Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-152-2019.pdf
PDF · 202.61 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/152/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Mikulčíkovou v spore žalobcov: 1/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom T. 1, W. a 2/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom F. 9, M., zastúpených: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovaným: 1/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom S. XXXXX/XXC, W., 2/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom S. XXXXX/XXC, W., zastúpených: Matejka Friedmanová s. r. o., so sídlom Dunajská 48, Bratislava, IČO: 47 248 998, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec: W. - mestská časť H., okres: W. G., a to pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a pozemok - parcela registra „C“ parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, patria do dedičstva po nebohej D. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XXXXX/XXC, W. - A. P..
Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobcovia sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2019 domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obci W. - mestská časť H., okres W. G., a to pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) patria do dedičstva po poručiteľke D. F.. 1.2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že dňa 07.05.2016 došlo k úmrtiu matky žalobcov, p. D. F. (ďalej aj len ako „matka žalobcov“ alebo „poručiteľka“), ktorá bola súčasne manželkou ich otca Q. F.. Keďže matka žalobcov nezanechala závet, ako dedičia prichádzali do úvahy jednak otec žalobcov ako pozostalý manžel a spoločne s ním žalobcovia ako deti poručiteľky. V dedičskom konaní vedenom notárkou Q. O. poverenou Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, T. XX/XXXX sa žalobcovia po dohode s ich otcom (žalovaný 2), rozhodli svojmu otcovi prenechať svoj vtedy známy dedičský podiel na dedičstve, a to z dôvodu, že vzájomné vzťahy boli v tom čase ešte harmonické a žalobcovia tak učinili v domnienke, že majetok ostane u neho a tento s ním bude disponovať v prospech žalobcov, ako svojich detí. V danom čase sa žalobcovia taktiež domnievali, že v dedičskom konaní bude prejednaný celý majetok patriaci do dedičstva po ich matke a súpis majetku v dedičstve bol úplný. Po ukončení dedičského konania však došlo k prudkému zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi žalobcami a ich otcom, ktoré si žalobcovia nevedia do dnes vysvetliť. Žalobcovia následne zistili, že počas dedičského konania po matke neboli v zozname aktív dedičstva sporné nehnuteľnosti, ktoré v ňom jednoznačne mali byť, pričom uvedená skutočnosť bola otcom žalobcov zamlčaná. Vzhľadom na uvedené došlo dňa 24.05.2019 k podaniu návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva, ku ktorého prejednaniu bol Okresným súdom Bratislava III poverený notár U.. D. O. J., konanie vedené pod sp. zn. XXD/XXX/
XXXX, T. XX/XXXX. Na základe zistení súdneho komisára bolo z jeho strany konštatované, že sporné nehnuteľnosti mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a otca žalobcov a mal tak byť predmetom dedičského konania, resp. súčasťou dedičstva. Súčasne bolo zistené, že otec žalobcov sporné nehnuteľnosti previedol na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.06.2019 (uzatvorenej po podaní návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva) na nového vlastníka, a to žalovanú 1/. Takýto prevod podľa žalobcov vykazuje znaky účelovosti a podľa mienky žalobcov z neho možno dovodiť, že bol realizovaný práve za účelom, aby nehnuteľnosti neboli prejednané v konaní o dodatočnom dedičstve. Predmetnú darovaciu zmluvu súčasne možno považovať za neplatný právny úkon, keďže otec previedol v celosti nehnuteľnosti, pri ktorých mohol vzhľadom na to, že boli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, disponovať maximálne polovičným podielom. Zmluvu je možné považovať za neplatnú aj pre rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na dobu a okolnosti uzatvorenia. 1.3. Žalobcovia majú za to, že na ich strane existuje naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania manželstva medzi matkou a otcom žalobcov, patria do dedičstva po ich nebohej matke. Je totiž zrejmé, že ich existencia bola s najväčšou pravdepodobnosťou cielene zamlčaná zo strany ich otca, a preto nedošlo k ich zaradeniu do súpisu dedičstva, i keď jeho súčasťou mali byť. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže bez takéhoto určenia a následného riadneho dodatočného prejednania dedičstva je priamo ohrozený ich nárok na zákonný dedičský podiel v zmysle § 473 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Žalobcovia poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 32/2011, v zmysle ktorého sa v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva skúma, či bol poručiteľ v čase svojej smrti vlastníkom veci a neskoršie okolnosti nemôžu mať vplyv na rozhodnutie. I keď otec nehnuteľnosti previedol na žalovanú 1/ a táto je v súčasnosti evidovaná ako vlastník nehnuteľností, nemá táto skutočnosť vplyv na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.
2.1. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe neuznala nároky žalobcov v celom rozsahu. Žalobcovia dňa 14.07.2016 plnými mocami na dedičské konanie splnomocnili zhodne svojho otca, manžela žalovanej 1/ v dedičskom konaní o. i. na uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dohody o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, podľa ktorej obaja svoje zákonné podiely z dedičstva prenechávajú bezodplatne v prospech svojho otca. Z predložených plných mocí je teda podľa žalovanej 1/ zrejmé, že žalobcovia manželovi žalovanej neprenechali výlučne „v tom čase známe“ zákonné podiely na dedičstve, ale svoje zákonné podiely na dedičstve bez akéhokoľvek obmedzenia. Akékoľvek údajné domnienky žalobcov, tvrdené v žalobe, podľa ktorých svoje zákonné podiely z dedičstva prenechali bezodplatne manželovi žalovanej 1/ z dôvodu, že predpokladali, že bude majetkom z dedičstva po poručiteľke „disponovať v prospech žalobcov“, sú právne irelevantné, keďže otec nebol a nie je vo svojich majetkových dispozíciách nijako obmedzený tým, že právne nakladal/nakladá s majetkom nadobudnutým v dedičskom konaní. V tejto súvislosti zdôraznila, že žalobcovia prenechali svoje zákonné podiely z dedičstva v prospech svojho otca bezodplatne, teda manžel žalovanej neprevzal žiadny právny záväzok majetkovej či inej povahy voči žiadnemu zo žalobcov. V takejto situácii mal teda možnosť otec žalobcov - manžel žalovanej nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva všetok majetok patriaci do dedičstva, teda aj všetok majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a otca. Pokiaľ by do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a otca žalobcov patrili popri iných veciach aj nehnuteľnosti označené v žalobe, resp. spoluvlastnícky podiel k nim, notárka Mgr. Viktória Kubovská by ich nepochybne pojala do zoznamu aktív dedičstva a manžel žalovanej by ich bol býval nadobudol do svojho výlučného vlastníctva rovnako ako všetok ostatný majetok, využijúc svoje oprávnenie vyplývajúce z vyššie spomínaných a v prílohe predložených plných mocí. Predmetné nehnuteľnosti a ani žiadny prípadný spoluvlastnícky podiel k nim však do dedičstva po poručiteľke nepatria. Tvrdenie žalobcov, že existencia predmetných nehnuteľností bola ich otcom v dedičskom konaní zamlčaná je nedôvodné a postráda akékoľvek rácio. Argumentácia žalobcov, podľa ktorej ich otec údajne zamlčal existenciu určitej časti majetku je absolútne nelogická. Otec žalobcov predsa disponoval plnými mocami udelenými tak žalobcom 1/ ako aj žalobcom 2/, ktoré ho oprávňovali na nadobudnutie celých zákonných podielov oboch žalobcov zo všetkého dedičstva, preto zamlčať existenciu akejkoľvek časti majetku v rámci dedičského konania poverenej notárke by bolo z hľadiska majetkových záujmov a úplného rozsahu právnych dispozícií otca žalobcov vo vzťahu k dedičstvu iracionálne, nezmyselné a kontraproduktívne. 2.2. Vyššie spomínané tvrdenie žalobcov o zamlčaní existencie nehnuteľností otcom žalobcov je nepochopiteľné, nakoľko obaja žalobcovia o jeho existencii ako aj o tom, že majiteľom týchto nehnuteľností je ich otec, manžel žalovanej, od počiatku vedeli. Nad rámec vyššie spomínaných okolností žalovaná 1/ zdôraznila skutočnosť, že otec žalobcov nadobudol predmetné nehnuteľnosti z
peňažných prostriedkov, ktoré netvorili súčasť jeho bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré mal s poručiteľkou, teda z peňazí, ktoré boli výlučným vlastníctvom žalovaného 2/, a preto tieto nehnuteľnosti nemohli patriť a ani nikdy nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a otca žalobcov. Otec žalobcov nemal preukázateľne žiadnu motiváciu zamlčať notárke existenciu uvedených nehnuteľností, nakoľko samotní žalobcovia in personam splnomocnili otca žalobcov na bezodplatné nadobudnutie ich zákonných podielov z dedičstva bez akéhokoľvek obmedzenia. Žalobcovia sa teda mylne domnievajú, že prv spomínané nehnuteľnosti mali byť uvedené v zozname aktív dedičstva. Žalobcovia sa mýlia, v skutočnosti totiž nimi spomínané nehnuteľnosti nepatria vôbec do dedičstva po poručiteľke. 2.3. Žalovaná 1/ namietla existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, nakoľko žalobcami označené nehnuteľnosti neboli súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda ani nebol dôvod zaradiť ho do „súpisu dedičstva“, keďže netvoril súčasť bezpodielového spoluvlastníctva po poručiteľke a otcovi, a preto žalobcovia ani nemajú nepochybný a naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, ergo ani nie je a nemôže byť priamo ohrozený v žalobe tvrdený údajný nárok žalobcov na zákonný dedičský podiel. Žalovaná 1/ je presvedčená, že nie sú splnené zákonom predpokladané podmienky, aby súd žalobe vyhovel a navrhla, aby súd žalobu zamietol.
3.1. Žalobcovia v replike uviedli, že s tvrdeniami žalovanej 1/ nesúhlasia, tieto považujú za účelové a ničím nepodložené. Žalovaná 1/ neuniesla dôkazné bremeno, keďže žalovaná 1/ sa okrem svojich domnienok odvoláva iba na existenciu plných mocí udelených otcovi žalobcami na účely dedičského konania a žiadne ďalšie dôkazy nepredkladá. Žalobcovia pritom nespochybnili existenciu plných mocí ani to, v akom rozsahu boli tieto v danom čase vymedzené, poukázali však na skutočnosť, že tieto boli udelené vo vzťahu k vtedy známemu majetku, ktorý bol súčasťou dedičstva prejednávaného v dedičskom konaní. Nemôže tak obstáť tvrdenie o tom, že by otec žalobcov mohol disponovať akýmkoľvek majetkom, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva otca žalobcov a poručiteľky. Je totiž vylúčené, aby žalobcovia mohli udeliť plnomocenstvo k nakladaniu s majetkom v rámci dedičského konania, o ktorom v čase udelenia plnomocenstiev nevedeli. Ak by žalobcovia v danom čase vedeli o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dedičstva, malo by to vplyv aj na udelené plnomocenstva a ich konanie. Neobstojí preto ani tvrdenie, že ak by aj predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili, bolo by to jedno, keďže otec žalobcov by ich aj tak nadobudol do svojho vlastníctva a nedávalo by vraj logiku, ak by ich existenciu zamlčal. Ako už bolo uvedené, vedomosť o tom, že nehnuteľnosti patria do dedičstva by podstatným spôsobom ovplyvnila rozsah plnomocenstva a ak žalovaná 1/ tvrdí opak, mala by svoje tvrdenie doložiť. 3.2. Rovnako ale platí, že vo veci ide o určenie toho, či predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva a nerieši sa to komu akým spôsobom a v akom rozsahu bola pre predmetné dedičské konanie udelená plná moc. Podľa žalobcov samotná existencia plných moci nemá žiadny vplyv na posúdenie skutočnosti, či predmetné nehnuteľnosti mali alebo nemali byť súčasťou dedičstva. Ak sa totiž objavil potencionálny nový majetok, ktorý nebol v pôvodnom dedičskom konaní prejednaný, nemá existencia plnomocenstva z pôvodného dedičského konania v tomto ohľade právny význam v otázke, či má alebo nemá dôjsť k učeniu, že tento majetok je súčasťou dedičstva. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že pokiaľ žalovaná 1/ tvrdí, že uvedené nehnuteľnosti nemajú patriť do dedičstva a to z dôvodu, že otec žalobcov tieto mal nadobudnúť z vlastných peňažných prostriedkov, ktoré netvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto by tak mali byť v jeho výlučnom vlastníctve, má tieto tvrdenia preukázať. Žalovaná však toto svoje tvrdenie nijak nekonkretizuje, ale najmä ani nepreukazuje. Za tejto situácie je tak vylúčené, aby žalovaná uniesla dôkazné bremeno. 3.3. Žalobcovia v ústnom prednese na pojednávaní zotrvali na svojej argumentácii, že je nesporné, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva p. Q. F. a p. D. F., keďže kúpna zmluva je z roku 2004, vec preto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samozrejme môže nastať výnimka, a to keď bola vec nadobudnutá z výlučných prostriedkov jedného z manželov, dôkazné bremeno je v tomto smere na žalovanej 1/. Darovacia zmluva je absolútne neplatný právny úkon, zmluva bola uzavretá v júni 2019, pričom p. D. F. zomrela v máji 2016, a teda uplynula trojročná lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Q. F. tak nemohol byť výlučným vlastníkom nehnuteľností a mohol prevádzať maximálne podiel 4/6 (1/6 + 1). Q. F. však prevádzal celú nehnuteľnosť, s poukazom na zásadu nemo plus iuris, je zmluva absolútne neplatná a žaloba je dôvodná.
4. Žalovaná 1/ v ústnom prednese na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s údajným nárokom žalobcu a má za to, že Q. F. nepreviedol na žalovanú viac práva ako sám má, ale previedol vec v jeho výlučnom vlastníctve. Vlastníctvo nehnuteľností bolo právne posúdene už v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX, v
ktorom bol vydaný rozsudok, z ktorého vyplýva, že žalobcovia nemajú právny nárok ani v tomto konaní. Zdôraznila aj to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko v prípade meritórneho rozhodnutia súdu by nemali žiaden prospech. Ďalej uviedla, že zo spisu sp. zn. XXC/XXX/ XXXX vyplynulo, že sa viedlo konanie o novoobjavenom dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, ktoré bolo zastavené. Žiadala preto žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania.
5.1. Žalobcovia v ďalšom vyjadrení vo veci k dedičskému konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX uviedli, že sa domáhali začatia dodatočného konania o dedičstve, nakoľko v pôvodnom dedičskom konaní nebola prejednaná sporná nehnuteľnosť. Toto konanie však bolo uznesením zo dňa 14.01.2020 zastavené z dôvodu, že predmetom dodatočného konania o dedičstve bol výlučne sporný majetok, a súd s poukazom na § 211 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku dodatočné konaní o dedičstve zastavil, avšak zároveň súd odkázal toho, kto tvrdí, že majetok po poručiteľovi patril a má záujem na tom, aby bol tento majetok ako dedičstvo prejednaný, teda žalobcov, k podaniu žaloby o určenie, že majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi. Aj z tohto konania je zrejmé, že žalobcovia ako dedičia majú naliehavý právny záujem na tomto spore. Na základe uvedeného uznesenia žalobcovia iniciovali toto konanie, teda v žiadnom prípade nemožno poukazovať na uznesenie o zastavení konania o dodatočnom konaní o dedičstve v tom zmysle, že je nutné zastaviť resp. zamietnuť aj túto určovaciu žalobu v celom rozsahu. 5.2. Ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. XXC/XX/XXXX žalobcovia uviedli, že rozsudkom zo dňa 08.03.2022 bola odporovacia žaloba zamietnutá z dôvodu nesprávne zvoleného druhu žaloby (s tým, že súd nepripustil zmenu žaloby). Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že v rámci konania bolo vlastníctvo spornej nehnuteľnosti právne posúdené. V bode 30 predmetného rozhodnutia súd sám konštatuje, že v rámci riešenia prejudiciálnej otázky, a to či predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva a teda v jednej polovici do dedičstva poručiteľky, dospel k záveru, že vyriešenie týchto otázok nemá zásadný význam pre strany sporu v tomto konaní, a teda pre úspešnosť žalobcov. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle podanej žaloby a odporovateľnosti darovacej zmluvy, toto posúdenie nemalo právny význam. Žalobcovia zároveň vyjadrili nesúhlas s právnym názorom súdu, že dôsledky vyhlásenia sa vzťahujú na dedičstvo vrátane novoobjaveného majetku, a to z dôvodu, že v odôvodnení rozsudku súdu dochádza k zámene dvoch špecifických a hlavne samostatných inštitútov dedičského práva, a to inštitút odmietnutia dedičstva a inštitútu dohody o dedičstve, ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve, žalobcovia dedičstvo neodmietli, len uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva. Skutočnosť, že celý predmet dedičstva nadobudol žalovaný 2/ na základe dohody určite neznamená, že ostatní dedičia odmietli dedičstvo, stratili status dedičov, ale iba ide o nimi schválený spôsob vyporiadania dedičstva, v rámci ktorej dohody sa prejednávaného majetku v dedičskom konaní vzdali v prospech žalovaného 2/, avšak dedičstvo neodmietli, teda naďalej ostávajú zákonnými dedičmi poručiteľky, teda majú nárok a z toho plynúci právny záujem z titulu dedičského práva na všetok novoobjavený majetok. 5.3. Vzhľadom na znenie osvedčenia o dedičstve už nemôže byť žiadnych pochýb o tom, že zo strany žalobcov nedošlo k odmietnutiu dedičstva, a teda nedošlo k strate ich statusov dedičov vo vzťahu k majetku, ktorý nebol pokrytý dohodou o vyporiadaní dedičstva. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejednalo o odmietnutie dedičstva, ale o uzatvorenie dedičskej dohody, na uzatvorenie ktorej existovala plná moc, kde je výslovne uvedené, že splnomocniteľ splnomocnil na uzatvorenie dohody o vyporiadaní dedičstva, ktorej dôsledkom nie je strata postavenia dediča v predmetnom konaní, žalobcovia sú úplne legitimovaní podávať takúto žalobu a ich naliehavý právny záujem priniesť ich postavenie ako dedičov. Pôvodná dedičská dohoda sa vzťahuje len na majetok, ktorý bol prejednaný v rámci pôvodného dedičského konania a o novoobjavenom majetku je teda nutné vykonať dodatočné dedičské konanie. Nie je spornou skutočnosťou, že žalobcovia splnomocnili žalovaného 2/ na uzatvorenie dedičskej dohody, avšak podstata inštitútu dedičskej dohody je, že dedičia sa dohodnú, akou formou sa bude dedičstvo vyporadúvať, čím ale na rozdiel od odmietnutia dedičstva sa nevzdávajú postavenie dediča v predmetom dedičskom konaní, naďalej ostávajú plne spôsobilými dedičmi, ktorí sa dohodli na tom, ako si vypriadať majetok, ktorý je predmetom dedičstva. Je absolútne logické, že na akýkoľvek novoobjavený majetok, ktorý nebol prejednaný v pôvodnom dedičskom konaní, má takýto dedič právo, pretože dohoda o vyporiadaní dedičstva sa vzťahuje len na dedičstvo, ktoré bolo v čase pôvodného konania známe, a teda aj naliehavý právny záujem plynie z jeho postavenia ako dediča v predmetnom konaní. 5.4. Žalobcovia považujú za nespornú skutočnosť, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva medzi žalovaným 2/ a poručiteľkou a odkázali na § 143 Občianskeho zákonníka. Je síce pravdou, že žalovaný 2/ bol evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ako výlučný vlastník sporných
nehnuteľnosti, avšak tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva (kúpna zmluva je z roku 2004), a teda spadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podstatná je tiež tá skutočnosť, že od úmrtia poručiteľky do času uzatvorenia darovacej zmluvy, neprebehlo žiadne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci zákonnej lehoty, takže ani v tomto smere sa nemohol stať žalovaný 2/ výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Keď sporné nehnuteľnosti boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí byť predmetný majetok resp. jeho polovica predmetom dedičského konania po poručiteľke. Darovaciu zmluvu, ktorou žalovaný 2/ daroval žalovanej 1/ sporné nehnuteľnosti, považujú žalobcovia aj s ohľadom na už uvedené za absolútne neplatný právny úkon, a to vo svetle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. V tomto konkrétnom prípade, keby predmet darovacej zmluvy patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemohol žalovaný 2/ previesť vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti na 3. osobu, a to najmä aj z dôvodu, že predmetnú darovaciu zmluvu uzavrel po uplynutí viac ako troch rokov od zániku manželstva smrťou druhého manžela, v dôsledku čoho už v čase uzatvárania darovacej zmluvy mohol byť vlastníkom len 1 spoluvlastníckeho podielu + potencionálneho 1/6-tinového podielu titulom dedenia. Žalobcovia opätovne poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2010 sp. zn. XCdo XXX/XXXX (R 32/2011).
6.1. Žalobcovia podaním doručeným tunajšiemu súdu 15.06.2022 navrhli, aby súd pripustil do konania ďalší subjekt na strane žalovaného, a to Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom S. XXXXX/XXC, W., ktorý je pozostalým manželom poručiteľky D. F. a jej dedičom. 6.2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 08.09.2022 č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd pripustil, aby do konania na strane žalovaného 2/ vstúpil ďalší subjekt - otec žalobcov.
7.1. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nároky žalobcov v celom rozsahu neuznáva a poukázal na plné moci na dedičské konanie, ktorými splnomocnili zhodne obaja žalobcovia svojho otca, žalovaného 2/ v dedičskom konaní o. i. na uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dohody o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, podľa ktorej obaja svoje zákonné podiely z dedičstva prenechávajú bezodplatne v prospech svojho otca - žalovaného 2/. Z predložených plných mocí je teda zrejmé, že žalobcovia žalovanému 2/ neprenechali výlučne „v tom čase známe“ zákonné podiely na dedičstve, ale svoje zákonné podiely na dedičstve bez akéhokoľvek obmedzenia. Prípadné očakávania žalobcov, pokiaľ ide o ďalšie dispozície takto nadobudnutými dedičskými podielmi následným autonómnym konaním ich otca - žalovaného 2/, sú bez akéhokoľvek právneho významu, keďže je zrejmé, že žalovaný 2/ nebol a nie je vo svojich majetkových dispozíciách ergo v právnych úkonoch nijako obmedzený tým, že právne nakladal/nakladá s majetkom nadobudnutým v dedičskom konaní. Žalovaný 2/ mohol nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva všetok majetok patriaci do dedičstva, teda aj majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ by do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľky a žalovaného 2/ patrili popri iných veciach aj nehnuteľnosti označené v žalobe, resp. spoluvlastnícky podiel k nim, notárka Mgr. Viktória Kubovská by ich nepochybne pojala do zoznamu aktív dedičstva a žalovaný 2/ by ich bol býval nadobudol do svojho výlučného vlastníctva rovnako ako všetok ostatný majetok, využijúc svoje oprávnenie vyplývajúce z vyššie spomínaných a v prílohe predložených plných mocí. Predmetné nehnuteľnosti a ani žiadny prípadný spoluvlastnícky podiel k nim však do dedičstva po poručiteľke nepatria. Tvrdenie žalobcov, že existencia predmetných nehnuteľností bola žalovaným 2/ v dedičskom konaní zamlčaná je nedôvodné a postráda akékoľvek rácio a označil ju za nelogickú. Naviac obaja žalobcovia o týchto nehnuteľnostiach ako aj o tom, že majiteľom týchto nehnuteľností je žalovaný 2/ vedeli skôr, než poručiteľka zomrela. Žalobkyňa 1/ v priebehu súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. XXC/ XXX/XXXX na pojednávaní potvrdila fakt, že o existencii predmetných nehnuteľností vedela. Z listín predložených žalovaným 2/ - ohlásenie stavby a žiadosť o stanovisko k výstavbe oplotenia, vyplýva, že o nehnuteľnostiach spomínaných v žalobe vedel aj žalobca 2/, ktorý v mene žalovaného 2/ komunikoval v súvislosti s pozemkami s tretími osobami. Tvrdenia žalobcov, že nevedeli o existencii pozemkov, sú teda nepravdivé. 7.2. Žalovaný 2/ zdôraznil, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti z oddelených peňažných prostriedkov, ktoré netvorili súčasť jeho bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré mal s poručiteľkou, teda iba z peňazí, ktoré boli výlučným vlastníctvom žalovaného 2/, a preto predmetné nehnuteľnosti nemohli patriť a ani nikdy nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a žalovaného 2/. Časť peňazí tvoriacich kúpnu cenu spomínaných pozemkov získal žalovaný 2/ z predaja iných svojich nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území S., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.12.1996, časť z daru svojej matky. Išlo teda o transformáciu majetkových hodnôt žalovaného
2/, bez zmeny ich právneho režimu. Žalobcovia sa teda mylne domnievajú, že nimi označené pozemky mali byť uvedené v zozname aktív dedičstva a minimálne v ideálnej časti 1 predmetom dedičstva po poručiteľke. Žalovaný 2/ nemal preukázateľne žiadnu motiváciu zamlčať notárke existenciu uvedených nehnuteľností, keďže samotní žalobcovia ho splnomocnili na bezodplatné nadobudnutie ich zákonných podielov z dedičstva bez akéhokoľvek obmedzenia. Sporné nehnuteľnosti nepatria vôbec do dedičstva po poručiteľke. 7.3. Podľa žalovaného 2/ žalobcovia nemajú nepochybný a naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti, nadobudnuté počas manželstva medzi matkou žalobcov a otcom žalobcov, patria do dedičstva po ich nebohej matke, nakoľko žalobcami označené nehnuteľnosti neboli súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda ani nebol dôvod zaradiť ich do súpisu dedičstva, keďže netvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je a nemôže byť priamo ohrozený v žalobe tvrdený údajný nárok žalobcov na zákonný dedičský podiel. Žalobcovia v rozpore s názorom žalovaného 2/ tvrdia, že darovacia zmluva zo dňa 25.06.2019, ktorou previedol žalovaný 2/ na žalovanú 1/ predmetné pozemky, je neplatná z dôvodu, že jej predmet patril do smrťou poručiteľky zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a žalovaného 2/. Žalovaný 2/ zotrváva na svojom postoji, že predmetné pozemky do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a žalovaného 2/ nikdy nepatrili, a preto ani nemohli byť predmetom dedičského konania. Ťažiskovými časťami vyjadrenia žalobcov je ich právna argumentácia, že svojimi právnymi úkonmi neodmietli dedičstvo, ale uzatvorili so svojim biologickým otcom - žalovaným 2/ dohodu o dedičstve. Na margo toho žalovaný 2/ uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že žalovaní dedičstvo neodmietli. Žalovaný 2/ však súčasne rešpektuje právny názor Okresného súdu Bratislava III, obsiahnutý v bode 30. odôvodnenia rozsudku sp. zn. XXC/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 08.03.2022, v zmysle ktorého ich vyhlásenie v dedičskom konaní po poručiteľke a jeho dôsledky sa vzťahujú na celé dedičstvo vrátane novoobjaveného majetku. Súd tak judikoval na základe vyhodnotenia obsahu plných mocí žalobcov zo dňa 14.07.2016. Podľa žalovaného 2/ nie sú splnené podmienky na rozhodnutie v zmysle žaloby žalobcov. 7.4. Žalovaná 1/ v ďalšom vyjadrení uviedla, že nároky žalobcov naďalej neuznáva. Opätovne poukázala na obsah plných mocí zo dňa 14.07.2016. Žalovaný 2/ bol teda jednoznačne oprávnený uzatvoriť v mene oboch žalobcov v dedičskom konaní dohody, spomínané vyššie, v tom zmysle, že sám nadobúda zákonné podiely oboch žalobcov na dedičstve bez akéhokoľvek obmedzenia, a to bezodplatne. Žalobcovia teda žalovaného 2/ oprávnili nadobudnúť do jeho výlučného vlastníctva všetok majetok patriaci do dedičstva. Žalovaná 1/ poukázala na právny názor uvedený v rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 08.03.2022, sp. zn. XXC/XXX/XXXX -124 a uviedla, že oprávnenie žalovaného 2/ nadobudnúť zákonné podiely žalobcov z dedičstva, ktoré vzniklo na základe ich právnych úkonov zo dňa 14.07.2016, sa vzťahuje na celé dedičstvo vrátane novoobjaveného majetku. Žalovaná 1/ nespochybnila, že žalobcovia dedičstvo neodmietli, avšak nesúhlasila s tvrdením, že pôvodná dedičská dohoda sa vzťahuje len na majetok, ktorý bol prejednaný v rámci pôvodného dedičského konania. Právne úkony žalobcov zo dňa 14.07.2016 sa vzťahujú na ich zákonné podiely z celého dedičstva, resp. zo všetkého majetku, patriaceho do dedičstva po poručiteľke, teda eventuálne aj z novoobjaveného majetku, nakoľko oprávnili žalovaného 2/ nadobudnúť všetko, čo tvorilo aktíva dedičstva, do svojho výlučného vlastníctva. Vyššie uvedené neznamená, že by sa žalobcovia vzdali postavenia dediča v dedičskom konaní, ale že oprávnenie Q. F. uzatvoriť v ich mene dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke takým istým spôsobom aj vo vzťahu k / novoobjavenému/ majetku, ktorý nebol prejednaný v rámci pôvodného dedičského konania, teda tak, že žalovaný 2/ sám nadobúda zákonné podiely oboch žalobcov na novoobjavenom majetku, je právne účinné. Žalobcovia preto ani nemajú naliehavý právny záujem na určení, že predmetné pozemky patria do dedičstva po poručiteľke. 7.5. Žalovaná 1/ opätovne uviedla, že tieto pozemky ani do dedičstva po poručiteľke nepatrili, ale boli vo výlučnom, oddelenom vlastníctve žalovaného 2/, ktorý ich nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, hoci sa tak stalo za trvania manželstva s poručiteľkou, nakoľko na ich nadobudnutie neboli ani len sčasti použité peňažné prostriedky patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale len oddelený majetok. Existencia predmetných pozemkov bola v čase pôvodného dedičského konania obom žalobcom zrejmá, tieto pozemky im teda neboli neznáme. Žalovaná 2/ poukázala na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX, zo dňa 24.06.2019, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/. V súvislosti s takýmto právnym posúdením ustálil Okresný súd Bratislava III v bode 11. odôvodnenia svojho uznesenia, že: „V danej súvislosti k právnym dôsledkom novoobjaveného majetku, ktorý mal byť zahrnutý v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého smrťou poručiteľa po právoplatnom skončení dedičského konania, súd odkazuje na zákonné ustanovenia §
149 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 01.11.2008, podľa ktorého ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.“ 7.6. Žalovaní v ústnom prednese na pojednávaní zotrvali na svojej doterajšej argumentácii a nad rámec toho uviedli, že v rámci prebehnutého dedičstva sa žalobcovia vzdali pozemku XXXX/XX, ktorý je hlavný pozemok, na ktorom sídli spoločnosť a sporné sú pozemky, ktoré tvoria prístupovú cestu a je nelogické, aby sa vzdali hlavného pozemku, ale nie prístupových ciest, je to v rozpore s logikou aj dobrými mravmi a nie je možné poskytnúť ochranu v tomto konaní, ktorú si žalobcovia uplatnili.
8. Žalobcovia v záverečnej reči poukázali na dôvodnosť žaloby v celom rozsahu. Hmotnoprávne poukázali na nesporné skutočnosti spočívajúce v tom, že predmetný pozemok bol zakúpený počas manželstva a strana žalovaných nijako nepreukázala, že tento bol zo strany žalovaného 2/ zakúpený z jeho výlučných prostriedkov. Absolútne sa nie je možné stotožniť s obranou žalovaných poukazujúc na akési vzdanie sa dedičstva, pretože jediné, čo sa udialo v pôvodnom dedičskom konaní bolo, že došlo k vzájomnej dohode v rámci vyporiadania dedičstva medzi účastníkmi dedičského konania, pričom táto dohoda sa týka výlučne len majetku, ktorý bol predmetom daného pôvodného dedičského konania. Opätovne zdôraznili, že žalovaní sa tu účelovo snažia odvádzať pozornosť od tejto skutočnosti, zjavne v kontexte zamieňania si inštitútov dedičskej dohody a odmietnutia dedičstva, keďže jedine v prípade odmietnutia dedičstva nastávajú právne dôsledky aj vo vzťahu k novoobjavenému majetku, pretože jedine v danom prípade sa dedičstvo odmieta ako celok aj do budúcnosti. V prípade dohody dedičov v danom dedičskom konaní sa samozrejme táto týka len daného predmetu dedičského konania. Pri takomto výklade žalovaných by vlastne dedičia, ktorí uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva v kontexte, že prenechali svoje dedičské podiely inému dedičovi, strácali postavenie dedičov a teda by nemohli byť už vôbec účastníkmi samotného dedičského konania, ani by nemohli vystupovať v samotnom osvedčení o dedičstve. Práve preto je takáto argumentácia protistrany doslova nezmyselná. Žalobcovia navrhli, aby súd podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
9. Žalovaní v záverečnej reči opakovane uviedli, že sporné nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko tieto žalovaný nadobudol z vlastných prostriedkov, v zmysle predloženej kúpnej zmluvy. Zároveň poukázali na to, že plné moci žalobcov na dedičské konanie udelené žalovanému 2/ jednoznačne uvádzajú, že sa vzdávajú svojho zákonného podielu z dedičstva, tento nechávajú otcovi, žalovanému 2/, tieto plné moci bol podpísané dňa 14.07.2016, pričom osvedčenie o dedičstve bolo vydané 15.07.2016. Z toho je zrejmé, že žalobcovia mali plnú vôľu prenechať celý zákonný podiel, a nie len podiely uvedené v osvedčení o dedičstve. Opätovne odkázali na závery súdu v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX, že tieto plné moci a vzdanie sa dedičských podielov v prospech žalovaného 2/ sú platné voči celému zákonnému podielu z dedičstva, a teda aj sporným pozemkom uvádzaným ako novoobjavený majetok. Toto konanie iniciované žalobcami je v rozpore s dobrými mravmi, žalobcovia o sporných pozemkoch vedeli už pred podpisom plných mocí, ktorým sa vzdávali zákonného podielu z dedičstva. Žalovaní navrhli, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to osvedčením o dedičstve 15.07.2016 sp. zn. XXD/XXX/XXXX, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 16.12.2019 v dedičskej veci sp. zn. XXD/XXX/XXXX, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 09.12.2019 v dedičskej veci sp. zn. XXD/XXX/XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., plnou mocou na dedičské konanie zo dňa 14.07.2016 udelenou žalobcom 1/ žalovanému 2/, plnou mocou na dedičské konanie zo dňa 14.07.2016 udelenou žalobcom 2/ žalovanému 2/, kúpnou zmluvou zo dňa 05.11.2003 uzavretou medzi U. P. ako predávajúcimi a žalovaným 2/ ako kupujúcim a povolením vkladu dňa 11.05.2004 pod V-XXXX/XX, darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 21.06.2019 uzavretou medzi žalovaným 2/ ako darcom a žalovanou 1/ ako obdarovanou, rozhodnutím o povolení vkladu zo dňa 25.06.2019 pod V XXXXX/XXXX, vyhlásením správcu zo dňa 19.06.2019, zápisnicou o predbežnom vyšetrení zo dňa 30.06.2016 v dedičskom konaní sp. zn. XXD/ XXX/XXXX, uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.01.2020 č. k. XXD/XXX/XXXX o zastavení konania o dedičstve, kúpnou zmluvou zo dňa 09.12.1996 uzavretou medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a Y. Y. ako kupujúcou s prehlásením a návrhom na vklad, ohlásením stavby zo dňa 23.06.2004 s prílohami, žiadosťou o stanovisko k výstavbe plota zo dňa 06.08.2004, ostatným obsahom spisu ako aj obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX (najmä žalobou zo dňa 12.12.2019, vyjadrením žalovaných zo dňa 09.03.2020, doplnením vyjadrenia zo dňa 12.03.2020,
čestným vyhlásením žalovanej 1/ zo dňa 11.03.2020, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 15.12.2020 a zo dňa 08.03.2022, rozsudkom zo dňa 08.03.2022, uznesením o zamietnutí návrhu na prerušenie konania zo dňa 08.03.2022), dedičským spisom sp. zn. XXD/XXX/XXXX a dedičským spisom sp. zn. XXD/XXX/ XXXX a zistil nasledovný skutkový stav: 10.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. ku dňu rozhodovania súdu vyplýva, že žalovaná 1/ je zapísaná ako výlučná vlastníčka pozemkov - parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, a to na základe darovacej zmluvy V-XXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z darovacej zmluvy zo dňa 21.06.2019 vyplýva, že tieto nehnuteľnosti nadobudla žalovaná 1/ od žalovaného 2/. 10.2. Z kúpnej zmluvy zo dňa 05.11.2003 vyplýva, že na základe tejto kúpnej zmluvy žalovaný 2/ nadobudol sporné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX s tým, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ ako vlastníka bol povolený dňa 11.05.2004 pod V XXXX/XX. 10.3. Z plnej moci na dedičské konanie zo dňa 14.07.2016 vyplýva, že žalobkyňa 1/ splnomocnila žalovaného 2/, aby ju zastupoval v dedičskom konaní po poručiteľke D. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, najmä aby: 1/ za ňu a jej menom toto dedičstvo neodmietol, 2/ vyjadroval sa k právam na toto dedičstvo, ktoré uplatnia alebo si uplatnili iné osoby, uvádzal údaje o dlhoch a majetku poručiteľky, vyjadroval sa k údajom ostatných dedičov o majetku, majetkových právach a dlhoch poručiteľa, vyjadroval sa k súpisu majetku a dlhov dedičstva, 3/ uzavrel jej menom v konaní o dedičstve dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, podľa ktorej svoj zákonný podiel prenechala v prospech svojho otca Q. F., 4/ prevzal v jej mene osvedčenie o dedičstve vydané súdnym komisárom, 5/ prijímal akékoľvek rozhodnutia a iné písomnosti, podával opravné prostriedky a uskutočnil všetko, čo je alebo bude treba k prejednaniu dedičstva a k prípadnému uvoľneniu. 10.4. Z plnej moci na dedičské konanie zo dňa 14.07.2016 vyplýva, že žalobca 2/ splnomocnil žalovaného 2/, aby ho zastupoval v dedičskom konaní po poručiteľke D. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, najmä aby: 1/ zaňho a jeho menom toto dedičstvo neodmietol, 2/ vyjadroval sa k právam na toto dedičstvo, ktoré uplatnia alebo si uplatnili iné osoby, uvádzal údaje o dlhoch a majetku poručiteľky, vyjadroval sa k údajom ostatných dedičov o majetku, majetkových právach a dlhoch poručiteľa, vyjadroval sa k súpisu majetku a dlhov dedičstva, 3/ uzavrel jeho menom v konaní o dedičstve dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, podľa ktorej svoj zákonný podiel prenechal v prospech svojho otca Q. F., 4/ prevzal v jeho mene osvedčenie o dedičstve vydané súdnym komisárom, 5/ prijímal akékoľvek rozhodnutia a iné písomnosti, podával opravné prostriedky a uskutočnil všetko, čo je alebo bude treba k prejednaniu dedičstva a k prípadnému uvoľneniu. 10.5. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXD/XXX/XXXX, T. XX/XXXX-XX vyplýva, že dedičia - žalobcovia zastúpení žalovaným 2/ a žalovaný 2/ uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej žalovaný 2/ nadobudol hnuteľný a nehnuteľný majetok a pohľadávky po poručiteľke bez povinnosti výplaty zákonných dedičských podielov ustupujúcim spoludedičom. Z osvedčenia o dedičstva tiež vyplýva, že žalobcovia dedičstvo neodmietli a boli spôsobilí dediť a taktiež, že sporné nehnuteľnosti neboli zahrnuté do súpisu dedičstva po poručiteľke (neboli súčasťou majetku tvoriaceho aktíva).
11.1. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 11.2. Podľa § 132 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 11.3. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 11.4. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 11.5. Podľa § 149 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4. 11.6. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 11.7. Podľa § 463 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (Odmietnutie dedičstva) dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje. 11.8. Podľa § 467 Občianskeho zákonníka vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta. 11.9. Podľa § 473 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. 11.10. Podľa § 481 Občianskeho zákonníka ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol. 11.11. Podľa § 482 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli. 11.12. Podľa § 483 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
12.1 Medzi stranami nebolo sporné a bolo preukázané, že žalovaná 1/ je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. ako vlastník pozemkov parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, ktoré nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ - otcom žalobcov (vklad bol povolený pod V XXXXX/ XXXX). Pôvodný vlastník Q. F. nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.11.2003 (vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod V XXXX/XX) a bol na liste vlastníctva zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností, pričom nehnuteľnosti nadobudol za trvania manželstva s D. F., matkou žalobcov trvajúceho od 31.08.1974 do 07.05.2016. Taktiež nebolo medzi stranami sporné, že matka žalobcov D. F. zomrela dňa 07.05.2016 a týmto dňom zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľky a žalovaného 2/ a že sporné nehnuteľnosti neboli zahrnuté do súpisu majetku tvoriaceho dedičstvo po poručiteľke. Dedičské konanie po poručiteľke bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 15.07.2016 XXD/XXX/XXXX, T. XX/XXXX-XX s tým, že dediči uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že dedičstvo po poručiteľke nadobudol žalovaný 2/ bez povinnosti výplaty zákonných dedičských podielov ustupujúcim spoludedičom - žalobcom, ktorí žalovanému 2/ udelili plné moci, aby v ich mene uzatvoril dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, podľa ktorej svoj zákonný podiel z dedičstva žalobcovia prenechali v prospech otca žalovaného 2/. Sporné nie je ani to, že žalobca 2/ podal dňa 24.05.2019 návrh na začatie dodatočného konania o dedičstve, ktorého predmetom mali byť aj sporné nehnuteľnosti, toto dodatočné konanie o dedičstve XXD/XXX/XXXX bolo zastavené. Súd zhodné skutkové tvrdenia strán považoval v zmysle § 151 ods. 1 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP za nesporné a preukázané. 12.2. Sporným v konaní je, či nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva Q. F. a D. F. a mali byť prejednané v dedičskom konaní po D. F. alebo boli vo výlučnom vlastníctve Q. F. a tiež právne účinky plných mocí udelených dňa 14.07.2016 žalobcami žalovanému 2/ v konaní o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, teda či sa plné moci vzťahujú aj na novoobjavený majetok. Sporná je aj existencia naliehavého právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.
13.1. Súd úvodom zdôrazňuje, že sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 Základných princípov CSP). Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2 CSP) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila.
13.2. Stranu sporu teda zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) a svoje tvrdenia aj preukázať má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Samotné tvrdenie určitých skutočností na preukázanie uplatneného nároku či popretie uplatneného nároku nepostačuje.
14.1. Žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi je určovacou žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, a preto sa súd zaoberal najprv jej prípustnosťou, teda existenciou naliehavého záujmu žalobcov na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcov je v spore daný. Ak sa konanie o dedičstve skončilo, práve na základe určenia súdu v sporovom konaní o tom, že vec patrí do dedičstva, možno začať dodatočné konanie o dedičstve. V tomto dodatočnom konaní o dedičstve sa vyrieši aj otázka vlastníckeho práva jednotlivých dedičov k majetku poručiteľa. 14.2. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov možno konštatovať, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu a ktorý nemožno napraviť/odstrániť inými prostriedkami právnej ochrany, a to bez ohľadu na to, ako táto právna neistota vznikla. Naliehavý právny záujem je daný v tom prípade, ak sa má rozhodnutím súdu odstrániť právna neistota, ktorá je medzi účastníkmi sporu a vydané rozhodnutie sa súčasne prejaví v ich postavení. Uvedený procesný predpoklad v konaní je splnený, keďže jedine žalobou o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke možno odstrániť existujúci stav neistoty v postavení žalobcov ako zákonných dedičov po poručiteľke. Inak povedané, jedine takouto žalobou o určenie môžu žalobcovi dosiahnuť ochranu ich dedičského práva a domôcť sa prejednania majetku po poručiteľke v dedičskom konaní, ktorý doposiaľ v rámci dedičstva prejednaný nebol a ktorého vlastníctvo je zapísané v prospech žalovanej 1/. Žalobcovia sú nepochybne v prípade určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva osobami, ktoré by z dodatočného rozdelenia majetku poručiteľky mali alebo mohli mať prospech a iba rozsudkom vydaným v tomto konaní sa odstráni stav právnej neistoty, v ktorom sa v súčasnosti žalobcovia nachádzajú. Výsledkom tohto konania bude rozhodnutie súdu, ktoré bude spôsobilé byť podkladom pre zápis zmeny (aktualizácie) vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, keďže následne, po vydaní žiadaného rozsudku, prebehne konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľke, kde ako zákonní dedičia prichádzajú do úvahy žalobcovia (ako aj žalovaný 2/). 14.3. Súd tak uzavrel, že žalobcovia ako dedičia poručiteľky (do úvahy prichádzajúci dedičia) majú naliehavý právny záujem na určení, že určitá vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľke aj proti osobe, ktorá nie je poručiteľovým dedičom (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008 sp. zn. 1Cdo 26/2007). Žaloba smeruje aj voči žalovanej 1/, ktorá je v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník sporných nehnuteľností, ktoré sú predmetom určenia, že patria do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov (ich matke) a zároveň aj voči žalovanému 2/ ako ďalšiemu z (potenciálnych) dedičov po poručiteľke. 14.4. Súd zároveň uvádza, že na posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu majú aj ďalšie skutočnosti týkajúce sa udelených plných mocí, na ktoré súd poukáže v ďalších bodoch odôvodnenia rozsudku.
15. V súvislosti so zastavením konania o novoobjavenom majetku vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. XXD/XXX/XXXX-XX T. XX/XXXX súd uvádza, že aj keď bolo uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.01.2020 (dodatočné) konanie o dedičstve zastavené, neznamená to, že súd nemôže určiť, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a žaloba má byť na základe uvedeného zamietnutá. Dedičské konanie o novoobjavenom majetku bolo začaté na základe návrhu žalobcu 2/, ktorým žiadal prejednať ďalší majetok, a to sporné nehnuteľnosti a obchodný podiel v spoločnosti ŠPEP s.r.o. Na základe zistení notára súdny komisár oboznámil účastníkov s tým, že majetok by mal patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak žalovaný 2/ namietol zahrnutie nehnuteľností aj obchodného podielu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Notár v rámci odôvodnenia poukázal na § 195 Civilného mimosporového poriadku a uviedol, že ak sú medzi účastníkmi konania o dedičstve sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Keďže predmetom dodatočného konania o dedičstve bol len sporný majetok (sporné nehnuteľnosti a obchodný podiel) súd konanie zastavil. Notár zároveň konštatoval, že ak je majetok medzi účastníkmi sporný, dedič, ktorý tvrdí, že majetok poručiteľovi patril, je legitimovaný na podanie určovacej žaloby, že majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi. Aj z uvedeného podľa názoru
súdu jednoznačne vyplýva naliehavý právny záujem žalobcov (ako zákonných dedičov) na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.
16. Súd ďalej ustálil, že v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva je daná vecná legitimácia strán v spore (súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). V konaniach o určenie, že vec patrí do dedičstva Najvyšší súd Slovenskej republiky už zaujal zjednocujúci právny názor a zároveň aj rozhodovacia súdna prax je ustálená v riešení otázky okruhu sporových strán (R 49/2003, rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 178/2006, 3 Cdo 222/2010, 3 Cdo197/2010, 1 Cdo 183/2009, 8 Cdo 94/2018, 8 Cdo 28/2019), všetci dedičia sú považovaní za vlastníkov veci - celého majetku patriaceho do dedičstva, ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa podieľajú na právach a povinnostiach voči iným osobám, preto majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie z dôvodu nevyčerpania okruhu účastníkov. Vzhľadom na to, že stranami sporu sú všetci do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia (resp. tí, ktorí sa pôvodného dedičského konania zúčastnili, viď dedičský spis sp. zn. XXD/XXX/XXXX), t.j. deti poručiteľky ako žalobcovia a bývalý manžel poručiteľky ako žalovaný 2/ (po pripustení vstupu ďalšieho subjektu na návrh žalobcov) je povinný okruh účastníkov v spore daný s tým, že vzhľadom na aktuálny zápis žalovanej 1/ ako vlastníčka sporných nehnuteľností, je daná aj pasívna legitimácia vecná žalovanej 1/ v konaní.
17.1. Po ustálení existencie naliehavého právneho záujmu ako aj okruhu účastníkov súd pristúpil k skúmaniu, či nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - poručiteľky a žalovaného 2/. 17.2. Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vymedzený v § 143 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí iba majetok, ktorý napĺňa definičné znaky bezpodielového spoluvlastníctva uvedené v tomto ustanovení. Majetok niektorého z manželov, ktorý nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je výlučným majetkom jedného z manželov alebo je v ich podielovom spoluvlastníctve. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je podľa zákonného vymedzenia všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. V konaní bolo nesporné a preukázané nadobudnutie sporných nehnuteľností žalovaným 2/ počas trvania manželstva (trvajúceho od 31.08.1974 do 07.05.2016). 17.3. Súd zdôrazňuje, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria aj nehnuteľnosti, pozemky, stavby, byty a nebytové priestory. Ak boli na nadobudnutie nehnuteľnosti použité z časti prostriedky z oddeleného majetku jedného z manželov a z časti prostriedky patriace do ich spoločného majetku, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí celá nehnuteľnosť, nie len jej ideálna časť zodpovedajúca hodnote použitých spoločných peňazí. Vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ bola obstaraná za finančné prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Pri nadobudnutí vecí jednak z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva (R 42/1972). To isté platí aj v prípade, ak by boli na nákup veci použité prostriedky získané z výťažku z predaja veci patriacej do výlučného vlastníctva niektorého z manželov a čiastočne použité spoločné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva. Zároveň platí, že vec je nadobúdaná do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez zreteľa na znenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Aj keď je podľa zmluvy nadobúdateľom iba jediný z manželov, stane sa nadobúdaná vec predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ nie je úplne kupovaná z peňazí, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. Práve tak, ako manželia nemôžu vytvoriť bezpodielové spoluvlastníctvo, ak na to nie sú zákonné predpoklady, nemôžu jeho vznik ani vylúčiť, ak na to zákonné predpoklady sú. 17.4. Dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva, spočíva v prípade sporu na tom účastníkovi, ktorý tvrdí, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak sa toto nadobudnutie preukáže, čo je aj prejednávaný prípad (nadobudnutie nehnuteľností počas manželstva nebolo medzi stranami ani sporné) a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, bude na ňom spočívať dôkazné bremeno týkajúce sa týchto skutočností.
Manžela, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložili prostriedky z jeho oddeleného majetku, zaťažuje dôkazné bremeno o uvedených skutočnostiach. Žalovaného 2/ resp. žalovaných, ktorí tvrdia, že nehnuteľnosti nadobudnuté žalovaným 2/ počas manželstva s poručiteľkou nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak ich v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. 17.5. Aby sa uplatnila zákonná výnimka, že nehnuteľnosti nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je na žalovaných preukázať, že nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania manželstva (kúpna zmluva zo dňa 05.11.2003, vklad povolený dňa 11.05.2004 pod V-XXXX/XX) boli nadobudnuté len z výlučných prostriedkov žalovaného 2/, t.j. že boli, tak ako to tvrdia žalovaní, získané z predaja iných nehnuteľností žalovaného 2/ v katastrálnom území S. a časť peňazí bola získaná z daru matky, a preto nemohli patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo bola aj procesná obrana žalovaných. Súd túto obranu žalovaných vyhodnotil ako nepreukázanú. 17.6. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že nehnuteľnosti boli žalovaným 2/ nadobudnuté iba z výlučných prostriedkov žalovaného 2/ (nie aj hoc len z časti zo spoločných prostriedkov manželov) zaťažuje ich v tomto smere nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazná povinnosť. Na preukázanie tvrdenia o nadobudnutí nehnuteľností žalovaným 2/ z výlučných prostriedkov žalobcu však žalovaní predložili len kúpnu zmluvu zo dňa 09.12.1996, z ktorej vyplýva, že žalovaný 2/ ako predávajúci uzavrel s Y. Y. ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli pozemky v katastrálnom území S. za kúpnu cenu XXX.XXX Sk (X.XXX,XX eura). Z tejto kúpnej zmluvy teda vyplýva, že žalovaný 2/ získal predajom pozemkov sumu cca X.XXX eur, pričom zároveň nie je preukázané, že šlo o výlučný majetok žalovaného 2/ (vyhlásenie v zmluve nie je postačujúce a z kúpnej zmluvy nevyplýva, od kedy bol žalovaný 2/ vlastníkom pozemkov, teda či ich nadobudol ešte pred vznikom manželstva s poručiteľkou, ani ako boli žalovaným 2/ nadobudnuté, či zmluvou alebo darom či dedením). Taktiež je potrebné zdôrazniť, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté žalovaným 2/ na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi U. P. a U. P. ako predávajúcimi a žalovaným 2/ ako kupujúcim dňa 05.11.2003 (vklad povolený 11.05.2004 V XXXX/XX) s tým, že kúpna cena bola XXX.XXX Sk (XX.XXX,XX eura), a preto je nepochybné, že prostriedky získané predajom pozemkov v S. (ak by aj boli výlučnými prostriedkami žalovaného 2/, čo nebolo preukázané) zjavne nepostačovali na nadobudnutie sporných nehnuteľností (7.800 eur získaných predajom a kúpna cena 21.576 eur). Je preto zjavné, že sporné nehnuteľnosti nemohli byť nadobudnuté výlučne z prostriedkov získaných predajom pozemkov v S., ale žalovaný 2/ na ich nadobudnutie musel vynaložiť aj ďalšie značné finančné prostriedky (cca XX.XXX eur) s tým, že žalovaní v konaní tvrdili, že časť peňazí získal žalovaný 2/ od svojej matky darom, čo však žalovaní žiadnym spôsobom v konaní nepreukázali. Žalovaní na podporu svojho tvrdenia o nadobudnutí prostriedkov darom neposkytli súdu žiadne listinné dôkazy ani vykonanie žiadnych dôkazov súdu v tomto smere nenavrhli. Úlohou žalovaných nebolo presvedčiť súd o svojej pravde, ale navrhnúť súdu vykonanie dôkazov. Súd tak nehodnotí, či tvrdenia žalovaných sú pravdivé alebo nepravdivé, iba konštatuje, že vzhľadom na vykonané dokazovanie nie sú preukázané. V tomto smere žalovaní neuniesli dôkazné bremeno. 17.7. Súd tak uzavrel, že žalovaným sa nepodarilo v konaní preukázať, že sporné nehnuteľnosti nadobudnuté preukázateľne počas trvania manželstva žalovaného 2/ s poručiteľkou boli žalovaným 2/ nadobudnuté iba z výlučných prostriedkov žalovaného 2/ (teda že neboli nadobudnuté hoc aj z časti z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva naviac v tom čase trvajúceho už 30 rokov), a preto súd konštatuje, že sporné nehnuteľnosti nepochybne patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bez ohľadu na zápis v katastri svedčiaci len žalovanému 2/ ako jednému z manželov). Tieto boli nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy (prevodom) jedným z manželov počas trvania manželstva aj z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nešlo o nadobudnutie dedením, darom, či reštitúciou ani o veci slúžiacej osobnej potrebe či výkonu povolania žalovaného 2/, čo napokon žalovaní v konaní ani netvrdili. 17.8. Sumarizujúc uvedené, sporné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a žalovaného 2/ a mali tak patriť aj do dedičstva po poručiteľke. V čase smrti poručiteľky - v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola poručiteľka bezpodielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností spolu so žalovaným 2/, a preto tieto sporné nehnuteľnosti mali byť predmetom dedičstva po poručiteľke a mali byť zahrnuté do súpisu dedičstva.
18.1. Súd sa ďalej zaoberal procesnou obranou žalovaných spočívajúcou v tvrdení, že žalobcovia udelili žalovanému 2/ plné moci v dedičskom konaní po poručiteľke a tieto sa podľa ich názoru vzťahujú aj na novoobjavený majetok. Súd aj túto obranu žalovaných vyhodnotil ako nedostatočnú a s tvrdeniami žalovaných sa nestotožnil.
18.2. Z obsahu dvoch zhodných plných mocí na dedičské konanie zo dňa 14.07.2016 udelených žalobkyňou 1/ a žalobcom 2/ vyplýva, že žalobcovia splnomocnili žalovaného 2/ (svojho otca) okrem iného na to, aby za nich a ich menom dedičstvo neodmietol, vyjadroval sa k súpisu majetku a tiež uzatvoril v ich mene v konaní o dedičstve dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne dohodu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke, podľa ktorej obaja svoje zákonné podiely z dedičstva prenechali bezodplatne v prospech svojho otca žalovaného 2/. V nadväznosti na obsah znenia plných mocí sa súd zaoberal tým, či uvedené plné moci možno považovať za odmietnutie dedičstva alebo či „vzdanie sa dedičského podielu“ je len jedným zo spôsobov dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva a tiež tým, aké sú v nadväznosti na novoobjavený majetok právne účinky týchto plných mocí. Súd uvádza, že inštitút odmietnutia dedičstva a inštitút „vzdania sa dedičského podielu“ resp. inštitút dohody o dedičstve, v ktorej zákonní dedičia prenechajú svoj zákonný dedičský podiel jednému z dedičov, je potrebné dôsledne rozlišovať. 18.3. Odmietnutie dedičstva v zmysle § 463 a nasl. Občianskeho zákonníka je jednostranný právny úkon, ktorým dedič vyhlasuje, že sa nechce stať dedičom. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený, pričom vyhlásenie o odmietnutí alebo neodmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo, teda aj na novoobjavený majetok. Ak dôjde k odmietnutiu dedičstva, vznikne právny stav, ako keby tu dedič vôbec nebol a nastupuje dedičská postupnosť pre ďalšie subjekty. Ak osoba po poučení súdnym komisárom dedičstvo platne odmietne, vylučuje sa z dedenia po poručiteľovi. Prejav o odmietnutí dedičstva musí byť výslovný, jednoznačný, musí sa týkať celého dedičstva a musí byť urobený voči súdu. Dedič môže dedičstvo odmietnuť len za seba. Zástupca dediča môže dedičstvo za zastúpeného dediča odmietnuť len na základe takej plnej moci, ktorá ho oprávňuje na tento úkon. Následky odmietnutia dedičstva spočívajú v tom, že dedič, ktorý dedičstvo právne účinne odmietol, nededí (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 197/2010). 18.4. Na rozdiel od inštitútu odmietnutia dedičstva, čo sa týka vzdania sa dedičského podielu, je to jedna z foriem dispozície s už prijatým dedičstvom, ktorá môže byť výsledkom dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva v zmysle § 482 Občianskeho zákonníka. Dedič sa teda môže vzdať v dedičskom konaní svojho dedičského podielu v prospech určitého dediča alebo všetkých dedičov. Tento dedič má práva dediča, zostáva dedičom aj naďalej (teda dedičstvo neodmietol). Vzdať sa svojho podielu môže bezodplatne alebo s právom výplaty voči dedičom, čo je opäť výsledkom dohody o vyporiadaní dedičstva. Tu je potrebné zdôrazniť, že k platnému „vzdaniu“ resp. prenechaniu dedičského podielu môže dôjsť len v rámci dohody o vyporiadaní dedičstva. Na rozdiel od odmietnutia dedičstva (ktoré sa vzťahuje aj na v budúcnosti novoobjavený majetok) ak sa v budúcnosti objaví ďalší majetok po poručiteľovi, osoba, ktorá sa v pôvodnom dedičskom konaní vzdala svojho podielu, dedí. Dedič, ktorý sa vzdáva svojho dedičského podielu, túto skutočnosť oznámi notárovi v rámci dedičského konania, vrátane toho, v prospech koho sa dedičského podielu vzdáva, pričom predloží súdnemu komisárovi splnomocnenie (ktoré sa založí do dedičského spisu). Toto bol aj prípad žalobcov, ktorí sa plnými mocami udelenými žalovanému 2/ na dedičské konanie vzdali svojich zákonných podielov resp. tieto prenechali v prospech žalovaného 2/. Súd mal z obsahu plných mocí a z osvedčenia o dedičstve za preukázané, že prejav žalobcov smeroval k vyporiadaniu sa o dedičstve s ostatnými dedičmi - žalovaným 2/ dohodou, podľa ktorej mali podiely žalobcov pripadnúť žalovanému 2/, nepochybne však nešlo o odmietnutie dedičstva žalobcami, inak by neboli zahrnutí v osvedčení o dedičstve ako dedičia s tým, že priamo v osvedčení o dedičstve sa uvádza, že dedičia dedičstvo neodmietajú (v tomto smere zneli aj plné moci, viď bod 1/). 18.5. Súd zároveň zdôrazňuje, že dohodu o vyporiadaní medzi dedičmi podľa § 482 Občianskeho zákonníka, ktorá je podkladom na rozhodnutie o jej schválení, možno uzavrieť iba o majetku, ktorý je v čase uzavretia dohody známy ako poručiteľov majetok (či už výlučný alebo patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a ktorý je predmetom toho konkrétneho dedičského konania, a nie aj o majetku, ktorý eventuálne ešte len bude dodatočne objavený. Inak povedané schváliť dedičmi uzavretú dohodu o vyporiadaní dedičstva možno len vo vzťahu k dedičstvu v konaní prejednávanému, a teda len k majetku zahrnutému do súpisu dedičstva v prebiehajúcom dedičskom konaní. Vydané osvedčenie o dedičstve, v ktorom bola schválená dohoda dedičov nemôže z právneho hľadiska zahŕňať a ani nezahŕňa majetok , ktorý nepatril do súpisu majetku patriaceho do dedičstva (aj keby súd hypoteticky pripustil argumentáciu žalovaných, že žalobcovia mali vôľu prenechať aj iný majetok žalovanému 2/, tak právne prenechali len majetok zahrnutý v osvedčení o dedičstve). 18.6. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že dohoda o vyporiadaní dedičstva, ktorou sa žalobcovia vzdali dedičského podielu v prospech žalovaného 2/ ako aj plná moc na dedičské konanie sa má vzťahovať aj na novoobjavený majetok, keďže uvedená argumentácia nemá oporu v právnych predpisoch. Podľa názoru súdu v prípade uzavretia plnej moci na dedičské konanie a prenechanie
dedičského podielu dedičom v prospech iného dediča sa vzťahuje len na konkrétne (prebiehajúce) dedičské konanie a rovnako sa žalobcovia v rámci tohto dedičského konania môžu vzdať len zákonného podielu k majetku, ktorý je predmetom súpisu majetku (v tom čase) tvoriaceho dedičstvo po poručiteľke s tým, že práve takáto ich vôľa sa prejavila v osvedčení o dedičstve, v ktorom sa prejednal v konaní známy poručiteľkin majetok. Už z názvu plnej moci „na dedičské konanie“ vyplýva, že ide o plnú moc na konkrétne dedičské konanie (na zastupovanie v dedičskom konaní po poručiteľke) a táto plná moc bola udelená žalobcami žalovanému 2/ (otcovi) už v rámci prebiehajúceho dedičského konania vedeného pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. So zreteľom na vyššie uvedené, súd nevzhliadol dôvod, prečo by účinky v nej uvedenej dohody o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej žalobcovia prenechali svoj zákonný podiel z dedičstva žalovanému 2/ (otcovi) mali dopadať aj na novobjavený majetok, t.j. majetok, ktorý nebol v pôvodnom dedičskom konaní prejednaný. Ako už súd vyššie uviedol, je nutné rozlišovať odmietnutie dedičstva resp. nepochybné a jednoznačné vyhlásenie o odmietnutí dedičstva s následkami, že sa na dediča hľadí, ako keby nebol a na druhej strane dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorou si dedičia môžu dohodnúť, že dedičský podiel zdedí len jeden z nich s tým, že dedič, ktorý sa vzdá dedičského podielu v prospech iného dediča neprestane byť dedičom a v prípade, ak sa objaví novoobjavený majetok, tak svoje postavenie dediča nestráca. Žalobcovia tak prenechaním ich dedičského podielu v prospech žalovaného 2/ v dedičskom konaní sp. zn. XXD/XXX/XXXX neprestali byť dedičmi, dedičstvo neodmietli, len súhlasili s uzavretím dohody o vyporiadaní v konkrétnom dedičskom konaní prejednávaného dedičstva, čo sa prejavilo vo vydaní osvedčenia o dedičstve. 18.7. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania po poručiteľke vedeného pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, možno ich označiť za novoobjavený majetok, vo vzťahu ku ktorému majú žalobcovia postavenie dedičov (keďže dedičstvo ako celok neodmietli).
19.1. Podľa názoru súdu neobstojí ani argumentácia žalovaných, že je nelogické, aby žalovaný 2/ majetok zamlčal, keď mu žalobcovia udelili plnú moc na celé dedičské konanie a všetok majetok by aj tak nadobudol on a to z dôvodu, že z obsahu dedičského spisu sp. zn. XXD/XXX/XXXX (ktorý mal súd k nahliadnutiu resp. z kópii listín založených v spise) vyplýva, že od počiatku konania neboli sporné nehnuteľnosti spomenuté ako potencionálny predmet dedenia, žalovaný 2/ ich v rámci predbežného šetrenia v dedičskom konaní konaného dňa 30.06.2016 ako ani následne notárke neuviedol, pričom plné moci boli udelené žalobcami dňa 14.07.2016, a preto podľa názoru súdu nemožno v rámci právneho posúdenia veci v konaní, či nehnuteľnosti patria do dedičstva vychádzať z hypotetického predpokladu, že aj v prípade, ak by boli sporné nehnuteľnosti predmetom dedičského konania, tak by ich hypoteticky nadobudol práve žalovaný 2/, ktorému žalobcovia udelili plné moci. Pre účely posúdenia, či vec patrí do dedičstva po poručiteľke neobstojí a je právne irelevantný predpoklad správania žalobcov, že ak by vedeli o tom, že nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - ich matky a otca, tak by taktiež udelili plnú moc na konanie žalovanému 2/ a taktiež (pri zahrnutí nehnuteľností do dedenia) by svoj (väčší) zákonný dedičský podiel rovnako žalobcovi prenechali na základe dohody o vyporiadaní dedičstva. Súd len konštatuje, či nehnuteľnosti boli vo vlastníctve poručiteľky ku dňu jej smrti alebo nie. 19.2. Pokiaľ žalovaní odkazovali na vedomosť žalobcov o pozemkoch, a to už v čase udelenia plných mocí, teda že žalobcovia v čase udelenia plných mocí vedeli, že žalovanému 2/ prenechávajú v dedičskom konaní aj sporné nehnuteľnosti súd uvádza, že je potrebné rozlišovať vedomosť o existencii pozemkov a zápise vlastníctva na liste vlastníctva v prospech žalovaného 2/ a vedomosť žalobcov o tom, že tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tým aj do dedičstva po poručiteľke. Ak by aj žalobcovia vedeli v čase udelenia plných mocí, že sporné nehnuteľnosti existujú (čo sú považuje za preukázané, hoc žalovaná 1/ v rámci výsluchu na pojednávaní vo veci XXC/XXX/XXXX uviedla len, že mala vedomosť o firme a v nehnuteľnosti sídli firma a žalobca 2/ vybavoval ohlásenie stavby na pozemkoch), neznamená to, že v dedičskom konaní vedeli aj o tom, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - otca a matky a že tak mali vedomosť aj o tom, že tieto mali byť predmetom dedičského konania, čo nebolo v konaní preukázané, a to o to viac za situácie, že sám žalovaný 2/ dodnes tvrdí, že tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria, že nie sú predmetom dedičstva a ich existenciu ako predmetu dedenia poprel v pôvodnom dedičskom konaní aj v konaní o novoobjavenom majetku. 19.3. Rovnako súd v rámci konania o určenie, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do dedičstva nie je oprávnený preskúmavať, či by bolo logické alebo nelogické „vzdať sa“ určitých konkrétnych pozemkov alebo nie (v nadväznosti na argumentáciu žalovaných v záverečnej reči, že sa žalobcovia „vzdali“ hlavného pozemku, na ktorom je sídlo firmy a nevzdali by sa prístupovej cesty) alebo či mal žalovaný
2/ dôvod zamlčať pozemky v dedičskom konaní. Uvedené tvrdenia žalovaných súd tak pre posúdenie otázky, či vec patrí do dedičstva právne bezvýznamné.
20. Žalovaní v konaní tiež argumentovali rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.03.2022 č. k. XXC/XXX/XXXX, ktorým súd žalobu žalobcov voči žalovaným zamietol. Predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX bola odporovateľnosť právneho úkonu, teda aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 25.06.2019 uzavretá medzi žalovanými, ktorej predmetom bol prevod sporných nehnuteľností zo žalovaného 2/ na žalovanú 1/ je voči žalobcom právne neúčinná. Vzhľadom na predmet konania vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd uvádza, že otázka, či nehnuteľnosti mali patriť do dedičstva po poručiteľke nebola pre posúdenie odporovateľnosti právneho úkonu otázkou základnou (ako súd sám konštatoval v bode 30. - vyriešenie otázky, či predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva a do dedičstva nemá zásadný význam pre strany sporu v tomto konaní, a teda pre úspešnosť žalobcov) a súd ju v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu posudzoval len ako otázku predbežnú, pričom uviedol, že vyhlásenie a jeho dôsledky sa vzťahujú na celé dedičstvo vrátane novoobjaveného majetku (R 37/1974). Súd nespochybňuje právny záver, že vyhlásenie o odmietnutí dedičstva zákonnými dedičmi (ako to aj vyplýva z § 467 Občianskeho zákonníka) sa vzťahuje aj na novoobjavený majetok, avšak súd v tomto konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva dospel k záveru, že obsah plných mocí aj vzhľadom na osvedčenie o dedičstve (kde boli žalobcovia zahrnutí) nemožno vyhodnotiť ako vyhlásenie o odmietnutí dedičstva. Súd si plne uvedomuje princíp právnej istoty, avšak aj s poukazom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov zároveň uvádza, že názorom tunajšieho súdu vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX uvedeným v rámci odôvodnenia rozhodnutia nie je v zmysle § 193 CSP viazaný a konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva si právne významnú otázku účinkov udelených plných mocí posúdil sám (viď body 18.1. až 18.7. tohto rozsudku).
21. Súd ďalej uvádza, že v konaní či správaní žalobcov, ktorí sa žalobou domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich matke, nevzhliadol žiadne konanie, ktoré by malo alebo mohlo byť vyhodnotené ako konanie rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu domáhanie sa zákonných práv dediča, hoc spôsobom zodpovedajúcim podaniu žaloby o určenie, že nehnuteľnosti, ktoré neboli prejednané v pôvodnom dedičskom konaní do dedičstva patria, je spôsobom zákonným a aj vhodným. Ako už súd vyššie uviedol, skutočnosť, že žalobcovia mali vedomosť o existencii nehnuteľností a o ich zápise na liste vlastníctve v prospech ich otca, neznamená, že museli mať vedomosť aj o tom, že tento majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tým do dedičstva a už vôbec to neznamená, že by sa pri podpise plných mocí na dedičské konanie vzdali aj tohto majetku, o tom viac za situácie, že sám žalovaný 2/ dodnes tvrdí, že tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria, že nie sú predmetom dedičstva a ich existenciu ako predmetu dedenia poprel aj v pôvodnom dedičskom konaní. Vzhľadom na uvedené súdu nie je ani zrejmé, akým spôsobom by vedomosť o existencii nehnuteľností žalobcami mala byť v rámci konania o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vyhodnotená ako konanie rozporné s dobrými mravmi s následkom, že by žalobcovia nemali požívať právnu ochranu. Súd zdôrazňuje, že odopretie práva z dôvodu rozporu s dobrými mravmi je inštitútom výnimočným, na ktorého aplikáciu musia byť splnené výnimočné okolnosti prípadu, ktoré podľa názoru súdu v konaní nenastali. Súd dodáva, že súdne určenie, že vec patrí do dedičstva je deklaratórne, teda súd na základe vykonaného dokazovania len deklaruje, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom konkrétnej veci a v tomto smere je prípadná vedomosť žalovaných o nehnuteľnostiach irelevantná.
22.1. Na rámec uvedeného súd konštatuje, že skutočnosť, že sa pri novoobjavenom majetku uplatní zákonná fikcia podľa § 149 Občianskeho zákonníka neznamená, že súd nemôže určiť, že by vec do dedičstva mala patriť. Ak by súd pripustil, že nehnuteľnosti patriace do dedičstva po poručiteľke, by vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty nehnuteľnosti manželov pripadli do ich podielového spoluvlastníctva, t.j. 1 by pripadla žalovanému 2/ a 1 by patrila poručiteľke (t.j. práve táto časť by mohla byť predmetom konania o novoobjavenom dedičstve), neznamená to, že ide o prekážku rozhodnutia, že vec patrí do dedičstva. Podľa názoru súdu však až v dedičskom konaní resp. v konaní o novoobjavenom majetku sa má riešiť otázka, v akom rozsahu a kým bude majetok po poručiteľke (hoc aj len jeho časť) zdedený. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť v dedičskom konaní dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak k dohode medzi nimi nedôjde, bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiada súd príslušný na konanie o dedičstve. Dohoda alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto
majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi (§ 195 ods. 4 CSP), pričom vyporiadanie sa vykoná podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Súdna prax dospela k záveru, že vo všeobecnosti nie je vylúčené ani to, aby sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadalo aj tak, že celá vec, ktorá je v čase smrti poručiteľa v tomto spoluvlastníctve, sa stane predmetom dedenia (R 3/2015). 22.2. Súd preto nepovažoval za vhodné obchádzať dedičské konanie a rozhodovať len o tom, že do dedičstva by mal patriť len spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd sa priklonil k názoru, že uplatnenie zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka by sa malo prejaviť až v konaní o dedičstve.
23.1. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16.12.2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010). 23.2. V nadväznosti na uvedené závery sa súd nezaoberal skutočnosťami, ktoré nastali po smrti poručiteľky (t.j. neplatnosťou darovacej zmluvy zo dňa 25.06.2019 či zákonnou fikciou v zmysle § 149 Občianskeho zákonníka), keďže pre posúdenie otázky určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľke sú právne irelevantné všetky okolnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľky.
24. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, a preto žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.
25. Záverom súd dodáva, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011 sp. zn. 1Cdo/158/2010). Vzhľadom na predmet sporu sa súd nezaoberal ďalšou argumentáciou strán v konaní, nakoľko túto nepovažoval pre právne posúdenie veci súdom za relevantnú a v rozhodnutí uvedené závery dostatočne objasňujú dôvodnosť žaloby. Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu a na vyhodnotenie dôvodnosti resp. nedôvodnosti žaloby a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj (osobitne) vyhodnotil.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech, keď súd ich žalobe v celom rozsahu vyhovel, preto im proti neúspešným žalovaným 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.