Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/106/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, Y. XXX XX, v konaní zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 110/2016-38 zo dňa 18.05.2017 takto

rozhodol:

Mení rozsudok tak, že určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 12.07.2010, uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 11, o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 620 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 620 eur od 04.05.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru vo výške 700 eur sa žalobkyňa ako dlžníčka zaviazala poskytnutú sumu 700 eur vrátiť veriteľovi zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 620 eur v 12 mesačných splátkach po 110 eur, počnúc od 12.09.2010. Z prehľadu o prijatých platbách vyplýva, že žalobkyňa uhradila celkovo 1.320 eur v súlade so zmluvou, poslednú sumu uhradila dňa 19.01.2011. Žalobkyňa predložila súdu vyhlásenie Združenia na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS z 09.03.2016, kde ju informovali, že je potrebné zabezpečiť všetky podklady týkajúce sa úverov. Súd uviedol, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku a uviedol, že táto námietka je dôvodná. Subjektívna aj objektívna premlčacia doba bezdôvodného obohatenia začínajú plynúť rôzne, v závislosti od druhu bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od okamihu plnenia, od tohto momentu plynie aj premlčacia doba. Žalobkyňa odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia čo do úrokov a poplatkov z § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010, keďže zmluva je bezúročná a bezpoplatková. Žalobkyňa tvrdila, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až od združenia. Súd prvej inštancie uviedol, že o dôvodoch, prečo je zmluva bezúročná a bezpoplatková mala žalobkyňa podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere. Od združenia získala iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožnosť stotožniť s

dozvedením sa rozhodujúcich skutkových okolností. Na základe toho súd uzavrel, že subjektívna lehota začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom stanovenej povinnosti, a keďže žalobkyňa poslednú splátku zaplatila 19.01.2011, subjektívna premlčacia doba uplynula 20.01.2013 a žaloba bola podaná 31.03.2016. Vo vzťahu k vysloveniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd uviedol, že už došlo k skončeniu záväzkového vzťahu plnením zo strany dlžníka. Za daného stavu veci už žalobkyni reálne nemôže ísť o docielenie skutočnej rovnosti medzi stranami zmluvného vzťahu, resp. opačne, že by táto zmluvná podmienka v tomto čase vytvárala značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach. Žalobkyňa nemôže mať po 6 rokoch od vzniku zmluvy a 5 rokoch od splnenia záväzku reálne skutočný záujem na vyslovení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a uvedené by ani nesplnilo prevenčný účel. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala na to, že súd nesprávne vyhodnotil subjektívnu premlčaciu dobu, ako aj na to, že sa súd prvej inštancie bez náležitého vysvetlenia odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove. Uviedla, že nevedela, že splátky, ktoré od nej žalovaný prijíma nad výšku istiny, prijíma protizákonne. Až získaním vedomostí o tom, že žalovaný prijímal platby v rozpore so zákonom, prichádzalo u nej do úvahy podanie žaloby a až od toho momentu mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Čo sa týka žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, toto nie je ani nadbytočné ani nedôvodné. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí Cofidis potvrdil, že plynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je vždy daný. Zmluvná podmienka je buď neprijateľná alebo nie je neprijateľná. Skutočnosť splatenia úveru pri určovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky nezohráva žiadnu úlohu. Žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa môže zamietnuť len v jednom prípade, a to v prípade, ak sa dodávateľovi podarí v súdnom konaní preukázať, že zmluvná podmienka nie je neprijateľnou. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ale nesprávne vec právne posúdil. Odvolací súd má za to, že naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný aj v prípade, že úver vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy už bol zaplatený a právny vzťah zanikol. V danom prípade sa nepochybne obsahovo jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nevyrovnanosť vzťahu medzi účastníkmi konania. Toto nenamieta ani súd prvej inštancie. Odvolací súd je tiež toho názoru, že subjektívna premlčacia doba v danom prípade začala plynúť až od preukázateľnej vedomosti žalobkyne o tom, že žalovaný od nej prijal plnenia v rozpore so zákonom. Princíp neznalosť zákona neospravedlňuje v tomto prípade musí ustúpiť princípu ochrany spotrebiteľa. Keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ale nesprávne o veci rozhodol, odvolací súd zmenil jeho rozhodnutie postupom podľa § 388 a návrhu vyhovel v celom rozsahu s výnimkou úroku z omeškania. Úrok z omeškania žalobca požadoval odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby. Deň nasledujúci po dni doručenia žaloby je v prípade bezdôvodného obohatenia a nepreukázania predžalobnej výzvy dňom splatnosti pohľadávky a nie prvým dňom omeškania (§ 563 . Preto bol úrok z omeškania priznaný až od nasledujúceho dňa. Zamietnutie žaloby o úrok z omeškania za deň nasledujúci po dni doručenia žaloby bolo vecne správne a v tomto rozsahu bolo rozhodnutie potvrdené ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. 5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodoval o trovách celého konania, keďže menil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti, a preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Výšku trov konania určí súd prvej inštancie samostatným uznesením. 6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.