Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11Csp-72-2023.pdf
PDF · 136.87 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/72/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. D. - E., F. XXXX/X, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, 089 01 Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: XXXXXXXX, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, 841 05 Bratislava, Majerníkova 3/A, IČO: 42185190, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630636, zo dňa 02.04.2009 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve, v bode 04., v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10 EUR (301,26 SKK) za každý jeden prípad omeškania.“, „V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti štyroch po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20 EUR (602,52 SKK), do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.“, „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 2 EUR (60,25 SKK) ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630636, zo dňa 02.04.2009, uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630636, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 06., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení.“
„Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR (9 399,31 SKK), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“ „Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri uplatnení svojho práva.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. č. 8630636, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630636, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 17., v znení: „Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 863636, zo dňa 02.04.2009 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 20., v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať obchodným zákonníkom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630636, zo dňa 02.04.2009 uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 21., v znení: „Obidve zmluvné strany vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VIII. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou z 23.3.2022 sa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj vyslovenia deviatich neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere č. 8630636 zo dňa 2.4.2009, ktorú uzavrela so žalovaným. Keďže v žalobe odôvodnila neprijateľnosť len dvoch zmluvných podmienok, súd rozsudkom č.k. 11Csp/45/2022-62 zo dňa 14.10.2022 vyhovel žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a tiež žalobe o určenie dvoch neprijateľných zmluvných podmienok a zvyšok žaloby teda o určenie zvyšných siedmych neprijateľných zmluvných podmienok súd vylúčil na samostatné konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.6.2023.
2. Konanie o vylúčených nárokoch sa v súčasnosti vedie na tomto súde pod sp. zn. 11Csp/72/2023. Žalobkyňa v ňom žiada vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto
rozsudku po tom, čo žalobu doplnila zdôvodnením ich neprijateľnosti písomným vyjadrením zo dňa 18.9.2023.
3. Doplnená žaloba s odôvodnením neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok bola doručená žalovanému na vyjadrenie. Ten v ňom zmätočne uviedol, že zmluva o úvere je platná, keďže nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle žalobcu na jej uzavretie. Vyslovil tiež názor o prekážke res iudicata vzhľadom na právoplatný rozsudok tohto súdu 11Csp/45/2022 zo dňa 14.10.2021 (správne 14.10.2022).
4. Žalobkyňa v replike poukázala na to, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k predmetu sporu, ktorým je určenie neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok. Vzhľadom na viaceré právoplatné súdne rozhodnutia o vyslovení neprijateľnosti žalovaných zmluvných podmienok, ktoré žalobkyňa predložila k doplneniu žaloby, s poukazom na princíp právnej istoty za obdobných skutkových okolností vyslovila názor, že súd by mal rozhodnúť obdobne. Nesúhlasila ani s námietkou res iudicata, keďže predchádzajúci rozsudok 11Csp/45/2022 sa týka iného predmetu konania.
5. Žalovaný právo na dupliku nevyužil.
6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o úvere zo dňa 2.4.2009, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
7. Dňa 2.4.2009 bola uzavretá formulárová písomná zmluva o úvere medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom pod č. 8630636. Ňou žalovaný poskytol žalobkyni úver 350 Eur za poplatok 346 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala žalovanému zaplatiť 696 Eur v 12 mesačných splátkach po 58 Eur počnúc dňom 21.4.2009. V ďalej časti zmluvy je predformulované prehlásenie o účele poskytnutých finančných prostriedkov, kde krížikom bol vyznačený „výkon povolania“.
8. Na rubovej strane zmluvy sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), čo sa uvádza v záverečnom texte zmluvy. V nich v bode 04 sa nachádza tento text: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10 EUR (301,26 SKK) za každý jeden prípad omeškania.“, „V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti štyroch po sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20 EUR (602,52 SKK), do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.“, „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 2 EUR (60,25 SKK) ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“
9. V bode 05 VPPÚ sa uvádza: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým, aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“
10. Bod 06 VPPÚ obsahuje túto dohodu: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení.“ „Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR (9 399,31 SKK), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov 7
smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“ „Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri uplatnení svojho práva.“
11. V bode 13 VPPÚ je uvedený tento text: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou.“
12. Bod 17 VPPÚ je označený ako „Dohoda o vyplnení zmenky“ s textom: „Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“
13. V bode 20 VPPÚ sa uvádza nasledovné: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať obchodným zákonníkom.“
14. Bod 21 VPPÚ obsahuje nasledovný text: „Obidve zmluvné strany vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“
15. Žalobkyňa sa domáha určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pričom ide o žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP. Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona č. 250/2007 Z.z., § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP. To, že v prípade predmetnej zmluvy išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere bolo zdôvodnené predchádzajúcim právoplatným rozsudkom č.k. 11Csp/45/2022-62 potvrdenom Krajským súdom v Prešove č.k. 3CoCsp/4/2023-112 zo dňa 1.6.2023. Vzhľadom na ustanovenie § 52 ods. 1 , § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že zmluva má všetky atribúty spotrebiteľskej zmluvy.
16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
17. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m)
v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
29. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
30. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
31. Najvyšší súd v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.
32. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP aplikoval vyššie uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr. 10Co/30/2018 z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy.
33. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
34. Nepochybne pritom ide o zmluvné podmienky podliehajúce tomuto súdnemu prieskumu, nie sú totiž z neho vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nepredstavujú hlavný predmet plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny. Súd má za preukázané aj to, že všetky tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, keďže boli súčasťou predtlačeného formulára zmluvy zo strany žalovaného, ktorých obsah v tejto časti žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné bremeno o opaku bolo na žalovanom, ktorý však ani netvrdil, že by malo ísť o individuálne dojednané zmluvné podmienky.
35. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže mať) a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne dopady značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami alebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej zmluvnej podmienke musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa.
36. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či
dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany, ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
37. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty tá vyžaduje písomnú dohodu jej účastníkov, teda musí byť nepochybné, že predstavuje zmluvný konsenzus oboch účastníkov zmluvy a musí byť nimi podpísaná. To, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu jasne vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
38. V tomto prípade však dohoda o zmluvnej pokute bola zakomponovaná len do úverových podmienok, ktoré žalobkyňa nepodpísala. Navyše ich text bol rozsiahly a neprehľadný, dohoda o zmluvnej pokute nebola žiadnym spôsobom zvýraznená a ako už súd uviedol, nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže bola súčasťou formulára spracovanom žalovaným bez možnosti žalobkyne ovplyvniť jeho obsah. Zmluvná pokuta bola stanovená paušálne bez ohľadu na výšku dlhu a teda umožňuje aj pri nepatrnom omeškaní spotrebiteľa uplatniť voči nemu zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Za neurčitú súd považuje zmluvnú podmienku ohľadom platby 2 eur za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy, keďže sa nekonkretizuje porušenie zmluvných podmienok, čo by mohli viesť k zneužitiu tohto ustanovenia opakovaným zasielaním upomienok aj pri nezávažnom alebo tom istom porušení zmluvnej podmienky. Obdobnú zmluvnú podmienku súd už určil za neprijateľnú v rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24Csp/79/2022-58 zo dňa 17.10.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/7/2023-101 zo dňa 27.4.2023.
39. Ohľadom zmluvnej podmienky týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy súd odkazuje na odôvodnenie v predchádzajúcom odseku týkajúce sa nedostatku písomnej formy tejto dohody, keďže aj tá podľa zákona – 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí mať písomnú formu. Jej zakomponovanie len do úverových podmienok nepodpísaných žalobkyňou znamená nedodržanie zákonnej písomnej formy dohody. Navyše umožňuje vymôcť aj plnenie, na ktoré žalovaný nemá nárok, keďže súd už určil právoplatným rozsudkom č.k. 11Csp/45/2022-62, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Aj v tomto prípade podobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov, ktorý je citovaný vyššie pod č. k. 24Csp/79/2022.
40. K zmluvnej podmienke uvedenej v bode 06 VPPÚ vo vzťahu k zmluvnej pokute opäť súd poukazuje na nedodržanie písomnej formy dohody, ale aj na neprimeranú výšku zmluvnej pokuty 312 Eur a to pri nekonkretizovanom porušení zmluvných povinností dlžníka, čo znamená, že ide o neurčité dojednanie. Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty je zrejmá aj z toho, že takmer zodpovedá výške poskytnutého úveru 350 Eur. Záväzok o úhrade všetkých nákladov veriteľa pri uplatnení jeho práva je jednak neurčitý, ale jeho neprijateľnosť vyplýva aj z toho, že umožňuje vymáhať náklady aj za konanie, v ktorom by veriteľ nebol úspešný. Uvedená zmluvná podmienka obsahuje aj dohodu o výške úrokov z omeškania dlžníka podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo je však v rozpore so zákonom, konkrétne § 52 ods. 2 vetou treťou Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia spotrebiteľské právne vzťahy sa riadia len ustanoveniami Občianskeho zákonníka a teda úprava úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením a navyše umožňuje priznať výšku úrokov z omeškania podľa dohody účastníkov v zmluve a teda bez zákonného limitu ako je to upravené v občianskoprávnych vzťahoch, ktorým je aj vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a pri ktorých je limit výšky sankčných úrokov stanovený v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Totožnú zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú aj Okresný súd Poprad v rozsudku č.k. 17Csp/95/2021-289 zo dňa 12.4.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 3CoCsp/33/2022-406 zo dňa 6.12.2022.
41. Zmluvná podmienka týkajúca sa dohodnutého poplatku, jeho členenia na úrok a administratívne náklady je neurčitá, pokiaľ ide o špecifikáciu administratívnych nákladov. Navyše za poplatok musí byť spotrebiteľovi poskytnuté nejaké plnenie a jeho výška musí byť primeraná. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Súdu z jeho vlastnej činnosti je známe, že výška dohodnutého poplatku v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých so spotrebiteľmi sa odvíja od výšky poskytnutého úveru. Napr. zo spisu 11C/16/2015 vyplýva, že pri úvere 863,04
Eur bol poplatok 630,68 Eur, zo spisu 11Csp/244/2017 súd zistil, že pri úvere 300 Eur bol poplatok 264 Eur a podobne to bolo aj v iných sporoch. V tomto prípade pri úvere 350 Eur bol poplatok 346 Eur, čo je takmer 99% z úveru. Splatnosť úveru bola dohodnutá na 12 mesiacov. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy však nemôže sa odvíjať od výšky úveru a to vedie k záveru, že žalovaný sa snažil touto úpravou len opticky vyvolať dojem nižšieho úroku, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok, ktorý sa odvíja od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Znamená to, že v skutočnosti v tomto prípade úroková sadzba by činila takmer 99% p.a., čo mnohonásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a vedie k záveru o neplatnosti takejto dohody podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa touto zmluvnou podmienkou snažil vyhnúť danému záveru cez stanovenie administratívneho poplatku, čo súd považuje za neprijateľné. Uvedenú zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú Okresný súd v Prešove v rozsudku č.k. 9Csp/203/2016-34 z 5.10.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 16Co/2/2018-60 zo dňa 22.5.2018.
42. K dohode o vyplnení zmenky súd poukazuje na to, že umožňuje remitentovi (v tomto prípade žalovanému) vyplniť v zmenke zmenkovú sumu, ktorá má pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, teda bez kontroly dôvodnosti jej výšky, či je v súlade so zákonom a či nesúvisí s neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zmenka by tak umožňovala vymáhať aj nezákonné plnenie, na ktoré žalovaný nemá zákonný nárok, nakoľko aj v tomto prípade, ako už súd uviedol, bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný nemá nárok na úroky ani poplatky a v tomto spore navyše súd rozhodol o viacerých neprijateľných zmluvných podmienkach, ktoré žalovanému nepriznávajú nárok na peňažné plnenie v nich upravené. Zákonodarca pri v neskoršej právnej úprave účinnej od 1.5.2014 zákonom č. 102/2014, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prijal zákonné ustanovenie v § 5a, ktorým zakázal zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa zmenkou a obmedzil aj možnosť zabezpečenia pohľadávky veriteľa dohodou o zrážkach zo mzdy, keďže pripustil túto dohodu len vo forme osobitnej listiny a za splnenia ďalších podmienok – poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia a stanovenie možnosti spotrebiteľa ju odmietnuť. Uvedenú zmluvnú podmienku ohľadom dohody o vyplnení zmeniek súdy už určili za neprijateľnú napr. už spomínaným rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/95/2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 3CoCsp/33/2022. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku ju považoval aj Okresný súd v Prešove v rozsudku č.k. 29C/162/2014 zo dňa 14.11.2014, s čím súhlasil aj Krajský súd v Prešove ako to vyplýva z jeho rozsudku 6Co/61/2015 zo dňa 25.6.2015.
43. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa výlučnej aplikácie Obchodného zákonníka súd uvádza, že ide o zmluvné ustanovenie, ktoré je v rozpore s aktuálnou právnou úpravou - § 52 ods. 2 vetou treťou Občianskeho zákonníka, ktorý bol doplnený o túto vetu zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2015. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, keďže vylučuje použitie Občianskeho zákonníka, ktorého úprava v zásade je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v Obchodnom zákonníku, napr. v ustanoveniach o odstúpení od zmluvy, premlčaní alebo úrokoch z omeškania. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MCdo/14/2014 z 21.4.2015, podľa ktorého vzhľadom na to, že zákon č. 102/2014 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenie k § 52 ods. 2 vete tretej, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti danej právnej normy. Zároveň však súd poukazuje aj na už citovaný § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto táto zmluvná podmienka je v rozpore s citovaným ustanovením. Ňou bolo upravené, že všetky vzťahy bez výnimky medzi účastníkmi zmluvy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, hoci nepochybne uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa posudzuje v zmysle noriem občianskeho práva. Obchodný zákonník pritom neobsahuje úpravu neprijateľných zmluvných podmienok a teda možno dospieť k záveru, že cieľom dojednania tejto zmluvnej podmienky zo strany žalovanej, ktorá ju predformulovala, bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Nepochybne preto aj táto zmluvná podmienka, ktorá je navyše v rozpore s aktuálnou právnou úpravou napĺňa všetky atribúty neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel. Obdobnú zmluvnú podmienku súdy už určil právoplatnými rozsudkami za neprijateľnú. Ide napr. o rozsudok tohto súdu č.k. 32Csp/136/2019-85 z 31.3.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5CoCsp/22/2021 z 20.1.2022, rozsudok Okresného súdu Prešov 20Csp/171/2019-65 z 17.8.2020 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7CoCsp/55/2020 z 24.6.2021, rozsudok Okresného súdu Svidník 1Csp/38/2019 z 2.12.2019 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5CoCsp/14/2020 zo dňa 15.7.2021,
rozsudok Okresného súdu Prešov 29Csp/135/2019 z 8.4.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7CoCsp/5/2021 zo dňa 29.4.2021.
44. K poslednej zmluvnej podmienke týkajúcej sa vyhlásenia zmluvných strán súd poukazuje na to, že účel tejto klauzuly spočíva v tom, že ukladá spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva mala niesť druhá strana. Ide o prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa, čo má nepochybne neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku tejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Aj táto zmluvná podmienka bola už súdom vyhlásená za neprijateľnú a to právoplatným rozsudkom tohto súdu č.k. 8Csp/100/2022-146 zo dňa 4.10.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/64/2022-202 zo dňa 9.11.2023.
45. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v spore úspešná v celom rozsahu a preto súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach, okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.