Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Ek/461/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko C. XXX/X, XXX XX D. E., o vymoženie pohľadávky vo výške 176,36 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 06.06.2024, takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.06.2024 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa prostredníctvom právneho zástupcu, návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 22.02.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výše 176,36 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice sp. zn. N 2026/03 NZ 62836/03 spísanej dňa 23.07.2003 notárom F. G. so sídlom notárskeho úradu v Partizánskom, ul. Gen. Svobodu 1069/4.

2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.06.2024 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Súd považoval za nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade notárskej zápisnice, pri spísaní ktorej za povinného konal, a podpísal ju splnomocnený zástupca H. I. J., na základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003 udelenej advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uznal a zároveň súhlasil s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Spísaniu notárskej zápisnice predchádzalo uzavretie Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili veriteľ (oprávnený) a dlžník (povinný) dňa 4.4.2003. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere exekučný súd skonštatoval, že daná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 4.4.2003 bolo Splnomocnenie, ktorým dlžník (povinný) splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta so sídlom Za kasárňou 1, 831 03 Bratislava, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa písmeno e/ resp. pre exekúciu podľa zákona číslo v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Z predloženej notárskej zápisnice súd zistil, že za povinného konal a zápisnicu podpísal H. I. J., splnomocnený na základe substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003 advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 5000 Sk , z toho úver a poplatok predstavujú sumu 6000 Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 18.6.2003 do zaplatenia. Povinný v zastúpení advokátskym koncipientom v notárskej zápisnici uznáva uvedený dlh v plnom

rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky, zároveň substitučný zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku, splatí povinný v lehote do 30.7.2003, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd s poukazom na ust. a , ust. aust. poukázal na rozpor záujmov povinného a „splnomocneného“ zástupcu. V danom prípade bola slobodná voľba povinného pri výbere advokáta ako zástupcu zastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinného) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou ( Exekučného poriadku) „vybral“ vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači formulárovej úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. Za týchto okolností exekučný súd uviedol, že záujmy zástupcu (Mgr. Tomáša Kušníra), boli preukázateľne v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného), v dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná ( v spojení s ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona a voči všetkým. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútne neplatný právny úkon nemožno konvalidovať dodatočným schválením. Keďže dohoda o zastúpení obsiahnutá v úverovej zmluve zo dňa 4.4.2003 povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom je v zmysle absolútne neplatná, absolútne neplatný je aj právny úkon, ktorým substituent tohto advokáta za povinného udelil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z uvedených dôvodov exekučný súd dospel k záveru o chýbajúcej podstatnej náležitosti materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, preto súd v súlade s ustanovením 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť a žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 04.04.2003 zmluvu o úvere č. 7190011, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 165,97 eur. Zmluva bola uzavretá podľa ut. a nasl. . Oprávnený namieta tvrdenia okresného súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice. Oprávnený s uvedeným tvrdením okresného súdu nesúhlasí. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukazuje na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo udelené H. K. E. je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený ďalej uvádza, že udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou Zmluvy a bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Oprávnený má za to, že konanie H. I. J. (uznanie záväzku) nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného). Povinný dlhodobo ignoroval výzvy oprávneného a neplnil si svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy (neuhradil ani poskytnutý úver vo výške istiny) v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a jeho záväzky voči oprávnenému sa rozšírili (došlo k zvýšeniu pohľadávky oprávneného). V prípade, ak by k uznaniu záväzku nedošlo a tento stav by trval ešte dlhšie, v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa pohľadávka oprávneného zvýšila ešte viac. Z uvedeného vyplýva, že substitučný splnomocnenec H. I. J. konal v záujme dlžníka (povinného). Oprávnený uzavieral zmluvu v dobrej viere, že povinný bude svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy plniť a z tohto dôvod mu aj poskytol úver. Konanie povinného, t. j. dlhodobé ignorovanie výziev oprávneného a neplnenie záväzkov považuje oprávnený za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s princípmi poctivého obchodného styku. Oprávnený má za to, že dohoda o plnomocenstve je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná a preto ju nemožno považovať za absolútne neplatnú. Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu v ktorej

je obsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený v tejto súvislosti podotýka, že štandardne uzavieral s klientmi zmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté nebolo. Povinný však túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej viere zmluvu uzavrel a povinnému úver poskytol.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

6. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak: sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

12. Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

13. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. V dôsledku podanej sťažnosti oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami a nasl. , preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, a preto naň v podrobnostiach odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Súd nemal v tejto veci dôvod (a to napriek presne opačnému názoru oprávneného), pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej v napádanom rozhodnutí na podporu ním zvoleného postupu a týmto pojatej aj do odôvodnenia napadnutého uznesenia. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas oprávneného prezentovaný v sťažnosti, súd nad rámec zákona ( Exekučného poriadku) dodáva:

15. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

16. Súd konajúci sudcom dopĺňa, že o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v -u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako ubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Či už alebo Exekučný poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný titul. Konkrétne posúdiť notársku zápisnicu tak, ako to exekučnému súdu ukladá Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Účelom -u bolo zastaviť jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že nové návrhy na vykonanie exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich posúdenia v prípade, ak sa oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (). Naopak, exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (). Exekučný súd je tak povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, prípadne z úradnej povinnosti aj zastaviť exekúciu, ak vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

17. Súd prvej inštancie po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatuje, že vyšší súdny úradník vykonal náležitý prieskum notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný titul a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít, v súlade s ktorou vyšší súdny úradník dospel správne k právnemu záveru, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a preto na jej podklade nemožno vykonať exekúciu. Je treba zdôrazniť, že notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie

je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom procese (, ). Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd v náleze sp. zn. z 13.07.2000, okrem iného, do istej miery pripustil, že „ posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Exekučný súd preto je oprávnený preskúmať, či notárska zápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle , a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ustanovenie Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa Exekučného poriadku, a to zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, keďže ďalšie pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

18. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi § 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného súdu sp. zn. ). Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky zákonom požadované náležitosti, musel vyšší súdny úradník tak bez toho, aby konal nad rámec § 53 Exekučného poriadku, preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného.

19. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, nebolo sporné, že exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Partizánskom dňa 23.07.2003, za povinného konal a zápisnicu podpísal H. I. J., na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve, ktorá je prílohou notárskej zápisnice. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške5000,-Sk z toho úver a poplatok predstavujú sumu 6000,-sk pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 18.06.2003 d zaplatenia. Povinný v notárskej zápisnici uznáva uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Ďalej splnomocnený zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí povinný v lehote do 30.07.2003, k rukám oprávnenej osoby, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že dlh povinného voči oprávnenému vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 7190011, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 5.000,- Sk (165,97 eur).

20. V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sťažnostný súd stotožnil s právnym záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení o absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva s poukazom na a . Uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tieto svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle absolútne neplatné. V súvislosti práve s námietkou oprávneného v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného

- povinného, sťažnostný súd zdôrazňuje a opakuje, že explicitne ustanovuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako nemožno opomenúť, že Mgr. Tomáš Kušnír ako advokát (ktorý následne substitučne splnomocnil H. I. J.) bol povinný v zmysle veta prvá o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Vzhľadom na uvedené sťažnostný súd nepovažuje za súladné so záujmami

klienta - povinného uznať pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho napr. dochádza k predĺženiu premlčacej doby či vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá sa tak stane exekučným titulom bez toho, aby bol nárok oprávneného preskúmaný v rámci súdneho konania. Naopak, sťažnostný súd dospel k záveru, že tieto úkony skôr sledovali záujmy oprávneného ako samotného povinného. V neprospech argumentácie oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným oprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva splnomocniteľom - povinným tak nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem splnomocniteľa - povinného, v dôsledku čoho sú záujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Súčasne je sťažnostnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere či spísania notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. (oprávneným) na jej zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti. Vo vyššie uvedenom tak možno bez akýchkoľvek pochybností vzhliadnuť rozpor nielen s pravidlami profesijnej etiky, ale v konečnom dôsledku predovšetkým rozpor s dobrými mravmi a so záujmami klienta - povinného, ktorej zástupcom v zmysle mal byť Mgr. Tomáš Kušnír.

21. Ďalej, tiež za rozhodujúce v prejednávanej veci sťažnostný súd považoval to, že podľa druhá veta splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v čase uznania. Splnomocnením povinný poverila tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého výška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr. trovy právneho zastúpenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice, a čo znamená slovo „iné“ obsiahnuté tiež v texte splnomocnenia. Z plnej moci tak nemožno zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného splnomocnenia. Súčasne, sťažnostný súd jednoznačne súhlasí s tým, že uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V tomto smere treba poukázať na , ktoré je kogentným ustanovením a v zmysle ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak, teda, v čase uzavretia dohody o plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú, nemohla osoba povinná platne udeliť plnomocenstvo advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na uznanie takéhoto neurčitého záväzku. Jedná sa tak o právny úkon, ktorý je v zmysle neplatný.

22. Súd zároveň uvádza, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal vedomosť ani o tom, že jej začala plynúť lehota na plnenie, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako, ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva. V prejednávanej veci splnomocnený zástupca v mene povinného v notárskej zápisnici uviedol, že povinný splatí dlh v lehote do 30.07.2003 k rukám oprávnenej osoby. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť, pretože nebolo v konaní preukázané, že povinný s uvedenou dĺžkou lehoty súhlasil, a akým spôsobom sa o jej dĺžke, resp. začiatku jej plynutia dozvedel.

23. Pokiaľ sa oprávnený bránil tým, že povinný mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej obsahom bolo sporné plnomocenstvo, resp. kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere mohla udelené plnomocenstvo v zmysle odvolať, ale tak neurobil, uvedené v žiadnom

prípade nie je relevantné vo vzťahu k platnosti, resp. neplatnosti udeleného plnomocenstva, pretože možnosť odvolať plnomocenstvo nezhojí to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. V nadväznosti na uvedenú úvahu potom sťažnostný súd ako irelevantný pre právne posúdenie veci vyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bola práve povinný ktorého konanie (ignorácia existujúceho a nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

24. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za potrebné dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého exekučného titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh neponechal bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, , HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

25. Súd konajúci sudcom vzhľadom na vyššie uvedené sumarizuje, že nemôže akceptovať ako exekučný titul notársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na základe vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak splnomocnenie, nie je platné, nespĺňa potom ani napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože vyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba.

26. Ak vyšší súdny úradník dospel k záveru, že predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu a návrh na vykonanie exekúcie zamietol, sťažnostný súd konštatuje správnosť napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 06.06.2024 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

27. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného súd nerozhodoval, nakoľko v zmysle ust. § 35 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania výlučne oprávnený, pričom tento si nárok na náhradu trov v konaní o podanej sťažnosti ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).