Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_3CoCsp-17-2024.pdf
PDF · 133.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/17/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, Q. Q. - O., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42185190, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.02.2024, č. k. 11Csp/72/2023-151 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa .04.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve, v bode 04., v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10 EUR (301,26 SKK) za každý jeden prípad omeškania.“, „V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti štyroch po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20 EUR (602,52 SKK), do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.“, „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 2 EUR (60,25 SKK) ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene
dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 06., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení.“ „Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR (9 399,31 SKK), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“ „Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri uplatnení svojho práva.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 17., v znení: „Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 20., v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať obchodným zákonníkom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 21., v znení: „Obidve zmluvné strany vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIII. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj vyslovenia deviatich neprijateľných zmluvných podmienok (ďalej aj „NZP“) v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 2.4.2009, ktorú uzavrela so žalovaným. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 11Csp/45/2022-62 zo dňa 14.10.2022 vyhovel žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o určenie dvoch neprijateľných zmluvných podmienok a zvyšok žaloby, teda o určenie zvyšných siedmych neprijateľných zmluvných podmienok vylúčil na samostatné konanie.
3. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; § 53 ods. 1 až 5; § 53a ods. 1; § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník („ďalej aj „OZ“); §
298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
4. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že v prípade takejto žaloby nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok Cdo/127/2017 z 30.1.2019; uznesenie 6Cdo/27/2018 z 28.3.2019) a Krajského súdu v Prešove (10Co/30/2018 z 9.4.2019; uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016). Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Dôležité je aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či dodávateľ ju použije alebo nie, keďže rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu. Čo sa týka zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute (výrok I.), túto podmienku ako neprijateľnú už judikoval Okresný súd Prešov v rozhodnutí č. k. 24Csp/79/2022-58 z 17.10.2022, potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoCsp/7/2023-101 z 27.4.2023. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa dohody o zrážkach zo mzdy (výrok II.) judikoval ako neprijateľnú Okresný súd Prešov vo vyššie citovanom rozsudku. Zmluvnú podmienku uvedenú v bode 06 VPPÚ (výrok III.) judikoval ako neprijateľnú Okresný súd Poprad v rozsudku č. k. 17Csp/95/2021-289 z 12.4.2022, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3CoCsp/33/2022-406 z 6.12.2022. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa dohodnutého poplatku (výrok IV.) judikoval ako neprijateľnú Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 9Csp/203/2016-34 z 5.10.2017, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/2/2018-60 z 22.5.2018. Dohodu o vyplnení zmenky (výrok V.) judikoval ako neprijateľnú rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/162/2014 z 14.11.2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015 z 25.6.2015, aj vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/95/2021. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa výlučnej aplikácie Obchodného zákonníka (výrok VI.) judikoval ako neprijateľnú rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 32Csp/136/2019-85 z 31.3.2021, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp/22/2021 z 20.1.2022, rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/171/2019-65 z 17.8.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/55/2020 z 24.6.2021, rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 1Csp/38/2019 z 2.12.2019, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp/14/2020 z 15.7.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/135/2019 z 8.4.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/5/2021 z 29.4.2021. Poslednú zmluvnú podmienku týkajúcu sa vyhlásenia zmluvných strán (výrok VII.) judikoval ako neprijateľnú rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/100/2022-146 z 4.10.2022, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoCsp/64/2022-202 z 9.11.2023.
5. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný namietajúc, že v predmetnom sporovom konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 02.04.2009 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 350,- Eur. V prípade osoby žalobcu má žalovaný za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala (obdobne čl. 11 ods. 2 CSP). Žalobca sa sám na žalovaného obrátil so žiadosťou o úver, pričom následne žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Žalobca svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil svojím podpisom, bol si vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa (porov. rozsudok SDEÚ z 16.07.1998, Gut Springenheide GmbH, Rudolf Tusky v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt für Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní zmluvy o úvere dobre informovaný, avšak ľahostajný. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora z 12.01.2006, sp. zn.:
C-361/04, vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“
6. Žalovaný je toho názoru, že žalobca na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá naliehavý právny záujem, podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP. V zmysle uvedeného ustanovenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašič a kol.: Civilný sporový poriadok - Veľký komentár, Praha: C.H. Beck, 2016). Vychádzajúc zo znenia ustanovenia ust. § 137 písm. d) CSP je možné konštatovať, že CSP v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným právnym predpisom, t.j. výnimka žalôb o určenie právnej skutočnosti, je Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru), zákon o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť dražieb), občiansky zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu). Žalobca sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti (neprijateľnosti) a nie určenia či tu právo je alebo nie je. Určenie existencie/neexistencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, pričom určenie neprijateľnosti nevyplýva zo žiadneho osobitné predpisu. Za takýto právny predpis nemožno považovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v § 3 ods. 5 citovaného zákona nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Zákon o ochrane spotrebiteľa iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva bez toho, aby bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ môže domáhať svojho práva proti porušovateľovi na súde (k tomu rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 17Csp/52/2016 z 7.6.2017, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 14.06.2017, č. k. 17Co/325/2016-75). Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ). Priamo na prednej strany zmluvy sa uvádza, že spotrebiteľ súhlasí s obsahom tejto zmluvy, bol oboznámený a súhlasí s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane VPPÚ. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ, pričom uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Žalovaný si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ, splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere.
7. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť a rozhodnutie vedené pod sp. zn. 11Csp/45/2022, v zmysle ktorého už súd rozhodol o zmluve a v tomto konaní o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok by rozhodnutie nezakladalo žiadne nové práva alebo povinnosti, nebol by ani vykonateľným ani aplikovateľným. Takéto konanie žalobcu sa javí účelové. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd zrušil napadnutý rozsudok.
8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutočnosť, pokiaľ sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I.ÚS 188/06). Vo svojom odvolaní žalovaná považuje žalobný petit na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok za nenáležitý a procesne neprípustný. Žalovaná sa mylne domnieva, že podaná žaloba je neprípustná pre rozpor s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Predmetná žaloba predstavuje efektívny procesný prostriedok pre spotrebiteľa, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených a porušených práv v dôsledku nedodržania povinnosti žalovanej nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky vo formulárových zmluvách, ako aj nekalých obchodných praktík pri ich uzatváraní. Konštatovanie žalovanej, že žalobou o určenie NZP nie je možné požadovať takéto určenie a pripustiť súdny prieskum NZP, predstavuje popieranie práva na prístup k súdu a vyjadruje celkový vzťah žalovanej k rešpektovaniu ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu ako aj princípu ochrany
spotrebiteľa. Predmetná žaloba je okrem iného aj účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred neustálym používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách.
9. Žalovaná v podstate vykladá ustanovenie § 137 CSP tak, ako keby tento uzákoňoval taxatívny výpočet možných žalôb, brániac spotrebiteľovi podať žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. CSP ponechal, rovnako ako to bolo počas účinnosti OSP, exemplatívny výpočet druhu možných žalôb, teda prípustné sú aj iné žaloby, ako sú vymenované v § 137 CSP. S poukazom na čl. 3 ods. 2 CSP nie je možné nebrať na vedomie význam slova „najmä“ v § 137 CSP. Zákonodarca dokonca počíta, okrem iných alternatív, aj s alternatívou len určovacieho výroku už priamo v CSP v ust. § 298 CSP. Dostatočnú legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj iné určovacie žaloby s cieľom ochrany spotrebiteľa poskytuje už citované ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale aj § 53a ods. 1 OZ. Práve rozhodovanie súdov o neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych sporoch, popri posudzovaní nekalých obchodných praktík je nosným pilierom spotrebiteľského práva, tak ako to vyplýva z úniového práva a vnútroštátnych právnych noriem. Práve všetky zákonné ustanovenia, ktoré vo svojom vyjadrení uvádza žalovaná, avšak ich považuje za nenáležité pre prípustnosť určovacej žaloby, vo svojom komplexe predstavujú prípustnosť určovacích žalobných návrhov. Nemali by preto už byť žiadne pochybnosti o tom, že od 01.01.2018 sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď to ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. výslovne umožňuje, a to práve s odkazom na § 137 CSP.
10. Ak ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., v platnom znení, práve s odkazom na § 137 CSP, umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy žalobou, tak v zmysle zásady, že vo väčšom je obsiahnuté menšie, ak sa spotrebiteľ môže domáhať žalobou určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak sa môže domáhať žalobou aj určenia neplatnosti ktorejkoľvek neplatnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, lebo určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, je taktiež určením neplatnosti zmluvy. Pre úplnosť však je potrebné zdôrazniť, že určovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo oporu v zákone aj pred 01.01.2018, v zmysle § 137 CSP, § 298 CSP a v zmysle zák. č. 250/2007 Z. z. a § 53a OZ. Z názorov žalovanej by vyplývalo, že určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je len akýmsi vedľajším produktom iného spotrebiteľského sporu. V skutočnosti je však určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ. Aplikujúc výklad CSP využívaný žalovanou, by vlastne vôbec nebolo možné v SR určovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky, čo je v príkrom rozpore s čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z úniovej, ale aj z vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že súd môže žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť len v jednom prípade, a to keď zistí, že sa v súdenej veci nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak súd zistí, že v súdenej veci o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide, žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietnuť nemôže, a to bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky samostatnou žalobou v zmysle § 298 ods. 1 CSP, alebo pri podmienkach, aké sú obsiahnuté v § 298 ods. 2 CSP a tiež bez ohľadu na to, či žaloba smeruje proti obchodníkovi, ktorý je autorom neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo proti jeho právnemu nástupcovi a bez ohľadu na to, že o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, už bolo v inom súdnom konaní, ale z iného právneho vzťahu, založenom iným právnym úkonom rozhodnuté, a to aj v prípade, ak by sa súdne konania týkali tých istých strán a bez ohľadu na to, či v prípade úverového právneho vzťahu, už úver splatený bol alebo ešte nie. Tieto ustanovenia predstavujú v Civilnom sporovom poriadku odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z princípu ne ultra petitum, pričom § 298 nepredstavuje nóvum, ktoré by priniesla rekodifikácia civilného procesu. Takmer rovnakú úpravu obsahoval Občiansky súdny poriadok v § 153 ods. 3 a 4. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné obchodné podmienky, poistné podmienky, prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože, ak boli dodržané podmienky hmotného práva, predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Vyššie uvedené argumenty, však už sú, vzhľadom na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/27/2018, z 28.03.2019 a na už ustálenú súdnu prax, nadbytočné.
11. Čo sa týka inštitútu abstraktnej kontroly v spotrebiteľských zmluvách podľa § 301 a nasl. CSP, tak tento inštitút netvorí žiadnu prekážku pre individuálne súdne konania v spotrebiteľských veciach, a to, či už so spotrebiteľom na strane žalobcu alebo na strane žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 6 Ndc 20/2016 z 23.01.2017; uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Ndc/1/2017, zo 06.03.2017 uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Co/1/2018, z 30.05.2019. Z uvedeného čl. 7 ods. 1 Smernice, premietnutej do § 53a OZ, ale aj z § 53 OZ vyplýva ex offo súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok, a to práve v individuálnych spotrebiteľských súdnych konaniach, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, napr. vo veciach C-429/05, C-240 až C-244/98, C-168/05, C473/00, C-404/06, C-412/06, C-91/92, C- 509/07, C-243/08, C-377/14, C-472/11, C-397/11, C-488/11. Týka sa to dokonca aj konania pred odvolacím súdom, ako to vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-397/11.
12. V súvislosti s možnou úvahou o retroaktivite ustanovenia § 53a OZ treba uviesť, že ak je súčasťou právneho poriadku ustanovenie § 53 ods. 1 a § 879f ods. 3 OZ, nemôže ísť v podobe § 53a OZ o narušenie právnej istoty, keďže toto neupravuje substantívne a retroaktívne neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ale definuje prípady, v ktorých bude daná ex lege povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. V súvislosti s transpozíciou smernice 93/13/EHS realizovanou v § 53a OZ a súvisiacich právnych predpisoch je nutné uviesť, že po prijatí a notifikovaní uvedenej úpravy bolo voči Slovenskej republike s konečnou platnosťou skončené konanie o porušení Zmluvy o Európskom spoločenstve z dôvodu nesprávnej a neúplnej transpozície predmetnej smernice. Ustanovenie § 53a OZ malo nepochybne svoje opodstatnenie aj v kontexte predsúdneho konania vedeného proti SR v systéme EÚ Pilot, vzhľadom na jeho ambíciu ustáliť osobitný mechanizmus ochrany pred sústavným používaním neprijateľných zmluvných podmienok. K praxi určovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobkyňa poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp. zn. 9Co/29/2017, zo 17.05.2018; sp. zn. 18Co/90/2018, z 19.11.2018; sp. zn. 19Co/199/2017, z 05.06.2018; sp. zn. 20Co/145/2018, z 30.05.2019; sp. zn. 22Co/128/2018, z 26.03.2019. Rovnaký názor prípustnosti a nutnosti rozhodovania o žalobách na určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn 4Cdo/148/2018, z 30.07.2019 a rovnako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/27/2018, z 28.03.2019. Vo viacerých veciach je určovací výrok, ktorým sa určuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, spojený s výrokom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, prípadne s neplatnosťou celej úverovej zmluvy, teda viaceré, ale len určovacie výroky, z čoho logicky vyplýva prípustnosť žalôb aj len o jeden určovací výrok, a to výrok o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, k čomu poukazujem napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/289/2015, z 09.11.2016.
13. Mylný je aj názor žalovanej ohľadne práva spotrebiteľa, domáhať sa v individuálnom spotrebiteľskom spore určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. S rovnako mylnými názormi žalovanej sa už odvolací súd vysporiadal (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/107/2017 z 09.05.2018; rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23Co/106/2017 z 27.11.2017; uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/67/2018 zo 06.07.2018; rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/282/2015 zo 14.09.2016). K povinnosti ex offo súdneho skúmania neprijateľnosti zmluvných podmienok, žalobkyňa poukazuje napr. na rozsudky Súdneho dvora EÚ, vo veciach C-243/08 (Pannon GSM); C- 137/08 (VB Pénzugyi Lizing); C-472/11 (Banif Plus Bank). Súmernú odpoveď na všetky námietky žalovanej dáva rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 30.1.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 124/2020, z 15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017. Pokiaľ sa žalovaná odvoláva na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado SA, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/46/2022 z 27.10.2022 sa vysporiadava aj s ďalšími skutočnosťami, ktoré žalovaná namieta proti žalobe. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky je súd povinný vyhlásiť dokonca aj v prípade, ak ju zmluvnú strany zmluvne zmenili, ako to vyplýva z bodu 1. výroku rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-19/20, z 29.04.2021.
14. Pokiaľ ide o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, tieto predstavujú už notoricky známe neprijateľné zmluvné podmienky používané žalovanou, ako aj inými dodávateľmi bankového alebo nebankového spektra. V prvom rade je potrebné uviesť, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Zo strany žalovanej nebola nijakým spôsobom upozornená na namietané neprijateľné zmluvné podmienky, ako ani na ich dôsledky, zmluvná voľnosť bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje
predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Ak z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR vyplýva, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, tak z toho vyplýva aj to, že čo zakázané je, to konať nemôže. Dodávateľ má zakázané používať predmetné zmluvné podmienky. Súdu je z jeho činnosti aj známy postoj žalovanej k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorá nerešpektuje § 53a OZ a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok dôvodnejšia. Súdna kontrola štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Je podstatné a rozhodujúce, že napádané zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa. Ak žalovaná ako dodávateľ nepredložila v konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaná, a zamietnuť žalobu. Je potrebné skúmať naopak konanie dodávateľa, ako si plnil svoje zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou, pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaná a preto ako dodávateľ je povinná preukázať, že zmluvné ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaná však zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázala, že bol vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam. Neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc v konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa vonkajšiemu pozorovateľovi javí byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť, zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav slabosti spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa ako ľahkomyseľné a nezodpovedné, vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, z ktorých sa zdá, že ak si spotrebiteľ produkt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom zarobí. Pri štandardných zmluvách sa vychádza práve z toho, že druhá strana ich nečíta a že právo ani nemá požadovať, aby ich strany čítali. Keďže je ekonomicky nezmyselné, aby tieto subjekty zmluvu čítali a o nej rokovali, tak právna úprava prináša ochranný mechanizmus, ktorý reflektuje legitímne očakávania subjektov, že predformulované zmluvy budú obsahovať všetky obligatórne náležitosti a nebudú obsahovať neprijateľné klauzuly. Zo strany dodávateľov však dochádza k zneužívaniu tejto dôvery a konaniu v rozpore s dobrými mravmi.
15. Vznesená námietka res iudicata je nedôvodná až iluzórna. Predmetom konania vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11Csp/45/2022 síce bolo posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 02.04.2009, avšak vo vzťahu k namietaným zmluvný podmienkam súd posudzovanie o ich neprijateľnosti vylúčil na samostatné konanie (sp. zn. 11Csp/72/2023). S poukazom na uvedené argumenty žalobkyňa navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov v rozhodnutí súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolateľ nevymedzil čo do rozsahu, voči ktorým výrokom napadnutého rozsudku podáva odvolanie, možno teda predpokladať, že odvolanie podal voči všetkým výrokom. Text odvolania však neobsahuje nijaké konkrétne námietky voči výrokom určujúcim neprijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok, ku ktorým by odvolací súd mohol zaujať stanovisko. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie čo do určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pretože všetky predmetné zmluvné podmienky už boli v minulosti judikované v rozhodnutiach odvolacieho súdu, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje a ktoré sú odvolateľovi známe, keďže bol sporovou stranou v týchto konaniach, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné ich na tomto mieste znova opakovať.
18. Odvolanie v podstate obsahuje tri námietky, a síce, že žalobkyňu v okamihu uzavretia zmluvy treba považovať za priemernú spotrebiteľku v rozumnej miere pozornú a opatrnú; v žalobe nepreukázala
naliehavý právny záujem a napadnutý rozsudok žalobkyni nezakladá nijaké nové práva alebo povinnosti, teda nie je vykonateľný ani aplikovateľný. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte namietaných nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
19. K námietke, že žalobkyňu treba považovať za priemerne obozretnú osobu, ktorá do zmluvného záväzku vstúpila dobrovoľne súc si vedomá všetkých následkov porušenia zmluvných povinností, odvolací súd podotýka, že samotná koncepcia CSP v niektorých typoch konaní počíta s ochranou slabšej strany, ku ktorým patria aj spotrebiteľské spory, a v ktorých je povinnosťou súdu vyvažovať nerovnovážne postavenie sporových strán. Ak by sme prijali argumentáciu odvolateľa, potom by súdna ochrana slabšej strany a ochrana spotrebiteľa vôbec stratili akýkoľvek podklad. Právo chráni aj legitímne očakávania dodávateľa v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch na primeranú odplatu za poskytnuté služby, túto legitímnu ochranu však nepožívajú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré vytvárajú hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení ustanovenia § 137 CSP v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). S touto námietkou sa vysporiadal už súd prvej inštancie citujúc relevantnú judikatúru najvyššieho súdu, ktorou sú nižšie súdy pri svojom rozhodovaní viazané, čiže ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.
21. Čo sa týka námietky rei iudicatae, odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že v tomto konaní ide o iný predmet než v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/4/2022. Nemožno akceptovať tvrdenie odvolateľa, že napadnutý rozsudok neukladá stranám nové práva a povinnosti, keďže určené neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné a žalobkyňu už nezaväzujú k nijakej forme plnenia na ich základe, zároveň pre žalovaného vzniká povinnosť zdržať sa uplatňovania týchto podmienok nielen vo vzťahu k žalobkyni, ale k všetkým ostatným spotrebiteľom.
22. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.
23. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré v čase rozhodovania sú upravené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol, a preto súd priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).