Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/20/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T., IČO: X. proti

ţalovanému R. P., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom Mgr. R. Š.,

o zaplatenie 452,10 €, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 27 C

50/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín z 2. apríla 2009 č. k. -58, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Trenčín z 2. apríla 2009 č.k. -58

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 2. apríla 2009 č.k. -58 zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi čiastku 452,10 € s 20 % úrokom z omeškania z tejto čiastky

ročne od 27. februára 2004 do zaplatenia a trovy konania 186,41 €, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Z faktúr č. X., č. X., č. X.

a č. X. za poskytnuté verejné telekomunikačné sluţby zo ţalovaného M., ktoré mu ţalobca

poskytuje na základe zmluvy o pripojení a dodatku „V.“ uzavretými medzi účastníkmi dňa 3.

februára 2003, mal za preukázané, ţe za fakturačné obdobia od 8. októbra 2003 do 7. februára

2004 ţalovaný nezaplatil ţalobcovi cenu

za poskytnuté sluţby úhrnom vo výške 120,16 €. Podľa zmluvy o pripojení, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou je i dodatok „V.“ uzavretou v súlade so

o telekomunikáciách a to bodu 2 písm. b/ dodatku sa uţívateľ zaviazal platiť včas za cenu

sluţieb podľa zvoleného programu sluţieb. Ţalovaný doposiaľ neuhradil ani časť ceny

za poskytnuté sluţby a preto mu ţalobca následne vypojil SIM kartu. Pre tento prípad si

účastníci v zmluve, resp. jej dodatku „V.“, dohodli, ţe ţalovaný zaplatí ţalobcovi zmluvnú

pokutu vo výške 331,94 €. Preto popri nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté sluţby súd

ţalobcovi priznal i nárok na zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa vznesenú námietku

premlčania zo strany ţalovaného vyhodnotil v zmysle záväzného právneho názoru

odvolacieho súdu ako účelovú a právne irelevantnú. Vzhľadom k tomu, ţe ţalovaný je

od 27. februára 2004 v omeškaní so zaplatením svojho peňaţného záväzku, ţalobcovi vzniklo

popri práve na zaplatenie istiny i právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmluve dohodnutej

vo výške 20% ročne. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal na základe podnetu opatrovníka

ţalovaného s poukazom na ustanovenie v spojení s

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý navrhol

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

Nesúhlasil s právnym názorom, ţe nárok ţalobcu nie je premlčaný, pretoţe vzťah medzi

ţalobcom a ţalovaným vzhľadom na obsah zmluvy (Všeobecné podmienky čl. 15.3)

upravujúcej voľbu na časť vzťahov, posúdil ako obchodnoprávny

a aplikoval naň ustanovenia , podľa ktorých je premlčacia doba

4-ročná. Vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným bolo potrebné posúdiť ako vzťah

občianskoprávny a aplikovať naň ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Poukázal na to,

ţe zmluva o pripojení vymedzená v o elektronických

komunikáciách a pred 1. januárom 2004 v o telekomunikáciách je

svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v nie je

výslovne upravená ako spotrebiteľská zmluva. Vzťah medzi

a zákonom o elektronických komunikáciách, resp. zákonom o telekomunikáciách má povahu

všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Pretoţe

v osobitných predpisoch nie je upravený inštitút premlčania, na plynutie premlčacej lehoty je

potrebné aplikovať ustanovenia . Mimoriadny dovolateľ bol preto

toho názoru, ţe zmluva uzatvorená medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 3. februára 2003, ktorej

súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejnej mobilnej siete, spĺňala znaky

typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase jej podpisu.

Osobitne zdôraznil, ţe jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, ţe nesmú

obsahovať neprimeranú podmienku, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z ustanovení § 879e

ods. 3, 4 v spojení s a , ktorým sa s účinnosťou od 1. apríla

2004 zmenil a doplnil vyplýva, ţe ak účastníci spotrebiteľských zmlúv

(nemusia byť tak pomenované, ak spĺňajú ich charakter) nedali tieto zmluvy do 3 mesiacov

od nadobudnutia účinnosti do súladu s uvedenými ustanoveniami,

povaţujú sa tieto zmluvy zo zákona za absolútne neplatné (ex tunc). Ţalobca bol preto

povinný uzavretú spotrebiteľskú zmluvu v zákonnej lehote zosúladiť so zákonom tak, aby

neobsahovala neprimeranú – neprijateľnú podmienku uvádzanú vo všeobecných podmienkach

o uplatnení (napríklad aj vo vzťahu k premlčaniu). S uplatnením

() je spojená dlhšia 4 ročná premlčacia doba neţ podľa

(3 ročná premlčacia doba) a moţnosť dojednania vyššieho úroku

z omeškania (rozpor aj s dobrými mravmi), ale napríklad aj iná zodpovednosť pri náhrade

škody. Preto príslušné ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy (Všeobecné podmienky – čl. 15.3),

upravujúce voľbu na časť vzťahov, keď zmluvnou stranou je občan –

nepodnikateľ – spotrebiteľ, majú vo vzťahu k dĺţke premlčacej doby a vo vzťahu k výške

úroku z omeškania charakter neprijateľnej podmienky nielen v zmysle § 23a ods. 1,2 zák.

č. platného v čase uzavretia zmluvy účastníkmi, ale aj podľa

. Ak teda súd neposúdil vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným ako

spotrebiteľskú zmluvu, vec nesprávne právne posúdil.

Ţalobca vo svojom vyjadrení navrhol konanie o mimoriadnom dovolaní zastaviť

z dôvodu, ţe aj na konanie o mimoriadnom dovolaní je potrebné pouţiť analógiu právnej

úpravy prípustnosti podania dovolania uvedenú v pri tzv. bagateľných

sporoch, nakoľko v opačnom prípade by sa obchádzal účel právnej úpravy, keď

prostredníctvom inštitútu mimoriadneho dovolania by sa tieto spory aj naďalej prejednávali

v mimoriadnom dovolacom konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. . Bol toho právneho názoru, ţe dohoda

o voľbe , ktorá je obsahom Zmluvy o pripojení ako aj Všeobecných

podmienok, je plne v súlade s platnou právnou úpravou, keď sa nejedná o neprijateľnú

podmienku v zmysle , nakoľko takéto dojednanie

nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V prípade premlčania

aj zákazníkovi plynie rovnaká oproti výhodnejšia premlčacia lehota

napr. na uplatňovanie zodpovednosti za škody a pod. Voľba

na základe dohody nie je právnym poriadkom nijako výslovne obmedzená a to ani

v a ani v ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom

zákonníku.

Opatrovníčka ţalovaného sa v celom rozsahu stotoţnila s mimoriadnym dovolaním

generálneho prokurátora a navrhla mu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací

súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne

sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( v spojení s

ods. 2 ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní nevyšla najavo ţiadna

z týchto vád .

K námietke ţalobkyne obsiahnutej vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu týkajúcej

sa procesnej neprípustnosti mimoriadneho dovolania z dôvodu, ţe v konaní ide o tzv.

bagateľný spor je treba uviesť, ţe procesné predpoklady pre podanie mimoriadneho dovolania

sú upravené v Podľa tohto ustanovenia platí, ţe ak generálny prokurátor

na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby

poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon

( ), a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických

osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Tieto

predpoklady musia byť dané v čase podania mimoriadneho dovolania. Jeho procesnú

prípustnosť ale nevylučuje skutočnosť, ţe v konaní sa jedná o tzv. bagateľný spor.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na to, ţe mimoriadne dovolanie je

upravené v štvrtej hlave, štvrtej časti . Toto systematické

zaradenie je výrazom osobitosti tohto inštitútu ako mimoriadneho opravného prostriedku

v občianskom súdnom konaní, prostredníctvom ktorého právna úprava pripúšťa prelomenie

právoplatnosti súdnych rozhodnutí, t.j. "prelomenie" ich záväznosti a zásadnej

nezmeniteľnosti. Ak totiţ je súdne rozhodnutie právoplatné, ale nie je vecne správne, vzniká

rozpor medzi poţiadavkou na jeho stabilitu a poţiadavkou na jeho vecnú správnosť. Tento

rozpor moţno odstrániť iba pouţitím mimoriadneho opravného prostriedku.

Snaha presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia

vyneseného v občianskom súdnom konaní bez ohľadu na nezmeniteľnosť a záväznosť

súdneho rozhodnutia je legitímna v okamihu, keď sa v konaní alebo v rozhodnutí vyskytnú

také pochybenia, ktoré sú v príkrom rozpore s ústavnými princípmi platiacimi v civilnom

procese, pričom tieto pochybenia nie sú riešiteľné inak, neţ pouţitím mimoriadneho

opravného prostriedku; majú charakter narušenia princípov spravodlivého procesu

a v konečnom dôsledku by znamenali odopretie práva na súdnu ochranu v duchu čl. 46 ods. 1

v súvislosti aj s podstatným (závaţným) porušením práv účastníkov konania, ktorých

ťaţisko je v aţ 50 . Z toho vyplýva výnimočnosť pouţitia

mimoriadneho opravného prostriedku a jeho aplikácia len vo veciach, v ktorých sa súdne

rozhodnutie dostalo do rozporu s oprávnenými záujmami alebo právami účastníkov konania,

ďalších osôb, ktoré sú priamo dotknuté obsahom výroku súdneho rozhodnutia, prípadne

takými osobami, ktoré mali byť účastníkmi konania, ale z dôvodu pochybenia súdu sa nimi

nestali.

Uvedené skutočnosti mala na zreteli uţ samotná právna úprava, keď osobitným

spôsobom upravila podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku, jeho

predmet, lehotu a náleţitosti. Predmet mimoriadneho dovolania právna úprava vymedzuje

pozitívne, keď v ustanovení uvádza, ktoré rozhodnutia (za podmienok

uvedených v § 243e) moţno napadnúť mimoriadnym dovolaním. Negatívne vymedzuje

predmet mimoriadneho dovolania v druhom odseku tohto zákonného ustanovenia, keď

uvádza, ţe mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa

rozhodlo: a) vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení, b) o podmienkach

konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje vedenie konania,

c) o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní. Zo znenia ustanovenia (najmä

z negatívneho vymedzenia predmetu mimoriadneho dovolania) nemoţno vyvodiť záver

o tom, ţe právoplatný rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým sa rozhodlo v tzv. bagateľnom

spore nie je spôsobilým predmetom mimoriadneho dovolania. Rovnako ustanovenie § 243e

ods. 1, ani ţiadne iné procesné ustanovenie a napokon ani ţiadny iný právny predpis

neobmedzuje generálneho prokurátora v tom smere, aby uplatnenie tohto mimoriadneho

opravného prostriedku bolo vylúčené v tzv. bagateľných sporoch. I keď je mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora mimoriadnym opravným prostriedkom, výnimočnosť jeho

pouţitia nemoţno zabezpečiť analogickým rozšírením dôvodov jeho neprípustnosti nad rámec

dôvodov vyplývajúcich priamo z právnej úpravy (viď obdobne Stanovisko

občianskoprávneho kolégia NS SR uverejnené pod č. 36/2008 Zbierky rozhodnutí a stanovísk

súdov Slovenskej republiky). Námietka ţalobkyne, ţe mimoriadne dovolanie podal generálny

prokurátor v rozpore s , je z týchto dôvodov neopodstatnená.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutému rozhodnutiu , ţe

spočíva v nesprávnom právnom posúdení (

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. V danom prípade je dôvodná námietka mimoriadneho dovolateľa

o nesprávnom právnom posúdení vecí.

Je nepochybné, ţe predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnuté

telekomunikačné sluţby zo ţalovaného M. na základe zmluvy o pripojení a dodatku zo dňa 3.

februára 2003 a to faktúry č. X. zo dňa 8. novembra 2003, splatnou 28. novembra 2003,

faktúry č. X. zo dňa 8. decembra 2003 splatnou 29. decembra 2003, faktúry č. X. zo dňa 8.

januára 2004, splatnou 27. januára 2004 a faktúry č. X. splatnou 8. februára 2004, ako aj

zmluvnej pokuty. Základnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo, vzhľadom k vznesenej

námietke premlčania

zo strany ţalovaného, posúdiť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah

(4 ročná premlčacia doba upravená v ), alebo občianskoprávny vzťah

(3 ročná premlčacia doba upravená v ). Súd prvého stupňa po tom, ako

bolo jeho predchádzajúce zamietajúce rozhodnutie zrušené druhostupňovým súdom, viazaný

záväzným právnym názorom odvolacieho súdu o tom, ţe účastníci konania si dohodli pouţitie

celého na všetky oblasti ich vzťahu, ktoré nie sú inak upravené

všeobecnými podmienkami alebo osobitným zákonom o telekomunikáciách, aplikoval na vec

. Uvedený právny názor však nie je vecne správny.

Z ustanovenia v znení neskorších predpisov, platného

a účinného v čase uzatvorenia zmluvy účastníkmi konania vyplýva, ţe typovou zmluvou sa

podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je

obvyklé, ţe spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z odseku 2

uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, ţe typová zmluva nesmie obsahovať tu

špecifikované neprimerané podmienky, ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými

mravmi. Preto je správny záver mimoriadneho dovolateľa o tom, ţe zmluva o pripojení

vymedzená v ustanovení v znení neskorších predpisov

a od 31. decembra 2003 v v znení neskorších predpisov, je svojím

charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v nie je výslovne ako

spotrebiteľská zmluva upravená.

Vzťah medzi a zákonom č. 195/200 Z.z. v znení neskorších

predpisov, ako aj má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex

generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Z dôvodu, ţe v osobitných predpisoch nie je

upravený inštitút premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenia

( a nasledujúce).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, ţe zmluva uzavretá

účastníkmi konania dňa 3. februára 2003, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky

poskytovania verejnej mobilnej siete, spĺňala všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona

o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného v čase jej uzatvorenia. Osobitne je potrebné

zdôrazniť, ţe jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, ţe nesmú obsahovať

neprimeranú podmienku, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je

potrebné povaţovať aj podmienku, uvádzanú vo Všeobecných podmienkach poskytovania

verejnej mobilnej siete o uplatnení Obchodného zákona aj vo vzťahu k premlčaniu, keďţe

spotrebiteľ ju nemá moţnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie.

S uplatnením je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba

v porovnaní s (trojročná premlčacia doba).

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, ţe so vstupom Slovenskej republiky

do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do zák. č.

s účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 aţ § 60). Uvedená právna úprava má základ v Smernici

Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2004

(§ 897f ods. 3) spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona

a spotrebiteľské zmluvy o práve uţívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj

s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náleţitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona

do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami

§ 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa

nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej

zmluvy o práve uţívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3

daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náleţitosti zmluvy, a to

do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3 (§ 879f ods. 4 uvedeného zákona).

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Z ustanovenia , vyplýva, ţe zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôţu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôţe vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe

generálny prokurátor opodstatnene namieta, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý

na prejednávaný prípad aplikoval ustanovenia a to predovšetkým

na vznesenú námietku premlčania zo strany ţalovaného, spočíva na nesprávnom právnom

posúdení vec.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe v tomto uznesení vyslovený

právny názor je pre súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a konania

o mimoriadnom dovolaní ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2011

JUDr. Vladimír Magura , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová