Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_20Csp-171-2019.pdf
PDF · 129.68 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/171/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu O. B., G.. XX.X.XXXX, K. E. XXX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a primerané finančné zadosťučinenie, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 8.6.2007, č. 0504154396, v bode 1., časti I. Základné podmienky, v znení: „Poplatok za správu Úveru: 60 Sk / mesačne“, je neprijateľná.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, zo dňa 8.6.2007, č. 0504154396, v bode 4., časti II. Záverečné ustanovenia, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“, je neprijateľná.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 100,- eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
V. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.08.2019 sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 8.6.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0504154396, vo výške 50 000,- Sk (1.659,70 eura), mesačnou splátkou vo výške 1.407,-- Sk (46,70 eura), ročnou úrokovou sadzbou 12,35 %, RPMN 17,31 % a konečnou splatnosťou úveru 20.5.2011. V bode 1., časti I. Základné podmienky, je uvedená podmienka v znení: „Poplatok za správu Úveru: 60 Sk / mesačne “. Žalovaná mu neposkytla reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol individuálne dojednaný a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké plnenia a akého účelu ide. Podľa bodu 70. rozsudku SD EÚ, sp. zn. C-143/13, zo dňa 26.2.2015, zmluvné podmienky musia byť v každom prípade posúdené z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy, ak by sa malo konštatovať, že nie sú formulované jasne a zrozumiteľne. O neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky, vo vzťahu k inému dodávateľovi, rozhodol rozsudkom Krajský súd Trnava, sp. zn. 23Co/301/2016, zo dňa 22.5.2017, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Skalica, sp. zn. 5C/359/2014, zo dňa 1.3.2016. V odôvodnení uviedol: „ 10. Tzv. poplatok za správu úveru v bode 1.2 zmluvy o úvere vo výške 3,99 eur, ktorý bol súčasťou úverovej zmluvy súd I. inštancie s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-143/13, Matei proti SC Volksbank Romania SA, považoval správne za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (o podmienku, ktorou sa dlžníkovi ukladá poplatok, za ktorý zo strany veriteľa (banky) nedostával žiadne relevantné protiplnenie). Pojem „správa úveru“ označuje zrejme súbor úkonov spojených s faktom, že veriteľ eviduje zostatok úveru, pripisuje úroky, započítava splátky, účtuje poplatky a pod. Tieto úkony však veriteľ vykonáva pre svoje potreby, nie pre potreby dlžníka. Zo zmluvy ani z VOP nie je zrejmé, v čom spočíva „správa účtu“, aké úkony veriteľa v prospech dlžníka majú byť týmto poplatkom odmeňované. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá pre veriteľa nárok na ďalšiu peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.” Okresný súd Skalica v rozsudku zo dňa 20.08.2013, sp. zn. 1C/286/2012, uviedol: “Súd v rámci skúmania podmienok uzavretej spotrebiteľskej zmluvy podrobil súdnej kontrole dohodnutú podmienku platenia poplatku za správu úveru. Podľa výpisu z úverového účtu žalobca pravidelne účtoval žalovanej poplatky uvádzané opakovane vo výpise z účtu napr. pravidelný mesačný poplatok za správu úveru, poplatky za upomienky. Súd má za to, že sa jedná o podmienku neprijateľnú a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke, slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Taktiež na poplatok za upomienku niet žiadneho zákonného nároku, nemôže patriť veriteľovi v prípade, keď si tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaná plnila na splatenie úveru len čiastočne a dostala sa do omeškania so splácaním mesačných splátok. Z obsahu žaloby a ani predložených listinných dôkazov žalobca nepreukázal aké konkrétne sumy boli započítané z plnenia žalovanej na účtované poplatky za vedenie účtu, upomienky na poplatok za poskytnutie úveru.“ Ďalšia neprijateľná zmluvná podmienka je uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. 0504154396, zo dňa 8.6.2007, v bode 4., časti II. Záverečné ustanovenia, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“ V danom prípade ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. OZ. Aplikácia OBZ by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Na podporu potreby aplikácie OZ a nie OBZ, poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 402/2013, zo dňa 19.6.2013 a taktiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5M Cdo 20/2009, zo dňa 25.1.2011. O neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky, vo vzťahu k inému dodávateľovi, rozhodol rozsudkom Krajský súd Prešov, sp. zn. 8Co/34/2017, zo dňa 20.2.2018, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10C/56/2016, zo dňa 29.11.2016. Krajský súd v rozhodnutí uviedol: „18. Podľa názoru odvolacieho súdu sa vo veci nie je možné stotožniť s tvrdením, podľa ktorého dojednanie o použití ustanovení Obchodného zákonníka obsiahnuté v Hlave 15 § 5 úverových podmienok sa malo vzťahovať iba na záväzkový vzťah týkajúci sa vernostného identifikačného čísla. V Hlave 15 § 5 sa hneď na úvod konštatuje obchodnoprávny charakter úverovej zmluvy vyplývajúci z ustanovenia § 262 odsek 1 Obchodného zákonníka umožňujúceho aplikovateľnosť tohto právneho predpisu aj na neobchodné vzťahy 19. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa “) v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 písm. p) definuje pojem obchodnej praktiky. Podľa tohto ustanovenia obchodnou praktikou sa rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi. Ak na ponuku produktov a marketing sa dohodne režim Obchodného zákonníka je zrejmé, že cieľom takéhoto dojednania je znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti prípadným nekalým obchodným praktikám upraveným v ustanovení § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 3 tohto právneho predpisu pritom umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom, s cieľom ochrany spotrebiteľa, domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva. Spotrebiteľovi taktiež patrí právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto sa porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. “ Krajský súd Prešov v rozhodnutí zo dňa 27.10.2016, sp. zn. 7Co/93/2016, uviedol: „Zákon č. 250/2007 Z.z., v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 písm. p) definuje pojem obchodnej praktiky. Podľa tohto ustanovenia obchodnou praktikou sa rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi. Ak na ponuku produktov a marketing sa dohodne režim Obchodného zákonníka je zrejmé, že cieľom takéhoto dojednania je znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti prípadným nekalým obchodným praktikám upraveným v ustanovení § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.“ Žalobca zároveň požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 405,40 eura, čo zodpovedá rozdielu medzi sumou ktorú na predmetný úver zaplatil a poskytnutým úverom (2.065,10 eura mínus 1.659,70 eura).
2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k žalobe uviedla, že z ustanovenia § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“) vyplýva, že žaloba o určenie právnej skutočnosti prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak je výslovne pripustená (dovolená) osobitnou právnou normou. V kontexte prebiehajúceho sporu však žiadnej normatívnej opory pre žalobcom požadované určenie niet. Takáto možnosť nie je založená ustanovením § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže je ním normovaná povinnosť dodávateľa generálne - v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi - zdržať sa používania neprijateľnej podmienky, jeho aplikácia neprichádza do úvahy v individuálnych spotrebiteľských sporoch, ktorých výsledky sú striktne limitované na sporové strany (§ 228 ods. 1 CSP). Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka preto nie je hmotnoprávnym podkladom pre určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnych spotrebiteľských sporoch, ale výlučne v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa §§ 301 a nasl. CSP; práve preto našlo toto ustanovenie Občianskeho zákonníka svoje zodpovedajúce procesné vyjadrenie v § 305 ods. 3 CSP. Aj procesnoprávna náuka sa v tomto vyjadrila jasne: „Hoci výpočet § 137 CSP je len demonštratívny, žaloba výlučne na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore už nebude prichádzať do úvahy..... Rovnako nie je naplnená ani hypotéza podľa § 298 CSP. Žalobné návrhy o určenie údajnej neprijateľnosti zmluvných podmienok však nie sú sprevádzané domáhaním sa ochrany žiadneho konkrétneho subjektívneho práva žalobcu. Voči žalobnému návrhu na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 405,40 eura namietala, že nebolo žalobcom prednesené vonkoncom žiadne tvrdenie, ktoré by ho substancovalo. Nie je najmä vôbec špecifikované, čomu má byť vlastne učinené zadosť, akým negatívnym spôsobom sa údajné protiprávne konanie banky negatívne premietlo do nemateriálnej sféry žalobcu v takej kvalite a v takom rozsahu, že je nutné jeho odškodnenie. Nebolo ani prednesené žiadne tvrdenie na posúdenie primeranosti žalobného nároku, s výnimkou arbitrárneho konštatovania jeho údajnej primeranosti ako nejakého nesporného faktu. Nie je prítomné vôbec žiadne tvrdenie žalobcu, proti ktorému by sa mohli (a mali) brániť, s ktorým by mohli polemizovať a argumentovať, prečo je prípadne nesprávny. Poukázala na závery sformulované Najvyšším súdom Českej republiky v otázke primeraného zadosťučinenia z nekalej súťaže: „Právě proto, že nárok na přiměřené zadostiučinění je nárokem, který podléhá volné úvaze soudu, je třeba vycházet z povinností tvrdit a dokazovat, jež stíhají žalobkyni podle § 79 odst. 1 a §120 odst. 2 o. s. ř., ve smyslu kterých bylo její povinností způsobem určitým a srozumitelným vylíčit a prokázat rozhodné skutečnosti, jimiž byla vedena k uplatnění nároku na přiměřené zadostiučinění v požadované peněžité formě..... Povinností žalobkyně tedy bylo v souladu s citovanými ustanoveními občanského soudního řádu tvrdit, proč právě forma peněžité satisfakce je s ohledem na tvrzené a prokázané nekalo soutěžní jednání žalované na místě, a proč, pakliže nárok na peněžitou formu zadostiučinění bude prokázán, je přiměřenou právě částka v rozsahu 480.000,- Kč. Ze skutečnosti, že nárok na zadostiučinění podléhá volné úvaze soudu nelze bez dalšího dovodit, že soud„ nepotřebuje kritéria“, která by pro přiměřenost takovéhoto nároku posuzoval. Volná úvaha soudu ne-znamená libovůli soudu, který bez dalšího, aniž by posuzoval v daném případě konkrétně zjištěné a také prokázané skutečnosti a okolnosti jednání v nekalé soutěži určí, kdy požadovaná forma satisfakce je č inení na místě a tudíž je či není přiměřenou. Pro svoji úvahu musí mít soud k dispozici dostatek tvrzených a prokázaných skutečností, vymezujících určité hranice, z nichž se soud při svých úvahách vychází a to nejen z pohledu maximální či minimální možnosti peněžní reparace vzniklé nemateriální újmy.“. Nakoniec uviedla, že z hypotézy právnej normy vyjadrenej v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. zreteľne vyplýva, že vzniku predmetného práva musí predchádzať úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde. Nestačí, že prípadne došlo k porušeniu práva alebo povinnosti dodávateľom, táto skutočnosť musí byť vybavená atribútom adjudikácie (právoplatného súdneho rozhodnutia) a nemôže byť skúmaná v spore o primerané finančné zadosťučinenie ako prejudícium. Len v takom prípade dá totiž súd zodpovedajúcim rozsudočným výrokom autoritatívnu a záväznú odpoveď na otázku, či došlo k porušeniu práva alebo povinnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to: Zmluvou o splátkovom úvere na č.l. 4, Vyjadrením žalovanej na č.l. 16-18, Vyjadrením žalovanej na č.l. 48-51, listinou - Vyplatenie úveru budúcnosti na č.l. 52, Žiadosťou o predčasné splatenie úveru na č.l. 53, výpisom z úveru č. 0504154396 za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019, od 1.1.2007 do 31.12.2008 a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 8.6.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0504154396, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 50 000,- Sk (1.659,70 eura), ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 1.407,- Sk (46,70 eura). Strany si dohodli ročnou úrokovú sadzbu 12,35 %. RPMN bola 17,31 % a konečná splatnosť úveru 20.5.2011.
5. V bode 1., časti I. Základné podmienky, je uvedená podmienka v znení: „Poplatok za správu Úveru: 60 Sk / mesačne “
6. V bode 4., časti II. Záverečné ustanovenia, je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“
7. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že splácal úver a stále sa to navyšovalo. Zobral si úver cca 50 000 korún. Po piatich rokoch, keď to mal splatené, ešte stále požadovali 2900 eur. Stále mu volali zo Slovenskej sporiteľne. Žalobu podal, lebo zmluva neobsahovala také podmienky a stále sa to navyšovalo. Na základe rady od otca požiadal dva alebo tri roky dozadu združenie, aby mu pomohli. Ujma mu vznikla taká, že mu vyvolávali, aby zaplatil peniaze, ktoré už boli zaplatené. Nepamätal si, aby na predmetný úver zaplatil 2065,10 eura.
8. Z výpisov z účtu vyplýva, že žalobca na poplatkoch za správu úveru uhradil 3x 1,99 eura + 19x 60,- Sk, celkovo 43,81 eura.
9. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
10. Podľa § 52 ods. 1 - 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení od 01.05.2007 do 30.09.2007 (ďalej aj ako „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
14. Podľa článku 3 ods. 3 vyššie uvedenej smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
15. Podľa § 298 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
16. Podľa § 298 ods.2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
17. Súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcovia ako spotrebitelia na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013). Pokiaľ ide o namietanú neprípustnosť žaloby súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 18Co/120/2017, ktorý pripustil, že spotrebiteľ sa má možnosť domáhať určenia neprijateľnej podmienky. Taktiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2017, sp. zn. 6 Ndc 20/2016 právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes. A nakoniec podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná.
18. „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018).
19. Súd následne skúmal, či napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Súd má za to, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď vedenie (správa) úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu dodávateľa klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom dodávateľa. Pri splácaní úveru veriteľovi slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom veriteľa, ktorý prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu veriteľom, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný.
20. Súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), s ktorým sa súd stotožňuje a podľa ktorého je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku).
21. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku a to: Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“, tak súd po preskúmaní predmetnej podmienky dospel k záveru, že sa jedná o neprijateľnú podmienku. Súdny dvor v bode 68,69 rozsudku C-415/11 uviedol: „Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri otázke, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Okrem toho sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok. Pokiaľ ide otázku, za akých okolností dôjde k takejto nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery“, treba konštatovať vzhľadom na šestnáste odôvodnenie a ako v podstate uviedla aj generálna advokátka v bode 74 svojich návrhov, že, vnútroštátny súd má na tento účel preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní.“ V danom prípade je nepochybné, že žalobca by nesúhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní, keďže by jej uzatvorením vylúčil aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, čo je v neprospech spotrebiteľa. Na takéto obchádzanie reagoval zákonodarca prijatím ustanovenia, podľa ktorého akékoľvek dohody, ktorých obsahom alebo účelom je vylúčenie aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné. Na namietanú nemožnosť vyhlásiť uvedenú podmienku za neprijateľnú, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.01.2011, sp. zn. 5 MCdo 20/2009, ktorý uviedol: „V danom prípade účastníkmi konania uzavretá zmluva spĺňala všetky znaky typovej zmluvy v zmysle predpisov o ochrane spotrebiteľa. Jej obsahom nesmela byť neprimeraná podmienku, za ktorú treba považovať aj zmluvné ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z tohto pohľadu za neprijateľnú podmienku bolo potrebné považovať ustanovenie všeobecných podmienok poskytovania verejnej mobilnej siete, v zmysle ktorého sa na premlčanie uplatní Obchodný zákonník. Toto zmluvné ustanovenie, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, spôsobuje totiž v danom prípade jeho nepriaznivejšie postavenie - Občiansky zákonník upravuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu, s uplatnením Obchodného zákonníka je ale spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba.“ Súd preto dospel k záveru, že takáto podmienka zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
22. Pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku, je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľov EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je potrebné takéto podmienky vyhlásiť za neplatné. Poplatok za správu úveru a dohodu o použití obchodného zákonníka v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednané. Poplatok za správu úveru a dohoda o použití obchodného zákonníka sú preto podľa súčasnej súdnej praxe považované za neprijateľné, lebo boli vopred zo strany žalovanej naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa.
23. S poukazom na vyššie uvedené súd určil podmienky v bode 1., časti I. Základné podmienky a v bode 4., časti II. Záverečné ustanovenia, za neprijateľné.
24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
26. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
27. Podľa poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
28. V konaní bol základný predpoklad na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia preukázaný tým, že žalovaná ako predávajúci používaním neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve porušila svoju povinnosť podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Vzhľadom na formulárový charakter je pritom zrejmé, že v danom prípade to bola práve žalovaná, kto tieto ustanovenia pripravila a zakomponovala do spotrebiteľskej zmluvy. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie.
29. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobcu bude primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovanej do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá vznikla konaním žalovanej, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovanú, ktorá ako dodávateľ finančnej služby závadne konala. Súd však nesúhlasil s výškou, akú si žalobca uplatnil. Vzhľadom na okolnosti veci, ujmu, ktorá bola žalobcovi spôsobená (žalobca čiastočne uhradil poplatok za správu úveru), dobu, ktorá uplynula od uzavretia zmluvy a jej skončenia, súd ustálil ako dôvodnú, primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti výšku primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100,- eur, a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
30. Pokiaľ ide námietku, že nestačí, že prípadne došlo k porušeniu práva alebo povinnosti dodávateľom, táto skutočnosť musí byť vybavená atribútom adjudikácie (právoplatného súdneho rozhodnutia), súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.10.2019, sp. zn. 12Co/43/2019, ktorý uviedol, že zo zákonného ustanovenia nevyplýva imperatív, aby žalobu o primerané finančné zadosťučinenie bolo možné podať spotrebiteľom až po právoplatnosti rozhodnutia o porušení práv alebo povinnosti dodávateľa voči spotrebiteľovi. Práve naopak, je na výbere spotrebiteľa, aký postup zvolí, t.j. či si nárok na ochranu spotrebiteľských práv a nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatní v jednej žalobe, alebo dvoma samostatnými žalobami. Trvať na tom, že tak môže výlučne urobiť iba dvoma samostatnými žalobami, najprv žalobou na ochranu spotrebiteľských práv a až po právoplatnosti tohto konania, v ktorom by bolo konštatované poručenie práv alebo povinnosti dodávateľa voči spotrebiteľovi, žalobu o primerané finančné zadosťučinenie, by bolo iba vyrábaním „žalôb na žalôb“. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 12.05.2020, č.k. 3CoCsp/1/2020 - 70 uviedol: „Z citovaného zákonného ustanovenia však nevyplýva skutočnosť, aby žalobu o primerané finančné zadosťučinenie bolo možné podať spotrebiteľom jedine a výhradne až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa určí porušenie práv, resp. povinností dodávateľa voči spotrebiteľovi. Možno konštatovať, že je na výbere samotného spotrebiteľa, či zvolí postup uplatnenia nároku na ochranu spotrebiteľských práv a nároku na primerané finančné zadosťučinenie jednou žalobou alebo samostatnými žalobami. Ust. § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku je ustanovením prijatým po účinnosti ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Odvolací súd uzatvára, že toto ustanovenie treba použiť ako výkladové pravidlo vo vzťahu k skôr prijatému ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. tak, že deklarácia porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti dodávateľa v spotrebiteľskom vzťahu síce pre úspešné uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia vykonaná byť musí, avšak nie právoplatne. Teda rozsudok o porušení práv spotrebiteľa je síce podmienkou pre rozhodovanie o primeranom finančnom zadosťučinení, ale súd o ňom môže rozhodnúť spolu s rozhodnutím o tomto porušení.
31. Súd na záver svojho rozhodnutia uvádza, že vznesenú námietku premlčania nároku na primerané zadosťučinenie zo strany žalovanej považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Súd poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/704/2015 zo dňa 18.01.2017, kde odvolací súd v obdobnej veci konštatoval, že premlčacia doba ohľadne tohto nároku nemohla uplynúť, pretože toto právo vzniká až na základe rozhodnutia súdu.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok v celom rozsahu a v časti primeraného zadosťučinenia v základu nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z priznanej sumy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).