Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-144-2012.pdf
PDF · 109.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/144/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, pr. zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 27.09.2012 domáhal zaplatenia sumy vo výške 125,-- Eur titulom náhrady majetkovej škody a 770,-- Eur titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č.: 1440874 s dlžníkom: Daniela Gálusová, nar. 09.03.1976 a bolo jej pridelené č. EX841/2010. Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť prijal a jeho povinnosťou bolo rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejedávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 23.02.2010 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 14 mesiacov!). Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučné mu súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uplatňuje si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej v celkovej výške 125,-- Eur, pozostávajúcej z 70,-- Eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému) z 40,-- Eur (udržiavanie a správu informačného systému) a 15,-- Eur (administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním stavu konania). Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, najmä mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Ako ďalšie dôvody o náhradu nemajetkovej ujmy: a. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; b. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších jeho plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane, ale aj na strane jeho majiteľov; c. nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-- Sk, t.j. cca 660,00 Eur. Uplatňuje si sumu 770,-- Eur ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660,-- Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,-- Eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 431 dní! Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorý do podania návrhu na návrhu pozitívne nereagoval. Navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava V.
K návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 01.03.2013 k sp. zn. 43C/137/2012 s ktorou vecou bolo toto konanie spojené v tom čase na spoločné konanie. Poukázal na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko si jednak uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov a na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že nie je splnená podmienka uplatnenia nároku na súd, keďže návrh bol podaný predčasne. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli doručené 23.04.2012 a už dňa 27.09.2012 boli na súde podané návrhy teda pred uplynutím 6 mesačnej lehoty podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. K nesprávnemu úradnému postupu vo vzťahu k rozhodnutiu o poverení exekútora po 15 dňovej lehote uviedol, že uvedená lehota neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu (§44 ods. 2 Exekučného poriadku). S odkazom na ustálenú judikatúru (Uznesenie Ústavného súdu z 3.3.2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13, Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp.zn. 3 Cdo/146/2011, Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.09.2011, sp.zn. 3 MCdo/11/2010, Uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 29.03.2011, sp.zn. 5Cdo/291/2010) uviedol, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu, preskúmať či rozhodcovského konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je neopodstatnený. Tiež uviedol, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencií prieťahov, keďže rýchlosť súdneho konania je oprávnený preskúmať len Ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti a navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy a o ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Taktiež mal za to, že v danom prípade sa nejedná o nesprávny úradný postup a zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže nezákonnosť nebola konštatovaná príslušným orgánom. Ďalej vzhľadom na skutočnosť, že sa navrhovateľ o údajnej škode dozvedel pred viac ako tromi rokmi, odporca vzniesol námietku premlčania. Vo vzťahu ku škode uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje považuje za hypotetické. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. odporca navrhuje zamietnuť návrh a nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6NcC/138/2012-16 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V, okrem sudkyne JUDr. Jany Tamášiovej, nie sú vylúčení z konania a rozhodovania vo veci.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 10.11.2014. Odporca sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, odročenie pojednávania nežiadal. Navrhovateľovi bolo doručené predvolanie dňa 29.10.2014. Ten emailovým podaním zo dňa 07.11.2014 žiadal zrušiť nariadené pojednávanie až do konečného ústavne konformného rozhodnutia o nestrannosti súdu a o otázke zákonného sudcu, keďže podal sťažnosť na Ústavný súd SR v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o tom, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V nie sú z prejednávania veci vylúčení. Súčasne navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. K návrhu pripojil fotokópiu sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu, avšak bez podacej pečiatky. Jeho podanie neuvádzalo ani neobsahovalo žiadne iné dôkazy, resp. potvrdenia, že takáto sťažnosť bola skutočne na Ústavný súd podaná. A keďže neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania v zmysle § 119 ods. 1 a 2 O.s.p., súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu pod sp.zn. 37Er/505/2010. Žiadne iné dôkazy účastníci konania nenavrhli a súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 17.02.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd Bratislava V žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe uvedenej žiadosti Okresný súd Bratislava V Poverením č. 5105 080813 zo dňa 23.02.2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pod sp.zn. SR 14692/2009 zo dňa 29.09.2009, oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: Daniela Gálusová, IČO: 43 690 505, Mlynarovičova 18, 851 03 Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti sumy 920,10 Eur s príslušenstvom, zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 920,10 Eur od 25.04.2009 do zaplatenia, trovami konania a trovami exekúcie. V súvislosti v týmto postupom exekučného súdu mala navrhovateľovi vzniknúť škoda, náhrady ktorej sa v tomto konaní domáha.
Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím; d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.5.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odporca namietol, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu škody na súde predčasne. Preto bolo potrebné, aby sa súd vyporiadal najskôr s uvedenou námietkou. Odporca uviedol, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23.04.2012 a návrh na začatie konania bol podaný na tunajšom súde 27.09.2012. Z uvedeného je zrejmé, že zákonná lehota 6 mesiacov dodržaná nebola, avšak táto lehota už uplynula a to počas tohto konania, preto námietka predčasného uplatnenia nároku nie je dôvodná. Zároveň je zrejmé, že návrh na náhradu škody alebo jeho časť odporcom uspokojený nebol.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím je osobitnou zodpovednosťou upravenou zákonom č. 514/2003 Z.z. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú: 1/ nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou. Všetky predpoklady vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne, teda absencia čo i len jedného z nich má za následok, že zodpovednosť za škodu nevznikne. Uvedená zodpovednosť je zodpovednosťou objektívnou - bez ohľadu na zavinenie a preto pri kumulatívnom splnení všetkých predpokladov sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Súd v prvom rade skúmal, či v konaní tunajšieho súdu pod sp.zn. 37Er/505/2010 došlo ku kumulatívnemu splneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.
Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje „nesprávny úradný postup“. Súdna prax (napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 5 Cdo 126/ 2009) však ustálila, že z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“.
Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/04).
Súd pri posúdení nesprávnosti úradného postupu vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty vychádzal zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinného do 31.5.2010. Povinnosťou súdu v zmysle citovaného ustanovenia bolo poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie v lehote 15 dní od doručenia jeho žiadosti v prípade nezistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Z exekučného spisu mal súd preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná dňa 17.02.2010 a exekučný súd (Okresný súd Bratislava V) poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 23.02.2010 Poverením č. 5105 080813, čo predstavuje 6 dní od doručenia žiadosti. Z čoho vyplýva, že 15 dňová zákonná lehota bola dodržaná.
Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až 14.01.2009 a to po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie súdu viac ako 14 mesiacov). Uvedené sa však nepreukázalo, nakoľko, ako už je uvedené vyššie, exekučný súd poveril súdneho exekútora v zákonnej 15 dňovej lehote a to do 6 dní od doručenia žiadosti. Vzhľadom na to súd námietky navrhovateľa na nedodržanie zákonnej lehoty nepovažoval za dôvodné.
Ďalej navrhovateľ namietal prieťahy v konaní. Avšak posúdenie prieťahov v konaní, teda či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať len Ústavný súd. Ten v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie vo vzťahu k prieťahom v konaní nie je kompetentný preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti. Po tom, ako skonštatuje porušenie základných práv čl. 48 ods. 2 Ústavy môže byť podaná žaloba o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej sú oprávnené a aj povinné rozhodnúť vecne a miestne príslušné všeobecné súdy. (IV. ÚS 471/2012).
Z exekučného spisu mal súd jednoznačne preukázané, že zákonná lehota na udelenie poverenia bola zachovaná, neposudzujúc pritom, či došlo k porušeniu základných práv účastníka garantovaných Ústavou a navrhovateľ rozhodnutie Ústavného súdu o porušení práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepreukázal.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu za žiadnych okolností namietaných navrhovateľom nedošlo.
Navrhovateľ tiež namietal porušenie práva na súdnu ochranu z dôvodu, že súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladane kvalite. Na tomto mieste súd uvádza, že navrhovateľ explicitne nenamieta nezákonnosť rozhodnutia, avšak súd k jeho námietke uvádza nasledovné:
Nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu z nezákonného rozhodnutia je vyčerpanie možnosti podať proti nezákonnému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa. Aj keď však poškodený nevyužije možnosť dosiahnuť zrušenie rozhodnutia podaním riadneho opravného prostriedku, môže sa v prípade hodného osobitného zreteľa domáhať náhrady škody, ale len za podmienky, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené.
Súd žiadosti o udelenie poverenia vyhovel tým, že poverenie vydal. Vzhľadom k tomu, že voči povereniu nie je možné podať žiadny opravný prostriedok, teda nie je možné, aby vôbec bolo zrušené (a o.i. aj pre nezákonnosť) súd má za to, že k nezákonnému rozhodnutiu nedošlo.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie, čo je jedným z kumulatívnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, súd už neposudzoval ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu -existenciu škody a ich príčinnú súvislosť vychádzajúc aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 209/04). Nakoľko neboli kumulatívne splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci súd návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže odporcovi žiadne trovy konania nevznikli súdu mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O. s. p.)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 3 O. s. p.)