Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoCsp/6/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41343859, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 42185190, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.9.2025, č.k. -98, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že, cit.:

„I. Úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011 uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom je b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v .

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 25.11.2011:

- v znení:

„Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“

- vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 04., v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15 EUR za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný platiť podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 EUR, do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia

podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“

- vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. V prípade, ak výška zrážky na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nedosahuje výšku splátky, dohodnutú v zmluve o úvere, dlžník súhlasí s tým, aby si veriteľ aj počas realizácie Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zabezpečil návratnosť svojej pohľadávky aj iným spôsobom, vyplývajúcich z tejto zmluvy. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dlžníka, ktorý nie je poberateľom mzdy.“

- vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 06., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v v platnom znení. V takom prípade veriteľovi vzniká nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dl´žku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladné zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.“

- vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 08., v znení: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe tejto zmluvy a to jednak mimosúdnou cestou a jednak v súdnom konaní.“

- vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 11., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“

- vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13., v znení: „Dohoda o vyplnení zmeniek: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový

ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

- vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 16., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli v zmysle , že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať .“

- vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 17., v znení: „Veriteľ, dlžník a ručiteľ vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“

- vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 18., v znení: „Účastníci sa dohodli, že dlžník a ručiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy (upozornenia na termíny splátok, splatnosť celého dlhu a iné skutočnosti).“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , (ďalej len „“), , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, až 4, až 3, , , , (ďalej len „“), o ochrane spotrebiteľa a o zmene niektorých zákonov, o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 25.11.2011 Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý zo strany žalovaného úver, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom. Spornou skutočnosťou bolo, na aký účel boli poskytnuté finančné prostriedky použité, pričom v zmluve o úvere bolo označené políčko, že na výkon zamestnania. Zo skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe vyplýva, že predmetná zmluva o úvere bola vopred pripravená predtlač žalovaného, do ktorej žalovaný dopisoval jej údaje, pričom jej zmluvná voľnosť bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky majú predstavovať diktát dodávateľa bez možnosti jej ako spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdil, že žalobkyňa ničím nepredložila, že sa jedná o spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, avšak skutkové tvrdenia žalobkyne, že jej zmluvná voľnosť bola obmedzená iba na dohodu o výške úveru a všetky ostatné zmluvné podmienky boli určené žalovaným, t.j. vrátane účelu na ktorý boli finančné prostriedky poskytnuté, účinne nepoprel, keďže neuviedol vlastné skutkové tvrdenia. Vzhľadom k uvedenému súd vychádzal z vyššie opísaných skutkových tvrdení žalobkyne, a preto zmluvu o úvere zo dňa 25.11.2011 posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným založený predmetnou zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný mal v čase uzavretia predmetných zmlúv postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie zákona č.

, pretože ako právnická osoba poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa uzavrela predmetné zmluvy ako fyzická osoba, pričom nebolo preukázané, aby úver brala na účel výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, a teda má v zmysle postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva je tak v zmysle zmluvou spotrebiteľskou.

4. Súd považoval za potrebné uviesť, že pri žalobách spotrebiteľov o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavý právny záujem, keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z o ochrane spotrebiteľa (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019 sp. zn. ) v spojení s Prechodné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30.06.2024, pričom vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 01.07.2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2024, t. j. V prípade žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa jedná o žalobu podľa , teda o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je V zmysle uvedeného ustanovenia sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zároveň súd poukázal na to, že ustanovenie o spotrebiteľských úveroch v závere obsahuje odkaz na poznámku pod č. 18ba), ktorá poukazuje na a . V ďalšom súd konštatoval, že pri žalobách spotrebiteľov o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z o ochrane spotrebiteľa. Jej povaha je podobná iným osobitným žalobám slúžiacim na ochranu subjektívnych práv - napríklad žalobe o určenie porušenia práva na rovnaké zaobchádzanie pri ochrane pred diskrimináciou alebo žalobe na vyslovenie nepravdivosti výroku či zásahu do osobnostných práv. Najvyšší súd SR na to poukázal už v rozhodnutí zo 14.09.2016, sp. zn. . V súvislosti s o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva konštatoval, že úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti podľa tohto ustanovenia zahŕňa nielen nárok na náhradu škody, či vydanie bezdôvodného obohatenia, ale aj určenie neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

5. K ďalšej námietke žalovaného súd uviedol, že v zmysle ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľ právo domáhať sa ochrany svojich práv žalobou o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a zároveň v zmysle ustanovenia právo domáhať sa ochrany svojich práv žalobou o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby uvedené právo žalobkyne domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv súdnou cestou bolo ohraničené uplynutím nejakej doby.

6. Zákon o spotrebiteľských úveroch v upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle odseku 1 musí mať písomnú formu a každá zmluvná strana dostane najmenej jedno vyhotovenie. Zároveň podľa odseku 2, zmluva musí okrem všeobecných náležitostí podľa obsahovať aj ďalšie náležitosti špecifikované v písm. a) až y). Zároveň predmetný zákon v , stanovuje jednotlivé predpoklady, za ktorých sa úver poskytnutý spotrebiteľovi považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženej zmluvy o úvere bolo nesporne preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa citovaného zákona, t. j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve o úvere nie je vôbec uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov a ani predpoklady, ktoré mali byť použité pri jej výpočte. Zmluva o úvere ďalej neobsahuje stanovenie úrokovej sadzby podľa citovaného zákona. Zmluva o úvere obsahuje dojednanie, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi poskytnutý úver vo výške 400,- eur zvýšený o príslušný poplatok vo výške 392,- eur, t. j. spolu 792,- eur. V zmysle uvedených ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o úrokovej sadzbe vyjadrený ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, zjednodušene povedané ročná úverová sadzba. Zákon sleduje záujem spotrebiteľa, ktorý by mal mať na základe poskytnutej informácie o ročnej úrokovej sadzbe možnosť prehľadne porovnať ponuku žalobcu s ponukami iných poskytovateľov peňažných produktov a posúdiť jej výhodnosť. Zároveň v zmluve o

spotrebiteľskom úvere chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) citovaného zákona, a to priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

7. Súd dospel na základe uvedeného k záveru, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011 uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom nemá zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), j), y) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere v znení: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“, súd zdôraznil, že totožná zmluvná podmienka vo vzťahu ku žalovanému už bola rozhodnutiami súdov opakovane vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. K zmluvnej podmienke o oboznámení sa so súčasťami úverovej zmluvy súd uvádza, že uvedenou zmluvnou podmienkou dochádza k prenosu dôkazného bremena na spotrebiteľa a práve takéto (skryté) prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv, keďže už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Taktiež dochádza k prenášaniu dôkazného bremena v otázke oboznámenia sa so základnými informáciami, ktoré sú potrebné pre posúdenie vhodnosti úveru v kontexte jeho majetkových a finančných možností. Súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.04.2017 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.11.2022, ktorými bola totožná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú.

9. Súd vyhovel žalobe aj v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, týkajúcej sa zmluvnej pokuty s odôvodnením, že táto podmienka nebola so žalovaným individuálne dojednaná, zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného, pričom žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom túto podmienku ovplyvniť. Súd zdôraznil, že zmluvná pokuta vyžaduje písomnú dohodu jej účastníkov, teda musí byť nepochybné, že predstavuje zmluvný konsenzus oboch účastníkov zmluvy a musí byť nimi podpísaná. To, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu jasne vyplýva z .

10. Ako neprijateľnú posúdil súd aj zmluvnú podmienku v bode 05. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa . Nič však nebráni súdu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku podrobil prieskumu podľa Smernica Rady č. 93/1/EHS.

11. Rovnako tak súd vyhodnotil ako neprijateľnú aj zmluvnú podmienku v bode 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Uvedené ustanovenie obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 312,- eur v prípade porušenia „svojich zmluvných povinností“ žalobkyne; toto ustanovenie súd považoval jednak za neurčitý právny úkon, keď nie je zrejmé aké konkrétne porušenie zmluvných povinností má byť sankcionované zmluvnou pokutou a výšku zmluvnej pokuty 312,- eur súd vzhľadom k výške poskytnutého úveru 400,- eur považoval za neprimerane vysokú, dojednanú v rozpore s . Ustanovenie v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty súd považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie a z tohto titulu neplatné. Ako už súd vyššie konštatoval, dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí predstavovať konsenzus oboch účastníkov zmluvy a musí byť nimi podpísaná, čo vyplýva z . V danom prípade uvedené nebolo preukázané.

12. Súd posúdil ako neprijateľnú aj zmluvnú podmienku v bode 08. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Spotrebiteľ sa v ňom zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady za uplatnené nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe tejto zmluvy, a to jednak mimosúdnou cestou a jednak v súdnom konaní. V

tomto prípade ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného považujú náklady spojené s jej uplatnením. Náklady uvedené demonštratívne v predmetnej zmluvnej podmienke umožňujú navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce, resp. neúčelné náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s od. 3 v spojení s , ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu . Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly ust. .

13. Zmluvnú podmienku uvedenú v bode 11. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyhodnotil súd ako neprijateľnú podmienku, keďže žalovaný nepreukázal, že by túto zmluvnú podmienku dohodol so žalobkyňou ako spotrebiteľom individuálne. Čo sa týka samotného „uznania dlhu“ zmluvná podmienka z pohľadu súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tu žalobkyne, pretože už vopred má táto uznať dlh, ktorý však reálne v čase samotného jeho uznávania ešte ani neexistuje, pretože je zrejmé a logické, že k reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov vo forme úveru mohlo dôjsť až po podpise samotnej zmluvy. Uznanie dlhu môže byť platným právnym úkonom iba vtedy, ak v čase uznania dlhu dlh už skutočne existoval. Osobitne, s poukazom na náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, takáto zmluvná podmienka navodzuje dojem neskutočnej nákladovej náročnosti uzavretia zmluvy, ale tiež bez toho, aby boli príslušné náklady a administratíva vyjadrené relevantne, určite a zrozumiteľne i čo do dôvodu a výšky, a tak odkontrolovateľné spotrebiteľom. Ide o podmienku obsahovo plytkú, vágnu, ktorá z pohľadu súdu má iba zastrieť neúmerne vysoké protiplnenie vyžadované zmluvou od žalobkyne a i týmto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ťarchu spotrebiteľa, teda žalobkyne.

14. Bod 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahujúci dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa , . Je neprijateľné a v rozpore s ochranou spotrebiteľa, aby na zabezpečenie peňažného záväzku boli vystavené dve zmenky, v ktorých sú vyplnené zmenkové sumy a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy a remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Obsah dohody je neprijateľný, žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Neprijateľnosť obsahu dohody o vyplňovacom práve zmenky bez ohľadu na ďalšie skutočnosti (Všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli individuálne dojednané) spôsobuje neplatnosť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

15. K zmluvnej podmienke obsiahnutej v bode 16. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru 4 súd konštatoval, že podľa uvedeného dojednania sa mali vzájomné právne vzťahy v súlade s spravovať podľa príslušných ustanovení . Cieľom dojednania o výlučnej aplikácii ustanovení zo strany žalovaného bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa na vzniknutý právny vzťah. Okrem vyššie uvedeného, novela účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva nielen z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.04.2015 vydaného vo veci , ale aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2015 vydaného vo veci . Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Totožnú zmluvnú podmienku voči žalovanému súdy už určili právoplatnými rozsudkami za neprijateľnú, napr. rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -85 zo dňa 31.03.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 20.01.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 17.08.2020 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 24.06.2021.

16. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd uviedol, že prvou vetou uvedenej zmluvnej podmienky dochádza k prenosu dôkazného bremena na spotrebiteľa

a práve takéto (skryté) prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv, keďže už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Taktiež dochádza k prenášaniu dôkazného bremena v otázke oboznámenia sa so základnými informáciami, ktoré sú potrebné pre posúdenie vhodnosti úveru v kontexte jeho majetkových a finančných možností. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.04.2017 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.11.2022, ktorými bola totožná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Pokiaľ ide o druhú vetu uvedeného zmluvného dojednania, tak týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z . Okrem toho, účinný od 01.01.2008 v za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

17. Pokiaľ ide o bod 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tak súd mal za to, že táto podmienka je nevyvážená a spôsobujúca hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami strán sporu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Nesúladné so zákonom je, aby veriteľ formou štandardnej zmluvnej podmienky prezumoval súhlas spotrebiteľa so zasielaním správ, informácií formou SMS správ a emailov. Vylúčenie skutočnej voľby spotrebiteľa, či súhlasí s konaním dodávateľa alebo nie, považoval súd za neprijateľné. Preto táto podmienka bola posúdená ako neprijateľná v zmysle ust. .

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd II. výrokom rozsudku vyhovel žalobe v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok.

19. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. v spojení s .

20. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnom prípade je sporné, v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere prisúdiť žalobkyni právny status spotrebiteľa, a teda súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú neaplikovateľné. Zmluva bola uzavretá podľa. a nasl. . V zmysle má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalovaným a žalobkyňou, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme sama svojim konaním žalobkyňa vyvolala a iniciovala. V prípade osoby žalobkyne má žalovaný za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala. Pokiaľ sa žalobkyňa snaží tvrdiť, že žalovaný žalobkyňu ,,donútil“ na uzatvorenie zmluvy o úvere v postavení živnostníka, možno to považovať len za účelové vyjadrenia, ktoré nie je možné akceptovať. Žalobkyňa navyše žiadnym spôsobom nebola k podpisu zmluvy o úvere, ako aj ďalších listín s ňou súvisiacich donútená a podpisy činila bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Citujúc žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. . Žalobkyňa svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdila svojím podpisom. Žalobkyňa si bola vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov“ v rozsudku zo dňa 16.07.1998, Gut Springenheide GmbH, Rudolf Tusky v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt – Amt fur Lebensmitteluberwachung. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES zo dňa 11.05.2005, kde v bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium

priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobkyne, ktorá bola pri uzavieraní zmluvy o úvere dobre informovaná avšak ľahostajná. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukázal aj na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn. C-361/04, vo veci Claude Ruiz – Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“ Nakoľko zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, nemožno ju posudzovať z hľadiska toho, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľských zmlúv a tým ju určiť za bezúročnú a bez poplatkov a rovnako nemôže byť predmetom skúmania z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok. V prípade, ak by súd určil neprijateľnú zmluvnú podmienku, nevyriešilo by to aj tak s konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Pretože definitívne vyriešiť danú otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len v konaní o návrhu na plnenie. Vzhľadom na to, že zmluva je uhradená a záväzok žalobkyne zanikol splnením, nezakladalo by takéto rozhodnutie o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky medzi účastníkmi konania žiadne práva ani povinnosti, resp. žiadny stav by sa nezmenil, nič by takéto rozhodnutie nespôsobilo. Žalovaný sa zároveň domnieva, že ide o naplnenie , teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. S poukazom na ust. žalovaný uviedol, že žaloba, ktorou sa domáha žalobkyňa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je formulovaná ako žaloba na určenie právnej skutočnosti (neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená osobitným predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto žalobu podať. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Priamo na prednej strany zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok. VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Niet pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver, potom vzhľadom na ustanovenie ZoSÚ nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Vedomosť o tom, že zmluva o úvere neobsahuje údaje v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné viazať k okamihu podpisu zmluvy o úvere. Podpis subjektu predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa i prejav znalosti obsahu. Žalovaný naviac poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa je sama tá, ktorá porušila dojednané podmienky, nakoľko k dnešnému dňu neuhradila ani len istinu poskytnutého úveru. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

21. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa atribúty jasnosti, stručnosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia, preto ho považuje za dostatočne odôvodnený. V napadnutom rozsudku sa súd jednoznačne vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovaného a jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza podstatné prednesy a návrhy strán, aké dôkazy v konaní vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ako aj zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení sporu. V napadnutom rozsudku súd prihliadal na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany oboch strán sporu, pričom svoje rozhodnutie logicky a vecne podrobne odôvodnil. Citujúc s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR uviedla, že iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 25.11.2011 Zmluva o úvere č. 800501657, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý zo strany žalovaného úver, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom. Spornou skutočnosťou bolo, na aký účel boli poskytnuté finančné prostriedky použité, pričom v zmluve o úvere bolo označené políčko, že na výkon zamestnania. Zo skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe vyplýva, že predmetná zmluva o úvere bola vopred

pripravená predtlač žalovaného, do ktorej žalovaný dopisoval jej údaje, pričom jej zmluvná voľnosť bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky majú predstavovať diktát dodávateľa bez možnosti jej ako spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2011 neobsahovala zákonom požadované náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Záver súdu prvej inštancie určení, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový považuje za správny a dostatočne odôvodnený, pričom poukázala na odôvodnenie rozsudku. Čo sa týka neprijateľnosti zmluvných podmienok, v konkrétnom právnom vzťahu nemala žiadnu možnosť osobitne vyjednať zmluvné podmienky pri zmluve o úvere a musela pristúpiť na diktát dodávateľa, ktorý predložil predformulovanú štandardnú zmluvu. Súdna kontrola štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Je podstatné a rozhodujúce, že napádané zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa. S poukazom na uviedla, že je potrebné skúmať konanie žalovaného, ako si plnil svoje zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

23. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

25. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

26. Podstatným odvolacím dôvodom žalovaného bolo to, že nesúhlasil s posúdením predmetného vzťahu medzi ním a žalobkyňou ako vzťahom spotrebiteľským. Odvolací súd sa preto v prvom rade zaoberal uvedenou námietkou žalovaného a preskúmal, či súd prvej inštancie správne zistil všetky okolnosti potrebné pre posúdenie charakteru, resp. povahy vzťahu medzi sporovými stranami, pričom dospel k totožnému záveru, k akému dospel aj súd prvej inštancie, t. j., že v predmetnom spore na strane žalobkyne vystupuje spotrebiteľ, teda ide o spotrebiteľský vzťah.

27. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potom potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, teda spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len vyznačenie účelu poskytnutia prostriedkov žalovaným ako „povolanie“, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis

s (údajným) povolaním dlžníka, resp. dlžníkov vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na žalovanom ako veriteľovi. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníkov, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov.

28. Súd prvej inštancie zároveň správne zisťoval, či uzatvorená zmluva medzi sporovými stranami spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný sa v podanom odvolaní k zistenej absencií jednotlivých náležitostí spotrebiteľskej zmluvy nevyjadril a závery súdu prvej inštancie v tomto smere nijako nenamietal. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o chýbajúcich povinných náležitostiach predmetnej úverovej zmluvy, a to RPMN, stanovenie úrokovej sadzby a priemerná RPMN, čo sú povinné náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i), j), y) ZoSÚ. Pre to, aby sa zmluva považovala za bezúročnú a bez poplatkov postačuje neuvedenie čo i len jedného z údajov uvedených v ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona. Predmetná zmluva neobsahuje údaj v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j), t.j. výšku RPMN, ktorá samotná skutočnosť spôsobila, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

29. Text odvolania neobsahuje nijaké konkrétne námietky voči výrokom určujúcim neprijateľnosť jednotlivých zmluvných podmienok, ku ktorým by odvolací súd mohol zaujať stanovisko. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie čo do určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pretože všetky predmetné zmluvné podmienky už boli v minulosti judikované v rozhodnutiach odvolacieho súdu, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje a ktoré sú odvolateľovi známe, keďže bol sporovou stranou v týchto konaniach, preto odvolací súd nepovažuje za potrebné ich na tomto mieste znova opakovať.

30. Odvolanie v podstate obsahuje tri námietky a síce, že žalobkyňu v okamihu uzavretia zmluvy treba považovať za priemernú spotrebiteľku v rozumnej miere pozornú a opatrnú; v žalobe nepreukázala naliehavý právny záujem a napadnutý rozsudok žalobkyni nezakladá nijaké nové práva alebo povinnosti, teda nie je vykonateľný ani aplikovateľný. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte namietaných nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

31. K námietke, že žalobkyňu treba považovať za priemerne obozretnú osobu, ktorá do zmluvného záväzku vstúpila dobrovoľne súc si vedomá všetkých následkov porušenia zmluvných povinností, odvolací súd podotýka, že samotná koncepcia v niektorých typoch konaní počíta s ochranou slabšej strany, ku ktorým patria aj spotrebiteľské spory, a v ktorých je povinnosťou súdu vyvažovať nerovnovážne postavenie sporových strán. Ak by sme prijali argumentáciu odvolateľa, potom by súdna ochrana slabšej strany a ochrana spotrebiteľa vôbec stratili akýkoľvek podklad. Právo chráni aj legitímne očakávania dodávateľa v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch na primeranú odplatu za poskytnuté služby, túto legitímnu ochranu však nepožívajú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré vytvárajú hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

32. K námietke o nesprávnom právnom posúdení ustanovenia v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). S touto námietkou sa vysporiadal už súd prvej inštancie citujúc relevantnú judikatúru najvyššieho súdu, ktorou sú nižšie súdy pri svojom rozhodovaní viazané, čiže ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

33. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

34. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré v čase rozhodovania sú upravené v ust. . Odvolací súd konštatuje, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch postupom podľa , potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s . Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol, a preto súd priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).