie citovaného nariadenia nie je záväzná pre dobu prerušenia daňovej kontroly (nariadenie neupravuje dĺžku daňovej kontroly). Lehoty v zmysle citovaného nariadenia sú určené pre dožiadaný orgán, ktorý má poskytnúť požadované informácie a nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. Trvanie prerušenia daňovej kontroly je teda viazané na splnenie jeho účelu, nie na plynutie lehoty stanovenej citovaným nariadením, v ktorej má dožiadaná strana odpovedať na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Ak trojmesačná lehota na vybavenie žiadosti bola dožiadanou stranou prekročená, nemá vplyv na zákonnosť prerušenia daňového konania podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku a ani na to, že lehota na vykonanie daňovej kontroly počas prerušenia konania v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynula. Prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly (viď zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7/2016), právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.09.2019 (sťažovateľ HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54/1468, Kežmarok).

134. Správny súd zároveň poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý rozhodol vo veci C- 186/20, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.03.2020, doručený Súdnemu dvoru EÚ 29. apríla 2020 a ktorý súvisí s konaním HYDINA s.r.o. proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a to rozsudkom zo dňa 30.09.2021 a ktorý sa týkal výkladu článku 10 nariadenia Rady /EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 2010, s.1), pričom tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vo veci daňovej kontroly v nadväznosti na žiadosť týkajúcu sa odpočítania dane z pridanej hodnoty v súvislosti s dodaním tovaru. Súdny dvor EÚ sa v rozhodnutí zaoberal povahou lehôt na poskytnutie informácií stanovených v nariadení č. 904/2010 a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správcom dane z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií. Súdny dvor EÚ v tejto rozhodol takto: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“

135. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní, správny súd uvádza, že pojem daňový podvod (konanie poznačené podvodom) stabilne používa judikatúra Súdneho dvora EÚ na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. V takých prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom na to, že daňové orgány aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ spolu s prevzatím ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania DPH. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

136. Správny súd konštatuje, že žiaden dôkaz nenasvedčuje, že žalobca nemal úmysel získať daňovú výhodu vo forme uplatnenia odpočítania DPH a teda nepreukázal opak. Správny súd zdôrazňuje že ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane. Takýto

spôsob usporiadania obchodných vzťahov napĺňa znaky zneužívajúceho konania, ktoré zadefinoval ESD v rozsudku C-255/02 - Halifax zo 07.12.2010. Z rozsudku vyplýva, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami (bod 74). Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (bod 75). Predmetný rozsudok Halifax v bode 81 uvádza, že pre posúdenie tohto plnenia, ktorého cieľom má byť získanie daňovej výhody, je potrebné vziať do úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické a personálne prepojenie medzi podnikateľmi. Preukázanie zneužívania si na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v šiestej smernici a vo vnútroštátnej právnej úprave viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu (Halifax, bod 86).

137. Správny súd dodáva, že aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid C-80/11 a C-142/11 SD EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (viď najmä rozsudky - C-285/09, ako aj z 27.10.2011 Tanoarch, C-504/10). V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (viď najmä rozsudok z 03.03.2005 Fini H, C-32/03, Zb. s. I- 1599, ako aj Kittel a Recolta Recycling ako aj z 29.03.2012, Véleclair, C-414/10).

138. Podľa judikatúry SD EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Naopak, nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797; Netto Supermarkt, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10). Navyše v súlade s článkom 273 prvým odsekom smernice 2006/112 členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Napriek tomu, že tieto ustanovenia priznávajú členským štátom určitú mieru voľnej úvahy (viď rozsudok z 26.01.2012, Kraft Foods Polska, C-588/10), táto možnosť sa v zmysle druhého odseku uvedeného článku nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole 3 s názvom „Fakturácia“ hlavy XI s názvom „Povinnosti zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb“ uvedenej smernice a najmä v jej článku 226. Okrem toho opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH (viď v tomto zmysle najmä rozsudky Gabalfrisa a i., Halifax a i.; z 21.10.2010, NideraHandelscompagnie, C-385/09, ako aj Dankowski).

139. Súdny dvor EÚ konštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (viď rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

140. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci (viď rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04, 04.07.2006, Zb. s. I-6057) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Vnútroštátne ustanovenia je potrebné vykladať eurokonformným spôsobom v súlade so smernicou v zásade až po uplynutí transpozičnej lehoty smernice (viď Adeneler, C-212/04, 04.07.2006, Zb. s. I- 6057), teda pri predmetnej smernici od 01.01.2008.

141. Záverom vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Pre posúdenie subjektívneho prvku zneužitia práva je potrebné vychádzať z účelu takýchto plnení na základe ich obsahu. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne.

142. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd konštatuje, že žalobca mal prijať všetky rozumné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa stane súčasťou fiktívnych obchodov, zneužívajúcich systém DPH a mal možnosť si riadne preveriť svojich dodávateľov, ktorí si neplnili svoje povinnosti voči správcovi dane (nepodávala daňové priznania k DPH, ani kontrolné výkazy). Naopak, konanie žalobcu nie je v zhode s konaním obozretného daňového subjektu, ktorý si riadne preverí, či potencionálny obchodný partner je platiteľom DPH. Z celkového konania žalobcu ako podnikateľského subjektu, nie je možné skonštatovať, že by bol konal obozretne a v dobrej viere, čo má aj dosah na posudzovanie z hľadiska vnútroštátnej rozhodovacej praxe, resp. judikatúry SD EÚ. Správny súd zdôrazňuje, že každý subjekt vstupujúci do obchodných vzťahov musí zachovávať náležitú mieru obozretnosti, predovšetkým vzhľadom k povahe tovaru a služieb a zabezpečiť si potrebné podklady pre splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne prišlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na jeho strane.

143. Ďalej správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.12.2011 sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že: „Znakom jednej zo zásad obchodného práva t.j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady, že do úvahy sa berie vždy skutočný obsah právneho úkonu, opodstatnené.“

144. Určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností jednotlivého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C- 80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).

145. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ust. oprávnené (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.01.2013).

146. Správny súd poukazuje na právne závery, uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. : „Určiť exaktnú hranicu, po ktorú dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a hranicu, od ktorej ho už nezaťažuje, býva spravidla náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade však daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má

preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu vykonať aspoň také opatrenia, ktoré možno považovať za rozumné a štandardné pri realizácii akejkoľvek obchodnej transakcie. Za takéto opatrenie možno jednoznačne považovať aj preverenie skutočnosti, či je subjekt, s ktorým jedná, či priamo uzatvára obchod, na takéto konanie oprávnený. V tejto súvislosti je v jeho vlastnom záujme, aby na účely takého preverenia vyžiadal od dotknutého subjektu napr. plnomocenstvo, ktoré môže následne slúžiť ako dôkaz o tom, že obchod bol realizovaný s tou osobou, ktorá predmetné plnomocenstvo predložila.“

147. Zároveň správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené, poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vychádza ustálená judikatúra a v ktorom poukázal nielen na základnú zásadu obchodného práva a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď ust. ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle ust. právnu ochranu, tzn. Pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v Daňovom poriadku, oprávnené. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

148. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že orgány verejnej správy sa vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci riadne a dostatočné dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správny súd má za to, že postupom orgánov verejnej správy taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi. Žalobca mal možnosť sa vyjadriť k obsahu výpovedí svedkov, k vykonanému dokazovaniu a navrhovať dôkazy, objasniť sporné skutočnosti, na čo bol správcom viackrát písomne vyzvaný. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne opísal postup správcu dane počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania a konštatoval, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a zároveň uviedol ako boli ním vykonané a vyhodnotené dôkazy, t.j. jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, spolu s úvahou ako boli zistené skutočnosti právne posúdené. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol aj to, ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu (podľa ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo). Vo vzťahu k uvedenému, správny súd konštatuje, že v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí tieto náležitosti neabsentujú, táto skutočnosť vyplýva jednak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, keď žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré v daňovej kontrole DPH správca dane zistil.

149. Správny súd poukazuje na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy môže byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, ktorý môže byť buď absolútny, to znamená, že rozhodnutiu chýba odôvodnenie celkom alebo v odôvodnení chýbajú skutkové dôvody, na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody. Je to v prípade, keď sa rozhodnutie zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, alebo keď z odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, aké dôkazy a či vôbec boli vykonané v konaní. Taktiež, keď chýba úvaha, ako boli právne posúdené zistené skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné, keď jeho výrok je v rozpore s odôvodnením alebo ak v odôvodnení chýbajú právne závery, ktoré by vyplývali zo skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. V danom prípade,

napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo riadne odôvodnené a preto mu nie je možné prisúdiť vadu nepreskúmateľnosti. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

150. K námietke žalobcu, že bol nesprávne zistený skutkový stav, správny súd uvádza, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca ako platiteľ dane si neoprávnene odpočítal daň z faktúr za dodávku tovaru a služieb od spoločností I. SK A..P..U.., N. I. A..P..U.., A. O. A..P..U.., K. O.. A..P..U.., O. I. (náklady na dopravu), O. F. K. s.r.o., a že jeho konaním došlo k porušeniu ust. § 19 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Preto sa správny súd stotožnil s názorom správcu dane, že danom prípade bol skutkový stav dostatočne zistený, a že žalobca nepreukázal reálnu existenciu prijatých plnení, ktoré mali byť uskutočnené zo strany dodávateľov. Nepovažoval pritom za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný svojím postupom nerešpektoval jeho práva a že sa nevysporiadal s jeho námietkami, naopak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal s každou odvolacou námietkou žalobcu. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

151. Správny súd dodáva, že žalobca ako platiteľ dane mohol podrobne objasniť okolnosti nakontaktovania sa na dotknuté spoločnosti, predložiť dôkazy o tom, že tieto spoločnosti ponúkali, resp. mali zverejnenú ponuku, alebo reklamu, prípadne dôkazy o tom, odkiaľ získal platiteľ dane na spoločnosti referencie, odporúčania. Žalobca mohol predložiť e-mailovú komunikáciu či už s deklarovanými dodávateľskými spoločnosťami, ale aj s odberateľskou spoločnosťou. Bolo teda na žalobcovi, aby už v čase deklarovaných zdaniteľných plnení si zabezpečil dôkazy, ktoré bude môcť predložiť s odstupom času, napríklad z dôvodu obhájiteľnosti pred správcom dane. V súvislosti s uvedeným, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. bod 6.10 z v ktorom sa uvádza: „v prípade, že si daňový subjekt uplatňuje právo (napr. právo na odpočet DPH), musí už od počiatku premýšľať nad tým, ako toto právo obháji v prípadnom spore a v nadväznosti nato by mal, z dôvodu objektívnej i požadovanej obozretnosti, daný obchod patrične zdokumentovať. “

152. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. uviedol, že: „pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv nepostačuje, pretože uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, správca dane tieto dôkazy posúdi a vyhodnotí. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak platiteľ neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH.“

153. Na rozdiel od prípadu, ktorého sa týkal rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , na ktorý poukázal žalobca, kedy daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Správny súd poukazuje na zásadnú skutočnosť vyplývajúcu z uvedeného rozsudku, a to na podmienku „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia“, ktorá však v posudzovanom prípade preukázaná nebola. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, aj keď majú doklady všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované.

154. Zároveň správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu -44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená.

155. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

156. Správny súd má za to, že orgány verejnej správy vyvodili z výsledkov daňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa dane, správny právny záver, že obchodné transakcie uvedené

vo faktúrach sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní a žiadnymi ďalšími dôkazmi nepreukázal, že uvedené zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené. Možno konštatovať, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a za účelom komplexného posúdenia preverovaných zdaniteľných obchodov a obchodných partnerov žalobcu ako platiteľa dane, pri preverovaní obchodných transakcií za preverované zdaňovacie obdobie, využil znenie ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku podľa ktorého, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Zároveň správca dane okrem iných dôkazov využil výsledky preverovaní a kontrolných zistení z daňových kontrol DPH daňových subjektov (dodávateľov žalobcu) za jednotlivé zdaňovacie obdobia.

157. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že žalovaný a správca dane zistený skutkový stav vyhodnotili správne, t. j. že žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t.j. dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované na predmetných faktúrach, správca dane považoval túto fakturáciu bez ekonomického opodstatnenia, za faktúry, za ktorými nie je žiadna reálna dodávka. Správca dane správne konštatoval porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 2 o DPH v zmysle ktorých, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, nakoľko mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním uvádzaného záveru, že sporné zdaniteľné obchody sa neuskutočnili. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

158. Podľa názoru správneho súdu sa orgány verejnej správy vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie, pričom nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dôsledne postupoval podľa Daňového poriadku, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Daňový poriadok je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

159. V súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie obchodov, a teda reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne ako účastník fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňového subjektu zúčastneného na kontrolovanom zdaniteľnom obchode.

160. Správny súd zhrnul, že žalobca v konaní nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o realizácii predmetného obchodu, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá

právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu ako platiteľa dane to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. Nárok na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH preukáže.

161. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že bolo povinnosťou žalobcu aby preukázal nielen existenciu zdaniteľných plnení, ale aj ich skutočné dodanie zo strany dodávateľov - I. SK A..P..U.., N. I. A..P..U.., A. O. A..P..U.., K. O.. A..P..U.., O. I., O. F. K. s.r.o. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v konaní nepreukázal, že zo strany uvedených dodávateľov na faktúrach, bolo uskutočnené dodanie deklarovaných služieb (tovaru) v zmysle ust. § 8 zákona o DPH a preto, nevznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 zákona o DPH a následne odberateľovi (žalobcovi) uvedenom na faktúre ani nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Správny súd preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

162. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

163. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (, , ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, RecueilIII/1997).

164. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v rozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé konanie (m. m. , , -12). Na ústavnosť odôvodnenia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné (viď uznesenie ÚS SR č.k. -41 zo dňa 27. 8. 2003).

165. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane, je vecne správne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s ust. zamietol.

166. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s ust. , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

167. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na

Krajský súd v Bratislave ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.